Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010466
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010466.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci

obžalovanéhoK.H.,J..XX.XX.XXXXI.K.,Y.G.K.,H.XXXX/XX,trestnestíhanéhoprezločinsexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, v Novom Meste nad Váhom dňa 14. januára 2020
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: K. H., J.. XX.XX.XXXX I. K.Š.,
Y.D. G. K., H. XXXX/XX, Y..Č.. I. I. I. Ú. M. Ú.I. F.,
j e v i n n ý, ž e
1. v presne nezistenom čase od mesiaca február 2016 do mesiaca október 2016 v J.Q.I. S. J. I.E.

J. J. V. I. ako aj na ďalších nezistených miestach vykonal minimálne raz súlož s maloletou S..S.. J..
XX.XX.XXXX, taktiež sa opakovane vzájomne sexuálne uspokojovali rukami na intímnych miestach a
mali spolu vzájomný orálny styk, hoci vedel, že maloletá poškodená S..S.. J.. XX.XX.XXXX nedovŕšila
15-ty rok veku,
2. v čase od 14,30 h do 19,00 h dňa 16.07.2019 na presne nezistenom mieste na J.Ž. V. I. I. J.Q.I. S. J. I.
sa bozkával s mal. poškodenou K..H.., J.. XX.X.XXXX a dotýkal sa jej rukou v oblasti genitálií, následne
jej vyzliekol nohavičky a vnikal jej dvoma prstami do vagíny, kedy mu maloletá K..H.., J.. XX.X.XXXX

povedala, že ju to bolí a požiadala ho, aby s tým prestal, čo spravil a upustil od ďalšieho konania, teda
k pohlavnému styku s maloletou nedošlo, hoci vedel, že nedovŕšila 15- ty rok veku,

t e d a
v bode 1
- vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,
v bode 2
- osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

č í m s p á ch a l
v bode 1
- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 2
- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 /tri/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere
5 /päť/ rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť v skúšobnej
dobe sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom, programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranné sexuologické
liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 13.12.2019 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 430/19/3304 - 70 zo dňa 13.12.2019 na obžalovaného K. H., J.. XX.XX.XXXX I. K.,
pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na

skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.01.2020 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods.

5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h)
Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný
odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno

g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno
Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“, prokurátor navrhol vyhlásenie o

vine prijať a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu
priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia.
Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, pretože v bode 1 vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť

rokov a v bode 2 osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm.
a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle - dolus directus, keďže obžalovaný
chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť
konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane

mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich
pohlavnej nedotknuteľnosti.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie k výroku o treste a ochrannom opatrení a to
čítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia
vypracovaného znalkyňou S.. O. U. - Š., č. 34/2019 a jeho Doplnku č. 47/21019 podľa § 268 ods. 2

Trestného poriadku, správy o povesti obžalovaného, správy z Ústavu na výkon väzby Ilava, evidenciu
priestupkov, odpis z registra trestov v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku. Ďalej boli na
hlavnom pojednávaní vykonané ďalšie dôkazy, ako sú uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo
dňa 14.01.2020.
Z prečítaného Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia

vypracovanéhoznalkyňouS..O.U.-Š.Q.I.,č.34/2019ajehoDoplnkuč.47/21019,ktorýbolprečítanýso
súhlasom prokurátora a obžalovaného vyplynulo, že somatosexuálne je obžalovaný mužského pohlavia,
s v detstve neriešenou fimózou. Obžalovaný v čase spáchania trestného činu psychiatrickým ochorením
v najvlastnejšom zmysle netrpel. Zo psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nebezpečný nie
je a psychiatrická liečba nie je potrebná. Nemá skreslené vnímanie reality ani bludné myšlienky a

nemá ani nemal paranoidné vnímanie sveta a života. Nemal poruchy pamäti a ani závažnú poruchuintelektu. Jeho osobnosť je senzitívna, submisívna, jeho intelekt sa nachádza v priemernom pásme.
Obžalovaný v čase spáchania trestného činu bol schopný rozpoznať protiprávnosť skutku a netrpí
takým typom psychiatrického ochorenia, ktoré by podstatným spôsobom ovplyvnilo jeho rozpoznávacie

a ovládacie schopnosti. Sexodiagnostickým vyšetrením bola zistená prítomnosť sexuálnej deviácie
- hebefílie. Obžalovaný nemá jasnú predstavu o tom, čo je v jeho deviácii problematické a nebol
preto schopný túto deviáciu realizovať v medziach zákona. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že
je heterosexuálne orientovaný, vo svojej erotickej preferencii a apetencii má tínedžerky - hebefilky,
erotickú preferenciu pubertálnych dievčat. Párovanie s dospelou ženou je kvôli deviácii sťažené. V

dvorení dospelej žene je neobratný, neistý. V párovaní s dievčaťom vie neúplne dvorenie, nadbiehanie
využiť na zblíženie. Nebolo zistené, že by sexualita obžalovaného niesla známky sexuálnej agresivity.
Jeho správanie tempore criminis bolo motivované hebefíliou, ktorá sama o sebe nemá dostatočné
fixované zábrany voči neúplnému párovaniu. U obžalovaného nie sú známky pedofilnej proceptivity
ani známky sexuálnej agresivity. PPG vyšetrenie potvrdzuje heterosexualitu a preferenciu nezrelých
dievčenských objektov pred dospelými ženami a všeobecne ukazuje slabú vyberavosť sexuálneho

systému, nepotvrdzuje pedofilnú orientáciu ani sexuálnu agresivitu. Závislosť od alkoholu, či iných
psychotropných látok psychiatrickým vyšetrením u obžalovaného zistená nebola. Znalkyňa v znaleckom
posudku odporučila, aby sa obžalovaný podrobil ochrannej sexuologickej liečbe ambulantnou formou.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného K. H. vyplýva, že bol doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z výpisu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný K. H. doposiaľ nemá žiadne záznamy.

Zo správy o povesti mesta Piešťany vyplýva, že obžalovaný K. H. S. K. K. riešený nebol.
Zo správy z Ústavu na výkon väzby F. vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovaného počas doby
vo výkone väzby je na požadovanej úrovni. Prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy
a nariadenia personálu plní a správa sa slušne. Nedovolenej činnosti sa nedopustil, disciplinárne riešený
nebol.Vosvojomvoľneprejavujepozitívnypostojazáujemotrávenievoľnéhočasu.Záveromjevspráve

uvedené, že si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby
je bezproblémový.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa§36písm.j)Trestnéhozákonapoľahčujúcouokolnosťoujeto,ževiedolpredspáchanímtrestného

činu riadny život
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej

sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnejčinnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide

o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie

pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a

to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému ako druh trestu podmienečný úhrnný
trest odňatia slobody podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom

a so skúšobnou dobou vo výmere 5 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej
dobe. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
u obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaný
pred spáchaním predmetného trestného činu viedol riadny život, ďalej podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a tiež podľa § 36 písm. n) Trestného

zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúce okolnosti
zistené neboli žiadne. Trest ukladal súd ako úhrnný, nakoľko spáchal druhovo dva rovnaké trestné činy.
Nejde však o pokračovací trestný čin v zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákona, lebo časový odstup
medzi skutkom medzi skutkami je približne tri a pol roka a teda nespája ich objektívna súvislosť v čase.
Ide o dva samostatné skutky. Súd nepriznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)

Trestného zákona, keďže práve táto okolnosť podmieňuje uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona. Pri úvahách o uložení podmienečného trestu sa súd spravoval nasledovnými
úvahami. Súd prihliadol na samotný postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, teda, že sa
k spáchaniu priznal, trestný čin oľutoval, napomáhal pri jeho objasňovaní v priebehu celého trestného
konania a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný v oboch bodoch obžaloby. Z odpisu z

registratrestovsúdzistil,žeobžalovanýdoposiaľnebolsúdnetrestaný.Z registrapriestupkovasprávyo
povesti z miesta bydliska vyplýva, že doposiaľ nemá žiadne priestupkové záznamy. Zo správy z Ústavu
na výkon väzby Ilava vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovaného počas doby vo výkone väzby
je na požadovanej úrovni a priebeh výkonu väzby je bezproblémový. Z psychiatrického znaleckéhoposudku bolo zistené, že z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Súd v
tej to súvislosti považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný bol pôvodne stíhaný „iba“ pre skutok pod
bodom 2 a v priebehu konania sa sám priznal ku skutku pod bodom 1 uvedenom vo výroku predmetného

rozsudku. Súd pri rozhodovaní zohľadnil tiež výsledky znaleckého dokazovania a teda to, že jeho pobyt
na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Je teda dôvodný záver, že osoba obžalovaného nie je
výrazne kriminálne narušená, aby bolo potrebné na neho vplývať vyšším trestom odňatia slobody, či
dokonca nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je potrebné vziať do úvahy, že obžalovaný bol v
predmetnej veci je ku dňu vyhlásenia rozsudku šesť mesiacov vo väzbe, z ktorej bol hodnotený ako

bezproblémový a ktorú s ohľadom na jej dĺžku pre prevenciu a nápravu obžalovaného súd nateraz
považuje za postačujúcu. Vzhľadom na uvedené okolnosti je preto je na dôvodné uloženie trestu odňatia
slobody s podmienčnym odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu. Z hľadiska dĺžky určenej skúšobnej
doby je podstatnou okolnosťou, že u obžalovaného ide o dva závažného trestné činy, preto súd ukladal
skúšobnú dobu na hornej hranici zákonného rozpätia s probačným dohľadom nad jeho správaním v
skúšobnej dobe za súčasného uloženia povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným

úradníkom alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
čo má zabezpečiť lepšiu socializáciu obžalovaného na slobode a získať náhľad na jeho základný
fyziologickýproblém ariešeniezáťažovýchsituáciispojenýchsosexuálnoudeviáciou-hebefíliou.Podľa
názoru súdu v osobe obžalovaného ide o páchateľa, ktorého nápravu a prevýchovu je možné dosiahnuť
práve podmienečným trestom odňatia slobody. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti
nedopustil. Trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na pomerne dlhú
skúšobnú dobu, kedy na premenu trestu postačí niekoľko priestupkov, hoci aj na úseku dopravy,
porušenieuloženýchprimeranýchpovinnostíobmedzení,jetrestompomerneprísnymahrozbapremeny
podmienečného trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa. Tiež je potrebné

dodať, že i doterajší výkon väzby u obžalovaného, ktorý z pohľadu trestného práva má postavenie
prvopáchaeľa, je dostatočnou výstrahou a poučením do budúcnosti, aby sa vyvaroval akéhokoľvek
ďalšieho obdobného, alebo i iného protispoločensky nežiaduceho a trestnoprávne postihnuteľného,
konania. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd nestotožnil s uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody, ktorý navrhla prokuratúra. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že samotná skutočnosť,

že obžalovaný bol vo výkone väzby nezakladá súdu povinnosť uložiť mu nepodmienečný trest odňatia
slobody.
Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania mu bolo uložené ochranné sexuologické liečenie
ambulantnou formou. Sexodiagnostickým vyšetrením bola zistená prítomnosť sexuálnej deviácie -
hebefílie. U obžalovaného neboli zistené známky pedofilnej proceptivity ani známky sexuálnej agresivity.

Znalkyňa v znaleckom posudku preto odporučila obžalovanému uloženie ochrannej sexuologickej liečbe
ambulantnou formou.
Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle
ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred

páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k
tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Okolnosť, že obžalovaný bol vo výkone väzby nezakladá
súdu povinnosť uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody.
Súdpovažujezapotrebnéobžalovanémuozrejmiťpodstatuinštitútupodmienečnéhoodsúdenia,ktorého
podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého

základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu
určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,
že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade

bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí

akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v
skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti
zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým
podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby,
že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2
Trestnéhozákona,nebudemožné zatrestnýčinspáchanývskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia
podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i
nepodmienečný trest odňatia slobody.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jej doterajší

život a prostredie, v ktorom žije, motív jej konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle
§ 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti
viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj
individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.