Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/349/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200137
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816200137.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., P. XXXX/
XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, Rožňava, Čučmianska dlhá 21, proti žalovanému
Slovak Telekom, a.s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpenému JUDr. Petrom Škerlíkom,
advokátom, Dolný Kubín, J. Ťatliaka 2051/8, o obnovu konania 18Ro/314/2010 Okresného súdu

Rožňava, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 9C/3/2016-51 zo 16.10.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 % zo strany žalobcu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Poukázal na to, že predmetom konania bol návrh na pripustenie obnovy konania vedeného Okresným
súdom Rožňava pod sp. zn. 18Ro/314/2010, pričom podaním z 27.9.2018 žalobca zobral návrh v celom
rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. O zastavení konania rozhodol v zmysle § 145 ods. 1 CSP a
o trovách konania rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobca späťvzatím žaloby procesne

zavinil zastavenie konania.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho
zmeniť a žalovanému náhradu trov konania nepriznať. Upozornil, že k späťvzatiu návrhu na obnovu
konania pristúpil až potom, keď po pripojení spisu 18Ro/314/2010 vyšlo najavo, že platobný rozkaz
zo dňa 13.12.2010 mu nebol doručený, a tak sa nemôže domáhať obnovy právoplatne neskončeného

konania. Vo výsledku platobný rozkaz sp. zn. 18Ro/314/2010 do dnešného dňa nie je právoplatný a
bude sa domáhať jeho doručenia osobitným podaním. Zdôraznil, že navyše mu bol určený aj advokát
na zastupovanie Centrom právnej pomoci. Z rozhodnutia centra, ktoré pravidelne skúma splnenie
podmienok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci tiež vyplynulo, že je osobou v hmotnej núdzi. Ust.
§ 257 CSP pritom výnimočne umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

4.Žalovanývovyjadreníkodvolaniužalobcunavrholnapadnutývýrokakovecnesprávnypotvrdiť.Podľa
jeho názoru neexistuje žiaden dôvod vyplývajúci z ust. § 257 CSP, ktorý by bol dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania. Pripustil, že v čase, kedy Centrum právnej pomoci ustanovilo žalobcovi právneho
zástupcu, mohol byť v hmotnej núdzi, avšak toto nie je dôvod na nepriznanie trov. Dôležité je, že tvrdenie
o hmotnej núdzi žalobca nijako nepreukázal. Žalobca asi podal návrh na obnovu konania, ktoré nebolo

právoplatne skončené, čo však on nezavinil a musel sa brániť.5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

8. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Pri zastavení konania sa aplikuje § 256 ods. 1 CSP po zohľadnení
skutočnosti,ktorástranaprocesnezavinilazastaveniekonania.Aplikáciaust.§257CSPprirozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže
spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v
zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť

aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010
sp.zn. 2MCdo/17/2009).

9.Účelomustanovenia§257CSPjetedaumožniťsúduzmierniťdôsledkyprávnychnoriemupravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul

z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu
trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V
takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada
sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom

nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn. II. ÚS 563/2001-14 po
prispôsobení novej úprave).

10. Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania,

ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne
vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje trovy konania
sám, preto javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku

a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011).

11. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vôbec nezaoberal
možnosťou použitia ust. § 257 CSP, hoci jeho aplikácia nie je vylúčená ani pri zastavení konania.
Nezohľadňoval okolnosti prípadu a ani situáciu žalobcu, hoci mu bolo známe, že tomuto rozhodnutím

Centra právnej pomoci zo dňa 30.11.2015 bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bol mu
určený advokát.

12. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 257 CSP skúmať
s prihliadnutím na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní, či sú tu prítomné také dôvody hodnéosobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku žalovaného na náhradu trov konania.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu neznamená, že na vec je bezvýnimočne nutné aplikovať § 257 CSP
a túto otázku autonómne vyrieši prvoinštančný súd, ktorý svoju úvahu pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania aj náležite odôvodní.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).