Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215190
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217215190.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu: M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. C. X. XX/XX, XXX XX S., zast. splnomocnenou zástupkyňou P. G.,
D.. XX.XX.U., N. C. X. Č.. XXX/XXXX, S.Ú., proti žalovanému: P. Z., V..Z.., L.: XX XXX XXX, Z. Z. O.
X, XXX XX N., zast. Advokátskou kanceláriou BG Partners, s.r.o., Zámocká č. 36, Bratislava, o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2017 domáhal náhrady škody vo výške
1146,52 eur z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok žalovaným a súčasne spôsobením škody
žalobcovi vadným zariadením žalovaného, ktorý bol príčinou zničenia počítača žalobcu. Svoj nárok
odôvodnil ako finančné odškodnenie nemajetkovej formy v peniazoch, ako náhradu za spôsobenú

škodu žalovaným, ktorý zničil počítač žalobcu vadným zariadením zo svojej viny, vrátane platieb
za 24 mesiacov pri nedodržaní zmluvných podmienok prevádzkovateľa, ktorá služba bola zaplatená
ale nebola dodaná z viny žalovaného a zrušenia platieb neoprávnene fakturovaných za obdobie 24
mesiacov viazanosti z dôvodu nemožnosti užívania služby internetu na doma DSL, z viny žalovaného.
Na dôkaz svojich tvrdení pripojil Preberací protokol prevzatia prenajatých zariadení od zákazníka,
Prílohu preberacieho protokolu zo dňa 07.11.2016, Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
na poskytnutie služby Pevný internet dňa 07.11.2016, Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb

na poskytovanie služby internet na doma W. R. W. XX.XX.XXXX.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení dňa 21.11.2017 vzniesol námietku premlčania nároku
uplatneného žalobcom majúc za to, že zmluva zo žalobcom o poskytovaní verejných služieb a
poskytovaní služby internet na doma W. Č. bola uzavretá dňa 19. 07. 2012 a súčasne s ním aj dodatok
k zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali aj všeobecné podmienky poskytovania verejnej
elektronickej služby internetom. Podpisom vyššie uvedenej zmluvy potvrdil žalobca ich prevzatie a

oboznámenia sa s ich obsahom. Vyjadril súhlas s nimi. Žalobca odvolávajúc sa na príčinu zničenia
jeho počítača v roku 2014 je zrejmé, že k poškodeniu počítača žalobcu malo dôjsť ešte v roku 2014
v dôsledku čoho nárok uplatnený žalobcom s poukazom na § 106 odsek 1 Obč. zák. považoval za
premlčaný, keď právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škodea o tom kto za ňu zodpovedá. Žalobu žalobca podal až dňa 31. 8. 2017 , teda po márnom uplynutí
riadnej doby na podanie žaloby, žiadal z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Okrem
toho poukázal za na neopodstatnený nárok žalobcu, keď tento nepreukázal tak výšku spôsobenej škody

príčinnú súvislosti medzi vznikom škody na zariadení poskytnutým žalovaným žalobcovi majúc za to,
že ak došlo ku škode tvrdenej žalobcom, mal možnosť žalobca od zmluvy odstúpiť , opak bol pravdou,
keď uzavrel ďalší dodatok v roku 2016 a zmluvu vypovedal až 29. 03. 2017. V súvislosti s čím poukázal
na článok 20 Všeobecných obchodných podmienok platných u žalovaného odsek 2 písm. c/. Na dôkaz
svojich tvrdení pripojil Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby

internet na doma spoločnosti Orange Slovensko a pôvodne uzavretú Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 19.07.2012 , Dodatok k uvedenej zmluve, 19.07.2014.

3. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jej splnomocnenej zástupkyne, ktorá založila právomoc
na zastupovanie žalobcu dňom 28. 6. 2018, ktorá doručenie mala riadne vykázané dňom 04.09.
2018 . Neúčasť na pojednávanie neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania.

4. Na základe vykonaných dôkazov jednotlivo i vzájomnej súvislosti súd ustálil nasledovný skutkový
stav veci: žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel so žalobcom zmluvu o poskytovaní
verejných služieb na poskytovanie služby internet na doma DSL dňa 19. 07. 2012 pod číslom V.,

predmetom ktorej podľa článku II. bolo zriadenie pripojenia odbernej jednotky na adrese S., C.Á. X.
Č. XX, siete spoločnosti Orange za účelom užívania služby internet na doma DSL. Súčasne s touto
zmluvou uzavrel dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb a poskytovaní služby internet na
doma DSL, poskytnutá SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX spolu podľa článku
1 bod 1. 2 Dodatku k zmluve, poskytnutím O. H. - U. H. - J. za dojednaný mesačný poplatok za nájom

0,99 eurom s 24 mesačnou viazanosťou, ako bonus ponuka zákazníkovi. Následne, po uplynutí doby
viazanosti bol dňa 14.08.2014 uzavretý nový Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb na
poskytovanie služby internet na doma DSL k zmluve číslo V., predmetom ktorej podľa bodu 1. 1, 1. 2
nebol poskytnutý žiadny modem avšak podľa bodu 1. 4 bola dohoda strán o tom, že v rámci osobitnej
ponukovej akcii hodnote 835 eurom, dôsledkom čoho bez právneho dôvodu mu fakturoval žalovaným

preddavky e podniku pod názvom B.-W.: S. -XX mesačná viazanosť. Podľa tvrdenia žalobcu, poskytnuté
zariadenie žalovaným na príjem internetu, mal zničiť jeho počítač značky V. S. F. XXXX , čim mu
vznikla škoda v celkovej výške 1146,52 eura. V roku 2014 mal nastať problém pripojenia k internetu a
v dôsledku reklamácie žalobcu, bol vymenený modem za nový, po pripojení ktorého zariadenia, podľa
návodu žalovaného, bolo pripojenie opakovane neúspešné a ani po opakovanej výmene zariadenia sa

nepodarilo inštalovať internet do počítača žalobcu, keď práve v dôsledkom opakovanej inštaláciu malo
dôjsť k zničeniu počítača žalobcu, ktorý od tej doby nefunguje. Napriek tejto skutočnosti pokračoval v
zmluvnom vzťahu ďalšie dva roky viazanosti a platil splátky až do uzavretia novej zmluvy v roku 2016,
ktorú potom zrušil výpoveďou dňa 29. 03. 2017. Reklamácie zo strany žalobcu mali byť v každom jenom
prípade len ústne. Žalovaný poprel akúkoľvek reklamáciu zo strany žalobcu ktorú by mal evidovanú v

súvislosti s poškodením počítača žalobcu, použitím zariadenia poskytnutej žalovaným. Žalobca napriek
týmto skutočnostiam, opakovane uzavrel novú zmluvu so žalovaným dňa 07.06.2016 , na základe ktorej
mu bol poskytnutý modem značky H.-U. H.-J.-XXXXXXXXXXXXX, rovnako za mesačné nájomné 0,99
eura.

5. Podľa § 420 ods.1 až 3 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

6. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona

nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

7. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

8. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.9.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa § 102 Obč.zák, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby
začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

11. Podľa § 106 ods.1 a 2 , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

12. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

13. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu

uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti
právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal
námietkupremlčania,muselbysabrániťnámietkou,žeprávozaniklourčitýmspôsobom(napr.splnením,

započítaním alebo inak). Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by ho mohlo viesť k značným
alebo neprekonateľným ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho.

14. Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda, zjednodušene v súlade s požiadavkami istoty
právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu, povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy

sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením
to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non
dormientibus prosunt).

15. Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne

odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že uplynula zákonom ustanovená doba, teda
premlčacia doba, a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal
a mohol. V tomto štádiu však veriteľovi jeho premlčané právo zostáva naďalej zachované. Aj dlžníkovi
zostáva povinnosť splniť svoj dlh. Preto ak dlžník splnil svoj dlh - bez ohľadu na to, či vedel, alebo
nevedel o tom, že došlo k jeho premlčaniu - splnil veriteľovi to, čo mu splniť mal (čo mu bol dlžný). V

dôsledku toho dlžník nemôže úspešne žiadať, aby mu veriteľ vrátil to, čo mu dobrovoľne plnil .

16. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku
(dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde
premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní

námietku premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou žalobou, kompenzačnou
námietkou a pod.), nastáva druhé štádium. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v
ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.

17. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná

premlčacia doba má subsidiárny (podporný) charakter. Platí v prípade, keď pre konkrétne právo nie
je ustanovená osobitná premlčacia doba. Táto osobitná premlčacia doba môže byť tak kratšia, ako aj
dlhšia než všeobecná premlčacia doba, ale môže byť aj kombinovaná. Môže ju ustanoviť tak Občiansky
zákonník, ako aj iný zákon.

18. Tak dĺžku premlčacej doby, ako aj okamih, od ktorého premlčacia doba začína plynúť, Občiansky
zákonník upravuje jednak všeobecne, jednak špeciálne pre niektoré práva. Pritom všeobecná úprava
platí podporne, pokiaľ pre určité právo nie je začiatok plynutia premlčacej doby určený odchylne.

19. Plynutie premlčacej doby prebieha súvisle od začiatku do skončenia lehoty, pokiaľ sa nevyskytne

niektorá z okolností (prekážok), ktoré ho hatia. Takou skutočnosťou nie je zmena v osobe oprávneného
alebo povinného subjektu (§ 111) ani iné v zákone osobitne neuvedené skutočnosti.20. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie

jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do
uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom
konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2.

Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale
by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci
objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

21.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu
stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej

udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí
zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; vedomosti o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca,

ktorý ju spôsobil.

22. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba
vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť
dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.

23. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti
alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od
škodnej udalosti.

24. Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v premlčacej dobe nárok
neuplatnil na príslušnom orgáne, t.j. predovšetkým na súde. Na súde sa nárok uplatňuje žalobou v
občianskoprávnom konaní.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru že nárok žalobcu je premlčaný, keďže
žalobabolapodanádňa31.08.2017amodembolposkytnutýnazákladedodatkukzmluveoposkytovaní
verejných služieb , služby internet na doma DSL, uzavretej dňa 19.07. 2012 v spojitosti s Dodatkom
dňa 14.08.2014. Žalobca sám potvrdil, že napriek reklamácií, keď mu mal byť, a či skutočne vymenený
aj bol modem na príjem internetu, sa nepreukázalo, v príčinnej súvislosti s týmto prijímačom došlo

k poškodeniu jeho počítač a ktorá skutočnosť mala nastať niekedy v rozhodnom čase od uzavretia
tohto dodatku žalobca bližšie špecifikovať nevedel. Žaloba bola podaná 31. 08. 2017, v dôsledku čoho
v rozhodnom čase uplynula aj objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku od vzniku
škody, ktorá mohla najskôr nastať po dátume uzavretia dodatku po 14.08.2014. V dôsledku premlčania
uplatneného nároku súd nemohol priznať nárok žalobcu ani v prípade, že by sa preukázala jeho

opodstatnenosť. Keďže sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, kde žalovaný ako subjekt podnikajúci
vo svojom odbore uzatvára opakovane obdobné zmluvy so záujemcami, súd doplnil dokazovanie
zadovážením listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy uzavretej so žalobcom, ako aj prípadných
reklamácií, keď v evidencii žalovaného sa žiadna písomná reklamácia nenašla a žalobca neoznačil
žiadnuosobunapreukázaniesvojichtvrdeníoreklamáciáchaopakovanejvýmenemodernú.Vdôsledku

neunesenia dôkazného bremena nebolo možné preukázať presný čas kedy došlo k výmene modemu,
kedy mohlo dôjsť k poškodeniu počítača, tvrdené žalobcom, ktorá škoda mala vzniknúť v príčinnej
súvislosti s modemom poskytnutým žalovaným na príjem internetu na doma. V ďalšom súd dokazovanie
nevykonal s vodou uvedených pre premlčanie nároku ako bolo uvedené v ods.13.odôvodnenia.

26. Žalovaný spochybnil vôľu žalobcu podať žalobu, keď žaloba bola podpísaná splnomocnenou
zástupkyňoužalobcu,bezpísomnejplnejmoci.Plnúmocnazastupovaniežalobcadoložiloverenúdňom
26.06.2018, kde splnomocnil P. G. na zastupovanie v konaní č.sp.zn.XC/XX/XXXX vo veci náhrady
škody,čímsastotožnilspodanoužalobou.Súdtýmpodaniesplnomocnenejzástupkyne,spísaniežalobya podanie na súd v mene žalobcu, ktorý sa s týmto úkonom zástupkyne tým stotožnil. V tomto smere už
bolo prijaté stanovisko , podľa ktorého, plnomocenstvo udelené na konanie pred súdom môže byť každá
listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou

zastupovaný. Ak nejde o plnomocenstvo vzťahujúce sa len na určitý úkon, výslovne v plnomocenstve
uvedený, je nutné vychádzať z toho, že ide o plnomocenstvo pre celé konanie (F.). Konanie začína
podaním žaloby(§123 a ďalšie .C.s.p./.

27. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

28. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Vzhľadom na úspech žalovaného, súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)