Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Ek/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120211812
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120211812.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. XXXXX/XC, XXX XX U. - mestská časť R. U. v konaní zast.: Mgr. Martinom Paškalom, advokátom
so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava proti povinnému: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y. XXXX/X, XXX XX U. - mestská časť N., o vymoženie pohľadávky vo výške 4.060,08 EUR s
príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/97/2020 zo dňa 24. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 23Ek/97/2020 zo dňa 24. 2. 2020 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/97/2020 zo dňa 24. 2. 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.2.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie
pod sp. zn. 23Ek/97/2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávnenému
nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 35 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. b), § 61k ods.

1 písm. d), § 199b zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 166, § 166a ods. 1 písm. a), § 166e ods.
2, § 167a ods. 3, § 167f ods. 1, ods. 2, § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, lustráciou vykonanou v súdnych registroch zistil, že
uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8OdK/319/2018 zo dňa 10.09.2018, zverejneným v

Obchodnom vestníku č. 181/2018 dňa 19.09.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, ktorý je v
tomto konaní povinným. Na základe takto zisteného skutkového mal zato, že neboli splnené podmienky,
aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu začatia konkurzu, po začatí ktorého nie
je možné v zmysle ustanovenia § 167f ZoKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné
konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené. A preto v súlade s citovaným ustanovením § 53
ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a súčasne

druhým výrokom oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť a žiadal, aby
sudca uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Svoju
sťažnosť odôvodnil s poukazom na § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR tým, že z doložky právoplatnosti a
vykonateľnosti uznesenia sp. zn. 9C/15/2007 vydaného dňa 22.08.2018 vyplýva, že uvedené uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2018 a vykonateľnosť dňa 24.09.2018. Ďalej uviedol, že až
rozhodnutím súdu vzniká jednej strane voči druhej právo na plnenie, pričom v tomto prípade sa stalouznesenie o výške náhrady trov právoplatné až dňa 20.09.2018, a tak sa nejedná o pohľadávku
uspokojovanú v konkurze alebo splátkovým kalendárom v zmysle ust. § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR.
Súčasneuviedol,žekonkurznapovinnéhobolzrušenýoznámenímzverejnenýmvObchodnomvestníku

č. 87/2019 dňa 07.05.2019, teda ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa §-u 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

8. Podľa §-u 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Preskúmaním podanej sťažnosti oprávneného súd zistil, že táto bola podaná do elektronickej

schránky súdu dňa 11.03.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže
sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky právneho zástupcu oprávneného doručené
dňa 25.02.2020, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).

13. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po

preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.
01. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4.060,08 Eur s príslušenstvom a trov

exekučného konania na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
9C/15/2007 zo dňa 22.08.2018. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný
exekučný titul, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti ako aj plnomocenstvo pre právneho zástupcu.
Následne vyšší súdny úradník vydal napadnuté uznesenie.

15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

16. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak

sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie
exekúcie.

17. Podľa §-u 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení

neskorších zmien a doplnení (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak (§166b a 166c),len
v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“).18. Podľa §-u 166e ods. 1 ZKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo
v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť

uspokojenéibavkonkurzealebosplátkovýmkalendárom(§166a)vrozsahu,vakomnebudúuspokojené
v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré
upravujú, o ktoré dlhy ide.

19. Podľa §-u 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze

alebo splátkovým kalendárom (§166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

20. Podľa §-u 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa §-u 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza,

že vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v
napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho
majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie,
ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje
za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.

23.Čosatýkanámietkyoprávneného,žejehoprávonanáhradutrovkonaniavznikloažprávoplatnosťou
uznesenia sp. zn. 9C/15/2007 vydaného dňa 22.08.2018 a právoplatného dňa 20.09.2018, nakoľko
až týmto rozhodnutím súdu vzniká jednej strane voči druhej právo na plnenie, musí exekučný súd
konštatovať, že ju považuje za účelovú. Oprávnenému, resp. jeho právnemu zástupcovi je potrebné v
tejto súvislosti pripomenúť, že s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k rekodifikácii civilného konania, pričom

jednou zo zmien ohľadne trov konania bolo uzákonenie tzv. dvojkoľajnosti procesu rozhodovania o
nároku na ich náhradu a výške náhrady priznaných trov. Pritom už samotné rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania záväzným spôsobom rieši otázku, ktorej strane súd priznáva náhradu trov
konania a v akom rozsahu, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Z odôvodnenia predloženého uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp.

zn. 9C/15/2007 zo dňa 22.08.2018 jednoznačne vyplýva, že rozsudkom č.k. 9C/15/2007-426, zo dňa
03.10.2016 konajúci súd žalobu zamietol a žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20.02.2018, č.k.
8Co/49/2017-452, právoplatným dňa 11.04.2018, rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a žalovaným
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. A teda už týmto rozhodnutím

právoplatným dňa 11.04.2018 bolo priznané oprávnenému právo na náhradu trov konania, a nie až
rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady priznaných trov. Preto vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka, ktorý je v tomto konaní povinným malo vplyv na vymáhateľnosť vyššie uvedenej
pohľadávky oprávneného.

24. Súčasne ďalšiu námietku oprávneného, že konkurz na povinného bol zrušený oznámením
zverejnením v Obchodnom vestníku č. 87/2019 zo dňa 07.05.2019, teda ešte pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie považuje sudca taktiež za nedôvodnú. Samotná skutočnosť, že predmetný konkurz
bol zrušený, nemá vplyv na vymáhateľnosť pohľadávky oprávneného, nakoľko s poukazom na § 166e
ods. 2 ZKR sa jeho oddlžením stala voči dlžníkovi nevymáhateľnou.

25. V súvislosti ostatnými námietkami oprávneného uvedeným v sťažnosti konajúci sudca poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle
ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vopravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

27. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným

podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že
konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v
uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov
exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.