Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213877
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118213877.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: J.. I. Q., V..

XX.XX.XXXX, B. P. Ľ. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. N. T., právne zastúpený Mgr. Tomášom Michnicom,
advokátom so sídlom Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Žilinská univerzita v Žiline,
so sídlom Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, IČO: 00 397 563, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a
určenie neplatnosti ručiteľskej listiny, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.09.2018 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.09.2018 sa žalobca proti

žalovanému domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva č. XX - X/XXXX o
prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzatvorená dňa 29.09.2008 medzi žalovaným ako predávajúcim
a obchodnou spoločnosťou RaS Slovakia, s. r .o., so sídlom Námestie SR 8/3, 014 01 Bytča, IČO: 36
410 756 ako kupujúcim je neplatná a že ručiteľská listina č. XXXX/XX/XXX-I.-XX zo dňa 05.05.2011
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Súčasne žalobca žiadal, aby mu súd priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.09.2008 uzatvoril ako ručiteľ v zmysle ručiteľskej doložky

uzavretej medzi ním a žalovaným - a žalovaný kúpnu zmluvu č. XX-X/XXXX o prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiam. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti špecifikované v ust. čl. I. zmluvy: stavby: garáž
súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/X, Výučbové priestory B súp. č. XXXX postavená na parc.
č. XXXX/X, kotolňa súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/X a administratívna súp. č. XXXX
budova postavená na parcele č. XXXX/X a pozemky: parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 543 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parcela č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 447 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 216 m2 a parcela č. XXXX - záhrady o výmere 780 m2. Nehnuteľnosti boli evidované na
LV č. XXX vedenom pre k. ú. Ž.. S predajom nehnuteľností súhlasila správna rada, ako aj akademický
senát žalovaného. Na základe rozhodnutia rektora žalovaného bola dňa 15.05.2006 na predávané
nehnuteľnosti vyhlásená verená súťaž, ktorej víťazom sa stal kupujúci. Podrobný rozpis predávaných
nehnuteľností obsahuje znalecký posudok súdneho znalca Ing. Ľubomíra Hurajta č. 28/2005 zo dňa
14.12.2005. Táto kúpna zmluva bola uzatvorená v súlade so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve v znení
jej dodatkov, ktorú zmluvné strany spolu uzatvorili dňa 11.06.2006. Kúpna cena bola upresnená v ust.

čl. II. zmluvy tak, že cena podľa znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Ľubomíra Hurajta č. 28/2005
zo dňa 14.12.2005 je 54.166.885,- Sk vrátane DPH. Strany zmluvy tak dojednali kúpnu cenu vo výške
54.166.900,- Sk vrátane DPH. Ďalej žalobca uviedol, že vyplatil kúpnu cenu formou bezhotovostného
platobného príkazu v súlade so zmluvou dňa 29.09.2008 a Správa katastra Žilina povolila vklad dňa29.09.2008 pod č. L. XXXX/XXXX. Kúpnu zmluvu žalobca považoval za absolútne neplatný právny úkon
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže svojím obsahom a účelom odporuje zákonu. Žalovaný
pri odpredaji nehnuteľného majetku bol povinná postupovať podľa zákona č. 131/2002 Z. z. v znení

neskorších predpisov a podľa zákona č. 176/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Najvyššia kúpna
cena v obchodnej verejnej súťaži nesmie byť nižšia ako primeraná cena. Znalec stanovil všeobecnú
hodnotu prevádzaných nehnuteľností takto: A. Bytové a nebytové budovy (haly): - učebňa „B" p. č.
XXXX/X - 52.822.058,61 Sk, - garáž p. č. XXXX/X 2.618.552,12 Sk, - administratívna budova p. č.
XXXX/X - 8.932.015,76 Sk, - kotolňa p. č. XXXX/X - 3.358.897,65 Sk; B. Pozemky: - parcela č. XXXX/

X - 1.344.826,38 Sk, - parcela č. XXXX/X - 455.705,44 Sk, - parcela č. XXXX/X - 1.107.067,02 Sk, -
parcela č. XXXX/X - 534.958,56 Sk, - parcela č. XXXX - 1.931.794,80 Sk. Znalec stanovil všeobecnú
hodnotu prevádzaných nehnuteľností spolu na sumu 71.895.476,34 Sk bez DPH a bez oplotenia areálu,
prípojky vody, prípojky kanalizácie, spevnených plôch (5x), oporného múru a okapového chodníka. Je
nesporné, že kúpna cena nehnuteľností .je podstatne nižšia ako bola všeobecná hodnota kupovaných
nehnuteľností. Žalobca v ďalšom uviedol, že pri opätovnej lustrácií vo svojich dokumentoch týkajúcich

sa predmetného zmluvného vzťahu so žalovaným zistil skutočnosť, ktorá v značnej miere opodstatňuje
podanie žaloby a zásadným spôsobom mení celkový skutkový stav ako taký. V čase vyhlásenia
verejnej súťaže (15.05.2006) nemal vedomosť o tom, že predaj sporných nehnuteľností je „viazaný"
na súhlas Ministerstva kultúry SR, nakoľko sa jedná o nehnuteľnosti s prívlastkom „Národná kultúrna
pamiatka“. Žalovaný pri vyhlásení verejnej súťaže „opomenul“ (sporné úmyselné / neúmyselné konanie)

túto významnú skutočnosť. Žalovaný si neoveril všetky potrebné informácie ohľadom ponúkaných
nehnuteľností a svojou ľahostajnosťou a potencionálnou vidinou „provízie“ pri realizácii verejnej súťaže
ohrozil celý proces verejnej súťaže. Žalovaný zámerne a úmyselne dostal žalobcu do omylu, v zmysle
ktorého žalobca nevedomky a v dobrej viere postupoval pri odkúpení sporných nehnuteľností od
žalovaného. S odkazom na ust. § 12 ods. 3 zákona č. 176/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov

žalobca považoval predmetnú kúpnu zmluvu za neplatný právny úkon pre absenciu predchádzajúceho
písomného súhlasu Ministerstva kultúry SR.
3. Žalovaný k doručenej žalobe a jej prílohám na výzvu súdu písomne vyjadril podaním zo dňa
28.02.2019, v ktorom uviedol, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená medzi ním ako predávajúcim
a obchodnou spoločnosťou RaS Slovakia, s.r.o. ako kupujúcim. Žalobca nebol účastníkom zmluvy na

strane kupujúceho; bol len jeho štatutárnym orgánom, na neho ako fyzickú osobu neprechádzali práva
a povinnosti z uvedenej kúpnej zmluvy. Žalobca teda nebol účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy,
čo znamená, že v podľa ust. § 62 CSP nemá procesnú subjektivitu. Vzhľadom na uvedené žalobca
nevie preukázať ani naliehavý právny záujem v tomto spore. Zároveň žalovaný poukázal na to, že
vkladomkúpnejzmluvyzodňa02.03.2018č.vkladuL.XXXX/XXXXpredmetnénehnuteľnostinadobudla

obchodná spoločnosť Amateon Žilina, s. r. o. (LV č. XXXX). Stavba - budova súp. č. XXX, ktorá je
uvedená v liste Ministerstva kultúry SR zo dňa 23.01.2009, nebola predmetom predaja a stále je vo
vlastníctve žalovaného (LV č. XXX). Žalovaný nie je ani účastníkom ručiteľskej listiny č. XXXX/XX/XXX-
I.-XX zo dňa 05.05.2011. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú.

4. Žalobca k doručenému vyjadreniu žalovaného k žalobe ani napriek výzve súdu repliku (§ 167 ods.
3 CSP) nepodal.
5. Súd sporovú vec prejednal a rozhodol za účasti sporových strán a právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní dňa 28.06.2019.
6. Žalobca v celom rozsahu zotrval na pojednávaní na podanej žalobe, pričom k tejto doplnil, že bol

v postavení ručiteľa, nakoľko kúpna zmluva bola viazaná na úverovú zmluvu uzavretú medzi ním a
OTP Bankou Slovensko, a. s. , kde bol v postavení ručiteľa. Musel ručiť svojim súkromným, osobným
majetkom, v opačnom prípade by nedošlo k načerpaniu úveru a nakoľko má v tomto záujem a bol
zainteresovaný aj ako štatutárny orgán a konateľ a aj ako fyzická osoba.
7.Žalovanýnapojednávanínamietalnedostatokvecnejlegitimáciestránsporu,atoužalobcu,pokiaľide

o časť žaloby o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, keďže žalobca nebol jej účastníkom a u
žalovaného, pokiaľ ide o časť žaloby o určenie neplatnosti ručiteľskej listiny. Súčasne žalovaný namietal
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
8. Súd na základe stranami sporu predložených listinných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam postačujúcim pre rozhodnutie v predmetnej sporovej veci. Pokiaľ súd nevykonal (§ 185 ods.

1 CSP) ďalšie dokazovanie navrhované žalobcom (výsluch svedka J.. Y. A.), bolo tomu tak z dôvodu,
že skutkové zistenia vyplývajúce z tohto dokazovania by zjavne nemohli nič zmeniť na dôvodoch tohto
rozsudku.9. Dňa 26.09.2008 uzavrela OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO:
31 318 916 ako banka a veriteľ a obchodná spoločnosť RaS Slovakia, s. r .o., so sídlom Námestie SR
8/3, 014 01 Bytča, IČO: 36 410 756, ako klient a dlžník (konajúca prostredníctvom žalobcu ako konateľa)

zmluvu o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 13 spisu), ktorou
sa veriteľ zaviazal za podmienok dohodnutých v tejto zmluve poskytnúť dlžníkovi dlhodobý investičný
úver v sume 132.000.000,- Sk (4.381.597,29 eur) a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
veriteľovi vrátiť, zaplatiť mu dojednaný úrok a poplatky.
10. Dňa 05.05.2011 podpísali uzavrela OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54

Bratislava, IČO: 31 318 916 ako veriteľ a žalobca ako ručiteľ ručiteľskú listinu č. XXXX/XX/XXX-I.-XX,
v ktorej žalobca vyhlásil veriteľovi, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ktorá vznikne na základe zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 26.09.2008 v znení jej neskorších dodatkov, ktorou bude
poskytnutý dlžníkovi (obchodnej spoločnosti RaS Slovakia, s. r. o., so sídlom Námestie SR 8/3, 014
01 Bytča, IČO: 36 410 756) úver v sume 1.676.293,31 eur alebo na základe odstúpenia od zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX spolu s príslušenstvom a poplatkami vrátane všetkých záväzkov zo

zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX vyplývajúcich, ako aj pohľadávku veriteľa s príslušenstvom
zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX po zmene v obsahu záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX (napr. pri zmene výšky úveru, zmene splatnosti úveru, obnove
úverového vzťahu a pod.) a pohľadávku veriteľa s príslušenstvom vzniknutú nahradením záväzku
dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX alebo z odstúpenia od nej novým

záväzkom (ďalej len „Zabezpečená pohľadávka“), za dlžníka, ak dlžník Zabezpečovanú pohľadávku
nesplní.
11. Dňa 29.09.2008 uzavreli žalovaný ako predávajúci a obchodná spoločnosť RaS Slovakia, s. r .o.,
so sídlom Námestie SR 8/3, 014 01 Bytča, IČO: 36 410 756, ako kupujúci (konajúca prostredníctvom
žalobcu ako konateľa) kúpnu zmluvu č. XX-X/XXXX (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 36 spisu),

predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Ž. evidovaných v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX ako: stavby: garáž súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/X, výučbové
priestory B súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/X, kotolňa súp. č. XXXX postavená na parcele
č. XXXX/X a administratívna budova súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/X a pozemky: parcela
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 184 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 447 m2, parcela
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2 a parcela č. XXXX - záhrady o výmere 780
m2. Kúpne cena bol dojednaná vo výške 54.166.900,- Sk vrátane DPH. Podľa doložky vyznačenej na
zmluve Správa katastra rozhodnutím pod č. L. XXXX/XX zo dňa 29.09.2008 povolila na základe tejto
kúpnej zmluvy vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho.

12. Ministerstvo kultúry SR listom adresovaným žalovanému (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 7
spisu) oznamovalo žalovanému, že ako orgán konajúci za štát neprijíma ponuku na kúpu nehnuteľnosti
- národnej kultúrnej pamiatky: budova súp. č. XXX postavená na pozemku parcela č. XXXX, k. ú. Ž..
13. Žalovaný listom zo dňa 15.04.2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 8 spisu) adresovaným
obchodnej spoločnosti RaS Slovakia, s. r. o. zaslalo tejto obchodnej spoločnosti návrh na riešenie

vlastníckych pomerov založených kúpnou zmluvou č. XX-X/XXXX zo dňa 29.09.2008, a to s odkazom na
to, že v súvislosti s kompletizáciou vlastníckych vzťahov k majetku žalovaného a ich zmien bolo zistené,
že výška kúpnej ceny, uvedená v predmetnej kúpnej zmluve, nezodpovedá výške dohodnutej kúpnej
ceny za prevádzané nehnuteľnosti, ktorou sa rozumie cena ponúknutá obchodnou spoločnosťou RaS
Slovakia, s. r. o. v písomnej ponuke zo dňa 01.06.2006, v obchodnej verejnej súťaži vyhodnotenej ako

najvyššej a teda rozhodujúcej pre výber obchodnej spoločnosti RaS Slovakia, s. r. o. ako víťazného
uchádzača o uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaný tak uviedol, že od obchodnej spoločnosti RaS Slovakia,
s. r. o. ako vlastníka prevádzaných nehnuteľností podľa predmetnej kúpnej zmluvy očakáva, že
dodatočne doplatí rozdiel medzi skutočne zaplatenou cenou a dohodnutou cenou, t. j. cenou, ktorú
ponúkol písomne dňa 01.06.2006.

14. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa ust. § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.16. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení
účinnom do 31.01.2013, tuto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej

činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),
zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),
zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716).
17. Podľa ust. § 261 ods. 4 ObZ v znení zákona č. 58/1996 Z. z. účinnom od 01.03.1996 do 31.01.2013,

toutočasťouzákonasaspravujúajvzťahy,ktorévznikliprizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkových
vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo
k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v
rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
18. Podľa ust. § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Žalobca sa tak v konaní proti žalovanému ako prenajímateľovi domáhala určenia (deklarovania)
neplatnosti dvoch právnych úkonov, a to: a) kúpnej zmluvy č. XX-X/XXXX uzavretej dňa 29.09.2008

medzi žalovaným ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou RaS Slovakia, s. r .o., so sídlom
Námestie SR 8/3, 014 01 Bytča, IČO: 36 410 756, ako kupujúcim a b) ručiteľského vyhlásenia žalobcu
adresovaného veriteľovi OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO:
31 318 916 obsiahnutého v ručiteľskej listine č. XXXX/XX/XXX-I.-XX zo dňa 05.05.2011 podpísanej
žalobcom ako ručiteľom a OTP Bankou Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31

318 916 ako veriteľom. Na úvod právneho posúdenia sporovej veci tak možno konštatovať, že žalobca
sa domáhal určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom
prípade kúpna zmluva a ručiteľské vyhlásenie obsiahnuté v ručiteľskej listine) je právnou skutočnosťou,
s ktorou objektívne právo spája zánik práv a povinností zmluvných strán. Z tohto vyplýva, že pre účely
cit. ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žalobu

o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP. Pri žalobe podľa cit. ust. § 137 písm. d)
CSP nie je potrebné tvrdiť a ani preukazovať naliehavý právny záujem, a preto súd námietku žalovaného
o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení považoval za nedôvodnú.
21. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa znenia cit. ust. § 137 CSP si súd dovolí poukázať na
osobitnú časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny

výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová
koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení
inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d)

patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“.
22. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej
časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie
žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že
to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001

Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť
dražby podľa ust. § 21 ods. 2), OZ (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6).
Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis,

resp.právnanormavosvojejdikcii,priznávaoprávnenejosobedomáhaťsanasúdeurčeniatejtoprávnej
skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého

vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 6 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže
nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanúaž po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti
výpovede nájmu bytu.“. K tejto problematike zaujal stanovisko už aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
vo svojom rozsudku č. k. 8Co/4/2017-107 zo dňa 31.01.2017, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu

Žilina č. k. 6C/264/2015-78 zo dňa 06.09.2016 a podľa ktorého: „Pôvodná právna úprava zakotvená
v Občianskom súdnom poriadku [pozn. rozumej ust. § 80 písm. c) O.s.p.] neobsahovala všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej
skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie
právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho

predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne)
pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určenie právnej skutočnosti naliehavý právny
záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami
(§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je
neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej
skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti.

Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho
vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava C. s. p.
pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu
(najmä z hmotného práva). Vzhľadom aj na vyššie uvedené okresný súd vec správne posúdil, keď
uzavrel, že žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je a

vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. c) a d) C. s. p. s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej
správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že C. s. p. zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o
určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva
z osobitného právneho predpisu,... Odvolanie žalobkyne, ktorá sa v súvislosti s neprávnym právnym
posúdením veci odvolávala na doterajšiu súdnu prax pripúšťajú takéto žaloby za stavu preukázania

naliehavého právneho záujmu, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Od 01.07.2016 je záujmom
zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej
a čo bolo dôvodom zmeny doterajšej koncepcie... Nebola tak v danom prípade prípustná žaloba v
znení určenia neplatnosti právneho úkonu...Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu

ako vecne správny potvrdil... “. (obdobný právny záver vyslovil Krajský súd v Žiline aj v rozsudku č.
k. 10Co/339/2017-143 zo dňa 31.01.2018) Možno konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy podľa cit. ust. § 588 OZ a rovnako
ani ručiteľského vyhlásenia podľa cit. ust. § 303 ObZ (vzhľadom k tomu, že toto ručenie zabezpečovalo
záväzok zo zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ v zmysle cit. ust. § 261 ods. 4 ObZ sa tak riadi

úpravou podľa ObZ) ako právnej skutočnosti.
23. Už len z uvedeného dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby ju bolo na mieste zamietnuť.
24. Súd však považuje za potrebné s v ďalšom vyjadriť aj k vecnej legitimácii strán sporu v konaní
o určovacej žalobe žalobcu. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie právnej skutočnosti (v prípade jej
prípustnosti), resp. o určenie, či tu právo je alebo nie je (v danom spore však o takúto žalobu nešlo),

má ten, kto je subjektom práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporná právna
skutočnosťtýka.Predmetomurčeniasúdutakmalobyťdeklarovanieneplatnostiužuvedenýchprávnych
úkonov. Pokiaľ ide o žalobu v časti o určenie neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, súd konštatuje, že
žalobca nebol účastníkom tohto právneho úkonu a ani právnym nástupcom ktoréhokoľvek účastníka
tohto právneho úkonu. Požadované určenie tak nie je spôsobilé dotknúť sa jeho právnej sféry a

žalobca tak v tejto časti konania nemá vecnú legitimáciu. Skutočnosť, že žalobca bol konateľom
jedného z účastníkom sporného právneho úkonu na závere súdu nič nemôže zmeniť. Pokiaľ ide o
žalobu v časti o určenie neplatnosti sporného ručiteľského vyhlásenia, resp. ručiteľskej listiny, možno
opätovne konštatovať, že v tejto časti konania nemá vecnú legitimáciu žalovaný, ktorý nebol účastníkom
predmetnej zmluvy o splátkovom úvere a ktorého právnej sféry sa akokoľvek nedotýka ručiteľské sporné

vyhlásenie žalobcu. Preto súd žalobu v celom jej rozsahu zamietol aj v dôsledku nedostatku vecnej
legitimácie stotožniac sa s takouto námietkou žalovaného.
25. Uvedené dôvody boli dôvodmi na zamietnutie žaloby žalobcu v celom jej rozsahu, a to bez
meritórneho prieskumu otázky platnosti sporných právnych úkonov (resp. právnych skutočností).
26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.28. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku
na náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že
žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania

nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP s prihliadnutím
na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016,
uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).