Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217454
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115217454.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne O.. D. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. F. R. XX, proti žalovanej C. U., D. P. XXXX/XXA, Q., O.: 31 279 171,
právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, 080 01 Prešov o náhradu
škody s príslušenstvo, o odvolaní žalovanej i žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.

17C/289/2015-147 zo dňa 06.02.2019 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobkyne.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie vzájomnú žalobu zamietol a III., ktorým
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Vzájomnú žalobu zamietol. III.
Vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 52 ods.1 až 4, § 420 ods.1 až 3, § 421, §
341, § 442 ods.1, 3, § 631, § 633, § 634 ods.1,2, § 637 ods.1,2, § 638 ods.1,2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi
žalobkyňou a žalovanou došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter. Žalobkyňa
pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Žalobkyňa má postavenie podnikateľa vykonávajúceho činnosti v oblasti stavebníctva. Súd
prvej inštancie v prvom rade skúmal, či medzi stranami sporu došlo k platnému vzniku zmluvy o dielo.

Súd prvej inštancie mal na základe výpovede strán sporu, ako aj svedkov za preukázané, že zmluvu o
dielo s určením predmetu diela a odplaty zaň uzatvárala žalobkyňa spolu so svojím otcom. Preto mal za
to, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná v tomto spore. Žalovanou je fyzická osoba - podnikateľ,
pričom je bez právneho významu, že zmluvu o dielo uzatváral zodpovedný zástupca žalovanej, nakoľko
z predloženého plnomocenstva zo dňa 25.06.2013 vyplýva, že p. U. bol oprávnený konať za žalovanú
v jej mene pri všetkých činnostiach, ktoré sú potrebné pre bezproblémový chod živnosti v stavebnej

oblasti. Pasívna vecná legitimácia tak svedčí žalovanej. Písomná forma zmluvy o dielo sa nevyžaduje.
Postačuje, že účastníci sa ústne dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy. Na platnosť zmluvy o
dielo nemá vplyv to, či na predmet zmluvy bolo alebo nebolo vydané stavebné povolenie.

4. Žalobkyňa sa po pripustení zmeny žaloby domáha voči žalovanému zaplatenia 1 480,71 Eur s
príslušným úrokom z omeškania titulom náhrady škody z dôvodu, že žalovaný nedokončil dielo - studňu

riadne. Svoj nárok špecifikovala tak, že žalovaná suma pozostáva zo sumy 378,- Eur, ktorú uhradila p.
Duchovi za strojový výkop studne, zo sumy 300,- Eur, ktorú uhradila žalovanej ako preddavok za výkopstudne a sumy 802,71 eura za zaplatený materiál (skruže uložené v zemi) a jeho dovoz. Protiprávnosť
konania škodcu zahŕňa dve zložky: protiprávny úkon a protiprávnosť úkonu. Protiprávny úkon je konanie
subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Úkonom je prejav fyzickej a psychickej stránky človeka navonok.

Psychická stránka spočíva v prítomnosti vedomia a vôle konajúceho protiprávny stav spôsobiť. Fyzická
stránka predstavuje prejav vôle navonok alebo nedostatok takého prejavu. Protiprávnosť úkonu spočíva
v porušení právnej povinnosti, t.j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Na to, aby sa úkon mohol
kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti. Právna povinnosť môže
vyplývaťpriamozprávnychpredpisov(napr.Občianskyzákonník),inýchnoriem(napr.technickénormy),

zo zmlúv, iných právnych úkonov. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na
poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Ďalším pojmovým znakom zodpovednosti za
škodu je vznik škody. Ide o ujmu, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom-peniazmiajenapraviteľnáposkytnutímmajetkového
plnenia, predovšetkým peňazí. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako aj svedkov vyplýva,
že mechanicky výkop do hĺbky 7 metrov realizoval p. C. a následne došlo k podkopávaniu studne

ručne. Výkop realizovali poverení pracovníci žalovanej ako aj zodpovedný zástupca žalovanej. Po tom
ako došlo k vychýleniu skruží na jednu stranu, žiadala žalobkyňa prostredníctvom svojho otca o vybratie
skruží, vyrovnanie dna studne a osadenia do roviny. K vybratiu skruží došlo na pokyn otca žalobkyne
v hĺbke 10 metrov a následne boli skruže opäť osadené, avšak po ďalšom obkopaní, opätovne došlo k
ich posunutiu došikma. Žalobkyňa, resp. jej otec požadovali opätovné vybratie skruží, čo zodpovedný

zástupca žalovanej odmietol z obavy o zdravie, nakoľko to nebolo bezpečné. Dielo napokon nedokončil.
Vykonaným dokazovaním, predovšetkým znaleckým posudkom č. 81/2017 znalca O.. E. A. mal súd
prvej inštancie preukázané, že žalovaná pri realizácii diela neporušila normu upravujúcu technické
parametre realizácie studne - norma J. č. XX XXXX Studne miestneho zásobovania pitnou vodou.
Záväzná technická norma na vykonanie diela nebola porušená. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne k

znaleckému posudku, že znalec mal posudzovať realizáciu studne v zmysle prílohy číslo 2 normy -
kopané studne z betónových skruží, žalobkyňa v konaní nepreukázala, že dohoda o spôsobe realizácie
studne bola práve spôsobom v zmysle prílohy číslo 2 vrátane štrkového obsypu. Naopak, zo žaloby
vyplýva, že dňa 15. 5. 2014 došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, pričom studňa mala byť vykopaná
mechanicky postupným ukladaním betónových skruží, mechanický výkop sa mal uskutočniť do hĺbky

7,5 metra a zvyšok predpokladali, že bude možné dokopať iba ručne. Preto súd prvej inštancie pre
neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne o porušení právnej povinnosti žalobu o náhradu
škody zamietol. Dôkazným bremenom sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to,
že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci
samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu,

ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba prijať iné právne dôsledky; ide o tú stranu
sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa
nedisponuje žiadnou projektovou dokumentáciou ani stavebným povolením, ktoré sa na stavbu studne
vyžaduje (§ 18 ods. 2, 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a contrario) a ktoré by jej dôkaznú situáciu

zlepšili. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že nesplnenie zmluvného záväzku (nedokončenie
diela) nemožno považovať za škodu. Konštatoval, že je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť z akého
dôvodu nedošlo k dokončeniu diela. Možno usúdiť, že obavy o bezpečnosť pracovníkov žalovanej (ide
o výkop studne v hĺbke až 14 m) boli na mieste a pokiaľ zodpovedný zástupca odmietol realizovať dielo
v zmysle nevhodných pokynov žalobkyne a jej otca (opätovné vyberanie osadenie skruží), je potrebné

pri rozhodovaní o náhrade škody, ktorá je predmetom sporu, prihliadať. V danom prípade prichádza do
úvahy aj prípadné spoluzavinenie žalobkyne v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na to, že bolo na žalobkyni, aby vznik škody a jej výšku preukázala, súdu neostalo nič iné ako žalobu
žalobkyne zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena. Žalobkyňa ešte na ostatnom pojednávaní
uviedla, že žiada, aby jej žalovaná studňu dokončila a je ochotná za dokončenie zaplatiť. Aj z uvedeného

je zrejmé, že žalobkyni škoda nevznikla, nakoľko dielo je možné - podľa znaleckého posudku ako aj v
zmysle žiadosti žalobkyne dokončiť.

5. Zamietnutie návrhu žalobkyne na dokovanie výsluchom svedka p. C. odôvodnil súd prvej inštancie
tým, že skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré sa mali výsluchom tohto svedka preukázať neboli

spornými. Žalobkyňa neuviedla žiadne iné okolnosti, ktoré mali byť výsluchom tohto svedka objasnené.
Zamietnutie návrhu žalobkyne na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom z odboru
vodohospodárstva - vodohospodárske stavby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z úradného
záznamu zo dňa 26. 04. 2016 vyplýva, že O.. H., ktorého žalobkyňa označila ako znalca v príslušnomodbore uviedol, že nemá oprávnenie na oceňovanie stavebných prác. Zároveň tento znalec vyvrátil, že
by k danej veci kvôli studni bol potrebný znalec z oblasti vodohospodárskych stavieb

6. Čo do zamietnutia vzájomnej žaloby žalovanej o zaplatenie sumy 780,- Eur titulom neuhradenej ceny
práce poukázal súd prvej inštancie na ust. § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak
nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Zhotoviteľ diela splní svoj záväzok až vtedy,
keď je dielo dokončené a iba v tom prípade mu vznikne nárok na zaplatenie celej ceny diela. Zhotoviteľ
diela svoju povinnosť zo zmluvy nesplní tým, že bude na diele pracovať, ale iba tým, že objednávateľovi

poskytne výsledok svojej práce. Zmluva o dielo je charakteristická práve tým, že jej predmetom nie
je práca, ale jej výsledok. Súd v danom prípade zohľadnil všetky vyššie popísané skutkové okolnosti
prípadu a mal za to, že priznanie vyfakturovanej ceny práce by bolo tiež v rozpore s ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. K istému pochybeniu došlo tiež na strane žalovanej, keď napriek tomu,

že jej zodpovedný zástupca mal vedomosti o nevhodnosti pokynov, tieto zrealizoval. Z týchto dôvodov
súd vzájomnú žalobu zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods.1 v spojení s ust.§ 262 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Konštatoval, že vzhľadom k tomu, že strany sporu v konaní

úspech nemali (žaloba žalobkyne o náhradu škody ako aj vzájomná žaloba o zaplatenie ceny diel boli
zamietnuté), súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Napadla druhý a tretí výrok rozsudku s tým,
že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožňuje sa s právnym

názorom súdu prvej inštancie vysloveným najmä v 37. a v 38. bode odvolaním napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie a to, že žalovanej nemožno priznať právny nárok na zaplatenie sumy vo výške
780,- Eur z dôvodu, že dielo nebolo v zmysle § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka riadne dokončené,
ďalej z dôvodu, že priznanie uvedenej sumy žalovanej by bolo v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v rozpore s dobrými mravmi a napokon z dôvodu, že aj žalovaná pri vykonávaní diela

pochybila, keď dielo uskutočnila napriek nevhodným pokynom zo strany žalobkyne. Správne mali
byť na zistený skutkový stav v danej veci v časti týkajúcej sa vzájomnej žaloby žalovanej aplikované
ustanovenia § 637 ods. 1, § 637 ods. 2, § 457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
prostredníctvom svojho zodpovedného zástupcu uzatvorila so žalobkyňou zmluvu o dielo, predmetom
ktorej bolo zhotovenie studne pri dohodnutej cene za dielo vo výške 110,- Eur za (bežný) meter výkopu.

Žalovaná počas uskutočňovania prác nijako nepochybila, čo vyplýva o. i. aj zo znaleckého posudku
č. 81/2017 zo dňa 30.08.2017, ktorý vyhotovil O.. E. A.. Žalobkyňa spoločne so svojim otcom počas
uskutočňovania prác zo strany žalovanej takmer neprestajne vznášala žalovanej rôzne pokyny na ďalší
postup, čo žalovaná v zmysle svojho poctivého podnikania, úcty k zákazníkovi a svojej dlhoročnej
snahe vyhovieť požiadavkám zákazníka rešpektovala a snažila sa tak v čo najväčšej miere zohľadniť

pri uskutočňovaní prác aj požiadavky žalobkyne s tým, že žalovaná zakaždým opakovala: „kým dielo
dokončím, studňa bude rovno“. Kľúčový konflikt, resp. „stret“ nastal až pri požiadavke žalobkyne o
opakované v poradí druhé vyberanie skruží zo zeme a ich opätovné osadenie. Takýto pokyn žalovaná
ihneď na mieste samom označila za nevhodný a krajne nebezpečný pre ohrozenie života a zdravia a
opodstatnene tak hrozil zosuv pôdy na toho, kto by skruže začal vyberať. Keďže žalobkyňa trvala na

opätovnom vyberaní skruží a žalovaná to odmietala, bola žalovaná nútená odstúpiť od zmluvy o dielo
s následnou požiadavkou zaplatenia ceny za doposiaľ vykonané práce. Vyššie opísané skutočnosti
vyplývajúzvykonanéhodokazovania,súdefactonespornéasúdomprvejinštanciebolizistenésprávne.
Preto žalovaná nerozumie ako dospel súd prvej inštancie k potrebe aplikácie § 634 ods. 2 a § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka na takto zistený skutkový stav veci. Žalovaná nijako nepochybila a

pri nevhodnom pokyne, ktorým bola požiadavka žalobkyne na opätovné vyberanie skruží, žalovaná
odstúpila od zmluvy. Nebezpečným a teda nevhodným pokynom nebola prvá požiadavka na vyberanie
skruží. Táto požiadavka bola neštandardná, avšak žalovaná jej vyhovela a tvrdila, že studňu riadne
dokončí. Až pri opätovnej požiadavke na vyberanie skruží bola žalovaná nútená odstúpiť od zmluvy. Je
celkom evidentné, že situáciu, v ktorej sa v súčasnosti žalobkyňa nachádza, si žalobkyňa v plnej miere

spôsobila sama a bez akéhokoľvek spoluzavinenia žalovanej. Naopak, žalovaná sa veľmi snažila dielo
dokončiť, no pre správanie sa žalobkyne a jej nevhodný a neústupčivý pokyn na opakované vyberanie
skruží to už žiaľ nebolo možné. Žalovaná v tejto spojitosti opätovne uviedla, že ide o jedinú studňu,
ktorú za svoje dlhoročné pôsobenie nedokončila. To, že dielo nie je dokončené je logický dôsledoktoho, že žalovaná pred dokončením diela od zmluvy odstúpila, V žiadnom prípade preto nemôže súd
prvej inštancie nedokončením diela opodstatňovať nepriznanie práva na zaplatenie ceny za doposiaľ
vykonané práce. Žalovaná od zmluvy odstúpila zákonným spôsobom, preto je vylúčená aplikácia §

634 ods. 2 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je namieste aplikácia § 637 ods. 1, § 637 ods. 2,
§ 457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre správanie sa žalobkyne (nevhodný pokyn) bola
žalovaná nútená pred dokončením diela odstúpiť od zmluvy, v dôsledku čoho jej vzniklo právo na
peňažnú náhradu za doposiaľ vykonané práce s tým, že výšku predmetnej náhrady je možné spoľahlivo
vyčísliť s prihliadnutím na dohodu strán sporu o cene diela a vypracovaný znalecký posudok v danej

veci. Rovnako tak žalovaná s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti opodstatňuje aj svoj
nesúhlas s odvolávaním sa súdu prvej inštancie na rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ už by v danej veci
mal vzniknúť rozpor s dobrými mravmi, tak nie na strane žalobkyne, ale naopak na strane žalovanej,
ktorá si splnila všetky svoje povinnosti, nijako nepochybila, všetko spravila správne, vynaložila značné
trovykonaniaanapriektomusúdprvejinštanciejejvzájomnúžalobuzamietol.Nesprávnymrozhodnutím
súdu prvej inštancie o vzájomnej žalobe žalovanej dospel súd prvej inštancie zákonite aj k nesprávnemu

rozhodnutiu o trovách konania. Žalovaná oponuje argumentácii súdu prvej inštancie, že ak súd prvej
inštancie konštatuje, že obe žaloby zamietol, nejedná sa o rovnocenný výsledok pre obe strany sporu.
Žalobkyňasavočižalovanejdomáhalazaplateniasumyvovýške1.480,71Euražalovanávočižalobkyni
zaplatenia sumy vo výške 780,- Eur, preto je úspech žalovanej v doterajšom konaní pred súdom prvej
inštancie väčší ako úspech žalobkyne. Skutočnosť opísanú v predchádzajúcom odseku bolo podľa

žalovanej potrebné náležite zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania, čo sa však neudialo. Preto
žalovaná žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v časti II. a III. výroku zmenil tak, že
zaviaže žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu 780,- Eur a prizná žalovanej právo na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom v rozsahu 100 %.

9. K odvolaniu žalovanej bolo pripojené aj jej stanovisko. Uvedené sa zhoduje s obsahom odvolania,
ktoré vyhotovil advokát žalovanej, teda že nikdy nebolo povedané, že za výkop studne sa bude platiť
až po dokončení studne. Zároveň, že žalovaná pri realizácií diela chybu neurobila a žiadnu normu
neporušila. Volila jediný možný technologický postup, ktorý sa v tak v nestabilných horninách mohol
realizovať. Zároveň žalovaná uviedla, že rozsudok považuje za nespravodlivý aj z dôvodu, že bola

nespravodlivo obžalovaná, za svoje práce nedostala zaplatené, o súdnoznalecký posudok požiadala
žalobkyňa, ale polovicu musela zaplatiť žalovaná. Musela zaplatiť 6 % súdny poplatok zo vzájomnej
žaloby a bude musieť ešte zaplatiť 6 % súdny poplatok za odvolanie, zároveň musela zaplatiť aj za
právne služby. Zároveň rozporovala, že by porušila dobré mravy. Konštatovala, že je úplne zrejmé, že je
poškodenou stranou. Druhá požiadavka na vyberanie skruží bola úplne nezmyselná. Nedalo sa inak iba

ukončiť práce. Požiadavku žalobkyne považovala za šikanovanie a v takej hĺbke a nestabilnej hornine za
obrovské bezpečnostné riziko. Nedalo sa inak - nemala na výber, preto bol donútený odstúpiť od zmluvy.

10. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa obsahu tohto vyjadrenia však sa jedná aj o
odvolanie proti výroku I. rozsudku. Žalobkyňa totiž žiada, aby odvolací súd určil žalovanej uhradiť škodu,

ktorú spôsobila neodborným postupom pri kopaní kombinovanej studne žalobcovi vo výške 1.480,71
Eur s 8 % úrokom z omeškania od 01. 06.2014 do zaplatenia a uhradila trovy konania vo výške 100
%, Ide o petit žaloby žalobkyne vo veci samej. Stotožnila sa s právnym názorom v časti, že žalovanej
nemožno priznať právny nárok na zaplatenie sumy vo výške 780,- Eur z dôvodu, že dielo nebolo v
zmysle § 634 ods.2 Občianskeho zákonníka riadne dokončené. Ďalej z dôvodu, že priznanie uvedenej

sumy žalovanej by bolo v rozpore s ust.§ 3 ods.1 Občianského zákonníka, teda v rozpore s dobrými
mravmianapokonzdôvodu,žeajžalovanáprivykonanídielapochybila. Prácebolivykonanémanželom
žalovanej O.. U., ktorý pri vykonávaní diela v plnom rozsahu pochybil hneď na začiatku prác a to tým,
že pri vykopaní studne bagrom p.C., ktorý mal problém pri ukončení výkopu, t.j. pri vyrovnávaní dna
výkopu bagrom narazil na väčší kameň a pre krátke rameno bagra ho nemohol vybrať. Na základe

uvedeného odmietol pokladať skruže na neupravené dno. Pán C. túto skutočnosť telefonicky oznámil
vykonávateľovi diela p. U., že skruže nemôže spustiť na dno výkupu pre kameň a požiadal ho, aby
hneď prišiel ručne vykopať kameň a upraviť dno výkopu. Pán U. mu telefonicky oznámil, že nemá
čas a nariadil p. C., aby skruže spustil a že potom podkopaním vyberie kameň a celú záležitosť zobral
na vlastnú zodpovednosť. Tento postup žalobkyňa spolu s otcom spochybnili a nesúhlasili s ním. Pri

podkopávaní skruží p. U. sa nepodarilo vybrať kameň a z toho dôvodu skruže ostali visieť na kameni
skrižované. Pán U. tu nedodržal správny postup a nedodržal ani bezpečnosť pracovníkov tým, že dvoch
mladých ľudí dal kopať do skrižovaných a nezaistených skruží. Ručný výkop bol vykopaný do hĺbky 2,5
m bez toho, aby skruže podkopávaním sadali tak ako majú sadať pri podkopávanej studni. Tieto skružeostali visieť na kameni. Pán U. pre bezpečnosť práce pracovníkov neurobil žiadne opatrenie. Je len
zázrak, že kameň bol taký, že váha skruží ho neotrhla a nedošlo k zasypaniu toho mladého človeka.
Dokonca aj dvom mladým chlapcom sa vyhrážal, že im za túto prácu nezaplatí, že to oni urobili chybu

pri kopaní, čo nebola pravda, pretože chybu urobil p. U. pre neodborný postup a to tým, že v prvom
rade mal ručne vykopať a odstrániť kameň. Pre bezpečnosť pracovníkov, ktorí ručne vykopávali výkop
navrhli p. U. vybrať skruže, ktoré ešte vždy boli zavesené na kameni a následne odstrániť kameň a
tak pokračovať v práci tak, aby pre bezpečnosť pracovníkov skruže podkopávaním sadali si vlastnou
váhou ako to má byť pri ručnom kopaní studne. P. U. odmietol návrh žalobkyne, bez jej vedomia a

neprítomnosti objednal si traktor - bager a skruže tlakom natlačil do vykopaného otvoru. Z dôvodu, že
natlačením skruže do úzkového priestoru došlo k zakliesneniu skruži a ďalším podkopávaním skruže
nesadali, pretože im bránil kameň, pán U. na základe vlastného rozhodnutia začal vyťahovať voľne
uložené skruže zo studne z priestoru kopanom bagrom, čo sa mu hneď nepodarilo, pretože prvú skruž
odtrhol v dvoch bodoch kliešťami a po návrhu žalobkyne, aby do skruží navŕtal diery a osadil čapy až
potom sa mu podarilo vybrať iba jednu skruž. K tomu predložila žalobkyňa fotodokumentáciu. Pán

U. si priznal chybu a uviedol, že on studňu spúšťanú ešte nekopal, že on len prehlbuje už vykopané
studne, pre nedostatok vody a to spôsobom, že osadzoval PVC rúry s menším priemerom. Na skruže
betónové nemal ani kladkostroj a nemal ani silné laná. Z hore uvedeného vyplýva, že p. U. nemal prax so
spúšťaním betónových skruží a ani odbornosť vo veci kopanej studne a žalobkyňu pri uzatváraní ústnej
dohody uviedol do omylu. Odstúpenie od zmluvy bolo účelové a úmyselné založené na klamstve, že

neprestajnezostranyžalobkyneboli vnášanérôznenezmyselnépokyny.Takétotvrdeniasanezakladajú
na pravde a sú neopodstatnené. Pán U. svojvoľne a bez vedomia žalobkyne opustil stavenisko, nechal
tam aj osobné veci a tak až po výzve žalobkyne na ukončenie diela potom odstúpil od zmluvy. Od
zmluvy odstúpil iba z dôvodu, že nemal už iné východisko, pretože ak by bol tak pokračoval ďalej v
kopaní do hĺbky 18 - 20 m a viac, podľa priečneho rezu studne uvedenom v znaleckom posudku bol by

iba naďalej navyšoval odchýlku studne. Ďalej poukázala žalobkyňa na skutočný stav podľa znaleckého
posudku. Konkrétne na priečny rez studne, príloha č. 6 znaleckého posudku. Následne poukázala na
hodnotenie diela pod č. 2.4 v znaleckom posudku, kde znalec uvádza, že zvislosť studne je možné
eliminovať ďalšou realizáciou, ale záleží to na geológií podložia a to nie je kompetentný hodnotiť. V
znaleckom posudku v bode 2.8 súdny znalec hovorí, že pri technickom postupe znalec nebol, nevie sa

vyjadriťktechnologickémupostupuzhotoviteľaaztohodôvodup.U.ažalovanásanemôžuodvolávaťna
súdnoznalecký posudok. Znalecký posudok nebol vykonaný znalcom v obore vodohospodárstva, ktorý
je na to kompetentný. Žalobkyni pre neodbornosť zhotoviteľa diela p. U. bola spôsobená škoda vo výške
1.480,71 Eur, ktoré boli vynaložené na realizácií studne. Ďalšie finančné prostriedky budú vynaložené
na zásyp neukončenej studne, ktorá nie je vykopaná odborne, ktorá neplní účel studne.

11. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že žiada
odvolacísúd opriznanie náhraduškodyvovýške1.480,71sprísl. Vtejtosúvislostižalovanápoukázala
na článok 16 ods.3 C.s.p. s tým, že v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť
rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila. V danej veci proti rozsudku

podala opravný prostriedok iba žalovaná. Ide o irelevantný odvolací návrh žalobkyne, nakoľko bol
vyslovený po uplynutí zákonnej lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku. Žalovaná znovu
zopakovala, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o dielo pri dohodnutej cene za dielo vo výške 110,-
Eur (bežný) meter výkopu. Žalovaná od zmluvy odstúpila pre nevhodný pokyn žalobkyne v podobe
požiadavky na opätovné vyberanie už osadených skruží von z výkopu, ktorý už bol toho času hlboký až

približne 14 metrov. Žalovaná požaduje od žalobkyne doplatenie ceny za doposiaľ vykonané práce v
zmysle dohody o cene za dielo a tiež s odkazom na znalecký posudok č. 81/2017 zo dňa 30.08.2017,
ktorý vyhotovil O.. E. A.. Žalovaná pri vykonávaní diela nijako nepochybila. Stanovisko k ostatným
námietkam, resp. tvrdeniam žalobkyne a celkový „pohľad na vec" žalovaná prezentuje v samostatnom
dokumente priloženom k stanovisku. Navrhla, aby súd v odvolacom konaní rozhodol tak ako uviedla vo

svojom odvolaní čo do výroku II. a III.

12. Zo samostatného stanoviska vyplýva, že p. C. vykopal studňu a po jej výkope volal Ing. U., či má
do výkopu osadiť - spustiť skruže. Jednoznačne mu pán U. povedal, že áno. P. C. na žiaden kameň
nenarazil, jeho rameno na bagri neumožňuje bez podkopu výkop do väčších hĺbok ako 7 metrov. Aj

keby žalovaná prišla a upravila dno, aj tak by sa pri ďalšom podkope skruže naklonili. Išlo o nezmyselnú
požiadavku. Žalovaná nikdy neide do nezaistnej studne. Ak by nezaistila skruže, t.j. nezviazala by
spodnú a vrchnú skruž pomocou reťazí a pre tento účel špeciálne vyrobených upinákov,. pri podkope
skruží by došlo k tomu, že by spodná skruž padla do podkopaného priestoru a rozbila sa. Tomu sa hovorížestudňamôžespadnúť-skružesazrútia,rozbijúapoprevracajúvovýkopeakopáčostanezakliesnený
vo výkope. Pri vypočúvaní na súde prvej inštancie bola žalovaná ochotná vysvetliť - nakresliť súdu
ako bola studňa realizovaná, ale kreslenie bolo zamietnuté. Preto nakreslila obrázky ako to vyzeralo

po výkope bagrom, ako boli do vykopaného otvoru spustené - osadené skruže ktoré sa zatlačili do
pieskového podložia cca 30 - 50 cm a ako nasledoval ich podkop. Výkop bol širší ako je vonkajší priestor
skruží a zároveň ak by neboli zviazané spodné a vrchné skruže, ich zasunutím pod zúžené miesto
by spadli na dno studne a rozbili sa, preto boli zviazané. Je zrejmé, že žalovaná mala skúsenosti s
takýmto typom výkopu. Ak by nemala, ako by bolo možné že mala pripravené reťaze a špeciálne

upinákynazviazanieskružíavšetkopotrebnéprerealizáciustudne.Odzmluvyodstúpilaprepožiadavku
opätovného vyberania skruží. Od studne pán U. neušiel, keď balil veci, prišla pani O. a pýtala sa čo
robí. Povedal jej že končí a balí veci. Nato odišla a zamkla priestor kde mali uložené veci. Súdom bolo
konštatované, že žalovaná žiadnu normu neporušila a neurobila žiadnu chybu.
13. Súdu prvej inštancie bolo zaslané ešte jedno stanovisko zo strany žalobkyne, ktoré však z jej strany
nebolo podpísané, v ktorom spochybnila stanovisko p. U., ktoré má byť zavádzajúce a plné klamstvá,

nezodpovedať realite a nákresy o postupe osadenia skruží majú iba vyznačené uloženie vo výkopovej
časti bagrom a s vyznačením cca 30 až 57 cm zúženého priestoru. Podstatná časť je priznanie, že 30 až
50 cm bol zúžený priestor, v ktorom bol kameň, ktorý poškodil skruže. P. U. už nevyznačil skruže, ktoré
nasilu natlačil do zúženého vykopaného priestoru počas celej hĺbky výkopu. P. U. zavádza a klame, že
vykopal priestor na 130 až 150 cm. Následne žalobkyňa uviedla ako súdny znalec reagoval na jej otázky

s tým, že pri technologickom postupe realizácie súdny znalec nebol znalý v odbore vodohospodárstva
a z toho dôvodu sa nevedel vyjadriť k technologickému postupu pri kopaní studni. Súd nezabezpečil
súdneho znalca, ktorý by posúdil technologický postup v odbore vodohospodárskej stavby - čo je
rozporné.
14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p a contrario a zistil, že odvolanie žalobkyne proti výroku
I., teda čo zamietnutia žaloby je potrebné odmietnuť a že odvolanie žalovanej proti výroku II. a III. je
dôvodné.
15. Podľa ust.§ 386 písm.a/ C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

16. Včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok na to, aby odvolanie vyvolalo
zamýšľané právne následky. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolacia
lehota je zákonnou lehotou, teda ju nemožno predĺžiť a ani skrátiť a to ani dohodou strán ani rozhodnutím
súdu.
17. Vo veci bol rozsudok súdu prvej inštancie doručený žalobkyni dňa 06.02.2019, teda v ten istý deň

ako bol doručený aj právnemu zástupcovi žalovanej. Žalovaná podala odvolanie dňa 21.02.2019, ktorý
bol aj posledným dňom odvolacej 15-dňovej lehoty. Vyjadrenie k odvolaniu, ktoré obsahuje aj odvolací
petit vzťahujúci sa k výroku I., ale aj zdôvodnenie odvolania bolo doručené osobne Okresnému súdu
Prešov zo strany žalobkyne dňa 20.03.2019, teda po uplynutí odvolacej lehoty.
18. Preto odvolací súd odvolanie žalobkyne ako neskoro podané vo vzťahu k výroku I. v zmysle ust.§

386 písm.a/ C.s.p. odmietol.
19. Predmetom odvolacieho konania teda bolo zamietnutie vzájomnej žaloby a výrok o trovách konania.
20. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 780,- Eur titulom neuhradenej ceny práce poukázal
súd prvej inštancie na ust.§ 634 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak nie je dohodnuté
inak, platí sa cena až po skončení diela. Uvedenú právnu kvalifikáciu vo vzťahu k vzájomnej žalobe

žalovanej táto v odvolaní namietala s tým, že správne má byť na zistený skutkový stav v danej veci
aplikované ust.§ 637 odsl.1, 2, § 457 a § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná konštatovala,
že keďže žalobkyňa trvala na opätovnom vyberaní skruží a žalovaná to odmietla, bola žalovaná nútená
odstúpiť od zmluvy o dielo s následnou požiadavkou zaplatenia ceny za doposiaľ vykonané práce. Súd
prvej inštancie vychádzal z toho, že zhotoviteľ diela svoju povinnosť zo zmluvy nesplní tým že bude

na diele pracovať ale iba tým, že objednávateľovi poskytne výsledok svojej práce. Zmluva o dielo je
charakteristická práve tým, že jeho predmetom nie je práca, ale jej výsledok. Preto mal súd prvej
inštancie zohľadniť všetky popísané skutkové okolnosti a mal za to, že priznanie vyfakturovanej ceny
práce by bolo tiež v rozpore s ust.§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka.
21. S názorom súdu prvej inštancie, že zhotoviteľ diela svoju povinnosť zo zmluvy nesplní tým, že

bude na diele pracovať, ale iba tým, že objednávateľovi poskytne výsledok svojej práce odvolací súd
plne súhlasí. V danom prípade však žalovaná tvrdí, že od zmluvy odstúpila a žalobkyňa túto okolnosť
nerozporuje. Už zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.01.2016 (č.l.44 spisu) vyplýva, že právny
zástupca žalovanej uviedol, že pri opakovaných nevhodných pokynoch žalobkyne bola žalovaná nútenáukončiť práce a odstúpiť od zmluvy. Za doteraz vykonané práce vyúčtovala dohodnutú odmenu faktúrou,
ktorá je predložená k spisu. Týmto zároveň vzájomným návrhom si uplatnila žalovaná 780,- Eur. Zo
spisu na č.l. 22 vyplýva, že z podania výkop studne, stanovisko zhotoviteľa - návrhy riešenia zo dňa

23.06.2014, vrátenie faktúry - odpoveď žalobkyňa trvala na výzve a žiadala dodávateľa o ukončenie
a odovzdanie diela. Aj z vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne (č.l. 168 spisu) jednoznačne vyplýva, že
žalobkyňapovažujeodstúpenieodzmluvyzaúčelovéaúmyselné,založenénaklamstve,ženeprestajne
zo strany žalobkyne boli vnášané rôzne nezmyselné pokyny. Takéto tvrdenia sa nezakladajú na pravde
a sú neopodstatnené. Pán U. svojvoľne a bez vedomia žalobkyne opustil stavenisko (nechal aj osobné

veci) a tak po výzve žalobkyne na ukončenie diela potom odstúpil od zmluvy. Od zmluvy odstúpil iba
z dôvodu, že nemal už iné východisko, pretože ak by bol tak pokračoval ďalej v kopaní do hĺbky 18 -
20 m a viac, podľa priečneho rezu studne v uvedenom znaleckom posudku by iba naďalej navyšoval
odchýlku studne.
22. Súd prvej inštancie napriek tomu, že citoval ust.§ 637 ods.1,2 Občianskeho zákonníka odstúpením
od zmluvy zo strany žalovanej sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal. Odvolacia námietka

žalovanej vo vzťahu k výroku II. rozsudku a v súvisiacom výroku III. je preto dôvodná. K tomu odvolací
súd uvádza, že strany nie sú povinné uplatnený nárok a ani obranu proti nemu právne kvalifikovať,
pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia uviesť iba rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu,
aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo

možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je, nie je
alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené (porovnaj právny názor
vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa 22.09.2011), teda že civilné
konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd).
23. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v

ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.
24. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
25. Súd prvej inštancie sa teda nezaoberal odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného a jeho
následkami napriek tomu, že uvedená skutočnosť vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania a
odstúpenie od zmluvy ako to popisuje odvolací súd vyššie, potvrdili v konaní obe strany sporu. Keďže

vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené žalovanému aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) C.s.p.
rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec v zrušenom výroku II. a III. prejednať a rozhodnúť v
kontexte s tým, že je povinný zohľadniť skutočnosti, na ktoré už vyššie poukázal odvolací súd. Vo vzťahu
k výroku o trovách konania bude sa zaoberať súd prvej inštancie i námietkami vo vzťahu k úspechu
žalovanej vo veci samej.
27. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí i o trovách tohto odvolacieho konania podľa ust.§

396 ods.3 C.s.p.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.