Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226110
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114226110.15

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcov: 1/ K. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, X., 2/ I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. L. XXX, X., zastúpený
splnomocneným zástupcom: U.. P. B., nar. X.X.XXXX, bytom ul. O. S. 7, I., 3/ U. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O. XXX, D., právne zastúpený: JUDr. Róbert Fatura, advokát so sídlom Centrum 18/23, Považská
Bystrica, IČO: 37 721 640, 4/ O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, D., 5/ O. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom K. L. XXX, žalobcovia v rade 1/, 4/, 5/ právne zastúpení: JUDr. Ivan Pádej, advokát - AK s.r.o., so
sídlom Krížna 336/2, Považská Bystrica, IČO: 36 863 041, proti žalovaným: 1/ O.. C. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. XXX/XX, Y., 2/ K. B., nar. X.X.XXXX, bytom K. L. XX, 3/ Z. spolok T., so sídlom X. M. Z.,
I. XXXX/XX, X., U.: XX XXX XXX, 4/ M. Z. X. a.s. so sídlom J. A. 6, Y., U.: XX XXX XXX, všetci právne
zastúpení HADBÁBNA & spol, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO:
47 249 722, o určenie, že uznesenia č. 1 až 6 prijaté na Y. vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom

poľovnom revíri M., ktoré sa konalo dňa X.X.XXXX o XX.XX hod. v zasadačke P. SR, š.p. OZ Y., E.
M.R. K. 1, Y., boli prijaté protiprávne a sú neplatné a o určenie, že zmluva o užívanie uznaného Z. revíru
M. uzavretá medzi žalovanými v rade 1/, 2/ ako splnomocnenými zástupcami a zástupcami vlastníkov
žalovaným v rade 3/ ako užívateľom poľovného revíru je neplatná, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v rade 1/ až 5/ z a m i e t a .

Súd žalovaným v rade 1/, 2/, 3, 4/ priznáva trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa spočiatku žalobou domáhali, aby súd určil, že Zmluva o užívaní
uznaného Z. revíru M. uzatvorená dňa 2.7.2013 v zmysle ust. § 13 ods. 1, písm. b/ a nasledujúcich § 14
zákona, uzatvorená medzi žalovanými v tom čase v rade 1/, 2/ O.. C. G., K. B. ako splnomocnencami
vlastníkov poľovných pozemkov a žalovaným v rade 3/ Z. spolok T. ako užívateľom spoločného

poľovného revíru, je neplatná.
Neskôr po viacerých doplneniach sa domáhali žalobou, aby jednak súd určil, že uznesenia č. 1 až 6
prijaténaZhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovvspoločnompoľovnomrevíriM.,ktorésakonalo
dňa 1.7.2013 o 13.00 hod. v zasadačke Lesy SR, š.p. OZ Žilina, Námestie M.R. Štefánika 1, Žilina, boli
prijaté protiprávne a sú neplatné.
Ďalejžiadali,abysúdurčil,že zmluvaoužívanieuznanéhoPoľovnéhorevíruM.uzavretádňa2.7.2013v

zmysle§13ods.1/,písm.b/anasl.,§14zákonač.274/2009Z.z.opoľovníctvevzneníneskoršíchzmien
a doplnkov uzavretá medzi žalovanými v rade 1/, 2/ ako splnomocnenými zástupcami a zástupcami
vlastníkov a žalovaným v rade 3/ ako užívateľom poľovného revíru, je neplatná.
Svoju prvotnú žalobu žalobcova zdôvodnili tým, že zo strany žalovaných došlo k viacerým pochybeniam,
keď bolo zvolané zhromaždenie na deň 1.7.2013. Zhromaždenie zvolal M. Z. X. a žalovaný v rade 1/
vyhlásili, že zastupujú viac ako 1/3-inu vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného

poľovného revíru M. X.. Podľa ich názoru je zrejmé, že M. Z. je vlastníkom poľovných pozemkov v
uznanom poľovnom revíri v celkovej výmere 18,86 ha, u žalovaného v rade 2/ v čase podania žalobyK. B. sa nedalo zistiť, ktorých vlastníkov poľovných pozemkov a akú výmeru zastupoval, len tvrdí, že
zastupovalvýmer95,50ha.Tedaspoluzastupovalivýmeru114,36ha.Žalovanívrade1/a2/tedamuseli
preukázať, že zastupujú vlastníkov na výmeru minimálne 876,6 ha. Tvrdili, že zastupujú vlastníkov v

celkovej výmere 2.630 ha, čo však žiadnym spôsobom nepreukázali.
Ďalej nesplnili druhú zákonnú podmienku na zvolanie zhromaždenia, keďže verejná vyhláška nebola
zverejnená 5 pracovných dní pred zhromaždením, ktoré sa konalo dňa 1.7.2013. Poukázali, že všetkých
vlastníkov poľovných pozemkov zvolali písomnou pozvánkou. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve
účinný do 30.6.2013 neumožňoval zvolať zhromaždenie verejnou vyhláškou, a preto verejnú vyhlášku

zverejnenú v dotknutých obciach dňa 26.6.2013, ktorou zvolávatelia zvoli zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov, nie je možné považovať za verejnú vyhlášku.
Pozvánka na zhromaždenie nebola doručená všetkým osobám, ktoré vlastnia dotknuté poľovné
pozemky a títo sa o konanom zhromaždení mohli dozvedieť len z obsahu vyvesenej verejnej vyhlášky
na úradných tabuliach.
Takisto namietali listinu zúčastnených sa vlastníkov alebo ich splnomocnených zástupcov, ktorá je

súčasťou notárskej zápisnice, pretože táto je vyhotovená v rozpore so zákonom o poľovníctve, pretože
vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej
osoby alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov,
výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených
poľovných pozemkov k výmere poľovného revíru.

Taktiež nie je známe, prečo medzi účastníkmi zhromaždenia boli uvedené právnické osoby, ktoré nie
sú vlastníkmi poľovných pozemkov. Ako príklad uviedli osobu K. L., ktorý zastupoval na zhromaždení
Cenzuálne spolumajiteľstvo X., pozemkové spoločenstvo vo výmere 318,4 ha, pričom z evidencie kat.
nehnuteľností je zrejmé, že Cenzuálne spolumajiteľstvo X., ako právnická osoba nie je vlastníkom
poľovných pozemkov. Ďalej v listine prítomných nie sú uvedené mená a priezviská neznámych

vlastníkov, výmera ich pozemkov a ich percentuálny podiel z celkovej výmery Poľovníckeho revíru M.,
ktorý na zhromaždení zastupoval Slovenský pozemkový fond.
Následne potom boli prijaté uznesenia, i keď to bolo v rozpore so zákonom, keďže o týchto nerozhodla
nadpolovičná väčšina vlastníkov týchto pozemkov.

Napokon žiadali, aby súd zmluvu uzavretú medzi splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov a
užívateľom spoločného poľovného revíru bola vyhlásená za neplatnú.
Svojím návrhom následne v priebehu konania ešte žiadali, aby súd určil, že uznesenia prijaté na
zhromaždení vlastníkov pozemkov boli vyhlásené za neplatné. Svoju žalobu opreli o to, že príprava a
zvolanie zhromaždenia vlastníkov bolo vykonané za účinnosti zákona 274/2009 Z. z. o poľovníctve, ktorý

bol platný a účinný do 30.6.2013. Samotné zhromaždenie vlastníkov pozemkov patriacich do Poľovného
revíru M. bolo uskutočnené dňa 1.7.2013 v Žiline, pričom od tohto dátumu platila jeho novelizácia,
ktorá podstatne zmenila ustanovenie § 5 cit. zák. - zhromaždenie vlastníkov pozemkov patriacich
do poľovného revíru, nakoľko sa podstatne zmenili podmienky na jeho zvolanie, priebeh a ostatné
hmotnoprávne náležitosti pri prijímaní uznesení na tomto zhromaždení.

Jezrejmé,žeztaktovykonanéhozhromaždeniajezjavné,právneneistéaprávnespochybniteľné,čitoto
zhromaždenie vlastníkov pozemkov patriacich do poľovného revíru bolo vykonané v súlade so zákonom
a na ňom prijaté uznesenia zakladajú pre všetkých vlastníkov pozemkov regulárny a zákonný právny
stav. Žalobcovia ako dotknutí vlastníci pokladajú súčasný právny stav za absolútne neistý z dôvodov
za akých bolo zhromaždenie vykonané, ako aj z dôvodu toho, ktorý právny predpis je potrebné na

zákonnosť jeho priebehu použiť a vyhodnotiť, či prijaté uznesenia a ďalší právny vzťah je v súlade s
platnýmpredpisom.Jetoprocesnýpostupakoajrozhodnutieotom,čijezaloženýprávnyvzťahzákonný
alebo je protiprávny, je možné vyriešiť len rozhodnutím súdu o podanej žalobe. Takto zdôvodnili svoj
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesení, resp. neplatnosti samotnej zmluvy o užívaní.

2. Samotní žalovaní sa k návrhu písomne vyjadrili tak, že žiadali žalobu zamietnuť.
Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru M. X., ktoré sa uskutočnilo dňa
1.7.2013 bolo zvolané a konalo sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Rovnako bola v súlade
so zákonom a uzneseniami prijatými na zhromaždení vlastníkov 2.7.2013 uzavretá zmluva o užívaní Z.
revíru M. X.. K problematike zvolávania zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov sa vyjadrovali tak,

že do 30.6.2013 platil zákon 247/2009 Z. z. o poľovníctve. V nadväznosti na § 5 ods. 3 vyššie cit. zákona,
zhromaždenie zvoláva najmenej 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov
navrhovanej na začlenenie do poľovného revíru. Žalovaní, ako vlastníci a splnomocnení zástupcovia
viac ako 1/3 vlastníkov zvolali písomnými pozvánkami, ako aj verejnou vyhláškou zhromaždenie nadeň 1.7.2013. Poukázali na to, že zákon o poľovníctve v znení zák. č. 72/2012 Z. z. neustanovoval
akým spôsobom, v akej lehote vopred má byť zhromaždenie zvolané. Podmienka zvolať zhromaždenie
písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou najmenej 5 pracovných dní vopred bola do zákona o

poľovníctve doplnená až zákonom č. 115/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2013. Napokon
dôvodili, že samotní žalobcovia v rade 3/, 4/ a 5/ sa zhromaždenia zúčastnili. Na svojich právach teda
neboli nijakým spôsobom dotknutí.

Podľa programu Elpos, do ktorého boli vložené údaje o hraniciach Poľovného revíru M. X., má tento

revír výmeru 2596,72 ha. Výmera všetkých prítomných alebo zastúpených vlastníkov predstavovala
1714,547 ha, čo predstavuje 66,029 % z celkovej výmery pozemkov patriacich do poľovného revíru M.
X.. Zhromaždenie bolo teda riadne uznášaniaschopné. Tiež dôvodili, čo sa týka samotnej zmluvy, ktorá
nadobudla platnosť podpisu 2.7.2013 o užívaní Poľovného revíru M., táto bola uzavretá platne, nakoľko
obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Zmluvu uzavreli subjekty na to spôsobilé, ktorých
oprávnenie uzavrieť zmluvu vyplývala od rozhodnutia vlastníkov poľovných pozemkov. Záverom uviedli,

že žalobcovia nie sú oprávnení domáhať sa žalobou na súde neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného
revíru, resp. neplatnosti uznesení, nemôžu mať na veci ani naliehavý právny záujem, nakoľko ich práva
neboli účasťou a hlasovaním na zhromaždení vlastníkov nijako dotknuté. Žalobcovia nemohli ovplyvniť
proces prijímania uznesení zhromaždenia, nakoľko sami nevlastnili takú výmeru poľovných pozemkov,
aby mohli svojimi hlasmi ovplyvniť hlasovanie zhromažďovania v otázkach, ktoré boli predmetom

programu zhromaždenia.

3. Súd v tejto veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Vypočul samotné sporové strany,
oboznámil sa s písomnými vyjadreniami právnych zástupcov sporových strán, zmluvou o užívaní
poľovného revíru zo dňa 2.7.2013, výpisom z LV, verejnou vyhláškou na zvolanie zhromaždenia,

notárskou zápisnicou, listinou prítomných vlastníkov poľovných revírov na zhromaždení, rozhodnutím
Obvodného lesného úradu Žilina, katastrálnou mapou Malej Čiernej, Veľkej Čiernej, správou Okresného
úradu Žiline, grafickou identifikáciou parciel, vypočul svedkov a to X. M., K. A. a zistil nasledovné.

4. Ako to vyplýva z poslednej zmeny žaloby, títo sa domáhali jednak neplatnosti

zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej dňa 2.7.2013 a jednak určenia neplatnosti uznesení č. 1-6
prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobu, ktorú podali žalobcovia je žalobou
určovacou.
Žalobou sa možno domáhať, aby sa rozhodlo najmä:
a/ o splnení povinnosti,

b/ o nároku na vysporiadanie práva povinnosti strán, ak určitý spôsob už z vyporiadaného vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c/ určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo po
d/ určení právnej skutočnosti, ako to vyplýva z osobitného predpisu.

Navyše v tomto konkrétnom prípade súd musel vychádzať jednak zo zákona o poľovníctve č. 274/2009
Z. z. v znení zák. č. 72/2012 Z. z. a tiež zo zák. o poľovníctve, ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.2013 č.
115/2013 Z. z.. Zákon o poľovníctve do platnosti novely neobsahoval požiadavku a podmienku, spôsob
zvolávania samotného zhromaždenia. Až zákon platný od 1.7.2013 v ustanovení § 5 ods. 3 ustanovil,

že zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej
z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo
verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom
najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

5. Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 274/2009 Z. z., zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je
prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov
navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou
počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Toto je nová úprava zvolávania zhromaždenia a hlasovania, ktorá platí od 1.7.2013, kedy došlo k novele

zákona o poľovníctve č. 72/2012, resp. zákona č. 115/2013 Z.z. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť,
že zákon o poľovníctve neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by upravovali otázku
prechodu právnej úpravy v súvislosti so zvolávaním a konaním zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov.Intertemporálne ustanovenia normatívneho právneho aktu sú súčasťou jeho záverečných, spoločných
ustanovení. Obsahom prechodných ustanovení je intertemporalita, čiže režim prechodného
spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. V čase pôsobenia prechodných ustanovení sa v

stanovenom rozsahu dočasne použijú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla a
naopak dočasne sa nepoužijú neskoršie normy, ktorých platnosť a účinnosť vznikla.

V § 80 a/ zákona o poľovníctve, ktorý špecifikuje prechodné ustanovenia
k zmenám v úprave od 1.7.2013 nie sú uvedené prechodné ustanovenia týkajúce sa otázky právneho

režimu zhromažďovania konaného po účinnosti novely 1.7.2013, avšak zvolaného ešte za účinnosti
predchádzajúcej úpravy.

6. V tomto smere súd uvádza:
Pokým spätná účinnosť predmetného zákona, resp. jeho ustanovení v tomto smere
výslovne upravená nebola prechodnými ustanovenia a vychádzajúc z princípu všeobecného zákazu

spätného pôsobenia právnych predpisov v právnom poriadku je zrejmé, že zvolávatelia postupovali
správne, keď na zhromaždení konanom dňa 1.7.2013 postupovali v zmysle ustanovení zákona o
poľovníctveúčinnéhood1.7.2013.Zvolávatelianemohlipostupovaťpodľastaréhozneniazákona,keďže
už nebolo účinné. Súd vychádza z toho, že zákon o poľovníctve má vzťah ku zvolávaniu a konaniu
zhromaždenia upraveného v § 5 procesný charakter, pričom v zmysle právnej teórie procesná norma sa

aplikuje dňom svojej účinnosti aj na prebiehajúce veci začaté podľa starej úpravy.

V tomto súd musel dať za pravdu žalovaným, že zvolávatelia nepochybili, keď
zvolanie zhromaždenia uskutočnili za podmienok daných právnou úpravou účinnou do 30.6.2013 a
zhromaždenie viedli už v zmysle ustanovení účinných od 1.7.2013. Oba úkony sa realizovali podľa

právnej úpravy platnej a účinnej v čase vykonávania týchto právnych úkonov.

7. Čo sa týka právnej úpravy platnej do 30.6.2013, táto právna úprava
neustanovovala spôsob zvolania zhromaždenia, zvolávatelia zhromaždenie zvolali písomnými
pozvánkami a tiež prostredníctvom verejných vyhlášok zverejnených v obciach v kat. územiach, v

ktorých sa rozprestiera Z. revír M., teda tak, aby bola zabezpečená čo možno najväčšia informovanosť
vlastníkov poľovných pozemkov o konaní zhromaždenia ako aj ich následná účasť na zhromaždení.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa potom argumentácia žalobcov, že pozvánky na
zhromaždenie neboli doručované, resp. zverejnené najmenej 5 pracovných dní pred konaním
zhromaždenia, sa javí ako účelová. Znova to súd opakuje, stará úprava neustanovovala spôsob

zvolávania zhromaždenia. Spôsob zvolania zhromaždenia ustanovoval až nový predpis s účinnosťou od
1.7.2013 č. 115/2013 Z.z. V tomto smere nemôže obstáť ani argumentácia žalobcov, že zhromaždenie
sa malo 1.7.2013 riadiť podľa ustanovení právnej úpravy účinnej v čase zvolania zhromaždenia. Už aj
vzhľadom na vyššie uvedené tieto tvrdenia nemajú oporu v žiadnom právnom predpise ani v právnej
teórii. V tomto smere teda v žiadnom prípade nemohli žalobcovia preukázať naliehavý právny záujem,

ktorý mal spočívať v tom, že nie je právne isté a spochybniteľné, podľa akého právneho predpisu bolo
zhromaždenie zvolané a podľa akého sa následne zhromaždenie konalo.

8. Ďalej svoj naliehavý právny záujem žalobcovia opierali o to, že ich práva na
zhromaždení boli porušené, a to ich neúčasťou a hlasovaním na zhromaždení. Ich postavenie bolo teda

právne neisté. V tomto smere súd uvádza, že žalobcovia nemohli ovplyvniť proces prijímania uznesení
zhromaždenia, nakoľko sami nevlastnili takú výmeru poľovných pozemkov, aby mohli svojimi hlasmi
ovplyvniť hlasovanie zhromaždenia o otázkach, ktoré boli predmetom programu zhromaždenia. Znova
súd opakuje, že zhromaždenie už prebiehalo za účinnosti novej úpravy zákona o poľovníctve, čo už
súd vyššie citoval.

9. Ďalší dôvod, ktorý podľa žalobcu v rade 4/ odôvodňuje naliehavý právny záujem
žalobcov na určovacej žalobe mala byť skutočnosť, že dňa 22.12.2015 sa uskutočnilo nové
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom bola schválená nová zmluva o užívaní
Poľovného revíru M.. Táto zmluva bola daná na registráciu príslušnému správnemu orgánu dňa

4.1.2016. Podľa žalobcu v rade 4/ sa vzhľadom na existenciu zmluvy, ktorá je predmetom sporu, vytvára
stav právnej neistoty, ktorý je potrebné vyriešiť cestou súdneho rozhodnutia.

10. Ako to už súd uvádzal, naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je danývtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť.
Určovacia žaloba má len preventívny charakter a miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať

stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak.
Naliehavosť právneho záujmu musí preukázať žalobca a musí existovať nielen v čase začatia konania,
ale aj v čase vyhlásenia rozsudku.
Už len samotná skutočnosť, že sa konalo ďalšie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v
spomínaný deň 22.12.2015 preukazuje to, že eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom

vzťahu týkajúci sa domnelej neplatnosti predchádzajúcej zmluvy o užívaní poľovného revíru je možné
odstrániť inak ako súdnou žalobou, a to uskutočnením nového zhromaždenia. Napokon I. G., O. U.,
O. M. sa zúčastnili samotného zhromaždenia až na O. M., ktorého odmietali vpustiť na zasadnutie z
toho dôvodu, že O. M. nebol oprávnená osoba zúčastniť sa tohto zhromaždenia /nedoloženie listín o
vlastníctve/.

11. Čo sa týka argumentácie žalobcov ohľadne naliehavého právneho záujmu, že tento
vyplýva z osobitného predpisu a tento nie je potrebné dokazovať súd uvádza:
Treba poukázať na § 17 zákona o poľovníctve, na ktorý odkazuje protistrana, teda, že zmluva zaniká
rozhodnutím súdu. Už aj v čase platnosti O.s.p. č. 99/1963 Zb., kde bol upravený naliehavý právny
záujem v ust. § 80 písm. c/ bol odkaz priamo v tomto zákone o poľovníctve daný. Súd je však toho

názoru, že tento odkaz neznamená, že je tam automaticky preukázaný naliehavý právny záujem, ale
to len preukazuje, že zmluva o užívaní poľovného revíru môže zaniknúť rôznymi spôsobmi a jedným
z týchto spôsobov je aj zánik na základe súdneho rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva,
ale rozhodne súd nemôže súhlasiť s tým, že odkaz v tomto zákone o poľovníctve vzťahujúci sa na
ustanovenie či už predchádzajúceho O.s.p. alebo aktuálneho CSP preukazuje automaticky naliehavý

právny záujem a netreba ho preukazovať. Naliehavý právny záujem sa musí vždy preukazovať a odkaz
nachádzajúci sa v § 17 len znamená, že jeden zo spôsobov ako môže zmluva zaniknúť je ten, že súd
rozhodne o jej neplatnosti v rámci určovacieho konania. Znova súd uvádza, že naliehavosť právneho
záujmu musí byť v čase podania žaloby, ale aj počas celého konania a aj v čase rozhodnutia súdu.
Súd si nevie prestaviť, aký naliehavý právny záujem majú žalobcovia, keď v roku 2015 v decembri

zvolali nové zhromaždenie, čo už je vyššie popísané, na ktorom mala byť vypovedaná pôvodná
zmluva a mala byť uzatvorená nová zmluva. Už z tohto postupu žalobcov je zrejmé, že stav, ktorý bol
privodení zhromaždením, resp. podpísaním zmluvy o užívaní poľovného revíru, je možno odstrániť aj
iným spôsobom tak, ako sa to pokúšali žalobcovia v decembri roku 2015. Samozrejme, pokým budú
mať väčšinu hlasov a väčšinu výmery, aby mohli získať, resp. prenajať poľovný revír niekomu iného.

12. Celé konanie sa prakticky sústreďovalo, či zhromaždenie bolo zvolané podľa
platných právnych predpisov, či zhromaždenie bolo riadne zvolané, ako sa na ňom hlasovalo,
či bola zabezpečená nadpolovičná väčšina výmery pri hlasovaní, kto sa zúčastnil zhromaždenia,
kto sa nezúčastnil zhromaždenia. Už na začiatku pojednávania súd upozorňoval, že žalobcovia

dostatočne nezdôvodnili naliehavosť svojho právneho záujmu. Aký právny záujem existoval, keď
samotný žalobcovia zvolali nové zhromaždenie, kde sa snažili domôcť nápravy ohľadne prijatých
uznesení.

Žalobcovia sa to snažili v priebehu konania napraviť, právny zástupca žalobcov 1/, 2/ a 5/ to riešil

tým spôsobom, že v písomnom vyjadrení, ktoré zaslal súdu ( č.l. 301), uviedol úpravu žalobného
petitu, z ktorého je zrejmé, že pravdepodobne nepochopil snahu súdu, ktorý najmenej dva krát vyzýval
žalobcov na zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu. Popísal to, ako slohovú úlohu, ktorú mu
zadal súd. Znova súd uvádza, že žalobný návrh musel zamietnuť z dôvodu, že chýba preukázanie
naliehavosti právneho záujmu žalobcami. Žalobcovia ešte tesne pred vynesením rozsudku žiadali,

aby súd vykonal ďalšie dokazovania, a to oboznámením sa so stanovami a zakladacími listinami
pozemkových spoločenstiev zaregistrovaných ako Cenzuálne spolumajiteľstvo X., spoločenstvo
komposesorát A. Čierna, Pozemkové spoločenstvo Pasienky Malá Čierna atď. Súd nemohol akceptovať
takéto doplnenie dokazovania, pretože by tým nezískal podstatné informácie alebo dôkazy, ktoré by
ovplyvnili rozhodnutie v tejto veci.. Znova by sa len konanie zbytočne predlžovalo.

13. Súd na záver uvádza : Žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na určení, že zmluva
o o užívaní poľovného revíru je neplatná. Tak isto nepreukázali, že uznesenia č.1 až 6prijaté na zhromaždení vlastníkov sú neplatné.

14. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

16. Je nepochybné, že v tomto konaní boli úspešní žalovaní, Týmto preto priznal
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenie v plnom rozsahu , t.j. 100%.

17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.