Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112216590
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112216590.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta
a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcov: 1/ M. E., J.. X.X.XXXX, bývajúca v G., J. Z. XX, 2/ Z. K.,
nar. XX.X.XXXX, G. I. E.D. J. I. XXX, obaja zastúpený JUDr. Jánom Klimekom, advokátom advokátskej
kancelárie v Prešove, Ul. Sládkovičova 8, proti žalovaným: X/. I. K., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v K., Z.Č.
X, 2/ Z. K., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v K., Z. X, 3/ F. S., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v K., S. X, všetci

zastúpení JUDr. Pavlom Halajom, advokátom advokátskej kancelárie v Revúcej, Námestie Slobody 2,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 13C/115/2012-273 zo dňa 31.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie návrh žalobcov zamietol a zaviazal ich spoločne a nerozdielne nahradiť

žalovanému v 1/ rade trov konania vo výške 770,69 eur, žalovanej v 2/ rade v rovnakej výške a žalovanej
v 3/ rade vo výške 825,66 eur na účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhali, aby súd určil, že žalobkyňa
v 1/ rade a žalobca v 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý po 1/2 k nehnuteľnosti v kat. úz.
X. zapísanej na LV č. XXX, a to k parcele registra C KN, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 308 m2, a žalovaní sú povinní im zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania.

V návrhu uviedli, že uvedená nehnuteľnosť, je súčasťou pôvodnej parcely mpč. XXX/XX, zapísanej
v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX. kat. úz. X., zapísaná na ich právnom predchodcovi O. K.. Na
základe rozhodnutia Pozemkového úradu zo dňa 5.10.1993, č.j. 2356/92-Buj./124 a rozhodnutia zo
dňa 21.6.1994 č.j. 2356/92-Buj./150 boli žalobcom, ako aj ich vtedy ešte žijúcej matke S. K., pôvodne
konfiškovanénehnuteľnostivtejtozápisnicivydané.S.K.medzičasomzomrelaanazákladededičského
rozhodnutia 13D/60/2003 žalobcovia jej podiely zdedili. Napriek uvedenému sú žalovaní vedení ako

podieloví spoluvlastníci uvedenej nehnuteľnosti, na ktorej majú postavenú rekreačnú chatu súpisné číslo
XXX. Stavbu spolu s pozemkom nadobudli žalovaní zmluvou v roku 2003 od SAD, a.s., Prešov. Pokiaľ
sa týka pozemku parcely CKN č. XXX, túto nemohli žalovaní právoplatne nadobudnúť z dôvodu, že
prevodca SAD Prešov, a.s. nemohol byť právoplatným vlastníkom tejto parcely, ale iba stavby, nakoľko
po konfiškácii majetku právneho predchodcu žalobcov O. K. tento prešiel na štát a bol v správe Štátnych
lesov, š.p.. Až následne v roku 1990 od Východoslovenských lesov, š.p. Košice, Československá

štátna automobilová doprava, š.p., Košice nadobudol právo hospodárenia. Československá štátna
automobilová doprava, š.p., Košice sa tak nestala vlastníkom nehnuteľnosti, ale iba subjektom, ktorý
hospodáril na majetku štátu. V rámci reštitúcie štát vydal konfiškovaný majetok reštituentom, a takto
sa vlastníkmi pozemku, na ktorom stojí chata, stali žalobcovia. Ďalej uviedli, že obdobný prípad už
bol prejednávaný na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní sp.zn. 12C/306/1995 a právoplatným
rozsudkom zo dňa 19.12.2007 súd určil žalobcom vlastníctvo k parcele CKN č. XXX vo výmere 375

m2. V stanovisku doručenom súdu 7.8.2012 žalobcovia doplnili, že žalovaní, ktorí nadobudli vlastnícke
právo k stavbe - rekreačnej chate, zrejme neboli informovaní predávajúcim SAD Prešov, a.s. o všetkýchskutočnostiach týkajúcich sa pozemku, na ktorom je stavba postavená. SAD, š.p., Prešov po tom, čo im
bolivydanépozemkyvtejtočasti,kdejepostavenáchata,uzavrelsniminájomnúzmluvudňa16.7.1997.
Právny predchodca žalovaných preto nemohol byť skutočným vlastníkom parcely č. 887 (zrejme parc.

č. 877). Preto aj námietka vydržania nie je dôvodná, keďže ich právny predchodca nebol ohľadom
vlastníctva k spornej parcele dobromyseľný.

2. Žalovaní s návrhom nesúhlasili. Namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov,
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, z opatrnosti aj nadobudnutie dotknutej

nehnuteľnostivydržaním(započítajúcdovydržacejdobyidobromyseľnúdržbuichprávnehopredchodcu
- Slovenská autobusová doprava Prešov, a.s.), a nepravdivosť skutkových tvrdení žalobcov o tom,
že vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti bolo žalobcom a právnemu predchodcovi žalobcov
vydané rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu v Prešove, a že spoluvlastnícky podiel k nej
následne zdedili. Poukázali na to, že dotknutá nehnuteľnosť - pozemok parcela č. CKN XXX, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 308 m2 nebol v týchto reštitučných rozhodnutiach

uvedený. V čase vydania oboch reštitučných rozhodnutí nebola dotknutá nehnuteľnosť v správe
Východoslovenských lesov, š.p., Košice, ani Poľnohospodárskeho družstva Lemešany, ktorí boli v týchto
rozhodnutiach označení ako povinné osoby. Podľa tvrdenia samotných žalobcov nadobudol správu
dotknutej nehnuteľnosti štátny podnik Československá štátna automobilová doprava, a to ešte v roku
1990. Preto ani v prípade, že by dotknutá nehnuteľnosť bola v reštitučných rozhodnutiach uvedená,

takéto rozhodnutia nemohli nikdy nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko neboli doručené povinnej osobe, s
ktorou sa vôbec nekonalo. Obe rozhodnutia neobsahujú špecifikáciu nehnuteľností podľa stavu platnom
v katastri nehnuteľností v čase ich vydania, ale len uvedenie mpč parciel z bývalých pozemnoknižných
vložiek. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na nájomnú zmluvu medzi nimi a SAD, a.s. Prešov, predmetom
nájmu bol pozemok odlišný od dotknutej nehnuteľnosti, a to pozemok parcela č. D. XXX.

3. Písomným podaním doručeným súdu 1.10.2012 žalobcovia korigovali svoje pôvodné tvrdenie
ohľadom toho, z ktorej pôvodnej pozemnoknižnej parcely bola vytvorená žalovaná parcela č. XXX tak, že
sporná parcela tvorí súčasť pôvodnej mpč XXX. K námietkam žalovaných uviedli, že predmetná parcela
nebola v reštitučných rozhodnutiach konkrétne uvedená, keďže táto, ako aj rad ostatných parciel v tejto

lokalite, kde sú postavené chaty, tvoria súčasť pôvodenj parcely EKN a boli zakreslené iba pre evidenčné
účely s tým, že táto parcela, ako aj ostatné, neboli vyhotovené na základe geometrických plánov, ktorými
by sa vyriešilo právne odčlenenie týchto parciel z pôvodnej mpč parcely.

4. V nadväznosti na túto úpravu skutkových tvrdení žalobcov žalovaní na pojednávaní 21.11.2011

poukázali na to, že žalobcovia svoje vlastnícke právo opierajú o rozhodnutie pozemkového úradu z
21.6.1994,ktorésaviaženastavvedenývbývalejpozemkovejknihe,auviedli,žeparcelač.XXX,oktorú
sa v tomto spor jedná, bola už predtým z parcely č. XXX, ktorá bola rozhodnutím vydaná, odčlenená,
a vlastnícke právo žalobcov preto nemohlo byť založené týmto rozhodnutím. Neskôr k tomu doplnili, že
z tohto rozhodnutia Pozemkového úradu v Prešove zo dňa 21.6.1994 vyplýva, že oprávneným osobám

(žalobcom) sa vydávajú pozemky z pozemnoknižnej vložky č. 120, okrem iného i pozemok mpč XXX,
pričomzpozemnoknižnejvložkyč.XXXprek.ú.X.vyplýva,žetentopozemokbolodpísanýdňa6.9.1960
pod č. d. XXXX do novej vložky č. 180, a predmetné rozhodnutie je preto podľa žalovaných minimálne
vo vzťahu k pozemku mpč XXX nevykonateľným paaktom.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/115/2012-157 zo dňa 27.3.2013 tak, že žalobu zamietol
s poukazom na to, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov podľa žaloby malo byť
rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov zo dňa 21.6.1994. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že parcela
č. XXX, pôvodne ako súčasť väčšej parcely, bola právnemu predchodcovi žalobcov skonfiškovaná.
Navrátenie vlastníckeho práva bolo možné na základe prijatého zákonodarstva po roku 1989

rozhodnutiami príslušných pozemkových úradov. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že už v roku
1992 bola z pôvodnej mpč parcely XXX odčlenená parcela číslo XXX vo výmere 308 m2 a o túto výmeru
bola výmera pôvodnej mpč XXX znížená. Až následne, teda v roku 1994, bolo vydávané rozhodnutie, o
ktoré žalobcovia opierajú svoje vlastnícke právo. V tomto rozhodnutí je uvedená parcela mpč XXX ako
parcela,kuktorejvlastníckeprávopatrížalobcom.Zuvedenéhojevšakzrejmé,žesúčasťoutejtoparcely

v čase vydávania rozhodnutia už nebola žalovaná parcela číslo XXX, preto mal súd za preukázané,
že k vydaniu tejto parcely žalobcom nedošlo. Súd ďalej doplnil, že rozhodnutie Pozemkového úradu
Prešov z 21.6.1994 trpí aj tou chybou, že ako s povinnou osobou sa konalo s Poľnohospodárskym
družstvom Lemešany, ktoré však nebolo užívateľom uvedenej nehnuteľnosti, a teda nebolo povinnouosobou. Túto parcelu totiž užívala Československá štátna automobilová doprava, š.p. Rozhodnutie
Pozemkového úradu z 21.6.1994 nemohlo spôsobiť zánik vlastníckeho práva zapísaných vlastníkov
(ČSAD, š.p.). Správne rozhodnutie môže mať účinky len pre účastníkov konania s tým, že pri opačnom

výklade by nastala situácia, že by vlastnícke právo bolo odňaté niekomu, kto nebol účastníkom konania
a nemohol sa brániť. Súd tiež uviedol, že v tejto veci nemôže akceptovať právny názor vyslovený v
konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12C/ 306/95, pretože nie je možné
posúdiť, že v uvedenej veci boli totožné skutkové okolnosti ako v prejednávanej veci.

6. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 11Co/57/2013 zo dňa 6.2.2014
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
krajský súd uviedol, že ak žalobcovia poukazovali na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica
sp.zn. 12Co/306/95 z toho dôvodu, že išlo o totožné skutkové okolnosti a tiež právne posúdenie,
potom bolo úlohou súdu prvého stupňa tento spis zadovážiť a s jeho obsahom sa oboznámiť. Je to
dôležité preto, lebo z pripojeného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/95/2008,

ktorým bolo uvedené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica preskúmavané a ktorý rozsudok
okresného súdu vo veci samej potvrdil, v dôvodoch konštatuje, že podľa názoru dovolacieho súdu je
výrok právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu, ktorým bolo žalobcom priznané vlastnícke právo
k pozemku v k.ú. Ličartovce zapísanému v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX ako parcely č. XXX
pasienok vo výmere 4.517 m2 dostatočne určitý a spôsobilý byť predmetom zápisu vlastníckeho práva v

katastrinehnuteľnostivprospechžalobcov.Označenímpozemkuúdajmizevidencievpozemkovejknihe
bol totiž pozemok dostatočne identifikovaný takým spôsobom, že je možné jeho reálne vymedzenie ako
časti zemského povrchu, ku ktorej bolo žalobcom priznané vlastnícke právo. Nemôžu preto vzniknúť
pochybnosti o tom, že žalobcom bolo priznané vlastnícke právo k celému pozemku označenému ako
pozemnoknižná parcela č. XXX. Na tento dôsledok právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu

nemá vplyv okolnosť, že parcela č. XXX bola z vložky č. XXX pozemkovej knihy vedenej pre k.ú. X.
odpísaná do vložky č. XXX, a že časť pozemku bola v roku 1990 ako samostatný pozemok zapísaná
do evidencie nehnuteľností pre k.ú. X. na LV č. XXX ako parcela č. XXX zastavaná plocha vo výmere
375 m2. V súvislosti so spochybňovaním správnosti právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu
dovolací súd považoval za opodstatnenú námietku dovolateľov poukazujúcu na právny názor, podľa

ktorého mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
správneho aktu. Nadobudnutie vlastníctva právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu patrí medzi
tzv. originárne spôsoby nadobudnutia vlastníctva. Tak tomu je i v prípadoch nadobudnutia vlastníctva
oprávnenými osobami podľa reštitučných zákonov, teda aj v prípade rozhodnutia pozemkového úradu o
určenívlastníctvapodľaustanovenia§9ods.4zákonač.229/1991Zb.,ktorémákonštitutívnycharakter.

Takéto právoplatné rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré konštituuje vlastníctvo, má nutne ako každý
originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva za následok absolútny zánik vlastníctva predchádzajúceho
vlastníka a vylučuje ho, pokiaľ však takéto rozhodnutie štátneho orgánu nebolo zákonným spôsobom
zrušené. S poukazom na ust. § 135 ods. 1, 2 O.s.p. okresný súd bol viazaný vo veci právoplatným
rozhodnutím Pozemkového úradu v Prešove zo dňa 21.6.2004 č.j. 2356/92-Buj./150, ktorým bolo

priznané žalobcom vlastnícke právo aj k predmetnému pozemku s tým, že nebolo možné prihliadnuť
na námietku odvolateľov, že rozhodnutie pozemkového úradu bolo vydané voči osobe, ktorá nebola
povinnou osobou. Zákon umožňuje fyzickej alebo právnickej osobe, s ktorou sa v správnom konaní
nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako účastníkom malo konať, podať žalobu na preskúmanie
zákonnosti tohto rozhodnutia a postupu. Pokiaľ zákon takejto dotknutej osobe priznáva právo podať

žalobu na okresnom súde, výkladom opaku tohto ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie, ktoré bolo
vydané voči osobe, ktorá povinnou osobou nebola a nebolo vydané voči osobe, ktorá bola povinnou
osobou, nie je nulitný správny akt.

7. Krajský súd v Prešove ďalej uviedol, že z obsahu rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

15Co/95/2008 vyplýva, že posudzoval skutkovo i právne rovnakú vec, pričom účastníkmi tohto konania
boli žalobcovia, a teda z hľadiska právnej istoty i z hľadiska predvídateľnosti rozhodnutí bolo treba
sa nepochybne so spisom uvedenej spisovej značky oboznámiť, pretože jedným z atribútov právneho
štátu je, aby rozhodnutia súdov boli predvídateľné a aby vo veciach, ktoré vychádzajú z rovnakého
skutkového základu, boli súdmi posudzované rovnako aj po právnej stránke. Po vrátení veci súd prvého

stupňa vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav, podľa ktorého medzi účastníkmi nebolo sporné, že v
pozemkovej knihe vo vložke č. XXX k pozemnoknižnej zápisnici k.ú. X. bola v minulosti zapísaná, okrem
iného, parcela mpč XXX kultúra lúka hrubý les vo výmere 8.434 m2. Jej vlastníkom bol O. K., pričom
táto nehnuteľnosť mu bola neskôr skonfiškovaná. Nehnuteľnosť v k.ú. X. zapísaná v súčasnosti na LV č.XXX, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 308 m2, ktorá je predmetom tohto konania
bolavtomčasejejsúčasťou.PodľasprávySprávykatastraPrešovparcelač.XXX,k.ú.X.bolavytvorená
geometrickým plánom č. 243-311-62-90 v roku 1990 na základe právneho titulu - žiadosti o zápis

vlastníctva zo dňa 14.2.1992 žiadateľa ČSAD, š.p. Košice a zapísaná do LV XXX. Podľa obsahu tohto
listu vlastníctva bol uvedený zápis na ňom vyznačený pod položkou výkazu zmien 8/92. Rozhodnutím
Pozemkového úradu Prešov zo dňa 21.6.1994 bolo žalobcom ako oprávneným osobám podľa § 4 ods.
2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. priznané vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam v k.ú. X.: vložka č.
XXX, mpč XXX, XXX-XXX, XXX, XXX, medzi nimi aj mpč XXX výmera 8.434 m2 kultúra lúka, každému v

podiele 1/2. Podľa LV XXX k.ú. X. sú v súčasnosti vedení ako podieloví spoluvlastníci sporného pozemku
žalovaní s titulom nadobudnutia kúpna zmluva I. XXXX/XXXX. Podľa predloženej kúpnej zmluvy zo dňa
12.5.2003 sporný pozemok nadobudli ako kupujúci kúpou od Slovenskej autobusovej dopravy Prešov,
a.s. ako predávajúceho, vklad povolený dňa 5.6.2003 pod č. V XXXX/XX. V zmysle zápisov zmien na
tomto liste vlastníctva bola právnym predchodcom predávajúceho predtým SR - Slovenská autobusová
doprava, š.p. Táto v minulosti podľa nájomnej zmluvy dňa 16.7.1997 ako nájomca uzavrela so žalobcami

a S. K. ako prenajímateľmi nájomnú zmluvu, podľa ktorej žalobcovia prenechali nájomcovi (Slovenská
autobusová doprava, š.p.) na dočasné užívanie nehnuteľnosť - pozemok k.ú. X., na parcele č. XXX,
zastavaná plocha 51 m2, manipulačný priestor 279 m2 za účelom dočasne užívať predmetnú plochu na
rekreačné účely v oblasti rieky N.. Podľa listov z roku 2002 oboznámených na pojednávaní 21.11.2011
žalobcovia v nadväznosti na to, nájomné žiadali aj od právneho predchodcu žalovaných Slovenskej

autobusovej dopravy Prešov, a.s.

8. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva zo dňa 12.11.1996 a právoplatným 12.12.1996 bola povolená obnova konania
ukončeného právoplatným rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu v Prešove č.j. 2356/92-Buj./150

zo dňa 21.6.1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.7.1994. Následne Okresný úrad v Prešove vydal
rozhodnutie zo dňa 14.1.1997 a rozhodnutie zo dňa 6.3.1997, podľa ktorých žalobcovia ako oprávnené
osoby spĺňajú podmienky § 6 ods. 2 z.č. 229/1991 Zb., a oprávneným osobám sa nevydáva časť
nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX parcela č. mpč XXX - časť parcely KN č. XXX
vo výmere 4.744 m2 v k.ú. X. podľa Geometrického plánu č. 49/95 zo dňa 17.1.1995 a parcela č. KN

XXX/X a XXX spolu vo výmere 618,44 m2 v k.ú. X. podľa Geometrického plánu 254/97 zo dňa 6.3.1997,
a následne aj rozhodnutie zo dňa 17.3.1998, podľa ktorého žalobcom ako oprávneným osobám sa
nevydáva časť pôvodných nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX v k.ú. X., medzi
ktorými bola uvedená aj parcela č. mpč XXX vo výmere 2.242 m2 v pôvodnej kultúre lúka, hrubý les
bez ďalšej špecifikácie, v podiele každého z nich 1/2. Zmenšenie výmery indikuje aj vyjadrenie Správy

katastra Prešov zo dňa 23.10.2012 o tom, že parcela č. XXX má inú výmeru na základe spracovania
ROEPX.aspresneniavýmerypritomtokonaní.ZparcelympčXXXbolaodpočítanávýmeraprivytváraní
parciel CKN pod stojacími chatami napr. aj CKN XXX (k čomu Správa katastra Prešov zároveň priložila
geometrický plán o jej vytvorení) a časť parcely je zabratá vodným tokom parcela CKN XXX vlastník
podľa LV XXX. Uvedené podporuje aj vyjadrenie žalobkyne v 1/ rade na pojednávaní 31.3.2015 vo

vzťahu k zmenám vo výmere uvedenej parcely, podľa ktorého k uvedeným zmenám dochádzalo tým, že
subjekty, ktoré mali právo hospodárenia na týchto pozemkoch, si neskôr poodpisovali rôzne časti parciel,
a tak vznikol uvedený rozdiel, a uvedené bolo dotknuté tiež napríklad posunom rieky, ktorá meandrovala,
z toho dôvodu nebola vydaná parcela v pôvodnej výmere. Aj podľa ďalšieho oznámenia Okresného
úradu Prešov duplicitný záznam pozemku UO EKN XXX s pozemkom parcela CKN XXX neevidujú.

Vlastníctvo k parcele CKN XXX bolo zaevidované v LV XXX už v r. 1992 na základe žiadosti ČASD,
n.p. Košice a predloženej Hospodárskej zmluvy o prevode práva hospodárenia k predmetnej parcele.
Vlastníctvo k parcele UO EKN XXX je v LV XXX evidované po spracovaní ROEP mimo hraníc pozemkov,
ktoré sú už vpísané v LV registra CKN, a teda aj mimo hraníc parcely CKN XXX. Polohové a geometrické
určenie parcely CKN bolo zadefinované pri mapovaní a je podľa katastrálneho zákona záväzným

údajom katastra nehnuteľností. Nakoľko je to záväzný údaj, spracovateľ registra hranice parcely CKN
musel rešpektovať a do operátu sa teda zapísala EKN XXX mimo plochu, ktorá je vysporiadaná v registri
CKN. Z informatívnej grafickej identifikácie parciel Správy katastra Prešov i fotokópie mapy určeného
operátu Okresného úradu Prešov vyplýva, že parcela CKN XXX je v nich evidovaná na okraji - hranice
(nievovnútri)parcelympčXXX,alomovébodyahraniceparcelyXXXsúvnichevidovanéibapoobvode

parcely XXX spoločne s jej hranicami, a teda že parcela XXX podľa mapy určeného operátu parcelu
XXX nezahŕňa. Ďalej v odôvodnení súd citoval ustanovenie § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
ďalej ustanovenie § 9 ods. 1 a 4, ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., ustanovenie §
135 ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 63 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a ďalej § 64ods. 3 uvedeného zákona. Ďalej uviedol, že v prejednávanom prípade žalobcovia svoje vlastnícke
právo k spornému pozemku odvodzujú od originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím
Pozemkového úradu Prešov zo dňa 21.6.1994 s poukazom na to, že na základe tohto rozhodnutia im

boli vydané nehnuteľnosti uvedené v tejto zápisnici, teda priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území X. vložka č. XXX, medzi inými aj mpč XXX výmera 8.434 m2 kultúra lúka, ktorej
súčasťou je aj sporný pozemok. Vychádzali z toho, že na základe uvedeného rozhodnutia im bolo
priznané vlastnícke právo k celému pôvodnému skonfiškovanému pozemku určenému parcelou č. XXX
v pozemnoknižnej vložke XXX vo výmere 8.434 m2. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že tento

bol po konfiškácii neskôr ešte pred rozhodnutím Pozemkového úradu Prešov o priznaní vlastníckeho
práva k nemu odpísaný do vložky 180 a poznačený aj ďalšími právnymi zmenami, a navyše sporný
pozemok nebol podľa v tom čase platných údajov katastra v tomto rozhodnutí výslovne uvedený. Okrem
týchto nedostatkov je zrejmé, že sporný pozemok bol v tom čase v držbe inej než v rozhodnutí uvedenej
povinnej osoby, s ktorou sa nekonalo, a preto by sa naňho toto rozhodnutie nemalo vzťahovať, resp. vo
vzťahu k nemu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. V súvislosti uvedenými s nedostatkami rozhodnutia

správneho orgánu však súd prvého stupňa uviedol, že treba súhlasiť s názorom, že súd v tomto konaní
nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov a je nimi viazaný, a pokiaľ sú tieto
vydané v medziach ich právomoci a sú dostatočne určité, upravujú a preukazujú práva a povinnosti z
nich vyplývajúce a nemožno ich žiadnym spôsobom modifikovať. V danom prípade však tomu tak nie
je. Z neskoršieho rozhodnutia Okresného úradu Prešov vyplýva, že rozhodnutie, z ktorého žalobcovia

odvodzujú svoje vlastnícke právo, bolo neskôr dotknuté obnovou konania a následným rozhodnutím zo
dňa 17.3.1998 sa časť pôvodných nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX v k. ú. X.,
medzi ktorými bola uvedená aj parcela mpč XXX vo výmere 2.242 m2 v pôvodnej kultúre lúka, hrubý
les žalobcom nevydala. Z uvedeného je zrejmé, okrem toho, že po povolení obnovy konania novým
rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie správneho orgánu zrušilo a že v nadväznosti na obnovu

a iba čiastkové dodatočné rozhodnutie nie je explicitne zrejmé obsahové vyčerpanie celého predmetu
správneho konania, že žalobcom sa minimálne časť pôvodnej parcely mpč 325 vo výmere 2.242 m2
nevydala.Tátočasťpritomvovýrokutohtorozhodnutiasprávnehoorgánuniejenijakovymedzená(napr.
odkazom na konkrétny geometrický plán tak, ako tomu bolo v rozhodnutiach Okresného úradu Prešov o
nevydaní nehnuteľností vo vzťahu k žalobcom zo dňa 14.1.1997 a 6.3.1997), a je tak možné, tak, ako to

napokon vyplýva aj z evidencie katastra nehnuteľností o dôvodoch zmenšenia pôvodnej výmery parcely
mpč XXX, že zahŕňa aj sporný pozemok, čo by napokon zrejme zodpovedalo aj riadnej aplikácii ust. § 11
ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 229/1991 Zb. V každom prípade však konkrétne vymedzenie nevydanej, a
teda ani ostatnej časti parcely mpč. XXX z tohto rozhodnutia zrejmé nie je, a z uvedeného teda vlastnícke
právo žalobcov ku konkrétne vymedzenej časti tejto parcely, vrátane spornému pozemku, z rozhodnutia

Pozemkového úradu Prešov zo dňa 21.6.1994 bez ďalšieho konkrétne nevyplýva.

9. Výrok rozhodnutia štátneho orgánu je z hľadiska ustálenej judikatúry súdov najdôležitejšou časťou
rozhodnutia, a preto musí byť jasný, presný a určitý tak, aby z jeho formulácie bolo bez pochýb
zrejmé rozhodnutie štátneho orgánu. V danom prípade však tomu tak nie je. Z výroku rozhodnutia

pozemkového úradu záver o vlastníckom práve žalobcov k spornému pozemku nijako nevyplýva. Tento
záver je pritom kompatibilný aj s názorom Najvyššieho súdu SR citovaný v rozhodnutí Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/95/2008 v obdobnej veci. V danom prípade totiž vlastnícke právo po
obnove konania nebolo priznané k celému pozemku označenému ako pozemok knižná parcela č. XXX.
Pôvodne vydaný pozemok zmenšený o nevydanú neidentifikovanú časť nie je dostatočne identifikovaný

takým spôsobom, aby bolo možné jeho reálne vymedzenie ako časti zemského povrchu, ku ktorej
bolo žalobcom priznané vlastnícke právo. Tento pozemok z výroku rozhodnutia pozemkového úradu
po obnove konania nemožno nijako individualizovať, a teda ani posúdiť, či zahŕňa aj sporný pozemok.
Inými slovami, po povolení obnovy konania a novom rozhodnutí je pôvodné rozhodnutie o vydaní
nehnuteľností zrušené, a ak by aj pri krajne extenzívnom výklade sa pripustilo, že pôvodné rozhodnutie v

nedotknutej časti platí a v správnom konaní vo veci vydania nehnuteľnosti je tak rozhodnuté o celej veci,
čo s poukazom na obnovu konania a následné nevyčerpanie explicitne celého predmetu konania pri
posudzovaní určitosti rozhodnutí štátnych orgánov môže vyvolávať pochybnosti, toto rozhodnutie je po
jeho zmene novým rozhodnutím o nevydaní neidentifikovanej časti nehnuteľnosti neurčité a neumožňuje
posúdiť, či zahŕňa aj sporný pozemok. Identita a určitosť vlastníckeho práva žalobcov vo vzťahu k

spornému pozemku tak z predloženého rozhodnutia štátneho orgánu nie je zrejmá. Nič by na tom
nezmeniloanižalobcamipožadovanédoplneniedokazovaniadopytomnasprávukatastranehnuteľností
o tom, ktorých konkrétnych plôch sa rozhodnutie pozemkového úradu o nevydaní časti nehnuteľnosti
týka, nakoľko jej záznamy majú len evidenčný charakter, k uvedenému rozhodnutiu nebol predloženýgeometrickýplánasprávakatastraniejeoprávnenázáväznevykladaťrozhodnutiapozemkovéhoúradu,
teda od nej nemožno očakávať bližšie objasnenie veci. Pritom správa katastra už v predchádzajúcej
správe sa vyjadrila, že duplicitný záznam pozemku UO EKN XXX so sporným pozemkom neevidujú.

Z týchto dôvodov preto súd návrh s poukazom na domnienku platnosti aktuálne zapísaných údajov
katastra nehnuteľností dokiaľ sa nepreukáže opak, pre nepreukázanie vlastníckeho práva žalobcov
musel zamietnuť.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal

žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech náhradu trov konania.

11. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia a navrhli tento zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a
f) O.s.p.. Poukázali na to, že žalobu zamietol na tom základe, že v konaní nebolo preukázané, že
by parcela CKN XXX, zapísaná na LV XXX vo výmere 308 m2 im bola vydaná v rámci reštitučného

konania. Súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, a napriek návrhu na
doplnenie dokazovania navrhnuté dôkazy nevykonal a neupresnil tak skutkový stav, pričom tento deficit
nahradil vlastnou úvahou. Za rozhodujúce skutkové, ako aj právne skutočnosti považovali rozhodnutie
Pozemkového úradu Prešov zo dňa 21.6.1994 č.j. 2356/92-Buj./150, ktorým im medziiným bola vydaná
aj parcela č. XXX, zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. X.. Toto rozhodnutie bolo korigované

ďalším rozhodnutím Pozemkového úradu Prešov, zo dňa 17.3.1998, ktorým bolo rozhodnuté, že sa
výmera 2.242 m2 z parcely mpč 325 nevydáva. V tomto rozhodnutí ani ako príloha a ani v celom spise
Pozemkového úradu nie je konštatované, ktoré konkrétne plochy sú zahrnuté do výmery 2.242 m2,
a teda či aj plocha 308 m2, zodpovedajúca parcele CKN č. XXX. Túto skutočnosť aj samotný súd v
dôvodoch konštatuje, ale bez bližšieho odôvodnenia súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania, aby

sa skúmala otázka, ktoré konkrétne plochy z pôvodnej parcely mpč XXX boli zahrnuté do výmery 2.242
m2. Súd si tu pomohol oproti takémuto skutkovému stavu konštatovaním, že v takomto prípade platí
stav zapísaný v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa ignoroval ostatné listinné dôkazy, ktoré sa
nachádzajú v pripojenom spise pozemkového úradu, kde v samotnom rozhodnutí zo dňa 17.3.1998
sa konštatuje, že návrh na povolenie obnovy podala žalobkyňa v 1/ rade a podávala ho z dôvodu,

že na reštituovaných pozemkoch sa nachádza vodný tok, a takto tie pozemky im nie je možné vydať.
Samotné rozhodnutie konštatuje, že sa zabezpečoval kartografický podklad pre určenie rozlohy, ktorá sa
nevydáva. Tento kartografický podklad nie je súčasťou spisu pozemkového úradu, a preto bol dôvodný
ich návrh na doplnenie dokazovania, aby sa táto okolnosť zistila, a to prostredníctvom Správy katastra
Prešov (teraz už Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor). Pokiaľ sa súd prvého stupňa odvolal na stav

zapísaný v katastri nehnuteľností, a tento považoval za platný, tak považovali za potrebné zohľadniť pri
posudzovaní tejto veci aj to, že od účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., a teda od 24.6.1991 právnické, ako
aj fyzické osoby, na ktorých bolo zapísané vlastníctvo, prípadne mali v držbe alebo v užívaní pozemky,
podliehajúce tomuto reštitučnému zákonu, nemali robiť žiadne dispozičné kroky s nehnuteľnosťami a
ani kataster nehnuteľností nemal povoľovať vklady do katastra na ďalších vlastníkov, čo je aj prípad

ohľadne parcely CKN č. XXX. Všetky dispozičné úkony po tomto dátume sú v rozpore so zákonom, a
teda sú neplatné. Samotný kataster nehnuteľností už nemal vykonať zápisy na právnych predchodcoch
žalovaných. Na dôkaz tohto v prílohe predložili kópiu prípistu Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa
9.4.1996 č. 1128/96-430, adresovaný Z.. Y. N., ktorý v priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom
súdevBanskejBystricipodsp.zn.12C/306/95dávalpodnetnapreskúmaniemimoodvolaciehokonania,

a táto listina je aj súčasťou pripojeného spisu Pozemkového úradu Prešov. Preto žalovaní nemohli
platne nadobudnúť vlastníctvo k parcele CKN č. XXX v k.ú. X.Y.Q.. Súd na jednej strane konštatoval,
že bolo povinnosťou žalobcov preukázať rozhodujúce skutočnosti ohľadne uplatneného nároku, ale na
druhej strane nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré uviedli, ako na pojednávaní dňa 31.3.2015, tak aj v
písomnom podaní zo dňa 24.3.2015. Podľa žalobcov sa súd musí vysporiadať so všetkými okolnosťami,

ktoré vyšli v konaní najavo a v dôvodoch rozsudku uviesť, prečo určité okolnosti nezohľadnil, resp.
ako ich posúdil. Posudzovanie nimi uplatneného nároku je treba brať v celom kontexte obsahu spisu
Pozemkového úradu Prešov, ktorý je v tomto konaní pripojený, ako aj spisu Okresného súdu Banská
Bystrica sp.zn. 12C/306/95. Rovnako sa súd nevyporiadal s dôkazmi ohľadne nájomnej zmluvy medzi
nimi a právnym predchodcom žalovaných, keď tento platil nájomné za plochu zodpovedajúcu parcele

č. XXX. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa mal vykonať dokazovanie tak, ako mu bolo
uložené odvolacím súdom v tejto právnej veci, a to oboznámiť celý pripojený súdny spis Okresného
súdu v Banskej Bystrici, a toto posudzovať z hľadiska predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a rovnako
pre zachovanie zákonnosti rozhodnutia vykonať aj ďalšie navrhnuté dôkazy, pretože tieto smerovalipráve k zisteniu rozhodujúcich skutočností ohľadne uplatneného nároku. Vzhľadom na potrebný rozsah
dokazovania navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

12. Na odvolanie žalobcov sa žalovaní nevyjadrili.

13. Odvolací súd odvolanie žalobcov prejednal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, a to s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého

právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolanie žalobcov bolo
podané pred týmto dátumom, a preto ide o právo, na prejednanie odvolania podľa právnej úpravy, ktorá
platila v čase, kedy odvolanie žalobcov bolo podané. S ohľadom na princíp právnej istoty a princíp
legitímneho očakávania, preto odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 212 ods.

1 prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolatelia domáhali jej preskúmania a dospel k záveru, že ich
odvolanie je dôvodné.

14. Súd prvého stupňa správne konštatuje, že v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Z neskoršieho rozhodnutia

Okresného úradu Prešov vyplýva, že rozhodnutie, z ktorého žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke
právo bolo neskôr dotknuté obnovou konania a následným rozhodnutím zo dňa 17.3.1998 sa časť
pôvodných nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX v k.ú. X., medzi ktorými bola
uvedená aj parcela č. mpč XXX vo výmere 2.242 m2 v pôvodnej kultúre lúka, hrubý les, bez ďalšej
špecifikácie žalobcom nevydala. Pozemnoknižná parcela, ktorá bola pôvodne predmetom reštitučného

konania mpč XXX mala výmeru 8.434 m2 a novým rozhodnutím sa žalobcom nevydala táto parcela
v rozsahu 2.242 m2, a tak nie je zrejmé, ako o vydaní tejto parcely Okresný úrad Prešov rozhodol.
Ak totiž podľa § 64 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. sa novým rozhodnutím vo veci pôvodné rozhodnutie
zrušuje, tak potom nie je zrejmé, ako sa rozhodlo o tej časti reštitučného nároku týkajúce sa pôvodnej
mpč parcely XXX, ktorú žiadali žalobcovia vydať a ktorá im pôvodným rozhodnutím aj vydaná bola.

Teda Okresný úrad v Prešove musí v súvislosti s rozhodnutím čj. OPPLH98/240-12TÚ vysvetliť, ako
bolo rozhodnuté v súvislosti s parcelou mpč XXX vo zvyšnej časti. Je v tomto smere dôvodná odvolacia
námietka žalobcov, keď uvádzajú, že návrh na povolenie obnovy podala žalobkyňa v 1/ rade z dôvodu,
že na reštituovaných pozemkoch sa nachádza vodný tok, a tak tieto pozemky nie je možné vydať s
tým, že v rámci rozhodovania o obnove konania správny orgán si zabezpečil kartografický podklad pre

určenie rozlohy, ktorá sa žalobcom nevydáva a že tento je treba zabezpečiť, aby tak bolo možné zistiť,
ktorá časť pôvodnej parcely mpč XXX bola zahrnutá do výmery 2.242 m2, a to prípadným znaleckým
dokazovaním,znalcomzodboruzememeračstva.Odvolacísúdvšakznovazdôrazňuje,žeakpodľa§64
ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie
zrušilo, potom musí správny orgán vysvetliť, ako sa naložilo so zvyšnou výmerou parcely mpč 325, ktorá

bola predmetom reštitučného konania.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude urobiť dotaz na Okresný úrad v
Prešove v súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi ako sa rozhodlo o celej mpč 325 v rámci reštitučného

konania, a to so zreteľom na ustanovenie § 64 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej
zabezpečiť kartografický podklad pre určenie rozlohy, ktorá sa žalobcom v rámci obnovy konania a
nového rozhodnutia nevydala a prípadne aj znaleckým dokazovaním zistiť, či do tejto časti nevydanej
nehnuteľnosti žalobcom patrí plocha 308 m2 zodpovedajúca parcele CKN č. 877.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).