Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201138
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716201138.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu J. K., G.. X.X.XXXX,

K. K. XXX/X, W., zastúpeného
JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, AK Poprad, Námestie sv. Egídia 11/6, IČO: 42421152, proti
žalovaným: 1/ Ľ. Y., G.. XX.X.XXXX, K. B. XXX/XX, W., 2/ M.. Ľ. Č., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXX/XX,
W., zastúpených Hudzík & partners s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47251654,
o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 5.2.2016 žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť ospravedlniť
sa za všetky nepravdivé a pravdu skresľujúce tvrdenia, ktoré pred poslancami obecného zastupiteľstva
Obce W. a prítomnou verejnosťou na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva konajúceho dňa
13.6.2015 o ňom povedal. Zároveň žiadal, aby žalovanému bola uložená aj povinnosť zaplatiť mu
nemajetkovú ujmu vo výške
2.000,- eur.

2. Podaním zo dňa 9.6.2016 navrhol rozšíriť žalobný návrh na strane žalovaného o osobu žalovaného
v 2. rade a tiež pripustiť zmenu žalobného návrhu tak, aby obom žalovaným bola uložená povinnosť
ospravedlniť sa žalobcovi a o náhrade nemajetkovej ujmy aby bolo rozhodnuté tak, že každý zo
žalovaných má povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,-- eur.

3. Uznesením č. k. 13C/19/2016-68 zo dňa 19.8.2016 súd pripustil vstup žalovaného v 2. rade do
konania a zároveň pripustil zmenu žaloby v zmysle písomného podania žalobcu. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňom 7.9.2016.

4. Žalobca podal žalobu o ochranu osobnosti, ktorú odôvodnil tým, že dňa 13.6.2014 sa konalo
zasadnutie obecného zastupiteľstva Obce W., na ktorom žalovaný v 1. rade rozširoval nepravdivé a
pravdu skresľujúce informácie, kedy sa pred obecným zastupiteľstvom vyjadroval na adresu žalobcu,
že chodí poza ploty, fotí pozemky, malé deti pri bazénoch, že ide o narušovanie súkromia, podozrenie
možno aj z nejakej pedofílie a nech to posúdi psychológ prípadne psychiater. Keďže žalobca v priebehu

konania zistil, že druhú časť týchto výrokov urobil žalovaný v 2. rade, navrhol rozšírenie žaloby.
Žalobca uviedol, že všetky formulácie sa vymykajú z vlastného obsahu a účelu pravdivých informácií a
nepôsobia ani dojmom primeranej kritiky. Ich obsah stavia žalobcu do postavenia osoby, ktorá obťažuje
a narušuje súkromie obyvateľov obce, dokonca ho žalovaný v 1. rade podozrieva z pedofílie a duševnejchoroby. Tieto výroky pôsobia preto difamujúco a bolo nimi porušené právo na česť a dôstojnosť
žalobcu. Uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy považuje za primeranú, pretože došlo k zásahu, ktorý
je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach a s prihliadnutím

na závažnosť tohto zásahu. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného v 1. rade je táto skutočnosť
preukázaná,pretožetentovedel,žeskutočnosti,ktoréuviedolnaobecnomzastupiteľstvesúnepravdivé,
nakoľko krátko po uvedenom incidente, kedy bol so žalobcom konfrontovaný, mu žalobca povedal, že
nefotil jeho pozemok a deti, ktoré sa tam kúpali. U žalovaného v 2. rade bolo preukázané, že nepravdivé
adifamačnétvrdeniaožalobcovirozširovallennazákladetvrdenížalovanéhov1.rade.Intenzitazásahu

je o to väčšia, že k týmto vyjadreniam došlo na verejnom zasadnutí v prítomnosti iných osôb, ktoré
ako to z ich svedeckých výpovedí vyplýva, sa na základe týchto nepravdivých tvrdení s nimi stotožnili,
považovali ich za zarážajúce, čo už samo o sebe preukazuje vznik ujmy. Tieto tvrdenia boli taktiež
zachytené v zápisnici z obecného zastupiteľstva, ktorá je verejne prístupným dokumentom, s ktorým sa
môže oboznámiť každý obyvateľ Obce W. ako aj iná osoba. Z tohto dôvodu samotné ospravedlnenie
žalovaných nie je postačujúce.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že žalobný návrh tak ako je
naformulovaný, je materiálne nevykonateľný, pretože žalobný návrh musí obsahovať presné tvrdenia,
za ktoré by sa mali žalovaní ospravedlniť a nemôže obsahovať len všeobecné konštatovanie, že sa
ospravedlňujú za nepravdivé údaje. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nebol preukázaný neoprávnený

zásah do osobnostných práv žalobcu. Bolo totiž preukázané, že dňa 10.6.2014 žalobca bol v blízkosti
súkromného pozemku žalovaného v 1. rade a vyhotovoval si fotografie zo súkromného pozemku
žalovaného v 1. rade, čo potvrdil svedok O.. To, že žalobca nevidel svedka a spoliehal sa na to, že
fotografiemôževymazaťažesakpredmetnýmfotkámžalovanýnedostane,nepreukazujejehotvrdenie,
že nefotil v blízkosti pozemku žalovaného. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaný v 1. rade

vo vzťahu k žalobcovi povedal jedinú vec, aby vysvetlil čo a prečo si fotil. Táto jeho otázka nebola
nepravdivá ani skresľujúca. V žalobe žalobca uvádza, že pôvodný žalovaný ho stavia do postavenia
podozrenia z pedofílie a duševnej choroby. Žalovaný v 1. rade však uviedol len pravdivé skutočnosti
o tom, že žalobca fotil jeho súkromný pozemok, a že v tom čase sa tam nachádzali maloleté deti. Vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade je potrebné taktiež žalobu zamietnuť, pretože nepracoval s nepravdivou

informáciou, ale pracoval s pravdivou informáciou, preto nemohol spôsobiť neoprávnený zásah do práva
žalobcu. Je pravdou, že žalovaný v 2. rade vyslovil svoj hodnotiaci úsudok o tom, že takéto správanie
vykazuje znaky podozrenia z pedofílie, avšak je potrebné poukázať aj na to, že ako lekár nemôže byť
ľahostajný k prípadom, kedy niekto bez dovolenia oprávnenej osoby si fotí súkromný pozemok, sám
porušuje právo, teda podľa nášho z nepráva nemôže nastať ochrana druhého práva.

6. Z výpovedí strán, výpovedí svedkov P.. C. O., T.. Q. Č., B. O. a z pripojených listinných dôkazov, najmä
zobsahunahrávkyzobecnéhozastupiteľstvaz13.6.2014,zápisniceč.4/2014,zápisniceoprejednávaní
priestupku, správy Obce W., písomnosti žalobcu predkladaných Obecnému úradu W., predložených
fotografií a obsahu priestupkového spisu súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 13.6.2014 sa uskutočnilo zasadnutie obecného zastupiteľstva Obce W.. Na tomto zasadnutí
žalovaný v 1. rade uviedol: „Keď si taký chytrý, dáme ti slovo, vysvetli, prečo chodíš poza ploty, pozemky
fotíš, deti malé pri bazénoch a to si ešte vyriešime, chodíš, C. pozemok si celý fotil, za krčmou, čo
hmhmh, čo hmhmh“ (na nahrávke vyhotovenej žalobcom ide o čas cca 31.07).

8. Na tomto zasadnutí mal žalovaný v 1. rade uviesť ďalší výrok podľa žaloby, aj keď v priebehu konania
žalobca upresnil, že bol to práve žalovaný v 2. rade, ktorý sa vyjadril nasledovne: „ Za narušovanie
súkromia, hej, s tým, že fotografuje vonkajšie záhrady a deti, podozrenie možno aj z nejakej pedofílie,
keďsafotiadeti......,pedofília,nechtoposúdipsychológ,psychiaternechtoposúdiapôjdetonasúd“(na

uvedenej nahrávke v čase cca 43.00).

9. Podľa žalobcu práve týmito výrokmi došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Priebeh
zasadnutia obecného zastupiteľstva bol zaznamenaný v zápisnici č. 4/2014. Uvedené výroky zazneli v
rámci diskusie v bode „rôzne“. Zo zápisnice vyplýva, že

P.. C. O. reagoval na osočovanie poslancov obecného zastupiteľstva žalobcom, ktorý verejne osočoval,
hanobil a vyjadroval sa nemiestne na adresu poslancov, na prerokovaní druhej zmeny UPN-O, že sú
prišelci a banda prašivcov. Žiadal ospravedlnenie od žalobcu. Žalobca sa vyjadril, že nemá sa prečo
ospravedlniť a nijaké vyjadrenie nebude podávať. V bode 3. (k bodu 9) sa uvádza, že k tomu sapridali aj ostatní poslanci, že žalobca zasahuje do ich súkromia, keď fotografuje ich rodiny a deti pri
kúpaní v bazéne a na dvore rodinného domu. Obecné zastupiteľstvo prijalo rozhodnutie v nasledovnom
znení: „Obecné zastupiteľstvo jednomyseľne berie informáciu na vedomie o osočovaní a zváži podanie

trestného oznámenia na žalobcu za ohováranie a hanobenie dobrého mena poslancov obecného
zastupiteľstva a narúšanie ich súkromia“.

10. Žalobca tiež predložil vyjadrenie Obce W. zo dňa 23.2.2016, v ktorom sa uvádza, že žalobca v mene
svojich súrodencov píše žiadosti o zaslanie informácií týkajúcich sa stavebného úradu v Obci W. od

roku 2007, žiada informácie týkajúce sa všetkých stavieb poslancov obecného zastupiteľstva, občanov,
susedov. Žalobca napáda všetky rozhodnutia, ktoré obec vydáva. Len v roku 2014 podal žalobca spolu
22žiadostí,vroku2015podal44žiadostíazadvamesiaceroku2016podal12žiadostí.Vroku2015sa8
žiadostí týkalo stavieb poslanca - žalovaného v 1. rade. Často sa jedná o informácie z archívu a niektoré
informácie žiada žalobca aj viackrát, čo svedčí o tom, že ide o zneužívanie zákona o informáciách.

11. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že za pozemkom žalovaného v 1. rade ako aj za ďalšími
pozemkami na tejto ulici sa nachádzajú pozemky, ktoré majú jeho príbuzní. Pri kosení dňa 10.6.2014
videl, ako niekto niečo sype na pozemok jeho sestry. Išiel to nahlásiť na obecný úrad, potom šiel domov
a vrátil sa tam niekedy v podvečer. Zobral si so sebou aj fotoaparát, zistil, že na mieste je vysypaná
tráva, urobil asi dve fotografie a vrátil sa naspäť. Už vtedy na neho kričal žalovaný v 1. rade, že prečo

mu fotí pozemok. Žalobca na to nereagoval a išiel na koniec cesty. Následne za ním vyšiel aj žalovaný
so psom, pričom došlo medzi nimi ku konfliktu, keď sa ho snažil chytiť za krk a žalobca ho odrážal. Vtedy
mu povedal, že nefotil jeho pozemok, ale fotil pozemok vyššie. Keď videl žalovaného v 1. rade, tak si
zapol nahrávanie na fotoaparáte a celú situáciu si nahral.

12. Žalovaný v 1. rade situáciu, ktorá vznikla dňa 10.6.2014, popísal tak, že bol doma a jeho zať B. O.
ho upozornil, že videl, ako žalobca fotí ich pozemok. Na základe upozornenia potom šiel k plotu a pýtal
sa žalobcu, prečo fotí pozemok. Žalobca na to nereagoval, otočil sa a odišiel. Preto potom žalobcovi
šiel oproti, psa odstavil ďalej. Keď sa blížil k žalobcovi, tento začal kričať, že je to útok, zrejme kvôli
tomu, že si to nahrával. Do času konania obecného zastupiteľstva sa ho pýtal asi štyrikrát a nikdy mu

nepovedal, čo si fotil.

13. Vo veci boli vypočutí aj svedkovia P.. C. O., T.. Q. Č. Q. B. O.. Svedok P.. C. O. uviedol, že je
poslancom obecného zastupiteľstva už druhé volebné obdobie. Dňa 14.5.2014 bolo na obecnom úrade
verejné prerokovanie nového územného plánu obce, na ktorom sa žalobca o poslancoch obecného

zastupiteľstva vyjadroval, že sú to prišelci a prašivci a že by bolo najlepšie, ak by tí, čo sú prišelci, odišli
a bol by pokoj. O tejto skutočnosti informoval na obecnom zastupiteľstve dňa 13.6.2014 a žiadal od
žalobcu, aby sa ospravedlnil, čo on odmietol. Na základe toho sa potom rozvinula diskusia, kde sa okrem
iného uvádzalo, že žalobca aj chodí poza ploty, tajne fotografuje domy, pozemky, poslancov, dokonca
tam odznelo, že aj malé deti, ktoré sa kúpali, čo uvádzal žalovaný v 1. rade. Rozvinula sa diskusia, že to

môže vykazovať znaky pedofílie, ale nikto konkrétne nepovedal, že by žalobca mal byť pedofil. Žalobca
sa vtedy k tomu nevyjadril, aj keď bol prítomný. Podľa svedka žalobca je zlý človek, pre obec nikdy nič
dobré neurobil a stále len vyvoláva konflikty so susedmi, poslancami a starostkou. Svedok uviedol, že
na zastupiteľstve nebol predložený nijaký dôkaz a myslí si, že jediným dôkazom by bolo, ak by žalobcovi
niekto zobral fotoaparát a predložil fotografie. Svedok tiež uviedol, že neriešili fotografovanie žalobcu,

ale začali riešiť osočovanie poslancov.

14. Svedkyňa T.. Q. Č., starostka Obce W. vo výpovedi uviedla, že na rokovaní dňa 13.6.2014 vystúpil
poslanec P.. O. s tým, že žiada, aby sa žalobca, ktorý bol prítomný na tomto rokovaní, ospravedlnil za
výroky, ktoré odzneli pri prejednávaní zmeny územného plánu v máji 2014. Na to sa potom rozvinula

diskusia, v rámci ktorej žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca fotí ľuďom pozemky a že fotil aj jeho malé
deti, ktoré sa kúpali v bazéne. Žalovaný v 2. rade potom uvádzal, že by to mal žalobca vysvetliť, čo fotil
a že ak sa takéto niečo deje, tak by tam mohli byť aj náznaky nejakej pedofílie. Nikto ale nepovedal, že
žalobca je pedofil, ani to tak nebolo myslené. Prebehla dlhšia debata a na záver žalobca povedal, že
on sa za nič ospravedlňovať nebude, ani nebude nič vysvetľovať. Svedkyňa uviedla, že žalobca chodí

po obci a fotí si všetko, čo považuje za zaujímavé.
V rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám si u väčšiny poslancov žiadal stavebné povolenia
a iné rozhodnutia a práve v tomto období sa začal zaujímať o žalovaného v 1. rade. Podľa svedkyne
tým dochádza k narušovaniu súkromia, pretože aký z toho môže mať pocit človek, ak mu niekto fotísúkromnú záhradu. K otázke, či svedkyňa považuje informáciu za pravdivú, uviedla, že netrúfa si to
posúdiť, pretože by o tom museli byť dôkazy. Za uznesenie o narušovaní súkromia hlasovala preto, lebo
žalobca narušuje súkromie, od roku 2007 stále píše na obecný úrad, chce podklady ohľadom všetkých

občanov, ktorí niečo stavajú a podobne, nežiada informácie len o susedoch, ale aj o iných osobách,
ktoré bývajú ďalej v obci a vôbec sa ho to netýka. Svedkyňa tiež konštatovala, že žalobca má v obci
povesť pisateľa a notorického sťažovateľa, že v obci riešili konflikty medzi žalobcom a inými osobami,
napr. naposledy susedský spor o plot.

15. Svedok B. O., zať žalovaného v 1. rade uviedol, že v uvedený deň videl, ako žalobca fotí ich dvor,
následne to povedal žalovanému v 1. rade, ktorý išiel k plotu a pýtal sa žalobcu, prečo fotí ich dvor.
Žalobca odišiel a žalovaný šiel venčiť psa. Žalobcu videl v čase, keď s manželkou sedeli na balkóne na
poschodí. Žalobca stál za plotom možno 4 metre, nebol ďaleko od plota. Svedok videl, že žalobca má
v rukách fotoaparát, nevidel, čo fotí, ale bol otočený do dvora.

16. Žalobca ako dôkaz v konaní navrhol aj oboznámiť nahrávku z pripojeného priestupkového spisu, na
ktorú si zaznamenal rozhovor medzi ním a žalovaným v 1. rade dňa 10.6.2014, ktorým chcel preukázať,
že už pri tomto rozhovore povedal žalovanému v 1. rade, že nefotil jeho pozemok. Žalovaný v 1. rade
nesúhlasil s vykonaním tohto dôkazu, pretože tento dôkaz je nezákonný a to s poukazom na ustanovenie
§ 12 Občianskeho zákonníka. Z výpovede žalovaného v 1. rade vyplýva, že žalobca si nežiadal jeho

súhlas pred tým, ako začal vyhotovovať nahrávku. Túto skutočnosť netvrdil ani žalobca. Poukázal však
na judikatúru, konkrétne nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1774/2014, v ktorom sa konštatuje,
že je možné použiť aj takýto dôkaz, ak je to v záujme ochrany slabšej strany. Keďže žalovaný v 1. rade
prišiel za ním so psom, cítil sa v ohrození, a preto si robil záznam.

17. V zmysle § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/, za dôkaz môže slúžiť všetko,
čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov. V zmysle základných princípov vyjadrených v článku 16 ods. 2 CSP, súd pri prejednávaní
a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, iba že
vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením článku 3 ods. 1.

18. V zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zvukový záznam týkajúci sa fyzickej osoby sa môže
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

19. Keďže zo strany žalovaného v 1. rade nebol daný súhlas na vyhotovenie zvukového záznamu, bol

tento záznam vyhotovený v rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je pravdou,
že judikatúra pripúšťa za určitých okolností použitie aj dôkazu získaného v rozpore so zákonom, avšak
záujem na použití takéhoto dôkazu musí byť vyšší ako záujem na ochrane porušeného práva, teda
pri porovnaní proporcionality porušených práv musí byť zjavné, že porušenie práv, ku ktorému došlo
vyhotovením záznamu, je podstatne menej významné ako porušenie práva, ktoré takýto záznam má

preukazovať. Spravidla použitie takéhoto dôkazu je možné v sporoch, kde jedna zo strán má postavenie
slabšej strany, napríklad v pracovnoprávnych sporoch (čo bola aj situácia riešená nálezom Ústavného
súdu sp. zn. ČR II. ÚS 1774/14). Keďže tvrdenia žalobcu, že v dôsledku konania žalovaného v 1. rade
sa mal cítiť v ohrození, neboli preukázané žiadnym relevantným dôkazom, súd mal za to, že v danom
prípade došlo k stretu dvoch rovnakých práv, ktoré požívajú rovnakú ústavnoprávnu ochranu a preto

návrh na vykonanie dôkazu zamietol.

20. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

21. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

22. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.23. V prejednávanej veci sa žalobca domáha ochrany osobnosti a tvrdí, že vyššie citovanými výrokmi,
ktoré uviedli žalovaní v 1. a 2. rade na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 13.6.2014, došlo k zásahu
do práva na ochranu jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Žalobca žiada uložiť žalovaným povinnosť

ospravedlniť sa a tiež uhradiť náhradu nemajetkovej ujmy. Právny zástupca žalovaných poukázal na to,
že v pôvodnom žalobnom návrhu požadoval žalobca od žalovaného v 1. rade náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 2.000,-- eur a teda nie je zrejmé, či vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ide o čiastočné
späťvzatie žaloby. Žalobca v konaní požaduje náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že podľa pôvodného
žalobného návrhu požadoval túto ujmu iba od žalovaného v 1. rade a ani po zmene žaloby nedošlo k

rozšíreniuuplatnenéhonárokuažalobcanaďalejpožadujenáhradunemajetkovejujmyvovýške2.000,--
eur, avšak s tým, že od každého zo žalovaných požaduje zaplatenie sumy 1.000,-- eur. Podľa názoru
súdu preto nebolo potrebné urobiť úkon vo forme čiastočného späťvzatia žaloby, ale táto situácia bola
procesne vyriešená zmenou žalobného návrhu.

24. Právo na ochranu osobnosti patrí každej fyzickej osobe a ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka

uvádzanajtypickejšiezložkyaprejavyosobnosti.Medzivýraznéstránkyosobnostičlovekapatríprávona
ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám,
lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov,
čím značne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Podmienkou ochrany cti je, že došlo
k závažnejšiemu porušeniu cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, a že zásah do práva na ochranu

osobnosti je objektívne spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana. Porušenie práva na česť môže
byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti
dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb a teda pôsobiť difamačne. Difamačné tvrdenia
treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím na
všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých došlo k predmetnému tvrdeniu.

25. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade žalobca tvrdí, že žalovaný zasiahol do jeho práva na ochranu
cti a dôstojnosti svojimi tvrdeniami, že chodí poza ploty, fotí pozemky a malé detí. Z doslovnej citácie,
ktorá vyplýva aj zo zvukového záznamu, vyplýva, že žalovaný v 1/ rade požadoval od žalobcu, aby
vysvetlil, prečo fotil dňa 10.6.2014. Žalovaný v 1/ rade tvrdil, že sa viackrát pýtal žalobcu, čo fotil,

avšak tento mu to nikdy nepovedal. Až neskôr sa dozvedel, že si žalobca fotil altánky, bazén, garáž a
podobne. Žalobca tvrdil, že už pri stretnutí dňa 10.6.2014 povedal žalobcovi, čo fotil. Táto skutočnosť
však preukázaná nebola. Z výpovedí svedkov a nepopiera to ani žalobca, vyplýva, že žalobca sa osobne
zúčastnil na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 13.6.2014 a že okrem iného ho poslanci vyzývali,
aby sa vyjadril, čo fotil, na čo žalobca reagoval tak, že nepotrebuje nič vysvetľovať. Túto skutočnosť

potvrdila aj svedkyňa T.. Č..

26. Ako už bolo vyššie uvedené, difamačné tvrdenia súd musí posúdiť s prihliadnutím na všetky
okolnosti, za ktorých došlo k predmetnému tvrdeniu. Žalovaný v 1. rade svoje tvrdenie uviedol v rámci
diskusie, ktorú začal svedok O. v súvislosti s nevhodnými vyjadreniami žalobcu na adresu poslancov.

V tejto súvislosti potom prebiehala diskusia,
vrámciktorejžalovanýv1.radeuviedol,žežalobcachodípozaplotyafotípozemky.Zvýpovedísvedkov
je zrejmé, že žalobca mal možnosť reagovať na tieto tvrdenia a v prípade, ak by žalobca uviedol, čo v
daný deň fotil a preukázal to aj predložením fotografií, zrejme by nebola pokračovala diskusia v tomto
smere, teda nedošlo by ani k vyjadreniam žalovaného v 2. rade. Aj z výpovede svedka B. O. je zrejmé,

že žalobca sa v uvedený deň nachádzal v blízkosti pozemku žalovaného v 1. rade, svedok ho videl
s fotoaparátom otočeného do dvora. Táto skutočnosť u žalovaného v 1. rade dôvodne mohla navodiť
dojem,žežalobcafotografujeprávejehopozemok,aakbyžalobcavysvetlilžalovanémuv1.radečofotil,
nemuselo dôjsť k jeho tvrdeniam na obecnom zastupiteľstve. Podľa názoru súdu tvrdenia žalovaného v
1.radenemožnohodnotiťakozávažnýzásahdoprávžalobcu,pretožežalovanýv1.radeibakonštatoval

skutočnosť, ktorá bola pravdivá a to, že žalobca sa v uvedený deň nachádzal za jeho pozemkom, a že
tam fotil. Keďže žalobca bol s fotoaparátom otočený smerom k pozemku žalovaného v 1. rade, na ktorom
sa nachádzali aj vnúčatá žalovaného v 1. rade, nadobudol žalovaný v 1. rade pocit, že žalobca fotí jeho
pozemokato,čosanaňomnachádza.Zvýrokovžalovanéhov1.radenemožnovyvodiť,žebyobviňoval
žalobcu z pedofílie, prípadne duševnej poruchy, ako to žalobca tvrdí. Aj z výpovedí svedkov vyplynulo,

že pokiaľ hlasovali za uznesenie o narušovaní súkromia, nebolo to na základe tvrdení žalovaného v 1.
rade, ale na základe iných poznatkov o tom, že žalobca si v obci fotí to, čo je pre neho zaujímavé. Taktiež
sa svedkovia vyjadrovali k tomu, ako hodnotia osobu žalobcu, pričom sa zhodli, že žalobca má povesť
konfliktného človeka, ktorý vyvoláva spory a svojím konaním narušuje súkromie iných občanov, avšakna toto ich hodnotenie nemalo vplyv tvrdenie žalovaného v 1. rade, ale celkové správanie žalobcu. S
prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného v 1. rade nemožno
považovať za závažný zásah do práva na ochranu cti žalobcu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť

ujmu, preto vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nepovažoval súd žalobu za dôvodnú.

27. U žalovaného v 2. rade malo dôjsť k zásahu do práva na ochranu osobnosti uvedením výroku, ktorý
mal odznieť v čase cca 43.00 záznamu. Žalovaný v 2. rade uviedol, že sa vyjadroval tak, ako sa uvádza
v žalobe, keď sa poukazuje na záznam v čase 36.04

a k vyššie uvedenému výroku uviedol, že už sa presne nepamätá, ale pripustil možnosť, že sa takto
vyjadril. Z obsahu predmetného výroku je zrejmé, že ani žalovaný v 2. rade nekonštatoval, že by sa u
žalobcu malo jednať o pedofíliu alebo duševnú poruchu, ale žalovaný v 2. rade uvádzal len hodnotiaci
úsudok vychádzajúci z uvádzaných tvrdení, podľa ktorého ak nastala takáto situácia, tak je potrebné
túto skutočnosť prešetriť. Žalovaný v 2. rade neuvádzal žiadne konkrétne tvrdenia týkajúce sa osoby
žalobcu, ale iba hodnotil uvádzané skutočnosti vo všeobecnej rovine. Zo strany žalovaného v 2. rade

teda nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu. Naviac, ako už súd konštatoval, ešte predtým ako došlo
k hodnoteniu uvedených skutočností, žalobca mal možnosť reagovať na tvrdenia žalovaného v 1. rade,
na ktoré však nereagoval a táto okolnosť potom viedla k úvahám, ktoré uvádzal žalovaný v 2. rade. Z
uvedených dôvodov súd má za to, že zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo k zásahu do osobnostných
práv žalobcu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom nie je
dôvodný. Zároveň súd poukazuje aj na to, že nárok uplatnený žalobcom v takej forme ako bol predložený
žalobný návrh, by bol skutočne nevykonateľný v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti ospravedlnenia.
Aj v zmysle ustálenej judikatúry, predpokladom na to, aby výrok o povinnosti zdržať sa ďalších zásahov,

ktoré sa dotýkajú osobnosti občana, mal súčasne podklad pre súdny výkon rozhodnutia je potrebné,
aby rušivé činy boli vo výroku rozsudku presne popísané, inak by nebolo možné totožnosť skutku
posúdiť. Takisto v prípadoch, ak sa dotknutá osoba dovoláva povinnosti odvolať nesprávne tvrdenie
alebo ospravedlniť sa, musí byť presne špecifikované, ktorého tvrdenia sa ochrana týka. S poukazom
na uvedené preto súd žalobu zamietol.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli
v konaní úspešní, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).