Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Machyniak
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/34/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515219077
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1515219077.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Bytové družstvo Petržalka, so sídlom v Bratislave,
Budatínska 1, IČO: 00 169 765, proti žalovaným 1/ O.. D. P., narodenému XX. XX. XXXX, bývajúceho v F.
W.,Ž.XX,2/R.B.,narodenejXX.XX.XXXX,bývajúcejvT.,W.X,zastúpenejJUDr.TomášomBalážikom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Šamorínska 10, o zaplatenie 576,60 eura s príslušenstvom, vedenom
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 12C/471/2015, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2019, sp. zn. 7Co/228/2018, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. januára 2018 sp. zn.
12C/471/2015 zamietol návrh žalovanej 2/ na prerušenie konania, žalovaných zaviazal, aby spoločne
a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 576,60 eura s príslušenstvom a rozhodol o trovách konania.
Zamietnutie návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, že skutočnosti, pre ktoré žiada žalovaná 2/
prerušiť konanie, je možné posúdiť aj v danom spore prejudiciálne. Ako predbežnú otázku preto posúdil
oprávnenie žalobcu vykonávať správu bytového domu, v ktorom vlastnia žalovaní byt. Dospel pritom k
záveru, že správu bytového domu vykonáva nepretržite práve žalobca. Z vyúčtovania nákladov za rok
2014 mal preukázanú existenciu nedoplatku v sume 576,60 eura za zálohové platby, a preto žalobe v
celom rozsahu vyhovel.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 2/ odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom tak, že ho ako
vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Zároveň rozhodol aj
o náhrade trov odvolacieho konania.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím
dôvodom podľa § 431 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p. alebo Civilný
sporový poriadok“) tvrdiac, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces [§ 420 písm. f) C. s. p.]. Konajúcim súdom vyčítala, že aj napriek jej žiadosti nedošlo k prerušeniu
konania, a to napriek tomu, že na Okresnom súde Bratislava II a na súde prvej inštancie prebiehajú
konania, predmetom ktorých je posúdenie existencie záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Došlo
tak k nastoleniu stavu právnej neistoty, pretože nie je vyjasnené, či žalobca má aktívnu legitimáciu, a
teda môže dôjsť k plneniu bez právneho základu. Na základe uvedeného potom žiadala, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) rozsudok odvolacieho súdu, ako
aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ uviedol, že konajúce súdy postupovali správne, keď
návrh žalovanej 2/ na prerušenie konania zamietli. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovanej 2/
ako nedôvodné zamietol.
5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., zaoberal sa bez
nariadeniapojednávaniajehoprípustnosťouadospelkzáveru,žedovolaniežalovanej2/jepotrebnéako
neprípustné odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza nasledovné:
6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.). Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
(porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo
18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).
7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §
420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci žalovaná 2/ odôvodňovala prípustnosť dovolania podľa §
420 písm. f) C. s. p.
8. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť taký nesprávny postup súdu,
ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo
zákonného,aleajzústavnoprávnehorámca.Podstatoutohtoprávajezabezpečiťfyzickýmaprávnickým
osobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie iba
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu. V zmysle §
420 písm. f) C. s. p. je teda relevantný taký nesprávny procesný postup, ktorý vylučuje stranu sporu z
realizácie jej procesných oprávnení a ktorý marí možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý
súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom (I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 252/04).
9. Pokiaľ žalovaná 2/ pod porušením práva na spravodlivý proces vidí neprerušenie konania konajúcim
súdom, najvyšší súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej sú rozhodnutia súdu o
prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania procesnými rozhodnutiami, ktorými
sa nerozhoduje o právach a povinnostiach strán sporu vo veci samej. Takéto rozhodnutia majú
procesnoprávne dôsledky a do práv a povinností strán sporu nezasahujú konečným spôsobom. Aj keď
(prípadne) pri vydávaní týchto rozhodnutí dôjde k procesnej nesprávnosti, nemožno nevziať na zreteľ,
že v ďalšom konaní, ktoré potom nasleduje, zostávajú strane sporu zachované všetky jej procesné
oprávnenia.Najvyššísúdtentoaspektzdôrazniluždávnejšienapríkladvrozsudkusp.zn.2Cdo29/1992
(pozri R 39/1993), v ktorom uviedol, že podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (plne aplikovateľné aj za účinnosti C. s. p.) nie je splnená, ak sa
účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že účastník následne
mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania (porovnaj sp. zn. 3 Cdo 204/2013, sp. zn. 5 Cdo 209/2009,
5 Cdo 185/209, 3 Cdo 57/2011 ako aj IV. ÚS 41/2014).
10. Aplikujúc uvedené na konkrétny spor potom žalovanej 2/ nebolo postupom súdov odopreté, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva, pretože mohla uplatniť svoj vplyv na konanie podaním
odvolania, čo aj urobila.11. Možno preto uzavrieť, že zo strany žalovanej 2/ nebol preukázaný nesprávny procesný postup súdu,
ktorým by bola vylúčená z uskutočňovania jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej 2/ odmietol podľa § 447 písm. c) C. s. p.
13. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že
žalobcovi ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli (R
72/2018).
14. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.