Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413200568
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5413200568.4

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobkyne: Y.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., M. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom
Ščurym, advokátom so sídlom C., ul. P. č. XXXX proti žalovaným: 1/ P. P., nar XX.XX.XXXX, bytom N.,
M. č. X, 2/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., M. č. X, 3/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., X. č.

XX, 4/ P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, 5/ U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, Česká
republika, 6/ P. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. A.. č. XX, Česká republika, 7/ M. F., rod. C.,
bytom O., F. č. XXXX/XX, Česká republika, 8/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., O. č. XX, žalovaní 1/,
3/ až 8/ zastúpení splnomocneným zástupcom SLAMKA & Partners, s.r.o. so sídlom Dolný Kubín, ul.
Radlinského č. 1735/29, IČO: 50 120 000, 9/ G.. Q. P., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., ul. S.
Q. č. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní

žalobkyne a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/19/2013-413 zo dňa 17.
mája 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdDolnýKubínrozsudkomč.k.4C/19/2013-413zodňa17.05.2018rozhodoltak,žezrušuje
podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. a obec N. ako

parc. registra C evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2939/6 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 13 m2, 2939/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, 2939/10 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 5 m2, 2940/1 - orná pôda o výmere 705 m2, 2941 - záhrady o výmere 72 m2, 2942/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, 2942/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2,
2942/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 244 m2, 2942/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
19 m2, 2942/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, 2942/8 - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 16 m2, 2943 - záhrady o výmere 90 m2 a parc. reg. E evidovaná na mape určeného operátu -
parc. č. 22180/1 - orná pôda o výmere 340 m2, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX pre k.ú.
a obec N. ako parc. registra C evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2940/4 - orná pôda o výmere
421 m2, zapísaným na LV č. XXXXX pre k.ú. a obec N. ako parc. registra C evidované na katastrálnej
mape ako parc. č. 2944/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2 a 2948/2 - trvalé trávne
porasty o výmere 539 m2 (výrok I). Výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre

k.ú. a obec N. ako parc. registra C evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2939/6 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 13 m2, 2939/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, 2940/1 - orná pôda
o výmere 705 m2, 2941 - záhrady o výmere 72 m2, 2942/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
129 m2, 2942/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, 2942/4 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 244 m2, 2942/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, 2942/7 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 3 m2, 2942/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, 2943 - záhrady o

výmere 90 m2 sa stáva žalovaný 1/ P. P. v celosti. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXXX pre k.ú. a obec N. ako parc. registra C evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2940/4- orná pôda o výmere 421 m2, zapísaných na LV č. XXXXX pre k.ú. a obec N. ako parc. registra C
evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2944/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2
a 2948/2 - trvalé trávne porasty o výmere 539 m2 sa stáva žalovaná 2/ Q. N. v celosti. Podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. a obec N. ako parc. registra E evidovaná
na mape určeného operátu, parc. č. 22180/1 - orná pôda o výmere 340 m2 sú žalovaný v rade 1/ P. P. v
podiele 75/162 a žalovaná v rade 2/ Q. N. v podiele 58/108 (výrok II.). Žalovaný v rade 1/ P. P. je povinný
vyplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom, a to žalovanej P. O. sumu 324,84 eur, žalovanému E. Q. sumu
649,17 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobkyni Y. N. sumu 16.500,65 eur do 4

mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná v rade 2/ Q. N. je povinná vyplatiť odstupujúcim
spoluvlastníkom, a to žalovanej P. O. sumu 349,19 eur, žalovanému E. Q. sumu 699,92 eur, a to do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalovanému v 1/ rade P. P. sumu 11.961,79 eur do 3 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanej Q. P. sumu 8.648,30 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok III.). Súd žalobu voči žalovaným P. H., U. C., P. U. C., M. F. zamieta (výrok IV.).
Súd žalobkyni, žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, 8/ a 9/ náhradu trov konania nepriznáva (výrok V.). Žalobkyňa

je povinná nahradiť žalovaným P. H., U. C., P. U. C., M. F. trovy konania v rozsahu 100 % (výrok VI.).
Žalobkyňa, žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť náhradu trov štátu v rozsahu 100 % (výrok VII.).
Podľa súdu predmetom sporu po pripustenej zmene návrhu boli nehnuteľnosti v k.ú. a obci N. zapísané
na LV č. XXXX, XXXXX a XXXXX. Ako súd zistil z ohliadky a nakoniec to vyplýva aj z pripojenej
fotodokumentácie v spise je zrejmé, že reálne sa uvedené pozemky využívajú ako zastavané plochy a

záhrady, kde na nich majú strany sporu alebo ich blízki príbuzní postavené rodinné domy, či iné drobné
stavby, alebo sa pozemky nachádzajú v blízkosti týchto stavieb. V zásade medzi stranami nebolo sporu v
prikázaní výlučného vlastníctva k parceliam, ktoré takto aj užívajú oni alebo ich blízki príbuzní, vzhľadom
na výmeru a cenu však nik nemal záujem predovšetkým o parc. č. 2944/2 a 2948/2 a zároveň však
ani nechceli strany zotrvať v spoluvlastníctve. Tieto parcely ako súd z ohliadky zistil v súčasnosti sú

nevyužívané, s priamym prístupom k prístupovej asfaltovej ceste. Konštatoval ešte, že všetky pozemky,
pokiaľ ide o ich umiestnenie, ako vyplýva aj z LV, sú umiestnené v zastavanom území obce.
V danom prípade ako prvé si súd pred rozhodnutím musel ustáliť okruh spoluvlastníkov, už aj vzhľadom
na časté zmeny okruhu spoluvlastníkov po podaní žaloby, kde zistil, že žalovaní 4/, 5/, 6/ a 7/ nie
sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, vzhľadom na skutočnosť, že svoje spoluvlastnícke

podiely odpredali prostredníctvom kúpnych zmlúv č. V329/15, V1331/15, V1529/15 žalovanému 1/,
kde určenia relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov sa žalobkyňa domáhala v konaní súdu sp.
zn. 6C/202/2015, kde bola jej žaloba zamietnutá rozsudkom zo dňa 03.11.2016, ktorý bol následne
potvrdený Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím jeho rozsudkom sp. zn. 7Co/29/2017. Z
uvedeného dôvodu je zrejmé, že títo uzavretím kúpnych zmlúv stratili pasívnu legitimáciu, žalobkyňa

napriek vedomosti o výsledku sporu ohľadne neplatnosti týchto zmlúv neupravila v tomto smere žalobu
a preto súd musel vo vzťahu k nim žalobu zamietnuť.
Výška podielov spoluvlastníkov vyplýva z príslušných LV a pokiaľ išlo o vyporiadanie spoluvlastníctva,
súd rešpektoval zákonné ustanovenia (§ 137, § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
s tým, že rešpektoval veľkosť podielov a prihliadol na účelné využitie veci. Teda predovšetkým prianie

strán, ktoré reálne pozemky užívajú a prikázal väčšinu parciel stranám podľa toho, kde majú postavené
stavby a užívajú ten ktorý pozemok oni alebo ich príbuzní. Vzhľadom na rozdiely vo výmerách potom
rozhodol aj o výške výplaty za odstupujúci spoluvlastnícky podiel. Nebolo sporu medzi stranami pokiaľ
išlo o prikázanie parciel č. 2940/4 a 2939/10, ktoré užívala žalovaná 2/, taktiež ani ohľadne tých parciel,
ktoré užíva žalovaný 1/ (prípadne švagor O.) a tieto mu súd taktiež prikázal do výlučného vlastníctva.

Nebolo sporu ani pokiaľ ide o parc. registra E č. 22180/1, ktorú v súčasnosti nik neužíva a ktorá môže v
budúcnosti slúžiť ako prístupová cesta. Súd preto aj vzhľadom na to, že ide o parcelu registra E a môžu
byť rozdiely vo výmere, ponechal túto v podielovom spoluvlastníctve, avšak už len tých podielových
spoluvlastníkov, ktorí budú mať v tejto časti pozemky po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vo
výlučnom vlastníctve, teda len vo vlastníctve žalovaných 2/ a 1/. Problematickým sa javilo vyporiadanie

z hľadiska toho, komu prikázať parcely č. 2944/2 a 2948/2, ktoré sa nachádzajú mimo oplotených dvorov
strán a v súčasnosti ich už nik neužíva a v zásade ich nik nechcel do výlučného vlastníctva. Riešeniu
problému nepomohlo (napriek zastúpeniu strán advokátmi alebo práve vďaka tomu), že žalobkyňa
prevádzala svoje spoluvlastnícke podiely v priebehu konania práve a len k jednotlivým parcelám na
iné blízke osoby, ktoré pôvodne spoluvlastníkmi neboli. Takto sa riešenie skomplikovalo, nakoľko

približná rovnováha v podieloch žalobkyne a žalovaného 1/ v prípade všetkých parciel sa narušila a
bolo nutné rozhodovať o výplatkoch. Súd tu vychádzal aj z ústavnej zásady, že vlastníctvo zaväzuje,
a teda žalobkyňa ako darujúca, tak aj obdarované žalované (2/ a 9/), si musia byť vedomé záväzkov
vyplývajúcich z vlastníctva, resp. spoluvlastníctva. Nie je možné spravodlivo žiadať od žalovaného 1/,aby prevzal všetky parcely do výlučného vlastníctva napriek tomu, že ich nepotrebuje, či neužíva a
mal vyplácať značnú sumu. Reálna deľba nielen v rámci jednej parcely, ale aj prikázanie do výlučného
vlastníctva určitého počtu parciel v danom prípade má ako logiku, tak aj neodporuje zmyslu zákona.

Pretopokiaľžalovaný1/nechcelvšetkyparcely,bolonutnéužajvzhľadomnaichvýmeru,kdedeleniena
menšie časti by popieralo účelné využitie, prikázať určité parcely aj do vlastníctva žalovanej 2/. Zároveň
vzhľadom na veľmi blízky príbuzenský vzťah so žalobkyňou, nič im nebráni využiť inštitút započítania a
pokúsiť sa o rozumné a konečné usporiadanie veci. Obdarované nemohli spravodlivo očakávať, že bude
nasledovať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že jediný možný spôsob je, že

budú zo svojich podielov finančne vyplatené. Pokiaľ ide o spoluvlastníkov - žalovaných 2/ a 3/ je zrejmé,
že vzhľadom na nízke spoluvlastnícke podiely nič iné ako ich vyplatenie neprichádzalo do úvahy.
Pokiaľ ide o určenie ceny za m2 vyporiadavaných pozemkov súd poukázal na to, že boli produkované
dva znalecké posudky, a to jeden vypracovaný v konaní súdu sp. zn. 5C/246/2015, kde bola stanovená
hodnota 27,12 eur/m2 a znalecký posudok Ing. Jiřiny Kubačkovej č. 21/2018, kde bola stanovená
hodnota 24,04 eur/m2. V danom prípade skutočne predložený súkromný znalecký posudok znalkyne

Ing. Jiřiny Kubačkovej neobsahoval požadovanú doložku v zmysle § 209 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Súd preto stanovil hodnotu tak, že vzhľadom na
skutočnosť, že každý znalecký posudok je ovplyvnený do určitej miery aj subjektívnym názorom znalca,
určil hodnotu priemerom zo stanovených hodnôt, čo predstavuje 25,58 eur/m2, čo v zásade nenamietali
ani strany.

Čo sa týka výšky jednotlivých výplatkov za odstupujúce spoluvlastnícke podiely, tak za prikázané
podiely, pokiaľ ide o parcely zapísané na LV č. XXXX, súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalovanej 8/
sumu 324,84 eur, žalovanému 3/ sumu 649,17 eur a žalobkyni sumu 16.500,65 eur. Žalovaná 8/ mala
spoluvlastnícky podiel vo výmere 1/108-ín, čo predstavuje 15,85 m, pri hodnote 25,58 eur/m2 by mala
obdržať sumu 405,44 eur, žalovaný 3/ mal spoluvlastnícky podiel 2/108, čo predstavuje 31,68 m2 po

25,58 eur/m2 sumu 810,37 eur. Od uvedených súm považoval za potrebné odpočítať pri spoluvlastníčke
žalovanej 8/ sumu 80,60 eur a žalovanému 3/ sumu 161,20 eur, čo predstavuje hodnotu výplatku,
ktorú im je povinná zaplatiť žalovaná 2/ za odstúpenie spoluvlastníckych podielov pri parcelách KNC
č. 2939/10 a 2180/1. Kým pri parcele KNC č. 2939/10, vzhľadom na výšku spoluvlastníckych podielov
žalovanej 8/ ide prakticky o 0,04 eur a u žalovaného 3/ o 0,08 eur, tak pri parcele KNE č. 22180/1

pripadá na spoluvlastnícky podiel žalovanej 8/ 3,15 m2 po 25,58 eur, čo je suma práve 80,60 eur a u
žalovaného 3/ ide o dvojnásobok. Prakticky pri zaokrúhlení uvedených súm, tieto obsahujú aj výplatok
za parcelu 2939/10. Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, pokiaľ ide o nehnuteľnosti na LV č.
XXXX, predstavuje sumu 20.667,87 eur (807,97 m2 x 25,58 eur). Od tejto sumy považoval za potrebné
odpočítať sumu 4.167,22 eur, nakoľko spoluvlastnícky podiel žalobkyne preberá v parcelách KNE č.

22180/1 (ten predstavuje 160,55 m2 x 25,58 eur = 4.106,86 eur) a 2939/10 (tu predstavuje podiel
žalobkyne 2,36 m2 x 25,58 eur = 60,36 eur) žalovaná 2/ a teda ona je povinná vyplácať za odstupujúci
spoluvlastnícky podiel v týchto parcelách v takto vypočítanej sume. Žalovaný 1/ je teda povinný vyplatiť
žalobkyni sumu 16.500,65 eur za odstúpenie jej podielov ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č.
9681. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, tak v danom prípade tam zapísaná parcela

KNC č. 2940/4 mala výmeru 421 m2, kde na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ pripadalo 194,9 m2,
na spoluvlastnícky podiel žalovaného 3/ 7,8 m2 a žalovanej 8/ 3,9 m2. Pri hodnote 25,58 eur potom mal
obdržať žalovaný 1/ výplatok 4.985,54 eur, žalovaný 3/ 199,52 eur a žalovaná 8/ 99,76 eur. V prípade
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX. predstavovala výmera oboch parciel 716 m2, kde na podiel
žalovaného 1/ pripadalo 331,48 m2, na podiel žalovaného 3/ 13,26 m2 a na podiel žalovanej 2/ 26,5

m2, žalovanej 8/ 6,60 m2 a žalovanej 9/ 338,1 m2. Pri hodnote 25,58 eur potom predstavovala hodnota
podielu žalovaného 1/ 8.479,25 eur, žalovaného 3/ 339,20 eur, žalovanej 8/ 168,83 eur a žalovanej 9/
8.648,60 eur. Je teda zrejmé, že pokiaľ súd prikázal nehnuteľnosti na týchto LV žalovanej 2/, táto je
povinná vyplácať odstupujúcich spoluvlastníkov, kde pri žalovanej 8/ a žalovanému 3/, ktorá je týmto
povinná vyplatiť, tvorí aj výplatok za ich odstupujúce podiely v parcelách KNC č. 2939/10 a KNC č.

2180/1 zapísaných na LV č. XXXX, teda pri žalovanej 8/ (80,60 eur + 99,76 eur + 168,83 eur) sumou
349,19 eur, pri žalovanom 3/ (161,20 eur + 199,52 eur + 339,20 eur) sumou 699,92 eur. Pri žalovanej 8/,
ktorá je spoluvlastníčkou len pri tejto parcele, ide o sumu 8.648,30 eur. Zároveň pri žalovanej 2/ treba
konštatovať, že táto je povinná vyplatiť žalovaného 1/, kde jeho výplatok pozostáva zo sumy 8.479,25
eur (LV č. XXXXX - 331,48 m2 x 25,58 eur ), sumy 4.985,54 eur (LV č. XXXXX - 194,9 m2 x 25,58 eur),

sumy 59,- eur (parc. KNC č. 2939/10 - 2,31 m2 x 25,58 eur). Pri celkovej sume výplatku pre žalovaného
1/ považoval za potrebné odpočítať od sumy 13.523,79 eur sumu 1.562,- eur, kde táto suma predstavuje
hodnotu odstupujúcich spoluvlastníckych podielov žalovanej 2/ pri parcelách prikázaných do výlučného
vlastníctva žalovaného 1/ zapísaných na LV č. XXXX (vyjmúc parc. KNC č. 2939/10).Pokiaľ ide o lehotu na vyplatenie, tak v danom prípade súd vychádzal z výšky sumy, ktorú musí každý z
vyplácajúcichzabezpečiťnavyplateniespoluvlastníkov.Vprípadevyplácaniamalýchsúmpretozaviazal
žalovaných 1/ a 2/ vyplatiť tieto odstupujúcim spoluvlastníkom v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku a v prípade vyšších výplatkov ponechal im dlhšiu lehotu, kde prihliadol v prípade nutnosti
vyplácaniažalovanejžalovanej2/vprospechžalovanej8/(správnežalovanej9/-poznámkaodvolacieho
súdu) na ich blízky príbuzenský vzťah.
Pokiaľ ide o tvrdenie zástupcu žalovaného 1/ o neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu
vlastníctva zo žalobkyni na žalovanú 2/, tak súd poukázal na to, že tento neuviedol konkrétne dôvody

neplatnosti, pokiaľ by išlo o prípadnú relatívnu neplatnosť. Zrejmé je tak, že ide o blízke osoby a z
tohto dôvodu nebolo porušené predkupné právo. Zároveň hoci možno súhlasiť s tým, že tento prevod
skomplikoval vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, treba konštatovať, že každý zo spoluvlastníkov
môže prevádzať svoje podiely ku každej z parciel, ktoré sú evidované na LV. Bolo vecou právneho
zástupcu žalovaného 1/, aby využil všetky zákonné možnosti, k tomu aby nebolo možné takéto prevody
robiť. Pokiaľ však bol neaktívny, nemožno konštatovať, že bola povinnosť prevádzať len všetky podiely

vo všetkých parcelách, ktoré vznikli z pôvodnej parcely KNE č. 22180/1, prípadne že by to spôsobovalo
neplatnosť takéhoto právneho úkonu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 257 C. s. p., § 259 a § 262
ods. 1, 2 C. s. p., a to tak, že žalobkyni a žalovaným 1/, 2/, 3/, 8/ a 9/ trovy konania nepriznal, nakoľko
je zrejmé, že výnimočné okolnosti spočívajú v tom, že strany sa už dlhé roky neúspešne pokúšajú

usporiadať pomery k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve a prakticky on v celosti neakceptoval návrh
ani jedného z nich. Pokiaľ však ide o tých žalovaných, ktorí neboli pasívne legitimovaní a súd voči nim
žalobu zamietol, je zrejmé, že títo majú podľa zásady úspechu právo na náhradu trov konania, nakoľko
žalobkyňa neurobila príslušný procesný úkon a on bol nútený voči nim žalobu zamietnuť. Zároveň tiež,
pokiaľ ide o náhradu trov štátu, mal za to, že ju majú primerane znášať žalobkyňa a žalovaní 1/ a 2/, v

ktorých záujme predovšetkým bolo vykonanie príslušnej ohliadky na mieste samom.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobkyňa a žalovaná 2/.

3. Žalovaná 2/ nesúhlasila s rozsudkom okresného súdu čo do výrokov II. bod 2, III. bod 2, V. a VII., ktoré

napadla odvolaním, opierajúc sa o dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ C. s. p.
Uviedla, že kardinálnym dôvodom pre podanie odvolania voči výroku II. bod 2, ktorým bolo ním
rozhodnuté, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre k. ú. N., a to
parcely KN-C 2940/4 - orná pôda o výmere 421 m2, na LV č. XXXXX k. ú. N. parcela registra KN-C
2944/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2 a 2948/2 - trvalé trávne porasty o výmere 539

m2),jetáskutočnosť,žesúdvpredmetnejvecineskúmalpodstatnúpodmienkuprizrušeníavyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 veta tretia za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, a
to, že „prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť“. Poukázala na to, že má 75 rokov, je veľmi
ťažko mobilná, čo súd videl pri jej výpovedi vo veci. Žiadala preto v konaní, aby jej prikázal iba pozemok
KN-C č. 2940/4 k. ú. N., ktorý je v jej záhrade, teda pri rodinnom dome, pričom už aj tento má problém

obhospodarovať, ale keďže sa jedná o záhradu pri rodinnom dome, tak žiadala tento pozemok prikázať
do svojho vlastníctva. Všetky ostatné pozemky, ktoré sú predmetom konania, vrátane pozemkov KN-
C č. 2944/2 a 2948/2 v k. ú. N., žiadala prikázať do vlastníctva žalovaného 1/, pretože v jej prípade
nemožno hovoriť o tom, že má vzhľadom na svoje vek (mimochodom najstaršia účastníčka konania)
najlepšie predpoklady na obhospodarovanie predmetných pozemkov. Navyše, ešte pred dvoma rokmi

tieto obhospodaroval žalovaný 1/, čo bolo preukázané vykonaným dokazovaním. Uviedla tiež, že tieto
pozemky sa nachádzajú vedľa jeho rodinného domu, pričom medzi jej rodinným domom súp. č. X a
uvedenými pozemkami KN-C č. 2944/2 a 2948/2 v k. ú. N. sa nachádzajú ešte dva rodinné domy so
záhradami, a to žalovaného 1/ a jeho švagra p. O.. Opäť zdôraznila, že ona o pozemky KN-C č. 2944/2
a 2948/2 nikdy neprejavila záujem, práve naopak, uviedla súdu, že tieto nechce. Podľa nej sú aj iní

účastníci konania, ktorí majú určite lepšie predpoklady na obhospodarovanie predmetných pozemkov
a majú i dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatili ustupujúcich spoluvlastníkov a pokiaľ nie,
tak súd sa mal riadiť ustanovením § 142 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak
žiaden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Keďže súd
svoje rozhodnutie, čo do týchto pozemkov, žiadnym spôsobom neodôvodnil, tak jej nie sú známe úvahy,

prečo takto rozhodol, keď sa uvedeným ustanovením neriadil. Odvolanie do výroku III. ods. 2, ktorý
bolo rozhodnuté, že žalovaná 2/ je povinná vyplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom, a to žalovanej 8/
sumu 349,19 eur, žalovanému 3/ sumu 699,92 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovanému 1/ sumu 11.961,79 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanej 9/ sumu8.648,30 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, oprela o tú skutočnosť, že súd porušil
zásadu rovností zbraní, keď jej ako žalovanej prikázal vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov skôr, ako
to nariadil žalovanému 1/. Týmto rozhodnutím evidentne zvýhodnil jednu stranu sporu, keďže ona je

povinná zaplatiť napríklad žalovanému 1/ sumu 11.961,79 eur do 3 mesiacov a tento už s jej peniazmi
je povinný zaplatiť napríklad žalobkyni sumu 16.500,65 eur do 4 mesiacov. Na takéto zvýhodňovanie
jedného zo spoluvlastníkov v tejto veci podľa jej názoru nie je priestor. Navrhovala, aby pokiaľ bolo
porušené ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a odvolací súd zruší výrok II. bod 2, aby bol
zrušený aj tento výrok, ktorý naň nadväzuje. Ďalej žalovaná 2/ uviedla, že pokiaľ aj súd prvej inštancie

prikazoval pozemky jednotlivým vlastníkom, tak mal prihliadať na výšky spoluvlastníckych podielov,
pričom jej výška spoluvlastníckeho podielu určite nezodpovedala pozemkom, ktoré jej prikázal, a preto
je v podstate povinná zaplatiť aj najväčšiu náhradu ustupujúcim spoluvlastníkom, pričom pri určení
náhrady vôbec neskúmal, aký má malý dôchodok a z čoho má teda vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov
sumu takmer 22.000 eur. Ohľadom výrokov V. (trovy konania) a výrok VII. (trovy štátu) uviedla, že
nakoľko v konaní sa domáhala prikázania pozemku KN-C č. 2940/4 a tento jej bol prikázaný, tak

bola v podstate v konaní úspešná. Rovnako tak prečo by jej nemali byť priznané trovy konania. V
tejto súvislosti tiež uviedla, že nevidí dôvod, prečo by mala platiť trovy štátu, keď návrh na ohliadku
na mieste samom nepodávala a táto nebola tiež vykonaná v jej prospech. Práve naopak, ohliadka
bola vykonaná v jej neprospech, keď na tejto bola prítomná, tak ju súd ani do tejto nezahrnul, teda
nezaprotokoloval jej prítomnosť, hoci tam bola prítomná. Jej vyjadrenia opäť neboli zaprotokolované,

ktorými sa vyjadrovala počas ohliadky, a preto, pokiaľ ju súd ignoroval, nevidela dôvod, prečo by
mala platiť trovy takejto ohliadky. Žalovaná 2/ tiež uviedla, že na str. 5 a 6 v posledných odsekoch
napádaného rozsudku je omylom uvedená parcela KN-C č. 2939/10 ohľadom ktorej jej nie je zrejmé
prečo ju tam súd uviedol. Veta v rozsudku (str. 6 odôvodnenia), že reálna deľba nielen v rámci jednej
parcely, ale aj prikázaním do výlučného vlastníctva určitého počtu parciel, v danom prípade má logiku,

tak aj neodporuje zmyslu zákona, je podľa nej nezrozumiteľná, keď navyše podľa vyššie uvedeného
zmyslu zákona odporuje, že ona - žalovaná 2/ ako 75-ročná účastníčka konania s mnohými zdravotnými
problémami má vôbec problém chodiť, nieto ešte obhospodarovať nehnuteľnosti. Pri jej určite nie je
splnené, že má najlepšie predpoklady na obhospodarovanie parciel prikázaných súdom. Tiež jej nie
je zrejmé prečo súd vychádzal s priemerom hodnôt oboch znaleckých posudkov, keď jednoznačne

znalecký posudok Ing. Jiřiny Kubačkovej vyhodnotil ako nezákonný, nakoľko neobsahuje doložku podľa
§ 209 ods. 2 C. s. p. Keďže tento znalecký posudok nespĺňa zákonné náležitosti, tak ho súd vo veci
nemohol vyhodnotiť ako listinný dôkaz a na tento prihliadať.
Žalovaná 2/ navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle § 389 ods.
1 písm. b/, c/ C. s. p.

4. Žalobkyňa 1/ odvolaním napadla výroky V., VI. a VII. (výroky o trovách konania a trovách štátu) z
dôvodov vymedzených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C. s. p., ktoré navrhla zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alebo zmeniť tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči
žalovaným 1/, 3/ - 9/ v rozsahu 100 %, žalované 1/ - 9/ nemajú nárok na náhradu trov konania a žalovaný

1/ je povinný zaplatiť náhradu trov štátu v rozsahu 100 %.
V prvom rade uviedla, že súd v danom spore nemohol aplikovať § 255 ods. 1 C. s. p., nakoľko v
zmysle tohto zákonného ustanovenia by mal priznať strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu v konaní čo však neurobil. Napriek tomu, že žalobe nie úplne v celom rozsahu vyhovel, tak
považovala za potrebné zdôrazniť, že jej vyhovel v prevažnej, väčšinovej miere, z čoho jednoznačne

vyplýva jej úspech v spore. Podľa žalobkyni dôvod vymedzený súdom a to dlhoročné neúspešné
usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu ako dôvod hodný osobitného zreteľa s poukazom na ust.
§ 257 C. s. p. nie je správny a tento nie je v súlade s bežnou odbornou a súdnou praxou a už vôbec
s doterajšou judikatúrou. V danom spore je nepochybné, že je potrebné aplikovať ust. § 255 ods. 1
C. s. p., keď je úspešnou stranou v konaní a ešte pred podaním žaloby sa pokúšala a aj následne sa

v priebehu konania snažila so žalovaným 1/ dohodnúť a tomuto vyhovieť. Odkaz súdu na ust. § 259
C. s. p. považovala za nezrozumiteľné, nezdôvodnené, nepreskúmateľné ako i nesprávne. Žalobkyňa
mala za to, že práve pri výroku VI. mal súd aplikovať ust. § 257 C. s. p. pretože ako súd konštatoval
v bode 9. napádaného rozsudku žalovaní 4/ - 7/ v priebehu tohto súdneho sporu kúpnymi zmluvami
odpredalisvojespoluvlastníckepodielynažalovaného1/čímkonalispolusnímúčelovovjejneprospech,

nečestne, nekorektne, či priam v rozpore s dobrými mravmi a preto by im nemala byť priznaná náhrada
trov konania. Dodala, že ohľadom sporu o neplatnosť právnych úkonov vedených u okresného súdu
pod sp. zn. 6C/202/2015 sa vedie dovolacie konanie. Výrok VII. o trovách štátu považovala žalobkyňa
za nesprávny a navyše nijakým relevantným a najmä zákonným spôsobom nezdôvodnený. V tomtokontexte poukázala na ust. § 252 a § 253 C. s. p. V danom spore ohliadku na mieste samom navrhol
žalovaný 1/, ktorý sa jej ani len nezúčastnil. Mal by preto výdavky štátu v súvislosti s ňou znášať výlučne
on.

5. Žalovaní 1/, 3/ - 8/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne
nesúhlasili s ňou vymedzenými odvolacím dôvodmi pre ich nepreukázanie. Taktiež s tým, že by mala
žalobkyňa úspech ani s tým, že jej súd vyhovel v prevažne väčšinovej miere. Podľa nich žalobkyňa
žiadala, aby boli všetky pozemky zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. N. prikázané do výlučného

vlastníctva žalovaného 1/, súčasne žiadala, aby jej žalovaný 1/ vyplatil za jej podiel podstatne vyššiu
sumu ako je cena týchto pozemkov určená v znaleckom posudku Ing. Jiřiny Kubačkovej, z ktorej súd
vychádzal. Rozhodnutím súdu bolo síce zrušené podielové spoluvlastníctvo, načo mali od počiatku
záujem aj žalovaný 1/, avšak do vlastníctva tohto súd prikázal len pozemky, ktoré tento skutočne užíva,
má ich reálne oplotené tak, že tvoria pozemky pod domom, dvor a záhradu a zodpovedajú zhruba
veľkosti spoluvlastníckeho podielu patriacemu žalovanému 1/. Žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou

pozemkov o výmere 1.100 m2. Z uvedeného vyplýva, že táto nemala v prevažnej väčšinovej miere
úspech v spore, tak ako tvrdí v odvolaní. Podľa názoru žalovaných neobstojí ani tvrdenie žalobkyne,
že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C. s. p. Vo vzťahu k výroku VI/
napádaného rozsudku a aplikovaní ust. § 257 C. s. p. podľa žalobkyne pretože žalovaní 4/ - 7/ v
priebehu tohto súdneho sporu kúpnymi zmluvami odpredali svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného

1/, čím mali s týmto účelovom konať voči nej, poukázali na to, že žalovaní 4/ až 7/ jej ponúkali svoje
spoluvlastnícke podiely, pričom táto ich odmietla prijať. Vyplýva to zo zápisnice z pojednávania vo veci
sp. zn. 6C/202/2015, ktorá je právoplatne skončená. Keďže žalobkyňa voči žalovaným 4/ - 7/ nezobrala
žalobu späť napriek tomu, že títo neboli pasívne legitimovaní prislúcha im náhrada trov konania. Navrhli
preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. a priznať im právo

na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaná 9/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že sa s jej odvolaním stotožňuje.

7. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ súhlasila

spodanýmodvolaním.Uviedla,žeonaakožalobkyňasadomáhalazrušeniaavyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, pričom pri jednotlivých procesných úpravách
taktiež žiadala, aby všetky pozemky boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ a iba jeden
pozemok bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej 2/. Podanou žalobou chcela vyriešiť otázku
spoluvlastníctva tak, aby boli všetci spokojní, aby si každý mohol svoje pozemky užívať bez akýchkoľvek

obmedzení a nezhôd. K namietaniu porušenia zásady rovnosti zbraní, pri vyplatení ustupujúcich
spoluvlastníkov, pokladala za relevantné, že žiadna zo strán sporu by nemala byť zvýhodnená, resp.
znevýhodnená,akosatostalonapádanýmrozsudkom.Žalobkyňasastotožnilasodvolanímžalovanej2/
v tom, keď poukázala na znalecký posudok Ing. Jiřiny Kubačkovej, lebo nespĺňajúc zákonom stanovené
náležitosti podľa § 209 ods. 1 C. s. p. nemôže prihliadať a vyhodnotiť ho ako listinný dôkaz. Ďalej uviedla,

že nakoľko žalovaná 2/ sa v konaní domáhala prikázania iba pozemku KN-C č. 2940/4, ktorý pozemok
jej nakoniec bol prikázaný, nevidí dôvod nepriznania trov konania. Tiež súhlasila s dôvodmi odvolania
pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách štátu.

8. Následne žalovaná 2/ v reakcii (replike) na vyjadrenie žalobkyne uviedla, že vzhľadom k tomu, že aj

žalobkyňa sa stotožnila so všetkým dôvodmi odvolania navrhuje, aby odvolací súd v napádanej časti
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

9. Žalobkyňa v duplike (reakcii na repliku žalovanej 2/) mala za to, že dôvody odvolania žalovanej 2/ sú
opodstatnené, stotožňuje sa s jej vyjadrením a súhlasí i s jej odvolacím návrhom.

10. Žalovaná 9/ k odvolaniu žalovanej 2/, vyjadreniu žalobkyne, replike žalovanej 2/ a duplike žalobkyne
uviedla, že sa stotožňuje so všetkými podaniami žalovanej 2/.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými

stranami sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 379 písm. c/ C. s. p. v
spojení s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380 C. s. p.)a rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm.
b/, c/, § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

12. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

13. I keď výroková časť rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam obsahuje vždy viacero výrokov treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok,
ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z podielového spoluvlastníctva a

konštituovať ich nové práva. Ak účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací
súd nie je v zmysle § 379 písm. c/ C. s. p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z
výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367
ods. 2 C. s. p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (všetky jeho výroky vo veci samej). Obdobne ako v konaní o

zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
14. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotno-
právnychvzťahovodvíjajúcichsaodspoločnejveciavyporiadaniedoterajšíchvzťahovknej.Predmetom
vyporiadania preto môže byť len celá vec a nielen jej spoluvlastnícky podiel, aj keď len on môže
by v konkrétnom prípade vyporiadaním dotknutý. Takýto záver vyplýva z konštantnej judikatúry súdu

v rozhodovaní v týchto veciach. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná
(§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak nedôjde k dohode, spoluvlastníkov zruší a vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka vykoná súd. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený,
aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať návrh na

súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobu zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť
jednotlivých spôsobov vyporiadania: a/ reálne rozdelenie podľa podielov prichádza do úvahy v prípade
faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako

hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru,
rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký a vek a stavebné charakteristiky a podobne). Na
tieto okolnosti sa v praxi súd pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada,
ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi; b/ prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej

veci nie je možné; c/ predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

15. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. a obec N. ako parc. registra C

evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2939/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2,
2939/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, 2939/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
5 m2, 2940/1 - orná pôda o výmere 705 m2, 2941 - záhrady o výmere 72 m2, 2942/1 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 129 m2, 2942/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, 2942/4 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 244 m2, 2942/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, 2942/7 -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, 2942/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2,
2943 - záhrady o výmere 90 m2 a parc. reg. E evidovaná na mape určeného operátu - parc. č. 22180/1
- orná pôda o výmere 340 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre k.ú. a obec N. ako parc.
registra C evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2940/4 - orná pôda o výmere 421 m2, zapísaným
na LV č. XXXXX pre k.ú. a obec N. ako parc. registra C evidované na katastrálnej mape ako parc. č.

2944/2-zastavanéplochyanádvoriaovýmere177m2a2948/2-trvalétrávneporastyovýmere539m2.

16. Ohľadom týchto nehnuteľností mal okresný súd postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia
uvedeného v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda v prvom rade zistiť či je možné reálne
rozdelenie uvedenej celej nehnuteľnosti predstavujúcej parcelu EKN č. 22180/1 ako i parcely registra

CKN z nej vytvorené geometrickým plánom a to medzi spoluvlastníkmi podľa výšky ich podielov.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní
vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie
všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedeného z nich) k tejto veci. Predpokladom použitiatohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich
vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu

(záujmu). Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, že by takto vo veci postupoval nakoľko
pristúpilkprikázaniunehnuteľnostíniektorému(niektorým)zozostávajúcichpodielovýchspoluvlastníkov
za primeranú náhradu a teda nevysvetlil nemožnosť postupovať podľa prvej zákonnej možnosti.

17. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušenie a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to
nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo
zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta
Občianskeho zákonníka sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z. z.) zakotvené tri kritériá, a
to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového

spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a
žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi
spoluvlastníkov podľa podielov.

18. Žalovaná 2/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietala, že jej súd prikázal parc. KNC č.
2944/2 a KNC č. 2948/2, o ktoré neprejavila záujem, práve naopak súdu uviedla, že tieto nechce. Naviac
vzhľadom na svoj vek, mobilitu, by ich nemohla účelne využiť. V tejto súvislosti poukázala na to, že ak ich
nikto nechce, mal súd nariadiť ich predaj a výťažok rozdeliť podľa podielov ohľadom ktorej skutočnosti
rozhodnutie neodôvodnil takže nie je zrejmé, prečo sa uvedeným ustanovením neriadil.

19. Z obsahu spisu okresného súdu nevyplýva, že by žalovaná 2/ v konaní vyslovene uviedla, že má o
tieto parcely záujem. Žalobkyňa chcela, aby žalovanej 2/ bola prikázaná len parc. KNC č. 2940/4 lebo ju
táto užíva. Okrem toho aj sám súd konštatoval, že o uvedené parcely nemal nikto záujem. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd považoval jej odvolanie za dôvodné s poukazom na to, že proti vôli spoluvlastníka

mu nemožno priznať nehnuteľnosť. Okrem toho vychádzajúc zo slov v ust. § 142 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“ možno vyvodiť,
že to nie sú jediné hľadiská (napr. aj schopnosť spoluvlastníka, ktorému sú nehnuteľnosti prikazované do
vlastníctva zaplatiť primeranú náhradu, na ktoré žalovaná 2/ v odvolaní tiež poukazuje), podľa ktorých
sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd

musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené.

20. Žalovaná 2/ v odvolaní namietala, že keďže znalecký posudok Ing. Jiřiny Kubačkovej vyhodnotil súd
ako nezákonný lebo neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 C. s. p., tak ho vo veci nemohol vyhodnotiť
ako listinný dôkaz a na tento prihliadať.

Podľa odvolacieho súdu súčasťou znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 C. s. p.
(a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), preto nebolo
možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného
znalca.Účastnícisúčasnenenavrhlivypočutieznalca-svedka.Keďžeznaleckýposudokneboldoplnený
o doložku v zmysle § 209 ods. 2 C. s. p., odborné závery podliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti,

ale bola hodnotená aj presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným
skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Znamená
to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 C. s. p. podlieha
prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide o
správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné vykonať

dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou. Vzhľadom na uvedené
považoval námietku žalovanej 2/ za nedôvodnú.

21. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd žalobu zamietol voči žalovaným 4/, 5/, 6/, 7/
pre nedostatok pasívnej legitimácie nakoľko títo v priebehu konania spoluvlastnícke podiely odpredali

žalovanému 1/ pričom žalobkyňa bola neúspešná v konaní vo veci sp. zn. 6C/202/2015 o určenie
relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov. S poukazom na oznámenie žalobkyne (čl. 513 spisu) bolo
v priebehu odvolacieho konania zistené, že po tom ako bola žaloba žalobkyne zamietnutá rozsudkom
sp. zn. 6C/202/2015 zo dňa 03.11.2016, ktorý bol následne potvrdený Krajským súdom v Žiline ato rozsudkom sp. zn. 7Co/29/2017 zo dňa 07.03.2017, bol tento v dôsledku dovolania podaného zo
strany žalobkyne na Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Cdo 13/2018 zo dňa 29.12.2018 zrušený a
vrátený krajskému súdu na rozhodnutie. Dovolací súd mal za to, že žalobkyňa sa nevzdala sporného

predkupného práva a preto napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Následne Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7Co/35/2019-218 zo dňa 07.05.2019 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu
nebolo vo veci vydané rozhodnutie.

22. Na záver odvolací súd poukazuje na pochybenie okresného súdu nerozhodujúceho o parc. KNC
č. 2939/10 nachádzajúcej sa na LV č. XXXX k.ú. N., ktorá síce bola predmetom zrušenia podielového
spoluvlastníctva ale nie súdneho vyporiadania. Inak povedané nebolo rozhodnuté o tom, kto sa stáva
jej výlučným vlastníkom. Bolo možné sa len domnievať, že mala byť prikázaná žalovanej 2/ keď súd v
odôvodnení rozhodnutia uviedol: „nebolo sporu medzi stranami pokiaľ išlo o prikázanie parciel č. 2940/4
a 2939/10, ktoré užívala žalovaná 2/.

23. Vzhľadom na uvedené skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Keďže bolo jeho povinnosťou zrušiť aj súvisiace výroky o trovách konania a trovách
štátu, nezaoberal sa za tohto stavu odvolaním žalobkyne do uvedených výrokov.

24. Okresný súd v ďalšom konaní pri procesnom postupe bude dodržiavať poradie a podmienky použitia
jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, ktoré sú preň záväzné. V súvislosti
s posudzovaním pasívnej legitimácie žalovaných 4/, 5/, 6/, 7/ sa oboznámi aj s konaním vo veci sp.
zn. 6C/202/2005 o určenie relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Výsledky celého konania náležite
zhodnotí, ktoré hodnotenie potom zhrnie do odôvodnenia rozsudku, ktoré bude spĺňať kritériá uvedené v

ust. § 220 C. s. p. V novom rozhodnutí okresný súd zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania
(§ 396 ods. 1 a 3 C. s. p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).