Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010504
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010504.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. júna 2020 prejednal
odvolania obžalovaného

A. R.,

nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom C., XX. V. XX/X, t. č. na slobode, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/93/2018 zo dňa 21. októbra 2019 a takto

r o z h o d o l :

1) Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o
uloženom súhrnnom treste, pričom výroky o vine a náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

2) Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pre trestný čin v bode 1. rozsudku súdu prvého stupňa - prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd podľa § 44 Tr. zák. upúšťa od uloženia súhrnného
trestu podľa § 42 Tr. zák. vo vzťahu k trestu uloženému obžalovanému skorším rozsudkom Okresného

súdu Prievidza, sp. zn. 1T/39/2018 zo dňa 11.6.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 2To/119/2018 zo dňa 1.8.2019.
3) Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný odsudzuje pre trestný čin v bode 2) rozsudku súdu prvého
stupňa podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.7.2019 s použitím §§ 36 písm.
l), n), 37 písm. m), 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu domáceho väzenia na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 53 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.7.2019 je obžalovaný po dobu výkonu trestu domáceho
väzenia povinný:

a) v čase od 12:00 hod. do 10:00 hod. nasledovného dňa zdržiavať sa vo svojom obydlí - na adrese
trvalého bydliska C., XX. V. XX/X, vrátane k obydliu prináležiacich vonkajších priestorov
b) viesť riadny život a
c) podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami

Podľa§53ods.3Tr.zák.účinnéhodo31.7.2019povyššieurčenúdobuvýkonudomácehoväzeniamôže
odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka

alebo orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným, avšak len z naliehavého dôvodu a na
nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu domáceho väzenia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný A. R. uznaný vinným v bode 1. z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretože dňa 30.11.2017 v čase o 12.20 h v Handlovej vpredajni Lidl na ulici Československej armády 3979/48 odcudzil 2 ks Gordon Blue tak, že si na predajnej
ploche tento tovar vložil do nákupného vozíka, v ktorom ho pozakrýval škatuľami s mliekom aby ho
nebolo vidieť a následne prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil spoločnosti Lidl

Slovenská republika, v. o. s., so sídlom Bratislava, Ružinovská 1 E, IČO: 35 793 783 celkovú škodu vo
výške 1,96 eur,
pričom takto konal napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, Odboru všeobecnej
vnútornej správy, č. P. zo dňa 29.11.2016, právoplatným dňa 21.12.2016, uznaný vinným z priestupku
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 10 eur, a napriek tomu, že dňa 12.6.2017 bol trestným
rozkazomOkresnéhosúduvPrievidzisp.zn. 3T80/2017,právoplatnýmdňa18.07.2017,uznanývinným
zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona. V bode 2. bol uznaný
vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože dňa 01.06.2018 v čase okolo 18:00 h na chodníku za bytovým domom
na ul. XX. augusta XX/X v C., po predchádzajúcom verbálnom konflikte, fyzicky napadol poškodenú

mladistvú U. N., nar. XX.XX. XXXX tak, že do nej rukami strčil, následne ju tri krát udrel päsťou ľavej ruky
do pravej časti tváre a potom do nej opäť strčil rukami, následkom čoho spadla na zem, kde si udrela
hlavu, čím jej spôsobil zranenia - otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie v oblasti pravého oka,
ktoré si vyžiadali hospitalizáciu poškodenej v nemocnici a následné liečenie, počas ktorého bol narušený
obvyklý spôsob jej života v trvaní menej ako 7 dní.

Bol za to odsúdený podľa §§ 156 ods. 3, 42 ods. 1, 41 ods. 1, 38 ods. 4, 37 písm. h), m) Tr. zák. k
súhrnnému trestu odňatia slobody na 3 roky, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému A. R. uložený
rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/39/2018 zo dňa 11.6.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/119/2018 zo dňa 1.8.2019, pričom zároveň boli zrušené aj všetky
ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok o treste nadväzujúce, ak v dôsledku zmenu, ku ktorej došlo týmto
zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená U. N. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice

o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne
odôvodnil jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku
o treste. Obžalovaný v odvolaní poukázal na to, že je už starý a má chronický zápal pankreasu,
stará sa o syna, pričom ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Obhajca poukázal na to, že
obžalovaný konal stratovo a pred súdom sa k spáchaniu trestných činov priznal a tieto oľutoval. Obhajca

navrhol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu s maximálnou
skúšobnou dobou s probačným dohľadom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní predložil obžalovaný tri lekárske správy týkajúce sa jeho
zhoršeného zdravotného stavu psychického charakteru - narušená kontrola afektov a choroby srdca.

Navrhol zrušiť výrok o treste s tým, aby mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
s probačným dohľadom alebo peňažný trest. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Odvolací súd podľa § 317 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutkov.Knapadnutéhovýrokuotresteuvádzasenátodvolaciehosúdunasledovné.Súdprvéhostupňapochybil,
keď obžalovanému uložil jeden súhrnný trest podľa § 42 ods. 1, 2 Tr. zák. za obidva prejednávané

trestné činy vo vzťahu k trestu uloženému obžalovanému právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Prievidza,sp.zn.1T/39/2018zodňa11.6.2018vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrenčíne,sp.zn.
2To/119/2018 zo dňa 1.8.2019. Obžalovaný síce spáchal obidva prejednávané trestné činy pred dňom
11.6.2018, kedy bol vyhlásený vyššie uvedený skorší právoplatný odsudzujúci rozsudok Okresného
súdu Prievidza. Súdu prvého stupňa však uniklo pozornosti, že pred vyhlásením tohto rozsudku bol v

tejto veci samosudcom vydaný trestný rozkaz, sp. zn. 1T/39/2018 zo dňa 29. marca 2018, ktorý bol
obžalovanému doručený dňa 20.4.2018. Proti tomuto trestnému rozkazu podal obžalovaný A. R. odpor
a následne bolo vo veci právoplatne rozhodnuté vyššie uvedenými rozsudkami súdov obidvoch stupňov.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin (trestné činy), ktorý (é) spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu

súhrnný trest.
Pod pojmom „vyhlásený odsudzujúci rozsudok“ sa pritom má na mysli aj trestný rozkaz, pričom
momentom vyhlásenia tohto trestného rozkazu je jeho doručenie obžalovanému. Na tomto nič nemení
ani okolnosť, že predmetný trestný rozkaz v dôsledku podaného odporu bol zrušený, pretože trestné
stíhanie obžalovaného v danej veci skončilo následnými odsudzujúcimi rozsudkami. Aj v prípade, že

by vo veci boli vyhlásené postupne viaceré odsudzujúce rozsudky, ktoré by boli neskôr v riadnom
alebo mimoriadnom opravnom konaní zrušené a trestné stíhanie by skončilo neskorším právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom, vyhláseným odsudzujúcom rozsudkom podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. sa vždy
rozumie prvý odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz.

Inak povedané tzv. dobrodenie zákona v podobe ukladania jedného súhrnného trestu sa použije len
vtedy, ak ide o trestné činy, ktoré páchateľ spáchal predtým, než bolo na neho pôsobené odsudzujúcim
súdnym rozhodnutím. Od vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku (trestného rozkazu) už nejde o súbeh
trestných činov, ale o recidívu.

Zo skutkových viet prejednávaných trestných činov potom vyplýva, že obžalovaný A. R. pred doručením
trestného rozkazu v inej trestnej veci spáchal len prečin krádeže dňa 30.11.2017. Prečin výtržníctva
obžalovaný spáchal dňa 1.6.2018, teda po doručení predmetného trestného rozkazu.

Správne mal preto súd prvého stupňa rozhodovať o trestoch osobitne za obidva trestné činu. V prvom

prípade prichádzal do úvahy súhrnný trest a v druhom prípade trest samostatný, resp. ďalší.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o súhrnnom
treste, pretože došlo k porušeniu Trestného zákona - § 42 Tr. zák., pričom uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov sa javil aj ako neprimerane prísny.

1) Postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o treste odvolací súd sám rozsudkom. Vo vzťahu k
prečinu krádeže aj keď išlo o „recidívu“ (priestupkovú aj trestnú), nemohol odvolací súd prehliadnuť, že
obžalovaný spôsobil škodu len vo výške 1,96 €. Potom s prihliadnutím aj na „doznanie“ obžalovaného a
jeho osobné pomery, dospel odvolací súd k záveru, že trest domáceho väzenia vo výmere 18 mesiacov

uložený obžalovanému skoršími rozsudkami Okresného súdu Prievidza a Krajského súdu v Trenčíne
(pozri vyššie) je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný. Preto odvolací súd rozhodol
podľa § 44 Tr. zák. o upustení od uloženia súhrnného trestu pre tento prečin.

2) Pri rozhodovaní o treste pre prečin výtržníctva senát odvolacieho súdu zvažoval, či u obžalovaného

prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody alebo či obžalovanému nie je možné uložiť aj iný
alternatívny trest. K tomu je potrebné uviesť, že obžalovaný spáchal predmetný prečin v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/80/2017 zo dňa
12.6.2017, právoplatného dňa 18.8.2017 (skúšobná doba v trvaní 16 mesiacov do 19.11.2018). Preto
podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu odňatia slobody by musel byť obžalovanému uložený trest

ako nepodmienečný.

Súčasne však senát odvolacieho súdu prihliadol na to, že obžalovaný síce spáchal trestný čin na
dieťati - chránenej osobe, čím naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty vyššie uvedenéhoprečinu. Poškodená však v čase, keď ju obžalovaný napadol, bola len 1 mesiac a 1 týždeň pred
nadobudnutímplnoletosti,čonepochybneznižujezávažnosťnaplneniatohtoprísnejšiehokvalifikačného
znaku.Obžalovanýsivytvorilpodmienkyprepriznaniedvochpoľahčujúcichokolnostípodľa§36písm.l),

n) Tr. zák. Naproti tomu oproti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd nemohol rozhodnúť o naplnení
priťažujúcej okolnosti aj podľa § 37 písm. h) Tr. zák., pretože obžalovanému ukladal tento trest len za
jeden trestný čin. Predchádzajúce odsúdenia obžalovaného vyhodnotil odvolací súd ako priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností.

Napokon pri rozhodovaní o uložení trestu domáceho väzenia, senát odvolacieho súdu prihliadol aj na
to, že obžalovaný má vykonať aj iný trest domáceho väzenia vo výmere 18 mesiacov. Preto sa nejavilo
účelné, aby na prevýchovu obžalovaného bolo pôsobené aj nepodmienečným trestom odňatia slobody
aj trestom domáceho väzenia.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal predmetný prečin v čase, kedy bolo možné uložiť trest

domáceho väzenia len vo výmere 2 rokov, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov, pretože obžalovaný ešte nezačal s výkonom vyššie uvedeného trestu domáceho väzenia vo
výmere 18 mesiacov - § 43 Tr. zák.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.