Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202181
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4319202181.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou,
advokátkou, so sídlom Majernikova 3479/3A, Bratislava - Karlova Ves, proti žalovanej: U. Z., nar. XX.
XX. XXXX, bytom H. XX, Z., zast. JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, so sídlom Stropkov, Nám. SNP

7, IČO: 50 487 108, o zaplatenie 4 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo
dňa 18. októbra 2019 č. k. 8Csp/66/2019-70 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania (III.) m e
n í tak, že žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,80%.

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4
eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 4 eur od 05. 06. 2016 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §

52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zo zmluvy o
úvere č. 405401466 zo dňa 04. 06. 2015 bolo zistené, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver
vo výške 300 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu a
úrok 288 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 588 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola
dohodnutávovýške84eur,čopredstavovaloRPMNvovýške28%,úrok68%,termínkonečnejsplatnosti
úveru 04. 06. 2016. Žalobca si uplatňuje aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur podľa bodu 13.

všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca v žalobe tvrdil, že na
úhradudlhužalovanúvyzval,výzvu,anidokladodoručovanívšaknepredložilavspisesanenachádzajú.
Predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože bola uzavretá medzi žalovaným ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojho
podnikania a žalobkyňou ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu svojho

zamestnania alebo povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne
vzťahuje Občiansky zákonník (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) bez ohľadu na
to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho
zákonníka. Na túto zmluvu sa ako špeciálny právny predpis vzťahuje aj zák. č. 129/2010 Z. z. Na základe
vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky z titulu uzavretej
úverovej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní zmluvy mala

postavenie fyzickej osoby - nepodnikateľa. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že žalovaná
pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inejpodnikateľskej činnosti. Zároveň bola medzi stranami sporu uzavretá formulárová zmluva, ktorej obsah
bol vopred pripravený žalovaným a žalobca nemohol ovplyvniť obsah takejto zmluvy. Z uvedených
dôvodov tak súd dospel k názoru, že ide o spotrebiteľsko-právny vzťah a žalobca má postavenie

dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná má postavenie spotrebiteľa v
zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd preskúmal túto úverovú zmluvu a dospel k názoru,
že vzhľadom na charakter úveru, ako aj zmluvné podmienky, úverová zmluva neobsahovala všetky
zákonné náležitosti, ktoré požaduje ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve bola
dohodnutá RPMN 28% a ročná úroková sadzba 68%, ktorá výška je v rozpore s dobrými mravmi,

nakoľko desaťnásobne prevyšuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v čase podpisu zmluvy, pretože
pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka sa v mesiaci jún 2015 sa pohybovali na úrovni 6,86% a súd
mal za to, že dohodnutá úroková miera podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a je v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka neplatná (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.
07. 2009 vydané vo veci 1MCdo1/2009). RPMN je tak isto nesprávne v zmluve uvedená, nakoľko súd
pri prepočte cez kalkulačku na stránke www.openiazoch.sk zistil, že pri sume pôžičky 300 eur, suma

ktorá bude splatená 588 eur, doba splatnosti 12 mesiacov je RPMN 300,29%. Vzhľadom k tomu, že v
zmluve o spotrebiteľskom úvere je výška dohodnutej úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi, a
teda neplatná a výška RPMN je uvedená v nesprávnej výške, teda absentuje jej skutočný údaj, úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. i) a § 11 ods. 1 písm. a) zák. č.
129/2010 Z. z.). Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie iba poskytnutej pôžičky, t. j. v sume 300 eur a

to bez poplatkov a úrokov. Keďže žalovaná uhradila sumu 296 eur, súd priznal žalobcovi sumu 4 eur,
predstavujúcu rozdiel súm poskytnutého úveru a uhradeného úveru (300 eur - 296 eur). Z uvedených
dôvodov súd žalobu vo zvyšku zamietol. Žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, preto priznal
súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
žalobcovi úrok z omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy 4 eur od nasledujúceho dňa odo dňa, kedy mal

byťúversplatený,t.j.od05.06.2016dozaplatenia.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1a
§262ods.1CSPtak,ženakoľkobolžalobcavčastiistinyplneúspešný,súdmupriznalnároknanáhradu
trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, nakoľko súdna prax vyslovila, že príslušenstvo pohľadávky
nemožno započítavať pri výpočte miery úspechu a neúspechu. O výške trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalažalovanávzákonomstanovenejlehoteodvolanievovýroku
o trovách konania z dôvodu, že ho považuje za nesprávny a rozporný so zásadou úspechu v spore. Z
petitu žaloby je zrejmé, že žalobca nepožadoval len istinu vo výške 4 eur, ale aj odplatu vo výške 84
eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, pokutu za upomienku vo výške 240 eur, zmluvný úrok vo výške

68 eur a zákonný úrok z omeškania. Predmetom žaloby tak bola suma vo výške 361 eur (4 + 84 +
33+ 240), teda súčet žalobcom kvantifikovaných súm, ktoré však v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ani nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky, ale za samostatne uplatniteľné nároky
vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy popri istine úveru. Priznanie týchto nárokov je autonómne a úplne
nezávislé od priznania istiny v konaní, pričom súčasne aj v petite žaloby ich žalobca vyjadril jednotlivo.

Vzhľadom na súhrnnú výšku uplatnených nárokov, je výška požadovanej istiny absolútne zanedbateľná
a bez priority. Vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok a mieru úspechu, ktorá sa zisťuje u
žalobcu a žalovaného, tak miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému
petitu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2904/16, Krajského súdu v Prešove,
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2010 a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní

náhrady trov žalovanej nenapĺňa kompenzačnú, preventívnu a sankčnú funkciu trov konania, ale taktiež
ignoruje tradičný princíp, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.
Žalovaná bola nepochybne v prvoinštančnom konaní úspešná v prevažnej časti, keďže sa ubránila voči
neodôvodneným nárokom žalobcu, pričom jej úspech v konaní predstavuje 98,9% a neúspech je len
v rozsahu 1,1%. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a žalobcu

zaviazal k povinnosti nahradiť trov konania žalovanej v rozsahu 97,8%, alternatívne, aby napadnutý
výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadala priznať nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania je potrebné
podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy istiny 4 eur, odplaty 84 eur,
zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, pokuty za upomienku 240 eur, zmluvného úroku vo výške 68% zo sumy
300 eur od 04. 06. 2015 do 29. 06. 2015, sumy 251 eur od 30. 06. 2015 do 27. 07. 2015. zo sumy 202 eur

od28.07.2015do27.08.2015,zosumy153eurod28.08.2015do23.10.2015,zosumy104eurod24.
10. 2015 do 26. 10. 2015, zo sumy 53 eur od 27. 10. 2015 do 15. 12. 2015, zo sumy 4 eur od 16. 12. 2015
do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 4 eur od 05. 06. 2016 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 04. 06.
2015 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 405401566. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej

ako dlžníkovi úver vo výške 300 eur. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť spolu s odplatou pri poskytnutí
finančných prostriedkov a úrok spojný so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru
v dohodnutom termíne predstavuje sumu 288 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku 255 eur.
V zmysle všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalobca
a žalovaná dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve,
žalovaná sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Žalovaná neplnila riadne a

včas svoj záväzok. Žalovaná plnila vo výške 296 eur. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 4
eur od 05. 06. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O
výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Podľa§388CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť
povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP

a rozhodnúť tak, že žiadnej z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie,
ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i
zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia

všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie, keď žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100% nie je správny. Žalobca sa podanou žalobou nedomáhal od žalovanej len istiny 4 eur, ale aj súm

84 eur ako odplaty, 33 eur ako zmluvnej pokuty, sumy 240 eur ako pokuty za upomienku a sumy 68 eur
ako vyčísleného zmluvného úroku. Žalovaná však tento vyčíslený zmluvný úrok nežiadala započítať ako
jej úspech, ale uviedla a navrhla vychádzať z toho, že celková istina, ktorej sa žalobca domáhal, tvorila
suma 361 eur, pričom žalobca bol v konaní úspešný, len čo do sumy 4 eur. Aj keď v zmysle ustanovenia
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok

z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, v danom prípade bola predmetom konania okrem
istiny odplata, zmluvná pokuta a pokuta za upomienku, ktoré príslušenstvom nie sú, išlo o samostatné
nároky, ktoré súd mal zarátať do sumy, z ktorej potom rátal úspech žalobcu v konaní. Keďže uvedeným
spôsobom nepostupoval, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom
sa výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil a žalovanej priznal podľa pomeru úspechu v konaní

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,80% (98,90 úspech - 1,1 neúspech). Zmluvný úrok, ktorý
žalobca žiadal tiež priznať v tejto sume nebol zahrnutý.11. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní
úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov

odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).