Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoPr/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117212814
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117212814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne O.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. W.,
Z. XXX/X, zastúpenej M.. V. Z., advokátkou so sídlom H., A. XX, proti žalovanému O. poliklinika W., so
sídlom W. nad S., A. C. XXXX/XXX, L.: XX XXX XXX, zastúpenému M.. O. N., advokátkou so sídlom
H. H., Ľ. S. XXX/X, o určenie neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku P. súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02. apríla 2019, č. k. 10Cpr/46/2017-95 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
určenia, že uložené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017, je neplatné. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 04.03.2013 bola uzatvorená pracovná zmluva

medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na pozíciu zdravotná sestra
- rehabilitácia. Dňa 03.05.2017 prevzala žalobkyňa od žalovaného podanie nazvané ako "Porušenie
pracovnej disciplíny" zo dňa 02.05.2017, v ktorom žalovaný uvádza skutkové podstaty porušenia
pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne a upozorňuje ju na možnosť výpovede z pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie konštatoval, že na tamojšom súde
je vedená žaloba o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru pod sp. zn. 10Cpr/62/2017 s

totožnými stranami sporu v skutkových veciach spolu súvisiacimi. V tomto konaní žalobca sa domáha
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 07.08.2017,
ktorá bola uplatnená podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Vec nie je právoplatne skončená. Skôr
ako súd pristúpil k posúdeniu merita veci, zaoberal sa procesnou podmienkou konania a to, či je splnený
predpoklad naliehavého právneho záujmu na určenie, že uložené upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny žalobcu zo strany žalovaného, je neplatné. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby
predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu a preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť

navrhovaným výrokom rozsudku. Pokiaľ právna otázka - platnosť právneho úkonu, o ktorej má byť
rozhodnuté určovacím výrokom má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo
právneho vzťahu, nie je, podľa ustálenej súdnej praxe, daný naliehavý právny záujem na určení tejto
predbežnej otázky, pokiaľ možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu.
Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe odôvodnil tým, že tento nie je
potrebné preukazovať, nakoľko tento nárok vyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie sa

nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že skúmanie platnosti či neplatnosti upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny zamestnanca zo strany zamestnávateľa, je súd povinný skúmať zo zákona, s
odkazom na článok 9 a § 14 Zákonníka práce. Ak zákonodarca upravil, že spory medzi zamestnancoma zamestnávateľom riešia súdy, to znamená, že túto právomoc nemajú iné orgány verejnej moci, ale
riešenie týchto sporov je zverené práve súdom. Ide o všeobecnú formuláciu zákona, ktorá nezakotvuje
povinnosť riešiť akýkoľvek pracovnoprávny spor, bez toho, aby súd skúmal hmotnoprávne a najmä

procesnoprávne podmienky konania. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že skúmanie platnosti úkonu
súdom, ktorý je napadnutý touto žalobou, sa bude ako prejudicálna otázka riešiť v konaní vedenom na
tamojšom súde pod sp. zn.: 10Cpr/62/2017, teda žalobca nemôže mať na takomto určení naliehavý
právny záujem v osobitnom konaní, ide o neúčelnú žalobu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 137
písm. c) CSP. Keďže súd je viazaný žalobným návrhom, neostávalo mu nič iné, len žalobu zamietnuť.

Pre úplnosť považoval súd za potrebné uviesť, že ak žalobca mal záujem cestou súdu osobitne skúmať
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, mal postupovať podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce a ak
by bol s pracovným posudkom nespokojný, tento môže napadnúť na súde zákonom stanovenej lehote
podľa ods. 3 citovaného zákona. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn.: 8CoPr/10/2016 zo dňa 29.11.2016, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ žalobca žiadal,
aby súd spojil konania vedené na tamojšom súde pod sp. zn.: 10Cpr/46/2017 a sp. zn.: 10Cpr/62/2017

do jedného konania z dôvodu hospodárnosti konania, súd tomuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že žaloba
vedená pod sp. zn. 10Cpr/46/2017 nespĺňa kritéria určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, navrhla napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie

odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. a), h) CSP s poukazom na to, že neboli splnené procesné podmienky
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla,
že žalobu o určenie neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny podala na súd v čase (26.06.2017),
keď nemala ešte od zamestnávateľa doručenú výpoveď z pracovného pomeru na základe ust. § 63
ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Dňa 09.08.2017 prevzala od žalovaného druhé upozornenie na

porušenie pracovne disciplíny spolu s výpoveďou z pracovného pomeru, v ktorej výpovedi bolo ako
prvé porušenie pracovnej disciplíny poukázané na porušenie zo dňa 02.05.2017, ktorého vyslovenia
neplatnosti sa domáhala v preskúmavanej veci. Svojím podaním zo dňa 20.08.2018 navrhla, aby súd
v zmysle § 166 CSP v záujme hospodárnosti konania právnu vec sp.zn. 10Cpr/46/2017 o určenie
neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny vydaným uznesením spojil do jedného konania so žalobou o

určenie neplatnosti výpovede vedenom pod sp. zn. 10Cpr/62/2017, nakoľko veci spolu skutkovo súvisia
a týkajú sa tých istých sporových strán. Súd prvej inštancie jej návrhu na spojenie veci nevyhovel,
napriek tomu, že boli splnené všetky procesné podmienky. Podľa názoru žalobkyne odôvodnenie súdu
v bode 23. napadnutého rozsudku, v ktorom súd odôvodnil, prečo nevyhovel jej návrhu na spojenie
veci je nepreskúmateľné, vydané bez toho, aby sa súd vysporiadal s názormi žalobkyne v podanej

žalobe. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že pri podaní tejto žaloby sa opierala o ustanovenie zákona
č. 160/2015 Z.z. CSP v § 137 písm. c) v tom, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať
ak vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je v prejednávanej veci zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce,
konkrétne ustanovenie čl. 9 základných zásad a ust. § 14 Zákonníka práce, podľa ktorého spory medzi
zamestnancom a zamestnávateľom a nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú

súdy. Mala za to, že jej právom vyplývajúcim z neoprávnene uloženého disciplinárneho opatrenia je
ochrana osobnosti v zmysle ust. § 11 Obč. zákonníka. V podanej žalobe sa bráni a neuplatňuje si žiadny
hmotný nárok, iba nehmotný nárok, a to očistenie svojho mena. Vzhľadom k tomu, že navrhla súdu
spojenie oboch prípadov na spoločné konanie mala za to, že v spojenom konaní bude ako o predbežnej
otázke rozhodnuté o platnosti/neplatnosti prvého disciplinárneho opatrenia. Domnieva sa, že súd v

spojenom konaní by ustálil, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prvého disciplinárneho
opatreniazjejstranyboldanýavtomtosmerebypredbežnerozhodol,akoirozhodneocelkovejžalobev
konaní o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Vyslovila názor, že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobkyňa žiadnym
spôsobomnepreukázala,žebymalanaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostiporušeniapracovnej
disciplíny. V čase rozhodovania súdu, t.j. dňa 02.04.2019 sa už viedol súdny spor o neplatnosť výpovede
(10Cpr/62/2017),kdesasúdprejudiciálnezaoberalajotázkou,čižalobkyňaporušilapracovnúdisciplínu

dňa 02.05.2017. Dňa 18.06.2019 došlo k rozhodnutiu v tejto veci, kde taktiež bola žaloba žalobkyne
zamietnutá. Ak aj žalobkyňa predmetnú žalobu podala ešte v čase, keď nedostala od žalovaného
výpoveď, následne po podaní žaloby o neplatnosť výpovede až do času rozhodovania súdu o neplatnosť
porušeniapracovnejdisciplíny,maladostatokčasutútožalobuvziaťspäť,nakoľkosaprejudiciálneriešilaotázka platnosti porušenia pracovnej disciplíny v konaní o neplatnosť výpovede. Návrh na spojenie
predmetných vecí bol podľa jeho názoru pokusom žalobkyne vyhnúť sa náhrade trov konania po
späťvzatí žaloby. Rovnako mohla žalobkyňa vziať žalobu späť ešte na pojednávaní dňa 02.04.2019 po

tom, čo bol súdom vyslovený právny názor o nedôvodnosti podanej žaloby.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý

verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že žalobkyňa
nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny
zo dňa 02.05.2017 v zmysle § 137 písm. c) CSP. Nestotožnil sa s právnym názorom žalobkyne, že
skúmanie platnosti či neplatnosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca zo strany

zamestnávateľa je súd povinný skúmať zo zákona s odkazom na čl. 9 a § 14 Zákonníka práce. Poukázal
na to, že skúmanie platnosti úkonu súdom, ktorý je napadnutý touto žalobou sa bude ako prejudiciálna
otázka riešiť v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 10Cpr/62/2017 o určenie neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemôže mať na takomto určení
naliehavý právny záujem v osobitnom konaní, ide o neúčelnú žalobu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené

v § 137 písm. c) CSP, preto žalobu zamietol.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:

7. V danej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017 je neplatné. Vzhľadom na takto formulovaný žalobný návrh
zo strany žalobkyne je zrejmé, že sa jedná o žalobu o určenie, či tu právo je, alebo nie je v zmysle
ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade nejde o žalobu na určenie
právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP, nakoľko neexistuje žiaden osobitný právny predpis,
ktorý by podanie takejto žaloby umožňoval. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala existenciu naliehavého
právneho záujmu na podanej žalobe tým, že tento nie je potrebné preukazovať, nakoľko tento nárok

vyplýva z osobitného predpisu s odkazom na čl. 9 a § 14 Zákonníka práce, odvolací súd sa s
týmto názorom žalobkyne nestotožnil. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 18.
napadnutého rozsudku, pokiaľ zákonodarca upravil, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom
riešia súdy, to znamená, že túto právomoc nemajú iné orgány verejnej moci, ale riešenie týchto sporov je
zverené práve súdom. Ide o všeobecnú formuláciu zákona, ktorá nezakotvuje povinnosť riešiť akýkoľvek

pracovnoprávny spor bez toho, aby súd skúmal hmotnoprávne a najmä procesnoprávne podmienky
konania. Podľa názoru odvolacieho súdu zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva pre žalobkyňu
naliehavý právny záujem, aby sa domáhala určenia neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny. Podľa
ustálenej judikatúry súdov, určovacia žaloba má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie ochrany
právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy,

keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou naplnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav
objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. V danom prípade k odstráneniu neistého právneho postavenia žalobkyne v
žiadnom prípade nedôjde. Z obsahu spisu je zrejmé, že zo strany žalovaného bol so žalobkyňou
už ukončený pracovný pomer, a to výpoveďou zo dňa 07.08.2017, ktorá bola uplatnená podľa §

63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. V rámci výpovede žalovaný poukázal práve aj na porušenie
pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne zo dňa 02.05.2017. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa
27.10.2017 podala na súde prvej inštancie žalobu o neplatnosť výpovede, ktoré konanie je vedené na
súde prvej inštancie pod sp. zn. 10Cpr/62/2017. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 18.06.2019 č. k. 10Cpr/62/2017-179 bola žaloba žalobkyne o neplatnosť výpovede zamietnutá,

pričom rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. V rámci konania o určenie neplatnosti výpovede
sa ako prejudiciálna otázka skúmala aj platnosť upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo
dňa 02.05.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko týmto by nedošlo kodstráneniu jej neistého právneho postavenia. Jedná sa len o predbežnú otázku, ktorá musí byť riešená
súdom v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. So zreteľom na uvedené
žalobkyňa v odvolaní nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie otázky

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

8. Za rovnako neopodstatnené vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie námietky žalobkyne o nesprávnom
procesnom postupe súdu prvej inštancie s poukazom na to, že nevyhovel jej návrhu na spojenie konania
o určenie neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny s konaním o určenie neplatnosti výpovede. V

konaní o určenie neplatnosti výpovede sa prejudiciálne riešila otázka platnosti porušenia pracovnej
disciplíny z 02.05.2017, ktoré bolo jedným z dôvodov skončenia pracovného pomeru žalovaným so
žalobkyňou.Keďžežalobažalobkyneourčenieneplatnostiporušeniapracovnejdisciplínybolaprocesne
neprípustná, nebol dôvod na spojenie konania s konaním o určenie neplatnosti výpovede.

9. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky žalobkyne neopodstatnené.

10. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bol
v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).