Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/264/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219201473
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:4219201473.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, v právnej veci žalobcov: 1/ C. E., nar. X. M.
XXXX, bytom J. XXX/XX, N., 2/ S. E., nar. XX. S. XXXX, bytom J. XXX/XX, N., proti žalovanej: K.I.S.
Invest, s.r.o., Okružná cesta 56, Komárno, IČO: 36 530 191, zastúpenej: Studio Legale, s.r.o., Mostová
2, Bratislava, IČO: 36 811 874, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej

proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 23. mája 2019 č. k. 21C/31/2019-87, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností - byt č.

X na 2. poschodí bytového domu v N., s. č. XXX, postavený na parcele č. 405, č. 406, č. 407, č.
408, vchod č. XX, zapísaný na LV č. XXXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
zariadeniach domu o veľkosti 1/32, okres Dunajská Streda, obec N., k. ú. N., pozemok parc. č. 405 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parc. č. 406 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
181 m2, parc. č. 407 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, so spoluvlastníckym podielom
k pozemkom prislúchajúcim k bytu o veľkosti 1/32, zapísaných na LV č. XXXX, evidovaných Okresným

úradomDunajskáStreda,katastrálnyodbor,atoaždoprávoplatnéhorozhodnutiavovecisamejvkonaní
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o záložnom práve, vedenej na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 10Csp/26/2019, II. žalobcom 1/, 2/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov).

Vecne zdôvodnil, že v danom prípade sa žalobcovia návrhom voči žalovanej domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení, ktorý odôvodňovali tým, že žalobkyňa 1/ ako
dlžníčka dňa 3.12.2014 uzavrela so žalovanou ako veriteľom zmluvu o úvere č. 2014/KIS/36, na
základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni 1/ úver vo výške 19 000 eur. Splatenie pohľadávky bolo
zabezpečené záložným právom k dotknutým nehnuteľnostiam. V zmluve sa uvádzal účel úveru a
to „účelový prevádzkový podnikateľský úver“. Žalovaná pre poskytnutie úveru stanovila podmienku,

aby si žalobkyňa 1/ zabezpečila živnostenské oprávnenie. Zmluvne dohodnuté úroky za 36 mesiacov
predstavujú sumu 14.882 eur a zmluvná pokuta sumu 1.900 eur. Žalobcovia majú za to, že požadované
úroky a zmluvná pokuta sú v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve navyše nie je uvedená RPMN,
pričom úverovú zmluvu považujú žalobcovia za simulovanú spotrebiteľskú zmluvu. Zo strany žalovanej
išlo o nekalú praktiku, resp. agresívnu obchodnú praktiku. Žalovaná nútila žalobkyňu 1/ uzavrieť aj
rozhodcovskú zmluvu. Žalobkyňa 1/ podala na Okresný súd Komárno žalobu o určenie neplatnosti

úverovej zmluvy a neplatnosti záložnej zmluvy, o čom má žalovaná vedomosť, no napriek tomu dňa
4.4.2019 zaslala žalobcom oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností nadobrovoľnej dražbe, v ktorom vyčíslila výšku dlhu na 30.620 eur. Žalobcovi majú za to, že ich dlh voči
žalovanej je vo výške 13.900 eur. Žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,
čím u žalobcov vyvolala obavu, že prídu o strechu nad hlavou.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcami v návrhu uvádzané dôvody sú spôsobilé odôvodniť
potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Ak by sa dražba vykonala, došlo by k zásadnej
zmene skutkového a právneho stavu. V prípade neplatnosti dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k
neoprávnenému zásahu do práva žalobcov na obydlie, ale aj do ich práva na súkromný a rodinný
život, no najmä do ich práva vlastniť majetok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobcami

zvolený procesný prostriedok v podobe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu ich
vlastníckeho práva javí v danej situácii ako jediný účinný. Hoci by žalobcovia mohli v zmysle § 21 ods.
1 ZoDD (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov)
využiť na ochranu svojho vlastníckeho práva aj žalobu o neplatnosť dražby a v prípade úspechu žiadať
vydanie dotknutých nehnuteľností, žaloba o neplatnosť dražby je však iba ochranou následnou, teda je k

dispozícii až po uskutočnení dražby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne čl. 17, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP, vecne
úspechom žalobcov v plnom rozsahu. Súčasne súd prvej inštancie rozhodol i o ich výške s poukazom na
princíp rýchlosti a hospodárnosti konania. Dodal, že konanie o neodkladnom opatrení v tomto prípade

predstavuje konanie vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná, s návrhom na jeho zmenu zamietnutím
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením
veci a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Poukázala na to, že žalobkyňa 1/ uznala svoj dlh na základe
úverovej zmluvy ku dňu 26.6.2018 v sume 30.620 eur a uzavrela so žalovanou dohodu o splátkach.
Uznaný dlh tak mal byť zaplatený v 6 mesačných splátkach do 1.12.2018. Žalobkyňa však neuhradila
ani jednu splátku. Z úplného výpisu zo živnostenského registra žalobkyne 1/ vyplýva, že táto v 90.
rokoch vykonávala podnikateľskú činnosť ako účtovníčka a zároveň aj administratívna sila. Tvrdenie, že

nikdy nepodnikala tak nie je pravdivé. Živnosť v oblasti administratívnych činností, ktorú opäť obnovila
24.10.2014 vykonávala potom približne štyri roky nepretržite do 9.6.2018. Má za to, že žalobcovia
neosvedčili dôvodnosť právneho nároku. Civilný sporový poriadok nepripúšťa žalobcami podanú žalobu
(§ 137 písm. d/). Žiadny osobitný predpis neumožňuje domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy
a to isté platí aj v prípade záložnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 7.6.2018 sp. zn. 4Co/239/2017. V predmetnej veci neboli splnené kumulatívne
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto rozhodol nesprávne a to aj
pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, ktoré si žalobcovia neuplatnili.

3. Žalobcovia 1/, 2/ navrhli uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolanie žalovanej považujú

za nedôvodné. Poukázali na právo na obydlie, právo vlastniť majetok, právo na rodinný a súkromný
život i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K tvrdeniu žalovanej, že v minulosti sa
žalobkyňa 1/ taktiež venovala podnikateľskej činnosti uviedli, že v danej veci došlo medzi stranami
k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je formulárová. Išlo o úver na súkromné účely. Žalovaná
podmienila poskytnutie úveru predložením živnostenského listu a žalobkyňa 1/ (vo finančnej tiesni)

sa diktátu žalovanej podvolila. Živnostenské oprávnenie žalobkyne 1/ vzniklo asi jeden mesiac pred
uzavretím zmluvy, čo svedčí o jej tvrdení. Týmto postupom sa žalovaná snažila vylúčiť aplikáciu noriem
naochranuspotrebiteľa.Úverováazáložnázmluvasúneplatnéprávneúkony.Zaspornúpovažujúvýšku
pohľadávky. Vzhľadom na uvedené tu je potreba, aby boli dočasne upravené pomery medzi stranami
sporu.

4. Žalovaná zotrvala na argumentoch uvedených vo svojom odvolaní. Je názoru, že dôkazné bremeno
o tom, že úver nebol použitý na podnikateľský účel je na strane žalobcov. Žalovanej nie je zrejmé, akým
spôsobom mala donútiť žalobkyňu 1/ k uzatvoreniu úverovej zmluvy. Žalobcami uvádzané skutočnosti
nie sú podložené dôkazmi.

5. Žalobcovia 1/, 2/ zotrvali na svojich písomných podaniach a opakovane uviedli, že žalobkyňa 1/ bola
donútená predložiť živnostenské oprávnenie, aby jej bol úver od žalovanej poskytnutý.6. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods.
2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené

náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu je nevyhnuté
pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie existencie

právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (viď vyššie
citované ust. § 326 ods. 1 CSP). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže
žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami.

13. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitej
miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia.

14. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti
a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné
osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno
poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, ako i z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je

žalobca spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie (v porovnaní s potrebou neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie).

15. Zo skutkových tvrdení žalobcov 1/, 2/ v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva, že
medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere č. 2014/KIS/36 dňa 3.12.2014 (ďalej

len „úverová zmluva“), na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni 1/ úver v sume 19.000 eur,
zabezpečený nehnuteľnosťou, s konečným termínom splatnosti 3.12.2017. V zmysle článku 1 ods. 1.2
zmluvy bol úver poskytnutý na účel: „účelový prevádzkový podnikateľský úver“. V zmysle článku 3 ods.
3.2 úverovej zmluvy bola žalobkyňa 1/ povinná predložiť živnostenský list.

16. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení z 24.10.2014 vyplýva, že žalobkyňa bola oprávnená
prevádzkovať živnosť administratívne služby od 24.10.2014.17. Dňa 3.12.2014 bola medzi žalobcami 1/, 2/ uzavretá zmluva o záložnom práve, predmetom ktorej
bolo zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam záložcov (žalobcov 1/ a 2/) v prospech
žalovanej ako záložného veriteľa (ďalej len „záložná zmluva“). V zmysle článku 4 záložnej zmluvy ak

pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať s
výkonom záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobmi
podľa vlastného výberu (napr. i predajom predmetu záložného práva na dražbe podľa ZoDD).

18. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ vzniklo podľa § 151e ods. 2 O.

z. zápisom v katastri nehnuteľností.

19. Dňa26.6.2018žalovanáuznaladlhvočižalovanejčododôvoduavýšky.Bolonesporné,žežalovaná
pristúpila k výkonu záložného práva.

20. Výkonom záložného práva sleduje žalovaná legitímny cieľ - uspokojenie svojej pohľadávky z

úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom.

21. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 24.9.2014 sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom
posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy
SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s
dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na
vydraženieveci,pričomObčianskyzákonníkvychádzaztoho,žesamotnéuzatvoreniezmluvyozriadení
záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba

odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho
majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava
ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na
základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru ústavného súdu
oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného

titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na
ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

22. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovanej v danej veci vzniklo na zmluvnom základe.
Povinnosť žalobcov ako záložcov strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta

prvá O. z.

23. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne relevantné skutkové tvrdenia spochybňujúce platnosť zmluvy
o úvere a záložnej zmluvy ako právnych vzťahov (neplatnosť zmlúv v žalobe podanej na súd dňa
7.2.2019 odvodzujú z podľa nich nesprávneho uvedenia účelu úveru, a teda zo skutočnosti, že úver

je spotrebiteľský a z neplatnej rozhodcovskej doložky). Spochybňovanie platnosti zmluvy o úvere
pre nátlak žalovanej, resp. navádzanie žalobkyne 1/ žalovanou, aby bol ako účel úveru uvedený
„účelový prevádzkový podnikateľský úver“ (hoci žalobkyňa 1/ predložila osvedčenie o živnostenskom
oprávnení z 24.10.2014) pokladajúc to za konanie v rozpore s dobrými mravmi, obchádzanie zákona
a nekalú obchodnú praktiku, poukazom na nesprávne vyčíslenú výšku dlhu, ktorý však, ako zo spisu

vyplýva, žalobkyňa 1/ uznala čo do dôvodu a výšky, nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie
hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia
(podaného počas konania o veci samej). Súčasne odvolací súd podotýka, že argumentácia žalobcov o
použití úveru na súkromné účely bola uvádzaná až v odvolacom konaní, nie je možné na ňu prihliadať
a navyše nebola ani žiadnym spôsobom konkretizovaná.

24. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobcovia, hoci vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia tvrdili, že majú obavu o strechu nad hlavou, žiadnym spôsobom nevysvetlili nezrovnalosť
ohľadom svojho obydlia, keď založené nehnuteľnosti sa nachádzajú vo vchode č. XX a žalobcovia ako
svoj trvalý pobyt uvádzajú v nehnuteľnosti vo vchode č. XX.

25. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcov je povinnosť označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto
procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.26. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním a súd
rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak

by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho
nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť.

27. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd, apelovaním na
závažnosť následkov výkonu záložného práva, ktoré takýto charakter nepochybne majú.

28. Právnym podkladom tohto výkonu je teda samotná zmluva medzi sporovými stranami, ako aj
zákonná úprava. Žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie
pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie (čo navyše
ani nie je osvedčené v danom prípade). Táto skutočnosť musela byť žalobcom zrejmá už pri
uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou zabezpečovali plnenie zmluvného záväzku (porovnaj napr.

uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 6.9.2017 sp. zn. 1Co/298/2017). Vlastnícke právo žalobcov
k predmetným nehnuteľnostiam je síce nespochybňované, avšak zásah do neho je v danom prípade
realizovaný na základe ich vlastnej dispozície, ktorú poskytli v záložnej zmluve k nehnuteľnostiam a z
ich návrhu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali platnosť tejto zmluvy.

29. Možno teda uzavrieť, že hodnoverné osvedčenie nároku žalobcov vo veci samej nebolo v
predmetnej veci naplnené (miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe za daných skutkových tvrdení
žalobcov a predložených listinných dôkazov, bola nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia).

30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388

CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie
(vo veci samej) bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

32. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)