Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234666
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8113234666.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, so sídlom Plzenská 2, 080
01 Prešov proti žalovaným: v 1. rade C. O. C., so sídlom XX. T. XX, XXX XX C., 2. rade J. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 3. rade C.. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C.,

4. rade V.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 5. rade I.. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XX, XXX XX U., 6. rade I.. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 7. rade V.. Z.. D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 8. rade V.. Z.. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX
C., 9. rade R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 10. rade M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XX, XXX XX C., 11. rade C.. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 12. rade C.. D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 13. rade I.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX
XX C., 14. rade M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 15. rade I. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. XX, XXX XX C., 16. rade X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 17. rade D. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 18. rade N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 19.
rade S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 20. rade T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,
XXX XX C., 21. rade Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 22. rade I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX C., 23. rade N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 24. rade I.. J.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 25. rade M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX

XX C., 26. rade D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 27. rade Q. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX C., 28. rade D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 29. rade V.. C. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX D. I., 30. rade I.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX
D. I., 31. rade I.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X/D, XXX XX H., 32. rade I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX C., 33. rade C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 34. rade N. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX C., 35. rade V.. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX
XX C., 36. rade I.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 37. rade Z. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. XX, XXX XX C., 38. rade C. Y.,nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 39. rade I.. Z.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., 40. rade I.. N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. XX, XXX
XX M. W., 41. rade D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX C., 42. rade H. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX C., 43. rade I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 44. rade C. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 45. rade V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C.,
46. rade V.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 47. rade M.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. XX, XXX XX C., 48. rade V.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 49. rade Y. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. T. XX, XXX XX G., 50. rade N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX
XX C., 51. rade V.. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 52. rade D. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, XXX XX C., 53. rade N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 54. rade
D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 55. rade U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX
XX C., 56. rade Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 57. rade I.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX C., 58. rade N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 59. rade I. I.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 60. rade I.. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX
XX C., 61. rade W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 62. rade C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. X, XXX XX G. U., 63. rade N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 64. rade I. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 65. rade H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX
C., 66. rade V.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 67. rade I. C., nar. XX.XX.XXXX,bytom G. XX, XXX XX C., 68. rade D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX C., 69. rade N. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX M., 70. rade I.. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX
M., 71. rade V.. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 72. rade V.. S. I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. XX, XXX XX C., 73. rade Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX R., 74.) N. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 75. rade V.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C.,
76. rade D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 77. rade F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XX, XXX XX C., 78. rade R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX C. - T. D., 79. rade G. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX C., 80. rade S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX

C., 81. rade I.. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 82. rade V.. J. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX C., 83. rade Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 84. rade B. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 85. rade C.. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Y. XX, XXX XX
C., 86. rade I.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Y. XXB, XXX XX C., 87. rade U. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX C., 88. rade C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 89. rade Z. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 90. rade G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C.,

91. rade I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 92. rade W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XX, XXX XX C., 93. rade V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 9, XXX XX C., 94. rade V.. Z. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 95. rade R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C.,
96. rade I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., odporcovia v 1. až 10. rade, odporcovia v
12. až 37. rade, odporcovia v 39. a 40. rade, odporcovia v 43. až 61. rade a odporcovia v 63. až 96.

rade zastúpení spoločným zástupcom Spravbytkomfort, a.s., Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080
01 Prešov, IČO: 31 718 523, 97. rade Spravbytkomfort, a.s., Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01
Prešov, IČO: 31 718 523, 98. rade Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21,
040 01 Košice, IČO: 36 583 936, o neplatnosť dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 15C/305/2013-434 zo dňa 08.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh na prerušenie konania.

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti dražby konanej dňa 31.10.2013, na ktorej bol vydražený byt č. X, na X. posch. bytového
domu, na ul. G. XX v C., pozostávajúci z dvoch obytných miestností a príslušenstva č. s. XXXX, vchod

XXX, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci na parc. č. XXX/XX vo výmere 766 m2, na ktorej leží
stavba č. XXXX a ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
podiel a priestor na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k
pozemku vo výške XX/XXXX, kat. úz. C., obec C., okres C., správa katastra C.. Dražbu považovala za
neplatnú z dôvodu, že bola vykonávaná v rozpore s princípmi na uspokojenie plnenia z neprijateľných

zmluvných podmienok. Dražba bola vykonaná dňa 31.10.2013 v priestoroch Mestského úradu v C., v
zasadacejmiestnostinaX. posch.,N.XX,C.,ktorejpriebehbolzapísanývzápisniciTTIzXX.XX.XXXX,
predmetom ktorej bol vyššie uvedený byt. Žalovaní, ktorí sa k žalobe vyjadrili so žalobou nesúhlasili
tvrdiac, že nedošlo k pochybeniu pri realizácií dobrovoľnej dražby č. bytu X na ul. G. č. XX v C.. O
dobrovoľnej dražbe rozhodli v písomnom hlasovaní vlastníci domu. Žalobkyňa mala na byte v novembri

2011 dlh vo výške 6.555,70 eur, nesplnila sľub o jeho úhrade v splátkach, ale dlh jej narástol. Vlastníci
bytov písomne hlasovali o dobrovoľnej dražbe bytu dňa 28.03.2012, kedy nedoplatok u žalobkyne bol
vo výške 7.982,82 eur. Od januára 2011 do októbra 2013, kedy sa vykonala dobrovoľná dražba bytu
vzrástol nedoplatok na sumu 12.688,94 eur. Žalovaný v 98. rade Profesionálna dražobná spoločnosť,
s.r.o., vo vyjadrení k žalobe uviedol, že bol ako dražobník oprávnený k výkonu dobrovoľnej dražby

v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách na základe návrhu záložného veriteľa, a to žalovaných v
1. až v 96. rade s výnimkou žalovaného v 62. rade, ktorý je vydražiteľom. Neplatnosť dražby mohlabyť namietaná v zmysle § 21 ods. 2 z. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, no námietky
žalobkyne nemajú svoju podstatu v konaní dražby, preto ich považoval za neopodstatnené. V žalobe
žalobkyňa nenamietala konkrétne pochybenie dražobníka majúce za následok neplatnosť dražby, ale

spochybňovala inštitút dobrovoľnej dražby ako takej. Poukázal na to, že predmetom dražby je výkon
zákonného záložného práva, ktoré vzniká ex lege v spojitosti s nadobudnutím bytu alebo nebytového
priestoru, pričom záložný veriteľ nemá možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť jeho vznik, ani samotné
podmienky. Zriadenie záložného práva nie je výsledkom svojvôle záložného veriteľa, zodpovedá vôli
zákonodarcu v záujme ochrany iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v prípade, ak si niektorý

z nich riadne a včas neplní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo z. č. 182/1993 Z.z. Tiež uviedol,
že v zmysle Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v
rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Žalovaný v 98. rade tiež uviedol, že žalobkyňa
kvalifikovane nenamietala žiadny dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby a urobila tak až v podaní zo dňa
08.08.2017,keďnavrhla,abykonajúcisúdpreskúmalcelýprocesdražby.Žalobkyňatýmchcelapreniesť
svoju zodpovednosť na súd, a to aj v otázke určenia dôvodov neplatnosti dražby. Neuniesla tak bremeno

na preukázanie porušenia ustanovení ZoDD. Bolo tiež namietané, že nejde o spotrebiteľský vzťah, lebo
nárok zabezpečený záložným právom nesúvisí so Zmluvou o správe uzatvorenou so správcom, ale
záložným veriteľom sú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí rozhodne nekonajú v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tvrdeniu žalobkyne o rozpore inštitútu
dobrovoľnej dražby s právom EÚ uviedol, že to neobstojí s poukazom na vyriešenie tejto otázky už

rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 10.09.2014 Monika Kušionová proti Smart capital.

2. Vydražiteľ, t.j. žalovaný v 62. rade C. D. vo svojom vyjadrení uviedol, že informácie žalobkyne sú
klamlivé. On je legitímnym vlastníkom bytu, ktorý nemôže obývať a navyše žalobkyňa neuhrádza platby
spojené s užívaním bytu v plnej výške, v byte býva zadarmo a škodí žalovanému formou finančnej ujmy

na nedoplatku.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 1; § 21 ods. 2; § 33 ods.
2 z. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách; § 15 ods. 1, 2 z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov skonštatoval, že povinnosťou žalobkyne bolo v trojmesačnej prekluzívnej

lehote podať takú žalobu, v ktorej by boli zrejmým spôsobom špecifikované dôvody neplatnosti dražby.
Žalobkyňa v žalobe neuviedla jediný relevantný dôvod, pre ktorý považuje dražbu za neplatnú a celá
žaloba je len akademickou polemikou a kritikou právneho poriadku SR, ktorý umožňuje bez schválenia
súdu či nezávislého tribunálu vykonať záložné práva. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej
právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže

poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho,
že samotné uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného
veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu.
Osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci právna úprava ukladá povinnosť trpieť výkon dobrovoľnej
dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj takým, ktoré tak, ako

záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru vzniká na základe zákona (§ 15 zák. č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Zákon o dobrovoľných dražbách je tak legitímnou súčasťou
slovenského právneho poriadku a súd je ním viazaný.

4. Ďalej uviedol, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov

ododňapríklepusvýnimkouprípadu,žedôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestnéhočinu.
Takáto výnimka v preskúmavanej veci tvrdená nebola. Lehota 3 mesiacov má prekluzívny charakter,
jej uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď ho
dlžníknenamieta.Žalobaourčenieneplatnostidražbymusíobsahovaťpodstatnénáležitosti,tedaokrem
označenia strán sporu aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, špecifikáciu konkrétneho práva

alebo práv, ktorých porušením mala byť žalobkyňa dotknutá a označenie dôkazov, na preukázanie jej
tvrdení. Z dôkazov tiež musí byť zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa musí v žalobe stručne
a zrozumiteľne uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie či ohrozenie svojho subjektívneho
práva v sporovom konaní. Aj keď v danom prípade žaloba žalobkyne je žalobou o určenie neplatnosti
dražby, absentuje v nej akýkoľvek konkrétny relevantný dôvod, pre ktorý má byť dobrovoľná dražba

neplatná. Ďalšie okolnosti, ktoré by mali neplatnosť dražby preukazovať, uviedla žalobkyňa až potom,
ako súd v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že sa bude riadiť skutkovými tvrdeniami v
žalobe označenými. Právna zástupkyňa za žalobkyňu tak urobila po takmer 4 rokoch, kde ale opätovne
neuviedla nič konkrétne, len navrhla súdu preskúmať relevanciu dlžnej sumy, titulom čoho pristúpilivlastníci bytov a nebytových priestorov k dobrovoľnej dražbe bytu žalobkyne. Súd prvej inštancie
uviedol, že nie je mu zrejmé, kam by mala zájsť jeho iniciatíva, či až k doplneniu relevantných vecných
argumentov neplatnosti dražby. Od roku 2010, kedy žalobkyňa mala nedoplatok na službách spojených

s užívaním bytu až do roku 2017, dlžnú sumu nijako nenamietala. Všetky možné relevantné námietky,
ktorými sa súd mal zaoberať, žalobkyňa vzniesla až po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, ktorú
významne prekročila takmer o 4 roky. Žalobkyňa je tak prakticky od roku 2010 úplne pasívna, neplní si
povinnosti v súlade so zák. č. 182/1993, čím poškodzuje ostatných vlastníkov. Z dôvodu nedodržania
zákonnej prekluzívnej lehoty súd žalobu zamietol. Súd dal tiež do pozornosti rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 9Co/126/2013, vydané 15.10.2014, ktorý posudzoval obdobnú skutkovú situáciu
a zaujal rovnaký právny názor. Aj Krajský súd Trnava v rozhodnutí sp. zn. 11Co/306/2016 zo dňa
23.08.2017 potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým bola žaloba o neplatnosť dražby zamietnutá
a okrem iného poukázal aj na spomínané rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/126/2013,
podľa ktorého nestačí len podanie žaloby pred uplynutím lehoty obsahujúci petit na určenie neplatnosti
dražby, v ktorej však je uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia

žalobcu boli dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené
až po uplynutí prekluzívnej lehoty, hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie
skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno
označiť za sankciu, za včasné neuplatnenie práva. V danom prípade žalobkyňa v žalobe neuviedla
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali platnosť dražby a snažila sa uvedené napraviť

s časovým odstupom takmer 4 rokov.

5. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s názorom, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah,
pretože nároky vyplývajú zo Zmluvy o výkone správy. S poukazom na z. č. 182/1993 Z.z. a § 10 ods.
1 uviedol, že toto ustanovenie ukladá povinnosť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v súlade so

Zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom výšku
preddavku určujú vlastníci. Tiež o vykonaní dobrovoľnej dražby rozhodujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov hlasovaním na schôdzi vlastníkov, pričom takto postupovali vlastníci bytov a nebytových
priestorov aj v prípade žalobkyne. Prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o
prípadnej neplatnosti hlasovania. Žalobkyňa túto možnosť využila, keď v konaní 15C/94/2012 podala

žalobu, aby súd rozhodol o neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Súd žalobu rozsudkom zo dňa 20.06.2013 zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na
stranežalovaných,ktorérozhodnutiebolopotvrdenéKrajskýmsúdomvPrešove.Nazákladeuvedeného
sa prvoinštančný súd nedomnieval, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými je spotrebiteľský vzťah,
nakoľko žaloba o neplatnosť dražby má oporu v právnom predpise Zákone o dobrovoľných dražbách

apre súd nebolo zrejmé akú súvislosť žalobkyňa vidí so spotrebiteľským právom. Vo vzťahu k Zmluve o
výkone správy uviedol, že správca len zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

6. Súd prvej inštancie poukázal na princíp rovnosti v práve, ktorý patrí k základným maximám
demokratického právneho štátu, ktorý je princípom ústavným a je zakotvený aj v Listine základných

práv a slobôd v článku 1. Rovnosťou v práve sa rozumie predovšetkým rovnosť vo vzťahu občan a štát,
pričom štátna moc nemôže pri aplikácii práva rozlišovať medzi občanmi na základe či už spoločenskej
alebo ekonomickej úrovne, etnickej príslušnosti, pohlavia, veku a pod. V tejto súvislosti poukázal na
stav, ktorému dlhodobo čelí žalovaný v 62. rade ako vydražiteľ bytu, ktorému bolo súdnym rozhodnutím
obmedzené vlastnícke právo k bytu užívanom žalobkyňou, avšak žalobkyňa ani v súčasnosti nerealizuje

platby preddavkov tak, aby nedochádzalo k zadlžovaniu aktuálneho vlastníka bytu. Napriek úsiliu
žalovaného v 62. Rade, prezentovanom aj na súdnom pojednávaní snahou dohodnúť sa so žalobkyňou
na odpredaji bytu, táto na uvedené vôbec nereflektovala a ignoruje aj fakt, že dlh na úhradách spojených
s užívaním bytu je aktuálne veľmi vysoký vo výške cca 9.000 eur. Proti tomuto žalovanému C. D. sa
vedú viaceré súdne konania o zaplatenie žiadaných súm, z čoho je možné usúdiť výrazne negatívny

dopad na uvedeného žalovaného.

7. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 251; § 255 ods. 1 a § 257 CSP s tým,
že na strane žalobkyne videl dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jej nepriaznivej sociálnej
situácii predovšetkým v oblasti finančnej a rodinnej. Vzhľadom na jej poddimenzovaný rozpočet preto

náhradu trov konania stranám nepriznal.

8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Odvolanie
odôvodňovalaust.§365ods.1písm.e),f)ah)CSP.Podľaodvolateľkyjenesprávnyanezákonnýpostupsúdu prvej inštancie, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuviedla jediný relevantný dôvod, pre
ktorý považuje žalobu za neplatnú. V žalobe totiž bola namietaná neprimeranosť realizovanej dražby a
nie nevyhnutnosť takéhoto radikálneho riešenia jej nepriaznivej sociálnej situácie. Dražbou mohlo dôjsť

k zásahu do jej základného práva na obydlie a ľudsky dôstojnú existenciu. Poukázala na článok VI.
Zmluvy o výkone správy, kde sú neprijateľné sankcie a úroky z omeškania odporujúce nariadeniu vlády
č. 87/1995 Z.z. a dražba preto bola realizovaná na uspokojenie plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok. Tieto argumenty prvoinštančný súd prehliadol a k veci pristúpil striktne formalisticky. Mal sa
zaoberať vecou v intenciách súladu predmetnej dražby s Ústavou SR.

9. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS/23/14 a rozpor s dobrými mravmi.
Tiež upriamila pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/111/21015 z 31.08.2017, v
ktorom bola zdôraznená nutnosť vysporiadať sa s predajom bytu ako s obydlím a otázkou nevykonania
iného, primeranejšieho výkonu záložného práva; citovala časť uvedeného rozhodnutia. K tvrdeniu súdu
prvej inštancie, že takmer po 4 rokoch od podania žaloby bolo navrhnuté doplnenie dokazovania

uviedla, že právne zastúpenie žalobkyne bolo zrealizované po 4,5 mesiaca od konania dražby, teda
po uplynutí trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby. Sám súd vo veci meritórne
začal konať až takmer po 4 rokoch od podania žaloby. V podaní zo dňa 04.08.2017 bola uvedená
aktuálna judikatúra k predmetnej veci a návrh vykonať dokazovanie, ktoré nie je v dispozícii žalobkyne
(vyžiadanie dražobného spisu, vyjadrenia, vyžiadanie špecifikácie pohľadávky). Tiež namietala, že súd

pristupuje k riešeniu predmetnej veci striktne formalisticky. Žalobkyňa aj vypočuté svedkyne uviedli, že
samotné písomné hlasovanie o udelenie súhlasu k dražbe bytu žalobkyne bolo plné pochybení a v
rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ten istý senát o jej žalobe o neplatnosť
písomného hlasovania o udelenie poverenia k dražbe jej bytu žalobu zamietol pre nesprávne označenie
na žalovanej strane. Aj uvedenú vec posúdil formalisticky a odmietol jej ochranu tak v citlivej a vážnej

veci, ako je strata jediného obydlia. Súd nevyvinul nijakú iniciatívu, aby vzhľadom na závažnosť situácie
žalobkyne a jej chorej dcéry, ktorým bezprostredne hrozí strata obydlia, poskytol aspoň minimálnu mieru
ochrany a aspoň minimálnym spôsobom sa zaoberal otázkou zákonnosti a primeranosti tohto procesu.
PoukázalanaužcitovanérozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6Co/111/2015z31.08.2017,ako
aj nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/192/2015, v ktorom bol daný akcent na materiálne hľadisko

ochrany základných práv a tiež na rozsudok NS SR sp zn. 3Cdo/272/2007 a rozhodnutie Ústavného
súdu SR PL. ÚS/23/2014 s tým, že napadnutý rozsudok odporuje základným princípom vyjadreným
v týchto rozhodnutiach a súd prvej inštancie nezdôvodnil nijako svoj názorový odklon. Upozornila na
nesprávnu a neúplnú interpretáciu rozsudku SD EÚ C-34/12 vo veci Kušionová c/a Smart capital, a.s.,
kde Súdny dvor akcentuje na právo na obydlie, ktoré je základným právom a vnútroštátny súd ho musí

zohľadniť pri vykonávaní smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
K svojmu nesúhlasu s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci nejde o spotrebiteľský
vzťah uviedla, že žalobkyňa je účastníkom Zmluvy o výkone správy uzavretej so žalovaným v 97. rade
Spravbytkomfort, a.s. Prešov. Uvedený žalovaný vykonáva správu bytového domu, aj ďalšie vymedzené
plnenia za odplatu. Súčasťou pohľadávky, ktorá bola uspokojená z výťažku dražby bytu žalobkyne bola

jej pohľadávka žalovaného v 97. rade realizovaná vo vzťahu k žalobkyni v zmysle Zmluvy o výkone
správy. Práve vo vzťahu k tejto zmluve namietala neprijateľnosť zmluvných podmienok, pokiaľ ide o
zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Ide podľa nej nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §
52 ods. 1 OZ. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo/7/12 z 23.10.2012 a ďalšie rozhodnutia,
ktoré konkretizovala. Tvrdila, že žalovaný v 97. rade tu zastupuje aj svoje vlastné nároky zo zmluvy o

výkone správy. K nedoplatkom na úhradách za služby spojené s užívaním bytu počas tohto konania
žalobkyňa uviedla, že sa nevyhýba svojej povinnosti ich platiť. Žalovaný v 97. rade však odmietol od
nej úhrady za tento byt s tým, že nie je v liste vlastníctva byt evidovaný na jej meno a platby jej budú
na konci roka vrátené späť ako preplatok. Realizovať platby za byt v mene žalovaného v 62. rade sa
bála. Následne začala platby realizovať pod svojim pôvodným variabilným symbolom. Je pripravená

nedoplatky za byt vyrovnať. Poukázala tiež na spor vedený na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
13C/105/2014 o neplatnosť písomného hlasovania o dražbe bytu, preto navrhla predmetné konanie
prerušiť do právoplatného skončenia uvedeného konania. Navrhla tak zmeniť napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. zrušiť ho a vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 97. rade Spravbytkomfort tak, že nesúhlasí s dôvodmi
odvolania. Uviedol, že je správcom bytového domu na ul. G. č. XX až XX v C. a žalobkyňa si
dlhodobo neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy bytového domu. Žalobkyňasvoje povinnosti uhradiť dlh nezrealizovala, ani po poskytnutí jej možnosti vyrovnať nedoplatok do
30.11.2011, pričom dlh sa zvýšil na 6.555,70 eur. Následne došlo k písomnému hlasovaniu o dobrovoľnej
dražbe, ktoré prebehlo 28.03.2012 a nadpolovičná väčšina vlastníkov bytového domu súhlasila s

dobrovoľnou dražbou bytu žalobkyne. Žalovaný v 97. rade ako správca bytového domu je povinný
riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov. Dražba bytu žalobkyne prebehla v súlade
so z. č. 527/2002 Z.z. v čase konania dražby v októbri 2013 predstavoval nedoplatok za byt sumu
12.678,94 eur, ktorý je vyčíslený bez úrokov z omeškania. Je neúnosné, aby vlastníci bytového domu
doplácali na nezodpovedného vlastníka bytu. Žalobkyňa mala dostatok času na riešenie svojej situácie.

Je nepochopiteľnou argumentácia žalobkyne, že žalovaný v 97. rade si pri dobrovoľnej dražbe riešil aj
svoje nároky zo Zmluvy o výkone správy bytového domu. Rovnako namietal argumentáciu žalobkyne, že
ako správca domu odmietol prevziať platby od žalobkyne. Žalobkyňa nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu
so žalovaným v 97. rade a jej nepravidelné mesačné platby za byt realizované pod predchádzajúcim
variabilným symbolom sú riadne evidované na jej konte. Nesúhlasil tiež s návrhom žalobkyne na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod

sp. zn. 13C/105/2014. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a odvolanie žalobkyne zamietnuť.
Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

11. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril aj žalovaný v 98. rade. Opätovne poukázal na to, že žalobkyňa
ani v odvolaní nenamietala porušenie akéhokoľvek ustanovenia z. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách, čím neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce podmienky neplatnosti dražby v zmysle § 21
ods. 2 ZoDD, apreto považuje rozsudok za správny. Tiež uviedol, že žalobkyňa už v čase podania žaloby
bola právne zastúpená advokátom, pričom aj keď sa prvé pojednávanie konalo 04.07.2017, až o mesiac
neskôr, t.j. 04.08.2017 predložila súdu návrh na dokazovanie bez toho, aby uviedla, čo by mali dôkazy
preukazovať.NekonalatakvčasvzmysleCSP,pretonanesúdnemusíprihliadnuť.Rovnakovyslovilsvoj

nesúhlas s námietkou neprijateľnosti zmluvnej podmienky v Zmluve o výkone správy v rozsahu úroku
z omeškania a zmluvnej pokuty ako dôvodu určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. § 3 ods. 6 ZoDD
ako podmienku pre riadne vykonanie dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosť stanovuje minimálnu výšku
istiny dlhu 2.000 eur (je však účinné až od 01.06.2014). Výška pohľadávky - dlhu žalobkyne presiahla
túto minimálnu výšku, aj keď sa v tom čase to nevyžadovalo, preto nedošlo k porušeniu povinnosti

primeranosti zásahu do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ak by žalobkyňa bola toho názoru, že z
titulu neprimeranosti zmluvnej podmienky bolo uplatnené príslušenstvo, ktoré žalovaným v 1. až v 97.
rade neprináleží, môže to byť predmetom samostatného konania, nie dôvodom pre určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby ako celku. Na podporu uvedeného poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 8Co/208/2013. S poukazom na článok 12 ods. 1 Ústavy SR uviedol, že aj ostatní vlastníci

bytov v bytovom dome na ulici G. XX v C. majú rovnaké právo na obydlie a dôstojný život v ňom ako
žalobkyňa a jej právo nepožíva vyšší stupeň ochrany. Preto ak sa v dôsledku sústavného dlhodobého
porušovania povinností zo strany žalobkyne, spojenej s vlastníctvom jej bytu, ostatní vlastníci bytov
rozhodli svoje práva chrániť zákonným spôsobom - t.j. prostredníctvom dobrovoľnej dražby, nemôže byť
takýto postup sám o sebe považovaný za neprimeraný a nezákonný len preto, že nezodpovedá vôli

žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne sú len účelové s cieľom predlžovať protiprávny stav. Rozsudok považuje
za vecne správny a navrhol ho potvrdiť v celom rozsahu.

12. K vyjadreniam žalovaných v 97. a v 98. rade k odvolaniu žalobkyne sa ani žalobkyňa, ani jej právna
zástupkyňa už nevyjadrili.

13. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/305/2013-477 zo dňa 11.01.2019 priznal žalobkyni
oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň zrušil uznesenie č. k. 15C/305/2013 - 450 zo dňa
30.07.2018.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli

súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 21.02.2020 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.15.Odvolacísúdsaplnestotožňujesnázoromsúduprvejinštancievyslovenýmvnapadnutomrozsudku,
čo sa týka záveru, že neboli preukázané žiadne zákonné podmienky na vyhovenie žaloby, preto
bola žaloba zamietnutá. Odvolací súd sa preto obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, na ktoré poukazuje. Len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom žalobkyne odvolací súd uvádza, že
aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky na posúdenie žalobného nároku
ako dôvodného.

16. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie náležite vyhodnotil
všetky podstatné námietky žalobkyne, ktoré boli opätovne uplatnené aj v jej odvolaní. Žiadna z
odvolacích námietok žalobkyne nie je spôsobila privodiť či už zrušenie alebo zmenu napadnutého
rozsudku.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,

v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym

posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa tak, ako to bolo už

uvedené v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP a v podrobnostiach naň poukazuje.

19. Keďže žalovaná v odvolaní namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
právanazistenýstav,dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávny,t.j.náležitýprávnypredpisalebo,ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na

zistený skutkový stav.

20. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že v odvolaní podanom žalobkyňou boli namietané
také skutočnosti, ku ktorým sa súd prvej inštancie náležite v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril,
vyhodnotil ich a zaujal stanovisko, ktoré ho viedlo k rozhodnutiu vo veci. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu neboli v konaní preukázané žiadne zákonné dôvody , ktoré by viedli k záveru o potrebe a možnosti
žalobe vyhovieť. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalobkyne, že v konaní neboli zohľadnené jej
námietky týkajúce sa nezákonnosti dobrovoľnej dražby bytu č. X., nachádzajúceho sa v bytovom
dome č. s. XXXX, vo vchode XXX, na ul. G. XX v C.. Ak v odvolaní žalobkyňa namieta, že súd
sa mal zaoberať otázkou dodržania všetkých formalít náležitosti dražobného procesu v zmysle z. č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách bez toho, aby žalobkyňa namietala konkrétne pochybenia,
nebolo povinnosťou súdu vzhľadom na kontradiktórnosť konania vyhľadávať prípadne chyby, o ktorých
sama žalobkyňa nevedela a ktoré nešpecifikovala v zákonnej prekluzívnej lehote 3 mesiacov od
udelenia príklepu v zmysle ust. § 21 ods. 2 citovaného zákona na podanie žaloby o neplatnosť dražby. V
tomto smere neobstojí odvolacia námietka, že terajšia právna zástupkyňa začala žalobkyňu zastupovať

až v 4,5 mesiacov po konaní dražby, keďže žalobkyňa bola v konaní zastúpená právnym zástupcom od
začiatku sporu, teda už v čase podania žaloby na súd dňa 28.11.2013, hoci iným právnym zástupcom.
K neprimeranosti dražby odvolací súd uvádza, že zákon o dobrovoľných dražbách síce v znení po
realizácii predmetnej dražby ustanovil v § 3 ods. 6 ZoDD s účinnosťou od 01.06.2014 hranicu 2.000 eurako minimálnu sumu pre realizáciu dražby nehnuteľnosti, preto ak vychádzame podporne z uvedeného,
dražba bytu žalobkyne nemohla byť neprimeranou, keď v čase dražby žalobkyňa dlhovala sumu cca
12.670 eur.

21. Ako nedôvodnú je potrebné vyhodnotiť aj ďalšiu odvolaciu námietku o tvrdenej neprijateľnosti
sankcie a úroku z omeškania v VI. Zmluve o výkone správy. Ani uvedenú námietku žalobkyňa
nekonkretizovala, v čom majú byť tieto podmienky neprijateľne. Navyše z vyjadrenia žalovaného v 97.
radevyplýva,ževčasedražbyvoktóbri2013malažalobkyňadlhzabyt12.678,94eurbezpríslušenstva.

22. K námietke ne/súladu dražby s Ústavou SR a dobrými mravmi je potrebné poukázať na uznesenie
ÚS SR sp. zn. PL. ÚS/23/2014 zo dňa 24.09.2014, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že právna
úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby aj záložného práva, ktoré vzniklo k
bytu alebo nebytovému priestoru na základe zákona napr. § 15 z. NR SR č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zmien. Inštitút dobrovoľnej dražby nie je odlišný od

iných súkromnoprávnych úkonov. Pritom vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva nie je jediným dôvodom, pre ktorý sa
dobrovoľná dražba vykoná, teda nepredstavuje “ exekučný titul“, ale je iba jednou z podmienok dražby.
Aj podľa názoru Ústavného súdu, zákon o dobrovoľných dražbách reguluje výkon záložného práva do
určitej miery, nie však neobmedzene, nadraďuje záujmy veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky pred

záujmom dlžníka na ponechanie si veci (viď napr. aj Rakúsku judikatúru, a to rozhodnutie Rakúskeho
najvyššieho súdu, sp. zn. 6Ob/111/10g z 24.06.2010. Záujem záložného veriteľa na speňaženie majetku
dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorými nie je vykonávaná
priebežná súdna kontrola, a to zvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné
sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadriadený záujmom dlžníka vo väčšej miere, ako je v

prípade právnej úpravy exekúcie (rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS/261/2013, tiež viď uznesenie
Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014). Ústavný súd vo veci sp. zn. PL.
ÚS/23/2014 zo dňa 24.09.2014 posudzoval súlad ust. § 7 ods. 2 z. č. 527/2002 Z.z. s článkom 1 ods.
1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej

úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci pritom môže
poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci. AJ Občiansky zákonník vychádza z toho, že
samotné ustanovenie zmluvy o zriadenie záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného
veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Teda dobrovoľná dražba sa odvíja od
predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku

v prípade, ak ide o zmluvné záložné právo, pritom toto speňaženie je regulované zákonom, a to
zákonom o dobrovoľných dražbách. Právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby
nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo
zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru Ústavného súdu SR oprávnený navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú

pohľadávku voči vlastníkovi veci.

23. Je preto potrebné dôjsť k záveru o nutnosti ústavne konformného výkladu ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách, lebo odvolací súd nemá zákonnú právomoc posudzovať ústavnosť uvedeného
zákona s Ústavou SR tak, ako to žalobkyňa žiada.

24. K poukazu žalobkyne na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/111/2015 z 31.08.2017
je nutné zdôrazniť, že skutkový stav uvedenej veci je odlišný od skutkového stavu v prejednávanom
prípade. Vo veci sp. zn. 6Co/111/2015 o neplatnosť právneho úkonu dobrovoľnej dražby žalovaným bol
iný subjekt. Išlo o subjektu, ktorý poskytol žalobcom úver, kedy došlo k zriadeniu záložného práva na

základe zmluvy. V prejednávanom prípade ide o zákonné záložné právo, chrániace majetok ďalších
subjektov, ktorých vlastníctvo, rovnako, ako aj vlastníctvo žalobkyne , je chránené Ústavou SR.V
danom spore preto stoja vedľa seba dve vlastnícke práva, požívajúce ústavnú ochranu. Je preto nutné
posúdiť ústavnú ochranu u oboch práv. Právo žalobkyne tak stoji voči právu cca 96 vlastníkov bytov.
S prihliadnutím na to, že žalobkyňa v konaní si bráni aj svoje obydlie, ktoré je rovnako chránené

ústavou, bolo potrebné vyhodnotiť stret týchto práv a právom chránených záujmov. Je nepochybným, že
majetková situácia žalobkyne je veľmi nepriaznivá, v dôsledku čoho došlo k vzniku jej dlhu na poplatkoch
v súvislosti s užívaním byt, ktorý stav pretrváva od roku 2011 do súčasnosti. Za uvedené obdobie
žalobkyňa, ktorá je toho času starobnou dôchodkyňou, nevedela vyriešiť danú situáciu, preto je viacnež pravdepodobné, že rovnaký problém by mala aj v budúcnosti. Mohla preto včas konať a vyriešiť
svoju bytovú potrebu (napr. v menšom byte) tak, aby bola schopná uhrádzať platby v súvislosti so svojim
bývaním. Za situácie, keď niekoľko rokov nebolo v jej majetkových schopnostiach a nie je to ani v

súčasnosti, pokryť náklady na terajšie bývanie, nie je namieste posúdiť ochranu jej obydlia vyšším
princípom, ako vlastníctvo žalovaných v 1. - 98 rade a obydlie žalovaných v 1. - 96. rade. Je však
jednoznačné nutné súhlasiť s tvrdením, že právo na obydlie predstavuje základné právo zaručené aj
Chartou základných práv, ktoré je nedotknuteľné, rovnako však je potrebné zdôrazniť, že vlastníctvo
zaväzuje, čo je zakotvené aj v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR aj v čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,

a to aj vo vzťahu žalobkyne k bytu.

25. K tvrdeniu odvolateľky, že predmetný právny vzťah je potrebné považovať za spotrebiteľsky, s
poukazom na postavenie žalovaného v 97. R. a neprijateľné zmluvné podmienky v čl. VI. Zmluvy o
výkone správ, je nutné konštatovať, že ide o pohľadávku na nedoplatkoch, ktoré negatívne zasahujú do
majetkovej sféry ostatných vlastníkov a spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov, preto aj odvolací

súd je toho názoru, rovnako aj súd prvoinštančný, že danú právnu vec nie je možné posudzovať ako
spotrebiteľskú, z čoho nevyplýva ani povinnosť súdu vykonávať dôkazy, ktoré neboli navrhnuté.

26. Ani poukaz na rozpor s dobrými mravmi v odvolaní neobstojí, lebo ak žalobkyňa bola dlhodobo v
situácii, keď nemohla si plniť svoje záväzky v súvislosti s užívaním bytu, je možné práve jej nezáujem

o riešwnie situácie vyhodnotiť ako rozporný s dobrými mravmi, a to aj vo vzťahu k ostatným vlastníkom
bytov.

27. Odvolacím súdom bolo zistené, že konanie vo veci Okresného súdu Prešov pod sp. zn.
13C/105/2014 bolo pred prvoinštančným súdom skončené zamietnutím žaloby o neplatnosť písomného

hlasovania, preto odvolací súd mal za to, že nie sú dôvody na prerušenie predmetného konania podľa
§ 164 CSP, podľa ktorého ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky
na prerušenie predmetného konania.

28. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý
je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Rais TORIA c.

Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, s.12, Hierobalani c. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-
B; Higgins c. Francúzsko z 19.02.199 a iné). Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napr.
rozhodnutia sp. zn. IV.ÚS/115/03, III.ÚS/209/04) súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
No judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené preto má za to, že
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími dôvodmi. Iba to, že súd prvej inštancie sa

nestotožnil s právnym názorom žalobkyne nie je možné posudzovať ako nesprávny postup súdu prvej
inštancie. Bolo preto napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdené, a to spolu s výrokom o trovách konania.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP tak, že

stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu ust. § 257 vzhliadol v nepriaznivej
majetkovej a finančnej situácii žalobkyne. Vzhľadom na pomery žalobkyne bolo jej priznané uznesením
Okresného súdu Prešov č. k. 15C/305/2013-477 zo dňa 11.01.2019 oslobodenie od súdnych poplatkov.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).