Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200091
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618200091.7

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: I.. B. I., L. XX.XX.XXXX,
T.L. X, XXX XX O. D., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Iveta Bračoková, advokátka, so sídlom Martina
Rázusa 29, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: I. I., L. XX.XX.XXXX, L.C. D. XX, XXX XX V., štátny
občan SR, zastúpený: JUDr. Erika Golská, advokátka, Advokátska kancelária T. G. Masaryka 7, 984 01
Lučenec o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať byt č. 3 na prízemí bytového domu súpisné číslo 764 vo vchode XX,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 8256/400322 vo V. L. L. D.,
ktorý je zapísaný Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, okres: Lučenec,
obec: Fiľakovo, katastrálne územie: V. pričom právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba 764, parcela
registra „C“ katastra nehnuteľností č. 1182 je evidovaný na LV č. XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 08.01.2018 žalobu, ktorou žiadal uložiť žalovanému
povinnosť vypratať nehnuteľnosť uvedenú vo výroku tohto rozsudku a nahradiť mu trovy konania vo

výške 100 %. V žalobe tvrdil, že je výlučným vlastníkom v celosti 1/1 bytu č. 3 na prízemí bytového domu
so súpisným číslom XXX vo vchode č. XX ktorý sa nachádza na pozemku parcela registra „C“ katastra
nehnuteľnosti č. 1182 vo V. L. L. D. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v podiele 8256/400322. Vlastníctvo bytu je zapísané Okresným úradom Lučenec,
katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území V. a právny vzťah k parcele na
ktorej leží stavba XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca tvrdil, že byt nadobudol do

svojho vlastníctva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. V 3700/14 z 29.12.2014 ako pôvodný
nájomca tohto bytu, ktorý mu bol daný do nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Stavebným
bytovým družstvom Fiľakovo dňa 31.08.1992 a Dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 28.11.2014. Žalobca,
pred podaním žaloby, písomnou výzvou zo dňa 13.11.2017 vyzval žalovaného na vypratanie bytu v
lehote do 25.11.2017. Žalovaný na výzvu nereagoval, byt nevypratal. Žalobca sa domáhal ochrany
svojho vlastníckeho práva z dôvodu, že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že tvrdil, že v roku 1992 bol ženatý, s manželkou prežívali krízové
obdobie, preto sa rozhodol odsťahovať do nájomného bytu vo V.. Chcel sa vyhnúť komplikáciám pri
vyporiadaní spoločného majetku pre prípad rozvodu manželstva a preto požiadal žalobcu (svojho brata),
„aby vo svojom mene uzatvoril nájomnú zmluvu na byt“ do ktorého sa chcel presťahovať. Išlo o byt
uvedený vo výroku tohto rozsudku. Byt bol v tom čase vo vlastníctve Stavebného bytového družstva

Fiľakovo a v nájme p. T., ktorému za odstúpenie práva nájmu vyplatil sumu stotisíc korún, neskôr
na pojednávaní dňa 17.10.2018 (po vysvetlení jeho zástupkyne) tvrdil, že mu vyplatil 172.000 Kčs.Žalovaný tvrdil, že p. T. sa so žalobcom nikdy nestretol, všetky potrebné právne záležitosti vo vzťahu ku
Stavebnému bytovému družstvu Fiľakovo vybavoval výlučne on a žalobca prišiel len podpísať nájomnú
zmluvu dňa 31.08.1992. Do bytu sa nasťahoval a užíva ho nepretržite doteraz, platil a platí všetky

úhrady spojené s užívaním bytu. Výzvou zo dňa 10.05.2001 prenajímateľ upozornil žalobcu na to, že
prenajatý byt vôbec neužíva, pod hrozbou výpovede z nájmu bytu a dňa 25.03.2002 mu dal výpoveď
z nájmu družstevného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)
z dôvodu, že nedošlo k úhrade záloh z nájomného za čas dlhší ako 3 mesiace a tiež z dôvodu, že
žalobca neužíval družstevný byt a prenechal ho do podnájmu inému bez súhlasu prenajímateľa. Dôvod

výpovede, neplatenie zálohových platieb vyvolal žalovaný účelovo, aby bol daný dôvod ukončenia
nájomného vzťahu výpoveďou zo strany prenajímateľa, keďže žalobca už v tom období nemal záujem
zosúladiť skutkový stav nájmu so stavom právnym. Po uplynutí výpovednej doby došlo k zrušeniu
členstva žalobcu v Stavebnom bytovom družstve Fiľakovo a to vylúčením o ktorom bolo rozhodnuté
uznesením predstavenstva stavebného bytového družstva č. 24/2002, čo bolo žalobcovi oznámené dňa
28.08.2002 a bol formálne vyzvaný na vypratanie bytu. Neskôr Stavebné bytové družstvo Fiľakovo

podalo žalobu na Okresný súd Lučenec proti žalobcovi o vypratenie bytu. Konanie bolo vedené pod
sp.zn. 5C/95/2002 a súd rozhodol rozsudkom č.k. 5C/95/2002-24 dňa 11.11.2002, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.07.2003, vykonateľnosť dňa 14.07.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica č.k. 13Co/52/2003-42 zo dňa 20.05.2003. Týmto rozsudkom bola žalobcovi uložená
povinnosť vypratať byt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný tvrdil, že v tej dobe

už boli vzťahy medzi ním a žalobcom zhoršené a opakovane žalobcu vyzýval, aby byt previedol na
neho, lebo žalobca vedel, že za byt nezaplatil, neinvestoval do neho a že všetky výdavky za služby
spojené s užívaním družstevného bytu platil žalovaný. Žalovaný tvrdil, že dňa 13.06.2001 písomne
požiadal Stavebné bytové družstvo Fiľakovo o prevod družstevného bytu do svojho vlastníctva a
tiež o nahliadnutie do dokladov týkajúcich sa hospodárenia s fondom opráv a použitých finančných

prostriedkov na opravy, nakoľko v tej dobe už od roku 1992 do uvedeného fondu opráv pravidelne
prispieval. Stavebné bytové družstvo Fiľakovo mu dňa 11.04.2002 oznámilo, že jeho žiadosť o prevod
družstevného bytu do vlastníctva bola zaevidovaná a bude vybavená v priebehu 2 ročnej zákonnej
lehote. Umožnilo mu nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa hospodárenia družstva. Uvedená písomnosť
stavebného bytového družstva Fiľakovo, ako aj to, že pravidelne platil úhrady spojené s užívaním

družstevného bytu, zúčastňoval sa na schôdzach nájomcov a členov Stavebného bytového družstva
Fiľakovo, jeho aktívny prístup voči prenajímateľovi a rovnako aj postoj prenajímateľa voči nemu
nasvedčovali tomu, že sa „de facto sa jedná o nájomný právny vzťah medzi žalovaným a družstvom s
poukazom na ustanovenie § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to aj napriek absencii zmluvy o nájme
družstevného bytu.“ Napriek tomu žalobca uzatvoril dňa 17.12.2014 so Stavebným bytovým družstvom

Fiľakovo zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového
družstva a tým nadobudol do svojho výlučného vlastníctva ním užívaný byt. Žalovaný zdôraznil, že
v čase uzavretia tejto zmluvy žalobca nebol ani nájomcom prevádzaného bytu, lebo nájomný vzťah
bol skončený výpoveďou prenajímateľa zo dňa 25.03.2002, nebol ani členom Stavebného bytového
družstva Fiľakovo, jeho členstvo bolo zrušené vylúčením. Poukázal na ustanovenie § 16 ods. 1 zák.

č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorého, „Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len
tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté
predkupné právo spoluvlastníka domu.“ Žalovaný tvrdil, že pokiaľ žalobca doručil súdu listinu označenú
ako „Dodatok k nájomnej zmluve“ (ďalej „dodatok“) bola podpísaná v dobe, keď neexistovala nájomná

zmluva medzi žalobcom a prenajímateľom a preto nebolo podľa neho právne prípustné uzavrieť dodatok
k neexistujúcej nájomnej zmluve. Okrem toho tvrdil, že dodatok neobsahoval zákonom požadované
náležitosti nájomnej zmluvy, nebol v ňom uvedený predmet nájmu, doba nájmu ani odplata za užívanie
prenajatej veci, čo sú podstatné náležitosti nájomnej zmluvy pri absencii ktorých je nájomná zmluva
neplatná. Preto nedošlo k zmene nájomného vzťahu a keďže v čase uzatvorenia zmluvy o prevode

vlastníctva družstevného bytu žalobca nebol nájomcom bytu, ani členom družstva, zmluva odporovala
zákonnému ustanoveniu § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, ide o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Žalovaný tvrdil, že žalobca nenadobudol
vlastnícke právo k bytu uvedenému vo výroku tohto rozsudku, nemá ani právo požadovať jeho

vypratanie. Žiadal, aby otázku neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu súd posúdil
ako predbežnú právne významnú pre rozhodovanie o žalobe žalobcu o vypratanie nehnuteľnosti.
Navrhol vypočuť svedkyňu p. W.. R. E.Ú. a doručil Čestné prehlásenie p. V. T. z 15.10.2018 na podporu
svojich tvrdení. Žalobu žiadal zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.3. V duplike žalobcu zo dňa 25.04.2018 tento tvrdil, že tvrdenie žalovaného o neplatnom uzavretí
nájomnej zmluvy sa javí predčasné, pretože aj za predpokladu, že by nájomný pomer skončil, tak

ten pokračoval ďalej a poukázal na súdne konanie sp.zn. 5C/95/2002 vedené na tunajšom súde. Ak
by predchádzajúci vlastník Stavebné bytové družstvo Fiľakovo trval na vyprataní bytu, mohol použiť
zákonné procesné postupy smerujúce k vyprataniu bytu, čo sa nestalo. Bol toho názoru, že žalovaný
nie je aktívne legitimovanou osobou pre podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom

Lučenec katastrálny odbor pod V 3700/14 dňa 29.12.2014. Navrhol pripojiť spis týkajúci sa vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a poukázal na to, že ten svojím konaním obchádzal zákon,
ako i dobré mravy. Navrhol pripojiť spis z konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

4. Žalovaný v replike zo dňa 28.05.2018 zdôraznil, že žalobca nikdy byt neužíval, neplatil platby spojené

s nájmom bytu, že žalovaný účelovo vyvolal stav, aby prenajímateľ mohol dať žalobcovi výpoveď z
nájmu bytu, žalobca výpoveď z nájmu bytu v zákonnej 3-mesačnej lehote nenapadol, nenamietal
neplatnosť výpovede, pretože si bol vedomý, že výpoveď je dôvodná a už v tom čase nemal žalobca
záujem na zachovaní práva nájmu tohto bytu ktorý bol de facto bytom žalovaného a nie žalobcu.
Žalovaný nerozumel tvrdeniu žalobcu v citácii „... aj za predpokladu, že by nájomný pomer skončil, tak

ten pokračoval ďalej, ...“ a tvrdil, že ak by predchádzajúci vlastník Stavebné bytové družstvo Fiľakovo
trval na vyprataní bytu, mohol použiť zákonné procesné postupy smerujúce k vyprataniu. Hoci žalobca
nešpecifikoval tieto zákonné prostriedky, zrejme uvažoval o exekučnom konaní o vypratanie bytu. S
týmto tvrdením žalobcu nesúhlasil preto, lebo treba vziať do úvahy, že byt reálne užíval žalovaný aj v
roku 2002 a Stavebné bytové družstvo Fiľakovo „malo záujem uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na daný

byt so žalovaným ako nájomcom“, čo mu deklarovalo aj písomným vyjadrením zo dňa 11.04.2002.

5. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaným, vykonal
dokazovanieprečítaním žaloby,výzvynavyprataniebytu,dodatku,nájomnejzmluvyzodňa31.08.1992,
čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie V., vyjadrenia žalovaného k žalobe,

výzvy Stavebného bytového družstva Fiľakovo z 10.05.2001, výpovede z nájmu družstevného bytu
z 25.03.2002, výzvy na vypratanie bytu a zrušenia členstva vylúčením z 28.08.2002, vyjadrenia
Stavebného bytového družstva Fiľakovo z 11.04.2002, žiadosti žalobcu zo 07.08.2017, Čestného
prehlásenia z 15.10.2018, výsluchom strán sporu, svedkyne W.. R. E., pripojeného spisu Okresného
súdu Lučenec sp.zn. 5C/95/2002, rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5C/222/1998, ako aj

listinných dôkazov tvoriacich súdny spis a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 31.08.1992 uzavreli Stavebné bytové družstvo Fiľakovo (prenajímateľ) a žalobca (nájomca)
nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu č. 3 na prízemí v dome č. p. XX, L.. D. V. vo
veľkosti 82,56 m2 do užívania, čoho dôkazom bola nájomná zmluva predložená žalobcom a z nej

vyplynulo aj to, že bola uzavretá na základe prevodu členských práv a povinností zo dňa 30.07.1992.
Napriek tomu, že nájomnú zmluvu uzatvoril žalobca, dokazovaním bolo preukázané, že v byte býval
až doteraz žalovaný, ktorý tvrdil, že za prevod členských práv a povinností zaplatil odstupné p. T.
172.000 Kčs a že nájomcom bytu sa stal na jeho požiadanie žalobca - brat z dôvodu, že v dobe uzavretia
nájomnej zmluvy bol žalovaný ženatý, nežil v usporiadanom manželstve, rozhodol sa, že si obstará

byt a nechcel, aby bol predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho
rozvode. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/222/1998 - 384 o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalovaného a bývalej manželky bolo preukázané, že manželstvo žalovaného
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 7C/306/94-21 zo dňa 06.04.1995, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.1995, predmetom vyporiadania nebol členský podiel družstevného

bytu.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5C/95/2002 vyplýva, že súd rozhodoval o žalobe
žalobcu Stavebné bytové družstvo Fiľakovo proti žalobcovi z dôvodu, že mu dal výpoveď z nájmu
bytu dňa 25.03.2002 zn.: Ing.Fa-17/2002 podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) zák. č. 40/1963 Zb.

(Občiansky zákonník) z dôvodu, že „a) ste nezaplatili podľa stanoveného predpisu záloh nájomné za
čas dlhší ako tri mesiace, b) predmetný byt neužívate a prenechali ste ho do podnájmu inému bez
súhlasu prenajímateľa a to napriek tomu, že dňa 10.05.2001 už ste bol vyzvaný doporučeným listom
zo strany družstva, aby ste s bytom vykonali takú dispozíciu, ktorá podľa Stanov je prípustná.“ Prílohouvýpovede nájmu bytu bol doklad o výzve zo dňa 10.05.2001, ako aj o nezaplatenej výške nájomného v
sume 12.474 Sk (bez poplatkov z omeškania) za mesiace september, október, november roku 2001 a
mesiacejanuár,februárroku2002.Žalobcavžalobeovypratanietvrdil,žeprevzalvýpoveďznájmubytu,

výpovedná doba mu uplynula 30.06.2002 a v čase podania žaloby o vypratanie užíval družstevný byt bez
právneho dôvodu. Rozsudkom č.k. 5C/95/2002-24 zo dňa 11.11.2002 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Banská Bystrica č.k. 13Co/52/2003-42 zo dňa 20.05.2003 bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu
vypratať družstevný byt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 10.07.2003 a vykonateľnosť 14.07.2003.

8. Dokazovaním bolo preukázané, že listom z 28.08.2002 (č.l. 30 spisu) Stavebné bytové družstvo
Fiľakovo oznámilo žalobcovi, že Predstavenstvo SBD Fiľakovo na svojom augustovom zasadnutí svojím
uznesením č. 24/2002 zrušilo členstvo žalobcu vylúčením v zmysle článku 26 ods. 1, písm. a Stanov
z dôvodu, že závažným a opätovným spôsobom porušoval svoje členské povinnosti určené zákonom
aj stanovami. V byte naďalej býval žalovaný, ktorý požiadal dňa 13.06.2001 Stavebné bytové družstvo

Fiľakovo o prevod družstevného bytu do svojho vlastníctva a tiež o nahliadnutie do dokladov týkajúcich
sa hospodárenia s fondom opráv a použitých finančných prostriedkov na opravy, nakoľko už od roku
1992 do uvedeného fondu opráv prispieval. Na jeho žiadosť reagovalo Stavebné bytové družstvo
Fiľakovo vyjadrením z 11.04.2002 (č.l. 46 spisu), v ktorej mu oznámilo, že jeho žiadosť o prevod
družstevného bytu do vlastníctva zaevidovalo 13.06.2001 a v rámci 2-ročnej zákonnej lehoty bude

vybavená. Jeho požiadavke o nahliadnutie do dokladov ohľadom hospodárenia s fondom opráv a
použitých finančných prostriedkov mu poskytlo vysvetlenie v tomto vyjadrení. Žalovaný ešte tvrdil, že
žalobca sa s pánom T. od ktorého nadobudol členské práva prevodom za 172.000 Kčs nikdy nestretol,
všetky doklady v stavebnom bytovom družstve vybavoval on, žalobca prišiel len podpísať nájomnú
zmluvu. V byte od roku 1992 bol len niekoľkokrát.

9. Žalobca uzavrel so Stavebným bytovým družstvom Fiľakovo dňa 28.11.2014 dodatok v ktorom
je uvedené, že ide o dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 31.08.1992, strany konštatovali, že „po
vyrovnaní všetkých dlhov na byt č. X na adrese L. D. Č.. XX E. V. (a po márnom uplynutí premlčacej
lehoty vykonateľného Rozsudku OS Lučenec 5C/95/02 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu B.B.

13Co/52/2003-42) a po obnovení členstva pána LadiD. I.D. (L.. XX.XX.XXXX, O..Č.. XXXXXX/XXXX,
P. J. T. X, XXX XX O. D.) dôjde aj k obnoveniu nájomného pomeru od 01.12.2014 k uvedenému bytu.“
Vykonaným dokazovaním z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia V. bolo
preukázané, že dňa 29.12.2014 došlo ku vkladu vlastníckeho práva žalobcu k bytu na základe zmluvy
o prevode vlastníctva bytu č. V 3700/14 a výsluchom žalobcu na pojednávaní bolo preukázané, že na

Okresnom úrade katastrálny odbor Lučenec sa ako dôkaz o nájme tohto bytu v čase uzavretia zmluvy
o prevode vlastníctva bytu nachádzala nájomná zmluva uzavretá dňa 31.08.1992, ale nie dodatok z
28.11.2014. Keďže žalobca sa stal vlastníkom bytu v ktorom naďalej býva žalovaný, výzvou zo dňa
13.11.2017 vyzval žalovaného, aby byt vypratal najneskôr do 25.11.2017. Žalovaný byt nevypratal. Pred
podaním žaloby žalobca požiadal stavebné bytové družstvo o súčinnosť a to mu zaslalo odpoveď dňa

22.08.2017 zn.: Ing.Fa-69/2017 v ktorom uviedlo, že „V roku 1992 bol vykonaný prevod členských práv
a povinností na B. I., preto potom aj nájomná zmluva bola vyhotovená na meno B. I.. Preto I.L. I., aj keď
tam býval (a spôsobil so svojou finančnou nedisciplinovanosťou výpoveď z nájmu bytu), mohol byť z
nášho hľadiska len podnájomníkom v byte svojho brata B.. Ten spomínaný rozsudok sa v desať ročnej
premlčacej dobe nevykonal, preto na žiadosť obidvoch bratov nájomný pomer sa obnovil pre pôvodného

nájomcu, B. I., ktorý hneď aj požiadal o prevod bytu do vlastníctva. Vtedy pán I. I. nemal proti tomu
žiadne výhrady. Ja neviem k čomu (prečo) žalobca takúto žalobu potrebuje, veď vo V. vlastní aspoň
30-50 bytov, keď som nehádal málo. Spomínaní bratia sú dvojčatá a podobajú sa ako vajce vajcu.“

10. Čestným prehlásením p. V. T. z 15.10.2018 žalovaný preukazoval, že mu v roku 1992 predal byt na

L. D. XXX/XX E. V. za sumu 172.000 Kčs, spolu dojednali aj všetky súvisiace náležitosti, žalovaný všetko
vybavil na bytovom družstve a on mu odovzdal byt do užívania. Keď mu chcel byt odovzdať, viezol ho
žalovaný z Lučenca do V. a mali dopravnú nehodu. Aj on potvrdil, že pri prevode práv a povinností na
bytovom družstve vo Fiľakove žalovaný postúpil práva žalobcovi z toho dôvodu, že sa mal rozvádzať
a nechcel o tento byt prísť. Raz so žalovaným za p. T. boli spolu obe strany vtedy, keď sa dohodli na

predaji bytu. Aj v tomto čestnom prehlásení je uvedené, že od roku 1992 užíva byt žalovaný.

11. Výsluchom svedkyne p. Ing. E. - priateľky žalovaného neboli preukázané žiadne tvrdenia žalovaného
o okolnostiach v dobe keď sa nasťahoval do bytu žalobcu, pretože vtedy ešte so žalovaným nežili spolu.Jej výpoveď o financovaní rekonštrukčných prác bytu bola pre tento spor bez právneho významu. Pokiaľ
vypovedala o vzájomných vzťahoch medzi stranami sporu, súd ich mal preukázané z konania, ako
vzájomne nevraživé a zlé.

12. Podľa článku 2 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak,
každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

13. Podľa článku 5 C.s.p. zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu

ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní.

14. Podľa § 665 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup

k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

15. Podľa § 685 ods. 2 citovaného zákona nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť
za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

16. Podľa § 686 citovaného zákona nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.
Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela
písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

17. Podľa § 714 citovaného zákona zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom
bytu. Nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený
primeraný náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu,
a to v lehote danej stanovami družstva.

18. Podľa § 719 citovaného zákona prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do
podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom
prenajímateľa. Porušenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie povinnosti podľa § 711 ods. 1 písm.
d).Zmluvaopodnájmeupravujepodmienkyskončeniapodnájmu,najmämožnosťdaťvýpoveďzostrany

prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v
lehote podľa § 710 ods. 3.
Ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu dobu byt užívať a ak prenajímateľ nesúhlasí bez
závažných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jeho časť nájomca prenechal inému do podnájmu,
môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle prenajímateľa.

Ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby.
Po skončení podnájmu podnájomník nemá právo na náhradný podnájom.

19. Podľa § 126 citovaného zákona vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom

zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

20. Podľa § 16 ods. 1 prvá veta zák. č. 182/1993 Zb. v znení účinnom ku dňu 28.11.2014 byt,
ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto

nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.

21. Po vyhodnotení dôkazov v súlade s ustanovením § 191 C.s.p. súd konštatuje, že žaloba žalobcu je
dôvodná. Žalobca sa domáhal ochrany vlastníckeho práva v súlade s ustanovením § 126 Občianskehozákonníka z dôvodu, že žalovaný do jeho práva bezdôvodne zasahuje a bezdôvodne zadržiava vec
v jeho vlastníctve. Ku dôvodnosti žaloby dospel súdu potom, ako sa zaoberal aj okolnosťami za akých
došlovminulostikuzavretiunájomnejzmluvykbytuvovlastníctvežalobcu(vroku1992išloodružstevný

byt vo vlastníctve Stavebného bytového družstva Fiľakovo). Táto skutočnosť bola dôkazmi preukázaná,
nespochybnila ju žiadna zo strán sporu a tiež bolo preukázané zhodným tvrdením strán sporu, že k
nájmu družstevného bytu došlo v dôsledku prevodu členských práv a povinností od člena p. T. len s tým
rozdielom, že žalobca tvrdil, že odstupné v sume 260.000 Kčs zaplatil p. T.T. on a žalovaný tiež tvrdil
odstupné v sume 172.000 Kčs zaplatil p. T.. Nájomná zmluva uzavretá dňa 31.08.1992 so žalobcom, ako

členom družstva, bola dôkazom o vzniku nájmu k bytu, sám žalovaný neustále tvrdil, že byt prevodom
členských práv a povinností nadobudol on a len „formálne“ sa stal vlastníkom a členom družstva
žalobca na požiadanie žalovaného preto, lebo v tej dobe bol žalovaný ženatý, s manželkou nežili spolu,
rozhodol sa, že sa odsťahuje z domácnosti a nechcel, aby nadobudnutý byt bol predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Išlo o družstevný byt a tak v súlade s ustanovením § 685
ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvu o nájme družstevného bytu bolo možné uzavrieť za podmienok

upravených v stanovách bytového družstva, tieto náležitosti spĺňala nájomná zmluva uzavretá dňa
31.08.1992 a na jej základe vznikol právny vzťah žalobcu so Stavebným bytovým družstvom Fiľakovo.
Zhodným tvrdením strán sporu bolo preukázané, že v tomto byte žalobca nikdy nebýval, v byte bol len
niekoľkokrát, od roku 1992 žije v byte žalovaný, ktorý platil aj úhrady za užívanie bytu družstvu. Tento
stav trval až do doby, kým žalovaný prestal platiť úhrady za užívanie bytu v roku 2002 v septembri,

októbri, novembri 2001 a v januári, februári roku 2002. Žalovaný svoje konanie odôvodňoval tým, že
chcel dosiahnuť, aby žalobca previedol členské práva a povinnosti na neho a zosúladil tak skutkový
stav so stavom právnym. Toto konanie žalovaného znamenalo, že prenajímateľ t.j. Stavebné bytové
družstvo Fiľakovo zistilo, že v byte ktorý mal v nájme žalobca žalobca nebýva, neplatil úhrady spojené
s nájmom bytu a preto mu žalobca dal dňa 25.03.2002 výpoveď z nájmu bytu v súlade s ustanovením §

711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Výpoveď žalobca prevzal, jej platnosť na súde nenapadol,
uplynutím výpovednej doby skončil jeho nájom v bytovom družstve a následne bol aj vylúčený z členstva
v družstve rozhodnutím predstavenstva stavebného bytového družstva č. 24/2002 a vylúčenie mu bolo
oznámené dňa 28.08.2002 s výzvou, aby byt vypratal. Žalobca byt nevypratal, stavebné bytové družstvo
podalo žalobu o vypratanie. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 5C/95/2002,

vyhlásenýrozsudok,ktorý bolpotvrdenýodvolacímsúdomopovinnostižalobcudružstevnýbytvypratať.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2003 a vykonateľnosť dňa 14.07.2003. V súvislosti
s výpoveďou z nájmu bytu žalobcovi stavebné bytové družstvo zistilo, že v byte v skutočnosti býva
žalovaný, preto ako jeden zo zákonných dôvodov použilo pre výpoveď z nájmu bytu dôvod, že byt
neužíva bez právneho dôvodu resp. že byt dal do podnájmu inému bez súhlasu prenajímateľa. Uvedené

konanie bolo v rozpore s ustanovením § 719 Občianskeho zákonníka, ktorým zákonodarca uzákonil, že
prenajatý byt alebo jeho časť možno prenajať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo
bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Písomný súhlas prenajímateľa bol tak
viazaný na súhlas Stavebného bytového družstva Fiľakovo, ktorý nikdy takýto súhlas na podnájom bytu
žalovanému nevydal a žalobca ho ani nežiadal. Rozsudok o vyprataní nebol vykonaný a počas celej

doby t.j. do júla 2013 žil v družstevnom byte žalovaný bez akéhokoľvek právneho vzťahu so stavebným
bytovým družstvom, nikdy sa nestal členom družstva ani družstvo s ním neuzavrelo nájomnú zmluvu.
Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že tým, že prispieval do fondu opráv, platil nájomné, zúčastňoval sa
schôdzí členov družstva, tak sa domnieval, že je v právnom vzťahu s bytovým družstvom a preto v
tejto domnienke požiadal o to, aby s ním bola uzavretá zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu

súd konštatuje, že tieto jeho tvrdenia boli účelové, špekulačné, nepreukázané žiadnym konkrétnym
úkonom Stavebného bytového družstva Fiľakovo o tom, že by malo záujem so žalovaným „jeho situáciu“
riešiť. Práve naopak, Stavebné bytové družstvo Fiľakovo ešte aj v tomto konaní, na žiadosť žalobcu
pred podaním žaloby o vypratanie bytu žalobcovi oznámilo, že žalovaný bol vždy len podnájomníkom
družstva, ale nikdy nemal k podnájmu písomný súhlas družstva, de facto v byte býva bez právneho

dôvodu.

22. Bolo len vo výlučnej právomoci Stavebného bytového družstva Fiľakovo, aby sa rozhodlo a v
exekučnom konaní uplatnilo súdom priznaný nárok na vypratanie bytu a tiež vyriešilo otázku nájmu
družstevného bytu po uplynutí výpovednej doby nájmu žalobcovi, ktorého aj následne vylúčili z členstva

družstva. Od roku 2002 tak podľa názoru súdu bol právny stav taký, že byt bol družstevný, bez právneho
dôvodu v ňom žil žalovaný, nájomný vzťah a členstvo bytu vzniklo žalobcovi uzavretím nájomnej zmluvy
zo dňa 31.08.1992 a zaniklo výpoveďou z nájmu bytu a vylúčením žalobcu z členstva v družstve.23. K platnosti dodatku zo dňa 28.11.2014 súd udáva, že vyvolal účinky sledované zmluvnými stranami
na jeho základe sa stal žalobca znovu nájomcom bytu aj členom družstva v súlade s ustanovením
§ 685 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri družstevných bytoch vznikal ich nájom uzavretím nájomnej

zmluvy (dohody o odovzdaní a prevzatí bytu) za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
Aj tu platí, že takáto dohoda nemusela mať povinne písomnú formu, mohla byť uzatvorená ústne i
konkludentne. O jej obsahu sa spíše v takom prípade zápisnica podpísaná zástupcom družstva a jeho
členom s predpísanými náležitosťami nájomnej zmluvy (navyše sa v nej uvedie aj rozhodnutie bytového
družstva o pridelení bytu). Výšku úhrady za užívanie bytu stanovuje spravidla družstvo rozhodnutím

predstavenstva. Nájom družstevného bytu vzniká aj prevodom členských práv. Zmluvné strany dodatku
podľa názoru súdu ním dostatočne konkretizovali, že znovu uzatvárajú nájomnú zmluvu k družstevnému
bytu č. 3, ktorého nájomcom sa tak stal žalobca, ale aj členom družstva, rozhodnutie o tom bolo vo
výlučnej právomoci družstva, ktoré nakoniec žalobcovi členstvo v družstve obnovilo.

24. Žalovaný v konaní namietal platnosť právneho úkonu zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa

17.12.2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Lučenec katastrálnym odborom pod V
3700/14 dňa 29.12.2014. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel,
je právny záujem žalovaného, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej
stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť
skutkových a právnych tvrdení žalovaného ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok

bude mať pre žalovaného právny význam, že jeho právo už nebude neisté alebo ohrozené a stav
tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o
existencii (neexistencii) predmetného práva. V náväznosti na to súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal
naliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostizmluvyoprevodevlastníctvadružstevnéhobytuuzavretej
dňa 17.12.2014. Žalovaný nielenže nebol zmluvnou stranou tejto zmluvy, ale v čase jej uzavretia užíval

družstevný byt bez právneho dôvodu.

25. Súd poukazuje na to, že žalovaný, ktorý sám v r oku 1992 obchádzal zákon s cieľom, že sa
nasťahoval do 3-izbového družstevného bytu bez akéhokoľvek právneho vzťahu so stavebným bytovým
družstvom, stal sa podnájomcom tohto bytu bez súhlasu prenajímateľa stavebného bytového družstva,

čiže týmito úkonmi obchádzal zákon, tak v súčasnosti v tomto konaní chcel dosiahnuť, aby bola
poskytnutá ochrana jeho zjavnému zneužitiu práva proti právu vlastníka nehnuteľnosti.

26. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého
vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Súd prizná strane náhrade trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“ Súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.