Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012313
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117012313.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
KristínyFerencziovejaMgr.PavlaMacháča,vtrestnejveciml.obžalovanéhoR.C.prezločinsexuálneho
zneužívaniapodľa§201ods.1Tr.zák.,oodvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnava
zo dňa 25.6.2019 č.k. 6T/50/2017-147, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.3.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. C., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 25.6.2019 č.k. 6T/50/2017-147 rozhodol tak, že obžalovaného
ml. R. C. uznal za vinného, že
v presne nezistenom období od septembra 2016 do 07.11.2016 v rodinnom dome v F. na D. L. č. XX/
XX najmenej jedenkrát vykonal súlož s maloletou K.B., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom D., ul. Z.
č. XXXX/X, v tom čase žiačkou 8. ročníka VI. Základnej školy v D., ul. S. č. XX napriek tomu, že mal

vedomosť, že je mladšia ako 15 rokov, teda vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov, čím
spáchal zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.
Za to bol odsúdený podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 97 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j)
Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov. Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. súd mladistvému obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

2. Proti tomuto rozsudku podal bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie
obžalovaný, proti výroku o vine, o treste a proti konaniu, ktoré vyhláseniu rozsudku predchádzalo.
Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal. Obžalovaný podané odvolanie písomne odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne, podaním zo dňa 10.10.2019.
3. Obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania uviedol:
Súd po vrátení veci na nové konanie doplnil dokazovanie výlučne iba výsluchom svedkyne - poškodenej

E. C., ktorej výpoveď je v podstate jediným priamym dôkazom o tom, či obžalovaný v čase vykonania
súlože medzi ním a poškodenou E. C. vedel, že poškodená nemá v čase skutku 15 rokov. R. C.
bolo vznesené obvinenie dňa 27.02.2017 a vypočutý v pozícii obvineného bol 17.08.2017. Svedkyňa
- poškodená E. C. bola k veci vypočutá v prípravnom konaní dňa 16.01.2017 a z jej výpovede bol
vyhotovený obrazovo zvukový záznam. Výsluch poškodenej bol vykonaný pred vznesením obvinenia,
teda bez možnosti účasti obvineného, prípadne jeho obhajcu na tomto výsluchu. Poškodená sa vo svojej

výpovedi k osobe R. C. vyjadrila: ,,Poznám ho zo základnej školy z D., R. chodil do vyššieho ročníka
ako ja. Bol o rok starší ako ja. My sme spolu nikdy nechodili, boli sme iba kamaráti, komunikovali sme
cez internet, v škole sme sa takisto pár krát stretli a rozprávali.“ Na otázku vyšetrovateľa, či obžalovaný
vedel, koľko má rokov, sa poškodená vyjadrila nasledovne: ,,R. C. vedel, koľko mám rokov. Keď sme sa
spolu rozprávali, keď sme spolu začali kamarátiť som mala 13 rokov, potom keď sa s odstupom času
pýtal na vek, som mala už 14 rokov. Jeho žiadnym spôsobom neprekvapilo, on môj vek nikdy neriešil“.

Z výpovede poškodenej jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa o vek poškodenej vôbec nezaujímal.
V žiadnom prípade nie je možné z tejto výpovede ustáliť, kedy sa mal obžalovaný pýtať poškodenej navek, či to bolo pred skutkom, teda pred pohlavným stykom, alebo až po ňom a vôbec z nej nevyplýva,
aký vek mu ona sama udala, či mu povedala, koľko má skutočne rokov. Výpoveď poškodenej ohľadne
ustálenia času, kedy sa mal poškodený dozvedieť o jej veku, nemala teda žiadnu výpovednú hodnotu.

Pritom vykazovala zásadné rozpory s výpoveďami ostatných svedkov, hlavne jej spolužiačok a čo je
podstatné, poškodená v tom čase navštevovala psychiatrickú ambulanciu MUDr. S. a mala problémy so
zapamätávaním si hlavne dátumov. Na strane 4 zápisnice z jej výpovede je doslovne uvedené: ,,Ja si
dátumy moc nepamätám“. Na strane 5 zápisnice je tiež uvedené: ,,Mám problémy s časom“.
Súd vykonal dokazovanie vo veci na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2018 za prítomnosti poškodenej

E. C.. Nakoľko bola poškodená E. C. prítomná v pojednávacej miestnosti (viď str. 2 zápisnice z hlavného
pojednávania), navrhla obhajkyňa obžalovaného, aby ju súd vypočul, čím by bolo zadosťučinené právu
obžalovaného na kontradiktórny postup. Súd však aj napriek tomu že poškodená bola prítomná na
pojednávaní, podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol vykonať dôkaz výsluchom poškodenej a vykonal
dôkaz o výsluchu poškodenej oboznámením obrazovo zvukového záznamu jej výpovede z prípravného
konania. Po vrátení veci prvostupňovému súdu odvolacím súdom na nové konanie a rozhodnutie

doplnil okresný súd dokazovanie výsluchom poškodenej E. C. na hlavnom pojednávaní dňa 25.06.2019.
Som toho názoru, že vykonanie takéhoto dôkazu je nezákonné, nakoľko hlavné pojednávanie dňa
19.3.2018 bolo vykonané za prítomnosti poškodenej E. C., pričom na tomto pojednávaní bol vykonaný aj
dôkaz o jej výpovedi oboznámením obrazovo-zvukového záznamu zo dňa 16.01.2017. Jej výpoveď na
hlavnom pojednávaní dňa 25.6.2019 mohla byť preto ovplyvnená dôkazmi, vykonanými už na hlavnom

pojednávaní dňa 19.3.2018 a na výsluch sa mohla vopred pripraviť, pretože vedela, aké skutočnosti sa
budú objasňovať a čo sa bude od nej požadovať.
Vinu obžalovaného založil súd výlučne na výpovedi poškodenej z hlavného pojednávania, z ktorej ustálil
čas, kedy sa obžalovaný dozvedel o veku poškodenej. V odvolaním napadnutom rozsudku na str. 4
súd uvádza: ,,Ich vzájomný kontakt sa však prehĺbil cez letné prázdniny, keď mala 14 rokov (tzn. letné

prázdniny v roku 2016). Vtedy si spolu začali písať cez sociálnu sieť „Facobook". V rámci písania si sa jej
obžalovaný opýtal na vek, pričom mu napísala, že má 14 rokov." Na str. 5 súd uvádza: ,,Napriek tomu, že
svedkyňa si na presné časové súvislosti nespomínala, skutočnosť kedy komunikovala s obžalovaným a
kedy mu povedala o svojom veku jednoznačne časovo priradila k letným prázdninám." Takéto priradenie
skutočnosti, kedy poškodená povedala obžalovanému o svojom veku letným prázdninám, však zo

samotnej výpovede poškodenej vôbec nevyplýva tak jednoznačne, ako tvrdí súd. Poškodená uviedla,
že písať cez Messenger si začali s obžalovaným cez letné prázdniny. Poškodená však vôbec neuvádza,
že obžalovaný vedel, koľko má ona rokov už vtedy, keď si začali písať cez Messenger. Poškodená
uviedla, že ,,obžalovaný vedel, koľko mám rokov, lebo sa ma na to pýtal v čase, keď sme sa spoznávali.
Mám na mysli písanie cez Messenger.“ Uvádza presne „písanie cez Messenger“, z čoho nie je možné

vyvodiť jednoznačne, že mala na mysli čas, kedy si „začali" písať cez Messenger, čo bolo podľa nej
cez letné prázdniny. Na otázku obhajcu, pri akej príležitosti to bolo, keď sa jej obžalovaný pýtal, koľko
má rokov, poškodená odpovedala opätovne, že keď si ,,písali“ cez Messenger, a na otázku kedy sa
na to pýtal, odpovedala, ,,neviem to uviesť presne“. Teda že to bolo (keď sa jej pýtal na vek) cez letné
prázdniny, ako to ustálil súd, z jej výpovede vôbec nevyplýva, túto skutočnosť má poškodená spojenú

len s tým, že to bolo vtedy, keď si „písali“ cez Messenger. Z výpovede poškodenej tiež vôbec nevyplýva,
že obžalovanému napísala, že má 14 rokov. Tvrdenie súdu na str. 4 v odvolaním napadnutom rozsudku
je preto zavádzajúce. Z výpovede poškodenej vôbec nevyplýva, že povedala obžalovanému, že má 14
rokov.
Na základe výpovede poškodenej z hlavného pojednávania preto nie je možné jednoznačne ustáliť

čas, kedy sa mal obžalovaný dozvedieť o veku poškodenej, čím nie je vylúčené, že to mohlo byť až
po samotnom pohlavnom styku. A už nie je možné vôbec zistiť, ak mu aj povedala resp. napísala o
svojom veku, koľko rokov mu vlastne uviedla. Dávam do pozornosti, že poškodená mala tendenciu
robiť sa staršou, čo vyplýva aj z výpovede jej matky a potvrdzuje to aj fakt, že si na sociálnej sieti
uvádzala vek 18 rokov. Nie je preto vylúčené, že ak poškodená aj povedala obžalovanému koľko

má rokov, že mu neuviedla vyšší vek ako skutočne mala. Poškodená má značné medzery vo svojich
spomienkach, vôbec si nepamätá aký ročník navštevovala v čase skutku, v ktorom ročníku sa spoznala
s obžalovaným, ani koľko mala rokov ani ako dlho sa s obžalovaným stretávala v F.. Nie je ani
ustálený čas, kedy malo dôjsť k pohlavnému styku medzi ňou a obžalovaným. Na otázky, položené na
hlavnom pojednávaní, často odpovedala „neviem“. Poškodená má problémy s orientáciou v čase, sama

potvrdila že si nepamätá dátumy a jej matka na hlavnom pojednávaní potvrdila, že jej dcéra má naozaj
problémy s číslami a keď uviedla, že si nepamätá, tak to nerobí naschvál. Z výpovede poškodenej,
tak ako bola táto zaznamenaná v zápisnici z hlavného pojednávania, (dávam do pozornosti, že na
otázku predsedu senátu, či si poškodená spomína, v ktorom roku došlo ku skutku, ktorý je predmetomtrestného konania, nie je zaznamenaná žiadna odpoveď), nie je možné vôbec vyvodiť také závery,
ako ich ustálil prvostupňový súd vo svojom rozsudku a už vôbec nie je možné vyvodiť na jej základe
jednoznačný záver o vine obžalovaného. Obžalovaný od samotného začiatku trestného konania tvrdí,

že o veku poškodenej nevedel a ani ho to nezaujímalo, vek neriešil. Popiera, že by sa poškodenej
pýtal na jej vek aj to že by mu poškodená uviedla svoj vek v písomnej komunikácii cez Messenger. V
trestnom konaní bol teda ohľadne veku poškodenej produkovaný jediný priamy dôkaz svedčiaci proti
obžalovanému, a to výpoveď poškodenej a priamy dôkaz svedčiaci v prospech obžalovaného, a to
výpoveď obžalovaného. Výpoveď poškodenej je potrebné hodnotiť aj v kontexte s ostatnými vykonanými

dôkazmi, pričom táto výpoveď nevyznieva tak jednoznačne, že by postačovala na uznanie viny.
Poukazujem najmä na osobnosť poškodenej, ktorá je v znaleckom posudku č. 11/2017 vyhotovenom
PhDr. Zuzanou Bielikovou, charakterizovaná ako osoba domýšľavá, podozrievavá, emočne aj sociálne
nezrelá, snaží sa o sexuálne prejavy v správaní, no preceňuje svoje schopnosti. Správanie je poznačené
pudovosťou, úzkosťou s tendenciami k impulzivite, drsnosti a tvrdohlavosti až drzosti. Presadzuje sa
bezhlavo, niekedy až agresívne (verbálna aj brachiálna agresivita). Jej zapamätávanie a reprodukovanie

je mierne obmedzené vplyvom nízkej úrovne mnestických (pamäťových) schopností. Podľa znalkyne
síce jej výpovede (znalkyňa posudzovala iba výpovede z prípravného konania) nesú pozitívne znaky
všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska môžeme považovať za
vierohodné, avšak treba zdôrazniť jej osobnostnú črtu a to domýšľavosť a jej oslabenú schopnosť
zapamätávania a reprodukovania prežitých udalostí, ktoré sa plne prejavili pri jej reprodukovaní prežitej

udalosti s obžalovaným svojmu okoliu, teda učiteľke, spolužiačkam, matke (tvrdila napr. že je tehotná,
že bola na potrate a pod.). Aj spolužiačky poškodenej potvrdili vo svojich výpovediach, že si poškodená
stále vymýšľala, chcela byť v strede pozornosti. V zmysle základnej zásady trestného konania,
vyjadrenej v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. poriadku sa musí obvinenému spáchanie skutku relevantne
preukázať. Uznanie viny obžalovaného na základe argumentácie súdu (str. 4 rozsudku), že „z procesu

dokazovania nevyplynul žiaden dôkaz, z ktorého by vystali akékoľvek rozumné pochybnosti o vedomosti
obžalovaného o veku poškodenej“, bezpochyby odporuje uvedenej zásade. Vinu je možné uznať len
na základe dôkazov, preukazujúcich vedomosť obžalovaného o veku poškodenej a nie naopak. Takéto
dôkazy,ktorébybezakýchkoľvekpochybnostípreukazovalivedomosťobžalovanéhoovekupoškodenej
v čase skutku však v trestnom konaní produkované neboli. Opätovne zdôrazňujem, že tvrdenie súdu,

že „ svedkyňa - poškodená obžalovanému sama uviedla v podstate v krátkej minulosti pred skutkom,
že má vek 14 rokov“ z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva. Z vykonaného dokazovania naopak
vyplýva, že obžalovaný navštevoval na základnej škole o rok vyšší ročník ako poškodená a poškodená
ho považovala za osobu staršiu od nej o rok, pričom obžalovaný mal v čase skutku už 16 rokov, a tiež z
neho vyplýva, že nie všetci v ročníku poškodenej boli rovnako starí, napr. spolužiačka poškodenej K. E.

mala už v čase skutku 15 rokov. Teda ani skutočnosť, že obžalovaný poznal spolužiačky poškodenej a
vedel, ktorý ročník poškodená navštevuje, nevypovedá o vedomosti obžalovaného o veku poškodenej.
Z takto zisteného skutkového stavu veci nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o úmyselnom zavinení
obžalovaného a preto absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Za takejto dôkaznej núdze nie je možné uznať bez akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného a preto

navrhujem, aby odvolací súd podľa§ 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), zrušil odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa a sám vo veci rozhodol a v zmysle zásady „in dubio pro reo“ podľa § 285 písm.
b) Tr. poriadku obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Tmava v celom rozsahu oslobodil,
pretože skutok nie je trestným činom.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré im

predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.
6. Napadnutý rozsudok okresného súdu je v poradí druhým rozsudkom v trestnej veci obžalovaného.
Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 19.03.2018, sp. zn. 6T/50/2017 ml. obžalovaného spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Pv/800/16 v celom rozsahu oslobodil podľa §
285 písm. b) Trestného poriadku. Dôvodom oslobodenia obžalovaného spod obžaloby bolo uplatnenie
zásady „in dubio pro reo“ a to vzhľadom na skutočnosť, že prokurátor viedol dokazovanie spôsobom,

pri ktorom bola výpoveď svedkyne-poškodenej E. C. na hlavnom pojednávaní oboznámená postupom
podľa § § 270 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 135 ods. 3, ods. 4 Tr. por. a z takto oboznámenej výpovede
nebolo podľa názoru súdu vôbec možné časovo ustáliť obdobie, kedy sa obžalovaný od poškodenej
dozvedel o jej veku. Za takéhoto skutkového stavu existovali (podľa názoru súdu ktorý nezasahoval do
spôsobu vedenia dokazovania prokurátorom) rozumné pochybnosti, ktoré otvárali priestor pre úvahy,

že obžalovaný sa v čase skutku naozaj subjektívne mohol domnievať, že poškodená C. už má 15
rokov. Krajský súd v Trnave na základe odvolania prokurátora, uznesením zo dňa 17.01.2019, sp. zn.
5To/138/2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd nariadil okresnému súdu doplniť
dokazovanie výsluchom svedkyne-poškodenej E. C.. Po vrátení veci okresný súd doplnil dokazovanie

výsluchom svedkyne poškodenej E. C.. Na základe doplneného dokazovania okresný súd rozhodol
napadnutým rozsudkom zo dňa 25.6.2019 tak, ako je uvedené v odseku 1 odôvodnenia tohto uznesenia.
7. Výrok o vine obžalovaného prvostupňový súd odôvodnil tak, že v prejednávanej trestnej veci nebolo
medzi stranami sporné, že ml. obžalovaný C. najmenej jedenkrát vykonal súlož s maloletou E. C. v
presne nezistenom období od septembra 2016 do 07.11.2016 v rodinnom dome v F. na D. L. č. XX/XXX.

Spornou bola výlučne iba otázka zavinenia obžalovaného, keďže skutková podstata zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré obžalovaný popieral.
8. Podľa prvostupňového súdu je z úmyselného zavinenia obžalovaný usvedčovaný jedine svedkyňou-
poškodenou E. C.. Tá pred súdom potvrdila, že s obžalovaným sa spoznala na základnej škole,
keď bola na II. stupni. Dodala, že v tom čase sa iba občas pozdravili a niekedy prehodili pár slov.

Ich vzájomný kontakt sa však prehĺbil cez letné prázdniny, keď mala 14 rokov (tzn. letné prázdniny
v roku 2016). Vtedy si spolu začali písať cez sociálnu sieť „Facebook“. V rámci písania si sa jej
obžalovaný opýtal na vek, pričom mu napísala, že má 14 rokov. O panenstvo prišla s obžalovaným
u neho doma v F. následne po letných prázdninách. Z výpovede svedkyne je teda zrejmé, že o
svojom veku obžalovanému povedala prostredníctvom sociálnej siete počas letných prázdnin v roku

2016. Obžalovaný s poškodenou vykonal súlož v presne nezistenom období od septembra 2016 do
07.11.2016, pričom mal pozitívne vedomosť o veku poškodenej, ktorá mu v pomerne krátkej minulosti
pred skutkom uviedla, že má 14 rokov. Zo žiadneho ďalšieho dôkazu pritom nevyplynulo a obžalovaný
to ani netvrdil, že po vzájomnej komunikácii so svedkyňou-poškodenou cez „Facebook“ nastala nejaká
ďalšia skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné uvažovať, že obžalovaný v čase skutku konal

na základe tzv. negatívneho skutkového omylu, ktorý by vylúčil jeho úmyselné zavinenie (napr. by mu
svedkyňa-poškodenávysloveneuviedla,žemalanarodeninyadosiahlavek15rokov).Keďžesvedkyňa-
poškodená obžalovanému sama uviedla v podstate v krátkej minulosti pred skutkom, že má vek 14 rokov
a zároveň z procesu dokazovania nevyplynul žiaden dôkaz, z ktorého by vystali akékoľvek rozumné
pochybnosti o vedomosti obžalovaného o veku poškodenej, uzatvára súd, že obžalovaný sledujúc cieľ

vykonať súlož so svedkyňou-poškodenou konal (vo vzťahu k jej veku) v nepriamom úmysle, kedy vedel,
že svojim konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí s
tým bol uzrozumený.
9. K ďalším svedeckým výpovediam vykonaným na hlavnom pojednávaní, prvostupňový súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že z výpovedí svedkyne-poškodenej A. A. a svedkov K. E.

a E. K. nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť relevantné závery
o zavinení obžalovaného. Jedinou podstatnou skutočnosťou, ktorá vyplynula z výpovedi svedkyne-
poškodenej A. A. (matky E. C.) je, že jej dcéra mala na sociálnej sieti „Facebook“ zverejnený vyšší
vek ako v skutočnosti. Túto skutočnosť potvrdila i sama E. C. s tým, že na úspešnú registráciu nauvedenej sociálnej sieti si musela uviesť vek 18 rokov. Táto okolnosť by mohla vyznieť v prospech
obžalovaného, avšak iba vtedy, ak by obžalovaný svedkyňu-poškodenú nepoznal osobne. V skutočnosti
všakobžalovanývedel,žesvedkyňa-poškodenáC.navštevujetrieduojedenročníknižšieakoonapreto

musel vedieť, že ňou vek na sociálnej sieti je nepravdivý. Z výpovede svedkyne K. E. vyplynulo jedine
to, že svedkyňa si myslí, že obžalovaný mohol vedieť, koľko má E. C. v čase skutku rokov. Uvedenú
domnienku svedkyňa vyvodzuje z toho, že E. C. bola o ročník nižšie ako obžalovaný a teda si to mohol
obžalovaný na základe toho domyslieť. S touto hypotézou sa však súd v rámci skúmania zavinenia
obžalovaného nemohol stotožniť z jednoduchého dôvodu. K. E. a E. C. boli spolužiačky navštevujúce

spoločnú triedu. Napriek tomu je K. E. o jeden rok staršia ako E. C. a sama v čase skutku už dosiahla
vek 15 rokov. Zo žiadneho ďalšieho dôkazu pritom nevyplynulo, že by obžalovaný mal vedomosť o
tom, že K. E. je o jeden rok staršia od svedkyne-poškodenej C.. Pokiaľ sa výpovede svedkyne E. K.,
spolužiačky C., podľa nej musel obžalovaný vedieť koľko má svedkyňa-poškodená C. rokov, pretože
vedel, koľko má ona sama (svedkyňa) rokov a ona sama bola rovnaký rok narodenia ako C.. Ani z tejto
výpovede nie je podľa názoru súdu možné vyvodiť akýkoľvek relevantný záver o úmyselnom zavinení

obžalovaného. Je totiž úplne irelevantné, že obžalovaný vedel, koľko má E. K. rokov, pokiaľ zo žiadneho
iného dôkazu nevyplynulo, že by vedel o tom, že i E. C. sa narodila v roku 2002 ako svedkyňa. Ak by
súd vyvodzoval právny záver o zavinení obžalovaného jedine z toho, že obžalovaný sa vzhľadom na
vek E. K. ako spolužiačky poškodenej mal domnievať, že i E. C. sa narodila v roku 2002, nepochybne
by išlo o zavinenie nedbanlivosti.

10. Zhodnotenie dokazovania, ktoré urobil prvostupňový súd, považuje odvolací súd za správne.
Prvostupňový súd vychádzal z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré zhodnotil
komplexne, logickým spôsobom a tomuto spôsobu hodnotenia dôkazov nie je čo vytknúť.
11. Odvolanie obžalovaného je postavené prakticky na rovnakých argumentoch, ktorými sa obhajoval aj
v prvostupňovom konaní a s ktorými sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal,

a to správnym spôsobom. Tak ako prvostupňový súd postavil svoje rozhodnutie o vine obžalovaného,
konkrétnenaplneniesubjektívnejstránkytrestnéhočinu,navýpovedisvedkynepoškodenejC.,obhajoba
postavila svoju obranu na spochybnení pravdivosti jej výpovede, resp. na tom, že prvostupňový súd
nesprávne interpretoval obsah jej výpovede.
12. Prvostupňový súd sa tak vysporiadal s námietkami, ktoré sú založené na tom, ako si svedkyňa

poškodená pamätá udalosti, ktoré súvisia s prejednávaným skutkom, resp. ako vie tieto svoje
spomienky v súčasnosti interpretovať. A to aj v súvislosti s výsledkami znaleckého dokazovania z
odvetvia psychológie. Odvolací súd považuje spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s touto
obranou obžalovaného za správny a dostatočne odôvodnený v napadnutom rozsudku. S poukazom
na dvojinštančnosť súdneho konania, v ktorom rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho súdu tvoria

jednotu, nepovažuje odvolací súd za potrebné opakovať tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku,
v ktorej súd argumentuje k uvedenej obhajobe obžalovaného. Preto na príslušnú časť odôvodnenia
napadnutého rozsudku iba odkazuje.
13. Nemožno súhlasiť ani s tou interpretáciou obžalovaného, že z výpovede svedkyne poškodenej
C. na hlavnom pojednávaní nevyplýva, že mu oznámila svoj skutočný vek v krátkom čase predtým

ako s ňou vykonal súlož. Aj v tomto dáva odvolací súd za pravdu prvostupňovému súdu, že
táto skutočnosť z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní vyplynula a bola preukázaná bez
rozumných pochybností.
14. Ďalšia námietka obhajoby, že výpoveď svedkyne poškodenej C. na hlavnom pojednávaní mohla
byť ovplyvnená dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní skôr (dňa 19.3.2018) a na výsluch

sa mohla vopred pripraviť, je rovnako nedôvodná. Ide iba o domnienku obhajoby, ktorá nie je
podopretá inými zistenými skutočnosťami, z ktorých by vyplývalo, že uvedená svedkyňa poškodená má
záujem, motiváciu vypovedať nepravdivo proti obžalovanému. Jej výpoveď na hlavnom pojednávaní v
podstatných bodoch súhlasí s jej prvotnou výpoveďou z prípravného konania. Obhajoba síce namieta aj
nezákonnosť takéhoto dôkazu, avšak už neuvádza, s ktorým ustanovením Trestného poriadku je takýto

postup v rozpore. Odvolací súd nepovažuje výpoveď svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní
za nezákonnú. O pravdivosti tejto výpovede nemá pochybnosti a preto ju považuje za dôkaz svedčiaci
tomu, že obžalovaný v čase vykonania súlože so svedkyňou poškodenou vedel o jej skutočnom veku,
ktorý mu sama oznámila.
15. Nesprávnosť výroku o treste obžalovaný vo svojom odvolaní osobitne neodôvodňuje. Preto sa

odvolací súd zameral na zistenie, či prvostupňový vykonal v tomto smere dokazovanie v dostatočnom
rozsahu a či ho správne vyhodnotil a dostatočne odôvodnil.
16. Ani vo vzťahu k výroku o treste prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nepochybil. Správne
poukázal na základné zásady trestania, berúc do úvahy vek, rodinné a sociálne pomery obžalovanéhoa všetky ďalšie relevantné skutočnosti vyplývajúce z dokazovania vykonaného k jeho osobe. Správne
vyhodnotil, že obžalovaný do spáchania trestného činu viedol riadny život a dospel k záveru, že
na dosiahnutie účelu trestu mladistvého obžalovaného, tak z hľadiska individuálnej, ako i generálnej

prevencie trestu, je postačujúce ukladanie trestu na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo
výmere 18 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov. Podľa názoru súdu
tento trest môže splniť najmä účel individuálnej prevencie u obžalovaného a pohnúť ho k tomu, aby sa
v budúcnosti nedopúšťal páchania trestnej činnosti.
17. Na základe zistení a záverov, ku ktorým dospel tunajší súd v rámci odvolacieho prieskumu

napadnutého rozsudku, vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v celom rozsahu a preto ho
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.