Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207297
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714207297.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

v I.rade D. U., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom,P. S.. Č.. XXXX/XX, XXX XX V., štátna občianka SR a
navrhovateľa v II.rade G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, štátny občan SR, obaja zast. JUDr.
Mariánom Görčim, advokátom, Nám. SNP 50, 960 01 Zvolen proti odporcovi G. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. Č..XXX o uloženie povinnosti zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.05.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľov zo dňa 2l.5.2014 ktorým žiadali,

aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho práva
navrhovateľky v I.rade k nehnuteľnosti rodinnému domu súp. číslo XXX, postavenom na parcele registra
„ C“ parcelné č. XXX, katastrálne územie U., obec U., okres I., a tiež mu uložil povinnosť zdržať sa
neoprávnených zásahov do výkonu práva navrhovateľa v II.rade vyplývajúceho z vecného bremena p.D.
U. spočívajúceho v doživotnom bezplatnom a trvalom bývaní v nehnuteľnosti, v rodinnom dome súp. č.
XXX, postavenom na parcele registra „ C“ parcelné č. XXX, k.ú. U., obec U. okres I., a to obťažovania
nad mieru primeranú pomerom, ktoré sa prejavuje prenikaním imisií a nepríjemného zápachu od

ošípaných, neprimeraným zápachom šíriacim sa zo žumpy, neprimeraným hlukom, ktorý spočíva v
kvíkaní, krochkaní a buchote ošípaných, vo zvýšenom výskyte múch, ôs, sršňov ako i hlodavcov. Taktiež
žiadali, aby súd zaviazal odporcu nahradiť im trovy konania z titulu súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.
Svoj návrh zdôvodnili tým, že navrhovateľka v I.rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných
na LV č.XXX, pre k.ú. U., t.j. rodinného domu a pozemku, na ktorom je tento dom postavený,
pričom tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa l.7.1998, v zmysle ktorej

vzniklo darcom, ktorými boli navrhovateľ v II.rade a jeho manželka D.Á. D., nar.X.X.XXXX právo
vo forme vecného bremena-in personam spočívajúce v doživotnom bezplatnom a trvalom bývaní v
predmete daru v celom rozsahu. Ohľadne aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v II.rade poukázali
na komentáre k ustanoveniu § l27 OZ. Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX pre k.ú. U. a to rodinného domu ako i garáže a tiež pozemkov, na ktorých sú tieto
nehnuteľnosti postavené. Nehnuteľnosti účastníkov konania sú susediacimi nehnuteľnosťami. Odporca,
resp. jeho právny predchodcovia- rodičia sa veľa rokov zaoberajú chovom hospodárskych zvierat najmä

ošípaných a z nehnuteľnosti, ktorá je označená ako garáž si urobili hospodársku budovu, ktorá im
slúži na chov ošípaných. V čase podania žaloby chovajú asi 3 -4, no býva ich aj viacej, keďže ich
nechovajú len na vlastnú potrebu ale aj predaj. S chovom ošípaných sú nerozlučne spojené sprievodné
javy, ktoré navrhovateľom neúnosným spôsobom zasahujú do riadneho a nerušeného bývania, keďženeprimeraným spôsobom nad mieru primeranú pomerom zasahujú do výkonu vlastníckych práv
navrhovateľov. Navrhovatelia sú najmä v jarných, letných a jesenných mesiacoch roka neustále
obťažovaní imisiami, a to neprimeraným zápachom, ktorý sa šíri od ošípaných, pri kŕmení ošípaných

sa šíri hluk, kvíkanie, krochkanie a buchot, ktorý je u navrhovateľa veľmi dobre počuteľný. Zároveň v
mesiacoch marec až október navrhovateľov veľmi obťažujú muchy a nebezpečné osy a sršne, ktoré
si v blízkosti nehnuteľnosti navrhovateľov robia hniezda. Tiež ich obťažuje zápach močovky šíriaci sa
zo žumpy, ktorá je neďaleko ich domu a je asi l,3 m dlhá, l m široká a l m hlboká, pričom žumpa nie
je izolovaná a zvrchu je zakrytá len preglejkou. Odporca žumpu čistí asi l krát za mesiac v ranných

alebo večerných hodinách, čo vtedy veľmi cítiť. Okrem toho zaznamenali zvýšený výskyt hlodavcov,
ktoré prechádzajú i na nehnuteľnosť navrhovateľov. Odporca viackrát vo svojom dome robil zabíjačku
a po nej kosti, paprčky a krv nechal na dvore a zahrabal ich do snehu. Navrhovateľ v II.rade sa viackrát
pokúšal zasahovania do vlastníckych práv riešiť cestou obecného úradu v Kriváni. Komisia verejného
poriadku navrhla odporcovi striktne dodržiavať štatút obce zo dňa l5.l2.1995 hlavne článok 4 § 3 kde
sú stanovené podmienky chovu a držania zvierat a v zmysle ktorého pod písm. d) je stanovené, že

stavby ( ustajňovacie priestory, hnojiská) musia byť situované do odľahlých pozemkov a minimálna
vzdialenosťtýchtozariadeníjel5modposlednejobytnejmiestnosti(stenysotvorom)al0modstenybez
otvoru. Vzdialenosť hospodárskej budovy odporcu tieto požadované vzdialenosti nespĺňa. Listom zo dňa
11.9.2013komisiaodporučilanavrhovateľovivII.raderiešiťpredmetnýsporvobčianskoprávnomkonaní.
Odporca normy uvedené v štatúte obce U. nedodržuje, súhlas navrhovateľov ako bezprostredných

susedov na chov domácich zvierat nedostal, ani oň nepožiadal a tiež prekračuje povolený počet
ošípaných. Navrhovateľ v II.rade a jeho manželka majú nepriaznivý zdravotný stav a tieto zásahy zo
strany odporcu na ich zdravotný stav veľmi negatívne vplývajú. Ďalej uviedli, že navrhovateľka mala
záujem predmetné nehnuteľnosti predať s tým, že mali uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní s realitnou
kanceláriou Pekné reality s.r.o. od 23.2.2012, a tiež inzerovala predmetnú nehnuteľnosť na predaj v tlači.

Viacero záujemcov o kúpu si nehnuteľnosť boli obhliadnuť, avšak keď zacítili zápach, stratili záujem o
kúpu, hoci sa im dom páčil a kúpna cena bola pre nich primeraná. Po právnej stránke navrhovatelia svoj
návrh zdôvodnili odkazom na ustanovenie § 123, § l26 a § l27 Občianskeho zákonníka.

Dňa 8.9.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporcu k podanému žalobnému návrhu zo dňa

5.9.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že budova so súpisným č. XXX postavená na parcele KN-C
č.XXX v k.ú. U. slúži v časti ako garáž a iba v časti ako hospodárska budova s tým, že v súčasnosti chová
3 ošípané pre vlastnú potrebu a potrebu svojej rodiny a ošípané nikdy nechoval za účelom podnikania.
Pripustil, že s chovom ošípaných sú nerozlučne spojené sprievodné javy , avšak jeho chovanie
ošípaných neúnosným spôsobom nezasahuje do riadneho a nerušeného bývania navrhovateľov. Trval

na tom, že v jeho prípade ide o obvyklé užívanie vlastníckeho práva v rámci zákonom daných
„ prípustných hraníc“. Nie sú splnené podmienky, že by z jeho strany neprimeraným spôsobom nad
mieru primeranú pomerom dochádzalo k zásahu do výkonu vlastníckych práv navrhovateľov. O zvieratá
je riadne postarané, sú pravidelne kŕmené, pravidelne je čistený priestor, v ktorom sú umiestnené,
starostlivosť o ošípané z jeho strany nie je zanedbaná a preto nie je dôvod aby boli hlučné. Nepriamo ma

tovyplývaťizožalobnéhonávrhu,keďnavrhovateliauvádzajú,žehluk,kvíkanie,krochkaniejeprikŕmení
t.j. nie bežne cez deň či noc. Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že buchot, kvíkanie, krochkanie je počuť pri
kŕmení tvrdil, že ide o bežné chovanie sa zvierat, ktoré neprejavuje žiadnym neprimeraným spôsobom.
Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na zvýšený výskyt hmyzu uviedol, že navrhovatelia nepreukázali
akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a tým, že si tento hmyz robí hniezda v blízkosti ich

nehnuteľnosti, keďže aj navrhovatelia chovajú drobnú hydinu a majú v záhrade ovocné stromy, resp.
pestujú zeleninu. Pokiaľ ide o údajný zvýšený výskyt hlodavcov, trval na tom, že sa jedná o nepodložené
tvrdenie a podobne ako u hmyzu nevyplýva, že by za ich prípadný výskyt mal zodpovedať on. Poprel,
že by sa zo žumpy šíril zápach, pretože táto je zakrytá pevným hrubým plechom, ktorý unesie aj
dospelú osobu a nie preglejkou. Žumpa je vybudovaná priamo pri chlieve, je murovaná a uzavretá.

Oproti chlievom majú navrhovatelia hospodársku budovu a nie dom, dom je vzdialený od žumpy viac
ako 8 m a k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve je „ otočený chrbtom“ t.j. z tejto strany je iba vstup do
kotolne a na stene sa nachádzajú malé vetracie okná. Pokiaľ navrhovateľ v druhom rade uvádzal, že
vec riešil prostredníctvom Obecného úradu v Kriváni, poukázal nato, že zo zápisnice zo dňa 7.2.2013
vyplýva, že mu nebolo preukázané žiadne protiprávne konanie a ani mu nebola uložená žiadna sankcia.

Pokiaľ navrhovatelia odkazovali na štatút obce, po oboznámení sa s jeho obsahom najmä článkom 4
§ 3 kde sú stanovené podmienky chovu a držania zvierat, sa obrátil na príslušnú prokuratúru, pretože
je toho názoru, že Štatút obce z roku 1995 nie je v súlade s platnou legislatívou. Poukázal pritom na
rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa l4.5.2004 II ÚS 33/01 č.3/2004, kde v obdobnom prípade riešilvyslovenienesúladuvšeobecnezáväznéhonariadeniaobceBernolákovoochovezvieratausmerňovaní
a evidovaní chovu hospodárskych zvierat a zvierat chovaných v domácnostiach. Vzhľadom k vyššie
uvedenému mal odporca zato, že nie sú v jeho prípade splnené podmienky ustanovenia § 127 ods.1

OZ a žalobu považoval za nedôvodnú a ako takú ju žiadal v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľov
zaviazaťknáhradetrovkonania.Naokraješteuviedol,žeformálnetvrdenianavrhovateľovonegatívnom
vplyve jeho konania na zdravie navrhovateľa v II.rade a jeho manželky nepodložili žiadnym dôkazom
a tiež vyjadril presvedčenie, že príčinou toho, že nehnuteľnosť sa navrhovateľke v I.rade nepodarilo
predať, nebolo spôsobené dôvodom na jeho strane, ale s odkazom nato, že cena za nehnuteľnosť s

vecným bremenom na danom mieste a čase je neprimeraná.

Súd nariadil vo veci pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo
fotokópiách doložili v priebehu konania do spisu účastníci a to : oznámenie o zasadnutí komisie z obce
Kriváň z čl.7, list zo dňa 11.9.2013 z čl. 8, list sťažovateľa G. D. z čl.9, uznesenie Okresného súdu Zvolen
zo dňa 2.7.2013 z čl. l0-11, uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa l2.8.2013 z čl. l2-l3, uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa l0.l0.2013 z čl. l4-l6, výpis z LV č. XXX z čl. l7 pre k.ú. U.,
výpis z LV č. XXX pre k.ú. U. z čl. l8, popisný plánik z čl. l9, výňatok z katastrálnej mapy z čl. 20,
darovaciuzmluvuzčl.2lzodňal.7.1998,fotodokumentáciuzčl.22-33,žiadosťoposúdenieštatútuobce
z čl. 44, fotodokumentáciu z čl.48-49, upovedomenie Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 28.l0.2014
z čl.79, fotodokumentáciu z čl.94-97, fotodokumentáciu z obhliadky z čl. 81-88, zápisnicu o vykonaní

ohliadky z čl. 89, nakoľko vykonal dokazovanie aj nariadením ohliadky na mieste samom, a tiež vykonal
dokazovanie výsluchom navrhovateľky v I.rade, navrhovateľa v II.rade, odporcu, výsluchom svedkyne N.
Y., a tiež sa oboznámil s prednesom právneho zástupcu navrhovateľov, pričom zistil tento skutkový stav.
Z oznámenia o zasadnutí Komisie na ochranu verejného poriadku obce U. zo dňa 7.2.2013 súd zistil,
že komisia navrhla p. I. striktne dodržiavať štatút obce zo dňa 15.12.1995 hlavne článku 4 § 3 kde sú

stanovené podmienky chovu a držania zvierat, keď pod písm.d) je stanovené, že stavby ( ustajňovacie
priestory, hnojiská) musia byť situované do odľahlých pozemkov. Minimálna vzdialenosť týchto zariadení
je l5 m od poslednej obytnej miestnosti (steny s otvorom) a l0 m od steny bez otvoru. Komisia zasadala
na základe písomnej sťažnosti p. G. D. ohľadom zápachu z výkalov hospodárskych zvierat od suseda
G. I. najmä v letných mesiacoch pri nižšom tlaku vzduchu alebo závane vetra, keď žiadal ukončiť chov

hospodárskych zvierat p. I.-ošípaných, nakoľko to vážne ovplyvňuje jeho a manželkin zdravotný stav.
Z listu obce U. zo dňa 11.9.2013, ktorý bol adresovaný G. D. súd zistil, že dňa 7.2.2013 bola za účelom
predmetného sporu zvolaná Komisia verejného poriadku kde p. I. a p. Y. jeho družka oznámili, že chovať
ošípané budú aj naďalej pre svoju potrebu, načo p.D. reagoval, že ak sa situácia nezmení bude spor
riešiť v občianskoprávnom konaní. Nakoľko nezhody medzi menovanými susedmi sú viac generačné a

nie je možné dospieť k dohode, odporučili G. D. predmetný spor riešiť v občianskoprávnom konaní.
Z listu nachádzajúceho sa v spise na čl. 9 súd zistil, že ako sťažovateľ je tu uvedený G. D., ktorý ho
adresoval Okresnému súdu Zvolen a ktorým žiadal, aby sa tento začal zaoberať prípadom, ktorý bol
riešený Komisiou na ochranu verejného poriadku Obecného úradu v U. dňa 7.2.2013.
Z uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 2.7.2013 sp.zn.12C 95/2013-8 súd zistil, že v právnej veci

navrhovateľa G. D. ho súd týmto vyzval, aby doplnil svoj návrh, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu
dňa 23.4.2013 s poučením, že ak písomné podanie doručené tunajšiemu súdu dňa 24.4.2013 nebude v
stanovenej lehote doplnené v zmysle tohto uznesenia, najmä ohľadne presného označenia účastníkov
konania a uvedenia toho, čoho sa navrhovateľ domáha, tak ho súd odmietne.
Z uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa l2.8.2013, sp.zn. 12C 95/2013-l9 súd zistil, že súd odmietol

podanie navrhovateľa G. D., ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 23.4.2013.
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa l0.l0.2013 sp.zn. 14Co 706/13-29 súd zistil,
že týmto uznesením krajský súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa l2.8.2013 sp.zn.
12C/95/2013-19.
Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 22.l.2014 pre okres I., obec U., k.ú. U. súd zistil, že v časti A: Majetková

podstata sú uvedené parcely registra „ C“ parcela č.XXX vo výmere XXX D. zastavané plochy a
nádvoria, parcela č.XXX o výmere XX D. zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp.číslom XXX
postavený na parcele XXX a garáž so súpisným č. XXX postavené na parcele č. XXX. V časti B: Vlastníci
a iné oprávnené osoby ako výlučný vlastník je uvedený G. I., nar.O..XX.XXXX, titul nadobudnutia
l5D/144/2003, Dnot 108/2003-75/2004. V časti C: Ťarchy je uvedené dohoda o zriadení vecného

bremena spočívajúca vo forme doživotného bezplatného trvalého bývania, užívania v celom rozsahu k
rodinnému domu súp. číslo XXX ako stavba na C -KN ,parcela č.XXX s príslušenstvom a pozemkami
parcela č.XXX, XXX v k.ú. U. v prospech D. I., rod., Y.Š., nar. X.X.XXXX.Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 7.3.2008 pre okres I., obec U., k.ú. U. súd zistil, že v časti A: Majetková
podstata je uvedená parcela registra „ C“ parcelné č.XXX o výmere XlX D.-zastavené plochy a nádvoria
a rodinný dom so súp. číslom XXX na parcele č. XXX. V časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je ako

výlučný vlastník uvedená D. U., nar. XX.X.XXXX, titul nadobudnutia darovacia zmluva V 777/98-99/98.
V časti C: Ťarchy je uvedené vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bezplatnom trvalom užívaní a
bývaní rodinného domu súp. číslo XXX a parcely XXXXX/X v prospech D. G., nar. X.X.XXXX a D. D.,
rod. Y., nar. X.X.XXXX.
Z popisného plánika súd zistil situovanie jednotlivých nehnuteľností účastníkov a žumpy, ktoré sú

predmetom konania.
Z výňatku z katastrálnej mapy súd tiež zistil zakreslenie nehnuteľnosti účastníkov na nej.
Z darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 1.7.1998, ktorá mala byť uzavretá medzi G.
D., nar. X.X.XXXX a D. D., nar. X.X.XXXX ako darcami a D. U.O., nar. XX.X.XXXX ako obdarovanou
súd zistil, že bola predložená bez podpisov zmluvných strán a súd preto sa podrobnejšie s jej obsahom
neoboznamoval.

Zo žiadosti o posúdenie Štatútu Obce U. zo dňa 28.8.2014 súd zistil, že ho adresoval G. I. Okresnej
prokuratúreZvolen,ktorejboldoručenýdňa28.8.2014azktorej vyplýva,žepožiadaloposúdeniečlánku
4 Štatútu Obce U.-chov a držanie domácich úžitkových zvierat ( v prílohe), či je v súlade s príslušnými
platnými zákonmi SR.
Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 28.l0.2014 súd zistil, že toto adresovali G. I., v

ktorom ho v zmysle § 33 ods.2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre upovedomili, že dnešného dňa
podali protest prokurátora proti VZN obce U.-Štatút Obce U., v ktorom navrhli Obci U. aby uvedené VZN
zrušila, pretože odporuje platným právnym predpisom, čím jeho podnet považovali za vybavený.
Z fotodokumentácie doloženej do spisu navrhovateľmi ako i z fotodokumentácie zhotovenej súdom pri
vykonaní obhliadky dňa 28.11.2014 súd zistil ako sú situované nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníkov,

ktoré sú predmetom tohto konania vrátane žumpy, na mieste samom.
Z vykonanej ohliadky na mieste samom, ktorá sa uskutočnila dňa 28.11.2014 v obci U. pri domových
nehnuteľnostiach č.XXX, resp. XXX súd zistil, že pri vykonaní ohliadky súd po vstupe na priľahlé
pozemky k rodinnému domu so súpisným č. XXX ohliadol garáž so súpisným č. XXX v zmysle výpisu z
LV č.XXX pre k.ú. U., pričom zistil, že v tejto garáži sa nachádzajú 3 dospelé ošípané a vedľa garáže pri

plote na hranici s pozemkom navrhovateľky v I.rade sa nachádza kurník a tiež sa tu nachádza predmetná
žumpa, pričom súd zistil, že je zakrytá plechom oranžovej farby. Súd tiež zistil, že na pozemku priľahlom
k domovej nehnuteľnosti súpisné č.XXX stojac v blízkosti vchodu do tohto domu cca 2-3 m nie je cítiť
zápach po zvieratách ani zo žumpy. Potom, čo boli otvorené dvere na predmetnej garáži v časti kde
sa nachádzali ošípané bolo cítiť zápach po ošípaných. V priestore kde sa nachádzajú sliepky a kurín a

predmetná žumpa nebolo cítiť žiadny zápach. Súd zameral vzdialenosť do bráničky „ na chlieve“ po plot
na rohu domovej nehnuteľnosti č. XXX, pričom táto vzdialenosť bola 9,3 m plus ešte cca 1 m od plota
k rohu predmetnej domovej nehnuteľnosti č.XXX. Súd pokračoval v ohliadke pri domovej nehnuteľnosti
č.XXX a na priľahlých pozemkoch, pričom súd po vstupe cez bráničku nekonštatoval, že by bolo v tejto
časti cítiť zápach po hospodárskych zvieratách, resp. zo žumpy. Súd pokračoval v ohliadke v zadnej

časti domu súp. čísla XXX a priľahlých pozemkoch, keď sa konkrétne presunul k hranici susediacich
pozemkov k pletivovému plotu, pričom konštatoval, že v tejto časti nebolo cítiť zápach po hospodárskych
zvieratách ani po žumpe.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľov na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu
pridržali podaného žalobného návrhu zo dňa 21.5.2014, kde skutkovo i právne vymedzili a zdôvodnili ich

nárok s tým, že od podania návrhu došlo k zmene len v tom zmysle, že odporca urobil nejaké kozmetické
úpravy ohľadne týchto vecí, keď na plote nechal zarásť hrozno aby nebolo vidieť priamo do ich dvora
ohľadne toho, koľko ošípaných tam v súčasnosti chová a tiež tam vytvoril skládku dreva. Inak sa však
skutkový stav nezmenil. Taktiež uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je na LV vedená ako garáž odporca ju
užíva ako chliev a to teda nezodpovedá účelu, na ktorý bola stavba určená. Poukázal tiež na zdravotné

záznamy týkajúce sa navrhovateľa v II.rade a jeho manželky, najmä na ochorenia súvisiace s dýchaním,
čo má súvis priamo s prienikom imisií ohľadne smradu. Žiadal, aby odporca doložil do spisu technickú
dokumentáciu týkajúcu sa žumpy, keďže podľa ich názoru táto nie je v súlade so súčasnými technickými
normami. Na záver uviedol, že navrhujú aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, keďže podľa ich
názoru tak písomné dôkazy, ako i dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu súdneho konania formou

výsluchu účastníkov, ohliadky a výsluchu nezávislého svedka preukázali, že ich nárok je dôvodný a
odporcaneprimeranýmspôsobomzasahujedoprávnavrhovateľov,keďtítosúneprimeranýmspôsobom
obťažovaní uvedenými imisiami. Žiadal, aby bol odporca zaviazaný aj nahradiť navrhovateľom trovy
konania, ktorých vyčíslenie súdu predložil krátkou cestou na pojednávaní.Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa jedná o rodičovský dom kde
stále žijú jej mama s otcom. Záležitosti riešili na obecnom úrade ale bezúspešne, a preto podali návrh
na súd. Situácia je neudržateľná, obaja rodičia trpia rakovinovým ochorením a ich zdravotný stav tieto

skutočnosti zhoršujú. Ona tam chodí tak často ako sa jej dá, tiež mala nádor v bruchu a keď príde, tak
ten smrad ju napína na vracanie a ešte keď sa odtiaľ vráti má niekoľko dní problémy. keďže napínanie
na zvracanie jej spôsobuje bolesti v brušnej dutine. Rovnako mamu napína na zvracanie, nemôže si
posedieť vonku pri dome, po operácii štítnej žľazy jej popraskali vnútorné stehy z toho napínania na
zvracanie. Už keď otvorí dvere z auta, tak cítiť hrozný smrad a ešte väčší v dome. V podstate tam nie je

možné vôbec vetrať, pretože to viac napáchne a nič sa nevyvetrá. Intenzita smradu záleží od toho či sú
prasce ešte malé alebo už veľké, keď sú malé tak je to menej cítiť, ale keď sú väčšie a navyše keď je
teplo alebo fúka vietor, tak je to neznesiteľné. Navyše sú tam aj potkany, na ktoré musel jej otec urobiť
pasce a tiež je tam nadmerný výskyt múch. Čo sa týka žumpy, ktorá je pri ich chlieve bola pôvodne
prekrytá preglejkou, ale z toho obdobia fotky nemajú, keďže nevedeli, že dôjde až k takémuto sporu.
Keď sa o to začali zaujímať tak to prekryl železom, ale cítiť to stále najmä vtedy, keď sa žumpa čistí.

Na otázku súdu ako často sa žumpa čistí uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť aj prasce cítiť najčastejšie
vtedy, keď sa im čistí chliev, keď tam pracuje s tými výkalmi, čo je asi tak 3 krát denne. Taktiež sa na
dvore nedá sušiť prádlo, keďže všetko napáchne. Na otázku koľko prasiat chová v súčasnosti odporca
uviedla, že to presne uviesť nevie lebo je to tam teraz zarastené, ale pred rokom tam mal asi okolo 8
ks. Keď im čistí chliev tak ich vyháňa von a vtedy toľko napočítala. Na záver uviedla, že sa 40 rokov s

odporcom nerozprávala, ona nežije tým čo bolo a aké spory mali medzi sebou ich rodičia, jej len vadí
ten zápach a chce aby rodičia dožili starobu v solídnych podmienkach.
Z výsluchu navrhovateľa v II.rade na pojednávaní súd zistil, že tento problém sa prehĺbil vtedy, keď obaja
s manželkou zostali na dôchodku a boli denodenne doma, keďže predtým veľa pracovali. Manželka je
vážne chorá, trpí viacerými chorobami s tým, že keď ju priviezol po operácii z nemocnice vo štvrtok tak

sa išla v sobotu nadýchať von vzduchu, ale začalo ju z toho smradu napínať na zvracanie až jej začalo
puchnúť hrdlo tak s ňou museli ísť na pohotovosť do nemocnice kde ju znovu hospitalizovali. Z týchto
dôvodov teraz nemôže poriadne vyjsť ani z domu. Aj on je vážne chorý a tiež sa niekedy stane, že z
toho smradu ho chytí intenzívny kašeľ trvajúci niekoľko minút, keďže v minulosti prekonal TBC. Čo sa
týka smradu v podstate pokiaľ ide o prasatá tak im čistí chliev pred 6.00 h. vtedy ich aj chová a potom

sa to opakuje ešte 2 krát za deň na obed a večer kedy je smrad najhorší, ale cítiť ho aj pomedzi to.
Potvrdil, že intenzita závisí od toho, či sú prasce menšie alebo väčšie. Teraz už od leta keď už sú veľké
tak to väčšinou býva najhoršie. V žumpe drží močovku z tých prasiat a potom to vypúšťa asi raz za
mesiac normálne do verejnej kanalizácie, používa nato „ ponorku“, je to ponorné čerpadlo a prečerpáva
to hadicou, ktorú si natiahne až tam do kanála vtedy je ten smrad najhorší , ale žumpa smrdí tiež a

vlastne stále preniká to aj cez to železo aj keď menej ako keď to bolo zakryté len preglejkou. Žumpa
nie je izolovaná a je len zabetónovaná. Teraz nevedel uviesť koľko tam odporca chová svíň, keďže to
je zarastené ale minulý rok ich napočítal 9 -l0. Keď ich chová alebo im čistí chliev, tak sa prasce medzi
sebou hryzú, bijú, z toho je potom kvikot a hukot. Tiež po novom to robí tak, že im nepodstiela tým
prasatám, ale rovno výkaly dáva do obecnej kanalizácie. Dal si tam takú škatuľu a pokiaľ vidí, že je na

ulici ruch, sú tam ľudia tak vtedy to dáva do škatule a potom to naraz do tej obecnej kanalizácie vysýpa
keď je na ulici kľud. Chceli nehnuteľnosť predať aby mali kľud, ale záujemcovia keď zacítili ten smrad
tak odišli. Tiež sú tam od nich stále potkany, urobili si dieru popod ich základy z odporcovho pozemku,
on to potom zabetónoval, ale teraz stále chodia okolo domu. Minulý rok pred Vianocami, resp. počas
vianočných sviatkov čistil tie palangy čo sú pod sviňami v chlieve, všetko tam vtedy vyhádzal, vyčistil

a celé Vianoce mali strašný smrad.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal jeho písomného vyjadrenia.
Uviedol,žetuideoniečoinéakoozasahovaniedovlastníckychprávnavrhovateľov,jednásaodlhodobý
rodinný spor trvajúci približne 50 rokov ešte od čias jeho starej mamy s tým, že tam bol spor tých dvoch
sestier týkajúci sa dedičstva, keď mamina sestra sa dedičstva vzdala. Totižto navrhovateľka v I.rade je

jeho sesternica a celé toto konanie považuje preto za provokáciu z ich strany. Trval na tom, že jeho
zvieratá nikdy nenarušili súkromný pozemok navrhovateľov. Ak sa tu hovorí o nejakých imisiách, tak
podľa neho to môže určiť iba nezávislý orgán, či už hygiena alebo niekto iný, teda to, či sa jedná o nejakú
nadmieru. Pred 20 rokmi sa u nich chovali hospodárske zvieratá v každom dome, či už sliepky, ošípané,
hovädzí dobytok, zajace. Aj ľudia žijúci vedľa seba produkujú nejaký hluk, majú svoj zápach tak ako

zvieratá. On má vo svojom dome vlastné malé deti a teda by im neškodil a nerobil zle. Ony pri tých
zvieratách žijú normálne. Tieto záležitosti už boli viackrát prejednávané na obecnom úrade, problém bol
aj s udiarňou, ktorý má tiež, že im to smrdelo. Podľa neho, keď niekto žije na dedine, tak tam úžitkové
zvieratá podľa neho patria. Jeho pozemok je dosť veľký nato, aby tam mohol tie sliepky a prasce chovať.Podľa neho sú úžitkové zvieratá na dedine jednak nato, že sú potravou a on sa tiež snaží svoje deti viesť
k starostlivosti o tieto zvieratá, vedie dedinský spôsob života a nie mestský. Podľa neho je normálne, keď
kohútnadedinekikiríka,brešetampesalebosadymízkomína.Naotázkusúdu,koľkoošípanýchchová,

uviedol,žeterazmá3ošípanévždytammátak2-3ošípané.Podľanehokebychovalnapr.30ošípaných,
tak by to asi bolo mimo tej tolerancie, alebo by mali domy hneď vedľa seba, tak by aj tie 3 možno boli
veľa, ale takto je to v poriadku. Na otázku súdu, akým spôsobom funguje žumpa na jeho pozemku
uviedol, že je vybetónovaná, zakrytá, izolovaná, pravidelne sa čistí s tým, že bola vybudovaná ešte
niekedy v 70.rokoch, boli na to dané všetky v tom čase potrebné povolenia od obecného úradu. Takúto

žumpu majú aj susedia vedľa, ale v súčasnosti ju nepoužívajú lebo hospodárske zvieratá už nechovajú.
Čistenie vykonáva pravidelne kalovým čerpadlom, potom to vyváža na svoju poľnohospodársku pôdu.
Nevyváža to na záhradu, ktorá je pri dome, ale na jeho pôdu ktorá je 7 km vzdialená. Záhradu pri dome
si hnojí biologickým hnojivom, načo sú presne určené tabuľky, že koľko čoho tam môže ísť a trval na
tom, že z jeho strany je v tomto smere všetko v poriadku. Na otázku právneho zástupcu, či disponuje
kolaudačným rozhodnutím ohľadne stavby, kde v súčasnosti chová ošípané uviedol, že nevie či nimi

disponuje, pretože to zdedil. Podľa neho sa to vždy bralo tak, že je to garáž plus chliev bez ohľadu nato
ako je to zapísané na LV. Tiež nevedel uviesť, či má k dispozícií nejaké doklady o žumpe, keďže všetko
zdedil. Uviedol, že má vedomosť o tom, že štatút obce bol stiahnutý z ich obecnej internetovej stránky a
teda podľa neho bol zrušený. Navrhol, že prípadne by to mohli prísť tam pozrieť nejakí odborníci napr.
z hygieny alebo nejakí znalci, ktorí by mohli posúdiť, či je žumpa vybudovaná v súlade s predpismi.

Z výsluchu svedkyne N. Y. na pojednávaní súd zistil, že jej rodičovský dom je oproti domu navrhovateľov.
Nie je s nimi v priateľskom vzťahu lebo na také veci nemá čas, ale občas k nim zájde keď niečo potrebuje,
sú susedia, s odporcom nie je v žiadnom vzťahu. Predmetný problém trvá asi 2 roky dozadu, pre ten
zápach sa tam v podstate nedá vydržať. Hovorila im aby to riešili na obecnom úrade. Cítiť ten zápach
po celom dvore navrhovateľov, taký ostrý čpavkový zápach, tam sa nedá ani 5 min. vydržať. Do svojho

rodičovského domu chodí skoro každý deň, pretože tam žije jej sestra, a tiež tam chodí do záhrady. U
nich na dvore to cítiť nie je lebo je to ďaleko, ale keď ide po ulici tak keď to čistia alebo vyberajú hnojavku
tak to cítiť aj na ulici. Na otázku súdu, či vie uviesť od koho ten zápach ide, resp. koho mala na mysli keď
hovorila, že to „ ony čistia“ uviedla, že nevie od koho to ide a nevie kto ten zápach robí, ona to nesleduje,
ale určite to na ulici cítiť. Ulica nie je taký až problém, problém je, že to cítiť na tom dvore. Spočiatku, keď

prišla k navrhovateľom tak sa pýtala z čoho to ide ten zápach a ony povedali, že sused chová prasce
a je to len 2 m od ich domu. Na otázku súdu, či vie uviesť aký zápach to je, uviedla, že je to typický
zápach od svíň a z hnojavky. Na otázku súdu koľko krát takýto zápach svedkyňa cítila a kedy uviedla,
že kedykoľvek k nim prišla čo je tak 2 krát za týždeň najmä v lete. Na otázku súdu, či tam na dvore
navrhovateľov zaznamenala ešte niečo obťažujúce, rušivé, uviedla, že tam zaregistrovala muchy, bol

tam taký roj. Tiež sa raz stalo, že tam prišli záujemci o kúpu domu, keďže navrhovatelia to predávajú,
boli si to pozrieť, ale tak ich to odradilo, že povedali, že sa kvôli tomu s odporcom nebudú súdiť a ten
zápach takýmto spôsobom riešiť. Na otázku súdu, či tam svedkyňa našla týchto kupcov a teda bola
prítomná pritom, keď sa takýmto spôsobom mali k tomu vyjadriť o týchto skutočnostiach, uviedla, že nie,
že išla náhodou po ulici a keď tam prišli tak sa pýtali, že čo a ako, tak ich zaviedla k navrhovateľom

a tí sa vtedy tam potom takto vyjadrili. Na otázku práv. zástupcov navrhovateľov, či rozdiel medzi tým
aký je zápach v zime a v lete, uviedla, že sa k tomu presne vyjadriť nevie, pretože v zime u nich teraz
nebola, čiže nevie či to tam cítiť aj vtedy, ale keď sú tam svine tak to cítiť a v lete určite riadne. Na otázku
odporcu uviedla, že aj ony vo svojom rodičovskom dome niekedy chovali prasce ale maximálne dve, mali
všetko dobre vybudované, močovkou polievali záhradu, keďže sa to riedilo dažďovou vodou, mali nato

tam vybudovanú jamu a ten hnoj sa zarylovával do záhrady, keďže pri tom množstve jedného, dvoch
prascov sa to dalo. Nikto sa u nich nesťažoval, mali to vybudované ďaleko od iných domov, pretože
ony majú l0 á pozemok a odporca len 6 á. Na otázku súdu, či predtým, než jej navrhovatelia povedali,
že odporca chová prasce na svojom pozemku, či ona o tomto už vedela, svedkyňa uviedla, že o tom
nevedela lebo ona nesleduje čo on robí u seba na dvore. Na otázku súdu, či zaznamenala na dvore u

navrhovateľov nejaké myši, potkany, uviedla, že to nezaregistrovala, pretože kvôli tomu smradu stadiaľ
beží preč. Podľa nej je neľudské, že si tam odporca postavil chliev tak blízko k domu navrhovateľov a
že ona by to susedom neurobila.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet

svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § l24 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.Podľa § 127 ods.1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami k pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že

by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka v I.rade a odporca sú vlastníkmi
susediacich nehnuteľností t.j. rodinných domov a pozemkov, na ktorých sú tieto rodinné domy
postavené, resp. k nim priľahlých pozemkov a navrhovateľovi v II.rade, resp. jeho manželke patrí právo

zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v doživotnom bezplatnom trvalom užívaní a bývaní
rodinného domu, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka v I.rade.
Navrhovatelia sa v konaní domáhali toho, aby odporcovi bola uložená povinnosť zdržať sa
neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľky v I.rade k predmetnej
nehnuteľnosti, resp. povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu práva navrhovateľa v

II.rade vyplývajúceho z predmetného vecného bremena, pričom tieto neoprávnené zásahy mali spočívať
v tom, že zo strany odporcu dochádza k obťažovaniu navrhovateľov nad mieru primeranú pomerom
prejavujúce sa v prenikaní imisií, konkrétne zápachu od ošípaných a zo žumpy, hlukom spojeným s
chovom ošípaných ako i v nadmernom výskyte tam uvedeného hmyzu a hlodavcov. Súd bol preto v
konaní povinný skúmať, či dochádza zo strany odporcu k zásahom do práv navrhovateľov, resp. ak

k takémuto zásahu dochádza, či tieto zásahy možno kvalifikovať ako zásah „ nad mieru primeranú
pomerom“, resp.vážne ohrozovanie ich práv. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä zo záverov
zistených pri uskutočnenej ohliadke na mieste samom v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi,
pričom súd dospel k záveru, že síce ich obťažovaniu zo strany odporcu dochádza, avšak nie nad mieru
primeranú pomerom. Konkrétne pri vykonanej ohliadke bolo zistené, že odporca na svojom pozemku

chová 3 ks ošípaných s tým, že vlastným pozorovaním bolo zistené, že pokiaľ boli dvere do priestoru
kde sú tieto ošípané držané uzavreté, nebolo cítiť žiadny zápach a to ani stojac na pozemku vlastnícky
patriacemuodporcovi.Ažnáslednepootvorenítohtopriestorubolocítiťzápachpotýchtohospodárskych
zvieratách, čo v zásade korešponduje s tvrdeniami navrhovateľov uvádzaných v žalobnom návrhu,
že najviac predmetný zápach cítiť v čase, keď prebieha ich kŕmenie, resp. čistenie priestoru kde sú

umiestnené. Taktiež súd pri ohliadke nemohol konštatovať ani zápach, ktorý sa mal šíriť zo žumpy,
ktorá bola v tom čase uzavretá, zakrytá plechovou platňou. Taktiež súd pri ohliadke nezaznamenal
neprimeraný hluk, ktorý mal byť vyvolaný chovom ošípaných, resp. zvýšeným výskytom múch, os,
sršňov, resp. hlodavcov. Súd nespochybňuje, že zo subjektívneho hľadiska navrhovateľov sa môžu
tieto skutočnosti javiť im ako neprimeraný zásah do ich práv a v týchto súvislostiach súd vyhodnotil aj

výpoveď svedkyne, ktorá bola v konaní vypočutá. Tieto skutočnosti však v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia § 127 ods.1 musí súd posúdiť v objektívnom zmysle podľa konkrétnej situácie,
avšak v súdenej veci nemal súd preukázané, že by k obťažovaniu dochádzalo nad mieru primeranú
pomerom, resp. že by bol výkon práv navrhovateľov vážne ohrozený. Súd pripúšťa, že v čase kŕmenia
ošípaných, čo má byť 3 krát denne, resp. pri čistení priestorov kde sú tieto umiestnené, a tiež pri čistení

žumpy, ku ktorej má dochádzať l krát mesačne, môže dochádzať k obťažovaniu navrhovateľov formou
zápachu, avšak vzhľadom na dočasný charakter tohto obmedzovania nemohol súd toto vyhodnotiť
ako obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Súd sa stotožnil s názorom odporcu, že je v tomto
prípade potrebné zobrať do úvahy to, že domové nehnuteľnosti účastníkov sa nachádzajú v obci U.,
kde v minulosti bol chov domácich hospodárskych zvierat v zásade bežnou záležitosťou s tým, že aj

v súčasnosti je nutné pripustiť, že je potrebné na tieto skutočnosti prihliadať aj v týchto súvislostiach a
umožniť chov hospodárskych zvierat pri svojom rodinnom dome v primeranom rozsahu. Taktiež nemal
súd preukázané, že by bol vážne ohrozený výkon vlastníckeho práva navrhovateľky v I.rade v rozsahu
nakladania s predmetom vlastníckeho práva, t.j. predmetných nehnuteľností, nakoľko jej vyjadrenia
ohľadne nemožnosti predaja nehnuteľností, ktorých je vlastníčkou z dôvodu zásahov odporcu zostali v

rovine nepreukázaných tvrdení. Rovnako svedeckú výpoveď svedkyne N. Y. považoval súd v časti kde
savyjadrovalaohľadnezáujemcovokúpupredmetnýchnehnuteľnostízanedôveryhodnú,keďtvrdila,že
jednak nie je s navrhovateľmi v žiadnom priateľskom vzťahu, zájde k nim len keď niečo potrebuje, pričom
tvrdila, že náhodne stretla potencionálnych záujemcov o kúpu na ulici a zaviedla ich k navrhovateľom,avšak zároveň tvrdila, že keď si nehnuteľnosť pozreli, tak ich odradil ten zápach a že už o to nemali
záujem, pretože by sa museli ohľadne toho s odporcom súdiť, čo by teda znamenalo, že svedkyňa bola
prítomná pri ohliadke nehnuteľností počas celej doby, hoci podľa jej vyjadrenia nie je s navrhovateľmi v

žiadnombližšomvzťahu.Súdvzhľadomkvyššieuvedenémudospelkzáveru,ženavrhovatelianeuniesli
dôkazné bremeno aj vo vzťahu k vykonanej ohliadke, ktorú navrhli vykonať v zimnom období, keďže
tvrdili, že najintenzívnejší zápach z ošípaných je aj v čase, keď sú tieto vzrastom najväčšie, t.j. pred
zabíjačkami, avšak tieto tvrdenia sa nepotvrdili.
Súd nevykonal dokazovanie v rozsahu požadovanom právnym zástupcom navrhovateľov, ktorý žiadal

aby odporca predložil technickú dokumentáciu týkajúcu sa žumpy, keďže žaloba, resp. jej petit
bol koncipovaný ohľadne povinnosti odporcu zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu práv
navrhovateľov v zmysle § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka. Súd by ani v prípade, že by tomuto
žalobnému návrhu vyhovel nemohol odporcovi uložiť povinnosť zhotoviť žumpu tak, aby bola v súlade
so súčasnými technickými normami, a preto považoval návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere
za bezpredmetný.

Taktiež súd nevykonával dokazovanie zdravotnými záznamami navrhovateľa v II.rade a jeho manželky,
ktoré boli zo strany navrhovateľov doložené do súdneho spisu, pretože navrhovatelia nijakým spôsobom
nepreukázali príčinnú súvislosť medzi nimi tvrdenými neoprávnenými zásahmi do výkonu ich práv zo
stranyodporcuazdravotnýmstavomnavrhovateľavII.rade,resp.jehomanželky,aaninenavrhlivykonať
žiadny dôkaz na preukázanie týchto skutočností.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenie odseku l a 2 platia primerane

s tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)