Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Mattielighová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201357
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1318201357.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého: R. Ď.N., X.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťarodičov:matka-H.F.,X..XX.XX.XXXX,L.J.Y.XXX,L.aotec-R.Ď.F.,X..XX.XX.XXXX,V.L.R.,V.
Č. O. X, X Z. K., U., U. XSH, R., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého R.C. Ď., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. Ď., X.. XX.XX.XXXX R. XXX eur mesačne, ktorú
sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc
dňom XX.XX.XXXX.

Súd styk otca s maloletým R. Ď., X.. XX.XX.XXXX neurčuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa matka maloletého R. domáhala úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že tento bude zverený do jej osobnej
starostlivosti, otcovi bude uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 200 € mesačne a jeho
styk s maloletým zostane neupravený.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nie sú manželmi a od XX/XXXX nežijú v spoločnej
domácnosti, kedy otec maloletého po vzájomných nezhodách odišiel pracovať do zahraničia. Od tohto

obdobia je maloletý vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, pričom otec na jeho výživu prispieva, v
súčasnosti v sume cca 200-250 € mesačne, podľa nákladov. Pri návštevách Slovenska maloletého
navštevuje, naposledy to bolo na Y. K. XXXX, kedy maloletému priniesol aj darčeky. Rodičia sa snažia
spolu komunikovať ohľadom maloletého R. a sú spolu v kontakte prostredníctvom mobilných aplikácii.
Otec maloletého sa neplánuje vrátiť na Slovensko. Na základe uvedených skutočností mala matka za
to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celosti vyhovel.
3. Otec maloletého zaslal súdu písomné stanovisko vo veci, v ktorom sa podrobne vyjadril k spolužitiu

s matkou maloletého, k starostlivosti o maloletého pred jeho odchodom do zahraničia a taktiež k jeho
súčasným pomerom. V tom čase namietal starostlivosť matky o maloletého R. a mal za to, že matka
nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami, z ktorého dôvodu chcel hradiť náklady na starostlivosť o
maloletého nie k rukám matky, ale priamo (napr. na účet materskej škôlky a pod.). Poukázal na to, žemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej R. Ď. a taktiež na svoje životné náklady, ktoré uviedol vo
svojom písomnom podaní.

4. Kolízny opatrovník považoval návrh matky za dôvodný, pričom poukázal na to, že otec maloletého sa
trvalo zdržiava v zahraničí. Doporučil preto zveriť maloletého R. do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok aa výživné zo strany otca doporučil
určiť v sume 200 € mesačne. Styk otca s maloletým navrhol ponechať bez úpravy, nakoľko otec nežije
na Slovensku a v prípade, že pricestuje, matka mu v kontakte s maloletým nebráni, čo je zrejmé aj z tej

skutočnosti, že na Vianoce roku 2018 otec maloletého navštívil.

5. Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa XX.XX.XXXX, rodným listom maloletého R. a písomným
stanoviskom otca zo dňa XX.XX.XXXX. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil
tento skutkový stav vo veci:

6. Maloletý R. pochádza z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, ktorí od XX/XXXX nežijú v spoločnej domácnosti. Navštevuje Materskú škôlku na D. N. Y. L.,
kde matka uhrádza čiastku 50 € mesačne vrátane stravného a okrem toho dvakrát ročne hradí ZRPŠ
a prispieva škôlke na hygienické potreby. Zdravotný stav maloletého je dobrý, matka s ním má výdavky
primerané jeho veku

7. Matka maloletého je slobodná, okrem maloletého R. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Od
ukončenia rodičovskej dovolenky je nezamestnaná, pracuje brigádnicky ako upratovačka kancelárii a
vykladačkatovaruvoväčšíchnákupnýchcentrách,zktorýchčinnostímápríjemcca350-400€mesačne,
iné príjmy nemá. Je poberateľkou rodinných prídavkov na maloletého. Spolu s maloletým a svojou

matkou obýva rodinný dom J. Y. XXX Y. L., ktorý je vo vlastníctve jej brata, náklady spojené s bývaním
predstavujú čiastku cca 130 € mesačne. S nikým iným nevedie spoločnú domácnosť.

8. Otec maloletého je slobodný, okrem maloletého R. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej R. Ď.,
X.. XX.XX.XXXX, na ktorej výživu prispieva čiastkou 80 € mesačne. Je zamestnaný v U. na N. C. J. L.

R. a dosahuje príjem cca 1 300 libier (cca 1 480 €) mesačne. Hradí si bývanie v sume 500 € mesačne,
cestovné do práce vyčíslil na sumu 150 € mesačne a náklady na stravu a domácnosť na sumu cca 200
€ mesačne.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.15. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

16. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv
a povinností k maloletému R. súdnou cestou, a to s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu ako aj tú
skutočnosť, že rodičia maloletého spolu nežijú a otec sa trvalo zdržiava v zahraničí.

15. V otázke zverenia maloletého súd zosúladil právny stav so stavom faktickým a zveril ho do
osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa nachádza nepretržite od ukončenia spolužitia rodičov a v
ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky (čo súd po námietkach otca prešetril cestou
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí). Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletého po všetkých

stránkach a maloletý v jej starostlivosti riadne prospieva. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho
majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nezhliadol také okolnosti, ktoré
by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by
bol výkonu týchto práv pozbavený. Styk otca s maloletým súd ponechal bez úpravy, nakoľko nezhliadol
dôvod upravovať tento styk súdnym rozhodnutím. Otec maloletého ako oprávnený realizovať svoj styk

s maloletým nepožadoval jeho súdnu úpravu a bolo zrejmé, že táto by nebola súladná so záujmom
maloletého R.. Otec sa trvalo zdržiava v zahraničí a na Slovensko cestuje sporadicky, striktná úprava
jeho styku s maloletým by sa tak realizovala len s veľkými ťažkosťami, ak vôbec. Nadôvažok bolo v
priebehu konania preukázané, že rodičia sú schopní sa na uvedenom dohodnúť, ak otec prejaví záujem
byť s maloletým v kontakte.

20. Pokiaľ ide o určenie výživného zo strany otca voči maloletému, otec konkrétnu výšku nenavrhol,
požadoval však, aby mohol výživné hradiť v podobe priamych platieb za potreby maloletého, čo však
nie je možné, keďže výživné sa zásadne hradí k rukám rodiča, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa a ktorý tak aj hradí a je zodpovedný za úhradu nákladov na odôvodnené potreby

maloletého dieťaťa. V súvislosti s konkrétnou výškou výživného súd dáva otcovi do pozornosti, že
výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého
maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto
nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza
jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom

na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom
neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s
odôvodnenýmipotrebaminastranekaždéhodieťaťaakeďžeideoosobnéprávodieťaťa,súdvymedzuje
vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní

o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy
každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby
a záujmy, ktoré je nevyhnutné u každého maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a
všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane
celkových pomerov oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane maloletého

R. sa nevyskytujú špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí
v jeho veku bežne nevyskytovali, skladba jeho potrieb a výška nákladov na ich uspokojovanie je
porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v jeho veku tak, ako sú
súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. U maloletého bolo tak potrebné prihliadnuť na jeho vek atomu zodpovedajúci fyzický vývin, kedy je potrebné mu okrem iného i častejšie obmieňať ošatenie a
obuv z dôvodu rýchleho rastu. Matka taktiež zabezpečuje maloletému bývanie a prispieva na náklady s
tým spojené a v neposlednom rade je u maloletého potrebné prihliadnuť na jeho psychomotorický vývin

a potrebu jeho náležitého napredovania, kedy je nutné medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
vo veku R. zaradiť i hračky a didaktické pomôcky. Na tieto náklady však súd v danom prípade prihliadol
iba čiastočne, keďže bolo preukázané, že tieto poskytuje maloletému aj otec. Pri určovaní výživného je
taktiež potrebné prihliadnuť na to, že rodič, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, si plní
svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré v tomto veku

nie je schopné žiadnych sebaobslužných úkonov a vyžaduje tak starostlivosť po všetkých stránkach.

21. Pri rozhodovaní o výške výživného zo strany rodiča voči maloletému dieťaťu je jednou z relevantných
okolností aj to, či povinný rodič participuje na starostlivosti o maloleté dieťa a v akom rozsahu a či
má v súvislosti s tým pravidelné výdavky, ktoré by bolo možné pri určovaní výživného zohľadniť. V
danom prípade bolo preukázané, že otec sa na výkone osobnej starostlivosti o maloletého nepodieľa,

čo samozrejme nie je spôsobené jeho nezáujmom, ale objektívnou nemožnosťou tak robiť, keďže žije
v zahraničí. Avšak uvedené je taktiež potrebné premietnuť do výšky výživného, keďže v zásade nie je
možné, aby matka vykonávala výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého bez akejkoľvek participácie
otca a súčasne by bola zaťažená finančným pokrývaním jeho odôvodnených potrieb v rozsahu, ktorý by
uvedené nereflektoval a matka by tak bola bezdôvodne zaťažená neúmerným spôsobom, nemajúcim

podklad v skutkovom stave. Otec je zdravým ekonomicky činným jedincom, ktorý sa riadne zúčastňuje
pracovného procesu, v ktorom dosahuje príjem, z ktorého je schopný pokrývať odôvodnené potreby
a záujmy maloletého R. v riadnom a dostatočnom rozsahu, pričom je potrebné uviesť, že uvedené aj
robí, keďže počas konania bolo nesporné, že otec na výživu maloletého riadne prispieva. S ohľadom na
uvedené súd zhliadol návrh matky na určenie výživného zo strany otca voči maloletému v sume 200 €

mesačne za dôvodný, pričom túto povinnosť určil od mesiaca, v ktorom vyhlásil rozhodnutie, nakoľko
nebol dôvod určiť výživné spätne od podania návrhu, keďže aj v tomto období si otec svoju vyživovaciu
povinnosť riadne plnil.

16. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemôže matka maloletého a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa
tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto uzneseniu môže otec maloletého podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa

ktoréhoodvolaniesapodávavlehote15dníoddoručeniarozhodnutianasúde,protiktoréhorozhodnutiu
smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.