Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619202596
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619202596.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci navrhovateľky: Ing. B. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom N. D. XX, zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., IČO: 36 271 268,
so sídlom Senica, Hurbanova 486/2, proti povinnému z neodkladného opatrenia: N. D., nar. X.XX.XXXX,
bytom N. D. XX, zastúpeného AK: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, so sídlom Trnava, Sladovnícka 22, o

nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného z neodkladného opatrenia proti uzneseniu
Okresného súdu Senica č. k. 0C/8/2019- zo dňa 3. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. m e n í tak, že
povinnému z neodkladného opatrenia ukladá dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti: rodinný dom so
súpisným číslom XX, postavený na parcele reg. „C“ č. 9981/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere
117 m2, ktorý je vedený Okresným úradom v Senica, katastrálnym odborom na liste

vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie N. D., parcela registra „C“ č. 9981/1 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 374 m2, parcela reg. „C“ č. 9981/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2,
parcela reg. „C“ č. 9981/2 záhrada o výmere 1237 m2 s výnimkou betónovej plochy nachádzajúcej sa na
tejto parcele pred hospodárskou budovou (dielňou) o výmere 90 m2, t.j. 6 m šírky betónovej plochy x 15
m dĺžky betónovej plochy tiahnucej sa po celej dĺžke hospodárskej budovy, ktoré sú vedené Okresným

úradom v Senica, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie N. D., a to
do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM vedenej na Okresnom súde Senica pod sp.
zn. 5C/8/2020 a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Napadnutý III. výrok m e n í tak, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Napadnuté výroky IV. a V. r u š í .

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom uložil odporcovi povinnosť, aby nevstupoval
do nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX, pre k.ú. N. D., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor,
ako rodinný dom sup. č. XX postavený na parc. č. 9981/3 a hospodárka budova postavená na parc. č.

9981/4, II. výrokom uložil odporcovi povinnosť, aby nevstupoval do nehnuteľností zapísaných v LV č.
XXX, pre k.ú. N. D., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, ako parcely registra „C“ parc. č. 9981/1
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2, parc. č. 9981/2 záhrada vo výmere 1237 m2, parc. č.
9981/3 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 117 m2, parc.č. 9981/4 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 111 m2, parc.č. 9981/5 záhrada o výmere 10 m2, III. výrokom uložil odporcovi povinnosť,
aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke s

výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní, na ktoré bude
odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch, IV. výrokomuložil navrhovateľke povinnosť podať na Okresnom súde Senica v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
uzneseniažalobuovylúčenieodporcu zužívanianehnuteľnostízapísanýchvLVč.XXXX,prek.ú.
N. D., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, ako rodinný dom sup. č. XX postavený na parc. č. 9981/3

a hospodárka budova postavená na parc.č. 9981/4, V. výrokom uložil navrhovateľke povinnosť podať
na Okresnom súde Senica v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia žalobu o ochranu
osobnosti proti odporcovi, VI. výrokom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov
konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods.
1, 2, § 336 ods. 1, § 334, § 336 ods. 3, § 332 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3.Súdprvejinštancieprávneuzavrel,ženávrhuvcelomrozsahuvyhovel,keďsastotožnilsoskutkovými
a právnymi dôvodmi návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, keď listinné dôkazy (potvrdenie
o vykázaní zo spoločného obydlia, oznámenie o priestupku) preukazujú dôvodné obavy o život a

zdravie navrhovateľky. Zároveň uložil navrhovateľke povinnosť, aby podala v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti uzneseniažalobuoochranuosobnostiprotiodporcovi,taktiežžalobuovylúčenieodporcu
z užívania nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX, pre k. ú. N. D..

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď navrhovateľka

mala vo veci plný úspech, preto jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto uzneseniu odvolanie podal povinný z neodkladného opatrenia, ktorým navrhol napadnuté
uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť, alternatívne I. výrok zmeniť tak, že ukladá odporcovi povinnosť,
aby nevstupoval do nehnuteľností zapísaných do LV č. XXXX, pre k. ú. N. D., Okresný úrad

Senica, katastrálny odbor, ako rodinný dom č. XX postavený na parc.č. 9981/3, II. výrok zmeniť tak,
že ukladá odporcovi nevstupoval do nehnuteľnosti zapísaných v LV č. XXX, pre k. ú. N. D., Okresný
úrad Senica, katastrálny odbor, ako parcely registra "C": parc. č. 9981/1 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 374 m2, parc. č. 9981/2 záhrada o výmere 1237 m2 vynímajúc (okrem) betónovej plochy
nachádzajúcej sa pred hospodárskou budovou (dielňou) o výmere 90 m2 (t.j 6 m šírky betónovej plochy

x 15 m dĺžky betónovej plochy tiahnucej sa po celej dĺžke hospodárskej budovy), parc. č. 9981/3
zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, VI. výrok zrušiť, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d)
Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že napadnuté uznesenie bolo vydané bez nariadenia
pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia druhej strany sporu. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia mu nebol doručený v rozpore s ust. § 331 Civilného sporového poriadku. Odmieta, že v

jeho manželstve, v spoločnom rodinnom dome č. XX z jeho strany dochádzalo k nejakým údajným
navrhovateľkou vymysleným útokom na jej život, či zdravie. Nie je naplnená dikcia zákonného dôvodu
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť bezodkladne upraviť pomery, keďže už v
minulosti sa niekoľkokrát z rodinného domu č. XX chcel odsťahovať, s čím navrhovateľka nesúhlasila,
avšak z dôvodu obavy o jej život neodišiel. Navrhovateľku obchádza a nemá najmenšiu chuť dostať sa

do blízkosti navrhovateľky. Predložené listinné dôkazy sú nepravdivé, nevypovedajú o skutočnom stave
manželstva medzi stranami sporu. Manželstvo strán bolo harmonické do momentu, kedy navrhovateľka
v roku 2010 mala vážnu autonehodu, čo ju podstatným spôsobom zasiahlo, odzrkadlilo na jej fyzickom
stave, avšak aj psychickom stave. Bolo jej nariadené protialkoholické liečenie v ústave vo Veľkom
Záluží, ktoré absolvovala opätovne, dokonca približne 4 x chcela spáchať samovraždu, čo sa jej

našťastie nepodarilo. Táto skutočnosť zasiahla všetkých členov rodiny, aj odvolateľa. Hádky zo strany
navrhovateľky, jej psychické zrútenie a rozpoloženie neustupovali, naopak stupňovali sa, čo nakoniec
vyústili až do stavu, kedy sa navrhovateľka začala odvolateľovi vyhrážať zabitím, a tým, že ho zničí,
že ho vyhodí z domu, že ho pripraví o všetko. Tento stav trval do cca februára 2015, odkedy sa strany
sporunatoľkoodseba"vzdialili"(citovo,vzťahovo,intímne),žesa vrámcijednejspoločnejabsolútne

nekomunikovali, vyhýbali sa jeden druhému. Odvolateľ v ich spoločnom dome trávil menej a menej času,
chodil sa tam len vyspať, väčšinu času trávil v práci, v záhradníctve, v dielni. Navrhovateľke viackrát aj
rozvod, s čím nesúhlasila, preto ho návrh na rozvod (vedený na okresnom súde pod sp. zn. 5P/56/2019)
prekvapil, pričom navrhovateľke v ňom nespomína a neuvádza žiadne údajné domáce násilie, žiadnu
obavu o svoj život a zdravie. Dňa 28.11.2019 bolo vydané potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia,

ktorým bol vykázaný iba z rodinného domu č. XX, za údajne napadnutie navrhovateľky. V
nasledujúci deň si odvolateľ robil nevyhnutné a bežné záležitosti v hospodárskej budove (v
dielni), avšak navrhovateľka mu vypínala elektriku, na čo zavolal policajnú hliadku, po odchode, ktorejnavrhovateľka opätovne pokračovala, v ten deň šiel k svojim rodičom, u ktorých momentálne
býva, mieni u nich zotrvať a nechce sa rodinného súdu strán vrátiť.

6. Hospodárska budova (tzv. dielňa) sa nachádza na opačnom konci pozemku oproti rodinnému domu
č. XX, vždy slúžila odvolateľovi pre jeho podnikanie, ako opravovňa, aj ako sklad, spolu s betónovou
plochou o výmere 90 m2 (6 metrov široká x 15 m dlhá pozdrž celej hospodárskej budovy), ktorá sa
nachádza pred dielňou a slúži na vstup do dielne, a ktorý tento priestor je neodôvodnene odvolateľovi
zabraný a je mu doň zakázaný vstup, napriek tomu, že sa tam navrhovateľka nezdržiava. Zároveň je

nevyhnutnou a praktickou budovou/priestorom neoddeliteľne súvisiacim iba s podnikaním odvolateľa v
oblasti záhradníctva, bola vystavená na tento účel odvolateľom. Neslúži potrebám navrhovateľky, ani
jej podnikaniu, nemá tam žiadne veci. Všetky hnuteľné veci, zariadenia, stroje, prístroje v nej patria
odvolateľovi a jeho podnikaniu. Do hospodárskej budovy sa nedá dostať cez rodinný dom č. XX, jediný
prístup je z opačnej strany ulice (odzadu). Zákazom vstupu do dielne je odvolateľovi znemožnené
vykonať aj nevyhnutné a škodám predchádzajúce činnosti v súvislosti s posezónnymi a

predsezónnymi prácami v záhradníctve a ďalšie s tým súvisiace činnosti (napr. za dielňou na parc.
č. 9981/5 o výmere 10 m2 sú plastové kvetináče, ktoré potrebuje na zakvetináčovanie tovaru na
prežitie zimy a na vyrastenie do otvorenia záhradníctva v novej sezóne. Neodkladné opatrenie v časti
hospodárskej budovy je neprimeraný zásahom do jeho vlastníckych práv, čo je dokonca sprevádzané
ničením a poškodzovaním jeho hnuteľných vecí zo strany navrhovateľky, čomu momentálne nevie

nijako zabrániť. Žiadal poskytnutie ochrany tak, aby mohol vstupovať do hospodárskej budovy (dielne)
postavenej na parc. č. 9981/4 ako aj využívať betónovú plochu pred dielňou (pozdĺž celej hospodárskej
budovy) o výmere cca 90 m2 (t.j. 6 metrov šírky betónovej plochy x 15 metrov dĺžky betónovej plochy
- iná betónová plocha sa v okolí absolútne nenachádza a je jasne určitá) ako aj malý pozemok za
hospodárskou budovou (dielňou) na parc.č. 9981/5 o výmere 10 m2, na ktorom sa nachádzajú (sú

uskladnené) kvetináče a iné nástroje patriace k záhradníctvu. Vzhľadom na prebiehajúce rozvodové
konanie, ako aj na nezáujem kontaktovať navrhovateľku nie je potrebný ani III. výrok.

7. Nie je naplnená dikcia zákonného dôvodu pre nariadenie neodkladného opatrenia: a) nevyhnutnosť
bezodkladne upraviť pomery, keďže už v minulosti chcel odísť zo spoločnej domácnosti a rozviesť

sa, b) neosvedčenie princípu efektívnosti = nakoľko nikdy nešlo a nejde o žiadne domáce násilie,
nakoľko od roku 2015 strany sporu nekomunikujú, nestýkajú, vyhýbajú sa navzájom, c) porušenie
princípu proporcionality, keďže právne účinky neodkladného opatrenia nesmú obmedziť povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a teda ak navrhovateľka sledovala neodkladným
opatrením účel vyhodiť odvolateľa z rodinného domu, kde býva, žije a zdržiava sa, tak to mohla

odvolateľovi rovno povedať a nie si vymýšľať domáce násilie, a postačuje obmedzenie na tento priestor,
teda rodinný dom č. XX, a nie aj na hospodársku budovu a oko i pozemky, kde sa navrhovateľka
vôbec nezdržiava, d) neoprávnené a nedôvodné ničenie vecí patriacich a slúžiacich odvolateľovi,
čoho dôsledkom je vytvorenie nenavrátiteľného stavu a vzniku ešte rozsiahlejšej škody na majetku
odvolateľa, e) neexistuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, okrem iného,

aj vzhľadom na prebiehajúce rozvodové konanie (termín pojednávania 8.1.2020), ako aj vzhľadom
na to, že strany sporu žijú oddelene, f) nariadením neodkladného opatrenia v takom rozširujúcom a
patrične neprimeranom rozsahu je porušením základných práv povinnej osoby, najmä základného práva
podnikať spolu so súvisiacimi činnosťami (čl. 35 ods. 1 Ústavy SR), a uskutočňovať inú zárobkovú
činnosť, základného práva na ochranu majetku (čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane

práv), a preto zásah do právnej sféry povinnej osoby (odvolateľa) musí byť legitímny a v súlade s
princípom proporcionality, g) neodkladné opatrenie by nemalo nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý
je nevyhnutný na dosiahnutie účelu, h) súd je povinný skúmať, na základe zistených informácií, aby
ujma povinnej osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode,
ktorú získa navrhovateľka (poukaz na rozhodnutia ÚS ČR IV. ÚS 189/2001, rozhodnutie ÚS ČR III. ÚS

394/2001, i) rozsah považuje za neprimeraný účelu, ktorý údajne navrhovateľka sledovala, j) už vôbec
by nariadením neodkladného opatrenia povinnému nemala vznikať neprimeraná škoda alebo iná ujma.

8. Navrhovateľke má nahradiť trovy za niečo, čo už dávno chcel urobiť sám, avšak zo strachu ako to
navrhovateľka príjme, neurobil nič, preto nesúhlasí s nahradením trov. Súd prvej inštancie rozhodol

o nároku na trovy konania, keďže rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia spravidla nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne
v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného pravidla predstavuje iba neodkladnéopatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne konanie, čiže takýmto
rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné
opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri

ktorom súd v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuložil navrhovateľovi žalobnú povinnosť. V danom prípade
súd prvej inštancie nariadil navrhovateľke povinnosť podať dokonca dve žaloby, teda súd prvej inštancie
nemohol rozhodovať o trovách konania (o ich náhrade). V prípade, že nebudú podané žaloby, súd bude
rozhodovať o nároku na náhradu trov konania v uznesení, ktorým neodkladné opatrenie zruší v zmysle
§ 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku, a teda až týmto uznesením sa konanie končí.

9. Navrhovateľka odvolanie nepodala, k odvolaniu povinného z neodkladného opatrenia sa vyjadrila
a uviedla, že má obavu o svoje zdravie a život, povinný je nevyspytateľný a agresívny. Ešte počas
manželstva ju manžel bil, čo nikde neoznámila. Po podaní návrhu na rozvod, do ktorého nepísala o
agresívnej povahe manžela, lebo sa chcela čo najrýchlejšie rozviesť, sa správanie manžela vyhrotilo,
vyhrážal sa, jeho agresivita sa stupňovala. Schválnosti vyvrcholili dňa 28.11.2019, pričom agresívne

správanie manžela potvrdil aj syn R., ktorý bol vypočutý na polícii, bol daný zákaz vstupu do obydlia
manželovi. I jej rodičia videli, že chodieva dobitá. V roku 2015 ju manžel vyhodil zo záhradníctva s tým,
že ju zabije. Pri dopravnej nehode v roku 2010 utrpela ťažké zranenia je polovičná invalidná dôchodkyňa.
Mala problémy so spánkom, užívala lieky a bola i na protialkoholickom liečení, v súčasnosti úspešne
abstinuje. Hospodárska budova stojí na jej pozemku, žalovaný v nej nemá žiadne stroje pre výkon

povolania, slúžila ako garáž, je v nej striekací box. Potrebné veci má v záhradnom domčeku, preto
povinnému nehrozí žiadna škoda. Záhradníctvo je stále v BSM. Z domu sa nechcel vysťahovať, robil
schválnosti, ktoré vyústili do fyzických útokov.

10. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu povinného z neodkladného opatrenia sa vyjadril povinný

z neodkladného opatrenia a uviedol, že vo vyjadrení sa navrhovateľka odvoláva na maloletého syna
R., ktorý mal všetko údajne vidieť, ktorý sa však vyjadril tak, že uvedené musí tvrdiť, lebo ho o to
navrhovateľka požiadala. Dospelá dcéra Z.-B. odmietla klamať a hrať hru pred políciou a súdom, preto
ju navrhovateľka z rodinného domu vyhodila. Počas 25 ročného manželstva sa navrhovateľka ani raz
nezmienila o jeho údajnej agresivite, ale práve v jediný deň t.j. 28.11.2019 zavolá políciu a následne

žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, pričom túto obavu
ničím nepreukázala (a to ani polícia, ktorá iba formálne vydala rozhodnutie o vykázaní žalovaného z
rodinného), zároveň žiada o zákaz vstupu nielen do rodinného domu, ale aj do hospodárskej budovy,
na všetky pozemky, a to s odôvodnením, že pozemok je v jej vlastníctve. Uvedené nemá absolútne
nič spoločné s údajnou obavou o život a zdravie, ale naopak má v plnom rozsahu sledovať len záujem

navrhovateľky vyhodiť povinného zo všetkých nehnuteľností. Okrem dňa 28.11.2019, kedy zásah polície
nafingovala tak, aby ublížila odvolateľovi a bezdôvodne ho vyhodila z rodinného
domu, nepredložila žiadne iné dôkazy o údajnej agresivite žalovaného, ani dôkazy z ktorých by vyplynula
obava žalobkyne o jej život a zdravie. Poukázal na zápisnicu v rozvodovom konaní zo dňa 8.1.2020, keď
navrhovateľka zmenila argumentáciu a začala tvrdiť, že manžel ju bil už od prvého dňa manželstva, ale

nechcela to vyťahovať a má nariadené neodkladné opatrenie. Rozvodové konanie sp. zn. 5P/56/2019 je
už právoplatne skončené rozsudkom vydaným dňa 8.1.2020. Dôvody neodkladného opatrenia pominuli,
keďže je z domu odsťahovaný, nemieni sa doň vrátiť. Jedinou zárobkovou činnosťou povinného je práve
záhradníctvo a s tým spojená hospodárska budova (dielňa), bez ktorého je ohrozené jeho podnikanie,
ako aj platenie vyživovacej povinnosti k maloletému synovi (určená mu vo výške 200,- Eur mesačne

rozsudok okresného súdu o rozvode manželstva strán). Hospodársku budovu navrhovateľka nepoužíva,
nezdržiava sa v nej, nezdržiava sa ani na priľahlých pozemkoch. Zo záhradníctva navrhovateľku nikdy
nevyhodil, uvedené sa odohralo v čase nadmerného užívania alkoholu a liekov, kedy opitá obsluhovala
zákazníkov, ku ktorým bola nepríjemná. Sama sa rozhodla, že nikdy do záhradníctva nevstúpi. Majetok
patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov si manželia vyporiadavajú. Ani

navrhovateľka ani prvoinštančný súd sa nevyjadril k dôvodom rozsahu neodkladného opatrenia aj na
hospodársku budovu (dielňu), aj na celú záhradu a aj na vedľajšie pozemky, čo neoprávnene zasahuje
do ostatných aj vlastníckych a užívacích práv povinného. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Prešov
sp. zn. 22Co/144/2019, uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Co/114/2019.

11. K vyjadreniu povinného z neodkladného opatrenia k vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu povinného
z neodkladného opatrenia sa vyjadrila navrhovateľka a uviedla, že k dohode o vyporiadanie BSM
nedošlo, preto podala žalobu o vyporiadanie BSM, konanie nie je právoplatne skončené. Má obavu, že
pri stretoch by jej mohol povinný ublížiť, tak ako to urobil počas trvania manželstva. Dňa 22.3.2010 bolau MUDr. A. C. vo Zvolene, kde jej diagnostikovali ťažkú depresívnu fázu s úzkosťou F 32.1. Následne
sa vzťahy medzi manželmi nezlepšili a odvolateľ ju naďalej psychicky deptal a fyzicky napádal, z čoho
podľahla alkoholu. V roku 2010 mala autonehodu. Po zvládnutí protialkoholické zmenila svoj život od

základov, správanie povinného bolo horšie. Fyzické zranenia si všimli i jej rodičia, ktorí vedeli o jeho
psychickom týraní, ponižovaní. Už v rokoch 2010 a 2011 lekárom uvádzala problémy v manželstve. Syn,
ktorého neovplyvňuje, bol často svedkom agresívneho správania sa odvolateľa, rovnako ako aj dcéra,
ktorú z domu nevyhodila. Do záhradníctva nechodí od roku 2015. Konečne sa cíti doma v bezpečí a
bez strachu chodí do záhrady.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)

a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nutné postupom podľa § 388 CSP vo výrokom
I., II., III. zmeniť a výroky IV. a V. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty odvolateľa predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené

zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP <. sú účinným
prostriedkompreventívnehoriešeniaproblematikynásiliaapatriamedziprávnenástroje,ktoréumožňujú
rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho
násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi

ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických
právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia
páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej
osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

20. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu
boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), f), h) Civilného sporového
poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f), h) Civilného
sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

22. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického

aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané

spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v
týchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorémutentofaktprináša
istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012).

23. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú

rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadnev nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne

viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

24. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou

integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie

alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

25. Potreba bezprostrednej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný,
teda nemusí preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy
pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami
sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu
nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi

stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany,
ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi,
z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné
opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho

nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti
postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

26. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
To znamená, že sú na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné

skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak ako je
tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom navrhovateľ má k dispozícii zúžený

rozsahrelevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniao
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Ďalejjepotrebnézohľadniť,žeefektívnosťneodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová
lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP, resp. ako aj v danej veci dokonca dvadsaťštyrihodinová od doručenia
návrhu (§ 328 ods. 1 CSP). Pri neodkladných opatrenia, ktoré majú zabezpečovací a preventívny

charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym
spôsobomsťažilaleboznemožnilochranuprávaoprávnenýchzáujmovnavrhovateľavrámcikonaniavo
veci samej. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval vo veci
v súlade s § 329 ods. 1 CSP, ktoré umožňuje súdu rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, aby tak bol zabezpečený účel tohto procesnoprávneho prostriedku.

Kontradiktórnosť procesu a právo protistrany vyjadriť sa je plne zachované v odvolacom konaní.

27. Ani námietku odvolateľa, že mu nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
rozpore s § 331 CSP nepovažoval odvolací súd za dôvodnú a to s poukazom na obsah doručenky na č.l.
33, z ktorej okrem iného vyplýva, že dňa 6.12.2019 bol povinnému z neodkladného opatrenia doručený

aj návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje aj na to, že
povinný z neodkladného opatrenia sa už zo samotného obsahu napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie dozvedel o obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré následne nielenže
napadol odvolaním, ale vo veci sa vyjadril aj ďalším podaním na vyjadrenie protistrany k jeho odvolaniu.Napriek uvedenému odvolací súd zabezpečil doručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
povinnému z neodkladného opatrenia prostredníctvom jeho právneho zástupcu.

28. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným
súdu prvej inštancie 3.12.2019 domáha, aby súd uložil povinnému z neodkladného opatrenia
nevstupovať do rodinného domu s. č. XX na parcele č. 9981/3 a do hospodárskej budovy postavenej na
parcele č. 9981/4 zapísané na LV č. XXXX, pre k.ú. N. D. ako i na pozemky v kat. území N. D. zapísané
na LV č. XXX parcely registra „C“: parcela č. 9981/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2,

parcelač.9981/2záhradavovýmere1237m2,parcelač.9981/3zastavanéplochyanádvoriavovýmere
117 m2, parcela č. 9981/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 111 m2, parcela č. 9981/5 záhrada
o výmere 10 m2. Uloženia povinnosť navrhovateľke podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia
žalobu o zákaz vstupovania do obydlia. Uloženia zákazu povinnému z neodkladného opatrenia priblížiť
sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 10 metrov a to do právoplatného skončenia konania sp.
zn. 5P/56/2019.

29. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu
jednak z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej
v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia povinného z neodkladného opatrenia voči nej, jednak
z tvrdenej okolností dôvodnosti obmedzenia užívacieho práva povinného ako jej manžela (aktuálne

exmanžela pozn. odvolacieho súdu) k rodinnému domu, hospodárskej stavbe v bezpodielovom
spoluvlastníctve a priľahlým pozemkom vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky.

30. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno
spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku,

lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko povinného z neodkladného opatrenia je v zásade
protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Dôvodné
podozrenie povinného z neodkladného opatrenia z násilného správania sa voči navrhovateľke bolo aj
podľa odvolacieho súdu osvedčené listinami predloženými navrhovateľkou: Potvrdením o vykázaní zo
spoločného obydlia vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Senici dňa 28.11.2019 pod č. 388151,

ktorým bol povinný z neodkladného opatrenia vykázaný z rodinného domu s. č. XX s pozemkom v
obci N. D. na dobu 10 dní, Záznamom o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch zo dňa 28.11.2019 vyhotoveným Okresným riaditeľstvom PZ v Senici. Tieto listinné
dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru odvolacieho
súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového

poriadku, teda že povinný z neodkladného opatrenia je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z
násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu navrhovateľky.

31. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj z predložených dôkazov a tvrdení
navrhovateľky, dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli splnené podmienky

pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnému z neodkladného opatrenia dočasne
nevstupovať do rodinného domu s. č. XX a priľahlých pozemkov k nemu, konkrétne parcela registra
„C“ č. 9981/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2, parcela reg. „C“ č. 9981/3 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 117 m2, parcela reg. „C“ č. 9981/2 záhrada vo výmere 1237 m2 s výnimkou
betónovej plochy nachádzajúcej sa tejto parcele pred hospodárskou budovou (dielňou) o výmere 90 m2,

t.j 6 m šírky betónovej plochy x 15 m dĺžky betónovej plochy tiahnucej sa po celej dĺžke hospodárskej
budovy, ktoré sú vedené Okresným úradom v Senica, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX,
pre katastrálne územie N. D.. Ak žalovaný v odvolaní (aj v ďalšom vyjadrení) tvrdí, že z rodinného domu
súp. č. XX odišiel už deň po vykázaní políciou, čo nespochybnila ani navrhovateľka a nemieni sa do
neho vrátiť, nariadené neodkladné opatrenie mu nemôže prekážať tým skôr, že aj podaným odvolaním

nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu sám pripustil.

32. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však
mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Nariadenie neodkladného opatrenia je
spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej

republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie
neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť
(článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uloženímnavrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru
a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

33. V súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením vo vzťahu k hospodárskej budove postavenej
na parcele č. 9981/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 111 m2, ako aj parcele č. 9981/4
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 111 m2, parcele číslo č. 9981/5 záhrada o výmere 10 m2,
parcele reg. „C“ č. 9981/2 záhrada o výmere 1237 m2 iba v jej časti o výmere 90 m2, t.j. 6
m šírky betónovej plochy x 15 m dĺžky betónovej plochy tiahnucej sa po celej dĺžke hospodárskej

budovy, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa uvedeným v odseku 32 dôsledne neriadil.
Prisvedčil odvolateľovi, že nariadené neodkladné opatrenie ohľadom nehnuteľností uvedených v tomto
odseku nezohľadňuje princíp proporcionality, keďže právne účinky neodkladného opatrenia podľa
odvolacieho súdu obmedzujú povinného z neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah, pričom hospodárska budova (ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctva strán) ako
aj priľahlé pozemky k nej (ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky) využíva (výlučne) povinný z

neodkladného opatrenia na výkon jeho podnikateľskej činnosti (prevádzkovanie záhradníctva), ktorá je
zároveň zdrojom jeho príjmu, čím dochádza k obmedzeniu práva povinného z neodkladného opatrenie
podnikať spolu so súvisiacimi činnosťami (čl. 35 ods. 1 Ústavy SR). Skutočnosť, že do hospodárskej
budovynavrhovateľkanechodí,ajsamapotvrdila,keďuviedla,žeodroku2015dozáhradníctvanechodí,
pričom ani netvrdila, že využíva parcelu číslo č. 9981/5 záhrada o výmere 10 m2, parcelu reg. „C“ č.

9981/2 záhrada o výmere 1237 m2 iba v jej časti o výmere 90 m2, t.j. 6 m šírky betónovej plochy x 15 m
dĺžky betónovej plochy tiahnucej sa po celej dĺžke hospodárskej budovy, netvrdila, že by tieto slúžili jej
potrebám, resp. jej podnikaniu, že by tam mala uložené nejaké veci, zároveň ani nepoprela, že by tieto
parcely neslúžili na výkon podnikateľskej činnosti povinného z neodkladného opatrenia ako zdroja jeho
príjmov. Uvedené zároveň nepredstavuje podľa odvolacieho súdu taký zásah, ktorý by nad primeranú

mieru obmedzoval navrhovateľku v jej vlastníckych právach, ktoré budú najmä pokiaľ ide o hospodársku
budovu riešené v konaní o vyporiadanie BSM. Úvahy odvolacieho súdu o nedôvodnosti neodkladného
opatrenia v časti nehnuteľností označených v tomto odseku podporuje aj umiestnenie hospodárskej
budovy na parcele, ktorá nachádza na opačnom konci pozemku oproti rodinnému domu s. č. XX, ako aj
skutočnosť, že vstup do hospodárskej budovy nie je cez rodinný dom, ale jediný prístup je odzadu z inej

ulice ako do rodinného domu, čo ani navrhovateľka nespochybnila, ako aj samotná existencia betónovej
plochy o výmere 90 m2, priľahlej k hospodárskej budove ako jedinej takejto plochy parcele reg. „C“
č. 9981/2 záhrada o výmere 1237 m2, ktorej existencia nebola navrhovateľkou taktiež spochybnená.
Významná v danej v súvislosti je aj vzdialenosť medzi rodinným domom s. č. XX a hospodárskom
budovou, medzi ktorými sa nachádza ešte záhrada (parcela č. 9981/2 o výmere 1237 m2).

34. Odvolací súd zistil dopytom na okresný súd, že navrhovateľka podala na okresný súd žalobu o
vyporiadanie BSM (uvedené tvrdila navrhovateľka aj v svojom vyjadrení zo dňa 20.4.2020), pričom spor
je vedený na okresnom súde pod sp. zn. 5C/8/2020.

35. S ohľadom na vyššie uvedené predovšetkým v odsekoch 31, 33, 34 odvolací súd zmenil napadnuté
výroky I. a II. postupom podľa § 388 CSP vo vzťahu k povinnosti povinného z neodkladného opatrenia
dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti: rodinný dom so súpisným číslom XX postavený na parcele reg.
„C“č.9981/3zastavanéplochyanádvoriaovýmere117m2,ktorýjevedenýOkresnýmúradomvSenica,
katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie N. D., parcela registra „C“ č.

9981/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 374 m2, parcela reg. „C“ č. 9981/3 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 117 m2, parcela reg. „C“ č. 9981/2 záhrada o výmere 1237 m2 s výnimkou betónovej
plochy nachádzajúcej sa na tejto parcele pred hospodárskou budovou (dielňou) o výmere 90 m2, t.j.
6 m šírky betónovej plochy x 15 m dĺžky betónovej plochy tiahnucej sa po celej dĺžke hospodárskej
budovy, ktoré sú vedené Okresným úradom v Senica, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX,

pre katastrálne územie N. D., a to doplnením slova dočasne, tak aby bol súlad so zákonným znením §
325 ods. 1 písm. e) CSP, ako aj doplnením doby trvania nariadeného neodkladného opatrenia a to do
právoplatného skončenia konania o vyporiadanie (iba v časti závislého výroku postupom podľa § 336
ods.1CSP),keďžeuloženiepovinnostipovinnémuzneodkladnéhoopatreniadočasnéhonevstupovania
bolo potrebné obmedziť do rozhodnutia vo veci vyporiadania BSM, keďže odvolací súd mal za to, že

nariadené neodkladné opatrenie bolo potrebné aj časovo ohraničil dobou jeho trvania. Uvedené však
nespochybňuje v podstate vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti. Zároveň
návrh na nariadené neodkladné opatrenie vzťahu k hospodárskej budove postavenej na parc.č. 9981/4
vedenejnaLVč.XXXX,prek.ú.N.D.,OkresnýúradSenica,katastrálnyodbor,parcelač.9981/2záhradavo výmere 1237 m, iba v jej časti o výmere 90 m2, t.j. 6 m šírky betónovej plochy x 15 m dĺžky betónovej
plochy tiahnucej sa po celej dĺžke, parcela č. 9981/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 111 m2,
parcela č. 9981/5 záhrada o výmere 10 m2 vedené na LV č. XXX, pre k.ú. N. D., Okresný úrad Senica

ako nedôvodný zamietol.

36. Nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola povinnému z neodkladného opatrenia uložená
povinnosť, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní, na ktoré

bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť povinného z neodkladného opatrenia
(napadnutý III. výrok), považuje odvolací súd za nedôvodné. Na rozdiel od súdu prvej inštancie má
za to, že v čase rozhodovania už súdu prvej inštancie nebol naplnený predpoklad podľa § 325 ods. 1
CSP a to potreba bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán vo vzťahu k tomuto nároku. Odvolací
súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno na preukázanie potreby nariadiť neodkladné opatrenie
pritom zaťažuje samotnú navrhovateľku. V danej veci navrhovateľka svoje tvrdenia odôvodňujúce

nariadenieneodkladnéhoopatreniavtejtočastipodľaodvolaciehosúdužiadnymspôsobomneosvedčila
s poukazom na obsah jej návrhu a skutkových tvrdení. Z doposiaľ vykonaného dokazovania, dokladov
založených v spise vyplýva, že potom ako bol povinný z neodkladného opatrenia vykázaný z rodinného
domu s. č. XX sa domu už nevrátil (pred rozhodnutím okresného súdu), navrhovateľku nekontaktuje,
vyhýba sa jej, pričom manželstvo strán bolo už aj právoplatne rozvedené (dňa 23.1.2020 rozsudkom

okresného súdu, čo odvolací súd zistil dopytom na okresnom súde dňa 6.5.2020), pričom ani samotná
navrhovateľka netvrdila opak, teda, že by sa povinný z neodkladného opatrenia sa snažil o akýkoľvek
kontakt s ňou. Podľa odvolacieho súdu uloženie povinnosti dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti vo
vzťahu k rodinnému domu a priľahlým pozemkom je dostatočným opatrením na to, aby navrhovateľka
mohlatietonerušeneužívaťaneprísťdokontaktuspovinnýmzneodkladnéhoopatrenia,tedanariadenie

neodkladného opatrenia III. výrokom považoval (aj) za nadbytočné. S poukazom na uvedené odvolací
súd napadnutý III. výrok postupom podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

37. S prihliadnutím na to, že odvolací súd v I. výroku tohto uznesenia obmedzil uloženie povinnosti

povinnému z neodkladného opatrenia dočasného nevstupovania do rozhodnutia vo veci samej
vyporiadanie BSM (sp. zn. 5C/8/2020), rozhodol o zrušení výrokov IV. a V. (závislé výroky podľa § 336
ods. 1 CSP) podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, keď nejde o rozhodnutie vo veci samej o rozhodnutie
vo veci samej a dôvody, pre ktoré bola povinnosť uložená zanikli (navrhovateľka podala inú žalobu vo
veci samej).

38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia

§ 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a
od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana
právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo
bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu
a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

42.Onárokunanáhradutrovkonaniaodvolacísúdrozhodolpodľacit.ust.§396ods.1CSPvspojenís§
255 CSP tak, že žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania,keďže každá strana dosiahla v konaní (iba) čiastočný úspech (povinný z neodkladného opatrenia v
zamietnutej časti a navrhovateľka v časti uloženia povinnosti dočasne nevstupovať do domu a priľahlých
pozemkov, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti bolo v podstate vecne správne, potrebné

bolo iba zmeniť formuláciu výroku a doplniť dobu trvala neodkladného opatrenia).

43. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).