Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200091
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6618200091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: I..
B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. 1, XXX XX O. D., zastúpený JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: I. I., nar. XX.
XX.XXXX,L.D.XX,XXXXXV.,zastúpený:JUDr.ErikaGOLSKÁadvokátskakancelárias.r.o.,sosídlom
T. G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec, IČO: 52 849 261, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/1/2018 - 79 zo dňa 14. novembra 2018
ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o vyhovení žalobe m e n í tak, že žalobu z a m i
e t a v celom rozsahu.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe, t.j. uložil žalovanému
povinnosť vypratať byt č. X na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX vo vchode XX, podiel priestoru
naspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuXXXX/XXXXXXvoV.naL.D.,ktorýjezapísaný

OkresnýmúradomLučenec,katastrálnymodboromnaLVč.XXXX,okresB.,obecV.,katastrálneúzemie
V., pričom právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX, parcela registra „C“ katastra nehnuteľností č.
XXXX jeevidovanýnaLVč.XXXX(ďalejaj„byt“alebo„družstevnýbyt“)vlehote15dníodprávoplatnosti
rozsudku (I. výrok) a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (II. výrok).

2. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 31. 08. 1992

uzavreli Stavebné bytové družstvo V. (ďalej aj „družstvo“ alebo „bytové družstvo“) ako prenajímateľ a
žalobca ako nájomca nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu č. X na prízemí v dome č. p.
XX, L.. D. V. o veľkosti XX,XX m2 do užívania. Nájomná zmluva bola uzavretá na základe prevodu
členských práv a povinností zo dňa 30. 07. 1992. Napriek tomu, že nájomnú zmluvu uzatvoril žalobca,
v byte býval a býva až doteraz žalovaný, ktorý tvrdil, že za prevod členských práv a povinností na
žalobcu zaplatil „odstupné“ pánovi T. vo výške 172 000,- Kčs a nájomcom bytu sa stal na požiadanie
žalovanéhožalobca-jehobratzdôvodu,ževdobeuzavretia nájomnejzmluvybolžalovanýženatý,nežil

v usporiadanom manželstve, rozhodol sa, že si obstará byt a nechcel, aby bol predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Žalobca sa s pánom Kókayom,
od ktorého nadobudol členské práva nikdy nestretol, všetky doklady v stavebnom bytovom družstvevybavoval žalovaný, žalobca prišiel len podpísať nájomnú zmluvu. V byte bol žalobca od roku 1992 len
niekoľkokrát.

3. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/222/1998 - 384 o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalovaného a bývalej manželky súd prvej inštancie zistil, že manželstvo
žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 7C/306/94-21 zo dňa 06. 04.
1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 04. 1995, predmetom vyporiadania nebol členský podiel
k družstevnému bytu.

4. Listom zo dňa 28. 08. 2002 Stavebné bytové družstvo V. oznámilo žalobcovi, že predstavenstvo
družstva na svojom augustovom zasadnutí svojím uznesením č. 24/2002 zrušilo členstvo žalobcu
vylúčením v zmysle článku 26 ods. 1 písm. a) stanov z dôvodu, že závažným a opätovným spôsobom
porušoval svoje členské povinnosti určené zákonom aj stanovami. V byte naďalej býval žalovaný,
ktorý požiadal dňa 13. 06. 2001 Stavebné bytové družstvo V. o prevod družstevného bytu do svojho

vlastníctva a tiež o nahliadnutie do dokladov týkajúcich sa hospodárenia s fondom opráv a použitých
finančných prostriedkov na opravy, nakoľko už od roku 1992 do uvedeného fondu opráv prispieval. Na
jeho žiadosť reagovalo Stavebné bytové družstvo V. vyjadrením z 11. 04. 2002, v ktorom mu oznámilo,
že jeho žiadosť o prevod družstevného bytu do vlastníctva zaevidovalo 13. 06. 2001 a v rámci 2-ročnej
zákonnej lehoty bude vybavená. K jeho požiadavke o nahliadnutie do dokladov ohľadom hospodárenia

s fondom opráv a použitých finančných prostriedkov mu poskytlo družstvo vysvetlenie v tomto vyjadrení.

5. Zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/95/2002 súd prvej inštancie zistil, že súd rozhodoval
o žalobe Stavebného bytového družstva V. proti žalobcovi (v danom konaní v procesnom postavení
žalovaného) o vypratanie predmetného bytu z dôvodu, že mu dalo výpoveď z nájmu bytu dňa 25. 03.

2002 pod zn.: W..Fa-XX/XXXX podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka v
platnom znení (ďalej aj „OZ“) z dvoch dôvodov: 1. nezaplatil podľa stanoveného predpisu nájomné
za čas dlhší ako tri mesiace, 2. predmetný byt neužíva a prenechal ho do podnájmu inému bez
súhlasu prenajímateľa a to napriek tomu, že dňa 10. 05. 2001 už bol vyzvaný doporučeným listom
zo strany družstva, aby s bytom vykonal takú dispozíciu, ktorá podľa stanov družstva je prípustná.

Výpovedná doba uplynula 30. 06. 2002, t.j. v čase podania žaloby o vypratanie žalobca (v danom
konaní žalovaný) užíval družstevný byt už bez právneho dôvodu. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec
č. k. 5C/95/2002-24 zo dňa 11. 11. 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.
k. 13Co/52/2003-42 zo dňa 20. 05. 2003 bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu (v danom konaní
žalovaného) vypratať družstevný byt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu prvej

inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 10. 07. 2003 a vykonateľnosť 14. 07. 2003.

6. Žalobca so Stavebným bytovým družstvom V. dňa 28. 11. 2014 podpísal listinu označenú ako dodatok
v ktorej je uvedené, že ide o dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 31. 08. 1992, strany konštatovali, že
„po vyrovnaní všetkých dlhov na byt č. X na adrese L. D.. XX vo V. (a po márnom uplynutí premlčacej

lehoty vykonateľného Rozsudku OS Lučenec 5C/95/02 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu B.B.
13Co/52/2003-42) a po obnovení členstva pána B. I. (nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale
bytom T. 1, 979 01 O. D.) dôjde aj k obnoveniu nájomného pomeru od 01. 12. 2014 k uvedenému bytu.“
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V. bolo preukázané, že dňa 29.
12. 2014 došlo ku vkladu vlastníckeho práva žalobcu k bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva

bytu č. V XXXX/XX a výsluchom žalobcu na pojednávaní bolo preukázané, že na Okresnom
úrade Lučenec, katastrálny odbor sa ako dôkaz o nájme tohto bytu v čase uzavretia zmluvy o prevode
vlastníctva bytu nachádzala len nájomná zmluva uzavretá dňa 31. 08. 1992, ale nie aj dodatok z 28. 11.
2014. Žalobca ako evidovaný vlastník bytu, v ktorom naďalej býva žalovaný, výzvou zo dňa 13. 11. 2017
vyzval žalovaného, aby byt vypratal najneskôr do 25. 11. 2017. Žalovaný byt nevypratal. Pred podaním

žaloby žalobca požiadal bytové družstvo o súčinnosť a to mu zaslalo odpoveď dňa 22. 08. 2017 zn.:
W..Fa-XX/XXXX, v ktorom uviedlo, že „V roku 1992 bol vykonaný prevod členských práv a povinností
na B. I., preto potom aj nájomná zmluva bola vyhotovená na meno B. I.. Preto I. I., aj keď tam býval (a
spôsobil so svojou finančnou nedisciplinovanosťou výpoveď z nájmu bytu), mohol byť z nášho hľadiska
len podnájomníkom v byte svojho brata B.. Ten spomínaný rozsudok sa v desaťročnej premlčacej dobe

nevykonal, preto na žiadosť obidvoch bratov nájomný pomer sa obnovil pre pôvodného nájomcu, B. I.,
ktorý hneď aj požiadal o prevod bytu do vlastníctva. Vtedy pán I. I. nemal proti tomu žiadne výhrady. Ja
neviem k čomu (prečo) žalobca takúto žalobu potrebuje, veď vo V. vlastní aspoň 30-50 bytov, keď som
nehádal málo. Spomínaní bratia sú dvojčatá a podobajú sa ako vajce vajcu.“7. Čestným prehlásením pána V. T. z 15. 10. 2018 žalovaný preukazoval, že v roku 1992 „predal“ byt
na L. D. XXX/XX vo V. za sumu 172 000,- Kčs, spolu dojednali aj všetky súvisiace náležitosti, žalovaný

všetko vybavil na bytovom družstve a on mu odovzdal byt do užívania. Keď mu chcel byt odovzdať,
viezol ho žalovaný z B. do V. a mali dopravnú nehodu. Aj on potvrdil, že pri prevode práv a povinností na
bytovom družstve vo V. žalovaný postúpil práva žalobcovi z toho dôvodu, že sa mal rozvádzať a nechcel
o tento byt prísť. Raz so žalovaným za pánom T. boli spolu obe strany vtedy, keď sa dohodli na predaji
bytu. Aj v tomto čestnom prehlásení je uvedené, že od roku 1992 užíva byt žalovaný.

8. Výsluchom svedkyne p. W.. E. - priateľky žalovaného neboli preukázané žiadne tvrdenia žalovaného
o okolnostiach v dobe keď sa nasťahoval do bytu žalobcu, pretože vtedy ešte so žalovaným nežili spolu.
Jej výpoveď o financovaní rekonštrukčných prác bytu bola podľa súdu prvej inštancie pre tento spor
bez právneho významu. Pokiaľ vypovedala o vzájomných vzťahoch medzi stranami sporu, súd prvej
inštancie ich mal preukázané z konania ako vzájomne nevraživé a zlé.

9. S poukazom na články 2 a 5 základných zásad Civilného sporového poriadku, § 665 ods. 1, § 685 ods.
2, § 686, § 714, § 719, § 126 OZ a § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 182/1993 Z.z.“) dospel súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania k týmto záverom:

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalobca domáhal ochrany vlastníckeho práva v súlade s
ustanovením § 126 OZ z dôvodu, že žalovaný do jeho práva bezdôvodne zasahuje a bezdôvodne
zadržiava vec v jeho vlastníctve. K dôvodnosti žaloby dospel súd prvej inštancie potom, ako sa zaoberal
aj okolnosťami, za akých došlo v minulosti k uzavretiu nájomnej zmluvy k bytu vo vlastníctve žalobcu (v

roku 1992 išlo o družstevný byt vo vlastníctve Stavebného bytového družstva V.). K nájmu družstevného
bytu došlo v dôsledku prevodu členských práv a povinností od člena - pána T. len s tým rozdielom, že
žalobca tvrdil, že odstupné v sume 260 000,- Kčs zaplatil pánovi T. on a žalovaný tvrdil, že pánovi T.
zaplatil odstupné v sume 172 000,- Kčs on. Nájomná zmluva uzavretá dňa 31. 08. 1992 so žalobcom
ako členom družstva, bola dôkazom o vzniku nájmu k bytu so žalobcom vzhľadom na vyššie uvedenú

motiváciu žalovaného, pre ktorú chcel byt fakticky užívať a aj ho od roku 1992 užíval, ale nechcel
po právnej stránke vstúpiť do nájomného vzťahu. Keďže žalobca v byte nebýval a žalovaný neskôr
v roku 2002 prestal platiť nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu, nakoľko chcel dosiahnuť,
aby žalobca previedol členské práva a povinnosti na neho a zosúladiť tak skutkový stav so stavom
právnym, prenajímateľ - Stavebné bytové družstvo V. dal žalobcovi ako nájomcovi dňa 25. 03. 2002

výpoveď z nájmu bytu v súlade s ustanovením § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Uplynutím výpovednej doby
skončil nájom žalobcu v bytovom družstve a následne bol aj vylúčený z členstva v družstve rozhodnutím
predstavenstva bytového družstva č. 24/2002 a vylúčenie mu bolo oznámené dňa 28. 08. 2002 s
výzvou, aby byt vypratal. Nakoľko tak neučinil, na základe žaloby družstva bolo súdnymi rozhodnutiami
právoplatne dňa 10.07.2003 rozhodnuté o jeho povinnosti byt vypratať. Rozsudok o vyprataní nebol

vykonanýapočascelejdoby,t.j.dojúla2013žilvdružstevnombytežalovanýbezakéhokoľvekprávneho
vzťahu s bytovým družstvom, nikdy sa nestal členom družstva ani družstvo s ním neuzavrelo nájomnú
zmluvu. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že tým, že prispieval do fondu opráv, platil nájomné, zúčastňoval
saschôdzíčlenovdružstva,taksadomnieval,žejevprávnomvzťahusbytovýmdružstvomapretovtejto
domnienke požiadal o to, aby s ním bola uzavretá zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu, tieto jeho

tvrdenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelové, špekulatívne, nepreukázané žiadnym konkrétnym
úkonom Stavebného bytového družstva V. o tom, že by malo záujem so žalovaným „jeho situáciu“ riešiť.
Práve naopak, Stavebné bytové družstvo V. ešte aj v tomto konaní na žiadosť žalobcu pred podaním
žaloby o vypratanie bytu žalobcovi oznámilo, že žalovaný bol vždy len podnájomníkom družstva, ale
nikdy nemal k podnájmu písomný súhlas družstva, de facto tak v byte býva bez právneho dôvodu.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo len vo výlučnej právomoci Stavebného bytového družstva
V., či v exekučnom konaní uplatní súdom priznaný nárok na vypratanie bytu a aby tiež vyriešilo otázku
nájmu družstevného bytu po uplynutí výpovednej doby nájmu žalobcovi, ktorého aj následne vylúčili z
členstva v družstve. Súd prvej inštancie uzavrel, že nájomný vzťah k bytu a členstvo v družstve vzniklo

žalobcovi uzavretím nájomnej zmluvy zo dňa 31. 08. 1992 a zanikli výpoveďou z nájmu bytu a vylúčením
žalobcu z členstva v družstve, pričom žalovaný býval v družstevnom byte bez právneho dôvodu.12. Podľa súdu prvej inštancie listina označená ako dodatok zo dňa 28. 11. 2014 je platná, vyvolala
účinky sledované zmluvnými stranami, t.j. na jej základe sa stal žalobca znovu nájomcom bytu aj
členom družstva v súlade s ustanovením § 685 ods. 2 OZ. Pri družstevných bytoch vznikal ich nájom

uzavretímnájomnejzmluvy(dohodyoodovzdaníaprevzatíbytu)zapodmienokupravenýchvstanovách
bytového družstva. Aj tu platí, že takáto dohoda nemusela mať povinne písomnú formu, mohla byť
uzatvorenáústneikonkludentne.Ojejobsahusaspíševtakomprípadezápisnicapodpísanázástupcom
družstva a jeho členom s predpísanými náležitosťami nájomnej zmluvy (navyše sa v nej uvedie aj
rozhodnutie bytového družstva o pridelení bytu). Výšku úhrady za užívanie bytu stanovuje spravidla

družstvo rozhodnutím predstavenstva. Nájom družstevného bytu vzniká aj prevodom členských práv.
Zmluvnéstranydodatkupodľanázorusúdu nímdostatočnekonkretizovali,žeznovuuzatvárajúnájomnú
zmluvu k družstevnému bytu č. X, ktorého nájomcom sa tak stal žalobca, ale aj členom družstva,
rozhodnutie o tom bolo vo výlučnej právomoci družstva, ktoré nakoniec žalobcovi členstvo v družstve
obnovilo.

13. K námietke žalovaného ohľadne platnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo
dňa 17. 12. 2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom pod V
XXXX/XX dňa 29. 12. 2014 súd prvej inštancie uviedol, že všeobecným predpokladom, aby súd žalobe
(akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem žalovaného, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci
rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri určovacích

žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalovaného ešte neznamená, že
prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalovaného právny význam, že jeho právo už
nebude neisté alebo ohrozené a stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým,
že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. V nadväznosti na to
súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretej dňa 17. 12. 2014. Žalovaný nielenže nebol
zmluvnou stranou tejto zmluvy, ale v čase jej uzavretia užíval družstevný byt bez právneho dôvodu.

14. Napokon súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný, ktorý sám v roku 1992 obchádzal zákon
tým, že sa nasťahoval do X-izbového družstevného bytu bez akéhokoľvek právneho vzťahu s bytovým

družstvom, stal sa podnájomcom tohto bytu bez súhlasu prenajímateľa stavebného bytového družstva,
chcel v tomto konaní, aby bola poskytnutá ochrana jeho zjavnému zneužitiu práva proti právu vlastníka
nehnuteľnosti.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd prvej inštancie žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto

jej vyhovel.

16. O nároku na náhradu trov konania strán súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s ust. § 262 ods. 1 C. s. p., nakoľko žalobca
mal v spore plný úspech, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobcovi uplynula výpovedná doba 31. 07.

2002, nie 30. 06. 2002. Jej uplynutím zanikol nájomný vzťah vzniknutý na základe nájomnej zmluvy z
roku 1992. Dňa 28. 08. 2002 zaniklo žalobcovi aj členstvo v družstve. Žalovaný nesúhlasil s názorom
súdu prvej inštancie, že na základe listiny označenej ako dodatok sa žalobca stal znovu nájomcom aj
členom družstva. Podľa žalovaného nie je totiž prípustné uzavrieť dodatok k nájomnej zmluve z roku
1992, keďže nájomný vzťah vzniknutý na jej základe zanikol výpoveďou z nájmu. Ak by sa aj listina

označená ako dodatok posudzovala podľa obsahu bez ohľadu na jej označenie ako nová nájomná
zmluva, bola by podľa žalovaného neplatná pre absenciu obligatórnych náležitostí - predmetu nájmu,
doby nájmu a odplaty za užívanie. Podľa žalovaného tak žalobca v konaní nepredložil dôkaz o tom,
že došlo k opätovnému vzniku nájomného vzťahu a členstva. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie,
že neskúmal platnosť podpisov osôb konajúcich v mene družstva a či skutočne dodatok podpísali

osoby na to oprávnené, nakoľko na dodatku nie sú uvedené ani mená a priezviská ani funkcie osôb
podpisujúcich dodatok. Žalovaný podrobil kritike aj záver súdu prvej inštancie o obnove členstva žalobcu
v družstve, nakoľko na vznik členstva sa vyžaduje prihláška, potvrdenie o zaplatení zápisného a
základného členského vkladu a rozhodnutie predstavenstva družstva, pričom takéto dôkazy neboli vkonaní predložené. Nakoľko podľa žalovaného v čase prevodu bytu na žalobcu zo strany družstva
žalobca nebol nájomcom bytu, nebolo dodržané ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o tom, že byt
možno previesť len na nájomcu bytu, preto je prevod bytu neplatný. Podľa žalovaného si to žalobca a

družstvo uvedomovali, a preto k návrhu na vklad vlastníckeho práva nebol predložený dodatok, ale len
pôvodná nájomná zmluva z roku 1992, pričom Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor neinformovali o
výpovedi z nájmu bytu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 39/1998, podľa ktorého: „Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne
následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností.“.

18. K záveru súdu prvej inštancie o potrebe preukazovania právneho záujmu na určení neplatnosti
zmluvy o prevode družstevného bytu zo strany žalovaného a o tom, že nie je daný žalovaný uviedol,
že on nie je v tomto konaní žalobcom, žiadnu určovaciu žalobu nepodal, preto ani nie je povinný
preukazovať naliehavý právny záujem na určení, či tu právo, resp. právny vzťah je. Súd prvej inštancie

mal v konaní o vypratanie bytu ex offo ako predbežnú skúmať otázku platnosti zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu.

19. Žalovaný naďalej trval na tom, že mal postavenie obdobné postaveniu nájomcu pri analogickom
použití ustanovení o nájomnej zmluve upravujúcich obsahom a účelom najbližší právny vzťah podobný

jeho vzťahu s družstvom, ktorému platil úhrady za užívanie bytu. Nesúhlasil s názorom súdu prvej
inštancie, že ničím nepreukázal, že by družstvo malo záujem s ním situáciu riešiť, nakoľko na jeho
žiadosť o prevod družstevného bytu zo dňa 13. 06. 2001 družstvo odpovedalo, že v rámci dvojročnej
lehoty bude žiadosť vybavená.

20. Žalovaný mal ďalej za to, že došlo k porušeniu zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania, nakoľko
vyjadrenie družstva zo dňa 22. 08. 2017 podané na žiadosť žalobcu o tom, že žalovaný síce byt užíval,
ale družstvo nikdy nedalo žalobcovi súhlas s podnájmom, mohol žalobca, ktorého právna zástupkyňa
ho mala k dispozícii už dňa 26. 08. 2017, t.j. už pred podaním žaloby, predložiť spolu so žalobou, urobil
tak však až na pojednávaní dňa 19. 09. 2018, preto súd prvej inštancie nemal naň prihliadať.

21. K poukazu na článok 5 základných princípov C. s. p. zo strany súdu prvej inštancie, že konanie
žalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu je zjavným zneužitím práva a preto nemôže požívať právnu
ochranu žalovaný uviedol, že on zaplatil za prevod členského podielu sumu 172 000,- Kčs pánovi T., o
čom na rozdiel od žalobcu predložil dôkaz - čestné vyhlásenie pána T., platil úhrady za užívanie bytu a

investoval do rekonštrukcie bytu. Ak jeho konanie možno považovať za zneužitie práva, s čím nesúhlasí,
k zneužitiu práva došlo aj na strane žalobcu, ktorý o všetkom vedel (vrátane motivácie žalovaného,
pre ktorú nechcel vo svojom mene uzatvárať nájomnú zmluvu) a mal z toho majetkový prospech, preto
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu žalobca zneužil právo požadovať vypratanie bytu. Navyše
podľa žalovaného v tomto konaní nebola aplikácia článku 5 základných princípov C. s. p. namieste, tá

by prichádzala do úvahy v konaní o vyporiadanie BSM na námietku jeho bývalej manželky.

22. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že predmetom konania o vyporiadanie BSM vedeného na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 5C/222/1998 nebol členský podiel družstevného bytu, čo vyplýva z rozsudku, teda
žalovaný nemohol nadobudnúť k bytu žiadne práva. Žalovaný od roku 1992 obchádza zákon s cieľom
užívať byt, nakoľko s družstvom nemal žiadny právny vzťah, ktorý by zakladal právo na užívanie bytu.

24. K námietke žalovaného, že prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva nebol dodatok k nájomnej
zmluve zo dňa 28. 11. 2014 žalobca uviedol, že správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad
vlastníckeho práva nemá právomoc rozhodovať o platnosti, či neplatnosti príloh návrhu, preto je bez
právneho významu, či tento dodatok bol k návrhu doložený.

25. Napokon žalobca uviedol, že dodatok mal charakter dohody o urovnaní podľa § 585 OZ, boli ním
upravené sporné alebo pochybné práva medzi prenajímateľom - Stavebným bytovým družstvom V. a
nájomcom - žalobcom.26. Žalovaný v replike uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že spis Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 5C/222/1998 sa súdu prvej inštancie nepodarilo zabezpečiť, nakoľko z dôvodu

odstupu času došlo k jeho skartácii. Tvrdenia žalobcu ohľadne konania o vyporiadanie BSM preto neboli
ničím preukázané.

27. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad vlastníckeho
práva nie je oprávnený rozhodovať o platnosti príloh návrhu. To však nemení nič na tom, že súd mal v

tomto konaní posudzovať ako predbežnú otázku absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode družstevného
bytu do vlastníctva žalobcu.

28. Žalovaný napokon naďalej trval na tom, že listinu označenú ako dodatok nemožno pre absenciu
obligatórnychnáležitostípovažovaťanizanovúnájomnúzmluvu,anizazmenu,čipredĺženiepôvodného
nájomného vzťahu, nakoľko ten už v tom čase neexistoval.

29. Žalobca dupliku nepodal.

30. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.
s. p. preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní

podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa
procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 388 C. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov:

31. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v prvom rade mal ako predbežnou zaoberať
otázkou, či ten, kto sa domáha vypratania bytu je aktívne vecne legitimovaný v spore, t.j. z hmotného
práva mu vyplýva oprávnenie požadovať vypratanie bytu, je nositeľom hmotného práva na to ho

oprávňujúceho. Súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 126 OZ, z ktorého vyplýva právo
vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä jeho
právo domáhať sa vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Inak povedané vlastník môže
požadovať vydanie veci, v tomto prípade vypratanie bytu od neoprávneného držiteľa. Len pri určovacích
žalobách (podľa nového právneho stavu aj to nie pri všetkých) sa vyžaduje (naliehavý) právny záujem na

požadovanom určení. Žaloba o vypratanie bytu však nie je určovacou žalobou podľa § 137 pís. c), resp.
d) C. s. p., alebo žalobou o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) C. s. p. V rámci daného konania si
mohol a mal súd prvej inštancie vyriešiť otázku vlastníckeho práva ako významnú pre rozhodnutie o veci
samej v zmysle § 194 ods. 1 C. s. p. Právo vyplývajúce z hmotného práva možno súdnym rozhodnutím
priznať len osobe, ktorej prináleží. Až následne po osvedčení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa

mohol súd prvej inštancie zaoberať otázkami, či žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, hodnotiť jeho
správanie a konanie vzhľadom na okolnosti vzniku pôvodného nájomného vzťahu v roku 1992.

32. Rozhodujúcou pre právne posúdenie veci bola teda otázka vlastníckeho práva žalobcu k bytu,
ktorého vypratanie požaduje.

33. Odvolací súd je názoru, že zaniknutý nájomný právny vzťah nemožno obnoviť. Je právne
bezvýznamné, či bolo nútene vykonané rozhodnutie o vyprataní bytu, či uplynula premlčacia doba na
nútený výkon rozhodnutia, nakoľko (judikované) právo na vypratanie bytu vzniká až ako dôsledok zániku
nájomného vzťahu. Medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že nájomný vzťah vzniknutý na základe

nájomnej zmluvy z roku 1992 zanikol uplynutím výpovednej lehoty na základe výpovede v roku 2002,
ktorej platnosť nikto nespochybňoval, resp. sa jej neplatnosti nedovolal v zákonom stanovenej lehote.
Pre právne posúdenie tejto veci nie je až tak podstatné, či výpovedná lehota uplynula 30. 06. 2002,
alebo až 31. 07. 2002, nepochybné je, že nájomný vzťah s určitosťou zanikol v roku 2002. Listina zo
dňa 28. 11. 2014 (č. l. 4 spisu) označená ako dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 31. 08. 1992 tak nebola

spôsobilá obnoviť zaniknutý nájomná vzťah. Ani jej posudzovanie zo strany žalobcu ako podľa obsahu
dohody o urovnaní podľa § 585 OZ nie je namieste jednak z dôvodu, že právo priznané, resp. jemu
zodpovedajúcapovinnosťvyprataťbytuloženásúdnymrozhodnutímavyplývajúcazozánikunájomného
vzťahu nemôže byť už medzi zmluvnými stranami sporné a jednak preto, že dohodou o urovnaní možnovysporiadať len v tom čase existujúce práva a záväzky, čo vyplýva z ust. § 585 ods. 3 OZ, nakoľko
ak záväzok zanikol iným spôsobom (v tomto prípade výpoveďou), nemôže následne zaniknúť aj jeho
nahradením novým záväzkom. Podľa názoru odvolacieho súdu tak listinou označenou ako dodatok

napriekodkazunanájomnúzmluvuzroku1992nedošlokobnoveniuužzaniknutéhonájomnéhovzťahu.

34. Odvolací súd je ďalej názoru, že listinu z 28. 11. 2014 nemožno podľa obsahu vyhodnotiť ani ako
platnú novú nájomnú zmluvu. Na rozdiel od žalovaného je odvolací súd názoru, že z obsahu listiny
možno vyvodiť tieto náležitosti nájomnej zmluvy podľa §§ 685 a 686 OZ: 1. označenie zmluvných strán

- prenajímateľa Stavebné bytové družstvo V. a nájomcu - žalobcu, 2. označenie predmetu nájmu -
dostatočnú špecifikáciu bytu: „byt č. X na adrese L. slobody č. XX vo V.“ v spojení s tou súvislosťou, že
bol predmetom konaní v listine uvedených, ktorých účastníkmi boli družstvo a žalobca, medzi zmluvnými
stranamitedatýmtovymedzenímnebolopochybností,oktorýbytsajedná,nemohlodôjsťkjehozámene
s iným bytom, X. prenechanie bytu do užívania vyplývajúce z prejavu vôle zmluvných strán aj keď
nevyjadrené explicitným spôsobom, nakoľko chceli obnoviť pôvodný nájomný vzťah (hoci sa im to

nepodarilo). Pokiaľ ide o dobu užívania, táto nemusí byť v nájomnej zmluve uvedená, nakoľko ust. § 686
OZ hovorí: „Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu
neurčitú.“ V nájomnej zmluve však absentuje jedna jej podstatná náležitosť: výška nájomného a výška
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Táto v listine zo dňa 28. 11. 2014
uvedené nie je. Bolo potrebné aspoň odkazom na stanovy družstva, resp. rozhodnutie predstavenstva

družstva majúce oporu v zákone a stanovách vyjadriť spôsob ich výpočtu. Takýto odkaz sa nachádza
len v článku 4 nájomnej zmluvy zo dňa 31. 08. 1992 (č. l. 6 spisu), na ktorú však listina z 28. 11. 2014 z
vyššie uvedených dôvodov nemohla odkazovať, nie je podľa obsahu jej platným dodatkom.

35. Pokiaľ sa súd prvej inštancie odvoláva na to, že nájomná zmluva mohla vzniknúť aj ústne, resp.

konkludentne a v takom prípadu o jej obsahu svedčí zápisnica, osobitná zápisnica o inom obsahu
nájomnej zmluvy ako v „dodatku“ v konaní predložená nebola, taktiež ani rozhodnutie bytového družstva
o pridelení bytu. Aj keď ust. § 685 ods. 2 OZ stanovuje, že nájomnú zmluvu o nájme družstevného
bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva, toto ustanovenie treba
vykladať v súvislosti s ostatnými ustanovenia OZ o nájme bytu, t.j. aj zmluva o nájme družstevného bytu

musí obsahovať obligatórne náležitosti zmluvy o nájme bytu stanovené v § 685 ods. 1 a 686 OZ.

36. Navyše ako správne konštatoval žalovaný, právo na uzavretie nájomnej zmluvy k družstevnému
bytu má člen družstva a v konaní neboli predložené dôkazy o opätovnom vzniku členstva žalobcu.
V zmysle § 227 ods. 2 písm. b) až d) a ods. 4 Obchodného zákonníka platného v čase uzavretia

„dodatku“ (ďalej aj „ObZ“) po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo: za
trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, prevodom členstva alebo iným
spôsobom ustanoveným zákonom. Členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu. V zmysle
§ 227 ods. 5 ObZ sa stanovami družstva nemožno od uvedených ustanovení zákona odchýliť, iba
podrobnejšie upraviť členstvo, jeho vznik a zánik. V konaní neboli predložené dôkazy o vzniku členstva,

napr. prihláškou, zmluvou o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve,
dokladom o zaplatení vstupného vkladu a pod. Samotná nájomná zmluva, aj keby bola platná, nie je
zákonom stanoveným dôvodom vzniku členstva v bytovom družstve.

37. Vzhľadom na uvedené v konaní nebolo preukázané, že žalobca sa skutočne stal opätovne

v roku 2014 členom bytového družstva, ani platné uzavretie nájomnej zmluvy a preto družstvo
nemohlo v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. platne previesť byt na niekoho iného ako
nájomcu (s výnimkou spoluvlastníka bytového domu, pričom v konaní nebolo tvrdené ani preukazované
spoluvlastnícke právo žalobcu k bytovému domu), nakoľko žalobca v čase následného uzavretia zmluvy
o prevode vlastníctva bytu v decembri 2014 nájomcom bytu nebol. Zmluva o prevode vlastníctva bytu

je preto neplatná v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom - ust. § 16 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1 Cdo 96/95 zo dňa 01. 07. 1998 publikovaného v periodiku
Zo súdnej praxe pod č. 39/1998: „Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez
ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže
byť zhojená dodatočným schválením (retihabíciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím

dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na
jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ Preto
odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievprvomvýrokuvovecisamejzmenilažalobuakonedôvodnú
pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.38. Vzhľadom na vyššie uvedené pre právne posúdenie veci nebolo rozhodujúce hodnotenie vyjadrenia
bytového družstva predloženého na pojednávaní dňa 19. 09. 2018, ani hodnotenie konania žalovaného

a jeho motivácie nájomnú zmluvu v roku 1992 neuzavrieť, či zaoberanie sa otázkou, či postavenie
žalovaného bolo obdobné postaveniu nájomcu. K námietke žalovaného o porušení zákonnej a
sudcovskej koncentrácie konania však pre úplnosť odvolací súd uvádza:

39. K porušeniu zákonnej koncentrácie konania nedošlo, pretože tá nastáva v zmysle § 154 C. s. p. až

po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Dané uznesenie bolo vyhlásené až na pojednávaní
konanom dňa 17. 10. 2019 (viď rub č. l. 12 zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. 10. 2019, č. l. 77 spisu).
K porušeniu sudcovskej koncentrácie konania taktiež nemohlo dôjsť, pretože obmedziť uvádzanie a
predkladanie prostriedkov procesnej obrany a útoku do určitého momentu ešte skôr, ako by nastala
zákonná koncentrácia konania, je oprávnením, nie povinnosťou súdu, je teda v jeho kompetencii
rozhodnúť sa, či a kedy uplatní sudcovskú koncentráciu konania v intenciách § 153 ods. 1 C. s. p.

Z ustanovenia § 153 ods. 2 C. s. p. totiž vyplýva, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí, ale môže súd prihliadnuť.

40.Preúplnosťodvolacísúduvádza,žesúhlasísprávnymnázoromobochstránsporupotiaľ,žeokresný
úrad, odbor katastrálny nemôže osobitne rozhodnúť o platnosti príloh návrhu na vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti. To napokon nemôže ani súd v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Avšak rovnako
ako súd v konaní o vypratanie bytu, aj jemu prináleží pri rozhodovaní o návrhu na vklad ako predbežnú
skúmať otázku platnosti nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva, preto bolo podstatné predložiť mu ako
prílohu návrhu na vklad spolu so zmluvou o prevode vlastníctva bytu aj listinu zo dňa 28. 11. 2014, nielen
nájomnú zmluvu z 31. 08. 1992. Existenciu nájomného vzťahu je nevyhnutné správnemu orgánu na

úseku katastra preukazovať, pretože je zákonnou podmienkou platnosti zmluvy o prevode vlastníctva
k bytu v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Kompetencia daného správneho orgánu skúmať
platnosť zmlúv vyplýva z ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) podľa ktorého, okresný úrad preskúma
zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či

je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje
zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada
okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Daná
kompetencia bola správnemu orgánu zverená okrem iného práve preto, aby sa predchádzalo súdnym

sporom, má preventívny charakter. Bez predloženia výpovede z nájmu týkajúcej sa nájomnej zmluvy z
roku 1992, prípadne rozsudku súdu o povinnosti žalobcu vypratať byt a bez predloženia „dodatku“ z
roku 2014 sa nemal ako správny orgán dozvedieť o okolnostiach rozhodujúcich pre zamietnutie návrhu
na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu.

41. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a
§ 255 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil
prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore mu
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške a prijímateľovi náhrady
trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil
odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

42. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).