Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210542
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1714210542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov

senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné
číslo: 572 79 667, Holandsko, 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan č. 933, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, Trenčín, 1. mája č. 173/11, za
ktorú koná Mgr. Gabriela Goliášová, proti žalovanému: M. F. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom
F., Q. č. XX, o zaplatenie sumy 1.160,19 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. septembra 2018, č.k. 8 C 2/2015-124, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. septembra 2018, č.k. 8

C 2/2015-124, vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 652,10 € spolu
s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 22.11.2014 do zaplatenia formou mesačných splátok vo výške
30,- € mesačne, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi k 20. dňu v mesiaci s tým, že omeškaním
čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po
právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku III., ktorým žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 12 % s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením,
p o t v r d z u j e ,

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 12.9.2018, č.k. 8 C 2/2015-124, I. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 652,10 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 22.11.2014
do zaplatenia formou mesačných splátok vo výške 30,- € mesačne, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť
žalobcovi k 20. dňu v mesiaci s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky, nastáva splatnosť celého
plnenia, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu
zamietol; III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 % s tým,

že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu
dňa 1.12.2014, ktorou sa pôvodný žalobca (AB 1 B.V.) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.160,19 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 3.9.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky HomeCredit Slovakia a.s. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 1.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných
splátkach po 38,18 €. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou záväzku tak, ako je uvedené v priloženom

výpise čerpania, splátok a úhrad. Eviduje voči žalovanému dlh: istina vo výške 44,43 €, úrok vo výške
143,85 €, zosplatnená istina vo výške 900,46 €, upomienka I. vo výške 5,- €, poistenie B. vo výške
13,45 €, upomienka II. vo výške 5,- €, zmluvná pokuta vo výške 17,- €, upomienka vo výške 12,- €.Podaním doručenom súdu dňa 24.11.2016 doplnil žalobu a bližšie špecifikoval uplatnenú pohľadávku s
tým, že žalovaný mu doteraz uhradil sumu 347,90 €.

2.Súdprvejinštancienariadilpojednávanie,naktorésanedostavilžalobcaajehoprávnyzástupca,svoje
neprítomnosti ospravedlnili a žiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti; vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaného, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaný uviedol, že
komunikuje s exekútorkou, ktorá na jeho listy nereaguje. Uzavrel zmluvu na 1.000,- €, ale chcú od neho
viacej a viacej. Pani zo Sociálnej poisťovne vôbec nie je informovaná od exekútorky koľko zaplatil, vyše

4.000,- €. Exekútorka mu strháva aj pohľadávku, ktorá sa týka tejto zmluvy. Má príjem 265,- €, berie
sedem druhov liekov, exekútorka mu strháva 30,- €. Je ochotný platiť pohľadávku v splátkach po 30,- €
mesačne. Prvoinštančný súd zistil, že dňa 4.3.2013 bola medzi žalovaným a spoločnosťou HomeCredit
Slovakia a. s. podpísaná úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
klientovi vo výške 1.000,- €. V zmluve sa uvádzajú nasledovné údaje: výška úveru 1.000,- €, celková
čiastka splatná spotrebiteľom 2.248,80 €, mesačná splátka 40,32 €, počet splátok 60, ročná úroková

sadzba 34,07 €, RPMN 44,30 do 46,80 %, poplatok za vedenie účtu zahrnutý v splátke 1,99 €. V zmysle
Hlavy 18 § 1 úverových zmluvných podmienok, v prípade omeškania klienta s úhradou splátky, či splátky
RÚ, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- € v prípade prvej upomienky a 12,- € v prípade druhej
a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude

poplatok za upomienku účtovaný. Po zosplatnení úveru nebudú už poplatky za upomienku účtované.
Z výpisu čerpania a úhrad vyplýva, že žalovaný spolu uhradil sumu 347,90 €. Spoločnosť HomeCredit
Slovakia a. s. dala na poštovú prepravu ako doporučenú zásielku výzvu zo dňa 27.8.2014 na splatenie
celého úveru žalovaným v celkovej sume 1.171,97 €, pričom postúpila pohľadávku, ktorú mala voči
žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávky na pôvodného žalobcu. Z priemerných úrokových mier

z úverov uverejnených na internetovej stránke Národnej banky Slovenska zistil, že v marci 2013 táto
predstavovala hodnotu 12,95 % (spotrebiteľské úvery pre domácnosti od 1-5 rokov).

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného
zákonníka, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/, § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., § 232 ods. 2, ods. 3 C.s.p. dôvodiac tým, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi iba rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 1.000,- € a doteraz uhradenou sumou 347,90

€, t.j. sumu 652,10 € a vo zvyšku žalobu zamietol. Poukázal na to, že predmetná zmluva je uzavretá
medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá má podobu štandardnej
formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla
jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré
si dodávateľ sám v predstihu, podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne.

Neboli žiadne pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a
vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie MostazaClaro). Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 4.3.2013 medzi právnym
predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzavretá zmluva o úvere,
na základe ktorej spoločnosť HomeCredit Slovakia a. s. poskytla žalovanému úver vo výške 1.000,- €.

V danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ

mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Z predmetnej zmluvy ale nevyplýva, že táto obsahuje povinný údaj
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatenýmzostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Výkladom
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ však treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone
slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa viaže ku každej z tam

uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho v konečnom dôsledku zaplatiť ako k istine, tak
i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Zmluva uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahuje v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. a tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov, z dôvodu ktorého zaoberať sa ďalšími obligatórnymi náležitosťami zmluvy už považoval
za nadbytočné. Ďalej uviedol, že zákon môže stanoviť, že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje

všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere,
bude sa považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (rozsudok Súdneho dvora, tretia
komora zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15). Pri prípadnom konflikte smernice a vnútroštátneho zákona
členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok.
Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne

súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať
eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a eurokonformný výklad zákon však nie je absolútny,
pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra
legem (napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.5.2017 sp.zn. 23 Co
815/2015). Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členia

splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ
vo veci C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať toto členenie,
prípadne v otázke, kedy je úver bezúročný a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a
nahradil ho smernicou. Žalobca nemá nárok na úrok z úveru ani z dôvodu, že ho považuje vo výške
34,07 za neprimeraný s poukazom na priemernú úrokovú mieru z úverov v rozhodnom období (12,95

%). V prejednávanom prípade je toto ustanovenie zmluvy týkajúce sa úroku z úveru pre rozpor s dobrými
mravmi ako aj pre jeho neprijateľnosť absolútne neplatné. Dojednaná výška úrokov zo zmluvy spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Žalobca by bez akéhokoľvek
pričinenia získal neprimerane navýšenú sumu. Poukázal na to, že za dobré mravy možno považovať
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát

zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými
a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je
spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej ujednania obvyklú,
stanovenú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21

Cdo 1484/2004). Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, takže
sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2009, R 1MCdo 1/2009). V
danej veci dohodnutý úrok presahuje niekoľkonásobne priemernú úrokovú mieru v rozhodnom období

(12,95 %), preto je takáto výška úroku zjavne neprimeraná. Ďalej konštatoval, že zo zmluvy alebo
zmluvných podmienok nevyplýva, že by si právny predchodca žalobcu splnil svoju povinnosť podľa §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver, keď je zrejmé, že si overoval bonitu žalovaného iba vyhlásením žalovaného
o výške jeho čistého príjmu v sume 550,- €, nezisťoval výšku výdavkov žalovaného za účelom,

či bude schopný splácať úver. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii

splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Žalovaný
v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že uhradil žalobcovi už sumu 1.658,- €, v ďalšom písomnom
podaní, že zaplatil už sumu 4.000,- €, ako prostriedok procesného útoku predložil fotokópie poštových
poukazov, z ktorých zistil, že žalovaný uhrádzal tri úvery pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX,

č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Z priložených poštových poukazov vyplýva, že žalovaný uhradil
k tomuto konaniu a zmluve pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX sumu 347,90 €. Nepovažoval
za dôvodnú žalobu ani v časti poplatku za upomienku vo výške 41,- €. Považuje za neprijateľné, aby
žalovaný v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky,ktoré si právny predchodca žalobcu dokonca určil pevnou sumou, čo je jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa a je aj
v rozpore s dobrými mravmi, keďže výška tohto poplatku nie je ničím odôvodnená a niekoľkonásobne

prevyšujepoštovné,ktoréžalobca(jehoprávnypredchodca)vskutočnostizaplatil(právoplatnýrozsudok
Okresného súdu Skalica zo dňa 7.8.2014 sp.zn. 5 C 367/2013). V tejto súvislosti poukázal aj na
rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (BrandenburgischesOberlandesgericht) zo dňa
21.6.2006 č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 7 U 17/06, podľa ktorého už také poplatky
ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej

forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Z uvedených dôvodov v tejto
časti žalobu zamietol. K nároku na úhradu poistného v sume 13,45 € uviedol, že ani v tejto časti
nepovažoval nárok za dôvodný a žalobu v tejto časti zamietol, pretože žalobca nepreukázal vznik
poistenia, ktoré tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam
§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient mal dojednať
poistenie oboznámením sa s obsahom poistnej zmluvy Billprotection. Má však pochybnosti o skutočnom

oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným, ktorému ako priemernému spotrebiteľovi nemusel
byť zrejmý ani význam tohto pojmu. Išlo zrejme o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci
vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí
poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve, bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy
žalobcom.

3.2. Žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z
omeškania odo dňa nasledujúceho od vyhotovenia žaloby vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995
Z.z., aj keď žalobca mohol žiadať úrok od nasledujúceho dňa po splatnosti poslednej splátky.
3.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Úspech žalobcu v konaní predstavuje 56
%, úspech žalovaného 44 % a čistý úspech žalobcu je potom 12 %. O výške náhrady trov konania

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku I., ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 652,10 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 22.11.2014 do zaplatenia formou

mesačných splátok vo výške 30,- € mesačne, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi k 20. dňu v
mesiaci s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky, nastáva splatnosť celého plnenia, s účinnosťou od
nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, podal včas odvolanie žalovaný (odvolací súd podľa
obsahu odvolania posúdil že žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozsudku iba voči tomuto
výroku,§124ods.1C.s.p.)zdôvodu,žespotrebnýúver,ktorýmubolposkytnutý,bolpoistenýprotistrate

zamestnania, choroby s následnou invaliditou, k čomu pripojil dokumenty. Odvolaciemu súdu navrhol
rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť, vyhlásiť ho za neplatný, pretože bol žalobcom oklamaný a
podvedený.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolanie nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods.
l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016),
ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky
pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý

verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. marca 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219
ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu
potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi,

rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným

dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220

C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380
ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na
ktoré by musel odvolací súd prihliadať.

9. Prvoištančný súd správne v danom prípade právne posúdil, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah,

pretože právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o hotovostnom úvere a
revolvingovom úvere č. 4303012891 zo dňa 4.3.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v
sume 1.000,- €, konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel so žalovaným, ktorý
je fyzickou osobou-nepodnikateľom (v zmluve je identifikovaný údajmi typickými pre nepodnikateľa, t.j.
menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu) uvedenú zmluvu, z
dôvodu ktorého aplikoval aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom

zákonníku.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že spotrebný úver, ktorý mu bol
poskytnutý, bol poistený proti strate zamestnania, choroby, s následkom invalidity, pretože skutočnosť,
že v predmetnej zmluve bolo uvedené, že klient, t.j. žalovaný sa oboznámil s obsahom poistnej

zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej medzi Spoločnosťou, t.j. právnym predchodcom žalobcu
ako poistníkom a Českou pojišťovňou ZDRAVÍ, a.s. Praha, IČ: XXXXXXXX ako poistiteľom vrátane
znení Zvláštnych poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy neznamená, že toto
poistenie bolo aj dojednané, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia (bod 46.). Predmetom sporu je zaplatenie sumy 1.160,19 € s príslušenstvom titulom

neuhradenia splátok z uvedenej zmluvy o úvere, ktorá bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou
boli aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti HomeCredit Slovakia, a.s., pričom tieto dokumenty
žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred. Prvoinštančný súd správne rozhodol,
keď spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (bod 34. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia), pričom náležite posúdil aj nárok žalobcu na zaplatenie poistného ako nedôvodný, keď v

odôvodnení napadnutého rozsudku riadne zdôvodnil prečo nie je možné žalobcovi priznať poistné, ktoré
si uplatnil v sume 13,45 €, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Nebolo možné sa ani stotožniť s argumentáciou žalovaného uvedenú v jeho odvolaní, aby bol
úver vyhlásený v celom rozsahu za neplatný, pretože vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré by mal byť

úver vyhlásený za neplatný, keď na pojednávaní konanom dňa 12.9.2018 uviedol, že chce, aby súd
zrušil úroky a že je ochotný platiť pohľadávku v splátkach po 30,- € mesačne. Tak ako už je uvedené
vyššie, súd prvej inštancie sa riadne zaoberal predmetnou zmluvou, ktorú správne vyhodnotil ako
spotrebiteľskú, ktorá neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
(zákon č. 129/2010 Z.z.) a úver považoval za bez úročný a bez poplatkov, pričom zaviazal žalovaného

iba na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 1.000,- € a tým, čo doteraz zaplatil, a to
sumu 347,90 €, t.j. na úhradu sumy 652,10 € so zákonným úrokom z omeškania v mesačných splátkach,
tak ako navrhol a vo zvyšku nároky žalobcu o zaplatenie úroku, poistenia, poplatkov za upomienky,
zmluvnej pokuty, správne zamietol.

12. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj v súvisiacom výroku III., ktorým súd prvej inštancie
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 % (§ 367 ods. 2 veta
druháC.s.p.)podľa§387ods.1,ods.2C.s.p.,keďosobitnenepreskúmavaltentovýrok,pretožežalobca
odvolanie voči rozsudku vo výroku o náhrade trov konania nepodal.

13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým

odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlosVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).