Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314221794
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4314221794.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobkyne: N. Č., G.. XX.XX.XXXX,

K. B. XXX/X, L., zastúpená advokátkou Mgr. Henrietou Slavkovskou, advokátska kancelária so sídlom
Levice, Ľ. Štúra 19, proti žalovanej: N. L., G.. XX.XX.XXXX, K. L., C. X, zastúpená advokátkou JUDr.
Beáta Hilvertová, advokátska kancelária so sídlom Levice, Sládkovičova 1, o zaplatenie sumy 37.150,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške

náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Súd svedkyni T.. Q. M., K. L., E. XXX/XX, nárok na náhradu svedočného proti žalobkyni n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 37.150,-
Eur s príslušenstvom. V podanej žalobe žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že ako veriteľ ústne
uzatvorila zmluvu o pôžičke so žalovanou, na základe ktorej bola poskytnutá bezúročná pôžička vo

výške 37.150,- Eur s tým, že čas plnenia nebol dohodnutý. Na základe tejto zmluvy o pôžičke zo dňa
02.01.2013 previedla na účet žalovanej, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a. s. sumu vo
výške 37.150,- Eur s tým, že svedkami takejto skutočnosti bol Š. Č., jej manžel, ako aj W. V., syn
žalobkyne a ex manžel žalovanej. Žalovaná a svedok W. V. - syn žalobkyne boli v čase požičiavania
uvedenej sumy manželmi a v súčasnosti je ich manželstvo rozvedené. Žalobkyňa ďalej poukázala na
skutočnosť, že keďže doba vrátenia požičaných peňazí nebola zmluvne dojednaná v zmysle § 563
Občianskeho zákonníka, tak požiadala žalovanú o vrátenie dlhu listom zo dňa 22.08.2014, ktorý jej bol

doručený 30.08.2014 s tým, že mala svoj dlh zaplatiť do 01.09.2014, pričom takýto dlh nezaplatila, v
dôsledku čoho sa dostala do omeškania a je povinná zaplatiť aj úrok z omeškania.

2. K podanej žalobe žalovaná uviedla prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že skutočnosti
uvedené v podanej žalobe sa nezakladajú na pravde, pretože nikdy si od žalobkyne nepožičala finančné
prostriedky, lebo ako učiteľka materskej školy by ich nemala ako splácať. Žalobkyňa previedla na jej
účet sumu 37.150,- Eur a to dňa 02.01.2013, avšak išlo o dar, ktorý bol podmienený tým, že z týchto

peňažných prostriedkov vyplatí dlhy svojho vtedajšieho manžela W. V., syna žalobkyne. Išlo o úhradu
jeho dlhov voči nebankovým subjektom, pričom o tomto všetkom má doklady. Žalobkyňa tiež na ňu
podala trestné oznámenie, bola vypočutá na OO PZ Levice a v prípade, ak poukazuje žalobkyňa na
pôžičku, tak by išlo o spoločnú pôžičku s bývalým manželom a tá by bola súčasťou BSM. Podľa jejnázoru žalobkyňa podala takúto žalobu len preto, lebo ju chce finančne zničiť a keby sa bola ponížila a
požiadala ju o dohodu, tak to nepodá. Toto uviedol syn žalobkyne a jej bývalý manžel.

3. Na nariadených pojednávaniach žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu,
pretožejupovažujezadôvodnú,stým,žesapridŕžapísomnéhovyhotoveniatakejtožaloby.Včase kedy
bola poskytnutá pôžička tak žalovaná bola jej nevestou s tým, že žalovaná na základe tejto skutočnosti
ju oslovila, aby jej poskytla určitú sumu pôžičky, ktorá bola uzavretá ústne, pričom predmetom bola
bezúročná pôžička vo výške 37.150,- Eur. Dňa 02.01.2013 na základe takejto zmluvy o pôžičke bola

prevedená finančná suma na žalovanú, o čom bol predložený aj doklad o prevode tejto sumy. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalovanej, ktorá popiera uzavretie zmluvy o pôžičke, pričom trvá na tom, že išlo o dar, tak
žalobkyňa v čase poskytnutia pôžičky bola dôchodkyňa vo veku 72 rokov a finančné prostriedky vo výške
37.150,- Eur boli jej dedičstvom a chcela z týchto financií vykonať ešte nutné opravy na rodinnom dome.
Z uvedených dôvodov by takúto vysokú sumu žalovanej nedarovala, pričom žalovaná pri dohodnutí tejto
pôžičky výslovne uvádzala, že bude pôžičku celý život svojej svokre splácať. Okrem toho žalovaná ju

žiadala, aby sa nedozvedel o tejto pôžičke jej vtedajší manžel, ktorý je synom žalobkyne. Svedkom
uzavretia dohody bol manžel žalobkyne, pán Š. Č., ktorý bol prítomný pri uzatvorení pôžičky, ako aj T.. Q.
M., ktorá bola v tom čase úradníčkou, ktorá spracovala žiadosť žalobkyne o prevod tejto sumy peňazí.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná je jej bývalá nevesta, ktorá jej zavolala, či sa môže s ňou o niečom
vážnom porozprávať. Povedala jej, že samozrejme môže, pričom žalovaná prišla taxíkom a pustila sa

do plaču, že majú problémy, plno pôžičiek a ona sa jej opýtala koľko. Žalovaná jej povedala že nevie,
ale požiadala ich o pomoc pretože asi vedela, že majú dedičstvo, nakoľko predali 2-bytovku a predali aj
vinicu s hajlokom. Mali peniaze a pomáhali im ako mohli, a to aj pri odkupovaní bytu od štátu, kedy im
dali 1 -nu, a to jednu kupónovú knižku. Žalovaná jej povedala, že nevie koľko, a že to potrebuje zistiť,
tiež ju žalovaná požiadala, aby nepovedala o tejto pôžičke jej manželovi. To aj sľúbili s tým, že 29.12. išli

do banky, išla s nimi aj nevesta, pričom pani M. im povedala, že koľko by chceli a oni povedali, že môže
to byť tých 37.150,- Eur, ale aby im zostalo aj na pohreb, aj na dom aby si vedeli opraviť. Žalovaná jej
povedala, aby sa nebála, že to bude splácať až do smrti. Ak by im nedali peniaze, tak by ich vytúžená
vnučka bola pod mostom. Preto sa dohodli a previedli peniaze. Žalovaná prišla bez účtu, čo jej bolo
podozrivé, pretože sa to niekde muselo previesť. Pani M. povedala žalovanej, aby dala účet, lebo sa

to dá len pred advokátom dať peniaze, aby mali doklad, o tom že sa to previedlo. Žalovaná povedala,
že im dá účet svojho brata, ale sa nedostavila, hoci mala dovolenku. Ona už nechcela ísť, lebo pani
M. im povedala, že či tam má napísať, či je to pôžička alebo darovanie. Oni to však nedarovali. Podľa
názoru žalobkyne sa žalovaná chcela striasť jej syna, a preto sa nenapísal na doklad ani pôžička ani
darovanie. Opýtala sa tiež žalovanej, že chce vedieť, kde idú finančné prostriedky, a že ju bude rozvážať

aby videli, čo sa poplatilo. Žalovaná jej však povedala, že netreba, ale povedala jej aby jej doniesla
aspoň šeky čo vyplatila. Doniesla jej asi 2 šeky na dve sumy, nejakých 2000,- a 6000,- Eur, odvtedy sa
už neukázala. Žalobkyňa tiež uviedla, že dňa 29.12.2012 pri dohodnutí zmluvy bol prítomný jej manžel,
pán Č., ona a pani M. a pani L.. Pri prevode peňazí v banke dňa 02.01.2013 bola prítomná len ona,
jej manžel a pani M.. Žalobkyňa tiež uviedla, že verila žalovanej ale tá ju uviedla do omylu, uviedla,

že je to bratovo číslo účtu, aj to nevie či to bolo jeho, lebo to nepozná. Využila tak ich nevedomosť,
pričom žalovaná im ukázala len dve potvrdenia o úhrade dlhov a o ničom ich neinformovala. Pokiaľ ide
o dlhy manželov, a to žalobkyne a jej syna, tak o týchto dlhoch sa s nimi absolútne nerozprávala, oni
len povedali toľko, že majú pôžičky, ale že čo, kde, keď sa ich pýtali, nikto im nič nepovedal, ani syn
ani ona. Ona tiež 3-krát vybrala zo záložne zlato za 500,- Eur, pričom naposledy žalovaná poslala jej

syna so zlatom do záložne. Pokiaľ ide o dlhy jej syna voči Hydinárňam, tak o tom vôbec nevedela, len
jej to jej sestra v Košiciach povedala, pričom bola celá bez seba, ale povedal jej, že je to v poriadku, a
že ako budú žiť, že jeho výplata ide tam. Tak im žalobkyňa povedala, že im mesačne budem prispievať
500,- Sk/16,60 Eur na živobytie, pričom ich vždy podporovala, aj keď išli na dovolenku na Duchonku.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že mali 2-bytovku so sestrou, čo dedila, mali aj vinicu, ktorú predali za vyše

200.000,- Sk/6.638,78 Eur a mali 150.000,- Sk/4.979,10 Eur ušetrené peniaze. Tieto peniaze mala
všetky uložené, pričom dala svojmu synovi a žalovanej spraviť plastové okná a dvere na byte. Keď
sa rozvádzali a chcela vojsť do pojednávacej miestnosti povedať tieto veci, tak jej právna zástupkyňa
žalovanej aj so sudkyňou povedali, že nemôžu ísť dnu, lebo nemôže vypovedať. Žalobkyňa tiež uviedla,
že pokiaľ ide o svedeckú výpoveď pána W., tak ona žalovanej navrhla, že pôjde s ňou aj s jej manželom

vyplatiť predmetné dlhy a chcela aby jej predložila žalovaná doklady o zaplatení. Žalovaná jej však
predložila asi len dva doklady, jeden na sumu viac ako 2.000,- Eur a jeden na sumu viac ako 5.000,- Eur.
Potom už prestala žalovaná s ňou komunikovať, pričom nie je pravdou to, čo tvrdí tento svedok, lebo
ona sa svojho syna nebojí. Žalovaná ju tiež 2-krát fyzicky napadla, a to ešte predtým. Žalobkyňa ďalejpoukázala na skutočnosť, že od uzavretia manželstva žalovanej sa starala o svoju matku, pretože trpela
Alzhaimerom a tam sa všetci stretávali a tam sa aj všetko odohrávalo. Nevie kde sa vtedy žalovaná
chystala so svojim synom, ale syn sa ma opýtal, či môžu nechať u nich dcéru, prišla tam aj jej kamarátka

pani B., pričom to bolo v lete a ona im pripravila kávu, ktorú pila s pani B.. Následne prišla žalovaná
aj so synom a ponúkla im jedlo, aby si ho zobrali. Potom prišla žalovaná a opýtala sa jej, či sa nebude
obedovať a či je jej návšteva prednejšia. Preto išla za žalovanou, povedala jej aby ju nezhadzovala pred
návštevou ako aj to čo by na to povedala jej matka. Po tejto vete ju žalovaná napadla v dôsledku čoho
bola doškriabaná. Následne povedala žalovanej, že ju viac nechce vidieť, a po pol roku sa žalovaná

prišla k nim ospravedlniť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že maloleté dieťa je už rok u svojho otca a ostatným
veciam nerozumie. Právna zástupkyňa žalobkyne tiež uviedla, že pokiaľ ide o svedkyňu Z., tak ide o
tú istú osobu ako označili na predchádzajúcom pojednávaní ako P.. R.. Neboli si istí, či má priezvisko
po svojom manželovi. Právna zástupkyňa žalobkyne v rámci záverečnej reči tiež v zmysle § 182 CSP
uviedla, že žalovaná podľa jej názoru nepopiera, že dňa 03.01.2013 prijala na svoj účet vedený vo VÚB
sumu vo výške 37.150,- Eur, ktoré finančné prostriedky jej zaslala žalobkyňa dňa 02.01.2013, čo bolo

preukázané prevodným príkazom zo Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 02.01.2013, ako aj výpisom
z účtu žalovanej vo VÚB banke zo dňa 31.03.2013. Nie je sporné tak, že finančné prostriedky boli
žalobkyňou žalovanej poskytnuté v žalovanej výške. Sporné je, či táto suma bola poskytnutá formou
daru, čo tvrdí žalovaná, alebo či išlo o pôžičku. Finančné prostriedky pochádzali z dedičstva po rodičoch
žalobkyne, plánovala ich použiť na rekonštrukciu rodinného domu s tým, že z výsluchu žalobkyne je

zrejmé, že žalovaná jej sľúbila, že jej požičanú sumu bude splácať do konca života. Takéto tvrdenie
žalobkyne v konaní preukázali aj výsluchom svedka pána Š. Č., ktorý uviedol, že bol prítomný pri dohode
žalobkyne so žalovanou o pôžičke na sumu 37.150,- Eur a potvrdil, že sa dohodli, že žalovaná finančné
prostriedky vráti. Tiež potvrdil takýto svedok, že išlo o požičanie peňazí a od žalovanej ako ich nevesty
v tom čase nechceli aby niečo podpisovala, lebo jej dôverovali, že pôžičku im bude splácať. Ostatní

svedkovia potvrdili, že neboli prítomní pri dohode žalobkyne a žalovanej o pôžičke, a preto ich výpoveď
nepovažuje za relevantné pre právne posúdenie spornej otázky. Dokazovaním, a to výsluchom svedkov,
sapotvrdiliajurčitéindícieanaktorébysúdmalvziaťdoúvahy,atoskutočnosť,ktorúpotvrdilisvedkovia
tak na strane žalobkyne ako aj žalovanej a to že vzájomný vzťah žalobkyne a žalovanej ako svokry a
nevesty bol od začiatku manželstva aj po celú dobu jeho trvania chladný, nevraživý a zo strany žalovanej

ažnepriateľský.Ztohtojednoznačnemožnovylúčiť,žebyišloodartakejobrovskejsumyakoježalovaná
suma 37.150,- Eur, najmä keď sa vezme do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase prevodu sumy
dôchodkyňou vo veku 72 rokov a pre ňu táto suma predstavovala vysokú hodnotu a jej úbytok si už nevie
zadovážiť napríklad aktívnou činnosťou. Žalovaná konala premyslene, čo podľa ich názoru preukazuje
aj skutočnosť, že krátko po tom, ako získala finančné prostriedky od žalobkyne, podala návrh na rozvod

manželstva a zakúpila si byt, v ktorom dodnes býva a ktorý je síce vedený na meno jej brata O. L.
a manželku, avšak brat žalovanej vo výsluchu pred súdom potvrdil, že on s manželkou a tromi deťmi
býva v inom byte, ktorý vlastní a tento byt nadobudnutý kúpou za 48.000,- Eur bezodplatne prenechal
svojej rozvedenej sestre, pričom tvrdí, že on platí úver za byt v sume 292,- Eur mesačne, čo zjavne
nekorešponduje s jeho zárobkovými možnosťami a rodinnými pomermi, keď jeho manželka pracuje ako

upratovačka a on ako zvárač, pričom spolu vyživujú 3 deti. Z výpovedí svedkov, ktoré sú relevantné pre
posúdenie spornej otázky, či ide o dar alebo pôžičku, poukazujú tiež na výpoveď svedkyne Z., ktorá je
dôvernou kamarátkou žalobkyne, ktorá uviedla, že žalobkyňa sa bola poradiť o tom, či požičať žalovanej
peniaze, čo manžel svedkyne výrazne neodporúčal. Keďže vzťah medzi žalobkyňou a svedkyňou Z.
je dôverný, majú za to, že svedkyni žalobkyňa neklamala v tom, či peniaze požičala alebo darovala.

Rovnako pokiaľ ide o výpoveď svedkyne Y., tá je tiež dôvernou kamarátkou žalobkyne, pričom tá jej
telefonovala v januári 2013, že požičala žalovanej sumu 37.150,- Eur a tiež uviedla, že by jej žalobkyňa
neklamala. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne T.. M., ktorá pred súdom uviedla, že jej žalobkyňa konkrétne
povedala „však ona mi to bude vracať“, tak z tohto vyplýva, že je nepriamo preukázané, že nešlo o dar,
ako to tvrdí žalovaná, ale o pôžičku. V prípade, ak by súd dospel k názoru, že žalobkyňa neuniesla

dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že došlo k pôžičke žalovanej, navrhla aby súd rozhodol tak, že
žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 37.150,- Eur od žalovanej, a to s
poukazom na to, že v spore nebolo sporné medzi sporovými stranami, že sumu 37.150,- Eur žalobkyňa
žalovanej poskytla, a žalovaná ju prijala na svoj bankový účet, avšak nebolo preukázané, že išlo o dar.
Sama žalovaná pred súdom tvrdila, že jej peniaze žalobkyňa poskytla na účel úhradu dlhov, čo by podľa

ich názoru bolo možné považovať za požadovanie určitej protihodnoty, čo však Občiansky zákonník pre
prípad darovania nepripúšťa. V takomto prípade podľa názoru nemožno hovoriť o bezodplatnosti, čo je
esenciálnou náležitosťou darovacej zmluvy. Ďalej svedok Š. Č. vo svojej výpovedi pred súdom výslovnepoprel, že sa jednalo o dar, pretože bol prítomný pri rokovaní žalobkyne a žalovanej a potvrdil, že išlo
o pôžičku.

4. Žalovaná na predmetných pojednávaniach, ktoré boli vytýčené vo veci, uviedla, že sa pridržiava
písomného vyjadrenia, ktoré doručila súdu s tým, že skutočnosti uvedené v žalobe sa nezakladajú
na pravde, pretože si od žalobkyne nikdy nevypožičala finančné prostriedky v uvedenej sume nakoľko
si bola vedomá toho, že ako učiteľka materskej školy by ich nemala z čoho ani splácať. Je pravdou
skutočnosť, že navštívila žalobkyňu, aby jej pomohla riešiť finančnú situáciu, ktorú doma mala, avšak

syn žalobkyne a vtedy ešte jej manžel pán W. V. v rozvodovom konaní vedenom na tunajšom súde pod.
č. 15P/368/2013, uviedol vo svojej výpovedi, že mali v manželstve finančné problémy spôsobené práve
jej bývalým manželom. Dlžná suma, ktorú dlhovala žalovaná spolu s manželom vtedy už predstavovala
sumu 35.924,- Eur a preto z tohto dôvodu jej brat, ako aj jej priateľka a pán W., ktorý bol aj ich rodinný
známy, iniciovali žalovanú aby tieto finančné problémy začala riešiť, pretože sa nevyhnú exekúcii a
prídu o strechu nad hlavou. Pánovi W. predložila aj výpisu z účtov, ktoré chodili a vtedy sa zistilo,

že manželia V. majú neskutočné dlhy, či už v banke alebo nebankových subjektoch. Je pravdou, že
navštívila žalobkyňu s tým, že sa jej zdôverila, pričom tá o tom aj vedela a samotná žalobkyňa jej navrhla,
že im dá finančné prostriedky na účet žalovanej a nie jej synovi, ktorý by tieto prostriedky niekde minul
alebo prehral, pretože aj tejto činnosti sa venoval a peniaze, ktoré by poskytla ako dar, by neboli použité
na vyrovnanie dlhov. Takáto bola ústna dohoda medzi stranami sporu s tým, že o takomto právnom

úkone syn žalobkyne nevedel. Následne išla žalobkyňa spolu s ňou ako aj so svedkom pánom Č. do
banky, kde pred pani T.. M., pracovníčkou Slovenskej sporiteľne, bolo prevedených 37.150,- Eur na jej
účet. Pán Č. inicioval, aby tento úkon nejako právne ošetrili a ten jej povedal, že nech tento dar idú dať
ošetriť k právnej zástupkyni žalovanej, avšak pani M. sa vyjadrila, že za právnikom netreba ísť, lebo
sú to iba zbytočne vyhodené peniaze a že je to v poriadku. Okrem toho, žalobkyňa v čase finančnej

transakcie bola síce starobnou dôchodkyňou, avšak vyhrala v hre „Keno“ sumu 100.000,- Eur, z čoho
poskytla finančné prostriedky na kúpu vozidla jej synovi a časť finančných prostriedkov darovala ešte
vtedy svojej neveste. Tento dar bol podmienený tým, že z týchto finančných prostriedkov budú vykryté
všetkydlhyktorévznikliväčšinouzavinenímsynažalobkyne,očombolipredloženésúdulistinnédôkazy.
Okrem toho medzi právnymi zástupcami prebiehali mimosúdne rokovania, ktoré boli bezúspešné s tým,

že žalobkyňa podala aj trestné oznámenie na žalovanú. Až keď ju fyzicky napadol syn žalobkyne a
ona podala oznámenie na políciu, tak jej osobne žalobkyňa oznámila, že toto oznámenie na polícii bude
mať tvrdú odozvu, a že podá žalobu na súd že to nebol dar ale pôžička a že príde o dieťa. Obe veci,
ktorými sa vyhrážala žalobkyňa vykonala, pretože žalobu na súd podala a maloleté dieťa pochádzajúce
z manželstva žalovanej a syna žalobkyne je v zmysle dohody rodičov v starostlivosti otca, avšak väčšinu

času je u starej matky. Žalovaná po celý čas svojho manželstva, ako aj po rozchode žije veľmi skromným
životom, neubližuje svojmu okoliu a nikomu sa ničím nevyhráža. Žalovaná pri svojom výsluchu tiež
uviedla, že dlhy začali už rok a pol po uzavretí manželstva, pretože bývalý manžel spreneveril okolo
370.000,-Sk/12.281,75EurHydinárskemukombinátu,pričomhrozilotrestnéstíhanieavďakajejprávnej
zástupkyni sa podarilo to uhrať na splátkový kalendár, čo splácali niekoľko rokov. Z uvedených dôvodov

tak nedostával žiadnu výplatu a oni žili len z jej výplaty, pričom mal sklon ku gamblerstvu, hral na
automaty a tieto dlhy aj narastali. Keďže jej rodičia jej nevedeli pomôcť finančne a vedela, že svokra
vyhrala veľkú sumu v „Kene“, tak požiadala o pomoc ale ani raz ju nenapadlo, že by to bola pôžička.
Prišla k nej do domu, nie však taxíkom, ale priviezol ju tam brat a povedala jej, že majú dlhy, nevedela
ešte v akej presnej výške a požiadala ju o finančnú pomoc. Žalobkyňa ako aj jej manžel jej povedali,

že jej pomôžu, ale prosili ju, aby zostala v manželstve s ich synom a to bola aj podmienka daru. Nie
je pravdou tvrdená skutočnosť žalobkyne, že účet, na ktorý boli poukázané finančné prostriedky, bol jej
brata, pretože ona si otvorila účet, nakoľko trvali na tom, aby sa k peniazom nedostal jej manžel, lebo by
ich minul. Po prevode peňazí na jej účet vyplatila dlhy, čo aj dokladovali, čo sa dalo, pričom žalobkyňa
videladokladyotom,čovšetkobolovyplatené.Podľajejnázorutoboldaraniepôžička.Pokiaľideopani

M., pracovníčku banky, tak vlastne manžel žalobkyne povedal, že či by to nejako právne nemali ošetriť
a ona povedala, že pozná B.. I. a pani M. povedala, že netreba, že peniaze sa prevedú a ešte povedala,
že za tou nechoďte, tá je drahá, tá vám aj tak nepomôže. Ona sa ďalej zdôverovala s týmito problémami
svojmu bratovi O. L., ako aj pánovi W., ktorý bol vtedy ich známy a vlastne s ich pomocou a nejakým -
tým usmernením išli za žalobkyňou. Žila v manželstve, kde bola týraná psychicky aj fyzicky a týždeň pred

rozvodom ju ex-manžel fyzicky napadol. Zavolala svojmu bratovi, že ju manžel bije a brat zavolal políciu
a prišiel k nim domov. Ex-manžel zavolal rodičov, pričom polícia po krátkom vypočutí jej ex-manžela
zobrala a ona v byte zostala so žalobkyňou, jej manželom, bratom dcérou. Tam sa žalobkyňa vyjadrila,
že za to, že zavolala políciu sa jej pomstí a tie peniaze čo im dala, tak vráti a zoberie jej aj malú. Vsúčasnej dobe býva na U. Č.. XX, L. s tým, že nejde o byt v jej vlastníctve a tento byt patrí jej bratovi. Brat
mádvabyty,pričomtentobytjezaťaženýzáložnýmprávomaonanemáinúnehnuteľnosťalebohnuteľnú
vec vyššej hodnoty. Pokiaľ ide o byt, ktorý bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, tento

predali a získané finančné prostriedky použili na výplatu úveru z OTP banky. Z finančných prostriedkov,
ktoré jej poskytla žalobkyňa, primárne vyplatila hlavne nebankové subjekty a nepoužila ho na vyplatenie
úveru, ktorým bol zaťažený byt, ktorý mali v BSM. Sumy, ktoré vyplatila v týchto nebankovkách, boli vo
výške 10.366,- Eur. Zvyšnú sumu z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytla žalobkyňa, uhradila úvery
vPoštovejbankevovýške14.193,43Euravovýške7.817,13Eur.Okremtohovykonalamesačnévklady

do Poštovej banky vo výške 4.780,- Eur, mimoriadnu splátku vo výške 7.459,61 Eur ako aj mesačné
vklady do OTP banky vo výške 3.300,- Eur. Uhradila tiež mesačnú splátku v prospech spoločnosti
Cetelem, Home Credit, Consummer Finance Holding vo výške 1.267,- Eur a zaplatil sa aj súdny znalec
vo výške 120,- Eur. Poplatok za vyčíslenie úveru bol o výške 149,- Eur a boli tam aj opakované vklady
do záložne, kde sa vkladalo zlato a jeho výber sa hradil tiež z týchto peňazí. Prioritne tak uhradila dlhy
v nebankovkách z dôvodu, že sú tam dosť vysoké úroky, keď sa neplatí, a preto nepoužila finančné

prostriedky od žalobkyne na záchranu spoločného rodinného bývania. V čase poskytnutia finančných
prostriedkov od žalobkyne už bola rozhodnutá, že spoločný byt predajú a zaplatia banke úver, ktorým bol
založený tento byt a to z dôvodu, že nebola iná možnosť, pretože tých dlhov bolo viac a boli tam aj veci,
ktoré jej bývalý manžel tajil, pretože si bral úvery z nebankoviek, o ktorých ona nevedela. Nemala tak
inú možnosť len ísť k bratovi alebo k rodičom bývať. Finančné problémy vznikli už rok a pol po uzavretí

manželstva, boli vážne s tým, že sa snažila manželstvo do poslednej chvíle udržať, pričom po prevode
peňazí jej dva dni na to zmizlo všetko zlato, ako aj zlato po rodičoch. Myslela si, že finančne zvládnu
splácanie úverov a preto nešla skôr za žalobkyňou, keď boli tie dlhy menšie, ale mohol za ňou prísť
aj jej syn. Právna zástupkyňa žalovanej tiež uviedla, že pokiaľ ide o dlh bývalého manžela žalovanej
v Hydinárňach, tak má vedomosť, že tam bol tento dlh vo výške 380.000,- Sk/12.613,69 Eur, pričom

bývalý manžel žalovanej uzavrel dohodu o uznaní dlhu, čím sa obišlo trestné stíhanie a následne, keď
išli Hydinárne do konkurzu, tak zanikali, pričom bývalý manžel žalovanej mal úvahu, že nebude splácať
takýto dlh a preto túto situáciu riešili so žalovanou. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedkyne P. Z., tak
nie je pravda, že sa mala stretnúť u matky žalobkyne s takouto svedkyňou, pretože sa tam nestretli ani
raz a tiež nie je pravda, že by napadla žalobkyňu. Okrem toho, všetky zmluvy týkajúce sa úverov riešila

ona a nie svedkyňa. Pokiaľ ide o návštevy u žalobkyne, chodila tam pod nátlakom bývalého manžela, a
to aj fyzickým. Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ ide o výšku úveru a na akú dobu si zobral jej brat úver
na byt, v ktorom býva, to všetko je uvedené v súdnom spise. Zároveň pokiaľ išlo o spôsob financovania
kúpy bytu, v ktorom v súčasnosti býva, tak táto otázka by mala smerovať na jej brata, pretože ten patrí
jemu a on ho nadobudol. Ona má dobrý súrodenecký vzťah so svojim bratom. Brat sa na pojednávaní

vyjadril, že byt kúpil pre seba, avšak nastala situácia keď sa rozviedla, a preto jej umožnil v takomto byte
bývať. Brat si zobral úver a kúpil byt. Tento úver spláca brat, avšak nevie, v akej výške ho spláca. Brat
uhrádza úver a náklady súvisiace s užívaním platí ona, pričom uhrádza nájom vo výške 132,70 Eur,
elektriku sumou 33,- Eur, SIPO 4,90 Eur a plyn štvrťročne 10,- Eur. Jej brat pracuje v spoločnosti IDO
Klein L. a nevie aký má príjem. Brat pracuje ako zvárač a jeho manželka pracuje na II. základnej škole

v L. ako upratovačka. V spoločnej domácnosti jej brata a jeho manželky žijú tiež tri deti.

5. Svedok Š. Č. na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že žalobkyňa je jeho manželka a žalovaná
jeho bývalá nevesta. Ich syn sa spoznal so žalovanou už v roku 1991 a chcel sa s ňou oženiť, oni však
s tým nesúhlasili. Svedok ďalej uviedol, že ich nevesta 2-krát fyzicky napadla jeho ženu s tým, že v roku

2012 pred Vianocami prišla k nim a povedala im, že majú zaťažený byt hypotékou a či by im nevedeli
finančne pomôcť. Dohodli sa so žalobkyňou, že tá jej dá peniaze a žalovaná jej sľúbila, že jej ich vráti.
Žalovaná tiež chcela, aby nepovedali jej manželovi, že si požičala peniaze, pretože ten jej povedal, že
ju vyhodí z balkóna keď im to povie. Po sviatkoch mal byť tento dlh splácaný, pričom žalobkyňa požičala
sumu 37.150,- Eur, avšak nevie, kde sú tie peniaze dnes, pričom policajti dali za pravdu žalovanej.

Prítomní dňa 29.12.2012 v banke pri dohode o tom, že sa odovzdajú finančné prostriedky, bol len on,
pani Č., pani L. a pani M.. Zmluva o pôžičke bola dohodnutá už pred sviatkami, avšak žalovaná nemala
účet, mali jej poslať peniaze na bratov účet a nevedela číslo účtu. Žalovaná prišla k nim pred Vianocami,
pretože vtedy vedela, že máme peniaze, aj keď nevedela, koľko dostane od nás. Manželka nechcela
aby syn zostal na ulici a ona si kúpila byt a syn nakoniec zostal na ulici. K uzavretiu zmluvy o pôžičke

došlo pred Vianocami a k prevodu došlo 02.01.2013, pričom žalovaná nebola prítomná, pretože neprišla
do banky. Pani M. prehovárala žalobkyňu aby nevykonala prevod ale žalobkyňa povedala, že pre svojho
syna urobí všetko, aby neprišiel o bývanie. On bol prítomný pri dohode žalobkyne a žalovanej o požičaní
tejto sumy. Išlo o pôžičku a nie darovanie, pričom nechceli neveste dať nič podpísať, že si od nichniečo požičiava, pretože si nemysleli, že ich bude chcieť okradnúť. O úmysle žalovanej o tom, že sa
chce rozviesť s pánom V. sa dozvedel vtedy, keď naňho poslala policajtov a keď povedala, že pán V. ju
napadol. Na polícii povedala manželke, „aby si vedela, už som požiadala o rozvod“. Nepamätá si však

kedy to bolo. Pri dohode o pôžičke, ktorá bola uzavretá ústnou formou, bol prítomný on, manželka a
nevesta a nemysleli si, že ich podvedie, pretože bola ich nevesta. Z tohto dôvodu tak zmluva o pôžičke
nebola uzavretá v písomnej forme. V banke pri prevode bol prítomný on, jeho manželka, nevesta, pani
M., pričom žalovaná im dala číslo účtu, kde majú poslať peniaze a dohodli sa, že sa to spraví až na
budúci rok. Dňa 02.01.2013 riešili prevod peňazí na účet žalovanej. Žalovaná chcela zatajiť pred ich

synom, že si požičala a povedala im, že to dá do poriadku. On vedel o tom, že ich syn má dlhy a vedel
tiež o tom, že mal problémy v Hydinárskom závode. Prevod finančných prostriedkov vykonal bankový
úradník bez prítomnosti žalovanej. Žalovaná nevykonala žiadnu úhradu finančných prostriedkov.

6. Svedok W. V. na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý uviedol, že žalobkyňa je jeho matka a žalovaná
je jeho bývalá manželka. Svedok ďalej poukázal na skutočnosť, že nevedel rok o tejto situácii a dozvedel

sa to od svojich rodičov, že jeho bývalá manželka bola od jeho rodičov pýtať peniaze. Dozvedel sa to po
súde, keď mal 50-ku a to koncom roku, mu rodičia povedali, že bola pýtať peniaze. On o tom nevedel,
pretože mu povedali, že mu to nesmú povedať. On so svojou bývalou manželkou sa o tomto nebavil,
lebo to vnímal tak, že jeho rodičia sú jeho a ona im nie je nič. Keď mu to rodičia povedali, tak to považoval
za sväté. Od roku 2013 jeho bývalá manželka zobrala bankomatovú kartu a všetko robila bez neho.

Rodičia mu nepovedali nič, keďže im to zakázala s tým, že ona mu povedala, že si požičala od rôznych
ľudí. O tomto on absolútne nič nevedel a dozvedel sa o tom až v roku 2014. Jeho bývalá manželka,
teda žalovaná, vedela od začiatku, že má množstvo dlhov, nikdy s tým nechcela mať nič spoločné a
keď sa čudovala, že už nemáme peniaze tak som jej dal, ale to dlho nevydržalo. O financie sa staral
on, keď išiel do bankomatu tak sa jej len spýtal koľko jej má vybrať a nepýtal sa na čo ich potrebuje.

Počas trvania ich manželstva ich podporovali predovšetkým jeho rodičia aj svokrovci, ale svokrovcom
peniaze vracali. Jeho mama im niekedy povedala, že im netreba vrátiť. On bol stále zamestnaný počas
trvania manželstva, najprv v Hydinárni. Bývalá manželka nebola zamestnaná keď bola na materskej,
inak tiež bola zamestnaná. Vždy keď išiel od mamy pýtať peniaze, tak mu dala. Svedok tiež uviedol,
že niekedy nepovedal, že si zobral úver, a preto sa tie navyšovali a dostali sa do bludného kruhu.

Nevie ako bývalá manželka, ale on je v tom ešte stále. Finančné prostriedky z pôžičiek používal na
fungovanie rodiny, lebo zarábal málo a keďže splácali pôžičky, tak všetko išlo do domácnosti. Bývalá
manželka niekoho zohnala na predaj ich spoločného bytu, pretože byt mala banka a tá, čo ho kúpila,
vyplatila banku. U nich bola komunikácia na bode mrazu už 4 roky predtým. Od roku 2013 to išlo s
jeho vzťahom so žalovanou dolu vodou. On sa dozvedel o tom, že sa chce žalovaná s ním rozviesť

presne na jeho 50 - ku, 28.03.2014, pretože bol podaný návrh na súd s tým, že návrh bol podaný už v
novembri. Pokiaľ ide o úvery, ktoré si bral od nebankových subjektov, tak väčšinou jej o nich povedal,
alebo po čase ju o tom informoval. Uviedol tiež, že hrával hazardné hry, a to z času na čas keď chodil
na služobné cesty po celom Slovensku, ale dlhy z toho neboli. Vznikol mu tiež dlh voči jeho bývalému
zamestnávateľovi, a to Slovenským hydinárskym závodom vo výške asi 300.000,- Sk/9.958,18 Eur. Mal

tiež dlh aj voči telekomunikačnej spoločnosti, nevie však presne z akého titulu, bola to však vyššia suma
na faktúre, ale nepamätá si z čoho to bolo. Jeho rodičia vedeli o týchto dlhoch, dozvedeli sa to od bývalej
manželky a zvykol pred nimi niekedy spomenúť nejaký dlh keď si išiel požičať peniaze, ale hlavne to
vedeli od žalovanej. Jeho bývalá manželka mu nikdy nepovedala, že má peniaze od jeho rodičov. On
jej povedal, že od jeho rodičov nebudú obaja pýtať a ona to spravila za jeho chrbát. Nebol priamym

svedkom uzavretia zmluvy, na základe ktorej žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške
37.150,- Eur. Nevedel o tom a dozvedel sa to až od svojich rodičov. Jeho matka mu zvykla spomenúť
knižku alebo nejaké peniaze že má, on tomu ale nevenoval pozornosť. Určite mali jeho rodičia niečo
nasporené, lebo jeho mama každý cent počíta. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou bol chladný, nemali
sa radi, avšak z jeho otcom mala žalovaná lepší vzťah. Mal vedomosť tiež o tom, že jeho matka vyhrala

na „Kene“ 100.000,- Eur. Z tejto výhry im poskytla tiež finančné prostriedky a boli použité na liečenie
jeho dcéry v Tatrách, kde chodievali ako doprovod. Kúpilo sa z týchto peňazí tiež auto a ostatné peniaze
išli na pôžičky a iné veci. Matka mu tiež spomínala, že mali nejakú vyššiu sumu peňazí, ktorú získali
dedením, ale tieto veci nebral na vedomie. Po starkej dedila mamina, jej sestra, medzi inými aj vinice,
pričom mali tiež finančné prostriedky z dedenia. Žalovaná mu vtedy dala nejakú sumu na vyplatenie

pôžičiek, boli to asi dva šeky. Jeden poštový poukaz, ktorý vyplatil bol asi vo výške 3.000,- Eur, druhý
asi 2.000,- Eur. On to osobne platil na pošte z peňazí, ktoré mu dala žalovaná.7. Svedok O. L. na pojednávaní uviedol, že žalobkyňu pozná ale nie je s ňou v žiadnom príbuzenskom
vzťahu a žalovaná je jeho sestra. Svedok ďalej na pojednávaní uviedol, že jeho sestra prišla za ním a
povedala mu, že zistila, že jej manžel spôsobil dlžoby, pričom jediné riešenie bolo to, že buď to pôjde

na exekúciu alebo sa pokúsi zájsť za svokrou, či by im s tým nepomohla. On ju tam autom odviezol, ale
vo vnútri nebol. Keď sestra vyšla von, tak povedala, že svokra súhlasí a že im vypomôže, pričom im dá
nejakú čiastku. Následne keď išli do banky, otvorila si sestra účet vo VÚB, a z účtu alebo v hotovosti, to
on nevie, od pani Č. sa previedlo na jej účet s tým, že je to určené pre oboch manželov. Keďže ale manžel
bol v takom stave, že hrozilo, že peniaze minie, tak sa to previedlo výlučne na účet sestry. Svedok ďalej

uviedol, že jeho sestra býva v jeho byte, pričom on vlastní dva byty. V druhom byte býva on s manželkou
a deťmi. Byt, v ktorom býva sestra, získal kúpou na základe úveru v ČSOB banke, kde prešiel úver
z OTP banky. Úver za byt, v ktorom býva jeho sestra, platí on, pričom výdavky spojené s bývaním v
byte platí sestra. Sestra neplatí jemu nájomné, ale bytovému družstvu a správcovi. On kupoval tento
byt z dôvodu, že sa mu darilo v jeho zamestnaní a deti dospievajú a tak sa dohodli, že byt zakúpia,
keďže majú dobré vzťahy so susedmi, ktorí im navrhli odpredaj takéhoto bytu. Keďže im to vychádzalo

z platu, aj do budúcna pre deti a stalo sa to, čo sa stalo, tak nechal tam sestru bývať. Nepamätá si
presne, kedy nadobudol takýto byt do vlastníctva. Banka mu poskytla úver na zakúpenie takéhoto bytu
vo výške 48.000,- Eur. Jeho sestra mu neposkytla žiadne finančné prostriedky na kúpu takéhoto bytu.
Takýto úver spláca mesačnou splátkou vo výške 292,- Eur s tým, že jeho zárobok je dostatočne vysoký,
aby uhrádzal takýto úver a zabezpečil aj svoju rodinu. On nemohol požičať sestre, keď mala finančné

problémy z dôvodu, že potreboval peniaze na iné účely. Na jeho účet neprišli žiadne finančné prostriedky
a nemal vedomosť o tom, že sa má poskytnúť jeho číslo účtu na to, aby boli prijaté finančné prostriedky z
takejto pôžičky. Mal vedomosť o tom, že žalovaná ako aj jeho švagor mali dlhy, pričom pána V. pozná od
detstva s tým, že už od začiatku boli v manželstve finančné problémy. Videl tiež pána V. hrávať automaty,
pričom boli spolu aj na vojne. Narukovali spolu ako vojaci, potom išli do poddôstojníckej školy, preradili

ich do čaty technického zabezpečenia a následne sa prestali stýkať s tým, že on išiel späť do civilu,
pričom svedok V. podpísal, že bude dlhšie slúžiť, čo sa robilo vtedy, keď tam bol nejaký problém. Má
tiež vedomosť o tom, že žalovaná bola v sporiteľni s manželmi Č. s tým, že sestra mu povedala, že tam
pôjdu. Žalovaná tam išla z dôvodu, že žalobkyňa jej plánovala dať na účet peniaze, ktorými im mala
pomôcť s ich dlhmi. Tieto peniaze boli poskytnuté formou daru a boli viazané na vykrytie dlhov. On má

dobré vzťahy so svojou sestrou a preto jej aj pomohol takou formou, že jej umožnil bývať v jeho byte.
Keď bol zaviesť svoju sestru k žalobkyni, tak čakal v aute, pričom sestra vyšla von a povedala mu, že
chvála Bohu, svokra im to dá. Dátum si nepamätá a nepamätá si ani kedy to bolo. On čakal žalovanú
keď ju zaviezol k žalobkyni, v aute, a vôbec nevyšiel do domu žalobkyne. Všetky veci sa dozvedel od
svojej sestry a nebol prítomný pri jednaní sestry so žalobkyňou a jej manželom. Svedok ďalej uviedol,

že volal policajtov, keďže mu volala žalovaná, že ju manžel fyzicky napadol a keď prišiel k nej, už tam
bola polícia, pričom potom prišli manželia Č. a žalobkyňa vtedy povedala, že „za to, že si volala políciu,
tie peniaze chcem naspäť“ a že zničí žalovanú. Svedok ďalej uviedol, že žalobkyňa to povedala, že tie
peniaze, ktoré dala im dvom, pričom on z toho vydedukoval, že išlo o peniaze, ktoré sa mali týkať tejto
pôžičky. Žalobkyňa to povedala v čase, keď už utíchla hádka a keď pán V. odišiel s policajtmi.

8. Svedkyňa U. I. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu nepozná a žalovaná je jej kamarátka. Svedkyňa
ďalej uviedla, že so žalovanou sa pozná asi tri roky, pričom predtým sa nepoznali s tým, že počas tých
troch rokov sa spriatelili a zdôverila sa jej ohľadom veci, ktorá sa tu dnes prejednáva. So žalovanou
sú kamarátky a tá sa jej zdôverovala aj s rodinnými vecami a považuje za pravdu to, čo jej žalovaná

povedala. Žalovaná jej tiež povedala, že s pánom V. mali dlhy, pričom bol údajne hráč a mal problémy
takéhoto charakteru. Žalovaná jej tiež povedala, že dlho nemala prehľad o ich finančnej situácii, keďže
kasu držal jej bývalý manžel, potom však zistila, že majú dlhy, bola z toho v šoku a povedala jej, že
svokra jej darovala čiastku, aby v tichosti uhradila dlhy manžela a aby sa to urovnalo, keďže mala
strach, že príde exekútor a stratia strechu nad hlavou. Svokra jej darovala peniaze, aby vyplatila dlhy ex-

manžela s tým, že svokre povedala, že pokiaľ budú tieto problémy pokračovať a ex-manžel bude stále
robiť problémy podobného charakteru, tak sa s ním rozvedie. Na to jej svokra darovala sumu peňazí,
ktorými vyplatila dlhy, pričom ex-manžel ukradol zlato. To už žalovaná pokladala za strop v manželstve,
pričom počas celého trvania manželstva bola znevažovaná zo strany ex manžela, bola týraná fyzicky
aj psychicky a ten celý čas majetkovo okrádal rodinu. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona sa zoznámila

so žalovanou až v čase, keď už bola rozvedená. Žalovaná ju nežiadala, aby išla svedčiť, pretože ona
sama jej to navrhla. Žalovaná jej tiež povedala, že bola v úzkych, že prídu o byt a strechu nad hlavou a
preto to išla riešiť so svokrou, ktorá jej peniaze darovala. Najprv žalovaná uhradila dlhy v nebankovkách.
Žalovaná jej tiež povedala, že uhradila dlžoby s tým, že po rozpade manželstva v súvislosti s bývanímjej pomohol jej brat, ktorý jej poskytol ubytovanie, pričom tento byt, v ktorom býva žalovaná je na meno
brata a ten to spolu s manželkou spláca. Podľa jej vedomostí úver, na základe ktorého bol nadobudnutý
takýto byt, je na meno jej brata a ten to aj platí. Žalovaná jej povedala, že pokiaľ ide o výdavky v súvislosti

s bytom, tak že je to náročné. Nevie, aké má ďalšie výdavky s takýmto bytom. Svedkyňa ďalej uviedla, že
žalovaná nemala dobrý vzťah so svokrovcami, hlavne so svokrou, pretože svokra jej pľula na jedlo, robila
dosť zle a psychicky ju šikanovali. Vysmiali ju, keď jej umreli obaja rodičia, že bude na nich finančne
naviazaná, čo chceli aj dosiahnuť. Podľa názoru svedkyne, ide hlavne o pomstu zo strany žalobkyne,
keďže žalovaná našla odvahu sa rozviesť so synom žalobkyne, pričom keď prišla žalovanú navštíviť

a malá bola doma a prišla od otca alebo od svokrovcov, tak dievča bolo veľmi vulgárne a psychicky
rozhádzané. Nevie sa vyjadriť k tomu ako často navštevovala žalovaná svoju svokru. Svokra jej peniaze
nepožičala, ona jej tie peniaze dala, pretože chcela zakryť dlhy svojho syna. Žalovaná dlhy v manželstve
neurobila, s tým, že jej manžel mal vážne psychické problémy, keďže chcel aj vyskočiť z okna, pričom
týral a ponižoval svoju ženu. Zároveň svedkyňa uviedla, že nepovedala, že sa svokra so žalovanou
nemali navzájom rady, ale povedala, že bola pod psychickým nátlakom. Syn žalobkyne robil dlhy, pričom

žalovaná fungovala v manželstve, a pri svojom manželovi stála. Nechcela sa rozviesť, nevie však čo sa
potom presne stalo, ale jej právna zástupkyňa vtedy odporučila, že manželstvo nebude fungovať, aby
sa rozviedla. Rodičia ju vtedy tiež prehovárali, aby sa s ním rozviedla, avšak ona v manželstve zotrvala
a svojho muža bránila, hoci si ju nevážil a znevažoval ju. Okrem toho, ak by žalobkyňa dala peniaze
svojmu synovi, tak by neuhradil dlhy, ale by ich minul. Žalovaná ich nepoužila vo svoj prospech, ale boli

jej poskytnuté, aby uhradila dlhy po synovi žalobkyne. Ona nevidela listiny, z ktorých by vyplývali dlhy
znejúce na meno ex-manžela žalovanej, ale určite sa nejaké predložili, pričom boli manželia a keď bol
úver,takvtakomtoprípadenazmluvemalifigurovať obaja.Pokiaľideospôsobznevažovaniažalovanej,
tak jej bývalý manžel po sexuálnom styku do nej kopol, nútil ju k sexuálnemu styku a nikdy jej za nič
nepoďakoval. Žalovaná sa snažila počas obdobia manželstva prejaviť sa citovo, keďže to bol jej manžel,

avšak on tieto city neopätoval. On jej nič dobré neponúkol, ani ako muž žene, ani ako manžel manželke,
ani ako matke jeho dieťaťa, nebol jej žiadna opora, a preto sa diví sa, že zotrvala žalovaná v manželskom
zväzku. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté zo strany žalobkyne, tak tie boli určené
na to, aby boli vyplatené manželove dlhy a to bol jediný účel. Išlo len čisto o vyplatenie dlhov, pretože to,
čo on robil s financiami, bolo nekontrolovateľné. Žalovaná bola v šoku a nemala prehľad o tom, aké majú

financie, keďže on držal kasu. Bola jej chyba, že sa o to nezaujímala skôr ale keďže sa ho aj bála, tak
nad financiami nemala kontrolu. Žalovaná išla za svokrou len z toho dôvodu, že bola zúfalá. Svedkyňa
ďalej uviedla, že má dobrý vzťah k dcére žalovanej, priateľský, pričom sa s ňou aj učila a pripravovala sa
s ňou do školy a doučovala ju. Tá mala aj dosť vážny psychický problém, keď prišla od žalobkyne alebo
keď bola s otcom, tak bola vždy veľmi vulgárna, používala aj vulgárne výrazy, a to aj na vlastnú mamu.

Bola tiež drzá k svojej mame, a tak jej povedala, že keby sa ona takto rozprávala so svojimi rodičmi,
tak by dostala facku. Svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť k vzťahu maloletého dieťaťa k matke a k
otcovi, pretože už nie je v kontakte s maloletou.

9.SvedkyňaT..Q.M.,ktorábolazbavenámlčanlivosti,nakoľkobolapracovníčkouSlovenskejsporiteľne,

a to na základe listu zo dňa 15.02.2018, ktorý bol zažurnalizovaný na čl. 147, ohľadom služobných vecí
dotýkajúcich sa záujmov banky a ich klientov, pre účely predmetného konania v súvislosti s prevodom
finančnej sumy vo výške 37.150,- Eur, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.01.2013 uviedla, že
nemá žiadny príbuzenský, resp. iný vzťah k stranám sporu, pričom v minulosti pracovala v Slovenskej
sporiteľni a v súčasnej dobe tam už nepracuje. Svedkyňa ďalej uviedla, že do banky prišla žalobkyňa

a požiadala ju o vykonanie finančnej operácie vedúcej k sumarizácii určitej sumy finančného obnosu,
ktorý si od nej pýtala žalovaná. Následne sa začali rozprávať o význame prevodu s tým, že finančná
transakcia mala trvať určitých pár dní. Na prvom stretnutí odporučila žalobkyni právnu konzultáciu, aby
sa poradila v súvislosti s účelom prevodu, ktorý chcela vykonať. Vedela z jej slov, že tento prevod bude
smerovaný k jej neveste, teda k žalovanej, ale žalobkyni nebol jasný účel. Žalobkyňa nemala dobrý

pocit z tohto prevodu, mala rôzne domnienky a obavy, a preto jej odporučila právne poradenstvo. Na
stretnutie následne prišla aj pani žalovaná od ktorej bolo potrebné zistiť číslo účtu na prevod, a preto
odporučila žalovanej založenie účtu v Slovenskej sporiteľni ako štandardný servis starostlivosti o klienta.
Pani žalovaná doniesla číslo existujúceho účtu a spýtala sa jej, či je to jej osobný účet s tým, že žalovaná
veľmi bojazlivo odpovedala na jej otázky. Spomenula tiež niečo o účte brata ale viac si ohľadom majiteľa

účtu nespomína, pričom bratovo meno žalovanej tam bolo spomenuté. Na tomto stretnutí sa žalobkyňa
pýtala znovu žalovanej na aký účel budú tieto peniaze použité. Opätovne bola rozrušená žalobkyňa,
mala o peniaze strach a strach mala preto, lebo jej hlavným zmyslom obáv bola starosť o syna, o ktorom
sa svedkyňa z počutia od žalobkyne dopočula že má nejaké podlžnosti, ale bola to len slovná spomienkamedzi rečou v bežnej komunikácii so žalobkyňou. Svedkyňa mala pocit, že žalobkyňa je presvedčená,
že žalovaná má záujem tieto dlhy syna žalobkyne splácať. Žalobkyňa jej tiež spomínala, že žalovaná ju
žiadala viac krát o tento finančný prevod s tým, aby v žiadnom prípade nepovedala manželovi žalovanej

že pýta peniaze od žalobkyne. Pri samotnej transakcii a vypisovaní prevodného príkazu ona sama
položila otázku, či si žalobkyňa právne ošetrila tento prevod, keďže tam bola komunikácia, pretože už
predtým sa o tom spolu bavili s tým, že dala otázku, čo má uviesť do poznámky pri prevode. Dostala
odpoveď, aby tam zadala „prevod“. Z praxe v banke ľudia dávajú konkrétny účel a najčastejšie sa pri
prevodoch, ak išlo o dar, dal „dar“, avšak v tomto prípade bol daný ako účel, len „prevod“. Pokiaľ ide o

stretnutie v banke 29.12. tak tam bola prítomná žalobkyňa, manžel žalobkyne a nikto viac ak si dobre
spomína, ale už je to dávno. Pri prevode zo dňa 02.01.2013 bola prítomná žalobkyňa a žalovaná, pričom
aspoň pri jednom rokovaní bola prítomná aj žalovaná. Žalovaná sa jej nechcela pri komunikácii pozerať
do očí, na každú otázku sa vyhýbala odpovediam a ak jej niečo povedala, tak len veľmi stroho „áno“,
„nie“,pričomjejtátosituáciabolaviditeľnenepríjemnáachcelačonajskôrodísť.Žalovanásanevyjadrila,
že tieto finančné prostriedky jej žalobkyňa daruje. Takisto žalobkyňa sa nevyjadrila, že ide o dar, pričom

si dovolí pochybovať, že by žalobkyňa chcela darovať žalovanej, a to aj vzhľadom na vzťah, ktorý nemali
celkom blízky, keďže žalobkyňu pozná ako jej poradca dlhšiu dobu s tým, že žalobkyňa milovala svoju
vnučku a o tú mala starosť ako aj o zdravie svojho syna. Žalovaná sa pred ňou nevyjadrila k celkovému
účelu prevodu, a na čo majú byť takéto finančné prostriedky, pričom to bolo nejasné. Nebolo však jej
cieľomzisťovať,kčomusmeruježalovaná,aledomnienkabolatá,žeideoúhradudlhovsynažalobkyne.

To si myslela, to hovorila žalobkyňa jej. Reálne túto skutočnosť ničím žalovaná nedokazovala, či by
mala záujem, alebo o niečom konkrétnom vedela, alebo by chcela urobiť. Svedkyňa ďalej uviedla, že
keď sa opýtala žalobkyne, aký účel prevodu má uviesť do poznámky, tak žalobkyňa uviedla, že má
uviesť prevod, teda že sa prevádza. V predchádzajúcej komunikácii ani žalobkyňa neuviedla, či svojej
neveste - žalovanej, finančné prostriedky požičiava alebo daruje, pričom z predchádzajúcej komunikácie

to nevyplývalo a pri samotnom vypisované prevodného príkazu tam bol spomenutý len „prevod“, žiadny
účel alebo doplňujúce vysvetlenie. Z predošlého a následného stretnutia so žalobkyňou z jej úst počula,
ako hovorí, že sa so žalovanou rozprávala, že ona jej to bude vracať. Žalovaná sa mala podieľať bližšie
neuvedenou sumou a bližšie neuvedenou dobou na vrátení finančnej čiastky žalobkyni. Táto informácia
vyplynulazvyjadreniažalobkyne,pričomkonkrétnepovedalalen„veďvšakonamitobudevracať“.Preto

sa snažila už na prvom stretnutí odporučiť právne poradenstvo a nejaké podchytenie situácie. Svedkyňa
ďalej uviedla, že odporúčala právnika, a to M.. A.. Pokiaľ ide o osobu právnej zástupkyne žalovanej,
tak ona ju osobne nepozná, pamätá si, že sa nemala prečo vyjadrovať k jej osobe, pretože nemá
tendenciu niekoho posudzovať, keď o ňom nemá vedomosť. Oslovila ju žalobkyňa, aby išla vypovedať
ako svedok. Pani žalobkyňa podľa jej názoru mala záujem riešiť splácanie dlhov a žalovaná nemala

mať aký záujem. Zmyslom komunikácie dlhodobého profesionálneho vzťahu so žalobkyňou, ktorá bola
utrápená a nešťastná z problémov syna sa jej snažila pomôcť aj komunikáciou a zistením, či žalovaná
má záujem riešiť túto situáciu. Bola to len domnienka žalobkyne, že žalovaná chce riešiť túto záležitosť.
Skutočnosť, či syn žalobkyne naozaj mal nejaké podlžnosti, tak ona nevie potvrdiť, pričom žiaden dôkaz
o tom nevidela, preto sa k tomu ani nevie vyjadriť. Len žalobkyňa bola utrápená, plakala na stretnutiach,

keď chodila ohľadom svojich finančných vecí za ňou a tak z jej rozprávania si myslela, že možno jej
nevesta chce niečo riešiť. Preto sa aj žalovanej pýtala, či ide naozaj o túto záležitosť, mala záujem a
vedela by obtelefonovať inštitúcie resp. vykonať prevody. Z jej strany bol záujem, aby boli vyriešené
problémy, ktoré trápili klientku - žalobkyňu. Podľa jej názoru sa žalovaná cítila pri tomto prevode nesvoja,
keď sa pýtala na účel a ona vedela, že nechce to priamo povedať. Je pravdou tiež, že to nepovedala

priamo a nepovedala ani to, že komu ten účet patrí. Žalobkyňa jej rozprávala o dlhoch svojho syna,
ale syn žalobkyne jej to osobne nepotvrdil, zmluvy nevidela a nemá to ako potvrdiť. Žalobkyňa tieto
informácie musela mať keď jej o nich hovorila, ale dokázať, či to bola pravda nevie, lebo nemá žiadny
doklad. Prevodný príkaz vypisovala ručne, aj slovom „prevod“ a na ten sa jej konkrétne pýtala. Pri
stretnutí, kde bola prítomná aj žalovaná, padlo slovo konkretizovanie prevodu a ona sa na tento prevod

pýtala. Nedošlo k vyjadreniu, čo to slovo „prevod“ znamená, len samotné slovo, že to bude „prevod“.
Nepamätá si a nevie sa vyjadriť k tomu, či žalovaná navrhovala že pôjde riešiť túto záležitosť k právnikovi
sama. Svedkyňa ďalej uviedla, že si pýtala číslo účtu s tým, že žalovaná jej podala kartičku, a z tohto
preukazného lístka prepísala číslo účtu, pričom meno majiteľa tam nemusí byť uvedené. To sa tam ani
nikde nedá uviesť. Potom sa jej opýtala, či je účet na meno žalovanej. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa

s právnou zástupkyňou žalovanej nikdy nestretla a teda nemohla ani povedať, že ju pozná a nemá
odkiaľ vedieť, či je drahá. Pokiaľ ide o jej vzťah so žalobkyňou, išlo o čisto profesionálny vzťah, pretože
žalobkyňu dostala ona do starostlivosti ako segment afluentnej klientely a riešili len finančné transakcie,
pričom išlo o bonitných klientov. Keďže tieto vzťahy sú dlhodobé, tak vedeli o rodinných podmienkach, aklienti majú tiež, vzhľadom na dlhodobý vzťah, dôveru vo svojho poradcu a zdôverujú sa aj o rodinných
situáciách. Žalobkyňa ku svedkyni bola pridelená okolo roku 2009 alebo 2010, bolo to však viac rokov.

10. Svedok Q. W. na pojednávaní uviedol, že so žalovanou sú priatelia odkedy spolu začali hrávať v
kapele a ide o viacročné priateľstvo. Žalovanú už pozná dlhé roky, pozná sa aj s jej bratom a bývalým
manželom. Keď hľadali klávesáka a keď začali so synom hrávať, tak žalovaná bola s nimi a skúšala, ale
bývalý manžel bol proti tomu. Ako sa stretávali so žalovanou, tak sa o všetkom možnom rozprávali a
prišli na pretras aj peniaze. Žalovaná mu spomenula, že ich majú málo. Povedal jej, že pracuje ona, jej

manžel tiež pracuje, dokonca je invalid a s jedným dieťaťom musia mať dobrý príjem. Tiež jej povedal
nech si pozrie výpis z účtu, ale ona ani nevedela kde ich majú. V rodine bola žalovaná utláčaná, tak
jej povedal, aby nejaký výpis priniesla, aby jej vysvetlil, ako sa v týchto veciach orientovať, čo je čo.
Po nejakom čase našla výpis, priniesla ho k nemu a prešli si to spolu. Vtedy prišli na to, že niečo nie
je v poriadku, pretože tam boli vklady v hotovosti 2.000,- Eur, potom to začali preberať s manželom a
vtedy prišla žalovaná na to, že majú dlhy v nebankovkách. Predtým mal jej manžel ešte dlh v Hydinárni,

takže to nabralo dosť veľké rozmery. Poradil jej, aby s tým začala niečo robiť a žalovaná zobrala všetky
doklady, k žalobkyni s tým, či by jej z výhry nepomohla niečo uhradiť, aby nemuseli ísť pod most. Išla
tam s obavami, že čo z toho bude, lebo rodiny sa bála a bojí sa dodnes. Žalobkyňa však vedela akého
má syna, tak ju poprosila, aby jej syn nevedel, aby v tichosti za neho tieto podlžnosti uhradila. Preto
nemôže ísť o žiadnu pôžičku, lebo žalovaná riešila tieto veci za žalobkyňu v jej mene. Robila jej službu,

za ktorú ani nedostala honorár, ktorý by si zaslúžila. Svedok ďalej uviedol, že keď sedel na chodbe s O.,
tak pán prítomný v pojednávacej miestnosti sa vyjadroval, že dali sme jej 7.000,-. Ale či to dali svedkyni
alebo právničke, to netuší. Ale hovoriť, niečo, že pani právnička je drahá, nie je na mieste. Svedok
ďalej uviedol, že si už nepamätá, aké konkrétne zmluvy, resp. dôkazy osobne videl o dlhoch bývalého
manžela žalovanej, lebo je to dozadu niekoľko rokov, ale boli tam nejaké nebankovky a to výpisy z nich.

Konkrétne videl jeden výpis, kde bývalý manžel žalovanej vložil 2.000,- Eur, aby tam niečo bolo. Nedá
sa vykryť pôžička pôžičkou. Iné ako urobila žalovaná, ani nemohla urobiť. Žalobkyňa žiadala žalovanú,
aby sa nerozvádzala s manželom, lebo by im zostal na krku a oni sa ho dodnes boja. Keď po nejakom
čase boli bez peňazí, tak zobral ex-manžel žalovanej doma zlato do záložne a peniaze so sporiteľne,
čo žalovaná nezniesla a požiadala o rozvod. Zo strany žalobkyne ide o osobnú pomstu. Odvtedy sa

jej vyhráža, že ju zničí. On sa pozná so žalovanou natoľko, že si môžu hovoriť priamo veci, nedá sa
povedať, že má tieto skutočnosti výlučne od nej, myslí si však, že sú to jeho osobné postrehy. Rozprávali
sa o tom, ale sú to veci, ktorým sa dá veriť, a ktoré odzneli aj na súde. On nebol prítomný pri tom, keď
sa dohadovala žalobkyňa a žalovaná ohľadom predmetnej sumy. Svedok ďalej uviedol, že vie, že išlo
o priamu prosbu od žalobkyne, aby za ňu žalovaná riešila problémy so synom, takže vôbec to nebola

pôžička. Túto informáciu má zo spoločného zdroja so žalovanou, lebo jej pomáhal s veľa vecami, radil
jej, ktoré nebankovky najskôr vyplatiť, keďže predtým venoval finančnému poradenstvu, a preto vedel,
čo sú zač. Radil jej tiež, čo má najskôr dať do poriadku, aby sa nedostali do zbytočných dlhov, pričom
finančné inštitúcie, ktoré podliehajú štátu môžu odložiť splácanie, keď sa urobia zmluvy. Svedok ďalej
uviedol, že pán na chodbe dosť hlasne dával najavo nejakej pani, čo vyšla z kancelárie, poznámku, že

je to zaujímavé, a to pokiaľ ide o sumu 7.000,- Eur. On pozná aj bývalého manžela žalovanej, pretože
ho pozval k nim domov, pričom vystupoval ako „Adonis“ a tváril sa, že nemá žiadne dlhy. Keď bol u
nich doma, tak ho tam pozval len preto, aby ako manžel svoju manželku pred ním ponižoval s tým, že
poukazoval na to, že je neporiadok v kuchyni a vyjadroval sa k jej prsníkom. Má tiež vedomosť o tom,
že bývalý manžel žalovanej ju fyzicky napadol, aj o tom, že brat musel volať políciu, pretože keď sa

stretol so žalovanou, tak mala krátky rukáv a celú ruku mala čistú modrinu. Povedala mu, že sa buchla
o zábradlie, ale potom sa priznala, že ju napadol manžel. Bála sa ho, a preto nešla s tým k lekárovi, ale
videl to na vlastné oči, ako aj pani C.. To, že musela volať políciu, to len počul a verí tomu. On nebol
priamym svedkom toho, ako žalovaná uhrádzala nejaké dlhy za svojho bývalého manžela. Potom ako jej
boli poskytnuté finančné prostriedky od žalobkyne v januári 2013 tak žalovaná vždy keď niečo uhradila

tak prišla za ním. Riešili spolu šeky, ktoré už boli vyplatené, keďže žalovaná druhého blízkeho nemala,
keďže jej manžel nemal o tom vedieť. Pokiaľ išlo o bývalého manžela žalovanej, tak sa poznali zbežne
ako kamaráti, keď sa stretnú pri pive, takže to nebolo hlboké priateľstvo. Od začiatku sa však poznal
so žalovanou.

11. Žalobkyňa, pokiaľ išlo o svedeckú výpoveď svedka Q. W. uviedla, že ona žalovanej navrhla, že pôjde
s ňou aj so svojím manželom vyplatiť predmetné dlhy, pretože chcela, aby predložila doklady o zaplatení.
Žalovaná jej však predložila len dva doklady, jeden na sumu viac ako 2.000,- Eur a jeden na sumu viacako 5.000,- Eur, potom už prestala s ňou komunikovať. Ona sa svojho syna nebojí, a preto nie je pravda,
čo tvrdí svedok. Žalovaná ju tiež 2 - krát mala fyzicky napadnúť.

12. Svedkyňa P. Z. na pojednávaní uviedla, že so žalobkyňou je v priateľskom vzťahu a pozná ju asi 20
rokov, pričom žalovanú nepozná. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď žil ešte manžel, tak prišla ju navštíviť
žalobkyňa aj s manželom. Bolo to pred Silvestrom s tým, že žalobkyňa sa jej manžela opýtala, že
žalovaná ju požiadala o pôžičku, a to z dôvodu, že majú dlžoby na byt. Nechcela, aby manžel žalovanej
o tom vedel. Žalobkyňa požiadala jej manžela aby jej poradil, a manžel sa jej opýtal, v akej výške si chce

žalovaná požičať, pričom tá mu povedala, že to bude asi vo výške 37.000,- Eur. Jej manžel žalobkyni
doslova povedal, že je „jebnutá“. Potom sa už o tom nebavili a následne, keď sa jej manželovi zlepšil
zdravotný stav, tak išli žalobkyni zavinšovať k Novému roku a žalobkyňa povedala, že ona tie peniaze
požičala a poslala ich na účet. Bolo to asi 05.-06.01.2013. Oni sa pravidelne navštevovali so žalobkyňou
a jej manželom, pričom ohľadne poskytnutých finančných prostriedkov sa už ďalej nebavili. Táto téma sa
rozvírila až keď žalovaná podala žiadosť o rozvod, pričom žalovaná veľmi plakala a žiadala žalobkyňu,

aby sa o tom nedozvedel jej manžel. Táto skutočnosť im bola divná, pretože podľa jej názoru žalovaná
mala všetko vopred premyslené, nakoľko vedela, že žalobkyňa má peniaze z dedičstva, resp. vedela, že
žalobkyňa si ušetrila finančné prostriedky. Svedkyňa ďalej uviedla, že so žalobkyňou má veľmi dôverný
vzťah, pretože každú nedeľu celý život, chodila žalobkyňa do kostola, a nikdy za 20 rokov nezbadala, že
by klamala. Pokiaľ ide o rodinu žalovanej, tak tú nepozná. Prvýkrát ju videla v novembri - decembri 2017

s tým, že žalovanú v minulosti videla u matky žalobkyne, ale odvtedy sa fyzicky zmenila, takže by ju
nespoznala. Každú nedeľu chodila žalovaná aj s manželom k žalobkyni na obedy, oslavovali tam meniny,
narodeniny, ale nepamätá sa, že by žalovaná pozvala žalobkyňu k nej. Boli u nich na návšteve asi 2-3-
krát. Pamätá si, že žalovaná fyzicky napadla žalobkyňu pre nejakú banalitu, pričom žalobkyňa plakala.
Nemá žiadnu vedomosť o tom, či rodina žalovanej bola finančne zabezpečená, resp. dobre finančne

situovaná. Vie o tom, že žalovaná pracovala najprv v materskej škole na O. F. a potom aj s manželom
pracovala v materskej škole na U. ulici. Ona nepozná brata žalovanej, pričom vie, kde žalovaná býva,
lebo jej dcéru občas zvykla zaviesť, na U. F., prvý výškový činžiak. Vie o tom, že byt sa kúpil ešte v
čase, keď jej manžel ešte žil, pretože jej manžel pozrel na „katasterportál“ a zistil, že byt je napísaný na
brata žalovanej. Ako je to však v súčasnosti, tak ona nevie. Má vedomosť o tom, že syn žalobkyne mal

dlhy, pričom do doniesol dokonca aj k nim domov tie zmluvy. Niektoré boli písané na neho a niektoré na
manželku. Výšku týchto dlhov by mohla pokryť tá suma 37.000,- Eur, pričom syn žalobkyne sa prišiel
k nim poradiť, pretože zo svojho platu nevedel splácať, a preto požiadal finančné inštitúcie o splátkový
kalendár. Niektoré mu vyhoveli a to Poštová banka alebo Home Credit, s tým, že na niektorých bola
žalovaná uvedená ako ručiteľ a na niektorých bol uvedený ako ručiteľ on. Ona nemala vedomosť o tom,

akým spôsobom nadobudol brat žalovanej byt, v ktorom žalovaná býva. Vie však o tom, že jej manžel
sa stále pýtal žalobkyne, kde sú tie peniaze, keď nebola zaplatená ani dlžoba, pretože prišli o byt a tento
byt nebol zapísaný na žalovanú. Ona nebola priamym svedkom prevodu peňazí vo finančnej inštitúcii,
ale potom jej žalobkyňa ukázala výpis z účtu.

13. Svedkyňa Z. Y. uviedla, že so žalobkyňou je v kamarátskom vzťahu, pozná ju 70 rokov, boli
spolužiačkami a žalovanú pozná odvtedy, ako uzavreli manželstvo so synom žalobkyne. So žalovanou
nie je v kamarátskom vzťahu. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa jej telefonovala v januári 2013,
že požičala svojej neveste - žalovanej, sumu 37.150,- Eur s tým, že požičala tieto peniaze z dôvodu,
že nevesta a jej syn majú dlžoby. Okrem toho ju nevesta požiadala, aby to nepovedala jej manželovi.

Žalovaná nikdy nepovedala žalobkyni mama, čo ju mrzelo a sama je zvedavá, kde sa podeli finančné
prostriedky, pretože im zobrali byt a to z dôvodu dlhov. Ona mala dôverný vzťah so žalobkyňou. Podľa
jej názoru žalobkyňa neklamala keď jej povedala, že požičala uvedenú sumu žalovanej a ona to nikde
ďalej nehovorila. Žalovaná aj s manželom sa takmer každú nedeľu stravovali u žalobkyne, ale žalovaná
nepridala ruku k dielu, napríklad tým, že by umyla riad, aj keď žalobkyňa by to nedovolila. Okrem toho

u žalobkyne sa uskutočňovali oslavy sviatkov. Ona poznala mamu žalovanej, pani L., pretože chodili do
Klubu dôchodcov, aj otca, pretože spolupracovali v spoločnosti Slovenský priemysel kameňa. Stýkala sa
s obidvomi. Žalovaná má jedného brata, viac súrodencov nemá. Nevie, aký majú vzťah súrodenci medzi
sebou, pričom tiež nevie, či rodina žalovanej bola dobre finančne zabezpečená. Má vedomosť o tom,
že žalovaná je učiteľka v materskej škole a o tom, kde pracuje jej brat nevie. Myslí si, že žalovaná býva

tam, kde bývali jej rodičia, v tom činžiaku, ale nevie to presne. Nemá tiež vedomosť, komu patrí byt,
v ktorom v súčasnosti býva žalovaná. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyni povedala, že tých 37.150,-
Eur jej prisvedčí, keď to bude potrebovať, pretože vie veľa vecí, nakoľko ju často navštevovala. Pokiaľišlo o dlhy syna žalobkyne, ktoré vznikli počas manželstva a ktoré mal aj sám, tak o tom sa dozvedela
len vtedy, keď sa išli rozvádzať. Ona nebola prítomná pri odovzdávaní finančných prostriedkov.

14. Okresný súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom vyššie uvedených svedkov, ako aj zúčastnených
strán s tým, že prečítal listinné dôkazy, a to: žalobu, listinný doklad z čl. 5 - potvrdenie zo SLSP, žiadosť
zo dňa 22.08.2014, podací lístok z čl. 7-8, vyjadrenie žalovanej zo dňa 27.03.2015, listinný doklad z čl.
28 - podanie PZ žalovanej, pokus o zmier zo dňa 20.10.2014, písomné podanie zo dňa 22.10.2014,
listinný doklad z čl. 33, potvrdenie o vyčíslení zostatku sumy zo dňa 21.01.2014, potvrdenie o splatení

pohľadávky z úveru zo dňa 03.02.2014, potvrdenie o vyčíslení zostatkovej sumy zo dňa 21.01.2014,
potvrdenie o vyčíslení zostatku úveru do budúcnosti zo dňa 09.01.2014, výpis z účtu Poštovej banky z
čl. 38-44, listinný doklad z čl. 45, súhlas SLSP, a. s. s predčasným splatením úveru zo dňa 09.01.2014,
výpis z účtu č.3 z čl. 47 - OTP Banka, listinné doklady čl. 48-52, kópie poštových poukazov z čl. 53-55,
príjmový pokladničný doklad čl. 56, príkaz na úhradu čl. 57, potvrdenie OO PZ Levice zo dňa 02.12.1993,
uznanie dlhu zo dňa 01.12.1994, listinný doklad - vymáhanie dlhu, záznam z čl. 62, zmena dodatku k

uznaniu dlhu, pokus o zmier z čl. 64, potvrdenie z čl. 91, úradný záznam z čl. 92, súhlas s poskytnutím
informácií, zbavenie mlčanlivosti z čl. 146-147, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 18.02.2014, kúpnu zmluvu zo dňa 27.02.2014, listinný doklad čl. 171 z ČSOB, oznámenie banky
z čl. 172, výpis z účtu za mesiac marec 2014 - brat žalovanej, oznámenie o ukončení splácania úveru
zo dňa 29.04.2014, zmluvu o úvere zo dňa 14.06.2016, správu od VUB zo dňa 31.05.2018, výpis z účtu

žalovanej z čl. 203, lustráciu Sociálnej poisťovne brata žalovanej za obdobie jan. 2013-dec. 2014 z čl.
227, lustráciu Sociálnej poisťovne z čl. 230-231 - manželka brata žalovanej, zmluvu o poskytnutí úveru
zo dňa 18.02.2014, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania z čl. 238, štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere z čl. 239-241, výpis z účtu ČSOB z čl. 242-245, kúpnu zmluvu zo
dňa 23.12.2014, znalecký posudok 71/2013 Ing. Zoltán Éder, správu daňového úradu pobočka Levice

z čl. 305-306, výpis z účtu SLSP z čl. 315 a z pripojeného spisu 15P/368/2013 prečítal: návrh na
rozvod, vyjadrenie k návrhu na rozvod 02.06.2014, výpis z účtu čl. 44, kópie poštových poukazov a SIPO
dokladu z čl. 45, zápisnicu z pojednávania zo dňa 04.07.2014, rozsudok zo dňa 04.07.2014, pričom
zistil nasledovný skutkový stav veci:

15. Z listinného dokladu /čl. 5/ označený ako „Slovenská sporiteľňa, Europlatba v rámci krajín“, zo
dňa 02.01.2013 vyplýva, že z čísla účtu platiteľa XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX bola vykonaná úhrada
v prospech účtu príjemcu XXXXXXXXXX vo výške 37.150,- Eur, pričom takýto príkaz na prevod
podpísala žalobkyňa. Zo žiadosti zo dňa 22.08.2014 vyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne vyzvala
žalovanú o vrátenie dlžnej sumy vo výške 37.150,- Eur z dôvodu, že žalobkyňa zapožičala takéto

finančné prostriedky žalovanej, pričom malo dôjsť k ústnej dohode k zmluve o pôžičke a to dňa
29.12.2012.Finančnéprostriedkyžiadalavrátiťžalobkyňadeňnasledujúcipodni,kedybudetátožiadosť
doručená. Z podacieho lístka /čl. 7/ súd zistil, že právna zástupkyňa žalobkyne odoslala takúto žiadosť
žalovanej, a to dňa 22.08.2014 prostredníctvom pošty. Z listinného dokladu z č. l. 8 vyplýva, že zásielka
mala byť doručená žalovanej dňa 30.08.2014. Vo vyjadrení zo dňa 27.03.2015 žalovaná spochybnila

nárok žalobkyne, a to prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, pričom uviedla, že tvrdenia, ktoré
sú obsiahnuté v podanej žalobe, sa nezakladajú na pravde, pretože si nikdy nepožičala finančné
prostriedky, lebo by ich ako učiteľka materskej školy nemala z čoho splácať. Zároveň žalovaná uviedla,
žeišloodarodžalobkyne,ktorýbolpodmienenýtým,žeztýchtofinančnýchprostriedkovsamajúvyplatiť
dlhy vtedajšieho manžela W. V., ktorý je synom žalobkyne. Z potvrdenia Mesta Levice zo dňa 08.10.2014

súd zistil, že žalovaná má v súčasnej dobe priezvisko L., pričom v minulosti bola V.. Právna zástupkyňa
žalobkyne žiadosťou zo dňa 22.08.2014 vyzvala žalovanú na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré
mali byť poskytnuté z titulu pôžičky vo výške 37.150,- Eur. Z listinného dokladu z čl. 28 vyplýva, že
právna zástupkyňa žalovanej dňa 07.10.2014 adresovala list právnej zástupkyni žalobkyne s tým, že
predložili fotokópie dokladov, resp. listín, ktoré preukazujú použitie finančných prostriedkov, ktoré získali

darom od žalobkyne. Celková suma vo výške 35.924,- Eur bola použitá na úhrady s tým, že rozdiel medzi
sumou, ktorú uvádza žalobkyňa a použitými finančnými prostriedkami zo strany žalovanej, je 1.226,- Eur
a tie boli použité na výber zlata zo záložne, čo sa udialo 2-krát. Z pokusu o zmier zo dňa 20.10.2014,
ktorý predložila právna zástupkyňa žalovanej súd zistil, že právna zástupkyňa žalobkyne mala požiadať
právnu zástupkyňu žalovanej o uzavretie zmieru. Žalobkyňa sa mala tiež dohodnúť so žalovanou, že z

požičanej sumy 37.150,- Eur sa uhradí úver, ktorým bol zaťažený byt č. 8, na druhom poschodí na ulici
C. X v L., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve po jednej polovici žalovanej a jej bývalého manžela, a to
syna žalobkyne, pričom finančné prostriedky boli zapožičané za týmto účelom. Zároveň, keďže dlh, na
ktorý boli peniaze požičané, nie je uhradený, tak žalobkyňa má za to, že tieto peniaze sú u žalovanej a ztohto dôvodu by nemala mať žiadny problém peniaze okamžite vrátiť. Z oznámenia právnej zástupkyne
žalovanej zo dňa 22.10.2014 vyplýva, že žalovaná vydokladovala všetko čo požadovala žalobkyňa o
použití finančných prostriedkov, pričom má ísť o dar. Takúto povinnosť nemala, avšak dobrovoľne to

urobila. Z uvedených dôvodov tak žalovaná nie je nič dlžná žalobkyni a preto jej ani nič nebude plniť.
Z listinného dokladu čl. 33 vyplýva rozpis jednotlivých úhrad, ktoré vykonala žalovaná, a to v prospech
Poštovej banky - jeden úver 14.193,45 Eur a druhý úver vo výške 7.817,13 Eur. Vykonala tiež vklady
do Poštovej banky vo výške 4.780,- Eur a uhradila sporiteľni sumu 34.992,57 Eur, ktorá bola vyplatená
OTP bankou. Tiež mala zaplatiť poplatok za mimoriadnu splátku 1.749,62 Eur, vykonať vklady do OTP

banky vo výške 3.300,- Eur a vyplatiť nebankovku - Home Credit, resp. VÚB a. s. v celkovej výške
10.366,- Eur. Vykonala tiež úhrady mesačnej splátky v prospech spoločnosti Cetelem, Home Credit,
Consumer Finance Holding vo výške 1.267,- Eur. Zaplatila zároveň znalcovi sumu 120,- Eur a poplatok
za vyčíslenie úveru 149,- Eur. Celkovo tak malo byť zaplatených 35.924,- Eur s tým, že bolo 2-krát
vybraté zlato zo záložne, čo predstavuje rozdiel vo výške 1.226,- Eur, na čo nie je doklad. Z potvrdenia o
vyčíslení zostatkovej sumy na predčasné splatenie úveru zo dňa 21.01.2014 vyplýva, že Poštová banka

na základe žiadosti o predčasné splatenie úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2011 oznámila žalovanej, že má zaplatiť sumu 14.193,45 Eur. Potvrdením
o splatení pohľadávky z úveru od Poštovej banky zo dňa 03.02.2014 potvrdila takáto banka žalovanej,
že poskytnutý úver žalovanej, bol splatený v plnej výške vrátane príslušenstva, pričom výška poslednej
splátky bola 14.193,45 Eur. Z potvrdenia o vyčíslení zostatkovej sumy na predčasné splatenie úveru zo

dňa 21.01.2014, ktoré vystavila Poštová banka žalovanej súd zistil, že je potrebné zaplatiť zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.03.2012 zostatok úveru vo výške 7.817,13 Eur. Z potvrdenia o
vyčíslení zostatku úveru do budúcnosti zo Slovenskej sporiteľne vyplýva, že pohľadávka v takejto banke
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX ku dňu 17.01.2014 predstavuje sumu vo výške 36.742,19 Eur. Z
výpisu osobného účtu Poštovej banky zo dňa 08.07.2013 (čl.38) vyplýva, že žalovaná dňa 20.06.2013

dala vklad v hotovosti vo výške 400,- Eur. Súčet kreditných operácií žalovanej za obdobie „september
2013“ v Poštovej banke bol 400,- Eur a konečný zostatok k 30.09.2013 bol +43,97 Eur. Z výpisu z
účtu Poštovej banky zo dňa 07.07.2014 týkajúceho sa žalovanej, za obdobie „jún 2014“ vyplýva, že
súčet kreditných operácií bol 140,- Eur v danom mesiaci a konečný zostatok k 30.06.2014 je 40,36 Eur.
Z výpisu z účtu Poštovej banky za obdobie „apríl 2014“ zo dňa 07.05.2014 vyplýva, že zostatok účtu

žalovanej k 30.04.2014 je 29,81 Eur a súčet kreditných operácií bol 140,- Eur. Z výpisu z účtu za mesiac
„január 2014“ vyplýva, že súčet kreditných operácií v tomto mesiaci bol 380,- Eur zo strany žalovanej
a konečný zostatok k 31.01.2014 je 54,37 Eur. Z účtu žalovanej zo dňa 06.08.2013 vyplýva, že tá
19.07.2013 vložila v hotovosti sumu 400,- Eur a z výpisu z účtu zo dňa 06.11.2013 vyplýva, že žalovaná
v mesiaci október vložila 400,- Eur Poštovej banke a. s. Z poštových poukážok Poštovej banky (čl. 45)

vyplýva, že v období od 17.01.2013 do 18.08.2014 bolo vkladané v hotovosti na účet č. XXXXXXXXXX
vklady v intervale od 100,- Eur až po 410,- Eur, pričom malo ísť o účet žalovanej. Zo súhlasu Slovenskej
sporiteľne z predčasným splatením úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou (čl. 46) vyplýva, že
výška mimoriadnej splátky z titulu úveru na bývanie, kde klientom bola žalovaná, je 34.992,57 Eur,
pričom poplatok za mimoriadnu splátku je 1.749,62 Eur a výška pohľadávky alebo jej časti ku dňu

splatenia je 36.742,19 Eur. Z výpisu z OTP banky č. 3 za obdobie „marec 2014“ okrem iného vyplýva,
že žalovaná vložila v hotovosti sumu 600,- Eur a tiež vykonala splátku úveru vo výške 231,07 Eur, resp.
295,48 Eur. Z pokladničnej potvrdenky (čl. 48) vyplýva, že žalovaná vykonala vklad v hotovosti vo výške
600,- Eur v prospech OTP Konto, č. účtu XXXXXXXX/XXXX. Z potvrdeniek OTP banky (čl.49-52) bolo
zistené, že žalovaná vkladala na účet OTP Konto dňa 07.05.2014 sumu 600,- Eur, 18.07.2014 sumu

500,- Eur, 15.01.2014 sumu 500,- Eur, 20.06.2014 sumu 500,- Eur. Z poštových poukazov (čl.53-55)
vyplýva, že bývalý manžel žalovanej vykonal úhrady v prospech spoločnosti Home Credit a VÚB banky
v rozsahu 10.366,- Eur (listinný doklad č.53) v rozsahu 727,- Eur v prospech spoločnosti Home Credit
a Cetelem Slovakia a Consumer Finance Holding (čl.54) a v rozsahu 540,- Eur v prospech spoločnosti
Cetelem Slovensko (čl. 55). Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že Ing. Zoltánovi Éderovi bola

bývalýmmanželomžalovanejvyplatenásuma120,-Eurzavypracovanieznaleckéhoposudku.Žalovaná
vykonala úhradu poplatku za súhlas s predčasným splatením vo výške 149,- Eur čo vyplýva z príkazu na
úhradu od Slovenskej sporiteľne zo dňa 09.01.2014. Z potvrdenia zo dňa 02.12.1993 OO PZ Levice (čl.
59) vyplýva, že bývalý manžel žalovanej urobil trestné oznámenie o krádeži služobného kufra s dokladmi
osobnými a firemnými zo služobného vozidla značky „Škoda Favorit“. Bývalý manžel žalovanej tiež

formou uznania dlhu zo dňa 01.12.1994 uznal, že pri výkone svojej funkcie referenta spôsobil organizácii
Hydinársky kombinát Levice, a. s. škodu vo výške 355.598,50 SK/11.803,71 Eur, pretože ako hmotne
zodpovedný pracovník nevedel vyúčtovať zverenú hotovosť. Z uvedených dôvodov sa zaviazal zaplatiť
v zmysle uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti takúto čiastku, a to v jednej splátke 180.000,-Sk/5794,91 Eur a v druhej splátke 175.598,50 Sk/5.828,81 Eur. Zároveň mal splácať počnúc mesiacom
január svoj dlh mesačnou splátkou vo výške 2.000,- Sk/66,39 Eur. Z výzvy Hydinárskeho kombinátu
Levice, a. s. zo dňa 02.01.1995 vyplýva, že takáto spoločnosť vyzvala bývalého manžela žalovanej,

aby zaplatil svoj dlh vo výške 355.598,50 Sk/11.803,71 Eur do termínu 30.06.1995, resp. najneskôr do
31.12.1995. Zo záznamu (čl. 62) súd zistil, že u zamestnávateľa Hydinársky kombinát Levice, a. s. bola
vykonaná fyzická inventúra a to dňa 31.12.1994 u bývalého manžela žalovanej. Zo zmeny k dodatku k
uznaniu dlhu zo dňa 03.07.1995 (čl.63) vyplýva, že bývalý manžel žalovanej dal súhlas k výkonu zrážok
z jeho platu vo výške 3.600,- Sk/119,50 Eur a počnúc mesiacom január 1996. Pokusom o zmier zo dňa

06.05.2015 spoločnosť T-mobile Slovensko vyzvala bývalého manžela žalovanej, aby zaplatil svoj dlh
vo výške 21.792,50 Sk/723,38 Eur z titulu nezaplatených faktúr. Predmetný spor bol pridelený novému
zákonnému sudcovi dňa 02.05.2017 /potvrdenie o pridelení veci čl. 91/ a to Mgr. Danielovi Konerackému
v zmysle dodatku č. 7/2017 Rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2017 (úradný záznam z čl.
92). Z listinného dokladu z čl. 147 „Zbavenie mlčanlivosti“ vyplýva, že Slovenská sporiteľňa zbavila vo
veci vedenej na Okresnom súde v Leviciach pod č. 15C/100/2014 v súvislosti s prevodom finančnej

sumy vo výške 37.150,- Eur z č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX dňa 02.01.2013 vedený na žalobkyňu a
s tým súvisiacimi bankovými skutočnosťami, T.. Q. M., bývalú zamestnankyňu Slovenskej sporiteľne,
pričom takéto zbavenie mlčanlivosti trvá až do právoplatného ukončenia konania a je účinné odo dňa
podpisu, t. j. od 15.02.2018. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretou medzi
ČSOB, a. s. a bratom žalovanej O. L. a jeho manželkou Z. L. vyplýva, že bolo zriadené záložné právo

na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. XXXXXX uzavretej dňa
18.02.2014 vo výške 45.000,- Eur. Predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť, a to byt č. 7, II.
poschodie, Z. XX, U., L., v bytovom dobe, súpisné číslo XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, C. Ú. L..
Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a kupujúcimi - brat žalovanej O. L. a jeho manželka
vyplýva, že kupujúci nadobudli vlastnícke právo k bytu č. 5 na II. poschodí bytového domu číslo súpisné

XXXX na ulici U., U. Č. XX Z. L., zapísané na LV č. XXXX, a to za kúpnu cenu 45.000,- Eur. Z potvrdenia
od ČSOB (čl. 171) vyplýva, že banka oznámila svojmu klientovi - bratovi žalovanej, že k zmluve o úvere
č. XXXXXX zo dňa 17.02.2014 bol otvorený nový účet. Z oznámenia ČSOB banky k zmluve o poskytnutí
úveru reg. č. XXXXXX zo dňa 06.03.2014 vyplýva, že z dôvodu dočerpania úveru vo výške 45.000,- Eur
bola stanovená prvá mesačná anuitná splátka. Z výpisu ČSOB, a. s. za obdobie „marec 2014“ vyplýva,

že bol čerpaný úver bratom žalovanej vo výške 45.000,- Eur. Z „Oznámenia o ukončení splácania úveru“
zo dňa 29.04.2014 vyplýva, že ČSOB banka oznámila, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXR uzavretej 17.02.2014 bola úplne splatená. Zo zmluvy od OTP REFINANC úveru na
bývanie zo dňa 14.06.2016 vyplýva, že OTP banka a dlžníci, brat žalovanej a jeho manželka, uzavreli na
základe žiadosti dlžníkov zmluvu, na základe ktorej sa takáto banka zaviazala poskytnúť úver na bývanie

zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti v sume 40.800,- Eur. takýto úver mal byť zabezpečený
nehnuteľnosťou, a to bytom vchod XX, T.. O., Č.. X, bytový dom súpisné číslo XXXX, ktorý je zapísaný
na LV č. XXXX a ktorý bol vo vlastníctve brata žalovanej a jeho manželky. Výška mesačnej splátky bola
dojednaná 291,54 Eur. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi záložným veriteľom
OTP bankou Slovensko a bratom žalovanej a jeho manželkou, ako záložcami vyplýva, že predmetný

úver vo výške 40.800,- Eur. Takýto úver bol zabezpečený zálohom, ktorý tvoril byt Č.. X zapísaný na LV č.
XXXX, katastrálne územie - L.. Zo správy VÚB banky zo dňa 31.05.2018 vyplýva, že majiteľom účtu č. A.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXbolavobdobíod27.12.2012do02.04.2014,kedydošlokzrušeniuúčtu,
žalovaná. Z výpisu VÚB banky za obdobie „január 2013“ vyplýva, že žalovanej bola poukázaná čiastka
37.150,- Eur od žalobkyne, a to dňa 03.01.2013 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z lustrácie Sociálnej

poisťovne týkajúcej sa brata žalovanej vyplýva, že ten bol v období od januára 2013 do augusta 2014
zamestnaný v spoločnosti ENPAY TRANSFORMER COMPONENTS, s. r. o. Krškany (čl.227), pričom v
tomto období mal vymeriavací základ príjmu v intervale od 314,38 Eur do 1.450,06 Eur. Okrem toho v
období od 02.05.2014 do 31.08.2014 pracoval na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti IDO
EET - Levické strojárne, s. r. o. Levice, kde mal vymeriavací základ od 67,50 Eur do 140,- Eur. Zároveň

od 02.09.2014 bol zamestnaný v spoločnosti IDO EET - Levické strojárne, s. r. o. s vymeriavacím
základom za obdobie od septembra 2014 do decembra 2014 v intervale od 1.090,40 Eur do 1.172,56
Eur. Z lustrácie Sociálne poisťovne manželky brata žalovanej (čl. 230) vyplýva, že tá v období od januára
2013 do decembra 2014 pracovala v spoločnosti Cloetta Slovakia s. r. o. Levice, pričom jej vymeriavací
základ sa pohyboval od 0,- Eur až do 774,93 Eur. Zároveň od mája 2014 do decembra 2014 mala

vymeriavací základ 0,- Eur s výnimkou mesiaca november 2014, kedy mala vymeriavací základ 298,33
Eur. Zo správy od ČSOB zo dňa 12.07.2018 vyplýva, že úverový účet č. A. bol založený k 17.02.2014
a uzatvorený 15.07.2016, pričom išlo o hypotekárny úver. Úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol
založený 17.02.2014, a uzatvorený 28.04.2014 s tým, že išlo o povolené prečerpanie. Zo zmluvy oposkytnutí hypotekárneho úveru reg. č. XXXXXX vyplýva, že ČSOB banka poskytla bratovi žalovanej
a jeho manželke úver vo výške 45.000,- Eur, ktorý mal byť použitý na kúpu nehnuteľnosti, a to kúpu
bytu Č.. X, L. Č.. XXXX, C. Ú. L.. Takýto úver mal brat žalovanej a jeho manželka splácať mesačnou

splátkou vo výške 326,13 Eur, pričom zmluva bola uzavretá 18.02.2014. Z oznámenia o poskytnutí
povoleného prečerpania bežného účtu k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR vyplýva, že ČSOB banka, a.
s. dlžníkovi - bratovi žalovanej poskytla možnosť povoleného prečerpania bežného účtu z úverovým
limitom350,-Euratood17.02.2014.Súčasťouboliajštandardnéeurópskeinformácieospotrebiteľskom
úvere týkajúce sa povoleného prečerpania, pričom zo žiadosti o poskytnutie úveru, brata žalovanej,

ktorý bol adresovaný ČSOB banke vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem bol 752,- Eur. Z výpisu z účtu
ČSOB banky za obdobie 18.02.2014 do 31.12.2014 brata žalovanej vyplýva okrem iného, že v marci
2014 čerpal úver vo výške 45.000,- Eur, ktorý splácal mesačnou splátkou v intervale od 187,38 Eur až
po 203,- Eur, pričom v mesiaci júl 2016 došlo ku konečnej splátke vo výške 39.732,64 Eur. Z kúpnej
zmluvy zo dňa 23.12.2014 vyplýva, že žalovaná spolu s bývalým manželom, ako predávajúci odpredali
kupujúcim trojizbový byt č. X, Z. X, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísaný na

LV č. XXXX, za kúpnu cenu 45.000,- Eur. Kupujúci zobrali na vedomie, že na nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tejto zmluvy, je zriadené záložné právo na úver poskytnutý OTP bankou. Zo znaleckého
posudku č. 71/2013, ktorý vypracoval znalec Ing. Zoltán Éder vyplýva, že všeobecná hodnota bytu č.
X, G. T.. poschodí, vchod Č.. X, bytového domu súpisné číslo XXXX, katastrálne územie L., je 73.500,-
Eur. Daňový úrad v Nitre dňa 17.08.2018 oznámil, že brat žalovanej ako aj manželka nepodali daňové

priznanie z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia 2013 a 2014. Z výpisu Slovenskej sporiteľne
za obdobie od 01.01.2014 do 17.01.2014 žalovanej vyplýva okrem iného, že tá vyčerpala sumu úveru
vo výške 35.000,- Eur s tým, že 15.01.2014 urobila vklad na predplatok vo výške 36.742,19 Eur a
následne došlo k vysporiadaniu predplatku vo výške 34.854,59 Eur ako aj k splátke poplatku, riadneho
úroku a mimoriadnej splátky vo výške 34.854,59 Eur. Z pripojeného spisu 15P/368/2013 vyplýva, že

žalovaná podala v takomto konaní návrh na rozvod manželstva so svojim bývalým manželom W. V., ako
aj úpravu práv rodičovských povinností, pričom v návrhu na rozvod manželstva okrem iného žalovaná
poukazovala na skutočnosť, že jej bývalý manžel mal problém so zamestnávateľom a vznikol mu dlh
voči nemu vo výške 380.000,- SK/11.447,88 Eur. Tento dlh čiastočne splatili, pričom žili len z jej výplaty.
Žalovaný ju tiež mal fyzicky napadnúť, ale u lekára nebola. Zároveň žalovaná v takomto návrhu uviedla,

že jej bývalý manžel riešil ich financie do januára 2013 a odvtedy to rieši ona. Vo vyjadrení k návrhu
na rozvod bývalý manžel žalovanej uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, ako aj so zverením
maloletej do starostlivosti matky. Zároveň žiadal upraviť styk. Z výpisu z účtu OTP banky (čl. 44) súd
zistil, že žalovaná vykonávala splátky úveru v OTP banke vo výške 295,48 Eur, ako aj 231,07 Eur, a
to v mesiaci apríl 2014. Z kópií listinných dokladov (čl. 45) vyplýva, že žalovaná uhrádzala platby za

rozhlas a televíziu vo výške 4,64 Eur a vykonala splátku úveru vo výške 140,- Eur prostredníctvom
poštovej poukážky v prospech Poštovej banky. Tiež v mene bývalého manžela boli vykonané úhrady
ZSE Energia, a. s. vo výške 25,- Eur, Cetelem Slovensko, a. s. - 90,28 Eur, Consumer Finance Holding
- vo výške 100,49 Eur, pričom žalovaná uhradila aj poplatky Slovak Telekom, a. s. vo výške 19,76 Eur,
ako aj 77,30 Eur. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.07.2014 súd okrem iného zistil, že žalovaná

mala mesačný príjem 480,- Eur ako učiteľka v materskej škole s tým, že uhrádzala výdavky na byt vo
výške cca 150,- Eur, zálohu na plyn 16,- Eur štvrťročne, elektriku 25,- Eur, mobil cca 19,- Eur. Spoločne
tiež splácala pôžičky so svojím bývalým manželom a to spoločnosti Cetelem 90,- Eur, Quatro 100,- Eur,
Poštová banka 140,- Eur a OTP banka 500,- Eur. Tiež uhrádzala platby za poistky. Bývalý manžel
žalovanejnapojednávanívrozvodovomkonaníuviedol,žeproblémyzačalivznikaťzdôvodujehodlžoby

vo výške 380.000,- SK/11.447,88 Eur voči vtedajšiemu zamestnávateľovi, pričom mu vykonávali zrážky
z výplaty a žili vlastne len v príjmu manželky. Jeho čistý mesačný príjem predstavoval 350,- až 360,- Eur
s tým, že poberal invalidný dôchodok vo výške 197,- Eur. Pokiaľ ide o výdavky tak spoločné majú tie,
ktoré uviedla žalovaná. Jeho výdavky predstavovali poistky 31,- Eur, 40,- Eur platby za mobil, nabíjanie
kreditu dcére 10,- - 20,- Eur mesačne a lieky 30,- Eur mesačne. Z rozsudku zo dňa 04.07.2014 súd

zistil, že manželstvo žalovanej a jej bývalého manžela bolo rozvedené, pričom bola schválená dohoda
ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletej Q., ktorá bola zverená do starostlivosti matky.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.07.2014.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.17. Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu

veci pri darovaní.

18. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

20. Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo

vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

21. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. „Podľa ustanovenia § 657
Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného
zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou
obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky;
z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto

zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009).
Z uvedených skutočností tak vyplýva, že charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu
povahu v dôsledku čoho nestačí uzavretie zmluvy ale je potrebné aj reálne odovzdať vec dlžníkovi. K

vzniku pôžičky je tak potrebná dohoda strán ako aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom k
zmluve o pôžičke tak nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu
pôžičky dlžníkovi.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že žalobkyňa poukázala na účet

žalovanej v mesiaci január 2013 sumu 37.150,- Eur. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť,
či išlo o pôžičku tak ako to tvrdila žalobkyňa, alebo o dar, ktorý mal byť použitý na splácanie dlhov,
ktoré mala žalovaná, resp. jej vtedajší manžel a to syn žalobkyne. Súd dospel k názoru, že žalobkyňa,
ktorá bola povinná preukázať vznik a existenciu zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie finančných
prostriedkov nepreukázala, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa

tvrdení žalobkyne zmluva o pôžičke mala byť uzavretá ústnou formou s tým, že pri uzatváraní mala
byť prítomná žalobkyňa, žalovaná, ako aj manžel žalobkyne. Žiadne iné osoby tam neboli prítomné.
Žalobkyňa však okrem všeobecného tvrdenia o tom, že požičala žalovanej finančné prostriedky bližším
spôsobom neuviedla žiadne ďalšie podmienky poskytnutia takejto pôžičky ako je napríklad spôsob
jej vrátenia, lehota splatnosti a pod. Svedok Š. Č. - manžel žalobkyne síce potvrdil, že strany sporu

uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, pričom žalovaná sa mala zaviazať vrátiť takéto finančné prostriedky,
ale súd jeho výpoveď nepovažoval za dôveryhodnú, pretože išlo o blízku osobu žalobkyne, a preto
je logické, že potvrdil skutočnosti, ktoré tvrdila samotná žalobkyňa. Okrem toho skutočnosti uvedené
takýmto svedkom nepotvrdzujú žiadne ďalšie vykonané dôkazy, pričom svedok pri svojej výpovedi vôbec
neuviedolďalšiezmluvnépodmienkytýkajúcesaposkytnutejpôžičkyatolehotusplatnosti,spôsobakým

mala byť pôžička vrátená a podobne. Žalovaná odpočiatku súdneho konania spochybňovala uzavretie
zmluvy o pôžičke a tvrdila, že išlo o finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté z titulu darovania za
účelom splácania dlhov, ktoré vznikli v manželskom spolužití so synom žalobkyne. Táto skutočnosť
podľa názoru súdu bola nepriamo potvrdená aj výpoveďou svedka W. V. /syna žalobkyne a bývalého
manžela žalovanej/, ktorý uviedol, že mu žalovaná dala finančné prostriedky na úhradu jeho dlhov,

pretože mali finančné problémy, a to už od počiatku manželstva. Takéto finančné prostriedky mala k
dispozícii žalovaná od žalobkyne, pričom ich použila na úhradu dlhov, ktoré mali spolu s jej bývalým
manželom. Súd výpoveď takéhoto svedka považoval v tejto časti za dôveryhodnú, pretože napriek
tomu, že ide o syna žalobkyne tak ním uvedené skutočnosti pri jeho svedeckej výpovede o tom, že mužalovaná dala finančné prostriedky na úhradu dlhov potvrdzujú ďalšie dôkazy a to poštové poukážky
o úhrade jeho finančných záväzkov voči nebankovým subjektom /čl. 53 až 55/, výpoveď svedkyne T..
M. /žalobkyňa mala záujem riešiť splácanie dlhov ako aj problémov jej syna/ ako aj výzva právnej

zástupkyne žalobkyne zo dňa 20.10.2014 z ktorej vyplýva, že finančné prostriedky mali ísť na úhradu
úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom k bytu Č.. X. Jeho svedecká výpoveď tak potvrdzuje
tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyňa jej poskytla peňažné prostriedky na úhradu dlhov, ktoré vznikli
v manželstve. Podľa názoru súdu tak išlo zo strany žalobkyne o darovanie finančných prostriedkov s
tým, že v uzavretej darovacej zmluve bola zakotvená podmienka, aby boli použité na úhradu dlhov.

Túto skutočnosť potvrdzuje aj svedecká výpoveď T.. M., ktorá bola prítomná pri prevode finančných
prostriedkov v banke, pričom svedkyňa uviedla, že žalobkyňa poskytovala takéto prostriedky žalovanej
za účelom splácania dlhov a to z dôvodu, že mala obavu o svojho syna, ktorý mal dlhy. Uvedenú
svedkyňu súd považoval za dôveryhodnú, pretože nebola v žiadnom blízkom príbuzenskom resp. v
priateľskom vzťahu k stranám sporu, pričom síce v minulosti pracovala v banke a poskytovala služby
žalobkyni ako klientke banky, avšak v súčasnej dobe už nie je v žiadnom vzťahu k nej a ani k žalovanej.

Táto svedkyňa zároveň výslovne nepotvrdila tvrdenie žalobkyne, že bola uzavretá zmluva o pôžičke,
pretože samotná žalobkyňa v predchádzajúce komunikácii výslovne neuviedla či finančné prostriedky
daruje alebo požičiava s tým, že takáto svedkyňa nebola prítomná pri uzavretí zmluvy o pôžičke. Okrem
toho samotná žalobkyňa pri prevode finančných prostriedkov mohla do príkazu na prevod finančných
prostriedkov uviesť do správy pre príjemcu účel takéhoto prevodu /napr. „pôžička“/ čo však neurobila. Z

uvedených dôvodov tak možno konštatovať, že finančné prostriedky mali byť použité na splácanie dlhov
žalovanej, resp. jej bývalého manžela, pričom tie žalovanej darovala žalobkyňa. Zároveň súd vzhľadom
na vymedzený predmet konania neskúmal, či došlo k porušeniu podmienok darovacej zmluvy ohľadom
účelu na ktorý mali byť použité finančné prostriedky, a to z dôvodu, že žalobkyňa, ktorá ovláda predmet
súdneho konania ho vymedzila vrátením finančných prostriedkov z titulu zmluvy o pôžičke. Okrem toho

ajsamotnáprávnazástupkyňažalobkynevosvojejzáverečnejrečipripustila,žebymohloísťodarovaciu
zmluvu, ktorá je však neplatná z dôvodu, že požadovanie určitej protihodnoty pri darovaní Občiansky
zákonník nepripúšťa. V takomto prípade podľa názoru právnej zástupkyne žalobkyne nemožno hovoriť
o bezodplatnosti, čo je esenciálnou náležitosťou darovacej zmluvy, a preto by darovacia zmluva bola
neplatná v dôsledku čoho by došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu. Takéto tvrdenie

právnej zástupkyne žalobkyne však súd nepovažuje za správne, pretože Občiansky zákonník pripúšťa aj
účelové darovanie pri ktorom darca presne určí pri darovaní účel daru. Z uvedených dôvodov tak takáto
darovacia zmluva nie je neplatnou tak ako to tvrdila právna zástupkyňa žalobkyne, pričom podmienka
bezodplatnosti darovacej zmluvy je splnená aj vtedy, ak obdarovaný prijal určitý príkaz resp. prevzal
nejakú povinnosť od darcu za predpokladu, že jej predmetom je plnenie obdarovaného v prospech

darcu, ktoré nemá majetkovú hodnotu. Z tohto dôvodu tak súd dospel k záveru, že žalovanej boli
poskytnuté finančné prostriedky z titulu darovania a teda nevzniklo na strane žalovanej bezdôvodné
obohatenie z titulu neplatnej darovacej zmluvy v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tak ako to tvrdila
žalobkyňa. Okrem toho ide podľa názoru súdu o účelové tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne, ktoré
uviedla až pri svojej záverečnej reči, pričom nepožiadala o vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie

bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne
o tom, že žalovaná si za poskytnuté finančné prostriedky kúpila byt, ktorý je zapísaný na meno jej
brata a v ktorom v súčasnosti býva, tak táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná žiadnym dôkazom,
pričom z listinných dôkazov vyplýva, že takýto byt zakúpil brat žalovanej spolu s manželkou a tí aj
splácajú úver, ktorý im bol poskytnutý na jeho kúpu. Pokiaľ ide o svedecké výpovede svedkyne Y., ako

aj Z., tak ide o svedkyne, ktoré sú v kamarátskom a priateľskom vzťahu so žalobkyňou, obe svedkyne
neboli prítomné pri uzatváraní zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu s tým, že o skutočnostiach
týkajúcich sa pôžičky dozvedeli len od žalobkyne. Zároveň ich svedecké výpovede neboli verifikované
ďalšími dôkazmi, a preto súd ich výpovede nemohol považovať za dôveryhodné. Pokiaľ ide o ďalších
svedkov, a to svedkyňu U. I., svedka O. L., ako aj svedka Q. W., tak ide o osoby, ktoré sú v blízkom

príbuzenskom vzťahu so žalovanou / svedok L. je bratom žalovanej/ resp. ide o osoby, ktoré sú v
priateľskom vzťahu so žalovanou, pričom ani jeden zo svedkov nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy
o pôžičke a o skutočnostiach týkajúcich sa poskytnutia finančných prostriedkov sa dozvedeli len od
žalovanej. Z uvedených dôvodov tak súd nemohol prihliadnuť na ich výpovede a to s prihliadnutím
na skutočnosť, že mal pochybnosti o ich dôveryhodnosti. Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania

tvrdenia žalobkyne o tom, že so žalovanou platne uzavrela zmluvu o pôžičke zaťažovalo žalobkyňu,
tá ho však neuniesla, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o návrh na výsluch
svedkov, ktorých navrhla žalovaná, a to výsluch svedkyne L. a J. C., tak právna zástupkyňa žalovanejoznámila na pojednávaní, že na výsluchu takýchto svedkov netrvá, a preto súd nevykonal takýto návrh
na vykonanie dôkazu.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaná bola úspešná v celom
rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

24. Súd zároveň nepriznal svedkyni T.. M. nárok na náhradu svedočného, a to z dôvodu, že tá napriek

tomu, že si uplatnila takýto nárok na pojednávaní /svedkyňa si uplatnila nárok na náhradu cestovných
nákladov/, tak nepreukázala vznik takýchto nákladov v súvislosti s poskytnutím svedeckej výpovede a
ani ich bližším spôsobom nešpecifikovala. Z uvedených dôvodov tak súd nepriznal svedkyni nárok na
náhradu svedočného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).