Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201049
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8314201049.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. B., N.. XX. X.XXXX, A. (L. W.
Q. V.) D. B. XXXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie 366,57 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Humenné č.k. 15C 202/2015-114 zo dňa 2.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia vec
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 279,59 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne

od 11.11.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V II. výroku v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. V III. výroku priznal žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v
rozsahu 52 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.1.2014 domáhal

zaplatenia sumy 366,57 eur s vyčísleným úrokom z omeškania 11,- eur od 11.3.2010 do 10.11.2010
a s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 366,57 eur od 11.11.2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011 postupca
B. B., P.. B.. postúpil pohľadávku voči žalovanému žalobcovi, lebo dňa 22.11.2005 uzavrel postupca so
žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné
podmienky. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym

obchodom. Pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 2.207,09 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.688,23
eur, riadneho úroku 261,24 eur, úroku z omeškania 257,62 eur. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné
od 10.3.2010 do 10.11.2010 v počte 9 a celkovej výške 366,57 eur. Uplatnil si aj úroky z omeškania.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, zmluvou o splátkovom úvere,
všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier,

platobným rozkazom, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, námietkou neprípustnosti vedľajšieho
účastníka, odvolaním, uznesením Krajského súdu v Prešove o zrušení uznesenia, vyjadreniami strán
sporu, uznesením o nepripustení vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2005 právny predchodca žalobcu,
spoločnosť B. B., P.. B.., poskytol žalovanému úver vo výške 47.000,- Sk, teda 1.560,11 eur, ktorý sa

žalovaný zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami splatnými k 10. dňu v mesiaci, s úrokovousadzbou vo výške 17,30 % ročne. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011 postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.

5. V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je spotrebiteľský spor - poskytnutie peňažného
úveru, kde súd z úradnej povinnosti musí použiť normy spotrebiteľského práva, ako aj ostatné právne
normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to bez ohľadu na to, či sa jedná napríklad o tzv.
absolútny obchod a podobne. Normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi aj vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku a iným normám. Súd má ex offo podľa slovenského a európskeho práva o ochrane

spotrebiteľa zabezpečiť jeho ochranu aj v rámci súdneho konania. Toto je aj v súlade s judikatúrou EÚ a
aj súdov Slovenskej republiky (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. ÚS 402/2013-10
z 19.6.2013). Súd zistil, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22.11.2005 neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované citovanými ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, a to výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 50,-
Sk bez uvedenia počtu splátok. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky,

t.j. aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov,
ani termíny ich splatnosti, nakoľko tie majú byť v zmysle uvedeného ustanovenia určené v splátkovom
kalendári, avšak tento k zmluve nebol pripojený. Žalobca do zmluvy uviedol len celkovú splátku, z ktorej
nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania
zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.

Súd je toho názoru, že napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15,
Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, je úver potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Ak by žalovaný seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť
hodnotu RPMN nižšiu ako bola úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver,

ktorých úrok je len jednou časťou a logicky teda RPMN musí byť vyššie ako je úroková sadzba. Navyše
súd zistil, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve,
o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a priemernej RPMN tiež vzhľadom nato, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o

úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa
citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

6. Žalobca mal teda nárok iba na vrátenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a úhradou. Z podania
žalobcu zo dňa 18.6.2018 súd zistil, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 1.560,11 eur

a uhradil žalobcovi sumu 1.280,52 eur. Žalobcovi preto patrí suma 279,59 eur s príslušenstvom a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do
omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, ktorý si uplatnil v
žalobe v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády, a to zo sumy
279,59 eur za obdobie od 11.11.2010 (od účinnosti postúpenia pohľadávky) do zaplatenia dlžnej sumy

ako v žalobnom petite.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že úspech žalobcu v konaní predstavuje 76
% ( 279,59 eur) a úspech žalovaného predstavuje 24 % (86,98 eur). Teda medzi pomerom úspechu
žalobcu a jeho neúspechom, je rozdiel v prospech žalobcu a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 52 %, ktorý mu súd priznal a o ktorom rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

8. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 261 ods. 6 písm. c), § 497, § 504 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 4 ods. 1, 2,

3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok.

9. Proti II. výroku tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že
súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. K uzavretiu zmluvy došlo dňa

22.11.2005. Ustanovenie, na základe ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), je účinné
až od 01.01.2008 (na základe novely č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch anotárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov). Na základe uvedených zákonných ustanovení žalobca zastáva názor, že pokiaľ nie je splnená
podmienka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z., nie je uvedený nedostatok

sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako
v danom čase nebolo ani nevyhnutnou náležitosťou úverovej zmluvy uvedenie priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý k predmetnému ustanoveniu zaujal v Uznesení z 22.2.2018 sp. zn.
3Cso/146/2017. Žalobca pre úplnosť uvádza, že ZoSÚ ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej

úverovej zmluvy za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom s
cieľom účinným spôsobom informovať spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, na základe
čoho by spotrebiteľ mohol lepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej
úverovej zmluvy.

21. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu

preskúmalazmeniltak,ževyhoviežalobevplnomrozsahuresp.hozrušilavrátilvecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 47,47 eur,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 16,50 eur a z trov právneho
zastúpenia odvolacieho konania vo výške 30,97 eur s DPH. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho
konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 19,92 eur s DPH a režijného paušálu k

úkonu právnej služby vo výške 11,05 eur s DPH (podanie odvolania).

22. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu
nevyjadril.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi

podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré
sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP).
Po prieskume rozhodnutia v napadnutom rozsahu podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods.
1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je

potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nove rozhodnutie.

24.Odvolateľmalzato,ženapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciespočívananesprávnomprávnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil argumentáciu svojho rozhodnutia o zamietnutí

žaloby vo zvyšnej časti na právnom názore, podľa ktorého je potrebné považovať spotrebiteľský
úver, poskytnutý žalobcom žalovanej na základe zmluvy, za bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu
obligatórnej zákonom stanovenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuvedením výšky, počtu
a termínov splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy).

26. Súd prvej inštancie sa dopustil nesprávnej interpretácie inak správne použitej právnej úpravy,
týkajúcej sa vymedzenia splátok úveru ako jednej z podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv o
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Základnou spornou otázkou bolo, či predmetná
zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

27. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

28. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa

majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere.

29.Článok10ods.3Smernicektomudodáva,ževprípadeuplatneniačlánku10ods.2písm.i)Smernice
veriteľsprístupníprespotrebiteľavýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľky,atobezplatneakedykoľvek
počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

30. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy

k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

31. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru,

nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú
výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

32. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať v zmysle písm. k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia; podľa písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

33. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y).

34. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti
Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h)
stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku

10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek
počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom
Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
PokiaľideozmluvypatriacedopôsobnostiSmernice,členskéštátybynemaliukladaťzmluvnýmstranámpovinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v
oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe

nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59
Rozsudku).

35. Citovaný rozsudok Európskeho súdneho dvora konštatoval, že Smernica bráni členským štátom,
aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti,
než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných
súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o
spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom
zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo

transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo
prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 Smernice.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti najmä poukazuje aj na zhodný názor Najvyššie súdu Slovenskej

republiky k výkladu sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vyjadril, ktorý vo svojom
uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom
predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel ako dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010
Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,

teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani

to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny
splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný
výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,

to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť
spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri
uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke
(výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým
poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny

po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky
podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo
forme amortizačnej tabuľky.

37. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie Najvyšší súd Slovenskej
republiky uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte,

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky.38. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.
v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu
sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom
na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EU. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším

vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec
prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.

39. Vzhľadom na aktuálnu judikatúru má odvolací súd za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje
obligatórnu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a záver súdu prvoinštančného súdu o tom, že
predmetný úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
ods. 1 písm. a) citovaného zákona potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť
námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2

písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je
alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z.), odvolací súd uzatvára, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

40. V dôsledku prijatia vyššie uvedeného nesprávneho právneho záveru sa potom súd prvej inštancie

nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných úrokov a poplatkov,
a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal
ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v zmysle § 391 ods. 1, 2 CSP vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada s

odvolacíminámietkamižalobcuazohľadnískutočnostiuvádzanéodvolacímsúdom.Zatýmúčelombude
povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti opätovne
vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov na
úroky a poplatky, za tým účelom v súlade s ustanovením § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky
nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení.

Nové rozhodnutie je potrebné riadne a náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby
bolo presvedčivé.

43. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom
(§ 379 písm. a) CSP), odvolací súd súčasne so zrušením výroku o zamietnutí žaloby zrušil aj výrok

o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách
prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).