Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207297
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6714207297.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne v I.rade

D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX V., štátna občianka SR a žalobcu v II.rade
G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, štátny občan SR, zastúpený N. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. XXX, proti žalovanému G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, štátny občan SR,
o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobkyňa v I.rade a žalobca v II.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému

trovy konania v rozsahu 100 %.

Žalobkyňa v I.rade a žalobca v II.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania
štátu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.5.2014 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcov zo dňa 21.5.2014 ktorou žiadali, aby súd
uložilžalovanémupovinnosťzdržaťsaneoprávnenýchzásahovdovýkonuvlastníckehoprávažalobkyne
v I.rade k nehnuteľnosti rodinnému domu súp. číslo XXX, postavenom na parcele registra „C“ parcelné
č. XXX, katastrálne územie U., obec U., okres I., a tiež mu uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených

zásahov do výkonu práva žalobcu v II.rade vyplývajúceho z vecného bremena p.D. U. spočívajúceho v
doživotnom bezplatnom a trvalom bývaní v nehnuteľnosti, v rodinnom dome súp. č. XXX, postavenom
na parcele registra „C“ parcelné č. XXX, k.ú. U., obec U. okres I., a to obťažovania nad mieru primeranú
pomerom, ktoré sa prejavuje prenikaním imisií a nepríjemného zápachu od ošípaných, neprimeraným
zápachom šíriacim sa zo žumpy, neprimeraným hlukom, ktorý spočíva v kvíkaní, krochkaní a buchote
ošípaných, vo zvýšenom výskyte múch, ôs, sršňov ako i hlodavcov. Taktiež žiadali, aby súd zaviazal
žalovaného nahradiť im trovy konania z titulu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Svoju žalobu zdôvodnili tým, že žalobkyňa v I.rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných
na LV č.XXX, pre k.ú. U., t.j. rodinného domu a pozemku, na ktorom je tento dom postavený, pričom
tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 1.7.1998, v zmysle ktorej vzniklo
darcom, ktorými boli žalobca v II.rade a jeho manželka D.Z. D., nar.X.X.XXXX právo vo forme vecného
bremena-in personam spočívajúce v doživotnom bezplatnom a trvalom bývaní v predmete daru v
celom rozsahu. Ohľadne aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v II.rade poukázali na komentáre k
ustanoveniu § 127 OZ. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre

k.ú. U. a to rodinného domu ako i garáže a tiež pozemkov, na ktorých sú tieto nehnuteľnosti postavené.
Nehnuteľnosti strán sporu sú susediacimi nehnuteľnosťami. Žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia-
rodičia sa veľa rokov zaoberajú chovom hospodárskych zvierat najmä ošípaných a z nehnuteľnosti,
ktorá je označená ako garáž si urobili hospodársku budovu, ktorá im slúži na chov ošípaných. V časepodania žaloby chovajú asi 3-4, no býva ich aj viacej, keďže ich nechovajú len na vlastnú potrebu ale
aj predaj. S chovom ošípaných sú nerozlučne spojené sprievodné javy, ktoré žalobcom neúnosným
spôsobom zasahujú do riadneho a nerušeného bývania, keďže neprimeraným spôsobom nad mieru

primeranú pomerom zasahujú do výkonu vlastníckych práv žalobcov. Žalobcovia sú najmä v jarných,
letných a jesenných mesiacoch roka neustále obťažovaní imisiami, a to neprimeraným zápachom, ktorý
sa šíri od ošípaných, pri kŕmení ošípaných sa šíri hluk, kvíkanie, krochkanie a buchot, ktorý je u
žalobcu veľmi dobre počuteľný. Zároveň v mesiacoch marec až október žalobcov veľmi obťažujú muchy
a nebezpečné osy a sršne, ktoré si v blízkosti nehnuteľnosti žalobcov robia hniezda. Tiež ich obťažuje

zápach močovky šíriaci sa zo žumpy, ktorá je neďaleko ich domu a je asi 1,3 m dlhá, 1 m široká a 1
m hlboká, pričom žumpa nie je izolovaná a zvrchu je zakrytá len preglejkou. Žalovaný žumpu čistí asi
l krát za mesiac v ranných alebo večerných hodinách, čo vtedy veľmi cítiť. Okrem toho zaznamenali
zvýšený výskyt hlodavcov, ktoré prechádzajú i na nehnuteľnosť žalobcov. Žalovaný viackrát vo svojom
dome robil zabíjačku a po nej kosti, paprčky a krv nechal na dvore a zahrabal ich do snehu. Žalobca v
II.rade sa viackrát pokúšal zasahovania do vlastníckych práv riešiť cestou Obecného úradu v Kriváni.

Komisia verejného poriadku navrhla žalovanému striktne dodržiavať štatút obce zo dňa 15.12.1995
hlavne článok 4 § 3 kde sú stanovené podmienky chovu a držania zvierat a v zmysle ktorého pod
písm. d) je stanovené, že stavby (ustajňovacie priestory, hnojiská) musia byť situované do odľahlých
pozemkov a minimálna vzdialenosť týchto zariadení je 15 m od poslednej obytnej miestnosti (steny
s otvorom) a 10 m od steny bez otvoru. Vzdialenosť hospodárskej budovy odporcu tieto požadované

vzdialenosti nespĺňa. Listom zo dňa 11.9.2013 komisia odporučila žalobcovi v II.rade riešiť predmetný
spor v občianskoprávnom konaní. Žalovaný normy uvedené v štatúte obce Kriváň nedodržuje, súhlas
žalobcov ako bezprostredných susedov na chov domácich zvierat nedostal, ani oň nepožiadal a tiež
prekračuje povolený počet ošípaných. Žalobca v II.rade a jeho manželka majú nepriaznivý zdravotný
stav a tieto zásahy zo strany žalovaného na ich zdravotný stav veľmi negatívne vplývajú. Ďalej

uviedli, že žalobkyňa mala záujem predmetné nehnuteľnosti predať s tým, že mali uzatvorenú zmluvu o
sprostredkovaní s realitnou kanceláriou Pekné reality s.r.o. od 23.2.2012, a tiež inzerovala predmetnú
nehnuteľnosť na predaj v tlači. Viacero záujemcov o kúpu si nehnuteľnosť boli obhliadnuť, avšak keď
zacítili zápach, stratili záujem o kúpu, hoci sa im dom páčil a kúpna cena bola pre nich primeraná.
Po právnej stránke žalobcovia svoj návrh zdôvodnili odkazom na ustanovenie § 123, § 126 a § 127

Občianskeho zákonníka.
Dňa 8.9.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe zo dňa 5.9.2014, v
ktorom okrem iného uviedol, že budova so súpisným č. XXX postavená na parcele KN-C č.XXX v k.ú. U.
slúži v časti ako garáž a iba v časti ako hospodárska budova s tým, že v súčasnosti chová 3 ošípané pre
vlastnú potrebu a potrebu svojej rodiny a ošípané nikdy nechoval za účelom podnikania. Pripustil, že s

chovom ošípaných sú nerozlučne spojené sprievodné javy, avšak jeho chovanie ošípaných neúnosným
spôsobom nezasahuje do riadneho a nerušeného bývania žalobcov. Trval na tom, že v jeho prípade ide
o obvyklé užívanie vlastníckeho práva v rámci zákonom daných „prípustných hraníc“. Nie sú splnené
podmienky, že by z jeho strany neprimeraným spôsobom nad mieru primeranú pomerom dochádzalo
k zásahu do výkonu vlastníckych práv žalobcov. O zvieratá je riadne postarané, sú pravidelne kŕmené,

pravidelne je čistený priestor, v ktorom sú umiestnené, starostlivosť o ošípané z jeho strany nie je
zanedbaná a preto nie je dôvod aby boli hlučné. Nepriamo má to vyplývať i zo žaloby, keď žalobcovia
uvádzajú, že hluk, kvíkanie, krochkanie je pri kŕmení t.j. nie bežne cez deň či noc. Pokiaľ žalobcovia
tvrdia, že buchot, kvíkanie, krochkanie je počuť pri kŕmení tvrdil, že ide o bežné chovanie sa zvierat,
ktoré neprejavuje žiadnym neprimeraným spôsobom. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na zvýšený výskyt

hmyzu uviedol, že žalobcovia nepreukázali akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a tým, že
si tento hmyz robí hniezda v blízkosti ich nehnuteľnosti, keďže aj žalobcovia chovajú drobnú hydinu a
majú v záhrade ovocné stromy, resp. pestujú zeleninu. Pokiaľ ide o údajný zvýšený výskyt hlodavcov,
trval na tom, že sa jedná o nepodložené tvrdenie a podobne ako u hmyzu nevyplýva, že by za ich
prípadný výskyt mal zodpovedať on. Poprel, že by sa zo žumpy šíril zápach, pretože táto je zakrytá

pevným hrubým plechom, ktorý unesie aj dospelú osobu a nie preglejkou. Žumpa je vybudovaná priamo
pri chlieve, je murovaná a uzavretá. Oproti chlievom majú žalobcovia hospodársku budovu a nie dom,
dom je vzdialený od žumpy viac ako 8 m a k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve je „otočený chrbtom“
t.j. z tejto strany je iba vstup do kotolne a na stene sa nachádzajú malé vetracie okná. Pokiaľ žalobca v
II.rade uvádzal, že vec riešil prostredníctvom Obecného úradu v Kriváni, poukázal na to, že zo zápisnice

zo dňa 7.2.2013 vyplýva, že mu nebolo preukázané žiadne protiprávne konanie a ani mu nebola uložená
žiadna sankcia. Pokiaľ žalobcovia odkazovali na štatút obce, po oboznámení sa s jeho obsahom najmä
článkom 4 § 3 kde sú stanovené podmienky chovu a držania zvierat, sa obrátil na príslušnú prokuratúru,
pretože je toho názoru, že štatút obce z roku 1995 nie je v súlade s platnou legislatívou. Poukázalpritom na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 14.5.2004 II. ÚS 33/01 č.3/2004, kde v obdobnom
prípaderiešilvyslovenienesúladuvšeobecnezáväznéhonariadeniaobceBernolákovoochovezvierata
usmerňovaníaevidovaníchovuhospodárskychzvieratazvieratchovanýchvdomácnostiach.Vzhľadom

k vyššie uvedenému mal žalovaný za to, že nie sú v jeho prípade splnené podmienky ustanovenia § 127
ods.1 OZ a žalobu považoval za nedôvodnú a ako takú ju žiadal v celom rozsahu zamietnuť a žalobcov
zaviazať k náhrade trov konania. Na okraj ešte uviedol, že formálne tvrdenia žalobcov o negatívnom
vplyve jeho konania na zdravie žalobcu v II.rade a jeho manželky nepodložili žiadnym dôkazom a tiež
vyjadril presvedčenie, že príčinou toho, že nehnuteľnosť sa žalobkyni v I.rade nepodarilo predať, nebolo

spôsobené dôvodom na jeho strane, ale s odkazom na to, že cena za nehnuteľnosť s vecným bremenom
na danom mieste a čase je neprimeraná.

2. Po prejednaní veci súd následne rozhodol o žalobe žalobcov rozsudkom sp.zn.10C/80/2014-112 zo
dňa 4.5.2015, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, a pokiaľ ide o trovy konania rozhodol, že o nich
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo veci rozhodol s poukazom na to, že

po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že zo strany žalobcov nebolo v konaní preukázané, že by zo
strany žalovaného dochádzalo k zásahom do ich práv, resp. že by tieto zásahy bolo možné kvalifikovať
ako zásah „nad mieru primeranú pomerom“, resp. vážne ohrozovanie ich práv.

3. Na základe odvolania žalobcu v II.rade proti rozsudku 10C/80/2014-112 zo dňa 4.5.2015 Krajský

súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k.15Co/725/2015-170 zo dňa 10.11.2016, tento
rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dospel totiž k záveru, že rozhodnutie je predčasné, keď náležitým spôsobom nebolo vykonané
dokazovanie, pričom pre prijatie správnych záverov je nevyhnutné vykonať také dôkazy, ktoré sú pre
rozhodnutie podstatné a v rozhodnutí súdov sú dostatočne popisované. Z toho dôvodu určil súdu

I.inštancie ako povinnosť vykonať dokazovanie dopytom na Obecný úrad Kriváň, či sa v obci chovajú
ošípané, v akom počte chovateľov a ošípaných, na akých miestach sú ustajnené, s tým, že sa bude
zisťovať, či v prípade chovu ošípaných inými chovateľmi sa tiež šíri zápach popisovaný žalobcami,
prípadne strany sporu navrhnú na preukázanie svojich tvrdení ďalších svedkov. Taktiež odvolací súd
uložil súdu I.inštancie povinnosť vyžiadať si odbornú správu od Regionálnej veterinárnej a potravinovej

správy v Banskej Bystrici, Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo Zvolene za účelom posúdenia
hygienických podmienok chovu ošípaných, ako aj prevádzkovaniu žumpy s prihliadnutím na možné
vplyvy úradom životného prostredia. Okrem toho súdu I.inštancie bola uložená povinnosť zistenia, či
žalovaný nahlásil príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe zabíjanie ošípaných a v akom
množstve. Zároveň mal okresný súd vypočuť žalovaného na otázku, prečo sa nezúčastnil obhliadky

súdu, resp. ak bol v práci, aby o tom predložil potvrdenie, že prácu skutočne v tento deň vykonával
a v práci sa nachádzal. Až na základe takto doplneného dokazovania bude mať súd vyčerpávajúcim
spôsobomzistenérozhodujúceskutočnostipreposúdenie,čižalovanýžalobcovchovomhospodárskych
zvierat a zápachom obťažuje nad mieru primeranú pomerom.

4. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

5. Na výzvu súdu zo dňa 9.3.2017, aby oznámili, aké konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania

majú v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.11.2016
sp.zn.15Co/725/2015-170, reagoval žalovaný podaním zo dňa 14.3.2017, doručený tunajšiemu súdu
dňa 20.3.2017, v ktorom oznámil, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a zotrval na tom, že
v žiadnom prípade nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcov. Pripojil tiež potvrdenie firmy Detvianska
nákladná doprava, s.r.o., ktorým potvrdili, že dotyčný bol dňa 28.11.2014 pracovne mimo Slovenskej

republiky ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy.
Žalobca v II.rade podaním zo dňa 3.4.2017, doručený tunajšiemu súdu dňa 4.4.2017, oznámil, že sa
stotožňuje s návrhmi na doplnenie dokazovania v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 10.11.2016 sp.zn.15Co/725/2015-170.
Žalobca v II.rade podaním zo dňa 19.5.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.5.2017, okrem iného

požiadal o odbornú správu z Úradu životného prostredia o posúdenie škodlivosti chovu ošípaných a ich
výkalov na zdravie ľudí a ekologické dôsledky.Žalobca v II.rade podaním zo dňa 9.6.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.6.2017, žiadal, aby si
súd od Štátneho archívu vo Zvolene vyžiadal kópie stavebného povolenia a kolaudácie stavby garáže
so súp.č.XXX na parc.č.XXX.

Žalobkyňa v I.rade podaním zo dňa 6.11.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.11.2017, žiadala, aby
tunajší súd žalovanému podľa § 88 ods. 2 Stavebného zákona nariadil odstránenie stavby garáže z roku
1975. Ďalej uviedla, že škoda spôsobená činnosťou chovu ošípaných, fyzikálnymi a biologickými vplyvmi
na okolie im podstatne sťažila užívanie nehnuteľností, s tým, že žiadajú aj škodu na zdraví uhradiť v
peniazoch (odškodňovanie bolesti, ujma na zdraví, liečenie s odstraňovaním následkov bolesti). Žalobca

v II.rade podaním zo dňa 6.11.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2017, uviedol okrem iného,
že žiada, aby vo vyhlásení rozhodnutia súd vydal príkaz na likvidáciu budovy garáže (chlieva) súp.č.607
a nahradil im finančnú škodu 30.000,- €. Poukázal na to, že v auguste 2017 si žalovaný začal robiť
stavebné úpravy, zasahoval do ich majetku - bagrovaním poškodil múrik plotu postavený na ich pozemku
a tak si zveľaďoval prístup do chlieva novým chodníkom zo zámockej dlažby, pod ktorý vložil odpadové
rúry a pri ich plote vytvoril plochu z betónových panelov. Uviedol tiež, že cez ich plot chodia potkany,

poškodzujú ho, robia si diery na ich strane pozemku, čo sú nútení zakladať kameňom resp. štrkom,
odkazujúc na snímky, s tým, že nemôžu vetrať oknami pivnicu a kotolňu, lebo tam prenikajú hlodavce.
Okrem zápachu súvisiaceho s chovom ošípaných uviedol, že si žalovaný postavil v blízkosti plota ich
pozemku udiareň, ktorá spôsobuje zadymenie okolia a ich obmedzuje pri prácach okolo domu, vo dvore
i v záhrade.

6. Tunajší súd uznesením zo dňa 14.11.2017 sp.zn.10C/80/2014-299, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.11.2017, rozhodol o návrhu na zmenu žaloby zo dňa 6.11.2017 tak, že túto zmenu žaloby
nepripustil. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
Tunajší súd uznesením zo dňa 23.1.2019 sp.zn.10C/80/2014-403 odmietol zmenu žaloby uložiť

žalovanémupovinnosťodstrániťbudovugaráže-chlievasúp.č.XXXanahradiťžalobcomfinančnúškodu
vo výške 30.000,- €, keď týmto rozhodol o návrhu na zmenu žaloby prednesenú na pojednávaní dňa
23.1.2019. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení, ktoré bolo
následne vypracované aj v písomnom vyhotovení.

7. Tunajší súd uznesením zo dňa 22.1.2018 sp.zn.10C/80/2014-315 vyzval žalobcov, aby v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia opravili a doplnili svoj návrh prednesený na pojednávaní dňa
22.11.2017 tak, že v prípade ak chcú, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, zašlú riadny návrh so
všetkými náležitosťami v zmysle § 127, § 132 a § 326 C.s.p., ktorý bude doplnený o tam presne
špecifikované náležitosti, s poučením, že ak ich návrh zo dňa 22.11.2017 v stanovenej lehote nebude

doplnený a opravený v zmysle tohto uznesenia, súd ho odmietne, s poukazom na vyhlásené uznesenie
na pojednávaní dňa 22.11.2017, ktorým bolo toto pojednávanie odročené na neurčito, okrem iného aj
za účelom vypracovania uznesenia, ktorým budú žalobcovia poučení o náležitostiach návrhu, ktorý by
mohol byť podľa obsahu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
Dňa 19.2.2018 bolo na tunajší súd doručené podanie zo dňa 16.2.2018, podpísané tak žalobkyňou v

I.rade, ako i žalobcom v II.rade, v ktorom okrem iného uviedli, že žiadajú zákaz činnosti predmetnej
prevádzky žalovaného v chove ošípaných a tiež zrušiť priestor chlieva, kde sa toto uskutočňuje, preto
požadujú nariadenie neodkladného opatrenia zákazu chovu ošípaných, ktoré je potrebné, kým žalovaný
nesplní všetky náležitosti mu dané štátnymi orgánmi (potreba doriešiť legalizáciu doplnkovej stavby
garáže, chlieva, žumpy, spôsob likvidácie odpadu - zmluvný vzťah s organizáciou oprávnenou na

likvidáciu odpadu z chovu ošípaných).
Tunajšísúduznesenímzodňa22.5.2018sp.zn.10C/80/2014-362zamietolnávrhžalobcovnanariadenie
neodkladného opatrenia. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn.12Co/240/2018-378 zo dňa 27.8.2018 odmietol
odvolanie žalobcu v II.rade proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.10C/80/2014-362 zo dňa

22.5.2018.

8. Na pojednávaní, ktoré nariadil súd na deň 22.11.2017, súd zisťoval dotazom na zástupkyňu žalobcu
v II.rade, s poukazom na ich podanie zo dňa 13.10.2017 adresované Krajskému súdu v Banskej Bystrici
označené ako Námietka prieťahu v súdnom konaní, či žiadajú nariadiť znalecké dokazovanie a ak áno,

čo konkrétne by malo byť týmto znaleckým dokazovaním zisťované a preukazované, splnomocnená
zástupkyňa žalobcu v II.rade uviedla, že týmto by sa malo preukázať, že tu existujú imisie nad mieru
primeranú pomerom.Tunajší súd uznesením zo dňa 22.1.2018 sp.zn.10C/80/2014-318, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
7.2.2018, uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 500,- € na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Dňa 23.5.2018 súd vyzval žalobkyňu v I.rade a splnomocnenú zástupkyňu žalobcu v II.rade, aby
bezodkladne zložili predmetný preddavok na trovy dôkazu, keďže oni ako žalobcovia navrhli ako dôkaz
nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z príslušného odboru a preto musia znášať náklady s tým
spojené, v opačnom prípade bude súd nútený postupovať podľa § 253 ods. 3 Civilného sporového
poriadku, t.j. nenariadiť znalecké dokazovanie a bude pri rozhodovaní vychádzať z tvrdení strán sporu

a iných nimi predložených dôkazných prostriedkov, keď súd poukázal na to, že Civilný sporový poriadok
vychádza zo zásady, že znalecké dokazovanie je povinne preddavkované a v sporovom konaní trovy
dôkazov nemôže preddavkovať štát, naopak strany sporu sú v rámci uplatňovanej prejednacej zásady
povinné navrhovať a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s čím je spojená ich povinnosť
v priebehu konania znášať náklady, ktoré im v súvislosti s predkladaním dôkazov vzniknú. Pritom v
zmysle zákona č.382/2004 Z.z. je znalec od zadávateľa oprávnený požadovať primeraný preddavok na

znalečné, pričom v prípade, že mu súd v konaní neprizná preddavok, je znalec oprávnený odmietnuť
vykonanie úkonu. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že súd priznal žalobcovi v II.rade
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, súd uviedol, že oslobodenie od povinnosti zaplatiť
preddavok na trovy dôkazov v zmysle procesnej úpravy nie je možné priznať a súčasne nie je možné
žiadať zaplatenie preddavku od protistrany, ktorá príslušný dôkaz nenavrhla.

9. Potom, čo súd odročil termín pojednávania vytýčený na deň 22.11.2017, za účelom doplnenia
dokazovania, nariadil súd nový termín pojednávania na deň 23.1.2019, na ktoré sa dostavili žalobkyňa
v I.rade, žalobca v II.rade, splnomocnená zástupkyňa žalobcu v II.rade, ako i žalovaný, pričom
tak žalobkyňa v I.rade, splnomocnená zástupkyňa žalobcu v II.rade a tiež žalovaný mali doručenie

predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd vec na tomto pojednávaní prejednal a
rozhodol.

10. Súd vychádzajúc z doterajšieho dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách doložili v
priebehu konania strany sporu, a tiež vykonanými listinnými dôkazmi, ktorými súd doplnil dokazovanie

v rozsahu mu nariadenom odvolacím súdom a to: oznámenie o zasadnutí komisie z obce Kriváň z
č.l.7, list zo dňa 11.9.2013 z č.l.8, list sťažovateľa G. D. z č.l.9, uznesenie Okresného súdu Zvolen zo
dňa 2.7.2013 z č.l.10-11, uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 12.8.2013 z č.l.12-13, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2013 z č.l.14-16, výpis z LV č. 190 z č.l.17 pre k.ú.
Kriváň, výpis z LV č. 165 pre k.ú. Kriváň z č.l.18, popisný plánik z č.l.19, výňatok z katastrálnej mapy

z č.l.20, darovaciu zmluvu z č.l.21 zo dňa 1.7.1998, fotodokumentáciu z č.l.22-33, žiadosť o posúdenie
štatútu obce z č.l.44, fotodokumentáciu z č.l.48-49, upovedomenie Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa
28.10.2014 z č.l.79, fotodokumentáciu z č.l.94-97, fotodokumentáciu z obhliadky z č.l.81-88, zápisnicu
o vykonaní obhliadky z č.l.89, nakoľko vykonal dokazovanie aj nariadením obhliadky na mieste samom,
rozhodnutie Obce Kriváň zo dňa 8.7.2016 z č.l.169, správu Regionálnej veterinárnej a potravinovej

správy Zvolen zo dňa 13.4.2017 z č.l.210, správu Obce Kriváň zo dňa 19.5.2017 z č.l.220, lekársku
správu týkajúcu sa D. D. z č.l.225-226, výpis z listu vlastníctva č.190 zo dňa 7.6.2017 z č.l.227,
správu Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pracovisko archív Zvolen zo dňa 4.7.2017 z č.l.235, správu
Obce Kriváň zo dňa 14.8.2017 z č.l.243, listinu o určení súpisného čísla zo dňa 2.9.2003 z č.l.244,
rozhodnutie ONV Zvolen zo dňa 12.4.1972 z č.l.245, čestné vyhlásenie zo dňa 2.9.2003 z č.l.246,

sťažnosť G. D. adresovaná Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe z č.l.250, oznámenie o
zasadnutí komisie Obce Kriváň z č.l.251, list Obce Kriváň adresovaný žalobcovi v II.rade z č.l.252,
lekárske správy týkajúce sa D. D. a G. D., sťažnosť žalobcu v II.rade adresované Okresnému úradu
Banská Bystrici, odbor výstavby a bytovej politiky z č.l.256, sťažnosť G. D. adresovaná Obecnému úradu
Kriváň z č.l.257, postúpenie podania Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie

v Obci Kriváň z č.l.265, odstúpenie podania Okresného úradu Detva, katastrálny odbor Obecnému
úradu Kriváň z č.l.253, vyjadrenie G. D. k miestnej obhliadke zo dňa 6.11.2017 adresovaný Orgánu
štátneho stavebného dohľadu Obecný úrad Kriváň z č.l.275-276, vyjadrenie N. Y. zo dňa 6.11.2017 k
miestnej obhliadke adresované Orgánu štátneho stavebného dohľadu Obecný úrad Kriváň z č.l.277,
oznámenie z prešetrenia podnetu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky

zo dňa 26.10.2017 z č.l.280-282, sťažnosť G. D. adresovaná Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor
výstavby a bytovej politiky zo dňa 19.10.2017 z č.l.283, list D. U. adresovaný Okresnému úradu, odbor
výstavby a bytovej politiky z č.l.284 vrátane fotodokumentácie z č.l.285-288, podanie sťažnosti G. D.
na Orgán štátneho stavebného dohľadu z č.l.289, odpoveď na vykonanie štátneho stavebného dohľaduzo dňa 11.10.2017 z č.l.290, žiadosť o súčinnosť Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a
bytovej politiky adresované Obci Kriváň zo dňa 3.9.2017 z č.l.291, sťažnosť na pracovníkov Obecného
úradu Kriváň G. D. adresovaný Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky z

č.l.292, sťažnosť G. D. zo dňa 11.8.2017 adresovaná Obecnému úradu Kriváň z č.l.293, odpoveď na
odborné posúdenie k prevádzkovaniu žumpy Obce Kriváň zo dňa 30.11.2017 z č.l.307, odpoveď na
vykonanie štátneho stavebného dohľadu a výzvu na odstránenie zistenej závady zo dňa 27.11.2017 z
č.l.308 vrátane fotodokumentácie z č.l.309, výzvu na vykonanie nápravy Obce Kriváň zo dňa 30.11.2017
z č.l.310, žiadosť o zaslanie odbornej správy Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné

prostredie, postúpenie podania zo dňa 4.12.2017 z č.l.311, žiadosť o zaslanie odbornej správy - odpoveď
zo dňa 13.12.2017 Okresného úradu Detva, odbor starostlivosti o životné prostredie z č.l.312, list
označený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu G. D. zo dňa 26.1.2018 adresované OO PZ
Detva z č.l.320, sťažnosť G. D. adresovaná Orgánu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 30.1.2018 z
č.l.321, úradný záznam o veterinárnej kontrole Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Zvolen
z č.l.323-324, sťažnosť - prešetrenie MNV Kriváň zo dňa 6.7.1978 z č.l.341, kúpnopredajnú zmluvu z

č.l.345-346, potvrdenka z č.l.347, územné rozhodnutie ONV Zvolen, odbor výstavby zo dňa 13.1.1971
z č.l.348 vrátane snímky z mapy evidencie nehnuteľností z č.l.349, lekárske správy týkajúce sa D.
D. z č.l.350-353, fotodokumentáciu z č.l.354-359, zmluvu o poskytnutí služby na vývoz hnojovky z
č.l.370-371, zápisnicu z pracovného stretnutia spojeného s miestnou obhliadkou zo dňa 27.4.2018
z č.l.372-374, oznámenie z prešetrenia podnetu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby

a bytovej politiky zo dňa 27.6.2018, oznámenie o začatí správneho konania o nariadení odstránenia
nepovolenej stavby Obce Kriváň zo dňa 14.9.2018, rozhodnutie Obce Kriváň zo dňa 5.10.2018 o
nariadení vlastníkovi stavby na odstránenie stavby, žiadosť o informáciu podľa zákona o slobode
informácií zo dňa 28.6.2018 Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Zvolen, upovedomenie
OkresnejprokuratúryZvolenzodňa22.11.2018,tiežvykonaldokazovanievýsluchomžalobkynevI.rade,

žalobcu v II.rade, žalovaného, výsluchom svedkyne N. Y. a tiež sa oboznámil s prednesom právneho
zástupcu žalobcov resp. splnomocnenej zástupkyne žalobcu v II.rade, pričom zistil tento skutkový a
právny stav.
Z oznámenia o zasadnutí Komisie na ochranu verejného poriadku obce Kriváň zo dňa 7.2.2013 súd zistil,
že komisia navrhla p. I. striktne dodržiavať štatút obce zo dňa 15.12.1995 hlavne článku 4 § 3 kde sú

stanovené podmienky chovu a držania zvierat, keď pod písm. d) je stanovené, že stavby ( ustajňovacie
priestory, hnojiská) musia byť situované do odľahlých pozemkov. Minimálna vzdialenosť týchto zariadení
je l5 m od poslednej obytnej miestnosti (steny s otvorom) a l0 m od steny bez otvoru. Komisia zasadala
na základe písomnej sťažnosti p. G. D. ohľadom zápachu z výkalov hospodárskych zvierat od suseda
G. I. najmä v letných mesiacoch pri nižšom tlaku vzduchu alebo závane vetra, keď žiadal ukončiť chov

hospodárskych zvierat p. I.-ošípaných, nakoľko to vážne ovplyvňuje jeho a manželkin zdravotný stav.
Z listu obce Kriváň zo dňa 11.9.2013, ktorý bol adresovaný G. D. súd zistil, že dňa 7.2.2013 bola
za účelom predmetného sporu zvolaná Komisia verejného poriadku kde p. I. a p. Y. jeho družka
oznámili, že chovať ošípané budú aj naďalej pre svoju potrebu, načo p.D. reagoval, že ak sa
situácia nezmení bude spor riešiť v občianskoprávnom konaní. Nakoľko nezhody medzi menovanými

susedmi sú viacgeneračné a nie je možné dospieť k dohode, odporučili G. D. predmetný spor riešiť v
občianskoprávnom konaní.
Z listu nachádzajúceho sa v spise na čl. 9 súd zistil, že ako sťažovateľ je tu uvedený G. D., ktorý ho
adresoval Okresnému súdu Zvolen a ktorým žiadal, aby sa tento začal zaoberať prípadom, ktorý bol
riešený Komisiou na ochranu verejného poriadku Obecného úradu v Kriváni dňa 7.2.2013.

Z uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 2.7.2013 sp.zn.12C 95/2013-8 súd zistil, že v právnej veci
navrhovateľa G. D. ho súd týmto vyzval, aby doplnil svoj návrh, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu
dňa 23.4.2013 s poučením, že ak písomné podanie doručené tunajšiemu súdu dňa 24.4.2013 nebude v
stanovenej lehote doplnené v zmysle tohto uznesenia, najmä ohľadne presného označenia účastníkov
konania a uvedenia toho, čoho sa žalobca domáha, tak ho súd odmietne.

Z uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa l2.8.2013, sp.zn. 12C 95/2013-l9 súd zistil, že súd odmietol
podanie žalobcu G. D., ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 23.4.2013.
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa l0.l0.2013 sp.zn. 14Co 706/13-29 súd zistil,
že týmto uznesením krajský súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 12.8.2013 sp.zn.
12C/95/2013-19.

Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 22.l.2014 pre okres Detva, obec Kriváň, k.ú. Kriváň súd zistil, že v časti
A: Majetková podstata sú uvedené parcely registra „C“ parcela č.XXX vo výmere 687 m2 zastavané
plochy a nádvoria, parcela č.XXX o výmere 33 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so
súp.číslom XXX postavený na parcele XXX a garáž so súpisným č. XXX postavené na parcele č. XXX.V časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby ako výlučný vlastník je uvedený G. I., nar.XX.XX.XXXX, titul
nadobudnutia l5D/144/2003, Dnot 108/2003-75/2004. V časti C: Ťarchy je uvedené dohoda o zriadení
vecného bremena spočívajúca vo forme doživotného bezplatného trvalého bývania, užívania v celom

rozsahu k rodinnému domu súp. číslo XXX ako stavba na C -KN ,parcela č.430 s príslušenstvom a
pozemkami parcela č.XXX, XXX v k.ú. Kriváň v prospech D. I.Z., rod., Y., nar. X.X.XXXX.
Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 7.3.2008 pre okres Detva, obec Kriváň, k.ú. Kriváň súd zistil, že v časti A:
Majetková podstata je uvedená parcela registra „ C“ parcelné č.XXX o výmere 7l0 m2-zastavené plochy
a nádvoria a rodinný dom so súp. číslom XXX na parcele č. XXX. V časti B: Vlastníci a iné oprávnené

osoby je ako výlučný vlastník uvedená D. U., nar. XX.X.XXXX, titul nadobudnutia darovacia zmluva
V 777/98-99/98. V časti C: Ťarchy je uvedené vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bezplatnom
trvalom užívaní a bývaní rodinného domu súp. číslo XXX a parcely 11777/2 v prospech D. G., nar.
X.X.XXXX a D. D., rod. Y., nar. X.X.XXXX.
Z popisného plánika súd zistil situovanie jednotlivých nehnuteľností strán sporu a žumpy, ktoré sú
predmetom konania.

Z výňatku z katastrálnej mapy súd tiež zistil zakreslenie nehnuteľností strán sporu na nej.
Z darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 1.7.1998, ktorá mala byť uzavretá medzi
G. D., nar. X.X.XXXX a D. D., nar. X.X.XXXX ako darcami a D. U., nar. XX.X.XXXX ako obdarovanou
súd zistil, že bola predložená bez podpisov zmluvných strán a súd preto sa podrobnejšie s jej obsahom
neoboznamoval.

Zo žiadosti o posúdenie Štatútu Obce Kriváň zo dňa 28.8.2014 súd zistil, že ho adresoval Ján Debnár
Okresnej prokuratúre Zvolen, ktorej bol doručený dňa 28.8.2014 a z ktorej vyplýva, že požiadal o
posúdenie článku 4 Štatútu Obce Kriváň-chov a držanie domácich úžitkových zvierat (v prílohe), či je v
súlade s príslušnými platnými zákonmi SR.
Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 28.l0.2014 súd zistil, že toto adresovali G. I., v

ktorom ho v zmysle § 33 ods.2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre upovedomili, že dnešného dňa
podali protest prokurátora proti VZN obce Kriváň-Štatút Obce Kriváň, v ktorom navrhli Obci Kriváň aby
uvedené VZN zrušila, pretože odporuje platným právnym predpisom, čím jeho podnet považovali za
vybavený.
Z fotodokumentácie doloženej do spisu žalobcami, ako i z fotodokumentácie zhotovenej súdom pri

vykonaní obhliadky dňa 28.11.2014 súd zistil ako sú situované nehnuteľnosti vo vlastníctve strán sporu,
ktoré sú predmetom tohto konania vrátane žumpy, na mieste samom.
Z vykonanej obhliadky na mieste samom, ktorá sa uskutočnila dňa 28.11.2014 v obci Kriváň pri
domových nehnuteľnostiach č.XXX, resp. XXX súd zistil, že pri vykonaní ohliadky súd po vstupe na
priľahlé pozemky k rodinnému domu so súpisným č. XXX obhliadol garáž so súpisným č. 607 v zmysle

výpisu z LV č.XXX pre k.ú. Kriváň, pričom zistil, že v tejto garáži sa nachádzajú 3 dospelé ošípané
a vedľa garáže pri plote na hranici s pozemkom žalobkyne v I.rade sa nachádza kurník a tiež sa tu
nachádza predmetná žumpa, pričom súd zistil, že je zakrytá plechom oranžovej farby. Súd tiež zistil, že
na pozemku priľahlom k domovej nehnuteľnosti súpisné č.XXX stojac v blízkosti vchodu do tohto domu
cca 2-3 m nie je cítiť zápach po zvieratách ani zo žumpy. Potom, čo boli otvorené dvere na predmetnej

garáži v časti kde sa nachádzali ošípané bolo cítiť zápach po ošípaných. V priestore kde sa nachádzajú
sliepky a kurín a predmetná žumpa nebolo cítiť žiadny zápach. Súd zameral vzdialenosť do bráničky „na
chlieve“ po plot na rohu domovej nehnuteľnosti č. XXX, pričom táto vzdialenosť bola 9,3 m plus ešte cca
1 m od plota k rohu predmetnej domovej nehnuteľnosti č.XXX. Súd pokračoval v ohliadke pri domovej
nehnuteľnosti č.XXX a na priľahlých pozemkoch, pričom súd po vstupe cez bráničku nekonštatoval,

že by bolo v tejto časti cítiť zápach po hospodárskych zvieratách, resp. zo žumpy. Súd pokračoval v
ohliadkevzadnejčastidomusúp.číslaXXXapriľahlýchpozemkoch,keďsakonkrétnepresunulkhranici
susediacich pozemkov k pletivovému plotu, pričom konštatoval, že v tejto časti nebolo cítiť zápach po
hospodárskych zvieratách ani po žumpe.
Z listov žalobcov adresovaných dotknutým orgánom a inštitúciám súd zistil, že žalobcovia formou

žiadostí a sťažností riešili záležitosti súvisiace s predmetom tohto súdneho sporu, a to od roku 1978
do súčasnosti.
Z výpisu z uznesenia z prvého zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Kriváni konaného dňa 11.12.2014
súd zistil, že Obecné zastupiteľstvo v Kriváni zrušilo VZN obce Kriváň - Štatút obce Kriváň, ktorý bol
schválený OZ dňa 15.12.1995 a účinný od 1.1.1996.

Zo správy Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Zvolen zo dňa 13.4.2017 z vykonanej úradnej
veterinárnej kontroly súd okrem iného zistil, že na základe žiadosti tunajšieho súdu vykonali veterinárny
inšpektori RVPS Zvolen dňa 11.4.2017 u chovateľa G. I., U. XXX veterinárnu kontrolu s následnými
zisteniami uvedenými v Úradnom zázname o veterinárnej kontrole č.ZV/2017/CI/02. V čase veterinárnejkontroly choval Ján Debnár 3 kusy ošípaných vo váhe cca 35 kg v priestoroch zodpovedajúcich
druhu a kategórii HZ. Ustajňovacie priestory vyhovujúce z hľadiska ochrany zdravia a chovateľských
podmienok zvierat, ako aj požiadavky na kŕmenie, napájanie zvierat v zmysle nariadenia vlády SR

č.735/2002 Z.z.. Odborné posúdenie hnojnej koncovky vykonávajú úrady životného prostredia. V čase
veterinárnej kontroly veterinárni inšpektori vyhodnotili manipuláciu s exkrementami zvierat, ktorú držiteľ
zabezpečuje uzavretou žumpou (tekutá zložka) o objeme 1,5 m3, tuhú zložku hnoja rieši vývozom v 7-10
dňových intervaloch na vlastné pozemky v katastri obce Hriňová - Krivec. Chovateľ dodržuje povinnosť
nahlasovania domácich zabíjačiek u ošípaných na súkromnú spotrebu v zmysle § 23 zákona č.39/2007

Z.z.. RVPS Zvolen eviduje 3 nahlásené domáce zabíjačky u ošípaných v roku 2016 (3.12. a 10.12.2016).
Zo správy Obce Kriváň zo dňa 19.5.2017 súd okrem iného zistil, že na základe jeho žiadosti bolo
oznámené, že obec nedisponuje informáciami o počte chovateľov ošípaných, ani o počte chovaných
ošípaných. Obec v minulosti riešila sťažnosti na chov ošípaných len medzi dotknutými rodinami.
Z výpisu z listu vlastníctva č.190 pre katastrálne územie Kriváň zo dňa 7.6.2017 súd zistil, že všetky
údaje sú zhodné ako vo výpise z LV č.190 zo dňa 22.1.2014.

Zo správy Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Zvolen zo dňa 4.7.2017 súd zistil, že
v archívnych fondoch uložených na ich pracovisku sa nenachádza stavebné povolenie a kolaudačné
rozhodnutie vydané na stavbu garáže súp.č.XXX na parc.č.XXX zapísané na LV č.XXX v k.ú. Kriváň pre
stavebníka a majiteľa garáže G. I., nar. XX.XX.XXXX. Z toho dôvodu nemohli zaslať kópie príslušných
dokumentov.

Zo správy Obce Kriváň zo dňa 14.8.2017 súd zistil, že im bolo odstúpené podanie Okresného úradu
Detva, katastrálny odbor od tunajšieho súdu, na základe čoho oznámili, že Obec Kriváň ako príslušný
stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č.50/1976 Zb. nevydala na predmetnú nehnuteľnosť - garáž
súp.č.XXX, postavené na parc. C-KN č.XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v k.ú. Kriváň
žiadne stavebné povolenie, ani ohlásenie a ani ju nekolaudovala. Pod č.18/2003 zo dňa 2.9.2003 vydala

listinu o určení súpisného čísla.
Z listiny Obce Kriváň o určení súpisného čísla zo dňa 2.9.2003 č.18/2003 súd zistil, že týmto obec
Kriváň určila pre stavbu postavenú v obci Kriváň, súp.č.XXX, s tým, že stavba sa nachádza v k.ú.
Kriváň v lokalite Centrum ZŠ na parc.č. KN XXX, zapísané na LV 190 a ide o stavbu „rodinný dom“,
pričom ako vlastník - užívateľ stavby je uvedený M. I. a manželka D. I., obaja trvale bytom Kriváň

č.XXX, pričom rodinný dom bol postavený na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby vydaného
ONV vo Zvolene, odbor výstavby dňa 12.4.1972 pod č.Vyst-1179/327-1972 skolaudovaný kolaudačným
rozhodnutím zo dňa 12.4.1975, pričom odvtedy rodinný dom hore menovaní aj nepretržite užívajú.
Stavba bola postavená pred 1.10.1976. Listina vydaná za účelom zápisu na LV.
Zo správy Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 12.10.2017 súd

zistil, že obdržali dňa 11.10.2017 z tunajšieho súdu žiadosť o odborné posúdenie k prevádzkovaniu
žumpy u žalovaného G. I., s tým, že túto postúpili na priame vybavenie obci Kriváň ako vecne a miestne
príslušnému správnemu orgánu.
Zo správy Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej
stavebnej správy zo dňa 26.10.2017, ktorá bola adresovaná Obci Kriváň súd okrem iného zistil, že na

základe podania G. D. označeného ako „sťažnosť na pracovníkov Obecného úradu Kriváň“ bola obec
Kriváňpožiadanáosúčinnosťprivybavovanípodnetu,ktorábolaposkytnutádňa18.10.2017,doručením
písomného stanoviska a administratívneho spisu, na základe čoho okrem iného v tejto správe uviedli,
že konštatovali, že stavba garáže súp.č.607 nebola povolená podľa platného zákona č.50/1976 Zb.
a ani podľa skôr platného stavebného zákona č.87/1958 Zb., pričom si povolenie stavebného úradu

podľa oboch stavebných zákonov vyžadovala. Ide teda o nepovolenú stavbu, ktorej ďalšiu existuje bude
potrebné overiť v konaní o dodatočnom povolení resp. odstránení stavby podľa § 88 a § 88a stavebného
zákona. Ďalej je uvedené ako má stavebný úrad postupovať v tomto konaní v zmysle príslušných
ustanovení stavebného zákona.
Zo správy Obce Kriváň zo dňa 30.11.2017 súd okrem iného zistil, že im dňa 11.10.2017 bolo

odstúpené podanie od Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie vo veci výzvy
tunajšieho súdu, ktorým bola žiadosť o odborné posúdenie k prevádzkovaniu žumpy u žalovaného
G. I., s prihliadnutím na možné vplyvy, s tým, že na základe zisťovaní a vykonaní od Štátneho
stavebného dohľadu na predmetnej stavbe žumpy dňa 3.11.2017 bola vlastníkovi stavby zaslaná výzva
na odstránenie zistenej závady listom zo dňa 27.11.2017, kde bol dotyčný vyzvaný, aby na stavebný

úrad doložil jednak doklad o nepriepustnosti žumpy (skúšku nepriepustnosti žumpy) vykonanú odborne
spôsobilou osobou a tiež spôsob likvidácie odpadu zo žumpy (zmluvný vzťah s organizáciou oprávnenou
na likvidáciu tohto odpadu), a to do 15 dní od doručenia tejto výzvy.Z listu Odpoveď na vykonanie ŠSD a výzva na odstránenie zistenej závady zo dňa 27.11.2017 orgánu
Štátneho stavebného dohľadu T. Y.A., zamestnanec stavebného úradu poverená starostom Obce
Kriváň súd okrem iného zistil, že pri miestnej obhliadke žumpy bolo zistené, že táto sa nachádza v

bezprostrednej blízkosti stavby garáže so súp.č.XXX na parc. C-KN č.XXX v k.ú. Kriváň, využívanej
na chov ošípaných, ktorej vlastníkom je G. I.. Žumpa bola pevne prikrytá a po jej otvorení naplnená
obsahom výkalov a zvyšného krmiva z chovu ošípaných v stavbe garáže, súp.č.XXX. Zo strany vlastníka
stavby nebol preukázaný žiadny písomný doklad o tom, či stavba žumpy bola povolená stavebným
úradom ako drobná stavba v zmysle § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona alebo pri povolení stavby

garáže so súp.č.XXX, v ktorej plní doplnkovú funkciu s poukazom na ustanovenie § 139b ods. 6 písm. b)
stavebného zákona. Tiež nebol doložený doklad o nakladaní s odpadom zo žumpy. Obhliadkou nebolo
možné zistiť, či je žumpa nepriepustná, aj keď hladina obsahu žumpy sa počas celej doby obhliadky
nemenilaaokoliežumpynebolonapohľadviditeľnepresiaknutéprípadnýmvytekanímobsahužumpydo
okolitého terénu. Družkou majiteľa bolo oznámené, že obsah žumpy vyberajú a polievajú ním záhradu.
Stavebný úrad obhliadkou nebol schopný zistiť, či žumpa zodpovedá základným požiadavkám na stavbu

žumpy. Z obhliadky bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá bola pripojená.
Z listu Obce Kriváň zo dňa 30.11.2017 Výzva na vykonanie nápravy súd okrem iného zistil, že bol
adresovaný žalovanému, ktorým Obec Kriváň ako príslušný stavebný úrad ho vyzval ako vlastníka
stavbygarážesosúp.č.607opredloženiedokladovopovolenípredmetnejstavby,aktakétovlastníalebo
o predloženie podkladov potrebných na posúdenie súladnosti nepovolenej stavby s verejnými záujmami

ochraňovanými stavebným zákonom, osobitnými predpismi a územnoplánovacou dokumentáciou (ďalej
verejný záujem) v termíne do 30 dní od doručenia výzvy. Následne boli špecifikované úrady a
právnické osoby, od ktorých mali byť doložené záväzné stanoviská ku dodatočnej legalizácii stavby a ku
projektovej dokumentácii skutočného vyhotovenia stavby. V závere bolo uvedené, že dôkazné bremeno
pri preukazovaní tejto súladnosti je na vlastníkovi nepovolenej stavby, s tým, že len od jeho aktívneho

prístupu pri predkladaní podkladov je závislá ďalšia existencia nepovolenej stavby, lebo stavebný úrad
má možnosť nariadiť odstránenie stavby, pokiaľ vlastník nepovolenej stavby požadované podklady
nepredloží. Pokiaľ sa pri posudzovaní nepovolenej stavby preukáže súladnosť stavby s verejným
záujmom, stavebný úrad vyzve vlastníka nepovolenej stavby na predloženie žiadosti o dodatočné
povolenie stavby.

Z listu Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 4.12.2017 okrem iného
zistil, že bol adresovaný Okresnému úradu Detva, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorému
postúpili na vybavenie ako vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu, žiadosť Okresného súdu
Zvolen, ktorú obdržali dňa 1.12.2017, a to žiadosť o odbornú správu o posúdení škodlivosti chovu
ošípaných a ich výkalov na zdravie ľudí a ekologické dôsledky vo vzťahu k chovu ošípaných žalovaným

G. I..
Zo správy Okresného úradu Detva, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 13.12.2017 súd
zistil, že v tejto veci poskytli nasledovné stanovisko. Zákon č.79/2015 Z.z. o odpadoch sa nevzťahuje
na hnoj, slamu alebo iný prírodný poľnohospodársky materiál alebo lesnícky materiál, ktorý nevykazuje
nebezpečné vlastnosti a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve alebo na získanie energie z

tohto materiálu procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, ani neohrozujú
zdravie ľudí. Škodlivosť chovu ošípaných a ich výkalov na zdravie ľudí posudzuje regionálny úrad
verejného zdravotníctva a regionálna veterinárna a potravinová správa. V intraviláne obce spôsob
chovuurčujeobecsvojimschválenýmvšeobecnezáväznýmnariadenímochovehospodárskychzvierat,
ktoré upravuje podmienky ich chovu. Objekty, v ktorých sa chovajú hospodárske zvieratá povoľuje

stavebný úrad obce kolaudačným rozhodnutím. Z pohľadu ochrany vôd je potrebné hnoj uskladňovať
na nepriepustnom hnojisku, aby sa močovka nedostala do podzemných vôd a je možné ho zaorávať do
poľnohospodárskych pozemkov. Chov hospodárskych zvierat s počtom chovných miest do 500 kusov
je podľa vyhlášky č.410/2012 Z.z. malý zdroj znečistenia ovzdušia pre povoľovanie, ktorých je príslušná
obec. Z pohľadu životného prostredia ekologickým dôsledkom vo vzťahu k chovu ošípaných môže byť

ohrozenie spodných vôd v prípade, že hnoj je dlhodobo uskladnený v hnojisku, ktoré nespĺňa zákonom
stanovené podmienky.
Z úradného záznamu o veterinárnej kontrole č.ZV/2017-CI/02 Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy Zvolen súd zistil, že bola vykonaná podľa § 14 zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti
dňa 11.4.2017 v čase od 11.00 hod. do 12.00 hod. u kontrolovaného subjektu G. I., U. XXX, s tým, že

nad rámec skutočností uvedených v správe zo dňa 13.4.2017, ktorá bola adresovaná tunajšiemu súdu,
bolo z tohto úradného záznamu zistené, že v čase kontroly na mieste boli maštaľné priestory a priľahlý
dvor bez zápachu nad mieru obvyklú.Z ďalšej fotodokumentácie predloženej žalobcami do súdneho spisu súd zistil, že sú na nich zachytené
diery v zemi, ktoré sa majú nachádzať na pozemku žalobcov, niektoré prekryté kameňmi, ktoré majú
pochádzať od hlodavcov.

Zo Zmluvy o poskytnutí služby na vývoz hnojovky zo dňa 1.3.2018 súd okrem iného zistil, že ako
objednávateľ je tu uvedený G. I., nar. XX.XX.XXXX, ako dodávateľ Svojpomocné družstvo - jednotlivo
hospodáriacich roľníkov v Hriňovej, IČO: 00634255, s tým, že predmetom tejto zmluvy je vývoz hnojovky
zhromaždenej v žumpe, ktorá sa nachádza pri rodinnom dome na adrese G. I., U., súp.č.XXX. Zmluva
bolauzavretánadobuneurčitú.Vzmluveboladohodnutáajcenaaplatobnépodmienky.Tiežjevzmluve

uvedené, že dodávateľ bude vývoz hnojovky konávať fekálnou cisternou a tento sa tiež zaviazal dodať
službu - vývoz hnojovky zhromaždenej v žumpe a v určenej dobe ju aplikovať na strniská, ornú pôdu,
lúky a pastviny objednávateľa v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území
SR, ako i dodržiavať zakázané obdobie hnojenia v termíne od 15.11. do 15.2.. Termín vývozu hnojovky
bude objednávaný telefonicky, na základe potreby objednávateľa.
Zo zápisnice z pracovného stretnutia spojeného s miestnou obhliadkou zo dňa 27.4.2018 súd okrem

iného zistil, že stretnutie uskutočnil Okresný úrad Detva, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa
27.4.2018 o 13.00 hod., s tým, že predmetom stretnutia bola žiadosť doručená na Okresný úrad Detva,
odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 27.3.2018 od Ministerstva životného prostredia SR, odbor
sťažnostiapetícií,ktoroužiadaliprešetriťuloženiehnojiskazchovu3kusovošípanýchuG.I.,U.Č..XXX,
na základe sťažnosti G. D., ktorý poukázal na znečisťovanie životného prostredia chovom ošípaných v

jeho susedstve. Na stretnutí bola za Okresný úrad Detva prítomná M.. N. B., M.. U. Z. a tiež starosta
Obce Kriváň, ako i G. I.. Zo zápisnice vyplýva, že Ján Debnár chová 3 kusy ošípaných, hnoj sa raz
týždeň vyváža na pole Krivec - Hriňová, močovka je uskladnená v žumpe. Pán I. preukázal zmluvu o
poskytovaní služby na vývoz hnojovky s dodávateľom Svojpomocné družstvo jednotlivo hospodáriacich
roľníkov v Hriňovej. Na mieste nebolo zistené vytekanie močovky a hnoja na okolitý terén, nepreukázaný

žiadny zápach. Súčasťou zápisnice sú aj vyjadrenia, a to Okresného úradu Detva - M.. N. B., kde je
uvedené, že nebolo zistené porušenie vodného zákona, na mieste nebolo zistené vytekanie močovky do
podzemných vôd. Orgán štátnej vodnej správy postúpi na prešetrenie Obci Kriváň jednoduchú stavbu
žumpy a jej nepriepustnosť. Starosta Obce Kriváň za stavebný úrad T. Y. uviedla, že akceptuje zistený
stav a so zisteným stavom súhlasí. Za Okresný úrad Detva, odbor starostlivosti, úsek odpadového

hospodárstva M.. U. Z. pripojila vyjadrenie, že hnoj sa podľa zákona o odpadoch nešpecifikuje ako
odpad, ak sa používa v poľnohospodárstve. V intraviláne obce spôsob a podmienky chovu určuje obec
svojim schváleným VZN o chove hospodárskych zvierat. Objekty, v ktorých sa chovajú hospodárske
zvieratá povoľuje a kontroluje stavebný úrad obce. Okresný úrad Detva, odbor starostlivosti o životné
prostredie na základe zistených skutočností z obhliadky vykonanej dňa 27.4.2018 zistil, že podnet je

neopodstatnený.
Z listu Žiadosť o informáciu podľa zákona o slobode informácií zo dňa 28.6.2018 súd zistil, že ho
adresovala Regionálna veterinárna a potravinová správa Zvolen G. D., keď dotyčný žiadal sprístupniť
informáciu, predložiť oznámenie o nahlásení zabíjania ošípaných u chovateľa G. I. spätne za roky
2014-2017,nazákladečohomusprístupnilitietoinformácie,atožechovateľG.I.,bytomU.XXXnahlásil

v rokoch 2014-2017 zabíjanie ošípaných pre súkromnú domácu spotrebu, a to v roku 2014 a v roku
2015 nebolo nahlásené zabíjanie, v roku 2016 dátum nahlásenia 2.12.2016, dátum zabitia 3.12.2016
v počte 1 kus a dátum zabitia 10.12.2016 v počte 2 kusy, v roku 2017 dátum nahlásenia 22.11.2017,
dátum zabitia 25.11.2017 v počte 1 kus, dátum zabitia 9.12.2017 v počte 2 kusy.
ZOznámeniazprešetreniapodnetuOkresnéhoúraduBanskáBystrica,odborvýstavbyabytovejpolitiky,

oddelenie štátnej stavebnej správy zo dňa 27.6.2018 súd zistil, že im bol dňa 30.5.2018 doručený podnet
G. D. na postup stavebného úradu Obce Kriváň vo veci stavby garáže súp.č.607 vo vlastníctva G.
I.. Na základe toho požiadali stavebný úrad o súčinnosť, ktorá bola poskytnutá doručením na vec sa
vzťahujúceho administratívneho spisu a písomného stanoviska. K veci uviedli, že k postupu stavebného
úradu v tejto veci sa vyjadrili už v liste zo dňa 26.10.2017, avšak pán G. D. sa domnieva, že stavebný

úrad sa dôsledne neriadi pokynmi okresného úradu a preto opakovaným podnetom požiadal preveriť
postup stavebného úradu. Okresný úrad nahliadnutím do spisu zistil, že stavebný úrad sa riadi pokynmi
okresného úradu. Následne je uvedený chronologický postup, ktorý vo veci vykonal stavebný úrad. V
závere je uvedené, že okresný úrad poznajúc skutkový stav konštatuje, že dňom 24.3.2018 nastal v
prebiehajúcom konaní o dodatočnom povolení stavby skutkový stav, kedy vlastník stavby neuniesol

svoje dôkazné bremeno na preukazovanie súladností stavby s verejným záujmom. Následne je uvedený
ďalší postup, ako bude stavebný úrad postupovať v konaní o nariadení odstránenia stavby podľa § 88a
ods. 2 Stavebného zákona v spojení so Správnym poriadkom.Z Oznámenia Obce Kriváň o začatí správneho konania o nariadení odstránenia nepovolenej stavby zo
dňa 14.9.2018 súd okrem iného zistil, že týmto Obec Kriváň ako príslušný stavebný úrad oznámili začatie
konania o odstránení stavby garáž so súp.č.XXX, nachádzajúcej sa na pozemku C-KN č.XXX v k.ú.

Kriváň, evidovanej na LV č.XXX, ktorej vlastníkom je G. I.. Ako dôvod odstránenia stavby je uvedené,
že stavba bola postavená v rozpore s ohlásením drobnej stavby „drevárne s chlievom“ pod č.12/1980
zo dňa 25.4.1980, ktorú ohlásil právny predchodca terajšieho vlastníka stavby (M. I., bytom U. Č..XXX).
Tiež je tam uvedené, že Obec Kriváň ako príslušný stavebný úrad predĺžili lehotu na základe žiadosti
vlastníka stavby na predloženie podkladov potrebných na posúdenie súladnosti nepovolenej stavby s

verejným záujmom, pričom táto lehota uplynula dňom 30.8.2018. Keďže vlastník stavby požadované
doklady v určenej lehote nepredložil, nastali pre stavebný úrad dôvody na začatie konania o nariadení
odstránenia stavby podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona.
Z rozhodnutia Obce Kriváň zo dňa 5.10.2018 č.j.: 2018/212/EB/KR-ODS-roz. súd okrem iného zistil,
že týmto Obec Kriváň ako príslušný stavebný úrad nariadil vlastníkovi stavby G. I., bytom U. Č..XXX
odstránenie stavby „garáž“ so súp.č.XXX, nachádzajúcej sa na pozemku C-KN č.XXX v k.ú. Kriváň,

evidovanej na LV č.XXX, s tým, že vlastník stavby je povinný odstrániť stavbu v lehote do 6 mesiacov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalej sú tu podrobne špecifikované podmienky
pre uskutočnenie odstránenia stavby určené stavebným úradom v zmysle § 90 ods. 2, 3 a 4 stavebného
zákona. V odôvodnení tohto rozhodnutia je podrobne zdôvodnené, na základe akých skutočností a z
akých dôvodov bolo takýmto spôsobom vo veci rozhodnuté. Z poučenia tohto rozhodnutia vyplýva, že

je proti nemu možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Obec Kriváň a po
vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní je možné rozhodnutie preskúmať súdom
podľa Správneho súdneho poriadku.
Z Upovedomenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 22.11.2018 súd zistil, že bolo adresované N. Y.,
bytomU.Č..XXX,vktoromjuupovedomili,žeimbolodňa16.11.2018doručenérozhodnutieObceKriváň

zo dňa 5.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2018 a ktorým bola vlastníkovi stavby G. I.
nariadená povinnosť odstrániť stavbu garáže so súp.č.XXX v obci Kriváň v lehote 6 mesiacov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň jej bolo oznámené, že bol požiadaný riaditeľ
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Zvolen o vykonanie kontroly u G. I. na chov ošípaných, s
tým, že mu bolo predložené predmetné rozhodnutie o odstránení stavby. Zároveň bol tento požiadaný,

aby zabezpečil u dotyčného ukončenie chovu ošípaných v uvedenom objekte v termíne tak, aby chov
ošípaných nebol prekážkou na odstránenie nelegálnej stavby. Na základe toho vyjadril názor, že má za
to, že G. I. ukončí chov ošípaných v nelegálnej stavbe po vykonaní uvedenej kontroly.
Z prednesu právneho zástupcu žalobcov na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali
podanej žaloby zo dňa 21.5.2014, kde skutkovo i právne vymedzili a zdôvodnili ich nárok s tým, že od

podania návrhu došlo k zmene len v tom zmysle, že žalovaný urobil nejaké kozmetické úpravy ohľadne
týchto vecí, keď na plote nechal zarásť hrozno aby nebolo vidieť priamo do ich dvora ohľadne toho,
koľko ošípaných tam v súčasnosti chová a tiež tam vytvoril skládku dreva. Inak sa však skutkový stav
nezmenil. Taktiež uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je na LV vedená ako garáž žalovaný ju užíva ako chliev
a to teda nezodpovedá účelu, na ktorý bola stavba určená. Poukázal tiež na zdravotné záznamy týkajúce

sa žalobcu v II.rade a jeho manželky, najmä na ochorenia súvisiace s dýchaním, čo má súvis priamo s
prienikom imisií ohľadne smradu. Žiadal, aby žalovaný doložil do spisu technickú dokumentáciu týkajúcu
sa žumpy, keďže podľa ich názoru táto nie je v súlade so súčasnými technickými normami. Na záver
uviedol, že navrhujú aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže podľa ich názoru tak písomné
dôkazy, ako i dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu súdneho konania formou výsluchu strán sporu,

obhliadky a výsluchu nezávislého svedka preukázali, že ich nárok je dôvodný a žalovaný neprimeraným
spôsobom zasahuje do práv žalobcov, keď títo sú neprimeraným spôsobom obťažovaní uvedenými
imisiami. Žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný aj nahradiť žalobcom trovy konania, ktorých vyčíslenie súdu
predložil krátkou cestou na pojednávaní.
Z výsluchu žalobkyne v I.rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa jedná o rodičovský dom, kde

stále žijú jej mama s otcom. Záležitosti riešili na obecnom úrade ale bezúspešne, a preto podali žalobu
na súd. Situácia je neudržateľná, obaja rodičia trpia rakovinovým ochorením a ich zdravotný stav tieto
skutočnosti zhoršujú. Ona tam chodí tak často ako sa jej dá, tiež mala nádor v bruchu a keď príde, tak
ten smrad ju napína na vracanie a ešte keď sa odtiaľ vráti má niekoľko dní problémy. keďže napínanie
na zvracanie jej spôsobuje bolesti v brušnej dutine. Rovnako mamu napína na zvracanie, nemôže si

posedieť vonku pri dome, po operácii štítnej žľazy jej popraskali vnútorné stehy z toho napínania na
zvracanie. Už keď otvorí dvere z auta, tak cítiť hrozný smrad a ešte väčší v dome. V podstate tam nie je
možné vôbec vetrať, pretože to viac napáchne a nič sa nevyvetrá. Intenzita smradu záleží od toho či sú
prasce ešte malé alebo už veľké, keď sú malé tak je to menej cítiť, ale keď sú väčšie a navyše keď jeteplo alebo fúka vietor, tak je to neznesiteľné. Navyše sú tam aj potkany, na ktoré musel jej otec urobiť
pasce a tiež je tam nadmerný výskyt múch. Čo sa týka žumpy, ktorá je pri ich chlieve bola pôvodne
prekrytá preglejkou, ale z toho obdobia fotky nemajú, keďže nevedeli, že dôjde až k takémuto sporu.

Keď sa o to začali zaujímať tak to prekryl železom, ale cítiť to stále najmä vtedy, keď sa žumpa čistí.
Na otázku súdu ako často sa žumpa čistí uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť aj prasce cítiť najčastejšie
vtedy, keď sa im čistí chliev, keď tam pracuje s tými výkalmi, čo je asi tak 3 krát denne. Taktiež sa na
dvore nedá sušiť prádlo, keďže všetko napáchne. Na otázku koľko prasiat chová v súčasnosti žalovaný,
uviedla, že to presne uviesť nevie lebo je to tam teraz zarastené, ale pred rokom tam mal asi okolo 8

ks. Keď im čistí chliev tak ich vyháňa von a vtedy toľko napočítala. Na záver uviedla, že sa 40 rokov so
žalovaným nerozprávala, ona nežije tým čo bolo a aké spory mali medzi sebou ich rodičia, jej len vadí
ten zápach a chce aby rodičia dožili starobu v solídnych podmienkach. Na poslednom pojednávaní na
záver k veci uviedla, že podľa jej názoru k tomuto nemuselo dôjsť, keby to bol vyriešil hneď obecný úrad,
ktorý to mal v kompetencii, ale ten sa zachoval tak, ako sa zachoval.
Z výsluchu žalobcu v II.rade na pojednávaní súd zistil, že tento problém sa prehĺbil vtedy, keď obaja s

manželkou zostali na dôchodku a boli dennodenne doma, keďže predtým veľa pracovali. Manželka je
vážne chorá, trpí viacerými chorobami s tým, že keď ju priviezol po operácii z nemocnice vo štvrtok tak
sa išla v sobotu nadýchať von vzduchu, ale začalo ju z toho smradu napínať na zvracanie až jej začalo
puchnúť hrdlo tak s ňou museli ísť na pohotovosť do nemocnice kde ju znovu hospitalizovali. Z týchto
dôvodov teraz nemôže poriadne vyjsť ani z domu. Aj on je vážne chorý a tiež sa niekedy stane, že z

toho smradu ho chytí intenzívny kašeľ trvajúci niekoľko minút, keďže v minulosti prekonal TBC. Čo sa
týka smradu v podstate pokiaľ ide o prasatá tak im čistí chliev pred 6.00 h. vtedy ich aj chová a potom
sa to opakuje ešte 2 krát za deň na obed a večer kedy je smrad najhorší, ale cítiť ho aj pomedzi to.
Potvrdil, že intenzita závisí od toho, či sú prasce menšie alebo väčšie. Teraz už od leta keď už sú veľké
tak to väčšinou býva najhoršie. V žumpe drží močovku z tých prasiat a potom to vypúšťa asi raz za

mesiac normálne do verejnej kanalizácie, používa na to „ponorku“, je to ponorné čerpadlo a prečerpáva
to hadicou, ktorú si natiahne až tam do kanála vtedy je ten smrad najhorší, ale žumpa smrdí tiež a
vlastne stále preniká to aj cez to železo aj keď menej ako keď to bolo zakryté len preglejkou. Žumpa
nie je izolovaná a je len zabetónovaná. Teraz nevedel uviesť koľko tam odporca chová svíň, keďže to
je zarastené ale minulý rok ich napočítal 9-10. Keď ich chová alebo im čistí chliev, tak sa prasce medzi

sebou hryzú, bijú, z toho je potom kvikot a hukot. Tiež po novom to robí tak, že im nepodstiela tým
prasatám, ale rovno výkaly dáva do obecnej kanalizácie. Dal si tam takú škatuľu a pokiaľ vidí, že je na
ulici ruch, sú tam ľudia tak vtedy to dáva do škatule a potom to naraz do tej obecnej kanalizácie vysýpa
keď je na ulici kľud. Chceli nehnuteľnosť predať aby mali kľud, ale záujemcovia keď zacítili ten smrad
tak odišli. Tiež sú tam od nich stále potkany, urobili si dieru popod ich základy z odporcovho pozemku,

on to potom zabetónoval, ale teraz stále chodia okolo domu. Minulý rok pred Vianocami, resp. počas
vianočných sviatkov čistil tie palangy čo sú pod sviňami v chlieve, všetko tam vtedy vyhádzal, vyčistil
a celé Vianoce mali strašný smrad.
Z prednesu splnomocnenej zástupkyne žalobcu v II.rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že
sa v celom rozsahu pridržala podanej žaloby, ako aj všetkých vyjadrení predchádzajúceho právneho

zástupcu žalobcov, s tým, že poprela tvrdenia žalovaného, že vlastnícke právo užíva v obvyklom
rozsahu. Poukázala na to, že žalovaný nedisponuje stavebným povolením na predmetnú garáž, a tiež
ako nepravdivé sa malo ukázať jeho tvrdenie, že má zabezpečené všetky povolenia na chov ošípaných.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznal, že dokazovanie nebolo vykonané riadne a preto oni museli ďalšie
2 roky na úradoch dokazovať, že si žalovaný nemôže na svojom pozemku robiť čo chce. Podľa nej toto

celé zapríčinila matka žalovaného a to sa potom prejavilo na vzťahoch medzi týmito rodinami. Aj keď sú
strany sporu v príbuzenskom pomere, žalovaný nemal toľko citu, aby zašanoval žalobcov, keď museli
chodiť s rúškami na tvári, hoci mu oni nechali celý rodičovský majetok. Poprela však, že by sa jednalo
o rodinný spor, ako to tvrdí žalovaný. Žalobcovia žalovanému stále ustupovali, nikde sa nesťažovali a
preto to došlo takto ďaleko. Z tohto dôvodu žiadali priznať aj primerané odškodné, za 7 rokov trvania

sporuvznikližalobcomnákladysúvisiaceschodenímpolekároch,čovzhľadomnarakovinovéochorenie
bude pretrvávať až do konca života a k čomu prispelo aj chovanie žalovaného. Tiež museli chodiť za
všetkými dokumentmi na preukázanie svojej pravdy, pritom žalobcom ako starým ľuďom to spôsobilo
aj značné zdravotné problémy. Na základe toho žiadala, aby súd rozhodol o ich návrhu, ktorý bol súdu
doručený formou podania zo dňa 6.11.2017, s tým, že ak to nie je možné uplatniť v tomto konaní, budú

to riešiť samostatne.
Z výsluchu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal jeho písomného
vyjadrenia. Uviedol, že tu ide o niečo iné ako o zasahovanie do vlastníckych práv žalobcov, jedná sa o
dlhodobý rodinný spor trvajúci približne 50 rokov ešte od čias jeho starej mamy s tým, že tam bol sportých dvoch sestier týkajúci sa dedičstva, keď mamina sestra sa dedičstva vzdala. Totižto žalobkyňa v
I.rade je jeho sesternica a celé toto konanie považuje preto za provokáciu z ich strany. Trval na tom,
že jeho zvieratá nikdy nenarušili súkromný pozemok žalobcov. Ak sa tu hovorí o nejakých imisiách,

tak podľa neho to môže určiť iba nezávislý orgán, či už hygiena alebo niekto iný, teda to, či sa jedná o
nejakú nadmieru. Pred 20 rokmi sa u nich chovali hospodárske zvieratá v každom dome, či už sliepky,
ošípané, hovädzí dobytok, zajace. Aj ľudia žijúci vedľa seba produkujú nejaký hluk, majú svoj zápach tak
ako zvieratá. On má vo svojom dome vlastné malé deti a teda by im neškodil a nerobil zle. Ony pri tých
zvieratách žijú normálne. Tieto záležitosti už boli viackrát prejednávané na obecnom úrade, problém bol

aj s udiarňou, ktorý má tiež, že im to smrdelo. Podľa neho, keď niekto žije na dedine, tak tam úžitkové
zvieratá podľa neho patria. Jeho pozemok je dosť veľký nato, aby tam mohol tie sliepky a prasce chovať.
Podľa neho sú úžitkové zvieratá na dedine jednak na to, že sú potravou a on sa tiež snaží svoje deti viesť
k starostlivosti o tieto zvieratá, vedie dedinský spôsob života a nie mestský. Podľa neho je normálne, keď
kohútnadedinekikiríka,brešetampesalebosadymízkomína.Naotázkusúdu,koľkoošípanýchchová,
uviedol,žeterazmá3ošípanévždytammátak2-3ošípané.Podľanehokebychovalnapr.30ošípaných,

takbytoasibolomimotejtolerancie,alebobymalidomyhneďvedľaseba,takbyajtie3možnoboliveľa,
ale takto je to v poriadku. Na otázku súdu, akým spôsobom funguje žumpa na jeho pozemku uviedol,
že je vybetónovaná, zakrytá, izolovaná, pravidelne sa čistí s tým, že bola vybudovaná ešte niekedy v
70.rokoch, boli na to dané všetky v tom čase potrebné povolenia od obecného úradu. Takúto žumpu
majú aj susedia vedľa, ale v súčasnosti ju nepoužívajú lebo hospodárske zvieratá už nechovajú. Čistenie

vykonáva pravidelne kalovým čerpadlom, potom to vyváža na svoju poľnohospodársku pôdu. Nevyváža
to na záhradu, ktorá je pri dome, ale na jeho pôdu ktorá je 7 km vzdialená. Záhradu pri dome si hnojí
biologickým hnojivom, načo sú presne určené tabuľky, že koľko čoho tam môže ísť a trval na tom, že z
jeho strany je v tomto smere všetko v poriadku. Na otázku právneho zástupcu, či disponuje kolaudačným
rozhodnutím ohľadne stavby, kde v súčasnosti chová ošípané uviedol, že nevie či ním disponuje, pretože

to zdedil. Podľa neho sa to vždy bralo tak, že je to garáž plus chliev bez ohľadu nato ako je to zapísané
na LV. Tiež nevedel uviesť, či má k dispozícií nejaké doklady o žumpe, keďže všetko zdedil. Uviedol, že
má vedomosť o tom, že štatút obce bol stiahnutý z ich obecnej internetovej stránky a teda podľa neho bol
zrušený. Navrhol, že prípadne by to mohli prísť tam pozrieť nejakí odborníci napr. z hygieny alebo nejakí
znalci, ktorí by mohli posúdiť, či je žumpa vybudovaná v súlade s predpismi. Na poslednom pojednávaní

žalovaný na záver k veci uviedol, že aj keď stavebný úrad rozhodol o odstránení tej stavby, podľa neho
bola postavená v súlade s vtedy platnými zákonmi v roku 1980, keďže to bola riadne ohlásená stavba.
V rámci toho nikto neskúmal, či tá stavba ako taká nejakým spôsobom zasahuje do vlastníckych práv
žalobcov a podľa neho je jedna vec stavba a iná vec je to, čo sa v nej odohráva. Ohľadne chovu uviedol,
že ho úrady viackrát kontrolovali a vždy bol záver taký, že je všetko v poriadku v rámci noriem, aj pokiaľ

ide o chov a ustajnenie tých zvierat. Podľa neho by sám sebe škodil, keby ubližoval tým chovom iným,
keďže on má tiež deti a bolo by to teda nelogické. Trval na tom, že sa jedná o rodinný spor, s tým, že ale
žalobcovia sa vzdali svojich dedičských nárokov ešte po jeho starom otcovi. Podľa neho zlo plodí len
zlo, ale on bol vždy v postavení, že sa len bránil a bol vždy nápomocný, či už súdu, veterinárom, hygiene
alebo dokonca aj televízii Markíza, ktorí prišli nie z jeho podnetu. Niektoré veci on nemohol ovplyvniť,

ktoré boli už predtým, ale poprel, že by akýmkoľvek spôsobom zasahoval do vlastníckych práv žalobcov,
preto pojednávanie o tejto veci označil za neopodstatnené, s tým, že jeho tiež obťažuje, že musí chodiť
na vypočúvanie k úradom, policajtom, aj keď sa nebráni tomu, aby sa dopátralo pravde.
Z výsluchu svedkyne N. Y. na pojednávaní súd zistil, že jej rodičovský dom je oproti domu žalobcov. Nie
je s nimi v priateľskom vzťahu lebo na také veci nemá čas, ale občas k nim zájde keď niečo potrebuje,

sú susedia, so žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. Predmetný problém trvá asi 2 roky dozadu, pre ten
zápach sa tam v podstate nedá vydržať. Hovorila im aby to riešili na obecnom úrade. Cítiť ten zápach
po celom dvore žalobcov, taký ostrý čpavkový zápach, tam sa nedá ani 5 min. vydržať. Do svojho
rodičovského domu chodí skoro každý deň, pretože tam žije jej sestra, a tiež tam chodí do záhrady. U
nich na dvore to cítiť nie je lebo je to ďaleko, ale keď ide po ulici tak keď to čistia alebo vyberajú hnojavku

tak to cítiť aj na ulici. Na otázku súdu, či vie uviesť od koho ten zápach ide, resp. koho mala na mysli keď
hovorila, že to „ony čistia“ uviedla, že nevie od koho to ide a nevie kto ten zápach robí, ona to nesleduje,
ale určite to na ulici cítiť. Ulica nie je taký až problém, problém je, že to cítiť na tom dvore. Spočiatku,
keď prišla k žalobcom tak sa pýtala z čoho to ide ten zápach a ony povedali, že sused chová prasce
a je to len 2 m od ich domu. Na otázku súdu, či vie uviesť aký zápach to je, uviedla, že je to typický

zápach od svíň a z hnojavky. Na otázku súdu, koľko krát takýto zápach svedkyňa cítila a kedy uviedla, že
kedykoľvek k nim prišla čo je tak 2 krát za týždeň najmä v lete. Na otázku súdu, či tam na dvore žalobcov
zaznamenala ešte niečo obťažujúce, rušivé, uviedla, že tam zaregistrovala muchy, bol tam taký roj.
Tiež sa raz stalo, že tam prišli záujemci o kúpu domu, keďže žalobcovia to predávajú, boli si to pozrieť,ale tak ich to odradilo, že povedali, že sa kvôli tomu so žalovaným nebudú súdiť a ten zápach takýmto
spôsobom riešiť. Na otázku súdu, či tam svedkyňa našla týchto kupcov a teda bola prítomná pritom,
keď sa takýmto spôsobom mali k tomu vyjadriť o týchto skutočnostiach, uviedla, že nie, že išla náhodou

po ulici a keď tam prišli tak sa pýtali, že čo a ako, tak ich zaviedla k žalobcom a tí sa vtedy tam potom
takto vyjadrili. Na otázku práv. zástupcov žalobcov, či je rozdiel medzi tým aký je zápach v zime a v lete,
uviedla, že sa k tomu presne vyjadriť nevie, pretože v zime u nich teraz nebola, čiže nevie či to tam cítiť
aj vtedy, ale keď sú tam svine tak to cítiť a v lete určite riadne. Na otázku odporcu uviedla, že aj ony vo
svojom rodičovskom dome niekedy chovali prasce ale maximálne dve, mali všetko dobre vybudované,

močovkou polievali záhradu, keďže sa to riedilo dažďovou vodou, mali nato tam vybudovanú jamu a ten
hnoj sa zarylovával do záhrady, keďže pri tom množstve jedného, dvoch prascov sa to dalo. Nikto sa u
nich nesťažoval, mali to vybudované ďaleko od iných domov, pretože ony majú 10 á pozemok a odporca
len 6 á. Na otázku súdu, či predtým, než jej žalobcovia povedali, že žalovaný chová prasce na svojom
pozemku, či ona o tomto už vedela, svedkyňa uviedla, že o tom nevedela lebo ona nesleduje čo on robí
u seba na dvore. Na otázku súdu, či zaznamenala na dvore u žalobcov nejaké myši, potkany, uviedla,

že to nezaregistrovala, pretože kvôli tomu smradu stadiaľ beží preč. Podľa nej je neľudské, že si tam
žalovaný postavil chliev tak blízko k domu žalobcov a že ona by to susedom neurobila.

11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že

by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

12. Súd I.inštancie v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného I.stupňového rozsudku,
v zmysle záverov odvolacieho súdu, vec opätovne skutkovo a právne posúdil, doplnil dokazovanie v
rozsahu mu určenom nadriadeným súdom, pričom opätovne dospel k záveru, že žaloba žalobcov voči
žalovanému nie je dôvodná, v dôsledku čoho ju v celom rozsahu zamietol.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa v I.rade a žalovaný sú vlastníkmi
susediacichnehnuteľnostít.j.rodinnýchdomovapozemkov,naktorýchsútietorodinnédomypostavené,
resp. k nim priľahlých pozemkov a žalobcovi v II.rade, resp. jeho manželke patrí právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v doživotnom bezplatnom trvalom užívaní a bývaní rodinného domu,
ktorého vlastníčkou je žalobkyňa v I.rade.

Žalobcovia sa v konaní domáhali toho, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa
neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne v I.rade k predmetnej nehnuteľnosti,
resp. povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu práva žalobcu v II.rade vyplývajúceho z
predmetného vecného bremena, pričom tieto neoprávnené zásahy mali spočívať v tom, že zo strany
žalovanéhodochádzakobťažovaniužalobcovnadmieruprimeranúpomeromprejavujúcesavprenikaní

imisií, konkrétne zápachu od ošípaných a zo žumpy, hlukom spojeným s chovom ošípaných ako i v
nadmernom výskyte tam uvedeného hmyzu a hlodavcov. Súd bol preto v konaní povinný skúmať, či
dochádza zo strany žalovaného k zásahom do práv žalobcov, resp. ak k takémuto zásahu dochádza, či
tieto zásahy možno kvalifikovať ako zásah „nad mieru primeranú pomerom“, resp. vážne ohrozovanie
výkonu ich práv. Súd pri svojom prvotnom rozhodovaní vychádzal najmä zo záverov zistených pri

uskutočnenej ohliadke na mieste samom v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, pričom dospel
k záveru, že síce k ich obťažovaniu zo strany žalovaného dochádza, avšak nie nad mieru primeranú
pomerom. Konkrétne pri vykonanej obhliadke bolo zistené, že žalovaný na svojom pozemku chová 3 ks
ošípaných s tým, že vlastným pozorovaním bolo zistené, že pokiaľ boli dvere do priestoru kde sú tieto
ošípané držané uzavreté, nebolo cítiť žiadny zápach a to ani stojac na pozemku vlastnícky patriacemu

žalovanému. Až následne po otvorení tohto priestoru bolo cítiť zápach po týchto hospodárskych
zvieratách, čo v zásade korešponduje s tvrdeniami žalobcov uvádzaných v žalobe, že najviac predmetný
zápach cítiť v čase, keď prebieha ich kŕmenie, resp. čistenie priestoru kde sú umiestnené. Rovnako
súd pri obhliadke nemohol konštatovať ani zápach, ktorý sa mal šíriť zo žumpy, ktorá bola v tom časeuzavretá, zakrytá plechovou platňou. Taktiež súd pri obhliadke nezaznamenal neprimeraný hluk, ktorý
mal byť vyvolaný chovom ošípaných, resp. zvýšeným výskytom múch, ôs, sršňov, resp. hlodavcov.
Súd následne po zrušení pôvodného rozsudku doplnil dokazovanie v tom smere a v rozsahu akom mu

to bolo nariadené Krajským súdom v Banskej Bystrici, avšak ani potom nemal súd v konaní preukázanú
opodstatnenosť nároku, ktorého sa žalobcovia touto podanou žalobou domáhali, resp. má súd za to, že
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne ich tvrdení. Žalobcovia totiž predovšetkým žiadali, aby
sa žalovaný zdržal neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne v I.rade resp. do
výkonu práva žalobcu v II.rade vyplývajúceho z vecného bremeno, spočívajúceho v doživotnom užívaní

predmetnej nehnuteľnosti, s tým, že obťažovanie nad mieru primeranú pomerom sa malo prejavovať
najmä v prenikaní imisií, a to zápachu od ošípaných a zo žumpy, resp. neprimeraným hlukom spojeným
s chovom ošípaných, ako i zvýšenom výskyte hmyzu a hlodavcov s tým spojených. Okrem toho, že
tieto skutočnosti neboli potvrdené tak, ako to bolo vyššie podrobne uvedené súdom pri ním vykonanej
obhliadke, súd poukazuje, že ani ďalšie dotknuté orgány, ktoré z rôznych dôvodov na predmetných
nehnuteľnostiach vykonávali obhliadku resp. miestne šetrenie, nezistili údajný zápach, ktorý tam mal byť

prítomný. Konkrétne súd poukazuje na úradný záznam o veterinárnej kontrole Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Zvolen, ktorá bola vykonaná dňa 11.4.2017, kde sa konštatuje, že tak maštaľné
priestory, ako i priľahlý dvor bol v čase kontroly bez zápachu nad mieru obvyklú. Rovnako súd poukazuje
na miestnu obhliadku, ktorá sa uskutočnila dňa 27.4.2018 Okresným úradom Detva, odbor starostlivosti
o životné prostredie, z ktorej tiež vyplýva, že na mieste nebolo zistené vytekanie močovky a hnoja

na okolitý terén a nebol preukázaný žiaden zápach. Pritom žalobcovia nenavrhli na preukázanie nimi
tvrdených skutočností výsluch žiadneho ďalšieho svedka, s tým, že pôvodne bola ako svedkyňa v
konaní vypočutá iba N. Y., ktorej objektivita svedeckej výpovede ostala otázna potom čo dotyčná
začala obhajovať záujmy žalobcu v II.rade ako jeho splnomocnená zástupkyňa, keď bolo ukončené
právne zastupovanie žalobcov ich predchádzajúcim právnym zástupcom. Súd poukazuje tiež na to, že

žalobcoviasícenavrhliakodôkaznariadiťvoveciznaleckédokazovaniezaúčelompreukázaniatoho,že
tuexistujúimisie,ktorésúnadmieruprimeranúpomerom,najmäpokiaľideopredmetnýzápach,nakoľko
však následne žalobcovia neuhradili preddavok na trovy tohto znaleckého dokazovania, súd postupoval
vzmyslepríslušnýchustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkuatakýtonavrhnutýdôkazpotomnemohol
vykonať. Súd tak musel vychádzať len z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané a na základe toho ustálil,

že skutočnosti uvádzané žalobcami v tomto smere zostali len v rovine tvrdení, hoci súd nespochybňuje,
že zo subjektívneho hľadiska žalobcov sa môžu tieto skutočnosti javiť im ako neprimeraný zásah do ich
práv a v týchto súvislostiach súd vyhodnotil aj výpoveď predmetnej svedkyne N. Y. v spojení s už vyššie
uvedenými skutočnosťami. Tieto otázky však v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 127
ods. 1 OZ musí súd posúdiť v objektívnom zmysle podľa konkrétnej situácie, avšak v súdenej veci nemal

súd preukázané, že by k obťažovaniu dochádzalo nad mieru primeranú pomerom, resp. že by bol výkon
práv žalobcov vážne ohrozený. Súd pripúšťa, že v čase kŕmenia ošípaných, čo má byť 3 krát denne,
resp. pri čistení priestorov, kde sú tieto umiestnené a tiež pri čistení žumpy, čo má byť 1 krát mesačne,
môže dochádzať k obťažovaniu žalobcov formou zápachu, avšak vzhľadom na dočasný charakter tohto
obmedzovania nemohol súd toto vyhodnotiť ako obťažovanie nad mieru primeranú pomerom.

Súd sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, že je v tomto prípade potrebné zobrať do úvahy to, že
domové nehnuteľnosti strán sporu sa nachádzajú v obci Kriváň, kde v minulosti bol chov domácich
hospodárskych zvierať v zásade bežnou záležitosťou, s tým, že aj v súčasnosti je nutné pripustiť, že je
potrebné na tieto skutočnosti prihliadať aj v týchto súvislostiach a umožniť chov hospodárskych zvierat
pri svojom rodinnom dome v primeranom rozsahu. Súd sa pritom pokúsil doplniť dokazovanie dopytom

na Obec Kriváň, v akom rozsahu prebieha v ich obci u jednotlivých občanov chov hospodárskych zvierat,
avšak zo správy Obce Kriváň vyplynulo, že táto nedisponuje informáciami o počte chovateľov ošípaných,
resp. o počte chovaných ošípaných, s tým, že v minulosti riešili sťažnosť na chov ošípaných len medzi
dotknutými rodinami strán sporu. Súd však zotrváva na názore, že je nutné iným spôsobom nahliadať
na takúto situáciu v obci takéhoto charakteru a iným spôsobom by to bolo nutné posudzovať napr. v

nejakom novovybudovanom satelitnom mestečku resp. v zástavbe rodinných domov napr. v blízkosti
centra okresného mesta.
Rovnako súd ani po následnom doplnení dokazovania nemal preukázaný nadmerný výskyt hmyzu
resp. hlodavcov na nehnuteľnostiach žalobcov, keďže fotodokumentáciou doloženou žalobcami, na
ktorej sú zachytené diery v zemi, niektoré prekryté kameňmi, nie je možné považovať za preukázanú

prítomnosť hlodavcov a už vôbec nie v príčinnej súvislosti s chovom ošípaných u žalovaného. Na
okraj súd uvádza, že žalobcovia nepredložili žiaden iný dôkaz opäť na preukázanie týchto tvrdení,
či už napr. fotodokumentáciu v pasci chyteného hlodavca na ich pozemku resp. otráveného nejakým
jedom, prípadne potvrdenie napr. od nejakej deratizačnej firmy, že museli túto záležitosť riešiť takýmtospôsobom, prípadne správou o zásahu hasičov, ktorí by napr. museli byť privolaní na odstraňovanie
nejakého hniezda ôs, resp. sršňov a pod..
Taktiež nemal súd preukázané, že by bol vážne ohrozený výkon vlastníckeho práva žalobkyne v

I.rade v rozsahu nakladania s predmetom vlastníckeho práva, t.j. predmetných nehnuteľností, nakoľko
jej vyjadrenia ohľadne nemožnosti predaja nehnuteľností, ktorých je vlastníčkou z dôvodu zásahov
žalovaného, zostali v rovine nepreukázaných tvrdení. Taktiež svedeckú výpoveď svedkyne N. Y.
považoval súd v časti, kde sa vyjadrovala ohľadne záujemcov o kúpu predmetných nehnuteľností za
nedôveryhodnú, keď tvrdila, že jednak nie je so žalobcami v žiadnom priateľkom vzťahu, zájde k ním,

len keď niečo potrebuje, pričom tvrdila, že náhodne stretla potencionálnych záujemcov o kúpu na ulici
a zaviedla ich k žalobcom, avšak zároveň tvrdila, že keď si nehnuteľnosti prezreli, tak ich odradil ten
zápach a že už o to nemali záujem, pretože by sa museli ohľadne toho so žalovaným súdiť, čo by teda
znamenalo, že svedkyňa bola prítomná pri obhliadke nehnuteľnosti počas celej doby, hoci podľa jej
vyjadrenia nie je so žalobcami v žiadnom bližšom vzťahu. Navyše súd ohľadne objektívnosti svedkyne
poukazuje na to, čo už bolo vyššie uvedené. Okrem toho žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz resp.

nenavrhli vykonať žiaden dôkaz ani ohľadne týchto nimi tvrdených skutočností, napr. že inzerovali
ponuku na predaj predmetných nehnuteľností, či už napr. formou inzerátu v novinách, na nejakom
internetovom portáli, prípadne prostredníctvom realitných kancelárií a už vôbec nijakým spôsobom
nepreukázali, že by nejaký záujemca ako potenciálny kupec zdôvodnil svoj nezáujem o kúpu imisiami,
ktoré majú prenikať z nehnuteľnosti žalovaného.

Na okraj súd ešte uvádza, že samotní žalobcovia navrhli pôvodne vykonať obhliadku v zimnom období,
keďže tvrdili že najintenzívnejší zápach z ošípaných je v čase, keď sú tieto vzrastom najväčšie, t.j.
pred zabíjačkami, čo súd aj akceptoval a obhliadku vykonal dňa 28.11.2014, avšak súd poukazuje
opätovne na to, že tak veterinárna kontrola Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Zvolen,
ako i miestna obhliadka uskutočnená Okresným úradom Detva, odbor starostlivosti o životné prostredie

sa uskutočnili v mesiaci apríl, a to jedna v roku 2017 a druhá v roku 2018, čiže už v jarnom období,
pričom ani pri jednej nebol preukázaný nejaký zápach resp. zápach nad mieru obvyklú.
Súd pôvodne nevykonal dokazovanie v rozsahu požadovanom právnym zástupcom žalobcov, ktorý
žiadal, aby žalovaný predložil technickú dokumentáciu týkajúcu sa žumpy, keďže žaloba resp. jej petit
bol koncipovaný ohľadne povinnosti žalovaného zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu práv

žalobcov v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda súd by ani v prípade, že by tomuto
žalobnému návrhu vyhovel, nemohol žalovanému uložiť povinnosť zhotoviť žumpu tak, aby bola v súlade
s technickými normami, ktoré sú pre takéto zariadenie stanovené a preto považoval návrh na doplnenie
dokazovania v tomto smere za bezpredmetný. Po zrušení pôvodného rozsudku však s poukazom na
závery odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, keď požiadal dotknuté orgány o vyjadrenie k tejto otázke,

avšak ani potom nebolo z vykonaného dokazovania preukázané, že by táto žumpa mohla spôsobovať
imisie, ktoré by nad mieru primeranú pomerom mohli obťažovať žalobcov resp. by vážne ohrozovali
výkon ich práv, keď opätovne pri miestnej obhliadke dňa 27.4.2018 bolo konštatované, že nebolo zistené
vytekanie močovky do podzemných vôd, súd však navyše stále zotrváva na svojom právnom názore,
ktorý vyplýva priamo zo znenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého musí byť petit

žaloby zo susedského práva formulovaný negatívne, čiže v takomto konaní sa možno domáhať len
uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia, preto ochrana podľa ustanovenia § 127
ods. 1 OZ nesmeruje k tomu, aby žalovanému bola uložená povinnosť vykonať určité opatrenia. Inak
povedané, je na žalovanom, akým spôsobom zabezpečí, že vo vzťahu k žalobcom nebude dochádzať
k neoprávneným zásahom do výkonu ich práv vo forme prenikania imisií.

Súd sa bližšie neoboznamoval s dôkazmi predloženými zo strany žalobcov formou lekárskych správ
týkajúcich sa žalobcu v II.rade a jeho manželky, ktoré boli doložené do súdneho spisu z ich strany
ako listinné dôkazy, keďže žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali príčinnú súvislosť medzi nimi
tvrdenými neoprávnenými zásahmi do výkonu ich práv zo strany žalovaného a zdravotným stavom
žalobcu v II.rade resp. jeho manželky a ani nenavrhli vykonať žiadny dôkaz na preukázanie týchto

skutočností.
Pokiaľ žalobcovia na poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.1.2019, predložili ako dôkaz
rozhodnutie Obce Kriváň zo dňa 5.10.2018, z ktorého mal súd preukázané, že žalovanému ako
vlastníkovi stavby bolo Obcou Kriváň ako príslušným stavebným úradom nariadené odstrániť stavbu
garáže so súp.č.XXX v katastrálnom území Kriváň, evidované na LV č.XXX do 6 mesiacov odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, súd poukazuje na to, že táto skutočnosť nemohla mať
žiaden priamy vplyv na výsledok tohto súdneho sporu, keďže v konaní o odstránenie tzv. nelegálnej
stavby sa riešili a posudzovali úplne iné skutočnosti než v tomto súdnom konaní, a to v tom zmysle,
že aj prípadné nesplnenie verejnoprávnych povinností žalovaného vo vzťahu k stavebnému povoleniuna predmetnú garáž, v ktorej chová ošípané resp. priľahlú žumpu, nemôže automaticky znamenať a
ani neznamenalo, že by žalovaný v dôsledku toho porušil aj svoju povinnosť neobťažovať iného, v
tomto prípade žalobcov nad mieru primeranú pomerom resp. takýmto svojím konaním vážne ohrozovať

výkon ich práv, pritom porušenie týchto verejnoprávnych povinností na strane žalovaného môže byť
sankcionované príslušnými správnymi orgánmi a v súlade s dotknutými právnymi predpismi a naopak
v súlade s § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a
iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Vzťah medzi
rozhodnutím Obce Kriváň ako stavebného úradu o odstránenie predmetnej stavby zo dňa 5.10.2018

môže mať na toto súdne konanie iba nepriamy vplyv v tom zmysle, že pokiaľ reálne dôjde k odstráneniu
danej stavby, v ktorej sa realizoval chov ošípaných, odpadne tým vlastne predmet sporu ako taký, čo
však súd pri svojom rozhodovaní v súdenej veci nemohol nijakým spôsobom zohľadniť, a preto súd
rozhodol tak, ako je to uvedené v petite tohto rozsudku, čiže žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa článku 4 ods. 1 C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa článku 4 ods. 2 C.s.p., ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie

procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, keďže súd
žalobu zamietol, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu, s tým,

že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. O povinnosti žalobcov nahradiť trovy konania štátu rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie
citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku v spojení s článkom 4 C.s.p., keďže v rámci
tohto súdneho konania vznikli trovy súvisiace s vykonanou obhliadkou dňa 28.11.2014, t.j. za účinnosti

ešte Občianskeho súdneho poriadku, ktoré platil štát, s tým, že uznesením zo dňa 22.1.2015
sp.zn.10C/80/2014-91, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2015, súd ustálil trovy obhliadky
konanej dňa 28.11.2014 na mieste samom v obci Kriváň pri domových nehnuteľnostiach č.XXX a č.XXX
na sumu 16,30 €, v dôsledku čoho má súd za to, že tieto preddavkovo hradené trovy štátom by mala
následne znášať strana sporu, ktorá nemala v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.