Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319011326
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319011326.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obvineného N. J., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry
Galanta proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 16.10.2019, sp. zn. 31T/132/2019, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.5.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. 31T/132/2019 zo dňa 16.10.2019 rozhodol tak, že podľa § 241
ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmieta obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 2Pv
332/19/2202 zo dňa 14.10.2019 a vec mu vracia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu sa obvinený
na tomto úkone nezúčastnil a nebol o ňom upozornený, pretože sa tohto práva výslovne vzdal. Podľa
zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 4.9.2019 bol poučený o práve preštudovať spis podľa § 208
ods. 1 Trestného poriadku a tohto práva sa výslovne vzdal a nežiadal byť o ňom vyrozumený. Keďže
mu pri tomto výsluchu pred vzdaním sa tohto práva neboli oznámené dátum, čas a mieto vykonania
tohto úkou, čo vzhľadom na neskončenie vyšetrovania ani nebolo možné, je vzdanie sa tohto práva

obvineným právne neúčinné(R 21/2011). Tento nedostatok by sa ešte dal zhojiť tým, že by obvinený bol
následne upozornený na možnosť preštudovať spis, k čomu ale nedošlo.
Keďžeobvinenýnebolpredskončenímvyšetrovaniariadneupozornenýnaprávonapreštudovaniespisu
podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku, došlo k závažnému porušeniu práva na obhajobu a závažnej
procesnej chybe, pre ktorú sa vec vracia prokurátorovi.
Proti tomuto uzneseniu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta v zákonnej lehote sťažnosť,

ktorú odôvodnila tým, že so stanoviskom samosudcu, prezentovanom v napadnutom uznesení, sa
nestotožňuje. Zastáva názor, že odmietnutie obžaloby podľa § 241 ods. 1 písmeno f) Trestného poriadku
avrátenievecidoprípravnéhokonaniazostranyprvostupňovéhosúdunebolodôvodné.Podľajejnázoru
treba každý prípad vyhodnocovať individuálne a so zvýšenou pozornosťou pri prečinoch zanedbávania
povinnej výživy podľ a§ 207 ods. 1 Trestného zákona, ktoré sa vyznačujú svojou špecifickosťou,
predovšetkýmsohľadomnacharakterpredmetnéhotrestnéhočinu.Akobvinenýpokračujevkonaní,pre

ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tozho procesného
úkonu ako nový skutok, to neplatí ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľ a§ 207 Trestného
poriadku, v takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu
prvého stupňa alebo kým sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. V nadväznosti na
to, by pri striktnej aplikácii litery zákona nemohlo byť ukončené skrátené vyšetrovanie, pri potrebe
presného vyčíslenia dlžného výživného. Výška dlžného výživného sa explicitne uvádza v skutkovej

vete uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj v obžalobe podľa
§ 234 ods. 1 Trestného poriadku, a úmerne sa každý mesiac zvyšuje v súlade s povinnosťou platiťvýživné na podklade rozsudku súdu. Napriek nemožnosti presného vyčíslenia výšky dlžného výživného
bola splnená zákonná podmienka pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu zanedbania povinnej
výživy. Podkladom pre návrh na podanie obžaloby bol najmä rodný lisť poškodenej A. J., ktorým sa

preukazuje, že obvinený je otcom poškodenej, ďalej roszudok, kotrým sa obvinený zaväzuje platiť
poškodenej výživné a dôležitá je aj zápisnica o výsluchu svedka-poškodeného A. J. a zápisnica o
výsluchu obivneného. Pri podrobnej analýze situácie je nevyhnutné poukázať na to, že obvinený N.
J. sa počas svojho výsluchu dňa 4.9.2019 po riadnom a včasnom pouční o jeho právach priznal k
spáchaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona v celom

rozsahu a výslovne sa vzdal práva preštudovať spis. Ďalej sa v ten istý deň 4.9.2019 konal aj výsluch
svedka-poškodenej. V tomto bode je dátum 4.9.2019 významný aj tým, že v tento deň bolo vyhotovené
a zároveň doručené poškodenej upovedomenie o možnosti preštudovať spis. Z čoho vyplýva, že
neboli plánované ďalšie procesné úkony a v tento deň považoval aj poverený príslušník PZ skrátené
vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu. Pri takejto
časovej rekapitulácii je jednoznačné, že z časového hľadiska nebol priestor na zmenu skutkovej situácie

ktorá bola založená na listinných dôkazoch a na priznaní sa obvineného k spáchaniu predmetného
trestného činu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na osobitný charakter trestného činu
zanedbaniapovinnejvýživypovažujerozhodnutieokresnéhosúduzanedôvodnéanavrhuje,abykrajský
súd rozhodnutie zrušil a uložil okresného súdu aby vo veci znoa konal a rozhodol.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku

tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho
vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
Obvinený nebol o termíne preštudovania spisu upovedomený. Napriek tomu, že pri svojom výsluchu
dňa 4.9.2019 obvinený uviedol, že „práva preštudovať vyšetrovací spis sa vzdávam a výslovne netrvám
na preštudovaní spisu a vyhlasujem, že nechcem byť predvolávaný na tento úkon, nedostavím sa,

taktiež nežiadam byť prítomný na všetkých ostatných procesných úkonoch o ktorých nežiadam byť
vyrozumený“, sťažnostný súd má za to, že takýmto postupom orgánu činného v trestnom konaní prišlo
k porušeniu práva na obhajobu obvineného N. J..
V tomto smere sťažnostný súd uvádza, že na postup prvostupňového súdu podľa § § 241 ods. 1 písm. f)
Trestného poriadku sa nevyžaduje, aby prišlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k porušeniu

práva na obhajobu obvineného zásadným spôsobom (na rozdiel napr. od dovolacieho dôvodu podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktoré uvádza, že „dovolanie možno podať, ak bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu“), nakoľko toto ustanovenie uvádza, že „obžalobu podanú na
súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej

obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby,
najmä porušenie práva na obhajobu“.
Na základe uvedeného má sťažnostný súd za to, že prvostupňový súd postupoval v súlade s
ustanovením § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, keď po zistení porušenia práva na obhajobu
obvineného (neupovedomením obvineného o čase a mieste preštudovania spisu, a to pred tým, ako sa

obvinený takéhoto práva vzdal), odmietol obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 2Pv
332/19/2202 zo dňa 14.10.2019 a vrátil vec prokurátorovi.
Na margo sťažnostnej námietky prokurátorky, že je potrebné zohľadniť špecifikum trestného činu
zanedbania povinnej výživy, sťažnostný súd uvádza, že ani táto skutočnosť nemôže odôvodniť
taký postup orgánu činného v trestnom konaní, ktorý ukončil vyšetrovanie bez splnenia zákonných

podmienok na takýto postup.
V zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1 To 90/2009 zo dňa 11.8.2009, s ktorého právnym
názorom sa sťažnostný súd stotožňuje, publikovaného pod č. Rt 21/2011, obvinený sa môže právne
účinne vzdať práva na preštudovanie spisu až potom, keď policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátene
vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo

na iné rozhodnutie a ako mu bol oznámený dátum, čas a miesto vykonania tohto úkonu. Ak sa
obvinený vzdal práva na preštudovanie spisu, hoci neboli splnené uvedené požiadavky zákona, vzdanie
sa tohto práva obvineným je právne neúčinné. Neumožnenie práva preštudovať spis po skončení
vyšetrovania v spojení s nepoučením obvineného o jeho práve nazerať do spisu podľa § 69 Tr. por.
vykazuje znaky takého závažného procesného pochybenia, ktoré samo osebe odôvodňuje postup

podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku. Podľa § 208 ods. 1 veta prvá až tretia Tr. por., ak policajt
považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na
podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému,
jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy nadoplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať,
o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. l Tr. por., obvineného a obhajcu upozorní
policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť.

Podľa § 208 ods. 2 Tr. por. o úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa § 208 ods. 1 Tr. por. vykoná
policajt záznam do spisu. Podľa § 34 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné
vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich
uplatnenie. Právo na preštudovanie celého spisového materiálu po skončení vyšetrovania zakotvené v
ustanovení § 208 Tr. por. je významnou súčasťou práva obvineného na jeho obhajobu. To vyplýva aj z

rozsahu oprávnení obvineného a ďalších osôb uvedených v citovanom zákonnom ustanovení vrátane
práva podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, čo musí byť uvedené v zázname o preštudovaní spisu.
Tento inštitút slúži zároveň aj na preverenie procesného postupu vo vyšetrovaní a citeľne napomáha
naplneniu zásady zistenia skutkového stavu v takej kvalite, ktorá vylučuje dôvodné pochybnosti. Preto
významu tohto inštitútu musí zodpovedať aj prístup orgánov činných v trestnom konaní a súdu tak, aby
bol reálne v plnom rozsahu naplnený, čo sa v danom prípade nestalo. V danom prípade orgán činný

v trestnom konaní (policajt - vyšetrovateľ) svojim postupom neposkytol obvinenému reálnu možnosť
uplatniť jeho zákonné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 208 Tr. poriadku. Vo všeobecnosti možno
povedať, že jednotlivé zákonom deklarované práva nie je možné realizovať bez "súčinnosti" a aktívneho
konania orgánov činných v trestnom konaní (súdu), ktoré sú povinné ich realizáciu umožniť spôsobom
zodpovedajúcim a predpokladaným zákonom, pričom je len na subjekte, ktorému uvedené právo

prináleží, či toto využije alebo nie. Jednotlivé úkony smerujúce k umožneniu realizácie týchto práv
(t.j. upovedomenia, oznámenia a pod.) preto musia byť špecifikované a konkretizované, čo do miesta,
času, resp. inej konkretizácie, pričom okamih tejto konkretizácie - upovedomenie musí bezprostredne
predchádzať momentu, v ktorom to - ktoré právo možno reálne využiť. Uvedenému nasvedčuje i znenie
ustanovenia § 208 ods. 1 Tr. por. v zmysle ktorého je povinnosť policajta umožniť obvinenému a osobám

tam uvedeným preštudovanie spisu viazaná na čas - okamih, keď považuje vyšetrovanie za skončené
a jeho výsledky postačujúce na podanie návrhu na obžalobu, či iné rozhodnutie. Je v rozpore nielen
s citovaným zákonným ustanovením, ale i so zásadami logiky, aby uvedenú povinnosť - umožnenie
preštudovania spisu, mohol policajt splniť v skoršom - prvotnom štádiu trestného stíhania, z ktorého
dôvodu potom všeobecné zákonné poučenie dané pri prvom procesnom úkone príslušnému subjektu

nemožnopovažovaťzareálneumožnenierealizácietohtopráva.Poučovaciapovinnosťorgánovčinných
v trestnom konaní a súdu týkajúca sa obvineného sa vzťahuje na všetky štádia trestného konania,
pričom obvinený musí byť vždy poučený o tých právach, ktoré mu v danom štádiu trestného konania
prináležia. V každom prípade však treba rozlišovať všeobecné poučenie dané pri prvom kontakte
- pri prvom procesnom úkone poučeným subjektom od dania možnosti na uplatnenie týchto práv,

ktorou vlastne dochádza k zreálneniu (uskutočneniu) toho, čo bolo v rámci všeobecného poučenia len
formálne deklarované. Pokiaľ v čase dania všeobecného poučenia nie je možné právo, na ktoré sa
poučenie vzťahovalo, využiť, nemožno sa ho ani vzdať. Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že tak
využitie ako i vzdanie sa procesných práv je viazané k určitému okamihu a termínu. Vzdanie sa práva
predtým, ako ho možno reálne uplatniť, považuje krajský súd za predčasné a tým i právne neúčinné.

Vyhlásenie poučovaného subjektu, ktorým sa vzdáva práva, uplatnenie ktorého je podmienené istými
skutočnosťami, ktoré nastanú niekedy neskôr, nemôže poučujúci subjekt v tomto štádiu konania ani
prijať a tým sa zbaviť povinnosti, ktorá mu v súvislosti s umožnením uplatnenia tohto práva vzniká. V
tejto súvislosti krajský súd uvádza, že ani prípadná snaha o zrýchlenie trestného stíhania nemôže byť
na ujmu uplatnenia práv obvineného, či iného subjektu trestného konania.

Sťažnostný súd podotýka, že v predmetnej veci sa obvinený N. J. vzdal práva na preštudovanie spisu
dňa 4. 9. 2019, pri svojom výsluchu. Napriek tomu, že prokurátorka v podanej sťažnosti poukazuje na
skutočnosť, že v ten istý deň boli vykonané aj ostatné dôkazy vo veci, t.j. výsluch poškodenej a táto
aj bola upovedomená v tento deň o možnosti preštudovať spis, teda neboli plánované ďalšie procesné
úkony (z čoho malo vyplývať, že policajt považoval skrátené vyšetrovanie za skončené), nemožno túto

jej sťažnostnú námietku považovať za dôvodnú. Obvinený sa vzdal práva preštudovať spis v čase, kedy
bolo obvinenému oznámené obvinenie a kedy bol prvýkrát vypočutý, pričom všetky podstatné procesné
úkony boli vykonané až po jeho výsluchu. Na druhej strane, ak už neboli plánované ďalšie procesné
úkony, nie je potom zrejmé, čo bránilo policajtovi vykonávajúcemu skrátené vyšetrovanie, oznámiť aj
obvinenému čas a miesto preštudovania vyšetrovacieho spisu. Ak sa teda obvinený vzdal práva v čase,

keď nebolo skončené vyšetrovanie, ide o vzdanie sa práva na preštudovanie spisu absolútne neúčinné
a irelevantnosť takéhoto vyjadrenia obvineného znásobuje aj tá skutočnosť, že policajt obvinenému
neoznámil dátum, čas a miesto, kedy mienil umožniť preštudovanie spisu. Obvinený sa môže právne
účinne vzdať práva na preštudovanie spisu až potom, ako mu bol oznámený dátum, čas a miestovykonania tohto úkonu a v okamihu, keď policajt považuje skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho
výsledky za postačujúce.
Nezistiac podmienky pre zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia, sťažnostný súd sťažnosť

prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.