Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613206341
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Veselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5613206341.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava
Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci exekúcie
oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36
284 831, proti povinnému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/X, Z. E., o vymoženie
pohľadávky vo výške 256,23 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing.

Štefanom Hrebíkom, so sídlom Exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, pod
spisovou značkou EX 2711/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 10Er/713/2013-20 zo dňa 7. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 10Er/713/2013-20 zo dňa 07.09. 2018 zastavil

exekúciu a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi
trovy exekúcie vo výške 44,27 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že súdny exekútor v priebehu
konania doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor
dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval majetok povinného, keď zistil, že povinný

nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Súdny exekútor uvedené zistil z
katastrálneho portálu a z evidencie motorových vozidiel. Taktiež lustrácia v bankách bola negatívna.
Lustráciou v sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný sa v jej registrácii nenachádza. V centrálnom
registri exekúcií bolo zistené, že voči povinnému je vedených ďalších 8 exekučných konaní. Preto
vzhľadom na zistenú nemajetnosť povinného rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Zároveň priznalsúdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo 44,27

eur, na ktorú úhradu zaviazal oprávneného.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré
odôvodňoval najmä tým, že povinný je v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho
predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania,
podnikateľskej činnosti, alebo na základe inej právnej skutočnosti. V súvislosti s vykonanou lustráciou v

registri CRE považuje oprávnený za nevyhnutné podotknúť, že počet exekučných konaní evidovaných
v tomto registri nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný
disponuje, a teda, či povinný je, alebo nie je nemajetný. Podľa oprávneného súdny exekútor ani nezistil
majetkové pomery povinného dôkladne. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na skutočnosť, že
povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky
oprávneného. Oprávnený podotýka, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že

právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané,
čímsazmaríúspešnévymáhaniepredmetnejpohľadávky.Oprávnenýsivybralsúdnehoexekútora,ktorýmá sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol
túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú
možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku.

Oprávnený podotýka, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné
a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon.
Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári
s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia
absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne

do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a podobne.
Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne
postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil, respektíve, aby toto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s
jeho právnou argumentáciou, pretože v predmetnej veci bola vylustrovaná od začatia exekučného
konania negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií.
Z vykonanej lustrácie je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného

konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Nie je rozhodujúca skutočnosť, že
povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, pretože pre rozhodnutie súdu je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Teda súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia
a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať. Súdny
exekútor ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku

právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania v novom návrhu na vykonanie exekúcie
medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 452/2001 zo dňa 20.10.2011). Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

6. Oprávnený v písomnej replike k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že zotrváva na svojom
odvolaní a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016,
v ktorom je uvedené: „Aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas
oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom
konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ

sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii
pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné
uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a
dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí
byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti

exekúcie bude musieť uhradiť. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil, respektíve zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak
tento zákon v § 243i - § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa ustanovení § 379 CSP a § 380 ods.
1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ustanovením § 387

ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

11. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, mal preukázané, že dňa 31.05.2013 bol súdnemu exekútorovidoručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a súd prvej inštancie vydal dňa 20.06.2013 poverenie na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Výkaz nedoplatkov č. 1300003031 z 01.02.2013.

Podaním zo dňa 21.08.2017 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým uznesením súd
prvej inštancie návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, pretože mal dostatočne preukázaný záver o
nemajetnosti povinného.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučných titulov vykonávaná zásahom

do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutoční za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá je preukázaná
vykonateľným exekučným titulom. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo
aj ochranu povinného a práva tretích osôb. Preto ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) - m) a
ods. 2 a 3 Exekučného poriadku vymedzujú dôvody, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie.

Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon exekučného súdu smerujúci k upusteniu od
vykonávania exekúcie, vykonaný po zistení niektorého z vymedzených dôvodov, ktoré nastali v dôsledku
zákonom predvídaných hmotno-právnych a procesno-právnych skutočností po vydaní exekučného
titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

15. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri
nemajetnosti, respektíve nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto
zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky
tohto zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy konajúci súd vzhľadom na účelnosť a
hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je

zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh
výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu
trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá
mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné
pristupovať s náležitou opatrnosťou.

16. Záver o nemajetnosti povinného musí vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora a má
za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Povinný súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko
lustráciou majetkových pomerov nezistil žiaden exekuovateľný majetok. Súd prvej inštancie preto

rozhodnutím o podnete súdneho exekútora vyžiadal o exekútora celý spisový materiál, a tak vlastne
preveril výsledky aktuálnych šetrení majetkovej situácie povinného a dospel k záveru o nemajetnosti
povinného. Skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom považoval za preukázané, z čoho vyvodil záver,
že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Aj odvolací súd sa oboznámil s exekučným spisom súdneho exekútora sp. zn. Ex2711/2013 za

účelom rozhodnutia o podanom odvolaní. Zo šetrení majetkových pomerov povinného, listín, ktoré sú
súčasťou spisu súdneho exekútora, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal prvostupňový súd, vyplynulo,
že povinný je nemajetný, nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktoré skutočnosti boli zistené
z katastrálneho portálu a z evidencie motorových vozidiel, z lustrácie v bankách, ktorá bola negatívna a z
Centrálnehoregistraexekúciíbolozistené,ževočipovinnémujevedenýchďalších8exekučnýchkonaní.

Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného.

17. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného o tom, že povinný môže nadobudnúť v budúcnosti majetok,
túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Pre súd prvej inštancie je rozhodujúci skutkový a právny
stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak v uvedenom čase má súd prvej inštancie

preukázanú nemajetnosť povinného ako objektívnu okolnosť, postupoval s prihliadnutím aj na dobu,
počas ktorej bola exekúcia bezúspešne vedená, správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súd
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57ods.4Exekučnéhoporiadku).Ajexekučnýsúdjepovinnýexoffovkaždomštádiuexekúcieskúmať,čisú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s ustanovením § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). Ak čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, je namieste exekúciu zastaviť.

18. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne významná len v
tom, že oprávnený by mohol v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekučného konania,
za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. Je samozrejmé, že podanie návrhu je
limitované premlčacou dobou, čo však nie je dôvodov pre nepoužitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku v prípade preukázania nemajetnosti povinného.

19. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas
oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podá návrh na exekúciu, má záujem na
jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré by vplývali z objektívnych okolností mimo vôle

oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentom oprávneného, ustanovenie § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.

20. Za relevantné je potrebné považovať aj to, či existuje reálny predpoklad vymoženia pohľadávky,

preto odvolací súd má za to, že v odvolaní namietané skutočnosti sú len v hypotetickej rovine, preto
rozhodnutie o zastavení exekúcie v predmetnej veci nepopiera účel celého exekučného konania, ani
aplikovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorého účelom je zastaviť len
neperspektívnu exekúciu a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti vyplývajúcej z exekučného
titulu, ak existuje reálny predpoklad jej vymoženia. Odvolací súd takýto reálny predpoklad nezistil, ani

nevyplynul z argumentácie odvolateľa.

21. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že proti povinnému je vedených niekoľko ďalších
exekúcií, sama o sebe nie je dôvodom pre konštatovanie nemajetnosti povinného a na túto skutočnosť
nie je správne ani prihliadať. Totiž, zastavenie jednej exekúcie by znamenalo výhodnejšie postavenie

oprávnených v ostatných exekúciách. Relevantným je len preukázanie nemajetnosti povinného,
spočívajúce v preukázanej neexistencii postačujúceho exekuovateľného majetku aspoň na úhradu trov
exekúcie.

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie

postupovalvecnesprávne,vsúladescitovanýmustanovením§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,
keď exekúciu zastavil z dôvodu, že u povinného nebol preukázaný majetok dostačujúci ani na úhradu
trov exekúcie, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)