Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/194/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607212774
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Ľalík
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2607212774.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D.. C. R., bývajúcej v T., B. XX/C, proti žalovanej
NAFTA a.s., so sídlom v Bratislave, Votrubova 1, IČO: 36 286 192, o vydanie veci, uloženie povinnosti
vykonať zmenu v zozname akcionárov a zaplatenie 1 416,12 eur s príslušenstvom, alternatívne o
náhradu škody a ušlého zisku vo výške 2 800 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Skalica
pod sp. zn. 2C/270/2008, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. apríla

2019 sp. zn. 26Co/68/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Skalica 5. októbra 2007 po pripustení jej zmien

domáhala uloženia povinnosti žalovanej
i/ vydať jej 4 ks akcií znejúcich na jej meno, každú v sume 33,19 eur,
ii/ vykonaťvzoznameakcionárovspoločnostiNAFTAa.s.,IČO:31409938[ktoráspolusospoločnosťou
Slovenská vrtná spoločnosť, a.s., IČO: 36 225 886, k 30. júnu 2006 zanikla zlúčením so žalovanou (s
vtedajším obchodným menom Nafta Storage & Production a.s.) ako nástupníckou spoločnosťou - pozn.
dovolacieho súdu], zmenu údaja o počte jej akcií na 23 ks ku dňu 7. júna 2000,

iii/ zaplatiť jej dlžnú sumu z nevyplatených dividend za roky 2002, 2003, 2006 až 2017 vo výške 1 416,12
eur s príslušenstvom,
iv/ zaplatiť jej dlžnú sumu z nevyplatených dividend za roky 2004 a 2005 vo výške 64 eur [ktorá
jej bola priznaná v poradí prvým rozsudkom Okresného súdu Skalica z 24. septembra 2015 č. k.
2C/270/2008-351, ktorý v (tomto) vyhovujúcom výroku nadobudol právoplatnosť 17. novembra 2015 -
pozn. dovolacieho súdu],

alternatívne uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej náhradu škody a ušlého zisku vo výške 2 800 eur
s príslušenstvom.

2.1. Okresný súd Skalica v poradí druhým rozsudkom z 20. marca 2018 č. k. 2C/270/2008-416 žalobu
žalobkyne vo zvyšku zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni náhradu trov konania čo do prvej
alternatívy petitu v rozsahu 90,96 % a čo do druhej alternatívy petitu v rozsahu 100 %.

2.2. Uviedol, že žaloba v časti o vydanie sporných 4 ks akcií, ktoré žalobkyňa zdedila po svojej matke, a
v časti o vykonanie zmeny údaja o počte akcií žalobkyne v zozname akcionárov spoločnosti zaniknutej
zlúčením so žalovanou tak, aby tieto 4 ks sporných akcií zohľadňoval, je nevykonateľná a objektívne jej
nie je možné vyhovieť, pretože tieto sporné akcie boli uznesením valného zhromaždenia žalovanej z 11.
októbra 2006 predpísaným spôsobom vyhlásené za neplatné a v dôsledku toho zanikli. S vyhlásením
akcie za neplatnú zároveň zaniká aj právo (bývalého) akcionára na dividendu, a preto bolo potrebné

žalobu zamietnuť aj v časti o výplatu dividendy za roky 2007 až 2017 a rovnako aj za pomernú časť roka
2006, pretože valné zhromaždenie žalovanej za rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniťprávo na dividendu určilo 1. jún 2007, ku ktorému žalobkyňa ani jej matka neboli v centrálnom depozitári
cenných papierov evidované ako akcionárky žalovanej, a teda im právo na vyplatenie schválených
dividend za rok 2006 nevzniklo. Žalobu bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť aj v časti o výplatu

dividendy za roky 2002 a 2003, keďže v konaní bolo preukázané, že v týchto rokoch bola žalovaná v
strate a dividendy nevyplácala.
2.3. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobe ani v časti alternatívneho petitu o zaplatenie náhrady škody a
ušlého zisku, ktoré mali podľa tvrdenia žalobkyne vzniknúť nezákonným predajom 4 ks ňou zdedených
akcií, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa zmenu v osobe akcionára na

základe prechodu cenného papiera dedením včas neoznámila a do termínu vyhlásenia 4 ks akcií jej
matky za neplatné riadne nezdokladovala (rovnopisom alebo úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia
o dedičstve s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti), a že následný postup žalovanej
pri zlúčení spoločností, výmene akcií, preberaní nových listinných akcií, odmietnutí ich vydania, ich
vyhlásení zaneplatnéanáslednompredajinamiestonichvydanýchnovýchakciíbolvsúladesprávnymi
predpismi a vnútornými dokumentmi spoločnosti. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný

žiadnu právnu povinnosť neporušil, a keďže tak chýbala existencia protiprávneho úkonu ako jedného
zo základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody, bolo potrebné žalobu aj v tejto časti
ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. apríla 2019 sp. zn. 26/Co/68/2018

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalovanej priznal proti žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovýmzisteniam,vecsprávneprávneposúdilasodôvodnenímjehorozhodnutiasavcelomrozsahu
stotožnil. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné, pričom dodal, že aj podľa jeho

názoru právne posúdenie veci v otázke zabezpečenia vykonania zmeny zápisu v zozname akcionárov,
okolnosti výmeny akcií, podmienky ich vyhlásenia za neplatné, ak na výmenu neboli predložené, a z toho
plynúcej prípadnej zodpovednosti za škodu, bolo správne a že žalobkyňa nadobudnutie sporných akcií
až do ich vyhlásenia za neplatné žalovanému riadne nepreukázala, pričom predloženie rovnopisu alebo
úradne overenej kópie rozhodnutia o dedičstve s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti

považoval pre riadne preukázanie prechodu akcií za legitímne.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť a
opodstatnenosť vyvodzovala z ustanovení § 419, § 420 a § 421 C.s.p. Namietala, že bolo porušené
jej právo na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov v konaní a že súdy oboch nižších inštancií

nesprávne a neúplne zistili skutkový stav, nevykonali všetky ňou navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy
nesprávne vyhodnotili a tak dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, v procese dokazovania
postupovali nezákonným spôsobom, skutkový stav zisťovali len jednostranne v jej neprospech a vec
nesprávne právne posúdili tým, že nesprávne interpretovali a aplikovali ustanovenia
Ústavy Slovenskej republiky, Obchodného zákonníka, zákona o cenných papieroch a ďalších právnych

predpisov,akoajprávnuteóriuaaplikačnúpraxnajvyššiehosúdu.Podľajejnázoruzákonnýmspôsobom
a včas preukázala žalovanej nadobudnutie sporných 4 ks akcií dedením, a to predloženým originálom
úmrtného listu jej matky, notársky osvedčenej kópie osvedčenia o dedičstve po jej matke a žiadosti
o vykonanie zmeny v zozname akcionárov s notársky overeným jej podpisom. Ak žalovaná tieto
dokumenty neakceptovala a sporné akcie jej nevydala (nezamenila), konala v rozpore s právnymi

predpismi i vlastnými internými predpismi a spôsobila jej tým škodu. Rozhodnutia súdov oboch
nižších inštancií preto považovala za nezákonné a zmätočné. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie
odvolacieho súdu, prípadne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a jej žalobe vyhovel.

5. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že súdy oboch nižších inštancií riadne zistili

skutkový stav, vysporiadali sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi skutočnosťami, vykonané dôkazy
správne vyhodnotili a vec správne právne posúdili. Ich rozhodnutia preto považuje za vecne správne
a dovolacie námietky žalobkyne za neprípustné, nezrozumiteľné a neopodstatnené. Podľa jej názoru
dovolanie nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie
nie je prípustné, nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a v ňom namietané dovolacie

dôvody nie sú vymedzené spôsobom ustanoveným zákonom. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie
žalobkyne odmietol alebo zamietol.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala
v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.) a ktorá sama má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2

písm. a/ C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú dané procesné
predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania,
ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť (§ 447 písm. c/
a f/ C.s.p.).

7. Podľa § 420 písm. f/ C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Porušenie práva na
spravodlivý (riadny) proces nie je však možné vykladať tak, že by sa dovolateľovi garantoval úspech v
konaní, či sa zaručovalo právo na rozhodnutie zodpovedajúce jeho predstavám (I. ÚS 50/04). Okolnosť,
že dovolateľ so závermi či názormi odvolacieho súdu nesúhlasí, nemôže sama osebe založiť dôvodnosť

dovolania.

9.Zhľadiskaprípustnostidovolaniavzmysleustanovenia§420C.s.p.niejevýznamnýsubjektívnynázor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

10. V danom prípade žalobkyňa namieta, že postupom súdov oboch nižších inštancií bolo porušené jej
právo na spravodlivý proces tým, že súdy nesprávne a neúplne zistili skutkový stav, nevykonali všetky
ňou navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili a tak dospeli k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že v procese dokazovania postupovali nezákonným spôsobom a skutkový stav zisťovali

jednostranne v jej neprospech.

11. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Dovolací súd v
rozhodovanom spore však nezistil, že by postupom súdov oboch nižších inštancií došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces uvedeným spôsobom, ani že zistenie skutkového stavu by bolo prima
facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia
vykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť (porov. I. ÚS 6/2018), a ani že prijaté právne závery by

boli v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. že by z nich v žiadnej možnej
interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývali (porov. I. ÚS 243/07).

12.1. V prejednávanej veci z obsahu odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií, ako aj z
obsahu spisu, vyplýva, že nebolo možné vyhovieť nároku na vydanie 4 ks akcií na meno žalobkyne

ako právnej nástupníčke po svojej matke - bývalej akcionárke, pretože tieto vyhlásením za neplatné na
základe uznesenia valného zhromaždenia žalovanej z 11. októbra 2006 zanikli, a teda v súčasnosti
neexistuje predmet, ktorý žalobkyňa žiada vydať. Z obdobného dôvodu nebolo možné vyhovieť ani
nároku na vykonanie zmeny v zozname akcionárov spoločnosti NAFTA a.s., IČO: 31 409 938, ku dňu
7. júna 2000, pretože táto spoločnosť bola podľa údajov zapísaných v obchodnom registri k 30. júnu

2006 zrušená (zanikla zlúčením so žalovanou), čo znamená, že v súčasnosti žiadnych akcionárov
nemá, a teda ani nevedie žiaden ich zoznam, v ktorom by sa žalobkyňou požadovaná zmena evidencie
mohla vykonať. Súdy zamietli aj nárok na zaplatenie sumy z nevyplatených dividend, pretože mali z
listinnýchdôkazovpreukázané,žezaroky2002a2003neboložalovanouvyplácaniedividendschválenéz dôvodu, že spoločnosť bola v strate, a teda akcionárom právo na dividendu nevzniklo, a že právo na
výplatu dividend za roky 2006 až 2017 žalobkyni už vzniknúť nemohlo, pretože vyhlásením predmetných
akcií za neplatné a ich zrušením akcionár prestáva byť akcionárom v spoločnosti a stráca všetky práva

s akciou spojené.
12.2. Pokiaľ išlo o druhú alternatívu petitu žaloby žalobkyne týkajúcej sa nároku na zaplatenie náhrady
škody a ušlého zisku, z podaní žalobkyne vyplýva, že tvrdená škoda jej mala vzniknúť tým, že akcie jej
matky namiesto toho, aby jej ako právnej nástupníčke boli vydané, boli žalovanou v rozpore s právnymi
predpismi vyhlásené za neplatné a zrušené. Keďže jedným z predpokladov vzniku zodpovednostného

vzťahu je protiprávny úkon škodcu, súdy správne zamerali dokazovanie na objasnenie skutočností,
ktoré viedli žalovanú k zrušeniu sporných akcií, vrátane zistenia, či vôbec bol na takýto postup zákonný
dôvod a či v rámci tohto procesu nedošlo zo strany žalovanej k porušeniu právnych predpisov. V
odôvodnení svojich rozhodnutí súdy v kontexte s vykonanými dôkazmi chronologicky popisujú sled
relevantných právnych skutočností týkajúcich sa rozhodnutia o zlúčení spoločností, výmene akcií a
následkov spojených s nepredložením akcií na výmenu, pričom podľa názoru dovolacieho súdu prijaté

skutkové a právne závery možno považovať za logické, vychádzajúce zo skutkových okolností veci
a relevantných právnych noriem a nemožno im vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok
arbitrárnosť ich rozhodnutí. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaná k zrušeniu predmetných akcií
nepristúpila svojvoľne, ale príčinou tohto jej konania bolo to, že žalobkyňa ani napriek opakovaným
výzvam žalovanej nebola schopná predložiť takú listinu, ktorá by spĺňala všetky náležitosti vyžadované

pre riadne osvedčenie (preukázanie) prechodu akcií v zmysle § 18 ods. 1 a 5 zákona č. 566/2001
Z. z. o cenných a papieroch a investičných službách v spojení s čl. 4.4 stanov žalovanej - v danom
prípade rovnopisu (originálu) alebo úradne overenej kópie osvedčenia o dedičstve s vyznačenou
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, hoci jej žalovaná opakovane v odpovediach na žiadosť o
zmenu v údajoch akcionára uviedla, v čom nedostatok jej žiadosti spočíva, zrozumiteľne vysvetlila,

ako ho odstrániť tak, aby bola v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi i schválenými
internými predpismi obchodnej spoločnosti, a vytvorila dostatočný priestor pre jeho odstránenie. Záver
odvolaciehosúdu,žezatakýchtookolnostíboldanýdôvodprevyhláseniepredmetnýchakciízaneplatné
a že v rámci tohto postupu nebola preukázaná existencia protiprávneho úkonu na strane žalovanej
ako predpokladu pre vznik zodpovednostného vzťahu, sa nejaví ako svojvoľný, ústavne neudržateľný

alebo prijatý v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu aplikovaných právnych noriem. V
tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné ešte dodať, že uvedený záver odvolacieho súdu tiež
rešpektuje zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t. j. „práva patria iba bdelým“, na ktorej je postavené
slovenskésúkromnéprávoaktorájeužustálenouzásadourozvíjanouvpomerochmodernéhoprávneho
štátu, ktorý subjekty právneho vzťahu poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne

pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na ochranársku ruku
paternalistického štátu.

13. So zreteľom na uvedené dovolací súd zastáva názor, že žalobkyňa neopodstatnene vytýka
súdom, že by skutkové zistenia boli v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi a právne závery

v extrémnom nesúlade so zisteným skutkovým stavom alebo že by konanie bolo postihnuté rôznymi
závažnými deficitmi v dokazovaní. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi
vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasí a nestotožňuje sa s
nimi, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu (I. ÚS 188/06), a tým k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p.,

pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s
jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS

252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

14.1. Pokiaľ žalobkyňa súdom oboch nižších inštancií vytýka, že nevykonali všetky ňou navrhnuté
dôkazy, dovolací súd uvádza, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou
strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (porov. § 185 ods.

1 C.s.p.). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie
dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie
skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,
ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitýúčastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 C.s.p.) (I. ÚS 350/08).
14.2. K záveru o porušení práv žalobkyne ale nemôže sama osebe viesť skutočnosť, že odvolací súd

neakceptoval ňou predložené návrhy na vykonanie dokazovania (resp. doplnenia dokazovania). Aj z
ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že zásah do základného
práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti bolo možné
konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného
dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu

vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním
navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v
konaní (I. ÚS 350/08).
14.3. Podľa názoru dovolacieho súdu ale o tento prípad v prejednávanej veci nešlo. Súdy oboch
nižších inštancií v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, prečo nepovažovali za potrebné vykonať ďalšie
žalobkyňou navrhnuté dôkazy (porov. body 80 a 81 rozsudku súdu prvej inštancie), pričom dovolací

súd považuje toto zdôvodnenie za primerané a plne sa stotožňuje s tým, že vo vzťahu k rozhodujúcim
skutočnostiam pre meritórne rozhodnutie vykonanie týchto dôkazov nebolo potrebné, pretože sa týkali
overenia skutočností, ktoré buď nemali relevantnú súvislosť s predmetom konania, alebo ktoré už boli
dostatočným spôsobom preukázané v konaní vykonanými listinnými dôkazmi.

15. Žalobkyňa ďalej v dovolaní žiada dovolací súd, aby prehodnotil doteraz zistený skutkový stav
a doplnil dokazovanie o ďalšie dôkazy. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že dovolanie
nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení
skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a
rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu,

že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto
nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie,
ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a
zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie

dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 C.s.p viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd,
a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole
postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce
má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní
(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či

konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k
vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., avšak ako už dovolací súd vyššie uviedol, tieto vady
v prejednávanej veci nezistil.

16. Napokon žalobkyňa namieta, že k porušeniu jej práva na spravodlivý proces došlo zbytočnými
prieťahmi v konaní zo strany súdov oboch nižších inštancií. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo
na konanie bez zbytočných prieťahov je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, avšak samotnou
skutočnosťou, že v konaní dochádzalo k zbytočným prieťahom, sa procesnej strane neznemožňuje
žiadna realizácia jej patriacich procesných práv (žalobkyňa mala naďalej plnú možnosť tieto práva v

konaní uskutočňovať), a preto nemôže byť spôsobilá založiť procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420
písm. f/ C.s.p., a tým ani prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia a viesť k zrušeniu dovolaním
napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ dovolateľka zastáva názor, že v konaní dochádzalo k zbytočným
prieťahom, právo jej poskytuje iné prostriedky právnej ochrany na ich odstránenie, či „odškodnenie“, ako
napr. ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, či žalobu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

štátu za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, než dovolanie.

17. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že žalobkyňa neopodstatnene namieta, že odvolací
súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prípustnosť jej dovolania z ustanovenia § 420

písm. f/ C.s.p. preto nevyplýva.

18. Žalobkyňa ďalej vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p, podľa
ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilorozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.

19. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

20. Dovolací súd zdôrazňuje, že všetky dôvody prípustnosti dovolania z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci vymenované v § 421 ods. 1 C.s.p. sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie
ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Ustanovenie § 432 ods.
2 C.s.p. uvádza spôsob, ako má dovolateľ tento dovolací dôvod vymedziť. Uvedené ustanovenie je

nutné vykladať v súvislosti s § 421 C.s.p., čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť
nesprávnym právnym posúdením takej právnej (a nie skutkovej) otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), alebo je dovolacím súdom rozhodovaná

rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p.), pričom dovolateľ je povinný tento dovolací dôvod vymedziť tak,
že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva táto nesprávnosť
(§ 432 ods. 2 C.s.p.).

21. Dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods.

1 písm. a/ C.s.p., by mal dovolateľ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako
ju riešil odvolací súd, vysvetliť (prípadne aj označením rozhodnutia dovolacieho súdu doložiť), v čom
sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, a napokon uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa
§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., dovolateľ musí relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné, pretože

zásadná právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ vyriešená, pričom dôvodom dovolania potom
môže byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a
ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ. Napokon v dovolaní, ktorého prípustnosť
sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., by mal dovolateľ konkretizovať rozhodnutia dovolacieho
súdu, v ktorých je daná právna otázka rozhodovaná rozdielne. Len polemika dovolateľa s právnymi

názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako
odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v §
421 ods. 1 písm. a/, b/, resp. c/ C.s.p. (4 Cdo 8/2018, 4 Cdo 98/2018).

22. V preskúmavanej veci podľa názoru dovolacieho súdu žalobkyňa pri vymedzení uplatneného

dovolacieho dôvodu (nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom) spôsobom uvedeným
v § 432 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 421 ods. 1 C.s.p. nepostupovala, čo je zrejme dôsledkom tiež
toho, že dovolanie žalobkyne je takmer v celom rozsahu doslovným opisom jej odvolania, pre ktoré ako
riadny opravný prostriedok sa nevyžadujú tak prísne podmienky prípustnosti ako pre dovolanie, ktoré je
mimoriadnym opravným prostriedkom. Žalobkyňa v dovolaní jednak vôbec nevymedzila, či prípustnosť

svojho dovolania vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ C.s.p., a takisto vôbec nekonkretizovala
právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ani neuviedla, v čom
nesprávnosť jej riešenia odvolacím súdom podľa jej názoru spočíva a ako mala byť správne vyriešená,
ale iba opätovne zopakovala vlastný pohľad na skutkový a právny stav veci, prípadne sa dožadovala
revízie skutkových zistení či vykonania ďalších dôkazov, hoci Civilný sporový poriadok uplatnenie

takýchto nových prostriedkov procesnej útoku či obrany v dovolacom konaní nepripúšťa (§ 435 C.s.p.).
Len strohé vymenovanie ustanovení právnych predpisov, ktoré podľa názoru žalobkyne súdy oboch
nižších inštancií nesprávne aplikovali, bez toho, aby uviedla vlastnú právnu argumentáciu, ktorá by sa
týkala nastolenej právnej otázky, ako ju mal odvolací súd správne vyriešiť, nespĺňa zákonom stanovenú
požiadavku kladenú na spôsob jeho vymedzenia v zmysle § 432 ods. 2 C.s.p.

23. Dovolací súd je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440
C.s.p.), včítane ich obsahového i rozsahového vymedzenia, a z iných, než dovolateľom uplatnených
dôvodov, napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Dovolací súd preto nemohol svoje rozhodnutiezaložiť na predpokladoch alebo domnienkach, ktorú právnu otázku eventuálne mala dovolateľka na
mysli a ktorej správnosť alebo nesprávnosť by mala byť podrobená dovolaciemu prieskumu. Za
týchto okolností dovolací súd nemohol pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a

hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie či odvolací súd, pretože v takom
prípade by totiž uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen
účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 432 ods. 1 a 2 C.s.p., ale aj princípu rovnosti
zbraní a kontradiktórnosti konania, keďže rozhodnutie dovolacieho súdu by bolo založené na iných
skutočnostiach, ako boli tvrdené dovolateľkou a ku ktorým mala možnosť vyjadriť sa žalovaná ako

protistrana vo svojom vyjadrení k dovolaniu.

24. Žalobkyňou namietaný dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia teda spočíva len v
uvádzaní všeobecných nesprávností a polemík s rozhodnutím, pričom ako už bolo dovolacím súdom
uvedené, z jeho konštantnej rozhodovacej praxe vyplýva, že sama polemika dovolateľa s právnymi
závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho,

ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému
v § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ C.s.p.

25. Konkludujúc uvedené, dovolací súd uzatvára, že vymedzenie dovolacieho dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia, aké žalobkyňa predkladá vo svojom dovolaní a aké z jeho obsahu (§ 124 ods. 1

C.s.p.) možno vyvodiť, nezodpovedá spôsobu vymedzenia v zmysle § 431 až § 435 C.s.p. Absenciu
takej náležitosti považuje Civilný sporový poriadok za dôvod pre odmietnutie dovolania v zmysle § 447
písm. f/ C.s.p.

26. Napokon dovolací súd dodáva, že ak žalobkyňa spochybňovala riešenie otázky, či bol alebo nebol

dostatočne preukázaný prechod predmetných akcií dedením, táto otázka je otázkou skutkovou, a nie
právnou. Pokiaľ v dovolaní vymedzená otázka predstavuje otázku skutkovú, nie je splnená zákonná
podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 C.s.p. a takúto otázku nie je
dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť.

27. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne v časti namietajúcej vadu
zmätočnosti (§ 420 písm. f/ C.s.p.) ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné, podľa § 447 písm. c/ C.s.p. a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie
veci (§ 421 ods. 1 C.s.p.) ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. f/ C.s.p.

28. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta
C.s.p.).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.