Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203433
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419203433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
O., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,
dieťa rodičov: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX zastúpený Mgr. Martin Šutka, advokát so sídlom v
Nových Zámkoch, Ernestova Bašta 2524/7 a R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, v konaní zastúpená:
Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, o zmene
úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.januára 2020 č.k. 7P/66/2019 - 50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov
voči maloletému dieťaťu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 2,4, § 28 ods. 1,2, § 43 ods. 1 Zákona
o rodine, § 38 ods. 1,2, § 52 CMP, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe ktorého dospel k
záveru, že návrh otca maloletého dieťaťa nie je dôvodne podaný.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah návrhu otca, ktorým
sa domáhal, aby maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
dvojtýždňových intervaloch s tým, že navzájom si rodičia výživné na maloletého platiť nebudú. Dôvodil
tým, že manželstvo s matkou maloletého dieťaťa bolo rozvedené, maloletý syn bol zverený do osobnej
starostlivosti matke, on bol zaviazaný na platiť výživné v sume 100,- eur mesačne. Jeho styk s maloletým
synom bol upravený na každý párny týždeň v roku od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

a počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. Záverom dodal,
že aj po rozvode ostali bývať s matkou maloletého dieťaťa a maloletým dieťaťom v jednej domácnosti,
nemajú vyporiadané majetkové veci, preto bývajú všetci v spoločnom rodinnom dome.

3. Súd prvej inštancie mal zo správy zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky za preukázané, že dňa 10.01.2020 bolo vykonané šetrenie pomerov v rodine maloletého dieťaťa
na adrese J.. V čase šetrenia bola prítomná matka, maloletý syn a plnoletý syn E. G., nar. XX.XX.XXXX.

Súd zo správy zistil, že rodina obýva trojizbový rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
rodičov maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má k dispozícii spoločnú detskú izbu s plnoletým bratom.
Interiér domácnosti je kompletne zariadený štandardným nábytkom a hygiena rodinného prostredia bola
v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Kolízny opatrovník vykonal s maloletým dieťaťom pohovor bezprítomnosti matky, ktorý uviedol, že oboch rodičov má rovnako rád a nie je stotožnený so skutočnosťou,
že ho zaťahujú do svojho konfliktu. Maloletý O. opakovane konštatoval, že zmenou zverenia na striedavú
osobnú starostlivosť by sa nič nezmenilo, k lekárom ho vodí vždy matka, ktorá hradí aj poplatky súvisiace

so školou, internátom a stravou. Uviedol, že otec mu pravidelne prispieva sumou 20,- eur mesačne na
vreckové. Oblečenie mu kupujú obaja rodičia. V súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s oboma
rodičmi. Otec pracuje v týždňových intervaloch a do domácnosti prichádza cez víkendy, aj to nie všetky.

4. Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žemaloletýO.sanevyjadril,

žebychcelbyťzverenýdostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovanezaujaltakéstanovisko,aby
bolo možné návrhu otca v súčasnej dobe vyhovieť, a preto rozhodol návrhu otca nevyhovel. Zdôraznil,
že návrh otca zamietol aj z dôvodu jeho účelovosti vzhľadom na prebiehajúce konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj vzhľadom na to, že otec sa v spoločnej domácnosti
počas pracovného týždňa nezdržiava, len cez víkendy a ani to nie všetky, preto by nevedel v plnej
miere zabezpečovať starostlivosť o maloletého syna. Záverom dodal, že súd môže aj bez návrhu zmeniť

rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie, prípadne aby sám rozhodol tak, že zmení napadnuté rozhodnutie a návrhu navrhovateľa

vyhovie. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok je založený len na argumente spočívajúcom v tom, že
sa maloletý syn nevyjadril, že by chcel byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.

6. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na podporu tohto rozhodnutia poukázal na účelovosť podaného
návrhu a na to, že sa otec nezdržiava v spoločnej domácnosti. Takto zdôvodnené rozhodnutie považoval
za úplne nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávne svoje
rozhodnutie založil na názore maloletého syna, ktorý jednak nesprávne interpretoval, a ktorý nebol pre
meritórne rozhodnutie vo veci samej rozhodujúci iba podporný. Nesprávnosť interpretácie videl v tom,

že súd si automaticky vyložil nevyjadrenie sa maloletého dieťaťa ako jeho nesúhlas, čo považoval za
nesprávne vyhodnotenie dôkazu. Uviedol, že súd nebral na zreteľ skutočnosť, že maloleté dieťa de facto
celý týždeň žije bez obidvoch rodičov. Zastal názor, že súd samozrejme môže skúmať postoj maloletého
dieťaťa, ale popri tom existujú aj silnejšie práva otca mať umožnený bližší a najmä dlhodobejší styk so
synom. Zdôraznil, že fakt, že sa zdržiava pracovne vo X. mal pri rozhodovaní súdu zavážiť v prospech a

nie v neprospech návrhu, pretože otec vie synovi v mieste jeho štúdia poskytnúť omnoho intenzívnejšiu
starostlivosť, ako matka. Súd však práva otca absolútne ignoroval a poprel účelovými dôvodmi, ktoré
prezentovala matka. Názor súdu o účelovosti podaného návrhu z dôvodu prebiehajúceho konania o
vyporiadanie BSM považoval za absurdný a nepreskúmateľný. Záverom dodal, že argument súdu, že sa
otec nezdržiava doma a teda by maloletému synovi nevedel zabezpečovať starostlivosť v mieste jeho

trvalého pobytu je práve pre skutočnosť, že syn je celý týždeň na internáte vo X., kde študuje a kde sa
otec zdržiava, úplne nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním.

7. Matka dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec dieťaťa v odvolaní neuvádza,
o aké dôvody svoje odvolanie opiera, naopak poukazuje na nedostatky odôvodnenia napadnutého

rozsudku, pričom odvolanie len proti dôvodom rozsudku je neprípustné. Podľa jej názoru rozhodnutie
súdu netrpí žiadnou procesnou vadou, pre ktorú by bolo nezákonné. Uviedla, že samostatné
zdôvodnenie rozhodnutia je logickým záverom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Poukázala na
vyjadrenie otca dieťaťa, keď uviedol, že by sa zmenou rozsudku 11P/285/2016 nezmenilo nič, a že teda
žiada striedavú starostlivosť len formálne. Žiadala zohľadniť, že správanie maloletého O. nasvedčuje

tomu, že o zmenu rozhodnutia a zmenu aktuálneho stavu nemá záujem. Opätovne poukázala na
účelovosť podania návrhu otca v súvislosti s konaním o vyporiadanie BSM a nie je v tejto veci daný
dôvod pre zmenu zverenia maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších
vyjadrení a mal zato, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní sledoval najlepší záujem maloletého dieťaťa,
a preto navrhol rozsudok prvoinštančého súdu v plnom rozsahu potvrdiť.9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

10. Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje

správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie sa
dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a
zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý O. pochádza z manželstva, ktoré bolo rozsudkom Okresného

súdu Nové Zámky č.k. 11P/285/2016 - 40 zo dňa 07.02.2017 rozvedené a zároveň bola schválená
dohoda rodičov, v zmysle ktorej maloletý syn bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola
uložená povinnosť platiť výživné v sume 100,- eur mesačne. Zároveň bol upravený jeho styk so synom
na každý párny týždeň v roku od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas letných prázdnin
každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. Otec podal návrh na súd dňa 03.07.2019 a

žiadal, aby súd zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových
intervaloch s tým, že navzájom si rodičia výživné na syna platiť nebudú. V návrhu uviedol, že obaja
rodičia sú rovnako spôsobilí syna vychovávať a striedavá starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa.
Poukázal na skutočnosť, že syn bol prijatý na strednú školu vo X., kde bude na internáte a domov
bude prichádzať len na víkendy. V tejto súvislosti otec uviedol, že od rozvodu má vážny vzťah, priateľku

žijúcu vo X., v ktorom meste sa dosť často zdržiava, a preto vie byť synovi na blízku, vždy keď ho bude
potrebovať. Záverom dodal, že striedavá starostlivosť de facto prebieha aj naďalej od rozvodu. Súd prvej
inštancie o návrhu otca rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh zamietol. Otec dieťaťa podal
proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z vyššie uvedených dôvodov.

15. Odvolací súd sa po prejednaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že otec
neuviedol žiaden relevantný dôvod potrebný pre zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a
maloletý O. nezaujal v konaní také stanovisko, aby bolo možné návrhu otca v súčasnej dobe vyhovieť.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v pohovore pred kolíznym opatrovníkom maloletý O.
uviedol, že oboch rodičov má rovnako rád, a že zmenou zverenia na striedavú starostlivosť by sa v ich

domácnosti nič nezmenilo. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako by otec maloletého dieťaťa vykonával
striedavú starostlivosť, keď z obsahu spisu vyplýva, že otec pracuje v týždenných intervaloch a do
domácnosti prichádza cez víkendy, aj to nie všetky. Samotný fakt, že v súčasnosti sa otec väčšinu času
zdržiava u priateľky vo X., v ktorom meste maloletý O. študuje a býva na internáte, nie je podľa názoru
odvolacieho súdu skutočnosťou tak závažnou, pre ktorú by zmenil úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností, aj vzhľadom na to, že otec stále žije v spoločnej domácnosti s bývalou manželkou a dvoma
synmi. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru, že otec podal tento návrh
účelovo, pretože na zmenu súdneho rozhodnutia zákonné podmienky splnené neboli.
16. Na zdôraznenie správnosti a doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
dodáva, že predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov voči

maloletému dieťaťu, je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu. Musí ísť o podstatnú zmenu
oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V danom prípade však
v konaní neboli zistené žiadne relevantné dôkazy o tom, že od poslednej úpravy rodičovských práv a
povinností došlo k takej zmene pomerov, ktorá sa nevyhnutne musí prejaviť na úprave rodičovských práva povinností voči maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa naďalej žijú v spoločnej domácnosti
a počas roka má otec upravený styk so synom každú párnu sobotu a nedeľu a počas letný prázdnin má
otec upravený styk s dieťaťom na jeden mesiac- júl. Iba skutočnosť, že dieťa študuje na strednej škole

vo ZE., kde počas pracovného týždňa býva na internáte a kde sa často zdržiava aj otec, nepovažoval
odvolací súd za takú kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmeniť rozhodnutie súdu.
Taktiež námietka otca, že pri rozhodovaní súd vzal do úvahy iba skutočnosť, že dieťaťa neprejavilo
záujem o zmenu súdneho rozhodnutia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Maloleté dieťa bude mať
17 rokov a v tomto veku vie dieťaťa formulovať a tiež vysloviť svoj názor. A pokiaľ dieťa nevyjadrilo

súhlas so zmenou úpravy rodičovských práv a povinností je treba vychádzať z toho záveru, že mu
súčasný stav úpravy vyhovuje a nemá potrebu ani dôvod ju meniť. Súd je povinný dôsledne sa zaoberať
stanoviskom dieťaťa a zohľadniť jeho postoj k prejednávanej veci, ktorá sa dieťaťa bezprostredne týka a
to najmä za situácie, že dieťa je vo veku, kedy jeho rozumové schopnosti sú natoľko vyspelé, že dokáže
posúdiť význam a dopad súdneho rozhodnutia. Skutočnosť, že dieťa je počas pracovného týždňa v
škole vo X. nebráni otcovi, ktorý nemá zakázaný styk s dieťaťom, aby v prípade potreby dieťaťu pomohol

a bol mu na blízku. Napokon odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sám otec sa na pojednávaní
pred súdom prvej inštancie konanom dňa 28.10.2019 vyjadril tak, že ak by súd jeho návrhu vyhovel
teoreticky by sa nič nezmenilo, len by na papieri bola určená striedavá starostlivosť (č.l. 31 spisu).
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 a 2 CS, potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).