Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219156
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4217219156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

MárieMalíkovejaJUDr.DenisyŠaligovejvprávnejvecižalobcu:RCollectorss.r.o.,sosídlomDvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: T. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. Z. XX/XXX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 2.957,74 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7Csp/211/2017-180 zo dňa 13.11.2018
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a

vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti prevyšujúcej zaplatenie istiny
v sume 1.457,74 eura a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.134,04 eura spolu s úrokmi z
omeškaniavovýške5,25%p.a.zosumy2.549,02euraod08.06.2017do09.07.2017,zosumy2.449,02
eura od 10.07.2018 do 08.08.2017, zo sumy 2.349,02 eura od 09.08.2017 do 20.09.2017, zo sumy
2.249,02 eura od 21.09.2017 do 24.10.2017, zo sumy 2.149,02 eura od 25.10.2017 do 07.12.2017,

zo sumy 2.049,02 eura od 08.12.2017 do 15.01.2018, zo sumy 1.949,02 eura od 16.01.2018 do
20.02.2018, zo sumy 1.849,02 eura od 21.02.2018 do 11.03.2018, zo sumy 1.749,02 eura od 12.03.2018
do 22.04.2018, zo sumy 1.649,02 eura od 23.04.2018 do 24.05.2018, zo sumy 1.549,02 eura od
25.05.2018do02.07.2018,zosumy1.449,02euraod03.07.2018do31.07.2018,zosumy1.349,02eura
od 01.08.2018 do 28.08.2018, zo sumy 1.249,02 eura od 29.08.2018 do 27.09.2018, zo sumy 1.149,02
eura od 28.09.2018 do 02.11.2018, zo sumy 1.049,02 eura od 03.11.2018 do zaplatenia, to všetko vo
forme pravidelných mesačných splátok po 50 eur splatných vždy k 25. kalendárnemu dňu toho ktorého

mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má
za následok zročnosť celého dlhu. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku
žalobcovi v sume 53,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., uzatvoril dňa
08.10.2012 so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver 3.100 eur a žalovaná

sa tento úver zaviazala uhradiť v 72 mesačných splátkach po 74 eur, čo predstavuje sumu 5.328 eur,
pričom odplata z tejto sumy je vo výške 2.228 eur. Dátum konečnej splatnosti bol 08.10.2018. Ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 21,34 % a úroková sadzba 19,50 %. Žalovaná
zaplatila sumu 4.193,96 eura. Zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere súd prvej inštancie posúdilako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval naň ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ako aj ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že žalovaná si svoju povinnosť splácať úver riadne a včas nesplnila,
pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 1.134,04 eura, pričom vychádzal zo sumy, ktorú žalovaná mala podľa zmluvy
zaplatiť (5.328 eur), a zo sumy, ktorú uhradila (4.193,96 eura). Zároveň súd žalobcovi priznal úrok z
omeškania vo výške 5,25 % ročne z jednotlivých dlžných súm v závislosti od toho, ako žalovaná dlh

postupne v splátkach uhrádzala. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

3. V časti úrokov z istiny vyčíslených ku dňu 07.06.2017 vo výške 682,58 eura súd žalobu zamietol,
pretože žalobca neuviedol, o aké úroky ide (zmluvné, z omeškania), za aké obdobie si tieto uplatňuje,
z akej sumy a v akej percentuálnej výške. Vo vzťahu k zmluvným úrokom, ktoré žalobca požadoval
vo výške 19,5 % ročne z istiny od 08.06.2017 do zaplatenia, súd žalobu zamietol. Zmluvné úroky

predstavujú odplatu za vymedzený časový úsek od čerpania úveru do doby jeho splatnosti (od
08.11.2012 do 08.10.2018). Táto odplata bola dohodnutá v zmluve vo forme 72 splátok po 74 eur,
celkovo 5.328 eur. V čase rozhodnutia súdu bol celý dlh splatný nielen z dôvodu predčasnej splatnosti,
ale aj z dôvodu splatnosti dohodnutej v zmluve. Priznanie nároku na zaplatenie zmluvného úroku po
dni splatnosti úveru dohodnutého v zmluve nepovažoval súd za dôvodné. Nárok na zmluvný úrok má

žalobca len do splatnosti dlhu, a nie do jeho zaplatenia, ako je tomu v prípade úrokov z omeškania. Tieto
dva nároky (úrok z omeškania a úrok) nie je možné priznať popri sebe. Rozhodnutie vo veci samej súd
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, § 657, § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 154, § 215 ods. 1, 2, § 145 ods. 2 a § 232 ods. 4 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Úspešnému žalobcovi priznal súd
náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a o vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3
zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
v jeho zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne skutkové
zistenia a nesprávne právne posúdenie. Odvolanie zdôvodnil tým, že záver súdu o neprípustnosti
kumulácie úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sa neopiera o

žiadne zákonné ustanovenie a odporuje platnému právu. Zosplatnenie úveru spôsobuje jedinú zmenu
záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Strata výhody splátok je
stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením niektorej splátky, a následnej
legitímnej žiadosti veriteľa nastane splatnosť celej neuspokojenej časti pohľadávky naraz, čím sa negujú
účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V režime § 565 Občianskeho zákonníka nenastáva teda

splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená
dispozitívnymúkonomveriteľavoformežiadostioplneniecelku,naktorújeveriteľvdôsledkuomeškania
dlžníka oprávnený. Táto zmena v obsahu záväzku dohodou strán sa nazýva kumulatívna novácia. Na
rozdiel od tzv. privatívnej novácie podľa ust. § 570 Občianskeho zákonníka, pri ktorej doterajší záväzok
zaniká a je nahradený novým, pri kumulatívnej novácii ide o zmenu za trvania existujúceho právneho

vzťahu, spočívajúceho v zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinností a v ich nahradení
novo dohodnutými vedľa už existujúcich. Doterajší záväzkový vzťah teda nezaniká; právnym dôsledkom
zmeneného záväzku je pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila jeho vznik, ako aj dohoda strán
o zmene jeho obsahu. Zmena záväzku sa spravidla týka miesta či spôsobu plnenia, splatnosti a
pod. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku

povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v
stanovenom termíne. Z tohto prejavu vôle nijako nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných
jeho právach a povinnostiach; je účelovo viazaný výlučne na termín splatenia a spôsob splatenia
úveru. Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa dlžník zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky, avšak v tomto ustanovení sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do času

splatnosti, ako si to mylne vyložil súd. Aj podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sa
zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 503 ods. 5 Obchodného zákonníkaveriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Súd pri svojom
rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny
úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Rozsudok, ktorým súd zamietol

žalobu v časti úroku do zosplatnenia pohľadávky vo výške 5.351,05 eura, je navyše nepreskúmateľný
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Navyše žalobca uviedol, že súd ho neinformoval o spornosti
úrokov uplatnených do zosplatnenia, čím mu odňal právo riadne uplatňovať jeho procesné práva a
možnosť preukázať skutočnosť, ktorú považoval za spornú, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd ako odvolací súd (§ 34 CSP) vyzval v zmysle § 382 CSP strany sporu, aby sa
vyjadrili k možnému použitiu § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, a v súvislosti s tým aj k možnému použitiu § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa. Pozornosť strán upriamil najmä na nesúlad celkovej čiastky úveru, ktorá je
tvorená súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom a sumy, ktorú má žalovaná v
zmysle zmluvy uhradiť, pokiaľ sa vychádza z výšky a počtu mesačných splátok.

7. Na základe uvedenej výzvy sa vyjadril k veci len žalobca, ktorý zotrval na tom, že zmluva o úvere

obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Spotrebiteľ poznal údaje o výške úveru a celkovej
výške nákladov, teda vedel, koľko bude nakoniec musieť zaplatiť, a prijatím takýchto podmienok s
tým súhlasil. Priemerný spotrebiteľ je schopný urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho
postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Uvedenie sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie
je zavádzajúce; je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol spotrebiteľ

dostatočne informovaný o tom, aká bude celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. Priemerného
spotrebiteľa skôr zaujíma, koľko preplatí nad výšku poskytnutého úveru, a teda ho zaujíma suma
celkových nákladov spojených s úverom.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti - pri
inom právnom posúdení po splnení si povinnosti podľa § 382 CSP - ako aj vo výroku o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa obsahu spisu si žalobca uplatňoval nároky zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá ako úverová
zmluvu upravená Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod), pričom však zároveň ide o zmluvu
spotrebiteľskú. Základ právnej úpravy je v Obchodnom zákonníku, no na daný spotrebiteľský vzťah sa
aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o úvere je

spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého
predmetomčinnostijeposkytovaniepôžičiekaúverovzvlastnýchzdrojovaktorýkonalvrámcipredmetu
svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej subjekt, t.j. dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V
spojitosti s tým na danú vec bolo potrebné súčasne aplikovať aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských

úveroch,ktorýupravujeprávaapovinnostizmluvnýchstránsúvisiacichsposkytovanímspotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v

ustanovení§11ods.1jestanovené,priabsenciiktorýchnáležitostízmluvysaúverpokladázabezúročný
a bez poplatkov.10. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úrok z istiny v sume 628,58 eura vyčíslený do
07.06.2017 a na zmluvný úrok z úveru vo výške 19,5 % z jednotlivých dlžných súm od 08.06.2017
do zaplatenia ako aj v časť istiny prevyšujúci sumu 1.134,04 eura s príslušenstvom. Toto rozhodnutie

odôvodnil tým, že nie je možné priznať popri úroku z omeškania aj zmluvný úrok, ktorý patril žalobcovi
len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, resp. do splatnosti úveru vyplývajúcej zo zmluvy, ktorá
v priebehu konania nastala a nie až do jeho zaplatenia ako je to v prípade úrokov z omeškania.

11. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi odvolateľa (§ 380 ods. 1 CSP) sa

odvolací súd zaoberal v odvolacom konaní len námietkami vytýkanými žalobcom v podanom odvolaní.
Konštatoval, že zmätočne pôsobí námietka žalobcu o nepriznaní úroku vo výške 5.351,05 eura z dôvodu
jeho nepreukázania ako aj nepreukázania skutočnosti, že tento úrok bol vyčíslený do zosplatnenia
pohľadávky. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca si úrok v takejto výške v danom spore vôbec
neuplatňoval. Uplatnil si úrok z istiny vo výške 628,58 eura do 07.06.2017 a úrok vo výške 19,5 % zo
sumy 2.957,74 eura od 08.06.2017 do zaplatenia ako aj 5,25% úrok z omeškania zo sumy 2.957,74 eura

od 08.06.2017 do zaplatenia, pričom v priebehu konania z dôvodu postupného splácania dlhu žalovanou
menil jednotlivé splátky, z ktorých úroky ako aj úroky z omeškania požadoval.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nemožnosti priznať veriteľovi zmluvný
úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu

sa pre prípad možného priznania zmluvných úrokov musel zaoberať aj prípadnou otázkou, či daný
úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto vyzval strany, aby sa vyjadrili k
možnému použitiu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, a v súvislosti s tým aj k možnému použitiu § 11 ods. 1
písm. b) tohto zákona, v zmysle ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Vo výzve hlavne upriamil pozornosť strán sporu na nesúlad celkovej čiastky úveru, ktorá

je tvorená súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom a sumy, ktorú má žalovaná v
zmysle zmluvy uhradiť, pokiaľ sa vychádza z výšky a počtu mesačných splátok.

13. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.100 eur a ten sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných

splátkach po 74 eur, pričom celková výška nákladov predstavovala 2.142,98 eura. V zmluve evidentne
chýba údaj o celkovej sume, ktorú mal spotrebiteľ na základe úverovej zmluvy zaplatiť. Pod číselnými
údajmi o úvere je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom. Vychádzajúc zo znenia zmluvy by potom celková čiastka úveru
bola 5.242,98 eura. Avšak pri dojednanom počte 72 mesačných splátok, ktoré žalovaná mala podľa

zmluvy veriteľovi uhradiť, a ich vynásobením výškou mesačnej splátky 74 eur bolo nutné konštatovať,
že celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť, tak v skutočnosti podľa zmluvy mala činiť 5.328 eur, čo
je o 85,02 eura viac oproti údaju v zmluve. Tento rozdiel vo výpočte predstavuje viac ako jednu mesačnú
splátku. Žalobca sa bránil tým, že pre spotrebiteľa je dôležité vedieť, aká je výška celkových nákladov
spojených s úverom, a zároveň upozornil aj na nepresnosť internetových kalkulačiek pri výpočte RPMN

(ročnej percentuálnej miery nákladov).

14. Práve z dôvodu nepresnosti celkových nákladov spojených s úverom vyplývajúcich z údajov
obsiahnutých v zmluve odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Celkové

náklady majú totiž vplyv aj na výpočet RPMN. Pokiaľ sú celkové náklady v zmluve uvedené v nižšej
sume ako je ich reálna výška, znamená to, že aj RPMN je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa.

15. V bode 3. Zmluvy o úvere je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet
výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Výška úveru predstavuje podľa zmluvy sumu

3.100 eur a celkové náklady spojené s úverom sumu 2.142,98 eura. Súčet týchto dvoch súm by teda mal
predstavovať celkovú výšku 5.242,98 eura. Táto suma je však v rozpore s tým, čo mal spotrebiteľ uhradiť
v72mesačnýchsplátkachpo74eur,teda5.328eur.Nákladyvtomtoprípadetedapredstavovaliviacako
deklaruje zmluva, konkrétne bola ich výška 2.228 eur, čo je o 85,02 eura viac, ako je uvedené v zmluve.Pokiaľ teda veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal len z celkovej výšky nákladov podľa zmluvy (2.142,98
eura), nemohla byť RPMN správne vypočítaná z dôvodu, že náklady predstavovali až 2.228 eur. Pri
takýchto zmätočných údajoch uvádzaných v zmluve si spotrebiteľ v žiadnom prípade nevie spočítať, aká

bude skutočná suma, ktorú má veriteľovi uhradiť. Od celkovej výšky nákladov sa odvíja aj výška RPMN.
Keďže veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal z nesprávnej výšky nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom, bola aj RPMN nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že
úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

16. Vychádzajúc z prijatého záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru odvolací súd musel
konštatovať, že žalobcovi nevznikol nárok na priznanie zmluvného úroku či už pred vyhlásením alebo po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, a preto námietky žalobcu o nepriznaní akýchkoľvek zmluvných
úrokov v podanom odvolaní považoval za neopodstatnené. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania pri

inom právnom posúdení ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Odvolací súd zároveň upozorňuje na skutočnosť, že predmetom napadnutého zamietajúceho výroku
rozsudku súdu prvej inštancie bola aj časť istiny s príslušenstvom. Vo vzťahu k tejto zamietajúcej časti
rozsudku však žalobca žiadne konkrétne odvolacie dôvody neuviedol a len uviedol, že navrhuje žalobe

v celom rozsahu vyhovieť. Keďže odvolací súd bol odvolacími dôvodmi viazaný, touto zamietajúcou
časťouvýrokusabližšienezaoberal,lebopreabsenciunámietokžalobcuvovzťahuktejtočastirozsudku
nemal v podstate čo preskúmať. Preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá by mala nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (§ 255 ods. 1 CSP). V tomto štádiu konania jej však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).