Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118211213
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118211213.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
B. B., I.. XX.X.XXXX, Z. V. XXX/XXX, XXX XX G., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Kuric, s.r.o. so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 368 412 00, proti žalovanej: W. T., I..
XX.X.XXXX, Z. X. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., v konaní, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v ažalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.7.2019 proti v žalobe označenej žalovanej
domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že 1. žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na liste
vlastníctva č. XXXX O. N.. Ú. G., a to domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. C KN č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2, zap. na LV č. XXXX B. N.. Ú.. G., v podiele 1/1,

2. vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parc. č.C KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
49 m2 vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, N.. Ú.. G., v podiele 1/1 a 3. podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti pozemku parc. č. C KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2 vedeného
na liste vlastníctva č. XXXX, N.. Ú.. G., a to v podiele 34/36.
2. Svoju žalobu žalobca skutkovo odôvodňoval tým, že žalovaná je na základe Darovacej zmluvy V
- XXXX/XXXX, vklad ktorej bol povolený dňa 12. 9. 2016 vlastníčkou nehnuteľnosti - domu súp. č.

XXX, zapísaného na LV č. XXXX, B. N.. Ú.. G., postaveného na pozemku parc. č. C KN XXXX/X -
zast. plochy a nádvoria o výmere 55 m2, zapísanej na LV č. XXXX, pre k. ú. G. a pozemku parc. č.
CKN č. XXXX/X - zast.plochy a nádvoria o výmere 49 m2 pre k. ú. G.. Žalobca je bratom žalovanej,
ktorý na parcele C KN č. XXXX/X F. XXXX/X zrekonštruoval a pristavil na vlastné náklady rodinný
dom, ktorého vlastníčkou je žalovaná. Právna predchodkyňa žalovanej - matka účastníkov konania pri
prerozdeľovaní majetku medzi deti darovala žalobcovi do jeho vlastníctva parcelu C KN č. XXXX/X F. H.
Č.. XXXX/X, na ktorej sa v tom čase nachádzala stavba - rozpadnutá drevenica súp. č. XXX. Žalobca

následne v roku 1985 začal na vlastné náklady rozsiahlu rekonštrukciu a prestavbu pôvodnej drevenice
na murovaný rodinný dom. Pôvodná drevenica pred rekonštrukciou bola vzhľadom na jej technický stav
už stavba s vyčerpanou životnosťou, jej vek bol asi 100 rokov. Stavba bola bez betónových základov,
tieto boli kamenné, trámy prehnité a bola nutná ich výmena, podlahy bez izolácie, strecha pokrytá
pôvodným šindľom a táto zatekala. Stavba bola bez inštalácií, mala iba svetelné elektrické rozvody,
ktoré boli nefunkčné. Z vyjadrenia znalca vyplýva, že stavba v tomto stave mala skoro nulovú hodnotu

a bez náročných rekonštrukčných prác by musela byť zbúraná. Žalobca na vlastné náklady drevený
zrubovýdomkompletnezrekonštruovalapristavil,urobilnovézáklady,fasádu,elektroinštaláciu,kúrenie,
nové podlahy, vymenil okná, dvere, urobil novú strechu, krov, pristavil nové podkrovie s vikiermi. Vtakto zrekonštruovanom dome býva viac ako 30 rokov. Užíva ho so svojou rodinou, opravuje, hradí
všetky náklady spojené s jeho prevádzkou. Žalobca poukázal na ust. § 135b ods. 1 OZ a uviedol, že
dobromyseľne spracoval nehnuteľnú vec, ktorá patrila do vlastníctva právnej predchodkyne žalovanej

a po jej prevode do vlastníctva žalovanej tak, že stavebnými prácami, materiálom a investíciami došlo
k takej zmene základných prvkov pôvodnej stavby /drevenice/, že vytvoril novú vec - rodinný dom
odlišný od pôvodnej veci. Zo znaleckého posudku zhotoveného na objednávku žalobcu znalec Ing.
Bohdal Milan č. 182/2015, z ktorého vyplýva hodnota domu - drevenice pred spracovaním a hodnota
novej veci - rodinného domu, ktorá bola spracovaním vytvorená žalobcom. Z tohto je zrejmé, aké

stavebné úpravy boli vykonané na stavbe a k akým zmenám pri rekonštrukcii pôvodnej stavby došlo.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. z. 2Cdo/22/2005. Zo znaleckého posudku str. 5,
ods. 4 vyplýva, že žalobca podkopaním obvodových stien urobil nové betónové základy s vodorovnou
izoláciou, vymenil spodné drevené obvodové trámy, natiahol novú fasádu s dreveným obkladom a
zateplením, elektroinštaláciu, nadstavil podkrovie a vykonal iné podstatné zmeny, ktoré drevenicu, ktorej
životnosť bola vyčerpaná a smerovala ku zbúraniu, premenil na nový rodinný dom, ktorý sa odlišuje aj

funkčne, aj vizuálne od pôvodnej drevenice. V zmysle ustálených výkladov: „Ak spracovanie dospelo
do takého štádia, že in integrum restitutio nie je možné ani hospodársky účelné, dochádza k zániku
pôvodného vlastníckeho vzťahu, ktorého subjektom bol vlastník pôvodnej veci a dochádza ku vzniku
nového vlastníckeho vzťahu, ktorému subjektom je spracovateľ veci“. V zmysle tohto žalobca nadobudol
vlastnícke právo k rodinnému domu priamo zo zákona, nakoľko uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného

stavu nie je možné, ani účelné. V ďalšom odôvodnení svojej žaloby poukázal na ust.§ 134 ods. 1 OZ
a § 129 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené žalobca bol dobromyseľný, že mu patrí pozemok, ktorý sa
nachádza pod stavbou, zrekonštruoval a rozšíril pôvodnú stavbu. Drevenicu a pod ňou nachádzajúci sa
pozemok zrekonštruoval a užíva od roku 1985, nepretržite až doteraz, po celú dobu nemal pochybnosť
o tom, že je oprávneným držiteľom. V prípade, že by nebol dobromyseľný, že mu vec patrí, do diela

by neinvestoval. Žalobca sa v súlade s ust. § 137 písm. c / Csp. domáha určenia svojho vlastníckeho
práva k označeným nehnuteľnostiam, nakoľko súčasný zápis na LV nesvedčí skutočnému vlastníkovi
predmetnej nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na určení je daný aj tým, že žalovanej previedla jej
právnapredchodkyňa-ichmatkanehnuteľnosťinapriektomu,žetútoužvroku1985darovalažalobcovi,
i keď právnej predchodkyni vlastnícke právo k predmetu sporu nesvedčilo.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 23.11.2018, v ktorom
uviedla, že nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, t.j. pozemku parc. č. XXXX/
X a stavbe súp. č. XXX evidované na LV č. XXXX do svojho výlučného vlastníctva a spoluvlastnícky
podiel na pozemku parc. č. XXXX/X evidovanom na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
XX/XX k celku (ďalej len „Nehnuteľnosti“), na základe darovacej zmluvy ako nadobúdacieho titulu

právoplatnosťou rozhodnutia príslušného okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k
Nehnuteľnostiam dňa 12.09.2016 pod č. V - XXXX/XXXX, a to od svojej právnej predchodkyne a
v príslušnom katastri zapísanej pôvodnej vlastníčky Nehnuteľností: F. B., L.. O., (ďalej len „právna
predchodkyňa Žalovanej“ alebo „pôvodná vlastníčka“) v dobrej viere v platnosť zápisu vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor na príslušných listoch vlastníctva. Žalovaná teda nadobudla

vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na základe platného právneho úkonu konštitutívnym zápisom
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobca nikdy nebol zapísaný ako vlastník evidovaných
Nehnuteľností,ktorébolivovlastníctveprávnejpredchodkyneŽalovanej,dokoncapozemokparc.XXXX/
X, N.. Ú.. G. je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Táto skutočnosť bola Žalobcovi vždy
zrejmá/musela byť zrejmá, keďže právna predchodkyňa Žalovanej bola od nepamäti zapísaná na

príslušných listoch vlastníctva ako vlastník/podielový spoluvlastník Nehnuteľností. Evidencia katastra
nehnuteľností je jednak verejne prístupná a navyše sa jedná o osoby v priamom príbuzenskom
vzťahu, z čoho vyplýva prirodzená vzájomná informovanosť. Vychádzajúc zo zápisov katastra, pôvodná
vlastníčka neučinila žiaden úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva na Žalobcu. Žalobca by mal za
účelom preukázania svojej dobromyseľnosti pri tvrdenom originálnom nadobudnutí vlastníckeho práva k

Nehnuteľnostiam okrem iného preukázať súhlas vlastníka/podielových spoluvlastníkov na spracovanie
vecí, teda súhlas na vykonanie zásadných stavebných zmien na Nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti je
otáznou taktiež skutočnosť preukázania vzťahu Žalobcu k Nehnuteľnostiam v povoľovacom stavebnom
konaní,ktoréhovýsledkommalobyťvydaniestavebnéhopovolenianavykonaniezásadnýchstavebných
zmien na Nehnuteľnostiach. Žalobca nech predloží súdu stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie

príslušných úradov preukazujúce postupnosť krokov Žalobcu v súvislosti s vykonaním uvádzaných
zmien na Nehnuteľnostiach a ich následnou kolaudáciou. Dobromyseľnosť Žalobcu je vylúčená v
prípade, ak Žalobca konal pri stavebných úpravách svojvoľne a bez súhlasu vlastníka/podielových
spoluvlastníkov. Aj z uvedeného dôvodu je vylúčená oprávnenosť držby Nehnuteľností. DobromyseľnosťŽalobcu je taktiež spochybniteľná z dôvodu, že Žalobca užíva Nehnuteľnosti bez toho, aby považoval za
zásadnéplniťzákonomstanovenúpovinnosťplatiťdaňznehnuteľnosti.AkotedamôžeŽalobcatvrdiť,že
vec užíva ako svoju vlastnú a je jej vlastníkom, pričom zároveň ignoruje povinnosť platiť za nehnuteľnosť

dane. Naopak nechá platiť daň právnu predchodkyňu Žalovanej a následne Žalovanú v rámci plnenia
povinnostívlastníkanehnuteľnosti.NeobstojínajmätvrdenieŽalobcuooprávnenejdržbeNehnuteľností/
dobromyseľnosti, keďže vedel/musel vedieť, že Nehnuteľnosti mu nepatria, teda majú iného vlastníka a
vykonávazmenynacudzejveci.ŽalobcasvojetvrdenévlastníctvokNehnuteľnostiamnikdynepreukázal
a od roku 1985 si uplatnil voči právnej predchodkyni Žalovanej svoje tvrdené vlastnícke právo až žalobou

zo dňa 09.12.2016, na základe ktorej bolo vedené súdne konanie voči právnej predchodkyni Žalovanej
pod sp. zn. 40C 224/2016 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú vzal Žalobca v celom
rozsahu späť. Súd konanie zastavil a zaviazal Žalobcu nahradiť trovy konania právnej predchodkyni
Žalovanej. K nadobudnutia vlastníckeho práva k veci v dobrej viere a k nedbalému vlastníkovi poukázala
na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2016, č.k. I. ÚS 549/2015, ktorom ústavný súd konštatoval,
že ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva je potrebné poskytnúť tej osobe, ktorá konala v dobrej

viere v konštitutívny akt orgánu verejnej moci (príslušného okresného úradu, katastrálny odbor), t.j. v
zápis v katastri nehnuteľností. Ústavný súd taktiež v predmetnom rozhodnutí uvádza, že z hľadiska
poskytnutia právnej ochrany dochádza ku kolízii princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka a dodržiavaniu zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práva než má on sám a princípu
dobrej viery účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, princípu právneho štátu a princípu materiálnej

pravdy. Ako ústavný súd konštatuje, vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere. Z uvedeného nálezu ÚSSR vychádza mnoho rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa súd
odoláva na uvedený nález, ako napríklad Rozhodnutie NSSR sp. zn. 2Obo 35/2006, 3Obo 3/2006, 3Obo
14/2016. Identicky je skutkovo podobná vec riešená aj v ďalšom v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 151/2016.
V zmysle uvedených rozhodnutí sa kladie dôraz a považuje sa za rozhodujúcu skutočnosť ochrany

osoby, ktorá urobila úkon s dôverou v určitý skutkový stav, ktorý bol potvrdený údajmi z verejnej štátom
vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci. Nadobúdateľovi
vlastníckeho práva, pokiaľ toto nadobudol v dobrej viere musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v
opačnomprípadebysinikdynemoholbyťistýsvojimvlastníctvom,čojevrozporesmateriálnympoňatím
právneho štátu. Pri uzavretí darovacej zmluvy medzi právnou predchodkyňou Žalovanej a Žalovanou

bola právna predchodkyňa Žalovanej zapísaná ako vlastník Nehnuteľností tak, ako tomu bolo niekoľko
desaťročípredtým.Žalovanátedavstúpiladozáväzkovéhovzťahuspôvodnou(evidovanou)vlastníčkou
na základe jej prejavenej vôle Nehnuteľnosti darovať Žalovanej. V čase prevodu vlastníckeho práva
k Nehnuteľnostiam na Žalovanú a zápisu tohto vlastníckeho práva do príslušného katastra, Žalobca
sa žiadnym spôsobom nedomáhal voči právnej predchodkyni Žalovanej určenia svojho vlastníckeho

práva k Nehnuteľnostiam, a učinil tak až žalobou zo dňa 09.12.2016, pričom zápis vlastníckeho práva
ŽalovanejkNehnuteľnostiambolvykonanýpovolenímvkladudňa12.09.2016.Toznamená,žeŽalovaná
nadobudla vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam ešte pred podaním žaloby zo strany Žalobcu voči právnej
predchodkyni Žalovanej, a teda vo vzťahu k Nehnuteľnostiam neprebiehalo žiadne konanie. V katastri
nehnuteľností nebola na príslušných listoch vlastníctva uvedená žiadna poznámka o súdnom spore

týkajúcom sa Nehnuteľností. Žalobca teda objektívne nemôže tvrdiť nedobromyseľnosť Žalovanej pri
nadobúdaní Nehnuteľností. Ako Žalobca tvrdí, v roku 1985 vykonal zmeny na Nehnuteľnostiach a zo
zákona k nim mal nadobudnúť vlastnícke právo. Od toho času Žalobca neuplatnil (približne 30 rokov)
svoje tvrdené nároky (vrátane zápisu vlastníckeho práva, prípadne vydania bezdôvodného obohatenia
- vydania majetkového prospechu v hodnote zhodnotenia veci). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené

skutočnosti, ako aj vzhľadom na pasívne konanie Žalobcu, Žalovaná ani objektívne nevidí dôvod, prečo
by mala byť pôvodná vlastníčka obmedzovaná pri výkone svojich vlastníckych práv, vrátane práva
Nehnuteľnosti scudziť. Žalovaná tak v čase prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam nemala
žiadne pochybnosti o zákonnosti, legitímnosti a správnosti realizovaného prevodu, a teda s dôverou v
určitý skutkový stav a zápis v katastri nehnuteľností prejavila vôľu Nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho

vlastníctva.Ústavnýsúdpriznávavyššiuochranunadobúdateľovivdobrejviere,nežnedbalému(vtomto
konkrétnom prípade dokonca len tvrdenému vlastníkovi Nehnuteľností, ktorý však svoje vlastnícke nikdy
nepreukázal, ani nebol ako vlastník deklarovaný zápisom v katastri nehnuteľností) vlastníkovi. Žalobca
vykonal na cudzej veci (poznámka Žalovanej: o ktorej vedel/musel vedieť, že mu nepatrí) stavebné
úpravy v čase, kedy Nehnuteľnosti patrili do vlastníctva právnej predchodkyne Žalovanej, resp. pozemok

parc. XXXX/X, N.. Ú.. G. je v podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov.
Ak sa teda Žalobca domnieval a tvrdil vznik svojho vlastníckeho práva k stavbe súp. č. 354, resp.
usúdil vznik nárokov vyplývajúcich z vynaloženia nákladov na cudziu vec, mal aktívnu legitimáciu
na ich uplatnenie voči právnej predchodkyni Žalovanej od času vykonania zmien na cudzej veci avynaloženia nákladov. Žalobca sa vlastníckou žalobou o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam
podanou voči Žalovanej, ktorá je novou zapísanou vlastníčkou k Nehnuteľností toho času (aktuálne)
domáha, aby súd určil že Nehnuteľnosti patria do jeho výlučného vlastníctva, na základe originálneho

nadobudnutia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam spracovaním/vydržaním, a teda že Žalovanej
nepatria a nie je ich vlastníčkou. Žalobca však bol podľa názoru Žalovanej aktívne legitimovaný na
uplatnenie nárokov/práv voči právnej predchodkyni Žalovanej, ako pôvodnej vlastníčke Nehnuteľností,
do ktorej vlastníckych práv Žalobca zasiahol tým, že vykonal zmeny veci na vlastné náklady vec, ktorá
patrila právnej predchodkyni Žalovanej. Podľa Rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011, NS SR

poukázal na uplatňovanie starorímskej zásady, podľa ktorej „práva patria bdelým“, teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Ako NS SR uvádza, nositelia majú svoje práva brániť
a starať sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné,
satisfakčné a podobne. Žalobca zanedbal uplatnenie svojich tvrdených práv v aktuálnom čase voči
pôvodnej vlastníčke Nehnuteľností, nakoľko od roku 1985 aktívne uplatnil svoje práva voči právnej

predchodkyni Žalovanej až v roku 2016, pričom následne vzal žalobu späť. Žalovaná poukazuje na
skutočnosť, že nedbalosť Žalobcu nemôže byť na úkor nového vlastníka Nehnuteľností, ktorý tieto
nadobudol v dobrej viere v zápis katastra. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem v konaní
tvrdením že „právna predchodkyňa darovala nehnuteľnosť žalovanej i napriek tomu, že túto už v roku
1985 darovala žalobcovi, i keď právnej predchodkyni vlastnícke právo k predmetu sporu nesvedčilo“.

Žalobca v žalobe taktiež uvádza, že k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 55 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria vedený na LV č. XXXX nadobudol vlastnícke právo vydržaním, keďže
bol dobromyseľný, že mu pozemok, ktorý sa nachádza pod stavbou patrí. Žalobca uvádza, že po celú
dobu od roku 1985 má pozemok v oprávnenej držbe a nemá o tom pochybnosť. Žalovaná poukázala
na znenie ust,. § 134 ods. 1 Občianskeho a zákonom stanovené podmienky. Dobromyseľnosť treba

teda posudzovať objektívne so zreteľom na všetky okolnosti z čoho vyplýva, že je potrebné posúdiť, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktoré možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať, po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu
vec patrí. Žalobca mal vedomosť, že Nehnuteľnosti patrili p. F. B. jeho matke, ktorá nikdy neučinila
scudzovací právny úkon, ktorým by Nehnuteľnosti previedla na Žalobcu, Žalobca zrejme nedisponuje

súhlasom vlastníka/podielových spoluvlastníkov spracovať predmetné nehnuteľné veci, neplatil počas
celého obdobia držby daň z nehnuteľnosti, nemôže Žalobca tvrdiť, že Nehnuteľnosti mal v oprávnenej
držbe a je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Žalobca v žalobe neuvádza a nepreukazuje podstatné
skutočnosti dôležité pre posúdenie originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam
vydržaním,akojezačiatokplynutiavydržacejdoby,koniec/uplynutievydržacejdoby, čas,kedyvstúpildo

oprávnenej držby s vedomím, že mu vec vlastnícky patrí, na základe akého úkonu vstúpil do oprávnenej
držby. Na základe uvedených skutočností, dôkazov a rozhodovacej súdnej praxe žalovaná navrhla, aby
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. K vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 16.1.2019,
v ktorom uviedol, že nesúhlasí so skutkovou a právnou argumentáciou žalovanej vo vyjadrení k

žalobe, tieto popiera, poukazuje na skutkové a právne tvrdenia obsiahnuté v žalobe. Nie je možné
akceptovať popieranie práva žalobcu na nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním, pretože tento
spôsob originálneho nadobudnutia je hmotnoprávne upravený v zákonnom ustanovení 135b OZ,
čím je jednoznačne prezentovaná zákonná možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva za podmienok
stanovenýchvzákonnomustanovení.Absolútneodmietnutiemožnostinadobudnutiavlastníckehopráva

takouto formou je v rozpore s hmotným právom. Žalobca tak ako uvádza spracoval predmet sporu
so súhlasom vtedajšieho vlastníka, t. j. vlastníka v čase spracovania a vlastnícke právo nadobudol
okamihom vytvorenia novej veci. K argumentácii neexistencie naliehavého právneho záujmu na podanej
žalobe poukázal na ustanovenie § 137 písm. c/ Csp., z ktorého okrem iného vyplýva, že určovacia
žaloba ma povahu preventívnu, jej účelom je poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr než

dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy ak sa nemožno domáhať ochrany žalobou
na plnenie. Medzi účastníkmi konania existuje aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý ohrozuje právne
postavenie žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Naliehavý právny záujem
sa vždy viaže na konkrétny určovací petít a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou môže dosiahnuť
odstráneniespornostižalobcovhoprávaaleboneistotyvjehoprávnomvzťahu.Priexistenciinaliehavého

právneho záujmu musí súd posúdiť, či žalobný petit je procesne prípustným nástrojom ochrany práva
žalobcu a či po takomto konaní musí nasledovať ešte iné konanie. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý
právny záujem je daný predovšetkým vtedy, kedy by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené,
alebo kedy by bez tohto určenia ostalo právne postavenie žalobcu neistým. Žalobca nemá možnosťinej právnej ochrany svojho existujúceho práva, t. j. nemôže sa brániť inou formou žaloby ako určenia
vlastníckeho práva, ktorou bude deklarované jeho právne postavenie vo vzťahu k žalovanej. Skutočnosti
uvádzané žalovanou vo svojom vyjadrení voči podanej žalobe sú skutkovo a právne neprijateľné. Z tohto

dôvodu žiadal žalobe vyhovieť.
5. K vyjadreniu žalobcu sa už žalovaná ďalej písomne nevyjadrila.
6. Na pojednávaní dňa 5.6.2019 sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov zotrvali na
svojich písomných vyjadreniach.
7. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe

ust. § 135b ods. 1 OZ, t.z. že dobromyseľne spracoval cudziu vec na svoje náklady a stala sa z toho
nová vec, t.z. že je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Uvedené odvodzuje z toho, že ešte v roku 1985
právna predchodkyňa žalovanej darovala uvedenú nehnuteľnosť, ktorá bola spracovaná na novú vec
žalobcovi, ktorý pôvodnú stavbu zrekonštruoval. V tejto nehnuteľnosti takto postavenej býva už viac ako
30 rokov, prevádzkuje ju na vlastné náklady a uhrádza všetky náklady spojené s touto nehnuteľnosťou.
Zo znaleckého posudku ktorý bol vo veci vyhotovený je zrejmé, že nehnuteľnosť bola prerobená na novú

vec, keďže v čase kedy bola darovaná právnou predchodkyňou žalovanej mala skoro nulovú hodnotu.
Žalobca keď mu bola táto nehnuteľnosť darovaná, dobromyseľne túto zrekonštruoval a prestavil a
pristavil, aby mohol túto nehnuteľnosť užívať so svojou rodinou. V tomto bol dobromyseľný a matka
v čase keď mu to darovala súhlasila s tým, aby uvedená nehnuteľnosť bola použitá na jeho bývanie
s rodinou.

8. Právny zástupca žalovanej poukázal na niektoré rozpory v samotnej žalobe žalobcu a to tak pri stavbe
ako aj pri samotných pozemkov. Čo sa týka pozemkov, tak žalobca sa odvoláva na dar z roku 1985 -
o tomto nepredložil žiadny listinný dôkaz alebo akýkoľvek dôkaz, čo sa týka nadobudnutia pozemkov.
Žalobcanepreukázalžiadendôvodalebotitul,ktorýmbynadobudolvecasňounakladalakosvlastnoua
následne žeby vydržal toto vlastnícke právo. Neuvádzal ani presný začiatok a koniec uplynutia vydržacej

doby. K samotnej stavbe poukázal na rozpor, keď právna zástupkyňa doplnila titul nadobudnutia
darovaním, avšak v žalobe sa to neuvádza, v žalobe je uvedené dobromyseľné spracovanie veci. Pokiaľ
túto nehnuteľnosť mal dostať darovaním, tak potom nemohol spracovať cudziu vec. Potom si zase
samotný žalobca odporuje v tejto svojej žalobe, že nadobudol vec darovaním a následne potom že vec
spracoval, naviac k tomu ešte aj dobromyseľne a že sa teda stal priamo zo zákona vlastníkom uvedenej

stavby, pričom poukázal na to, že ak niekto spracuje cudziu vec, tak treba vychádzať z podstatnej
skutočnosti a to dobromyseľnosti. Dobromyseľné spracovanie však nebolo ničím preukázané. K danej
nehnuteľnosti nebolo vydané žiadne územné rozhodnutie, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie
a rozhodnutie, že tieto skutočnosti ani z hľadiska stavebného zákona neboli naplnené a z dôkazov
ktoré boli žalobcom produkované vôbec nie je preukázané, žeby žalobca dobromyseľne spracoval

nehnuteľnosť. Ďalej poukázal na to, že žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti v septembri v roku
2016 darom od svojej matky a v decembri v roku 2016 žalobca podal žalobu voči svojej matke, ktorú
však zobral späť keď zistil, že matka predmetné nehnuteľnosti darovala dcére, teda žalovanej. Zdôraznil,
že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti v dobrej viere - zápis v katastri nehnuteľnosti, pretože jej boli
darované zo strany matky. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nehnuteľnosť pred viac ako 30 rokmi spracoval, bola

to dosť dlhá doba na to, aby niesol riziko ako nedbalý vlastník, že tieto veci si neusporiadal.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženými žalobcom a to najmä výpis z LV č. XXXX B. N..Ú.. G. zo dňa 12.7.2018, čiastočného
výpisu z LV č. XXXX zo dňa 12.7.2018, znaleckým posudkom č. 182/2015 Ing. Milana Bohdala, ako aj
zabezpečených a vykonaných súdom v zmysle ust. § 185 ods. 2 OSP a to výpisom z LV č. XXXX zo

dňa 5.6.2019 zistil nasledovný skutkový stav:
10.ZvýpisuzLVč.XXXXB.N..Ú..G.zodňa12.7.2018súdzistil,žežalovanájezapísanáakovlastníčka
nehnuteľností okrem iných parcely registra C, parcela č. XXXX/X o výmere 49m2-zastavané plochy a
nádvoria a stavby, súpisné číslo XXX-dom postavený na parcele XXXX/X, ktorý právny vzťah k parcele,
na ktorej leží stavba je evidovaný na LV č. XXXX. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva,

vklad povolený dňa 12.9.2016 pod O..
11. Z výpisu z LV č. XXXX B. N..Ú.. G. zo dňa 12.7.2018 súd zistil, že žalovaná je zapísaná ako
vlastníčka CKN parcely č. XXXX/X o výmere 55m2-zastavané plochy a nádvoria v podiely 34/36. Ako
titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva, vklad povolený dňa 12.9.2016 pod V XXXX/XXXX.
12. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 5.6.2019 súd zistil, že žalovaná je k vyššie uvedenej nehnuteľnosti

v bode 11. na uvedenom liste zapísaná ako vlastníčka v podiele 1/1. Ako ďalší titul nadobudnutia je
uvedené rozhodnutie o schválení diela ROEP G. č. Roep TCC 73/2018 a v poznámke je uvedené -
žiadosť o zápis vlastníckeho práva a GP č. 250/11R648/11.13. Zo znaleckého posudku č. 182/2015 zo dňa 27.10.2015 vypracovanom Ing. Bohdalom Milanom,
znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil, že predmetom znaleckého
posudku bolo ohodnotenie rodinného domu č. XXX O. T. G. na parcele č. XXXX/X O. N..Ú.. G. s

príslušenstvom bez pozemku. Zadávateľom znaleckého posudku bol žalobca. Dátum, ku ktorému sa
nehnuteľnosť ohodnocovala bol 23.10.2015. V úvodnej časti I posudku sú uvedené podklady dodávané
zadávateľom - objednávka, kópia z katastrálnej mapy a podklady získané znalcom - LV č. XXXX,
zameranie a zakreslenie skutkového stavu ohodnocovaných nehnuteľnosti a fotodokumentácia. V časti
II posudok sú uvedené všeobecné údaje týkajúce sa zápisu na LV pre ohodnocované nehnuteľnosti,

okrem iných stavby, súpisné číslo XXX I. B. XXXX/X-X.om, kde ako vlastník je zapísaná F. B. v
podiely 1/1. Ďalej je v uvedenej časti uvedené, že miestna ohliadka spojená s miestnym šetrením
bola vykonaná dňa 23.10.2015 za účasti zadávateľa posudku. Pri ohliadke znalcovi nebola predložená
projektová dokumentácia, podrobné zameranie ohodnocovaných nehnuteľností uskutočnil osobne na
mieste samom dňa 23.10.2015. Technicky nákres jednotlivých podlaží ohodnocovaných objektov
nehnuteľností je súčasťou prílohovej časti ZP. Jedná sa o čiastočne podpivničený rodinný dom s dvoma

obytnými podlažiami. I. a II. nadzemné podlažie obsahuje jednu bytovú jednotku. Vek domu nie je
písomne dokladovaný, podľa vyrytého údaja na stropnom tráme bol pôvodný drevený zrubový dom
postavený v roku 1893, čo je podľa znalca hodnoverný údaj, nakoľko v tom čase sa takto označoval
rok výstavby domu. Murovaná prístavba a celková rekonštrukcia pôvodnej drevenej stavby bola podľa
údajov zadávateľa posudku postavená v roku 1995, čo bolo podľa znalca hodnoverný údaj vzhľadom

na typ stavby a použité materiály tej doby. V rekonštrukcii drevenice bola urobená nová fasáda
dreveným obkladom, nová elektroinštalácia, vymenené boli dvere, okná, urobené bolo ústredné kúrenie,
urobené boli nové podlahy. Vymenené boli klampiarske konštrukcie, rýny, zvody, nová strecha a celé
nové podkrovie. V časti 2.1.1 znalec popisuje stavbu rodinného domu: Ohodnocovaný je samostatne
stojaci 3-podlažný čiastočne podpivničený murovaný objekt obytného domu, charakteru rodinného

domu, pôdorysu obdĺžnikového tvaru zastrešený sedlovou strechou. Jedná sa o čiastočne podpivničený
rodinný dom s dvoma obytnými podlažiami. I. a II. nadzemné podlažie obsahuje jednu bytovú jednotku.
Vek domu nie je písomne dokladovaný, podľa vyrytého údaja na stropnom tráme bol pôvodný drevený
zrubový dom postavený v roku 1893, čo je podľa znalca hodnoverný údaj, nakoľko v tom čase sa
takto označoval rok výstavby domu. Popis pôvodnej drevenice: V čase začiatku výstavby murovanej

prístavby domu bola jestvujúca drevenica už s vyčerpanou životnosťou vzhľadom na jej technický
stav, pretože jej vek bol viac ako 100 rokov, čo je zrejmé aj z dobových fotografií. Stavba bola bez
betónových základov, základy boli kamenné, drevené obvodové trámy v styku so zemou boli prehnité a
bolanutnáichvýmena.Podlahybolibezizolácie,bolanutnáichvýmena.Strechabolapokrytápôvodným
šindľom a zatekala. Z tohto dôvodu konštrukcia krovu bola čiastočne prehnitá, na drevených stropných

trámoch bol drevený záklop s hlinenou vrstvou ako izoláciou. Okná, dvere bolo nutné vymeniť. Stavba
bola bez vnútorných inštalácií s výnimkou svetelných elektrických rozvodov, ktoré boli už nefunkčné.
Klampiarske práce neboli prevedené. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že hodnota stavby
v takomto stave sa blížila k nule a bez náročných rekonštrukčných prác by musela byť zbúraná. V
rekonštrukcii drevenice boli podkopaním obvodových stien urobené nové základy, nakoľko pôvodné

základy boli kamenné. Vymenené boli spodné drevené obvodové trámy, urobená bola nová fasáda s
dreveným obkladom so zateplením, nová elektroinštalácia, vymenené boli dvere, okná, urobené bolo
ústredné kúrenie, urobené boli nové podlahy. Vymenené boli klampiarske konštrukcie, ryny, zvody, nová
strecha, nový krov s vikiermi a celé nové podkrovie. Vzhľadom na túto kompletnú náročnú a nákladnú
rekonštrukciu pôvodného dreveného zrubového domu, pri ktorej boli vymenené aj prvky dlhodobej

životnosti predpokladá znalec jeho ďalšiu životnosť rovnakú ako murovanej prístavby, t.j. 100 rokov. V
suteréne sa nachádza vínna pivnica s krbom - dodatočne urobená v roku 1995. V prvom nadzemnom
podlaží sa nachádza veranda, chodba, kuchyňa a špajza, 2 izby, kúpeľňa, WC, schodište do podkrovia
a suterénu. V podkroví sa nachádzajú 4 izby, chodba kúpeľňa s WC a balkón. Ďalej v znaleckom
posudku znalec uvádza rozpočtové ukazovatele, východiskovú a technickú hodnotu, popisuje ďalej

príslušenstvo, ktorým bola hospodárska budova - humno, el. prípojka, kanalizačná prípojka, spevnené
plochy,vodovodnáprípojka,žumpa,plynováprípojkaavzávereznaleckéhoposudkuuvádzavšeobecnú
hodnotu ohodnocovaných nehnuteľností v celkovej výške 118.000,- €. Prílohu znaleckého posudku
tvoria: Výpis s LV č. XXXX N..Ú.. G., snímka z pozemkovej mapy, pôdorysy podlaží, fotodokumentácia
- jedna fotografia zachytávajúca pôvodný stav( bez uvedenia času vyhotovenia ) a 12 fotografií

zachytávajúcich stav ku dňu ohodnocovania.
14. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.15. Podľa § 70 ods1 Zákona č. 162/95 Z.z., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.
16. Podľa § 70 ods. 2 Zák.č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,

parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako

parcela registra "E".
17. Súd skúmal naliehavý právny záujem žalobcu v zmysle cit. ustanovenia § 137 písm. c/ CSP na
požadovanom určení a dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, z dôvodov tak ako ich preukazoval vo svojej žalobe. Za toho právneho stavu, ktorý vyplýva
z tvrdenia žalobcu, že k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol vlastnícke právo vydržaním ( k
pozemkom ) a spracovaním ( k stavbe ) , mal by byť žalobca vedený ako vlastník v katastri nehnuteľnosti.

Domáhať sa zmeny údajov v katastri môžu žalobca iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný
zápis do katastra.
18.Sozreteľomnato,akoačímžalobcavymedzilskutkovýrámec,zktoréhovyvodzovalsvojužalobuna
určenie vlastníckeho práva je zrejmé, že pre jej uplatnenie v súdnom konaní považoval za rozhodujúce,
že jeho matka mu darovala predmetné pozemky, na ktorých sa v tom čase nachádzala stavba -

rozpadnutá drevenica s.č. XXX, ktorú v roku 1985 so súhlasom matky začal rekonštruovať. Predmetné
pozemky užíval dobromyseľne ako vlastné a dobromyseľne spracoval stavbu, ktorá patrila do vlastníctva
matky a tieto nehnuteľnosti užíva ako vlastné viac ako 30 rokov.
19. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.
20. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
21. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.
22. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

23. Podľa § 120 Občianskeho zákonníka: (1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. (2) Stavby, vodné toky a podzemné
vody nie sú súčasťou pozemku.
24. Podľa § 135b Občianskeho zákonníka (1) Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec,
stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému

vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. (2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že
mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do
predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci
a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

25. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
26. V danom prípade ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje zásada prejednacia a

kontradiktórnosti, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy
je zásadne vecou strán sporu. Stranu sporu zaťažuje v zmysle ust. čl. 8 CSP dvojaká povinnosť, a
to jednak povinnosť tvrdenia (pravdivo opísať všetky právne významné skutočnosti, z ktorých strana
sporu vyvodzuje ňou v konaní uplatnené právo, resp. popretie uplatneného práva protistrany) a súčasne
dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované

rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu, ktorá tzv. dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej
spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti).Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté napriek všetkým vo
veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového

stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena
dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti
sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti
uloženej strane sporu ust. čl. 8 CSP) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy
teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
27. V danom prípade bolo na žalobcovi aby preukázal, že došlo k splneniu všetkých podmienok pre

nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom vydržaním a k stavbe dobromyseľným spracovaním tak,
že vznikla nová vec.
28. Vydržanie je jedným so spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo
iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo
zákona. Zákonnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti po 1. oprávnená držba, 2. uplynutie

zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú
vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva
vyžaduje. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti: a) faktické ovládanie veci
alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať
sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva

patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba však
mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno
o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Základným
kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom

na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybností,
že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo ktoré vykonáva patria.Pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými

mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Okolnosťami,
ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodunadobudnutiaprávaasvedčiaceopoctivostinadobudnutia.Dobrávieradržiteľa,ktorájedanáso
zreteľom ku všetkým okolnostiam veci sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi

vzniknúť vlastnícke právo. To však neznamená, že takýto titul musí byť daný, postačí, že držiteľ je so
zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu takýto titul je. Postačuje teda aj domnelý právny
titul. Žalobca svoju dobromyseľnosť pri užívaní pozemkov odvíjal od darovacej zmluvy od svojej matky,
ktorú však žiadnym spôsobom nepreukazoval, netvrdil a ani nepreukazoval, či išlo o písomnú alebo
ústnu darovaciu zmluvu, pričom žalovaná darovanie žalobcovi zo strany matky v písomnom vyjadrení

namietala, keď uviedla, že matka ako pôvodná vlastníčka, ktorá bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti
neučinila žiaden úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva jednak pozemkov a jednak stavby na
žalobcu, nikdy ich nepreviedla, až keď to previedla v roku 2016 darovacou zmluvou na žalovanú. Pri
posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na

nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Uzatvorenie darovacej zmluvy hoci aj ústnej bolo v konaní sporné a bolo na žalobcovi, aby preukázal ním
tvrdené skutočnosti. Žalobca ním tvrdené skutočnosti ohľadom darovania nepreukázal a ani nenavrhol
vykonať žiadne dokazovanie. Ak sa teda žalobca chopil držby žalovaných pozemkov, bez toho, že by
preukázal existenciu aspoň domnelého právneho titulu jeho držba nemôže byť vzhľadom na všetky

okolnosti dobromyseľná a nemohla viesť k vydržaniu.
29. Inou skutočnosťou ustanovenou zákonom, na základe ktorej sa vlastnícke právo nadobúda, je aj
spracovanie cudzej veci ( § 135b OZ), ktorú skutočnosť žalobca označil za dôvod nadobudnutia k ním
„vybudovanému“ novému rodinnému domu odlišného od pôvodnej stavby.30. Súd pri právnom posúdení veci v tejto časti, vychádzal zo záverov vyslovených NS SR v rozhodnutí
sp.zn. 2 Cdo 22/2005 z 31.8.2005, v ktorom NS SR uviedol : „Ustanovenie § 135b Občianskeho
zákonníka výslovne rieši prípady, keď sa z cudzej veci, prípadne viacerých cudzích vecí, spracovaním

vyhotoví nová vec a zmluvou nie je dohodnuté niečo iné. Predmetom spracovania zrejme môže byť
aj nehnuteľnosť; ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka to nevylučuje (možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spracovaním je upravená aj v § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Nadobudnutie
vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci ale zrejme môže mať praktický význam iba

v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že
nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je
možné len ak pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú
deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia (porovnaj napr. R 29/1999). Z uvedeného stručného výkladu, konformného s v právnej
teórii prezentovanými stanoviskami a zaužívanou súdnou praxou, vyplýva, že nemožno nadobudnúť

vlastníctvo spracovaním súčasti cudzej veci. Z ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
prístavba (nadstavba), ani iné stavebné zmeny (a už vôbec nie stavebné opravy a úpravy) zásadne
nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci (porovnaj napr. R 29/1989).“
31. Bližší výklad k problematike zmeny a zániku stavby obsahuje rozhodnutie NS ČR 22Cdo 761/2001
zodňa5.11.2002,ktorýbolomožnévzhľadomnaobdobnúprávnuúpravupoužiťajvdanejveci,vktorom

NS ČR uviedol :“Problematikou zmeny a zániku stavby sa judikatúra opakovane zaoberala ( porov. Napr.
rozsudok Najvyššieho súdu 30.9.1998 sp.zn. 33 Cdo 111/98). Nadzemná stavba zaniká a prestáva
byť vecou v zmysle práva vtedy, ak nie už zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. U
stavieb obytných a stavieb občianskych táto zásada platí bezvýnimočne. Aj keď môže k zániku stavby
ako veci v občianskoprávnom zmysle dôjsť ojedinele aj iným spôsobom ( napr. obstavením ), stavby

pre bývanie, pre individuálnu rekreáciu, stavby občianskeho vybavenia a v úplne prevažujúcej väčšine
aj stavby slúžiace výrobným účelom zanikajú vždy deštrukciou obvodového muriva pod úroveň stropu
nad prvým podlažím ( obvykle pri súčasnom odstránení muriva priečok ), v dôsledku čoho zaniká
stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby. Z hľadiska posúdenia otázky zániku
pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novo vybudovaných konštrukcií, lebo pôvodná stavba

buď zanikla a novo vybudované konštrukcie potom tvoria súčasť stavby novej alebo nezanikla a novo
vybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby pôvodnej. Pri posúdení zániku pôvodnej stavby je teda
v týchto prípadoch významné to, čo bolo odstránené a nie to čo bolo novo vybudované, pričom pre
záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia je rozhodujúce, či došlo k úplnej
deštrukcií obvodových múrov prvého nadzemného podlažia. Pri úplnej deštrukcii týchto obvodových

múrov je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla. Pri čiastočnom zbúraní týchto stien je nutné posúdiť
mieru týchto zásahov.“
32.Vzniknovejstavbyžalobcapreukazovalznaleckýmposudkomč.182/2015zodňa27.10.2015znalca
Ing. Bohdala Milana, ktorý súd hodnotil ako listinný dôkaz, vzhľadom na to, že neobsahoval doložku v
zmysle ust. § 209 ods. 2 CSP. Znalecký posudok bol vypracovaný na objednávku žalobcu za účelom

ohodnotenia rodinného domu č. 354 s prísl. Pokiaľ znalec v znaleckom posudku konštatuje, že v čase
výstavby murovanej prístavby bola jestvujúca drevenica už s vyčerpanou životnosťou a že jej hodnota sa
blížila k nule a bez náročných rekonštrukčných prác by musela byť zbúraná, z uvedeného konštatovania
nemožno vyvodiť, že prestala existovať. Znalec k popisu pôvodnej drevenice poukazuje na dobové
fotografie, ktoré sa však v znaleckom posudku nenachádzajú ( okrem jednej zachytávajúcej pôvodný

stav, ale s bližšie neurčeného obdobia ) a popis stavu drevenice ani nie je podložený inými podkladmi.
Doba životnosti stavby neznamená, že prestala existovať v právnom slova zmysle. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že drevenica bola rekonštruovaná, pristavená murovaná časť. V rekonštrukcii
drevenice bola urobená nová fasáda dreveným obkladom, nová elektroinštalácia, vymenené boli
dvere, okná, urobené bolo ústredné kúrenie, urobené boli nové podlahy. Vymenené boli klampiarske

konštrukcie, rýny, zvody, nová strecha a celé nové podkrovie. Zo znaleckého posudku nevyplýva, že
došlo k úplnej deštrukcií obvodových múrov prvého nadzemného podlažia, v znaleckom posudku znalec
uvádza k veku domu údaj vyrytý na stropnom tráme, z čoho je zrejmé, že stropný trám drevenice je
pôvodný. Z porovnania fotografie zachytávajúcej pôvodný stav a fotografií zaznamenávajúcich súčasný
stav, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku, je zrejmé dispozičné riešenie pôvodnej drevenice. Zo

znaleckého posudku nevyplýva, že došlo k takej deštrukcii pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť
poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, v konečnom dôsledku to ani nebolo
predmetom znaleckého skúmania. Žalobca ohľadom preukázania svojich tvrdení v tejto časti žalobyďalší dôkaz nepredložil ani nenavrhol. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich
tvrdení o spracovaní pôvodnej drevenice, v dôsledku ktorého vznikla nová vec ( stavba).
33. Stavebnou zmenou je rovnako prestavba, pod ktorou je potrebné rozumieť také zásahy do

konštrukčnej a technologickej časti stavby, ktoré majú spravidla za následok zmenu technických
parametrov stavby alebo aj zmenu funkcie a účelu stavby. K uskutočneniu prestavby sú potrebné práce
investičnej povahy, tieto investície však neovplyvňujú vlastníctvo stavby. V prípade, že ide o prestavbu
pôvodnej stavby ( v danom prípade ani nepreukázané, že stavebným úradom povolenú ) a ak nebolo
medzi jej vlastníkom a stavebníkom ( spoločnými stavebníkmi ) dohodnuté niečo iné, je potrebné pri

posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takejto nehnuteľnosti vychádzať z toho, že to čo prirástlo k pôvodnej
neodstránenej stavbe patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby. V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby
uskutočnenej prestavbou možno tu však voči vlastníkovi pôvodnej stavby uplatňovať nárok na vydanie
takto získaného neoprávneného majetkového prospechu v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ ( por. R
29/1989).
34. Súd s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcom navrhnutej

svedkyne, ktorá by sa mohla vyjadriť k dobromyseľnosti žalobcu, že žalobca vykonával rekonštrukciu
drevenice so súhlasom právnej predchodkyne žalobkyne, ktorý žalobca navrhol na pojednávaní dňa
5.6.2019, nakoľko tento dôkaz nebol uplatnený včas v zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP. Súd pred
vytýčením termínu pojednávania postupoval podľa ust. § 167 CSP a poučil strany sporu o sudcovskej
koncentrácii konania. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe popierala dobromyseľnosť žalobcu pri

rekonštrukcii drevenice a žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej takýto dôkaz nenavrhol,
hoci takto mohol urobiť a neuviedol ani žiadne relevantné dôvody, ktoré mu bránili takýto návrh podať
už v čase jeho vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej, navyše vykonanie tohto dôkazu, na preukázanie
dobromyseľnej rekonštrukcie so súhlasom právnej predchodkyne žalovanej, vzhľadom na neunesenie
dôkazného bremena ohľadom vzniku novej stavby považoval súd za nadbytočné.

35. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe tvrdil, že spracoval stavbu,
ktorá bola vo vlastníctve právnej predchodkyne žalovanej ( matky sporových strán ) a na pojednávaní
jeho právna zástupkyňa zotrvala na tomto skutkovom vymedzení, keď uviedla, že dobromyseľne
spracoval cudziu vec na svoje náklady a stala sa z toho nová vec. Súd z takéhoto skutkového
vymedzenia žaloby vychádzal aj pri predbežnom právnom posúdení žaloby, na pojednávaní právna

zástupkyňa zároveň uvádzala, že stavbu drevenice mu matka darovala, čo nezodpovedalo pôvodnému
tvrdeniu žalobcu, pričom žalobca pôvodne tvrdil, že mu darovala pozemky pod touto stavbou, bol
dobromyseľný, že mu patrí pozemok pod stavbou, zrekonštruoval a rozšíril pôvodnú stavbu. Bez ohľadu
na rozpornosť týchto tvrdení, žalobca žiadnu darovaciu zmluvu, od ktorej by mohol odvodzovať svoju
dobromyseľnosť, či už k pozemkom alebo stavbe, nepreukázal, v opačnom prípade by potom ani

spracovanie cudzej veci , od čoho odvíjal žalobca svoju žalobu v časti určenia vlastníckeho práva
k stavbe, neprichádzalo do úvahy ( ak niekto spracuje veci, ktoré mu vlastnícky patria nejde o
spracovanie.) O spracovanie veci podľa § 135b OZ nejde v prípade spracovania pozemku ( viď § 120
ods. 2 OZ) ani zriadenia stavby na ňom ( § 135c OZ ), pretože pozemok a stavby sú dve samostatné
veci, pričom spracovanie predpokladá, že vznikne iná vec.

36. S poukazom na ust. § 70 ods. 2 Zák.č. 162/1995 Z.z. a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena,
tak ako je uvedené v bodoch 28. a 32. odôvodnenia tohto rozsudku súd žalobu žalobcu zamietol.
37. Súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na
plný úspech žalovanej vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal proti neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania

rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).