Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217201262
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217201262.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobkyne: A.. U. R., X.. XX.X.XXXX,

L. D., L., zastúpená: Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Puškinova 16, Prešov, proti
žalovanému: Mesto Bardejov, Radničné námestie 16, Bardejov, IČO: 00 321 842, o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 21.2.2017, doplnenou podaním z 20.3.2018 voči
žalovanému domáhala určenia vlastníckeho práva k parcele C KN č. XXXX/XXX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 251 m2, ktorá vznikla odčlenením od parcely C KN č. XXXX/XXX - zastavené
plochy a nádvoria o výmere 2606 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. L. geometrickým plánom č. X/XXXXX
vyhotoveným A.. E. J., zo dňa 23.2.2018, úradne overeným Okresným úradom Bardejov pod č. D.-XXX/
XXXX.

2. Žalobu odôvodnila skutočnosťou, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom
na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností a tak žaloba o určenie vlastníckeho práva

je spôsobilým právnym prostriedkom odstránenia neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi
účastníkmi. Tvrdila, že vyvlastňovacie konanie, na podklade ktorého došlo k prechodu vlastníckeho
práva zo žalobcu na žalovaného neprebehlo zákonne, nakoľko neboli splnené všetky zákonom
predpokladané podmienky pre odňatie ústavou chráneného vlastníckeho práva. Poukazovala na časť
odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu L. sp. zn. X/XXXX/XXXXX zo dňa 24.1.2000, ktorým bola
vyvlastnená parcela C KN č. XXXX/X zodpovedajúca terajšej parcele C KN č. XXXX/XXX, z ktorého
vyplýva povinnosť žalovaného začať s užívaním pozemku na účel, na ktorý bol vyvlastnený najneskôr

v lehote určenej vo výrokovej časti rozhodnutia (najneskôr do dvoch rokov od právoplatnosti). Ďalej
tvrdila, že žalovaný nezačal s užívaním vyvlastneného pozemku na účel stanovený v rozhodnutí a
preto rozhodnutie Okresného úradu Bardejov sp. zn. X/XXXX/XXXXX zo dňa 24.1.2000 o vyvlastnení
stratilo právne účinky. Podľa názoru žalobkyne naliehavá spoločenská potreba vyvlastnenia jej pozemku
v čase rozhodovania o vyvlastnení neexistovala a nie je daná ani v súčasnosti, pretože žalovaný
s užívaním vyvlastneného pozemku na účel, na ktorý bol vyvlastnený, do dnešného dňa nezačal.
Tvrdila, že je nutné skúmať a prihliadať na splnenie materiálnych podmienok vyvlastnenia, najmä

podmienky nevyhnutnosti odňatia vlastníctva a preukázanie existencie verejného záujmu. Ak účel
zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú
miernejšie alebo vôbec do ústavou chráneného vlastníckeho práva, a ak verejný záujem nie je
nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného záujmu nemožno pokladaťza splnenú. Tvrdila, že účel sledovaný samotným vyvlastnením bolo možné dosiahnuť inak a to bez
zásahu do ústavou chráneného vlastníckeho práva žalobkyne, pretože žalovaný mal pre vybudovanie
predmetnej líniovej stavby pozemky, ktoré už boli v jeho výlučnom vlastníctve, na ktorých mohla byť

cesta postavená. Podmienka verejného záujmu podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR nie je formálna
(zdanlivá podmienka). Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa
ustanoveného ústavou. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho
konania je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu
konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov

a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu,
musí jednoznačne vyplynúť prečo verejný záujem prevážil nad inými súkromnými záujmami. V celom
priebehu vyvlastňovacieho konania však správny orgán nezistil a nepreukázal existenciu verejného
záujmu ako jednej z podmienok vyvlastnenia. Líniová stavba, prístupová cesta v časti, v ktorej
zasahuje do pozemku XXXX/X k.ú. L. nemôže byť postavená vo verejnom záujme, z dôvodu, že
bude slúžiť iba pre účely príjazdu k rodinnému domu A.. U. R., postavenému na parcele KN C

č. XXXX/X pre k. ú. L., zapísanej na LV č. XXXX. Cesta končí pred domom žalobkyne a preto
absentuje verejná prospešnosť jej realizácii a priori aj dôvod vyvlastnenia. Tvrdila tiež, že v predmetnom
prípade nedošlo k naplneniu materiálnych podmienok vyvlastnenia a preto rozhodnutie o vyvlastnení
nenadobudlo vykonateľnosť. V ďalšom poukazovala na obsah práva na pokojného užívanie majetku
zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

z ktorého odvodzovala zásadu, že aj vyvlastnenie musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi
potrebami verejného alebo všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami ochrany základných práv
jednotlivca.PodľaESĽPkaždéopatreniezasahujúcedoprávanapokojnéužívaniemajetkumusínastoliť
spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkou všeobecného záujmu spoločnosti a potrebou dodržiavania
základných práv jednotlivca. Základné právo vlastniť majetok sa zaručuje prostredníctvom pozitívneho

záväzku implikovaného v ochrane ľudského práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Protokolu č.
1 Dohovoru, aj prostredníctvom pozitívneho záväzku implikovaného v Ústave SR.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 11.4.2017 uviedol, že na základe dlhoročného naliehania
obyvateľov ulice D. Y. L., pristúpil k vysporiadavaniu pozemkov a zahájeniu prác na výstavbe prístupovej

miestnej komunikácie. Na základe platného územného plánu H. L. a po neúspešných rokovaniach s
niektorými vlastníkmi pozemkov, kadiaľ vedie prístupová cesta a je vytvorená D. N., podal žalovaný dňa
29.3.1999 na Okresný úrad v Bardejove návrh na vyvlastnenie konkrétnych nehnuteľností. Z parcely
C KN XXXX vedenej na LV č. XXXX, ktorej vlastníčkou bola žalobkyňa bol podľa geometrického
plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX z 30.5.1997 bol odčlenený diel 23 o výmere 251 m2. Okresný úrad v

Bardejove po riadnom konaní vydal dňa 24.1.2000 rozhodnutie č. X/XXXX/XXXXX na základe, ktorého
nehnuteľnosťžalobkynevyvlastnil.Žalobkyňasavočipredmetnémurozhodnutiuodvolala,avšakKrajský
súd v Prešove rozhodnutím č. X/XXXX/XXXXX-XXX/Sp-Y. zo dňa 18.9.2001 rozhodnutie Okresného
úradu Bardejov potvrdil. Rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 1.10.2001. Žalobkyňa
využila svoje právo a dala celú vec preskúmať Krajským súdom v Prešove, ktorý po preskúmaní celej

záležitosti a súladu so zákonom, svojím rozsudkom č.k. 1S 53/01-25 zo dňa 25.9.2002 rozhodnutie
tak Okresného úradu v Bardejove, ako aj rozhodnutie Krajského úradu v Prešove potvrdil, ktoré sa
tak stalo právoplatným a vykonateľným dňa 1.10.2001. Rozhodnutie však zrušil v časti týkajúcej sa
náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť. Na základe rozhodnutia č.: XXXX-XXX/XXXX-X/SP-Y., ktoré
bolo žalovanému doručené 10.4.2006, bol dňa 19.4.2006 v súlade s § 112 stavebného zákona a §

30 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona zaslaný na Krajský stavebný úrad Prešov dôkaz o tom, že pokus o
získanie práva k pozemku A.. U. R. dohodou bol znova bezvýsledný. Tento doklad bol do spisu doručený
3.10.2003 a je v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.9.2002. Okrem toho opätovná
ponuka a pokus o dohodu bol navrhnutý aj na konaní zvolanom spoločnou úradovňou R. ešte v r. 2004.

Opätovne k dohode nedošlo. Žalovaný tak splnil všetky podmienky stanovené zákonom, rozsudkom KS
Prešovajstavebnýmúradom.VsúladesrozhodnutímstavebnéhoúraduMestoBardejovdalonavlastné
náklady vypracovať znalecký posudok na predmetný pozemok a zopakovalo ponukové konanie aj
napriek tomu, že tak žalovaný spravil hneď po právoplatnosti rozsudku KS Prešov. Pozemok žalobkyne
bol v tom čase na liste vlastníctva Mesta Bardejov, no vyvlastňovacie konanie bolo neukončené v

časti týkajúcej sa ceny za vyvlastnenie. Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím č. XXXX-XXX/
XXXX-X/SP-Y. zo dňa 5.10.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.10.2006 určil
náhradu za vyvlastnený pozemok vo výške 146.835,- Sk s tým, že náhradu uložil uhradiť do 60 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia poštovou poukážkou, alebo prevodom na účet. Žalovaný ďalej tvrdil,že na základe krycieho listu zo dňa 4.12.2006 bola poštovou poukážkou náhrada žalobkyni uhradená.
Dňa 29.5.2006 podala žalobkyňa na Mestský úrad v Bardejove žiadosť o zrušenie vyvlastňovacieho
rozhodnutia. Vec bola v súlade so zákonom postúpená na Krajský stavebný úrad v Prešove, ktorý svojim

rozhodnutím č. XXXX-XXX/XXXX-X/SP-Y. zo dňa 18.7.2006 rozhodol podľa § 116 ods. 1 stavebného
zákona tak, že žiadosti žalobkyne nevyhovel. Žalobkyňa sa teda všemožne snažila zabrániť výstavbe
prístupovej cesty a otočiska, ktoré musí byť na tejto ulici vybudované. Iba z tohto dôvodu bol celý
projekt rozdelený na dve etapy, aby sa nespokojným obyvateľom vybudovala komunikácia aspoň po
nehnuteľnosť žalobkyne. Takto vybudovaná miestna komunikácia však v žiadnom prípade nespĺňa

technické a ani zákonné požiadavky a preto Mesto Bardejov pristúpilo k riešeniu II. etapy. Žalovaný ako
špeciálny stavebný úrad (prvostupňový orgán) povolilo na základe rozhodnutia č. XXXX/XXXXX a č.
XXXX/XXXXX stavbu „Technické vybavenie k IBV Pod Mihaľovom - doplnenie II. etapa“ výstavbu cesty a
otočiska. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala a svoje odvolanie zdôvodnila tým, že požiadala
Mesto Bardejov o spätné odkúpenie vyvlastnenej parcely. V stanovisku mesta sa píše, že žiadosť o
spätné odkúpenie nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia na stavbu. Na základe žaloby podanej

žalobcom, však žalobkyňa opätovne zabránila Mestu Bardejov pokračovať vo výstavbe a to tým, že
Okresný úrad Bardejov bol povinný konanie č. S.-L.-S.-XXXX/XXXXXX-XXX prerušiť. Podľa názoru
žalovaného, nie je možné konštatovať, že rozhodnutie o vyvlastnení stratilo právne účinky z dôvodu, že
žiadateľ nezačal s užívaním vyvlastneného pozemku do dvoch rokov, t.j. 18.9.2003, čo bolo potvrdené
rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove XXXX-XXX/XXXX-X/SP-Y. zo dňa 18.7.2006, kde

sa jasne uvádza, že podľa § 116 ods. 1 žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení možno podať do
dvoch rokov po uplynutí lehoty podľa § 115 ods. 2 stavebného zákona. Žiadosť bolo možné podať do
1.10.2005, pričom táto bola žalobkyňou podaná oneskorene dňa 29.5.2006, t.j. po zákonom stanovenej
lehote, ktorá sa nemôže predlžovať ani skracovať. Žalovaný je tak výlučným vlastníkom častí parcely,
C KN XXXX/XXX o výmere 251 m2 zapísanej na LV XXXXX v k.ú. L. v súlade so zákonom, čo bolo

potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uvádzal, že od potvrdenia rozhodnutia o vyvlastnení
bolo povinnosťou žiadateľa o vyvlastnenie začať s užívaním vyvlastneného pozemku na účel, na ktorý
bol vyvlastnený v lehote najneskôr do dvoch rokov, t.j. do 18.9.2003. Účel vyvlastnenia nebol do

dnešného dňa naplnený, čo je nutné z ústavného hľadiska považovať za neakceptovateľné a v rozpore
s princípmi právneho štátu. Z dôvodu, že žalovaný nezačal s užívaním vyvlastneného pozemku na
účel stanovený v rozhodnutí, rozhodnutie Okresného úradu Bardejov sp. zn. X/XXXX/XXXXX zo dňa
24.1.2000 o vyvlastnení stratilo právne účinky. Uvedená skutočnosť vyplýva zo samotného rozhodnutia
o vyvlastnení a na zrušenie tohto rozhodnutia nie je potrebná ďalšia právna skutočnosť ako tá, že

sa s užívaním pozemku na stanovený účel nezačalo v lehote dvoch rokov. To, že žalobca nepodal
žiadosť o zrušenie vyvlastnenia v lehote ustanovenej zákonom bolo dôsledkom nesprávneho poučenia
správneho orgánu o účinkoch rozhodnutia o vyvlastnení. Vo vzťahu štát verzus fyzická osoba, nie je
možné za pochybenie správneho orgánu pri poučení o následkoch svojho rozhodnutia sankcionovať
fyzickú osobu. Je potrebné sa vžiť do situácie žalobcu, ktorý po preštudovaní rozhodnutia o vyvlastnení

dobromyseľne nadobudol legitímne očakávanie, že uplynutím dvojročnej doby a nezačatím s realizáciou
stavby v súlade s rozhodnutím sa opätovne stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá mu bola
odňatá. Pre rozhodnutie v prejednávanej veci je nutné vysporiadať sa s porušením ústavného princípu
právnej istoty, ktorý v sebe zahŕňa aj princíp legitímnych očakávaní v spojení s rešpektovaním ústavného
práva vlastniť majetok. Zo samotného výrazu legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu

je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie,
na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako
právna istota. Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne
zasahovať. Poukazovala tiež na potrebu presadenia koncepcie materiálneho právneho štátu a konanie
žalobkyne, ktorá postupovala v súlade s poučením správneho orgánu je nutné z objektívneho hľadiska

hodnotiť ako dobromyseľné. Súd je povinný vychádzať z princípov v duchu dworkinovských príkazov
k optimalizácii, ktoré sú zároveň axiologickými a funkčnými väzbami normatívneho systému. Rigidná
právna úprava musí podliehať korekciám aj nenormatívneho charakteru, najčastejšie v oblasti judikatúry,
keď nástup nových princípov (napríklad v oblasti ochrany vlastníckeho práva ) musí viesť k derogácii
normatívneho textu, napriek jeho normatívnosti. Princíp právnej istoty a princíp legitímneho očakávania

sú normatívnym príkazom na optimalizáciu procesu aplikácie a interpretácie práva. Navrhovala tiež
aplikovať čl. 20 ods. 1, tretia veta Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorej majetok nadobudnutý
v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Vyvlastňovacie konanie pôvodného pozemku
žalobkyne prebehlo protizákonne a preto právnu ochranu nepožíva. Naliehavá spoločenská potrebavyvlastnenia, v čase rozhodovania o vyvlastnení neexistovala a nie je daná ani v súčasnosti. Spôsob
odňatia vlastníckeho práva bol v rozpore so zákonom, Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Z objektívneho hľadiska v postupe žalovaného je možné vzhliadnuť

socialistickézmýšľanieasocialistickývýkladzákonaprivyvlastňovaní.ZjudikatúryEurópskehosúdupre
ľudské práva - Case of Malhous v. The Czech Republic (GC), rozsudok z 13 decembra 2000 k sťažností
č. 33071/96 vyplýva, že pozbavenie vlastníckeho práva je v podstate jednorazovým aktom a nezakladá
pretrvávajúcu situáciu pozbavenia práva. Je potrebné uviesť, že v danom prípade účelom vyvlastnenia
malo byť zabezpečenie prístupovej cesty a otočiska pre obyvateľov D. N.. Žalobca vlastní posledný dom

nachádzajúci sa v slepej uličke. Vyvlastnenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, takým spôsobom,
že sa jeho súvislý pozemok rozdelil na 3 časti, čím sa významne znehodnotil, je absolútne neadekvátne
k požadovanému verejnému záujmu, ku ktorému malo vyvlastnenie smerovať. V pomeroch SR nie je
nijakým štandardom, že slepé ulice majú na konci otočisko. Prečo by v danom prípade mali byť ostatní
vlastníci tak neopodstatnene a v takej nevyváženej miere zvýhodnení na úkor žalobkyne, ak neexistuje
žiadna štúdia, aký prínos a či vôbec nejaký, také otočisko môže priniesť. Vyvlastnenie v najväčšej miere

zvýhodnilo vlastníka predposlednej nehnuteľností nachádzajúcej sa v slepej uličke, a to s poukazom
na to, že otočisko mohlo byť umiestnené pred jeho domom a vstup k nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu mohol byť zabezpečený inak. Nezákonnosť rozhodnutia odvodzovala z nenaplneného účelu
vyvlastnenia. Materiálnu nevykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení zavinilo aj protiprávne konanie
žalovaného, ktoré spočíva v tom, že žalovaný nebol pripravený na realizáciu stavby a bez hlbšieho

uváženia pristúpil najprv k vyvlastneniu nehnuteľnosti a až následne zistil, že stavbu nie je schopný
realizovať. Samotný žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že bol nútený realizáciu líniovej stavby
rozdeliť na dve etapy, aby sa nespokojným obyvateľom vybudovala aspoň prvá časť komunikácie.
Pričom sám priznáva, že takýto postup nebol v žiadnom prípade v súlade so zákonom a nespĺňal
technické a ani zákonné požiadavky. Ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom nemohlo by sa

stať, že stavebné konanie prebieha 16 rokov a stavba nie je doposiaľ realizovaná. Správny poriadok
priznáva žalovanému právne inštitúty, ktoré ak by žalovaný správne a včas uplatnil nebola by žalobkyňa
protizákonne obmedzovaná vo svojich ústavných právach po tak dlhú dobu. Žalobkyňa má za to,
že ak žalovaný uvádza, že dĺžku nerealizácie stavby zavinil žalobca, snaží sa tým iba zakryť svoju
nečinnosť, nezákonnosť svojho konania a neschopnosť postupovať v súlade s ustanovenia príslušných

právnych predpisov. Tvrdenie žalovaného o súdnom prieskume vyvlastňovacích rozhodnutí vyhlásila za
tendenčné a zavádzajúce, pretože Krajský súd v Prešove nepreskúmal celú vec, ale iba rozhodnutie o
vyvlastnení v rozsahu žalobkyňou vytýkaných námietok. Samotný zásah do ústavného práva žalobkyne
doposiaľ nebol judikovaný. To, že Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie o vyvlastnení svojim
rozsudkom z roku 2005 nezakladá v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Case of

Malhous v. The Czech Republic (GC), rozsudok z 13. decembra 2000 k sťažností č. 33071/96) stav
konečný a nemenný. Súd rozhodujúci v tejto veci musí prihliadnuť aj na novú skutočnosť, ktorou je
uplynutie doby, ktorá od rozhodnutia o vyvlastnení uplynula. V rámci spravodlivej rovnováhy, akú treba
nastoliť aj pre konflikt záujmov medzi žalobkyňou a žalovaným, možno tento konflikt označiť za konflikt,
ktorý je pod ústavnou ochranou v prospech žalobkyne. Túto osobitnú procesnú ochranu Ústavný súd

priznáva bez toho, aby uviedol aké formy a prostriedky slúžia na procesnoprávnu ochranu vlastníctva
implikovanú v čl. 20 a priznal ju bez toho, aby určil kritéria, podľa ktorých sa takáto procesnoprávna
úpravamázaručiť.Vzmysleužuvedenéhoprincípulegitímnychočakávaníbolažalobkyňapresvedčená,
že ak sa s užívaním pozemku na účel, na ktorý mal byť vyvlastnený nezačne najneskôr do dvoch rokov
od právoplatnosti rozhodnutia, nadobúda účinnosť právny následok a nim je zrušenie rozhodnutia o

vyvlastnení a navrátenie do pôvodného stavu. Z dôvodu, že odňatie vlastníckeho práva, ako aj súčasne
pretrvávajúci stav sú protizákonné a správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal nepoctivo vzbudil u žalobcu
vieru v správnosť rozhodnutia a jeho právnych následkov, žalovaný nie je legitímnym vlastníkom a jeho
vlastnícke právo nemôže požívať súdnu ochranu.

5. V duplike na repliku žalobkyne z 12.6.2017 žalovaný uviedol, že jednoznačne preukázal, že
nehnuteľnosť využíva na účel, na ktorý bola vyvlastnená a zároveň, že uplynula zákonom stanovená
prekluzívna lehota, kde možno požiadať o zrušenie vyvlastnenia. Mesto Bardejov si váži vlastnícke
právo chránené Ústavou Slovenskej republiky, avšak je verejná inštitúcia, ktorá slúži záujmom všetkých
občanov mesta a nesúhlas jedného občana nemôže byť nadradený verejnému záujmu, ktorý bol

jednoznačne preukázaný. Mesto Bardejov splnilo všetky ústavou a aj zákonmi prepísané podmienky
nato, aby došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva za účelom zabezpečenia verejného záujmu a
vybudovaniu prístupovej komunikácie pre všetkých občanov.6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 16.8.2018, ktoré na žiadosť žalobkyne odročil na 10.9.2018 a
na následnú žiadosť žalovaného na 24.9.2018. Pojednávania sa zúčastnila ako žalobkyňa, jej právny
zástupca tak aj žalovaný, pričom súd im v priebehu konania umožnil predniesť vyjadrenia k veci a

navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu žaloby na č.l. 1-3, čiastočného výpisu z LV č. XXXXX na č.l. 6, výpisu z LV č.
XXXX na č.l. 7, informatívnej kópie z katastrálnej mapy na č.l. 8, pripojenej fotodokumentácii na č.l. 9,
rozhodnutím Okresného úradu Bardejov č. X/XXXX/XXXXX zo dňa 24.1.2000 na č.l. 10-13, rozhodnutím
Krajského úradu v Prešove, odbor životného prostredia č. X/XXXX/XXXXX-XXX/ST-Y. zo dňa 18.9.2001

na č.l. 14, vyjadrením žalovaného na č.l. 15-17, návrhom na prerušenie správneho konania zo dňa
7.3.2017 podaným žalobkyňou na č.l. 18-19, rozhodnutím Okresného úradu Bardejov č. S.-L..-S.-XXXX/
XXXXXX-XXX zo dňa 27.3.2017 na č.l. 20-23, rozhodnutím krajského stavebného úradu v Prešove č.
XXXX-XXX/XXXX-X/ST-Y. zo dňa 5.10.2006 na č.l. 24, krycím listom žalovaného zo dňa 24.11.2006 na
č.l.25,rozhodnutímKrajskéhostavebnéhoúraduvPrešoveč.XXXX-XXX/XXXX-X/SP-Y.z18.6.2006na
č.l. 26-28, vyjadrením žalobkyne zo dňa 15.5.2017 na č.l. 36-39, vyjadrením žalovaného z 12.6.2017 na

č.l. 44, doplnením žaloby z 20.3.2018 na č.l. 59-60, geometrickým plánom zo dňa 23.2.2018 vyhotovený
A.. E. J.Á., overeným 13.3.2018 pod č. XX-XXX/XXXX na č.l. 61, vyjadrením žalovaného k doplneniu
žaloby zo dňa 2.8.2018 na č.l. 77, splnomocnením zástupcu žalovaného žalovaným na č.l. 101. Zároveň
zamietol návrh žalobkyne na jej výsluch akcentujúc zásadu hospodárnosti konania, keďže vzhľadom
na odôvodnenie návrhu na jeho vykonanie na nariadenom pojednávaní jeho vykonaním nebolo možné

očakávať preukázanie takých skutkových okolností, ktoré by mohli zvrátiť právne posúdenie veci, ku
ktorým súd v konaní dospel.

7. Skutkovo nebolo medzi stranami sporné, že parcela CKN č. XXXX/X o výmere 251 m2, kat. úz. L.,
pôvodne vedenú na LV č. XXXX, ktorá bola geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX vyhotoveným

A.. E. J., úradne overeným Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom dňa 13.3.2018 pod č. D.-
XXX/XXXX stotožnená s parcelou C KN č. XXXX/XXX - zastavané plochy o výmere 251 m2 vytvorenou
z parcely C KN č. XXXX/XXX - zastavané plochy o výmere 2606 m2, bola rozhodnutím Okresného
úradu Bardejov, odbor životného prostredia č. X/XXXX/XXXXX z 24.1.2000, právoplatným 1.10.2001
vyvlastnená v prospech žalovaného. Výroková časť označeného správneho rozhodnutia obsahuje výrok

o vyvlastnení uvedenej parcely, ďalej výrok o určení náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, výrok
o spôsobe zaplatenie určenej finančnej náhrady, výrok o nadobudnutí vlastníckeho práva konkrétne
vymedzených parciel v prospech žalovaného, o účelovom určení ich užívania žalovaným, ako aj o
lehote pre začatie užívania v rozhodnutí špecifikovaných parciel žalovaným a výrok obsahujúci poučenie
účastníkov vyvlastňovacieho konania žiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení v lehote 6 mesiacov

od uplynutia dvojročnej lehoty určenej rozhodnutím žalovanému pre začatie užívania pozemkov na
účel, na ktorý boli pozemky vyvlastnené. Odôvodnenie tohto rozhodnutia však obsahuje konštatáciu
odlišnú od výrokovej časti správneho rozhodnutia, a síce že v prípade nedodržania začatia užívania
pozemku žalovaným na účel, na ktorý bol vyvlastnený v lehote uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia,
nadobúda účinnosť právny následok, ktorým je zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. Zo skutkových

okolností prípadu je ďalej nesporné, že uvedené rozhodnutie na odvolanie žalobkyne preskúmaval
Krajský úrad v Prešove, odbor životného prostredia, ktorý rozhodnutím č. X/XXXX/XXXXX-XXX/Sp-Y. z
18.9.2001zamietoljejodvolanie apotvrdilrozhodnutieOkresnéhoúraduvBardejoveč.X/XXXX/XXXXX
z 24.1.2000 v časti týkajúcej sa vyvlastnenia parcely C KN č. XXXX/X o výmere 251 m2 od žalobkyne
pod bodom č. 11 potvrdzovaného rozhodnutia. Nesporné taktiež bolo, že Krajský súd Prešov na

podklade správnej žaloby svojím rozsudkom č. k. 1S/53/01-25 z 25.9.2005 zrušil rozhodnutie Krajského
úradu v Prešov č. X/XXXX/XXXXX-XXX/Sp-Y. z 18.9.2001 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia
Okresného úradu Bardejov č. X/XXXX/XXXXX z 24.1.2000 v časti týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenú
nehnuteľnosť na základe čoho Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím pod č. XXXX-XXX/XXXX-
X/SP-Y. z 5.10.2006 podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona za nehnuteľnosť vyvlastnenú právoplatným

rozhodnutím Okresného úradu Bardejov č. X/XXXX/XXXXX z 24.1.2000 pod bodom 11 určil žalobkyni
náhradu podľa znaleckého posudku v sume 146.835,- Sk. Medzi stranami bola nesporná aj žalovaným
tvrdená skutočnosť, že náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť bola žalobkyni vyplatená a tiež, že žiadosti
žalobkyne zo dňa 29.5.2006 o zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Bardejov č. X/XXXX/XXXXX
z 24.1.2000 Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím č. XXXX-XXX/XXXX-X/SP-Y. z 18.7.2006

nevyhovel a rozhodnutie o vyvlastnení ponechal v platnosti z dôvodu, že žiadosť nebola podaná včas
v zmysle § 116 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Napokon
medzi stranami bola nesporná aj skutočnosť, že Okresný úrad Bardejov rozhodnutím č. S.-L.-S.-XXXX/
XXXXXX-XXX z 27.3.2017 prerušil odvolacie konanie vedené vo veci o povolenie stavby „Technickévybavenie k IBV Pod Mihaľovom - doplnenie II. etapa“ na pozemku parcela C KN č. XXXX/XXX, kat. úz.
L. do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 7C/11/2017.

8. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

9. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

10. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

11. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

12. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

13. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

14. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

16. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

17.Podľa§108ods.1zákonač.50/1976oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) pozemky, stavby a práva k nim, potrebné
na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť
alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.

18. Podľa § 108 ods. 2 písm. a) a f) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme

pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie a pre výstavbu a
správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných
predpisov.

19. Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne

obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne
obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

20. Podľa § 109 ods. 2 stavebného zákona vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza
vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom

a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové
priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká.21. Podľa § 112 ods. 1 stavebného zákona na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá
stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení.

22. Podľa § 115 ods. 1 a 2 stavebného zákona vyvlastnený pozemok a stavbu možno užívať len na
účely,naktorébolivyvlastnené.Sužívanímpozemkuastavbynaúčel,naktorýbolivyvlastnené,samusí
začať najneskoršie v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky.

23. Podľa § 116 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom k 24.1.2000, na žiadosť účastníka alebo

jeho právneho nástupcu zruší stavebný úrad úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k
pozemkom a stavbám, ak sa v určenej lehote nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili.
Žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení možno podať do šiestich mesiacov po uplynutí lehoty podľa
§ 115 ods. 2 . Pred uplynutím
tejto lehoty možno podať žiadosť len vtedy, ak územné rozhodnutie určujúce využitie pozemku alebo
stavby na daný účel stratilo platnosť alebo bolo zrušené. O týchto právach musí stavebný úrad poučiť

účastníka konania v rozhodnutí o vyvlastnení.

24. Podľa § 116 ods. 1 stavebného zákona v znení zákona č. 237/2000 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, účinnom od 1.8.2000, na žiadosť účastníka alebo jeho právneho nástupcu zruší stavebný úrad
úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k pozemkom a stavbám, ak sa v určenej lehote
nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili. Žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení
možno podať do dvoch rokov po uplynutí lehoty podľa § 115 ods. 2. Pred uplynutím tejto lehoty možno
podať žiadosť len vtedy, ak územné rozhodnutie určujúce využitie pozemku alebo stavby na daný účel

stratilo platnosť alebo bolo zrušené. O týchto právach musí stavebný úrad poučiť účastníka konania v
rozhodnutí o vyvlastnení.

25. Podľa § 117a stavebného zákona v znení zákona č. 290/2005 Z. z. ak ide o uskutočnenie stavieb
podľa § 108 ods. 2 písm. f) a o) tohto zákona, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach

vyvlastnenia krajský stavebný úrad.

26. Vykonaným dokazovaním nebolo v danom prípade preukázané, že pôvodná parcela C KN č. XXXX/
X vedená na LV č. XXXX, zodpovedajúca terajšej parcele C KN č. XXXX/XXX vytvorenej z parcely
C KN č. XXXX/XXX o výmere 2606 m2 vedenej na LV č. XXXXX by bola po jej nadobudnutí do

vlastníctva žalovaného rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, odbor životného prostredia č. X/XXXX/
XXXXX z 24.1.2000 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Prešov č. X/XXXX/XXXXX-XXX/Sp-
Y. z 18.9.2001 prevedená (alebo prešla) do vlastníctva žalobkyne niektorým z nadobúdacích titulov
vymenovaných § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

V konaní nebolo žalobkyňou ani tvrdené a ani preukázané, že by štátny orgán, ktorému bola zverená
právomoc rozhodovať o zrušení rozhodnutia o vyvlastnení v zmysle § 117a ods. 1 v spojení s § 108
ods. 2 písm. f) stavebného zákona rozhodol o zrušení vyššie špecifikovaného rozhodnutia. Žiadosť
žalovanej na zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, odbor životného prostredia č. X/XXXX/
XXXXX z 24.1.2000 bola totiž podaná až po lehote dvoch rokov od uplynutia dvojročnej lehoty, v ktorej

bol žalovaný povinný začať vyvlastnenú parcelu užívať na účel, na ktorý bola parcela vyvlastnená. V
súvislosti s argumentáciou žalobkyne súd uvádza, že v čase vyvlastnenia uvedenej parcely, ale rovnako
ani v následnom období nebola na území Slovenskej republiky účinná taká právna úprava, ktorá by
aj bez rozhodnutia konkrétneho štátneho orgánu, ktorým by bolo rozhodnutie o vyvlastnení zrušené,
umožňovala pôvodnému vlastníkovi nadobudnúť vlastnícke právo k vyvlastnenej nehnuteľnosti len na

základe tej skutočnosti, že subjekt, v prospech ktorého bolo vlastnícke právo vyvlastnené nezačal v
lehote dvoch rokov od prechodu vlastníctva nehnuteľnosť užívať na účel, pre ktorý bola vyvlastnená.
Zákonná úprava obsiahnutá v § 116 stavebného zákona pre dosiahnutie pôvodného stavu naopak vždy
vyžadovala žiadosť pôvodného vlastníka zameranú na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktorá
zároveňmuselabyťpodanávzákonomustanovenejlehote,ktorávčasevydaniarozhodnutiaOkresného

úradu Bardejov č. X/XXXX/XXXXX z 24.1.2000 bola uzákonená v dĺžke šiestich mesiacov, avšak ktorá
bolazároveňzákonomč.237/2000Z.z.účinnýmod1.8.2000predĺženánadvaroky.Uvedenádvojročná
zákonná lehota pre uplatnenie práv pôvodných vlastníkov na spätné nadobudnutie ich vlastníctva podľa
názoru súdu zodpovedá kritériu proporcionality a s ohľadom na to nemôže spôsobovať neústavný zásahdo práv pôvodných vlastníkov. Účelom zákonom ustanovenej lehoty dvoch rokov na podanie žiadosti o
zrušenie vyvlastnenia je umožniť navrátenie nútene (proti vôli vlastníka) odňatého majetku v prípade,
ak vyvlastnený majetok nezačne byť využívaný na účel, na ktorý bol vyvlastnený, avšak následkom

nevyužitia tohto práva pôvodným vlastníkom je konvalidácia nedodržania podmienky začatia užívania
nehnuteľnosti na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Teda v prípade, ak po uplynutí tejto lehoty začne osoba
v prospech ktorej bol pozemok vyvlastnený ho využívať na účel, na ktorý bol vyvlastnený, nemožno ani
aplikáciou ústavných princípov vychádzajúcich zo znenia čl. 20 ods. 4 ústavy dospieť k záveru, že by
bolo vyvlastnenie realizované zákonným spôsobom ústavne neudržateľné. Žiada sa poukázať na to, že

z čl. 20 ods. 4 Ústavy nevyplýva žiadna lehota pre začatie užívania vyvlastneného pozemku osobou, na
ktorú vlastnícke právo prešlo, toto obmedzenie je stanovené zákonom a tento zákon upravuje aj spôsob
a podmienky prípadného navrátenia stavu dosiahnutého vyvlastnením podaním žiadosti na zrušenie
vyvlastňovacieho rozhodnutia v lehote určenej týmto zákonom.

27. K argumentácii žalobkyne o jej nesprávnom poučení pre prípad, že žalovaný nezačne užívať

pozemok na účel, na ktorý bol vyvlastnený súd poukazuje na výrokovú časť rozhodnutia Okresného
úradu Bardejov č. X/XXXX/XXXXX z 24.1.2000, z ktorej nespochybniteľne vyplýva, že žalobkyňa ako
účastníčka správneho konania bola správne poučená, že ak sa nezačne s užívaním pozemkov na účel,
na ktorý sa pozemok vyvlastnil v lehote dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, na
žiadosťúčastníka,alebojehoprávnehonástupcustavebnýúradzruší úplnealebočiastočnerozhodnutie

o vyvlastnení. Zároveň bola správne v zmysle v tom čase platného znenia § 116 ods. 1 stavebného
zákona poučená, že žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení možno podať do šiestich mesiacov
po uplynutí dvojročnej lehoty. Túto lehotu na podanie žiadosti je potrebné považovať za prekluzívnu,
jej uplynutím právo pôvodného vlastníka na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení zaniká. Je základnou
právnou zásadou akýchkoľvek rozhodnutí štátnych orgánov (súdnych, či správnych), že pre účastníkov

(strany) konania je záväzný výrok rozhodnutia, pretože výrok obsahuje samotné rozhodnutie vo veci
(§ 47 ods. 2 Správneho poriadku). Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje len opísanie skutočností, ktoré
boli podkladom na rozhodnutie, resp. úvahy, ktorými sa správny orgán riadil (§ 47 ods. 3 Správneho
rozhodnutia). Prípadný rozpor medzi výrokom a odôvodnením správneho rozhodnutia môže byť podľa
názoru súdu len dôvodom pre opravu chýb a iných zrejmých nesprávností podľa § 47 ods. 6 Správneho

poriadku, avšak v danom prípade výrok rozhodnutia vychádzal z v tom čase platných právnych
predpisov, keď stavebný úrad správne žalobkyňu poučoval o potrebe podania včasnej žiadosti na
zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení v prípade splnenia podmienok stanovených § 116 ods. 1 stavebného
zákona. Avšak ak by aj bol účastník vyvlastňovacieho konania v naznačenom smere nesprávne poučený
(čo v danom prípade preukázané nebolo), nemohlo by to viesť súd k vyhoveniu žalobe, pretože uvedené

nie je zákonom prezumovanou skutočnosťou, ktorá by viedla k spätnému prechodu vlastníckeho práva
na žalobkyňu. Takéto pochybenie by mohlo byť len dôvodom pre uplatnenie revízneho postupu v
správnom konaní v zmysle štvrtej časti Správneho poriadku. Žiada sa uviesť, že okresný súd v konaní
o určenie vlastníckeho práva nedisponuje právomocou rozhodovať o vyvlastnení konkrétneho pozemku
a ani právomocou zrušiť predmetné rozhodnutie o vyvlastnení na základe jeho prípadných formálnych

nedostatkov,lebotoutoprávomocoudisponujúlenpríslušnéstavebnéúradyvzmysle§117astavebného
poriadku postupom predpokladaným príslušnými procesnoprávnymi predpismi v odvetví správneho
práva uplatňovanými v rámci stavebného konania a v prípadnom súdnom prieskume eventuálne len
správne súdy. Napokon je v tejto súvislosti potrebné poukázať na § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí

domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, pričom táto domnienka
znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

28. Žalobkyňa v konaní nepreukázala ani svoje tvrdenia, že prístupová cesta na vyvlastnenej parcele
by výlučne mala slúžiť len jej osobe, od čoho odvodzovala neexistenciu verejného záujmu na

vyvlastnení. Žalovaný totiž v tomto smere argumentoval potrebou všetkých obyvateľov dotknutej
ulice ako aj mechanizmov údržby mať dostupnú možnosť pre otáčanie vozidiel v danom priestore.
Rovnako nepredložila (ani nenavrhla) žiadne dôkazy k jej tvrdeniu o tom, že správne rozhodnutie,
ktorým bol pozemok vyvlastnený nenadobudlo vykonateľnosť. Vykonateľnosť rozhodnutia je jeho
vlastnosť, ktorá spočíva v možnosti vynútiť splnenie uloženej povinnosti aj proti vôli adresáta, a to

formou exekúcie. Vykonateľnosť nie je všeobecnou vlastnosťou všetkých rozhodnutí, ale len tých,
ktoré ukladajú určitú právnu povinnosť, t.j. niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť.
Predpokladmi pre vykonateľnosť rozhodnutia je spravidla právoplatné rozhodnutie a uplynutie lehoty
na dobrovoľné plnenie. Relevantné v tomto smere nie sú ani žalobkyňou produkované domnienky,ktoré neboli preukázané žiadnymi dôkazmi, že technické normy zriadenie otočiska na konci slepej
ulice nevyžadujú, resp. že v iných prípadoch jeho zriadenie potrebné nebolo. Z okolností prípadu
je zrejmé, že za vyvlastnený pozemok bola žalobkyni vyplatená adekvátna náhrada a sporná medzi

stranami nebola ani skutočnosť, že žalovaný pozemok nevyužíva na iný účel. Jeho využívanie v zmysle
platnej územnoplánovacej dokumentácie žalovaný výlučne deklaruje na účel, na ktorý bol pozemok
vyvlastnený, o čom svedčí aj ním iniciované konanie o vydanie stavebného povolenia vedené pod č.
S.-L.-S.-XXXX-XXXXXX-XXX, ktoré je toho času pre začaté súdne konanie rozhodnutím z 27.3.2017
prerušené. Doba, ktorá od vyvlastnenia pozemku žalobkyne uplynula podľa názoru súdu nemôže

sama o sebe spôsobiť obnovenie jej vlastníckeho práva a to ani na základe ústavne konformného
výkladu normatívnej úpravy vyplývajúcej z označených ustanovení stavebného zákona alebo na základe
extenzívneho výkladu čl. 20 ods. 4 ústavy, z ktorého je podľa názoru súdu vyvoditeľný princíp, že
vyvlastnený majetok je možné používať len na účel, pre ktorý sa k vyvlastneniu pristúpilo, nie však
princíp, že uplynutím zákonom (nie ústavou) stanovenej dvojročnej lehoty pre začatie jeho užívania
na účel, pre ktorý bol vyvlastnený, sa touto skutočnosťou navracia pôvodnému vlastníkovi jeho nútene

zaniknuté vlastnícke právo.

29. K ostanej argumentácii žalobkyne, ktorá podrobne rozoberá podmienky vyvlastnenia súd
poznamenávam, že táto argumentácia pre právne posúdenie uplatneného nároku relevantná nie je,
pretože sama osobe nespôsobuje zánik platnosti a účinnosti rozhodnutia, na základe ktorého došlo

k prechodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na žalovaného. Takúto argumentáciu bola
žalobkyňa oprávnená použiť v správnom konaní pred vydaním označeného rozhodnutia Okresného
úradu Bardejov, prípadne pri uplatnení odvolania alebo v priebehu súdneho prieskumu pred správnym
súdom. K právnej istote žalobkyne a legitímne nádeji, ktorá má mať v podstate základ v nesprávnom
poučení žalobkyne v odôvodnení (nie však výroku) rozhodnutia Okresného úradu Bardejov č. X/XXXX/

XXXXX z 24.1.2000 súd uvádza že účelom čl. 1 dodatkového protokolu nie je zabezpečiť právo stať
sa vlastníkom, ale len právo zabezpečiť nerušené užívanie už existujúceho majetku. Z judikatúry
Európskehosúdupreľudsképráva(ďalejlen„ESĽP“),vrámciktorejbolaposudzovanáotázkaporušenia
práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, vyplýva, že „majetky“ môžu byť buď
majetky existujúce, alebo majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých sťažovateľ môže tvrdiť, že

máaspoň„legitímnunádej“naichzhmotnenie(rozsudokESĽPvoveciPINEVALLEYDEVELOPMENTS
LTD. a iní v. Írsko z 29.11.1991 a rozsudok ESĽP vo veci PRESSOS COMPANIA NAVIERA S. A.
a iní v. Belgicko z 20.11.1995). Na to, aby bolo možné pripustiť u žalobkyne existenciu legitímnej
nádeje na obnovenie vlastníctva skôr vyvlastnenej parcely, musela by mať aspoň šancu na úspech.
Nestačí len všeobecne prípustná možnosť. Je totiž rozdiel medzi „holou nádejou“ danou subjektívnym

názorom osoby a „legitímnou nádejou“, ktorá musí mať základ v ustanovení konkrétneho zákona alebo
v konkrétnom právnom akte (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2002). V
danom prípade však platné právne predpisy, ktorých ústavnosť v okolnostiach prípadu predloženou
argumentáciou spochybnená nebola, neumožňovali žalobkyni dosiahnuť obnovenie svojho vlastníctva
inak ako na základe včas podanej žiadosti stavebnému úradu v prípade nedodržania podmienok daných

rozhodnutím o vyvlastnení, t.j. v prípade neužívania parcely na účel pre ktorý bola vyvlastnená po
uplynutí lehoty dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. K obnoveniu zaniknutého
vlastníckeho práva v dôsledku jeho prechodu na základe vyvlastnenia nedochádza automaticky, ale
iba za splnenia zákonných podmienok. Ak tieto podmienky splnené nie sú, nemožno ani uvažovať o
legitímnej nádeji na nadobudnutie vlastníctva (primerane uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS

231/09-29 z 11.6.2009).

30. Súd v ďalšom poukazuje na ustálenú judikatúru ústavného súdu k obsahu základného práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ktorý každému zabezpečuje rovnaké zákonné predpoklady
a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších

zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na
to, či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1
ústavy však nemožno odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez
dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a
jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota,

že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže byť obmedzené alebo
využité bez právneho dôvodu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/07). V danom prípade,
keďže nebolo preukázané splnenie podmienok pre obnovenie (nadobudnutie) vlastníctva žalobkyňou,
nemôže existujúci právny stav zasahovať do jej vlastníckeho práva. K vyvlastneniu parcely pôvodnepatriacej žalobkyni došlo na základe zákona a spôsobom ustanoveným zákonom, pričom vlastníctvo
žalovaného nebolo zákonom predpokladaným spôsobom zrušené. V konaní nebolo preukázané, že by
žalovaný pozemok nadobudol v rozpore s právnym poriadkom, tomu by bolo napríklad v prípade jeho

nadobudnutia trestným činom, či postupom orgánu, ktorý nemal zákonnú právomoc na jeho vydanie
a jeho rozhodnutie by tak bolo tzv. paaktom. Preto aj priamu aplikáciu čl. 20 ods. 1 tretia veta ústavy
považuje súd v danom prípade za vylúčenú.

31. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní konanom 24.9.2018 začala argumentovať vydržaním ako právnou

skutočnosťou, ktorou nadobudla vlastnícke právo, súd k uvedenému uvádza, že z okolností prípadu
je takáto možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva zo strany žalobkyne vylúčená. Vydržanie ako
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva totiž pri nehnuteľnej veci predpokladá splnenie zákonom
požadovaných predpokladov, ktorými sú: spôsobilý predmet vydržania, oprávnená nepretržitá držba
držiteľa počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby a uplynutie zákonom stanovenej vydržacej
doby (u nehnuteľností 10 rokov), pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Vydržať

vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu nestačí. Podmienka
oprávnenosti držby znamená, že táto má charakter držania veci so zámerom mať ju pre seba. Za
oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
zhodnotená objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ

pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.
V danom prípade žalobkyňa ani netvrdila, že by predmetnú parcelu po jej vyvlastnení držala a nakladala
s ňou ako s vlastnou, bola si plne vedomá že bola právoplatne vyvlastnená a jej vlastníctvo prešlo
na žalovaného, pričom podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení je priamym dôkazom o

tom, že žalobkyňa si týchto skutočností bola plne vedomá. Subjektívne pocity žalobkyne opierajúce sa
o nesprávne poučenie vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Bardejov č. X/XXXX/
XXXXX z 24.1.2000 nemôžu odôvodniť nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenej parcele vydržaním,
čo bolo okrem iného tiež dôvodom pre zamietnutie návrhu na jej výsluh na nariadenom pojednávaní z
dôvodu, že tento by nepriniesol žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci.

32. Z dôvodu, že žalobou uplatnený nárok a žalobkyňou uplatnená právna argumentácia je síce
prejavom nesúhlasu s existujúcim právnym stavom avšak v konaní neboli preukázané podmienky, na
základe ktorých by bolo možné žalobe vyhovieť, súd žalobu v celosti zamietol vychádzajúc z vyššie
uvedeného právneho posúdenia veci.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35. Pri svojom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný
síce v konaní bol plne úspešný, avšak nárok na ich náhradu si neuplatňoval, preto bolo aj o náhrade trov
konania rozhodnuté tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, t.j. že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.