Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619203053
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619203053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
P. I., nar. 9. novembra XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX O., zastúpený JUDr. Ondrejom Szilágyim,
advokátom, so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec proti žalovanému: Z. Y., nar. XX. marca
XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX O., prechodne bytom G. XXXX/X, XXX XX G. G., adresa na
doručovanie S. 2, XXX XX G. G., zastúpený JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, so sídlom J.
A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/26/2019-127 zo dňa 10. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré
je mu žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
12C/26/2019-127 zo dňa 10. decembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté

rozhodnutie“) zamietol žalobu (prvá výroková veta), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy
konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov
konania (druhá výroková veta). Treťou výrokovou vetou rozhodol, že učtáreň Okresného súdu Lučenec
vráti žalovanému zaplatený preddavok na trovy dôkazu vo výške 120,- Eur, zaúčtovaný pod O položka
registra XX, rok XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX, po právoplatnosti rozsudku.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od

žalovaného vrátenia daru - nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade
Lučenec, katastrálny odbor pre okres Lučenec, obec a katastrálne územie O., a to rodinný dom súp.
č. XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 300m2,
parcela registra „C“ č. XXXX - záhrada o výmere 555m2 (ďalej aj „darované nehnuteľnosti“). Žalovaný
je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. V žalobe uviedol, že žalovaný mu bol ako syn a
darovacou zmluvou zo dňa 03.01.2006 vyhotovenej vo forme Notárskej zápisnice N 1/2006, Nz 71/2006
spísanej na Notárskom úrade JUDr. Kristíny Malovcovej daroval nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX

žalovanému. Zároveň bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že žalovaný sa zaväzuje poskytnúť
formou obligačného záväzku žalobcovi bezplatné doživotné užívacie právo uvedenej nehnuteľnosti.
Zhruba v roku 2018 sa začal žalovaný voči nemu správať neúctivo, urážať ho, nadával mu do
„smradliakov“ a čaká kedy konečne „zaľahne“. Začal sa povyšovať a nadávať na neho pred tretímiosobami. Žalovaný mu neposkytuje žiadnu pomoc, nezaujíma sa o nehnuteľnosť, nenavštevuje ho,
nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, nepozval ho na svadbu. Žalobca mu nikdy nedal na takéto správanie
dôvod. Žalovaného požiadal o vrátenie daru vo februári 2019, kedy mu tretie osoby oznámili, že na neho

viackrát nadával do „starých smradliakov“, čo vo svojom čestnom prehlásení potvrdil aj svedok S. S., v
ktorom zároveň uviedol, že žalovaný sa o žalobcu vôbec nezaujíma, neudržiava s ním žiadny kontakt. K
žalobe pripojil potvrdenie Obce O., z ktorého vyplýva, že žalovaný sa v mieste pobytu trvale nezdržuje.
Žalobca súhlasil so splnomocnením na preberanie pošty žalovaného. Poukázal na čestné prehlásenia
svedkov S. S., S. L. a Z. S., z ktorých vyplýva, že žalovaný žalobcu nenavštevuje.

1.2 Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poprel, že by sa na adresu žalobcu niekedy vyjadroval neúctivo.
Žalobcu pozná od detstva, váži si ho, má ho rád ako svojho otca. Keď žalobcovi ponúkol, že mu
zútulní bývanie, žalobca s tým nesúhlasil, že nechce nič meniť. Potvrdil, že potom ako sa v roku 2015
presťahoval do Banskej Bystrice za svojou priateľkou (teraz už manželkou), nestretáva sa so žalobcom
pravidelne. To ale neznamená, že sa o žalobcu vôbec nezaujíma. Vždy keď má s manželkou cestu okolo,

zastavia sa u žalobcu na návštevu. Vzhľadom na to, že sa chce usadiť v Banskej Bystrici, nemá toľko
voľného času, ako keď bol slobodný, z ktorého dôvodu nemôže žalobcu navštevovať každý deň. Žalobca
je samostatný. Nikdy sa pred ním nezmienil, že potrebuje odviezť na vyšetrenie, prípadne akúkoľvek
pomoc. Aj zo skutočnosti, že žalobca súhlasil s preberaním pošty žalovaného, ktorý má nahlásený
trvalý pobyt v darovanej nehnuteľnosti, možno vyvodiť, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným nie sú

naštrbené. V deň, keď žalobca požiadal žalovaného o vrátenie daru, navštívili spolu s manželkou pána
S., za účelom či nevie o skutočnostiach, ktoré by viedli žalobcu k takémuto správaniu, na čo pán S.
povedal, že o ničom nevie a sám sa čudoval vzniknutej situácii. Nerozumel preto čestnému prehláseniu
pána S., ktorý v tomto tvrdil, že bol svedkom toho, ako sa žalovaný nepekne zachoval k žalobcovi,
nakoľko v čase, keď žalobca žiadal žalovaného o vrátenie daru, nebol prítomný uvedenej situácie a

následne, keď ho žalovaný neskôr navštívil, tvrdil, že o ničom nevie. Vždy sa snažil v rámci svojich
možností a schopností pomôcť žalobcovi, a to nie len finančne ale aj prácami okolo domu, prispel mu
na kúpu novej pece sumou 350,-Eur a na drevo sumou 150,-Eur. Povinnosť starať sa o žalobcu mu
nevyplýva zo zákona a ani zo žiadneho iného zmluvného vzťahu, snaží sa žalobcovi pomáhať vždy, keď
ho o to požiada. Bol toho názoru, že žalobca v žalobe nepreukázal také správanie žalovaného, ktoré by

s ohľadom na všetky okolnosti bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Mal za to,
že nápad s vrátením daru nevznikol z hlavy žalobcu, ale tento bol k takémuto konaniu navedený.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného
dokazovania okresný súd zistil, že dňa 03.01.2006 strany sporu vo forme Notárskej zápisnice č. N

1/2006, Nz 71/2006 uzatvorili Darovaciu zmluvu, v ktorej žalobca vystupoval ako darca a žalovaný ako
obdarovaný. Predmetom daru boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX. V zmluve sa taktiež dohodli
na tom, že žalovaný sa zaväzuje poskytnúť formou obligačného záväzku žalobcovi bezplatné doživotné
užívacie právo uvedenej nehnuteľnosti. Rozhodnutím Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru
pod č. I zo dňa 01.02.2006 došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v

prospech žalovaného. Žalobca v žalobe síce uviedol, že zhruba od roku 2018 sa žalovaný voči nemu
správa neúctivo, uráža ho, nadáva mu, vyvoláva hádky, osočuje ho pred tretími osobami a nepomáha
mu, avšak na pojednávaní žalobca uviedol, že žalovaný mu nikdy priamo do očí nenadával, neurážal
ho, vie to len sprostredkovane od pána S., že pred ním hovorí, že je smradliak a zdochliak. Žalovaný
nevyvolával hádky. Nikdy žalovaného nepožiadal o žiadnu pomoc, prípadne, aby ho odviezol k lekárovi.

Uviedol, že žalovaný za ním nechodí, nestará sa o nehnuteľnosť, v ktorej žalobca býva, nič tam nerobí.

1.4 Súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie
daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť.
Výpoveď svedka S. S., pred ktorým jediným mal priamo žalovaný nadávať na žalobcu, vyhodnotil ako

nedôveryhodnú, nakoľko v čestnom prehlásení, ktoré podpísal, uviedol, že v mesiaci február 2019, keď
žalobca poprosil žalovaného o vrátenie daru, bol prítomný pri tom, ako žalovaný žalobcovi vynadal
do starých smradliakov, pričom na pojednávaní uviedol, že nebol prítomný pri tom, ako žalobca žiadal
vrátenie daru od žalovaného, a pritom ako žalovaný nadával na žalobcu. Žalobca nikdy nebol prítomný,
keď žalovaný na neho nadával. Svedok S. na pojednávaní uviedol, že žalovaný mal nadávať na žalobcu

pred 5-6 rokmi, teraz už nie, nakoľko tak často za žalobcom nechodí. Z výpovede ostatných vypočutých
svedkov (S. L., F.. Z. S. a Z. W.), ktorých navrhol vypočuť žalobca, nevyplynulo, že by vedeli o tom,
že žalovaný nadával na žalobcu, vedeli o tom len sprostredkovane, priamo svedkom tejto skutočnosti
neboli. Potvrdili len to, že žalovaný v súčasnosti nechodí tak často k žalobcovi, ako to bolo pred piatimirokmi. Z ich vyjadrenia naopak vyplynulo, že žalobca je sebestačný. Súd prvej inštancie vzájomný
vzťah strán sporu v súčasnosti vyhodnotil ako menej intenzívny z dôvodu, že žalovaný 5-6 rokov nebýva
v Obci O., ale v Banskej Bystrici, kde si založil rodinu a do Obce O. chodí len sporadicky. Napriek

tomu vzťah medzi žalobcom a žalovaným nepovažoval za až tak narušený, nakoľko žalobca v rovnaký
deň ako požiadal žalovaného o vrátenie daru, súhlasil s preberaním pošty žalovaného. Správanie sa
žalovaného voči žalobcovi spočívajúce v tom, že ho často nenavštevuje, nezveľaďuje nehnuteľnosť,
ktorej je vlastníkom, a v ktorej býva žalobca, nepozval ho na vlastnú svadbu a v dome mu nepoupratuje,
okresný súd nevyhodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov, resp. porušenie dobrých mravov

značnej intenzity, ktoré by malo za následok zánik darovacieho vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ sa
žalobcaobávatoho,žežalovanýhovyhodízjehonehnuteľnosti,okresnýsúdpoukázalnaskutočnosť,že
súčasťou darovacej zmluvy bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi bezplatné doživotné užívacie
právo k predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie žalobu za
nedôvodnú, a preto ju zamietol.

1.5 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenia § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“) a v
spore úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

1.6 Žalovaný zložil dňa 18.09.2019 preddavok na trovy dôkazu vo výške 120,-Eur v zmysle uznesenia
okresného súdu č.k. 12C/26/2019-63 zo dňa 09.09.2019. Keďže súdom vypočutí svedkovia navrhnutí
zo strany žalovaného si nárok na svedočné neuplatnili, okresný súd rozhodol o vrátení preddavku na
trovy dôkazu žalovanému.

2.ProtiI.aII.výrokurozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca
(ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia §
365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach tvrdil, že pred súdom prvej inštancie vypočutí svedkovia jednoznačne uviedli, že
zaposlednérokyžalovanýstratilzáujemoosobužalobcu,nenavštevujeho,nekontaktujeho,negratuluje
mu k sviatkom, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav a ani o stav domu a záhrady. Vzťah žalovaného k

žalobcovi nie je dobrý, neprejavuje žalobcovi žiadnu úctu. Uvedené sa prejavilo tým, že žalobcu vôbec
nepozval na svadbu. Keď žalobca potrebuje pomoc, musí sa doprosovať susedom, lebo žalovaný sa mu
ozve raz za rok. Nejedná sa teda len o subjektívny pocit žalobcu, ale o objektívne správanie žalovaného,
ktorým dochádza k hrubému porušeniu dobrých mravov, čo potvrdzujú aj svedkovia (L., W., S.). Vypočutí
svedkovia síce nepočuli, ako mu žalovaný nadával, no vo februári 2019 žalobca videl a počul s akým

opovrhnutím mu pred poštou v Obci O. vrátil pripravenú spätnú darovaciu zmluvu s tým, aby „som si
s ňou vytrel zadok“. Uvedené vyjadrenia považuje žalobca za hrubú urážku na cti. Záverom poukázal
na tú skutočnosť, že bezplatné užívacie práva pre žalobcu nie je premietnuté do listu vlastníctva, preto
ak žalovaný podnikne kroky k predaju predmetnej nehnuteľnosti, bude právne a sociálne postavenie
žalobcu kritické. Žalobca sa oprávnene bojí o to, že môže prísť o bývanie a strechu nad hlavou.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 C.s.p. potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

3.1 V písomnom vyjadrení mal zato, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne
rozhodol, keď žalobu zamietol. V rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané také správanie
žalovaného, ktoré by s ohľadom na všetky okolnosti prípadu bolo možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov, a teda nebolo preukázané také správanie žalovaného, ktoré by v zmysle
§ 630 Občianskeho zákonníka zakladalo dôvod na vrátenie daru. V tomto smere žalobca neuniesol

dôkazné bremeno. Z výpovede svedkov navrhnutých žalobcom vyplýva len tá skutočnosť, že žalovaný
nenavštevuje žalobcu tak často ako v minulosti. Ohľadom tvrdení, že žalovaný sa nezaujíma o žalobcov
zdravotný stav uviedol, že sa osobne stretol so žalobcom keď mal zlomenú nohu a aj sa s ním rozprával.
Pri tomto stretnutí žalobca nedal najavo, že by potreboval pomoc a ani ho žiadny spôsobom o pomocnežiadal. Žalobca mal možnosť odmietnuť preberanie pošty pre žalovaného, avšak keď mu žalovaný
niekedy v mesiaci február 2019 zavolal a poprosil o preberanie pošty, žalobca s tým bez problémov
súhlasil. Bolo by nelogické, ak by na preberanie pošty žalovaný splnomocnil svoju matku, nakoľko táto

nebýva na adrese jeho trvalého pobytu a ani nemá možnosť poštu pre žalovaného preberať. Poprel
tvrdenie žalobcu, že sa mu ozve len raz za rok. Pokiaľ žalobca nikdy nežiadal žalovaného o pomoc,
tento nemal odkiaľ vedieť, že takúto pomoc potrebuje, z ktorého dôvodu mu ju ani nemohol poskytnúť.

3.2 Žalovaný uzavrel, že žalobca nemá dôvod obávať sa toho, že by ho žalovaný z domu vyhodil, resp.

že by žalovaný nehnuteľnosť predal. Napriek tomu, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
nikdy nezasahoval do súkromia a užívacieho práva žalobcu a nikdy nepodnikol žiadne kroky smerujúce
k predaju nehnuteľnosti. Žalobca vždy mohol a stále môže nehnuteľnosť nerušene užívať, jeho obavy
o stratu strachy nad hlavou zbytočné a ničím nepodložené.

4. Žalobca v replike zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených; zdôraznil, že vypočutí

svedkovia jednoznačne uviedli, že žalovaný stratil záujem o osobu žalobcu, neprejavuje mu žiadnu úctu,
nekontaktuje ho, negratuluje mu k sviatkom, nezisťuje jeho zdravotný stav, tiež sa nezaujíma o to, v
akom stave sa nachádza dom a záhrada. Žalovaný opakovane nadáva na žalobcu a osočuje ho pred
tretími osobami, čo sa žalobca dozvedel od týchto osôb. Žalovaný neposkytuje žalobcovi žiadnu pomoc,
napriek tomu, že žalobca je osobou vyššieho veku a trpí ochorením srdca s nutnosťou pravidelnej liečby.

Žalovaný vnáša do nehnuteľnosti smeti a bordel.

5. Žalovaný v duplike zdôraznil, že v dome si uskladnil len stavebný materiál, ktorý používa pri svojej
práci. Vzhľadom na to, že uvedené veci sú uskladnené v garáži a nie priamo v dome, tieto žiadnym
spôsobom neobmedzujú žalobcu v užívaní nehnuteľnosti. Nie je pravdou, že by vypočutí svedkovia

jednoznačne uviedli, že žalovaný stratil záujem o osobu žalobcu, že mu neprejavuje žiadnu úctu.
Vypočutí svedkovia na pojednávaní naopak uviedli, že žalovaného poznajú len z videnia (svedok Z. W.),
resp. že sa s ním rozprávali len raz v živote (svedok F.. Z. S.), preto je toho názoru, že uvedení svedkovia
nemôžu vedieť, aký je vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaný na
žalobcu opakovane nadáva pred tretími osobami, od ktorých sa mal o uvedených urážkach dozvedieť,

nikde vo svojom vyjadrení neuviedol, o aké tretie osoby sa má jednať.

6. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti, I. a II. výroku podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne

posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného
vrátenia daru - nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. O.. Výlučným vlastníkom darovaných
nehnuteľností je žalovaný. Darovacou zmluvou zo dňa 03.01.2006 vyhotoveneu vo forme Notárskej
zápisniceN1/2006,Nz71/2006spísanejnaNotárskomúradeJUDr.KristínyMalovcovejžalobcadaroval
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX žalovanému. Zároveň bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté,

že žalovaný sa zaväzuje poskytnúť formou obligačného záväzku žalobcovi bezplatné doživotné užívacie
právo k darovaným nehnuteľnostiam. Zo žaloby vyplýva, že zhruba od roku 2018 sa mal žalovaný voči
žalobcovisprávaťneúctivo,urážaťho,nadávaťmudo„smradliakov“ačakákedykonečne„zaľahne“.Mal
sa začal povyšovať a nadávať na neho pred tretími osobami. Žalobca tvrdil, že mu žalovaný neposkytuježiadnu pomoc, nezaujíma sa o nehnuteľnosť, nenavštevuje ho, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav,
nepozval ho na svadbu. Žalobca mu pritom nikdy nedal na takéto správanie dôvod. Žalobca požiadal
žalovaného o vrátenie daru vo februári 2019, kedy mu tretie osoby oznámili, že na neho viackrát nadával

do „starých smradliakov“, čo vo svojom čestnom prehlásení potvrdil aj svedok S. S., v ktorom zároveň
uviedol, žalovaný sa o žalobcu vôbec nezaujíma, neudržiava s ním žiadny kontakt. Žalobca poukázal na
čestné prehlásenia svedkov S. S., S. L. a F.. Z. S., z ktorých vyplýva, že žalovaný žalobcu nenavštevuje.
Žalobca súhlasil so splnomocnením na preberanie pošty žalovaného.

9.Podľa§630Občianskehozákonníka,darcasamôžedomáhaťvráteniadaru,aksaobdarovanýspráva
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

10. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo
domáhať sa vrátenia daru vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,

že tým hrubo porušuje dobré mravy. Súd prvej inštancie precízne odôvodnil inštitút dobrých mravov
v zmysle ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka a jeho súvis s prípadnou dôvodnosťou vrátenia
daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného,
ktoré s ohľadom na všetky okolnosti prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu.

Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte
nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Podľa ustálenej súdnej praxe „hrubým porušením
dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R
88/1998).Dobrémravymožnocharakterizovaťakosúhrnspoločenských,kultúrnychamravnýchnoriem,
ktoré v historickom vývoji vykazujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú

zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno
považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti
sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999).

11. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že z výpovedí

vypočutých svedkov navrhnutých žalobcom (S. L., F.. Z. S. a Z. W.) nevyplýva, že by títo boli priamo
svedkami toho, že by žalovaný konal vo vzťahu k žalobcovi spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy,
nepočuli, žeby žalovaný nadával na žalobcu, ak túto vedomosť majú, majú ju iba sprostredkovane.
Uvedení svedkovia potvrdili len to, že žalovaný v súčasnosti nechodí za žalobcom tak často, ako to bolo
pred piatimi rokmi. Vzájomný vzťah strán sporu je v súčasnosti menej intenzívny, čo logicky vyplýva aj zo

skutočnosti,žežalovanýsapresťahovalsadoBanskejBystrice.Správaniesažalovanéhovočižalobcovi
spočívajúce v tom, že ho často nenavštevuje, nestará sa o nehnuteľnosť, v ktorej býva žalobca, že ho
nepozval na vlastnú svadbu okresný súd správne vyhodnotil ako také, ktoré nie je hrubým porušením
dobrých mravov. Takéto správanie nenapĺňa požadovanú intenzitu porušenia dobrých mravov. Nie
každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo

vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky skutkovej podstaty § 630 Občianskeho zákonníka.
Sámžalobcanapojednávanípotvrdil,žemužalovanýpriamodoočínenadávalažežalovanéhoopomoc
nikdy nežiadal. Keďže žalobca žalovaného o pomoc nikdy nežiadal (a ani to netvrdil), argumentácia
žalobcu o tom, že mu žalovaný neposkytol pomoc, nie je namieste. Odvolací súd zároveň poukazuje na
to, že medzi žalobcom a žalovaným nejde o vzťah rodiča a dieťaťa, resp. iný blízky príbuzenský vzťah,

kde sú hranice porušenia etiky a správania sa iné v tom zmysle, že deťom dáva ich rodič život, vychová
ich, je s nimi do určitého veku v dennom kontakte, preto od detí možno požadovať v prípade potreby
inú, intenzívnejšiu starostlivosť a opateru. Žalobcom pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom
konaní tvrdená skutočnosť, že v deň keď požiadal žalovaného o vrátenie daru, mu tento mal vrátiť
pripravenú spätnú darovaciu zmluvu s tým, aby „si s ňou vytrel zadok“, zostala len v rovine tvrdenia,

ostala nepreukázaná a žalovaným popretá. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
na strane žalovaného došlo k takému správaniu, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov a na základe ktorých by mu vznikol nárok na vrátenie daru. Keďže predpoklady na
vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka neboli splnené, okresný súd správne žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

11.1 V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil tvrdenia svedka
S. ako nedôveryhodné a účelové, a to jednak pre rozpor tvrdení uvedených v čestnom vyhlásenípripojenom k žalobe a samotnej svedeckej výpovede a zároveň aj zo skutočnosti, že svedok si
prostredníctvom žalobcu požičal od banky finančné prostriedky, ktoré prostredníctvom žalobcu aj spláca.

XX.X Určitý konflikt medzi žalobcom a žalovaným bol v spore preukázaný len v deň, keď žalobca
požiadal žalovaného o vrátenie daru. Ako však z vyššie uvedeného vyplýva, v spore nebolo preukázané,
že by pred týmto momentom došlo zo strany žalovaného k takému konaniu, ktoré by bolo možné
charakterizovať ako hrubé porušenie mravov.

12. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

12.1 Odvolací súd prisviedča žalobcovi, že záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi bezplatné
doživotné užívacie právo k darovanej nehnuteľnosti (vo forme vecného bremena), z listu vlastníctva
č. XXX nevyplýva. V tejto súvislosti považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že z čl. VI.
darovacej zmluvy vyplýva len prísľub žalovaného poskytnúť žalobcovi bezplatné doživotné užívanie
darovanej nehnuteľnosti (teda nie zriadenie vecného bremena). Žalovaný v tejto súvislosti uviedol,

že nikdy nezasahoval do užívacieho práva žalobcu a nikdy nepodnikol žiadne kroky smerujúce k
predajunehnuteľnosti,ubezpečilžalobcu,ženehnuteľnosťmôžestálenerušeneužívať.Vkonanínebolo
ani tvrdené, že by žalovaný užívacie práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam obmedzoval a
ani nebolo tvrdené, že by podnikol akékoľvek právne kroky, ktoré by mohli mať za následok prevod
darovaných nehnuteľností.

13. Odvolateľ formálne napadol aj výrok o trovách konania. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm.
a) C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú
správnosť aj súlad s právnou úpravou; súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol podľa princípu úspechu v spore a žalovanému, v konaní pred súdom prvej inštancie v celom

rozsahu úspešnému, správne priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I.
a závislom II. výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

13.1 Výrok okresného súdu o vrátení preddavku na trovy dôkazu (výrok III.) odvolaním napadnutý nebol.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní a v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).