Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. júl 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/276/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509213865
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2509213865.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu : R. V., O..

XX.X.XXXX, V. U.. V. XXXX/XX, B., zastúpený procesným opatrovníkom U.. U. M., X. F. Ú. D. F. Z. a
Advokátskou kanceláriou LYSO & PARTNERS spol. s r.o., IČO : 36 862 347, so sídlom Nám. sv. Michala
30/27, Hlohovec, proti žalovaným : 1. U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. U. X, B., 2. M. P., O.. XX.X.XXXX, V.
U. X, B., obaja zast. : Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek s.r.o., IČO : 47 256 371, so sídlom
Podzámska 41/A, Hlohovec, 3. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO : 00 175 480, so sídlom Ludvika
van Beethovena 26, Trnava, zast. : UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO : 36 662 291,
so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26,
917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 je vlastníkom bytu č. XX - T. O. X.
nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici U.. V. XX X. B. v bytovom
dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. XXXX, M.. Ú.. B. spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti XXXX/XXXXXX evidovaných na G. č. XXXX, vedenom D. Ú.
B., katastrálny odbor pre M. Ú. B..

II. Súd určuje, že žalobca je členom Bytového družstva Trnava so sídlom
Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 a nájomcom bytu č. XX
- T. O. X. O. P. nachádzajúcom sa na ulici U.. V. XX X.
B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. XXXX, M.. Ú.. B.
evidovaných na G. č. XXXX, vedenom D. Ú.E. B., M. D.
P. M. Ú. B..

III. Žalobca má voči žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. U.. U. F., Š. XX, XXX XX T. má voči žalovaným 1/, 2/, 3/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2009 sa žalobca domáhal aby súd určil, že Bytové družstvo so
sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 je vlastníkom bytu č.
XX - T. O. X. O. P. nachádzajúcom sa na ulici U.. V. XX X. B. v bytovom dome súp. č. XXXX,

ktorý je na parc. č. XXXX, M.. Ú.. B. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX evidovaných na G. Č.. XXXX, vedenom D.
Ú. B., katastrálny odbor pre katastrálne územie B. (ďalej aj „byt č. XX“). Zároveň sa domáhal aby
súd určil, že žalobca je členom Bytového družstva Trnava so sídlom Ludvika van Beethovena 26, 91708 Trnava, IČO: 00 175 480 a nájomcom bytu č. XX - T. O. X. O. P. nachádzajúcom sa na ulici U.. V.
XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. XXXX, M.. Ú.. B. evidovaných na G. Č..
XXXX, vedenom D. Ú. B., katastrálny odbor pre katastrálne územie B. a žiadal nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe výmeru na pridelenie bytu zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol
členský podiel u žalovaného 3/, na základe čoho sa stal nájomcom bytu č. XX, v ktorom žije sám do
roku XXXX až do podania žaloby. V roku XXXX mu žalovaný 1/ a 2/ navrhli aby na nich previedol
členské práva u žalovaného 3/ viažuce sa k bytu č. XX výmenou za to že žalovaný 1/ a 2/ žalobcu

doopatrujú a zriadia mu doživotné právo bývania a užívania k bytu. Na žiadnej inej odplate za prevod
bytu sa žalobca a žalovaný 1/ a 2/ nedohodli ani žalobcovi žiadnu inú odplatu neposkytli. Žalobca bol
na invalidnom dôchodku a potreboval pomoc považoval ponuku výmeny bytu za právo doživotne bývať
a doopatrovaní zo strany žalovaných 1/ a 2/ za výhodnú. Žalovaný 1/ a 2/ nie sú k žalobcovi v žiadnom
príbuzenskom pomere. Žalobca nemá iný dôvod na prevod bytu, ako ten že mu umožnia v byte bývať
a že ho doopatrujú.

3. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca so žalovanými 1/ a 2/ „DD. D. P. Č. P. R. P. (C. Č.) Y. D. U. - P. X.
Č. X.“ Touto dohodou žalobca previedol na žalovaných 1/ a 2/ členské práva a povinnosti u žalovaného
3/ viažuce sa k bytu. X. č.l. X tejto dohody si účastníci dohodli zriadenie „X. V. Y. P. V. R. H.“ v prospech
žalobcu. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli žalovaný 1/ a 2/ so žalovaným 3/ zmluvu o prevode vlastníctva

družstevného V. Č..XX/XXXX, ktorou nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č.
XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo veľkosti
XXXX/XXXXXX. Žalobca nerušene byt užíval a býval v ňom do roku XXXX kedy ho žalovaný 1/ a 2/
začali vyzývať, aby byt opustil, alebo aby s nimi uzavrel nájomnú zmluvu. Následne žalobca v katastri
nehnuteľností zistil , že žiadne vecné bremeno v jeho prospech žalovaný 1/ a 2/ nezriadili. Žalobca je

toho názoru, že ustanovenie čl. 6 dohody o prevode členských práv a povinností (ich časti“ a dohody o
majetkovo - právnom vysporiadaní členského vkladu zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná s poukazom na
ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že svojím obsahom odporuje zákonu. V zmysle § 151o ods.
2 OZ, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti a v čase jeho zriadenia žalovaný 1/
a 2/ neboli vlastníkmi predmetného bytu. Pokiaľ však z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu

alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo v nevyplýva, že túto časť nemožnosť oddeliť od ostatného
obsahu vzťahuje sa dôvod neplatnosti časti právneho úkonu na celý právny úkon.

4. Nakoľko Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX žiadal zmeniť žalobu a to tak,
že z dôvodu duševného ochorenia žalobcu rozširuje dôvod, pre ktorý žiada určiť neplatnosť dohody o

prevode členských práv, t.j. že žalobca v čase podpísania tejto dohody trpel duševnou poruchou na
základe čoho v zmysle ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je tento úkon neplatný uznesením zo
dňa 05.06.2018 č.k. 9C/276/2009 - 465 súd rozhodol tak, že pripustil zmenu (rozšírenie) žaloby, tak ako
to žiadal žalobca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX t.j. podstatné skutkové tvrdenia žalobcu zo žaloby
boli rozšírené o tvrdenie že v čase podpísania dohody o prevode členských práv trpel žalobca duševnou

poruchou, ktorá ho robila na tento úkon neschopným.

5. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca videl v tom, že žalovaný 1/ a 2/ rade
žalobcu rušili spôsobom, ktorý bol opísaný v návrhu na vydanie predbežného opatrenia z XX.XX.XXXX
(a ktorý bol aj predbežné deklarovaný súdom prvej inštancie z uznesenia zo dňa 01.04.2010) a teda

žalobca bol takto zneistený v užívaní predmetného bytu. Naliehavý právny záujem daný aj tým, že
žalobca ako nájomca je oprávnenom osobou v zmysle § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníctve bytom
a nebytových priestorov, na prevod vlastníctva bytu do svojho vlastníctva a bez určenia že je členom
družstva a nájomcom bytu a zároveň že žalovaný 3/ je vlastníkom predmetného bytu sa nemôže žalobca
domáhať uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu od žalovaného 3/. Zatiaľ čo žalovaný 3/ by bol

osobou povinnou uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode vlastníckeho práva bytu v zmysle citovaného
§ 28 Z. č. 182/1993 Z. z. , žalovaní 2/ a 3/ takýmito povinnými osobami nie sú.

6. Žalovaný 1/ a 2/ sa k podanej žalobe vyjadrili tak, že podanú žalobu považujú za zmätočnú, nakoľko
nedisponuje inou dohodou, ako tou, v ktorej nie je uvedený článok VI. Nemajú záujem na ukončení

užívania bytu žalobcom, avšak nájomnou zmluvou, ktorú žiadajú, aby s nimi žalobca uzatvoril, aby bol
zaviazaný na plnenie za dodávky služieb t.j. poplatkov spojených s užívaním bytu. Žalobca si sám plní
réžiu týkajúcu sa elektrickej energie. Podľa ich názoru v predloženej dohode o prevode členských práv
a povinnosti z článku II. nie je zrejmé že by obsahovala skutočnosti týkajúce sa zriadenia vecnéhobremena v prospech žalobcu. Ak takýto článok považuje žalobca za neplatný tento je možné oddeliť od
zvyšku zmluvy a teda táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť celej dohody.

7. Žalovaný 3/ žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnené určenie zo žaloby z titulu dohody o
prevode členských práv a povinností o dňa XX.XX.XXXX považuje za premlčané. Uviedol, že dohoda o
prevode členských práv a povinností nemá stanovené čo všetko ostatné okrem zákonných náležitostí si
v nej môžu dojednať účastníci. Bytové družstvo so sídlom v Trnave iba zoberie na vedomie, že prevod
členských práv a povinností účastníci medzi sebou urobili. Ostatné skutočnosti sú iba vecou dohody

účastníkov Žalovaný 3 nemal v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX uvádzať žiadne
dojednania z dohody o prevode členských práv a povinností. Žalovaný 3/ z uvedených dôvodov nie je vo
veci pasívne legitimovaný. Vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že od vykonaného úkonu dohody
z XX.XX.XXXX už uplynulo 8 rokov. Podľa jeho názoru článok VI. Predmetnej dohody nemá vplyv na
platnosť dohody ako celku.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: dohodou o prevode členských práva povinností z
XX.XX.XXXX(č.l. 5-7 spisu), zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. XX/XXXX, čiastočným výpisom z G.
č. XXXX, lekárskou správou, psychologickým vyšetrením, výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného
1/,výsluchomžalovaného2,znaleckýmposudkomč.XX/XXXXvrátanedoplnkuč. XX/XXXX,odborným
vyjadrením č. XXX/XXXX vrátane dodatku č. 1 a dodatku č. 2,, výsluchom znalkyne U.. U. T., výsluchom

svedka L.. Y. P., výsluchom svedka U.. W. P., znaleckým posudkom U. U. F. č. XXX/XXXX, výmerom
na pridelenie bytu, uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou z XX.XX.XXXX, zmluvou o prevode
členských práv v bytovom družstve (č.l. 97).

9. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
strany sporu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca uzavrel dňa XX.XX.XXXX so žalovanými 1/ a 2/ dohodu o prevode členských práv a
povinností, v ktorej žalobca ako prevodca previedol na žalovaných 1/ a 2/ ako nadobúdateľov všetky

svoje členské práva a povinnosti člen V. so F. X. Z. existujúce ku dňu uzatvorenia dohody a právo nájmu
k bytu č. 44. Nadobúdatelia sa zaviazali znášať výsledok ročného zúčtovania nákladov V. i nákladov
za odstránenie závad spôsobených užívateľov. V čl. 6 predmetnej dohody sa účastníci dojednali „X.
V. Y. P. V. R. H.X. X. P. R. V., E..Č.. XXXXXX/XXX. Žalovaný 3/ zobral uvedenú dohodu na vedomie
XX.XX.XXXX pričom ju zaevidoval pod ev. č. XX/PP/XXXX.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné a súd mal za preukázané že žalobca bol ku dňu XX.XX.XXXX
členom Bytového družstva Trnava so sídlom Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175
480 a nájomcom bytu č. 44 - garzónky na 9. nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici U..
V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. XXXX, kat. úz. Hlohovec evidovaných na

G. č. XXXX, vedenom D. Ú. B., M. D. P. M. Ú. B..

12. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
žalovaný 3/ ako prevádzajúci previedol vlastníctvo k bytu č. XX na žalovaných 1/ a 2/ ako
nadobúdajúcich.

13. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný 1/ a 2/ sú vedení ako vlastníci
bytu č. XX v spoluvlastníckom podiele 1/1.

14. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že U.. E. F. po vyšetrení žalobcu dospel k záveru

že u žalobcu by mohla byť porucha osobnosti s mentálnou subnormou, aktuálne inc. Organický P. P.
K.N. F. D., V. I. P..

15. Z psychologického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že U..W. P. po vyšetrení žalobcu
dospela k záveru, že ide o jedinca s ľahkou mentálnou retardáciou /debilita/ negramotného, a tým so

značne zníženou schopnosťou zúčasťňovať sa právnych úkonov.

16. Zo zmluvy o prevode členských práv v bytovom družstve zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca
ako prevodca previedol na žalovaných 1/ a 2/ ako nadobúdateľov svoje členské práva v F. V. Y. X.Z. spojené s užívaním bytu č. XX. V článku 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli že prevod sa bude
realizovať bezodplatne a nadobúdatelia žalobcu dochovajú a pochovajú a v F. Z. bude zriadené pre
menovaného vecné bremeno na predmetný byt na dosmrtné právo bývania a užívania prevádzaného

bytu.

17. Z výmeru na pridelenie bytu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobcovi bol žalovaným 3/ na základe
poradovníka družstevných stabilizačných bytov pridelený - byt č. XX.

18. Z unesenia OR PZ v Trnave zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že trestné stíhanie začaté uznesením
povereného príslušníka podľa § 1911 ods. 1 Trestného poriadku z XX.XX.XXXX bolo zastavené, pre
neprípustnosť trestného stíhania., nakoľko trestnosť činu zanikla keď premlčacia doba uplynula.

19. Zo zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX o výsluchu svedka - poškodeného - žalobcu súd zistil, že žalobca
sa obával čo s ním bude v starobe, kto sa o neho postará, keď nebude vládať a zostane imobilný.

Žalovaných 1/ a 2/ poznal dlhodobo. Oslovil ich či by sa o neho nepostarali v starobe. Prisľúbil im za túto
pomoc, predkupné právo na byt č. XX stým, že mu bude umožnené až do jeho smrti garsónku užívať a
bývať v nej. Na tento účel u advokáta L.. P. spísali zmluvu, kde sa vzdal predkupného práva na garsónku
v prospech žalovaných 1/ a 2/ . Neskúmal či bola vykonaná zmena v liste vlastníctva a či na ňom bolo
uvedené vecné bremeno s doživotným právom žalobcu užívať predmetný byt.

20. Z výsluchu žalobcu súd ďalej zistil, že žalobca má len jeden kľúč od bytu. Od pivnice kľúče nemá
a nevie sa tam dostať. Nepamätal si či niečo podpisoval. Vtedy sa dohodli, že on tam bude bývať do
smrti, a že on za ten byt bude platiť. Teraz už neplatí nič. Byt chcel žalovaným dať, lebo boli kamaráti.
Na prevode bytu sa dohodli aj ústne Advokáta L.. P. žalobca pozná. U L.. P. sa so žalovanými dohodli

že v byte bude môcť bývať do smrti. Žalovaný 1/ a 2/ ho prestali navštevovať.

21. Z výsluchu žalovaného 1/ súd zistil, že žalovaný 1/ sa so žalobcom pozná od malička boli priatelia,
bol švagor sestry. Žalovaná 2/ ho naučila variť, prať, žehliť. 3-krát od týždňa nosil jedlo, žalobca im
nosil zeleninu, pretože robil na tržnici. Problém nastal keď si žalobca našiel priateľku. Vtedy vyhnal z

domu žalovanú 2/ a potom aj žalovaného 1/. Kľúče od bytu hodil žalovaný 1/ žalobcovi do schránky.
Žalobca chcel najprv byt č. XX previesť na syna žalovaného 1/, ktorý vtedy nebol ešte plnoletý. Potom
ho chcel dať žalovanej 2/ K tomuto prevodu nakoniec aj došlo. So žalobcom sa dohodli že ho až do smrti
dochovajú. Čo sa týka zriadenia vecného bremena, navrhol to žalobca. Preto keď to žalobca chcel
a bol kamarát, tak s tým žalovaný 1/ a 2/ súhlasili a pri tom o to vôbec nežiadali. Spočiatku žalobca

platil platby spojené s užívaním bytu. Potom prestal platiť. Nechcel zaplatiť ani za kúpnu cenu k bytu.
Uzatvorenie nájomnej zmluvy žiadal žalovaný 1/ z dôvodu, aby sa to dalo všetko do poriadku, keďže sa
žalobca zachoval tak, ako sa zachoval.

22. V čase, keď došlo k právnemu úkonu v roku XXXX žalobcom mohol ísť bývať k rodičom. Dôvodom

darovania bytu žalovaným 1/ a 2/ bolo že sa nepohodol s rodičmi, tiež nemal dobré vzťahy so
súrodencami, bál sa, že o byt príde a preto byt daroval žalovaným 1/ a 2/ , čo nemusel, pretože byt od
nich nikto nepýtal. Žalobca navrhol prevod bytu sám, všetko vtedy aj sám vybavil. Pri spisovaní dohody
o prevode členských práv bol prítomný žalobca , a 2/ R. L.. P.. Žalovaný 1/ podpisoval dohodu dodatočne
doma.

23. Z výpovede žalovanej 2/ súd zistil, že so žalobcom sa žalovaná 2/ spoznali tak, že pracovali v
jednom podniku, vzájomne sa navštevovali. 1-krát chcel previesť byt na syna žalovaných, nebol však
plnoletý a preto z toho vzišlo. Potom v roku XXXX došlo k prevodu práv. nakoľko žalobca mal spory so
súrodencami, pričom na jeho žiadosť žalovaná 2/ vybavila L.. P., u ktorého spísali dohodu o prevode

členských práv, dodatočne aj žalovaného 3/. Dovtedy boli so žalobcom priatelia. Žalovaná 2/ mu varila,
naučila ho prať, žehliť. Bol jej tretie veľké dieťa. V roku XXXX, keď si našiel priateľku, začal škaredo
nadávať na jeho kolegov, čo mu začala vyčítať, pretože chodila do predmetného bytu, všimla si, že tam
má veľký neporiadok, čo mu tiež vyčítala. Pohádali sa, hodila mu späť kľúče a odvtedy tam nebola.
Do D. XXXX platil nájomné sám žalobca. Tiež elektrinu a poplatky do fondu opráv. Toto prestal plniť,

začala to platiť žalovaná 2/. Potvrdila, že je mu dlžná peniaze, avšak nie v takej výške, ako to uviedol
žalobca - ide o sumu cca 30.000,- Sk. Žalobca ju sám upozornil na to, že sa dá predmetný byt kúpiť.
Bola na členskej schôdzi a na návrh žalobcu byt odkúpili.24. Žalovaná 2/ nevedela uviesť kto spisoval dohodu o prevode členských práv z roku XXXX a tiež
ustanovenia o zriadení vecného bremena, uviedla že takýto exemplár nemá a vie iba o zmluve z
XX.XX.XXXX, ktorú spísal L.. P.. Originál ako je založený v spise žalovaného 3 si nepamätá a ani nemá

k dispozícii.

25. Pri prevode členských práv sa dohodli, že tam žalobca bude mať zriadené doživotné právo užívania
a že ho dochovajú a pochovajú. Vecné bremeno žalobcovi nezriadili nakoľko v druhej polovici roku
XXXX podal trestné oznámenie na L.. P., a žalovaných 1/ a 2/ . Byt by im daroval aj keby mu nezriadili

vecné bremeno, nakoľko vtedy mali veľmi dobré vzťahy.

26. Pri spisovaní dohody u L.. P. žalovaná 2/ a žalobca navrhovali aby prevod obsahoval doživotné
právo žalobcu bývať v predmetnom byte a že sa o neho budú starať. Žalovaný 1/ pri spisovaní dohody
nebol ale s tým súhlasil.

27.ZnalkyňaU..U.T.vznaleckomposudkuXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXdospelakzáveru,žežalobca
v súčasnosti trpí D. P.. Ide o poruchu trvalého charakteru s tendenciou progredovať (zhoršovanie
príznakov) Táto porucha sa u neho prejavila po recidivujúcich (opakovaných) akútnych cievnych
mozgových príhodách ( po roku XXXX) Avšak premorbídne bola u neho prítomná mentálna retardácia
ľahkého stupňa, ktorou trpel do narodenia. V čase spísania dohody o prevode členských práv zo dňa

XX.XX.XXXX u žalobcu organická porucha prítomná nebola, avšak bola u neho prítomná mentálna
retardácia ľahkého stupňa, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným.

28. V odbornom vyjadrení č. XXX/XXXX vypracovanom N. Y. K., F..E..D.. - poverenými znalcami -
U.. F.E. Y. a U.. L. G. sa uvádza, že za súčasného stavu poznania veci nepovažujú konštatovanie

znalkyne v znaleckom posudku č. XX/XXXX o tom, že žalobca bol nespôsobilý k uzatvoreniu zmluvy
zo dna XX.XX.XXXX za správny a spoľahlivý. Znalkyňa uvádza len ľahký stupeň mentálnej retardácie
bez jeho ďalšej špecifikácie, ale toto pásmo C. D. XX - XX, mohlo sa jednať o debilitu ľahkú stredne
ťažkú a ťažkú, čo je zreteľný rozdiel. Nie je možné vylúčiť, že sa o debilitu nejednalo, ale že sa jednalo
o mentálnu subnormu C. XX-XX v dôsledku vzdelanostného zanedbania. Presné precizovanie stupňa

ľahkej mentálnej retardácie vo vzťahu k predmetnému právnemu úkonu je veľmi dôležité a v znaleckom
posudku podcenené. V znaleckom posudku chýba vysvetlenie o akú psychopatológiu opiera svoje
konštatovanie o nespôsobilosti žalobcu na tento konkrétny právny úkon ktorý sa odohral v presný
deň za účasti svedkov. Znalkyňa len vo všeobecnej rovine popisuje možnú psychopatológiu mentálne
retardácie, ale bez reflektovania konkrétneho právneho úkonu. Zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola totiž

uzatvorená za účasti právnika L.. P., v zmluve je ošetrené vecné bremeno vo forme doživotného užívania
bytu žalobcom ako aj že poplatky spojené s užívaním bytu bude znášať naďalej žalobca.

29. V doplnku k znaleckému posudku č. XX/XXXX U.. U. T. uviedla, že XX.XX.XXXX bolo u žalobcu
realizované psychologické vyšetrenie, kedy bolo C. stanovené použitím S. C. Z. S., ktorý patrí medzi

komplexné inteligenčné testy. Výsledok C. bol XX. S. C. Z. majú viacero subtestov, ktoré hodnotia
jednotlivé zložky inteligencie a tým umožňujú presnejšiu diagnostiku psychického poškodenia. Aby sa
u žalobcu zistila významná organicicta, tak by bola aj v závere uvedená. Z tohto vyšetrenia je možné
tvrdiť, že intelekt žalobcu sa nachádzal v pásme ľahkej mentálnej retardácie aj dňa XX.XX.XXXX. Počas
tohto vyšetrenia ešte nebola organicita psychodiagnosticky a ani klinicky významná. Z Osobnostných

rysov boli u posudzovaného prítomné aj dôverčivosť, naivita, sugestibilita (ľahko ovplyvniteľný)
Absentovala u neho anticipácia dôsledkov svojho konania. Nebol schopný takých operácii myslenia ako
sú napr. dedukcia, analýza, syntéza. Okolie nemusí postrehnúť chorobné zmeny a prejav. Je vysoko
pravdepodobné, že pri bežnom kontakte trvajúcom krátku dobu a jednoduchých frázach nemusí by
okolím postretnuté patologické zmeny ani v štádiu ľahkej mentálnej retardácie Zotrvala na tom, že v

čase spísania dohody o prevode členských práv zo dňa XX.XX.XXXX bola u žalobcu prítomná mentálna
retardácia ľahkého stupňa, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným.

30. V dodatku č. 1 k odbornému vyjadreniu č. XXX/XXXX vypracovanom CW. Y. K., F..E..D.. -
poverenými znalcami - U.. F.Á. Y. R. U.. L. G. uviedli, že znalkyňa nie korektne, nie objektívne a

nie nespochybniteľne opiera zistenie C. u posudzovaného v roku XXXX o výsledok psychologického
vyšetrenia z roku XXXX, kedy už boli u posudzovaného prítomné pomocnými vyšetreniami potvrdené
prejavy mozgového poškodenia, ktoré výsledok psychologického výpočtu C. mohli prekryť a skresliť.
V znaleckom posudku aj po doplnení absentuje vysvetlenie o akú psychopatológiu opiera svojekonštatovanie o nespôsobilosti posudzovaného na konkrétny právny úkon. Znalkyňa nereflektuje
konkrétny právny úkon.

31. Z výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo že všetky podklady, ktoré mala boli postačujúce na
to, aby dospela k záveru uvedenému v znaleckom posudku. To znamená, že žalobca v čase právneho
úkonu, ktorý bol XX.XX.XXXX trpel mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, ktorá ho robila na tento
právny úkon neschopným. Počas znaleckého vyšetrenia v klinickom obraze bola prítomná aj organicita,
ktorá sa rozvinula po opakovaných mozgových cievnych príhodách. Vychádzala z psychologického

vyšetrenia vypracovaného klinickým psychológom P.. N.. Skúsenosti, ktoré má s doktorom N. sú dobré,
jedobrýodborníkanevideladôvod,prečo malaspochybňovaťjehozávery.V psychologickomvyšetrení
bolo uvedené, aký test použil, vzhľadom k tomu, že použil S. C. Z., tak keby tam bola prítomná D.,
tak ju určite v závere uvedie. Vzhľadom k tomu, že aj jemu inteligenčný test vyšiel 56, tzn. že ho
záveroval ako mentálnu retardáciu ľahkého stupňa. Mentálna retardácia je vrodený alebo krátko po
narodení získaný deficit intelektových schopností s nedostatočnou diferenciáciou osobnosti, tzn. že

pokiaľ počas psychologického vyšetrenia XX.XX.XXXX klinický psychológ uzavrel posudzovaného ako
mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, tzn. že 99,99% musela byť táto porucha prítomná od narodenia a
teda aj v čase tohto právneho úkonu. Doplinla že v anamnéze sú niektoré údaje, ktoré síce nepriamo,
ale potvrdzujú túto diagnózu, ako napr. to, že menovaný navštevoval osobitnú školu, samozrejme do
osobitnej školy sa môžu dostať aj jedinci, ktorí sú sociálne zanedbaní, ale aká je pravdepodobnosť zo

7 súrodencov, práve aby jeden bol sociálne zanedbaný. Ďalšia vec, je že do osobitných škôl sa môžu
dostať subnormní jedinci, avšak títo subnormní jedinci v osobitných školách dosahujú väčšinou dobrý
prospech. Čo nie je prípad žalobcu. Poznala žalobcu z videnia. Nevedela o koho sa jedná. Vzhľadom
k tomu, že je z B., ho stretávala a tak ako v posudkoch aj v doplnku uviedla, že on už od prvého
pohľadu, bolo vidieť, že nie je celkom v poriadku. Jedinci, ktorí sú ľahko mentálne retardovaní, pri bežnej

komunikácii nejakých jednoduchých frázach u nich ľudia nezistia, že trpia ľahkou mentálnou retardáciou.
Majú z nich pocit, že sú čudní, tupí , ale určite sa to nedá diagnostikovať z jedného rozhovoru. Bližšia
špecifikácia mentálnej retardácie v takýchto veciach, nie je ani potrebná. Ľahko mentálne retardovaný,
nevie posúdiť dôsledky toho svojho konania, nevie nakladať s väčšími majetkovými hodnotami, čo teda
byt jednoznačne je vyššia majetková hodnota, nevie nakladať celkovo s väčšími finančnými čiastkami.

Keď zistíme, že jedinec je ľahko mentálne retardovaný, tak to už ho robí na takýto právny úkon
neschopným. Navyše je potrebné brať do úvahy aj jeho osobnostné rysy, medzi ktoré patria, čo je veľmi
typické pre takýchto jedincov s ľahkou mentálnou retardáciou, že oni sú dôverčiví, naivní, sugestibilní,
tzn. že ľahko ovplyvniteľný. Pokiaľ naozaj bol kamarátsky vzťah, navštevovali sa so žalovanými , je úplne
normálne, že takýto človek, tou svojou veľmi zjednodušenou logikou, lebo oni nie sú schopní takých

logických operácií ale operácií ako je analýza, dedukcia, syntéza a pod., takých nie sú schopní, majú
povrchný úsudok a on to veľmi skreslene zjednodušene poňal - dobre, ja im dám byt, oni sa budú o mňa
starať bez toho, aby domyslel všetko, čo z toho vyplýva. Žalobcu osobne vyšetrila dňa XX.XX.XXXX.

32. V dodatku č. 2 k odbornému vyjadreniu č. XXX/XXXX vypracovanom N. Y. K., F..E..D.. - poverenými

znalcami - U.. F. Y. R. U.. L. G. znalci uviedli, že každý právny úkon je treba posudzovať u každého
posudzovaného výsostne špecificky a individuálne zo zohľadnením všetkých známych skutočností.
V niektorých prípadoch aj za využitia práv znalca navrhnúť vypočutie relevantných svedkov. V roku
XXXX mal žalobca zistený C. XX, čo je pásmo stredne ťažkej až ťažkej debility. C. XX L. P. Ľ.R. Y..
Rozdiel 13 bodov nie je zanedbateľný. Duševný stav žalobcu v čase znaleckého posudzovania a v

čase uzatvorenia zmluvy XX.XX.XXXX bol iný. Od roku XXXX došlo u neho k cievnym mozgovým
príhodám, ktoré deštruovali jeho mozgové tkanivo, jeho psychický stav bolo potrebné rekonštruovať
na základe všetkých možných informačných zdrojov. Toto v znaleckom dokazovaní aj v konaní pred
súdom absentuje. Výsluchy relevantných svedkov, ktorých údaje o prejavoch, živote, správaní sa
posudzovaného považujú za významené pre znalecké dokazovanie neboli realizované.

33. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca U.. U. F. súd zistil, že žalobca aktuálne trpí organickou
potuchou osobnosti, stredne ťažkého stupňa a od narodenia trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa,
debilitou. Organickým psychosyndrómom asi posledných 10 rokov Žalobca už pred dobou v čase
spísania dohody o prevode členských práv dňa XX.XX.XXXX trpel nielen mentálnou subnormou ale

aj mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, debilitou, akého stupňa určit' už dnes nemôže a nevie.
Žalobca trpel mentálnym postihom- mentálnou retardáciou v pásme debility, aj v dobe vykonania
prevodu členských práv dňa 22. 01. 2002. V dnešnej dobe však už nie je možné, stanoviť presné
určenie stupňa (ľahký, stredný, ťažký, veľmi ťažký) v čase v roku XXXX. V aktuálnej dobe je s odstupomčasu 15 rokov psychický stav žalobcu zmenený (zhoršený) po opakovane prekonaných cievnych
mozgových príhodách s následným organickým stredne ťažkým psychosyndrómom, ktorý je dnes
klinicky manifestnejší, ako od narodenia U žalobcu je prítomná mentálna ľahká retardácia a interferuje s

jej príznakmi, či ich prekrýva svojou psychopatológiou (príznakmi).Žalobca pred. 15 rokmi, bol mentálne
postihnutý, o mentálnej retardácii sú zistiteľné v jeho zdravotnej dokumentácii a to záznamy o debilite,
bez zmienky o jej presnom stupni. Žalobca teda vykonal právny úkon XX.XX.XXXX ako mentálne
ľahko retardovaný, debilný. Osoba s diagnózou debility má mentálny vek spravidla na úrovni 9- 12
ročného dieťaťa. Táto osoba môže byť schopná vykonávať určité právne úkony. Dokáže sa zaradiť

do spoločnosti, byť zamestnaný aj spoločensky byť prospešný a z hľadiska psychiatrickej intervencie
„ nenápadný", čiže nemusí sa roky, či vôbec psychiatricky liečiť. Vykonať právny úkon v r. XXXX s
mentálnym vekom, zrejme 9- 12 rokov, čo je mentálny vek osôb s prítomným mentálnym postihom v
zmysle debility, a to prevod práv užívania k bytu žalobca z hľadiska psychiatrického nebol s vysokou
pravdepodobnosťou spôsobilý.

34. Z výsluchu svedka L. Y. P. súd zistil, že ním bola žalovaná 2/ s tým, že potrebuje pomoc pri prevode
bytu od žalobcu. Vysvetlil jej , ako to funguje pri prevode pri jej prvej návšteve. Pripravil si následne
formulár, ktorý mal od bytového družstva k dispozícii. Tiež zisťoval, či sú tam nedoplatky. Následne
prišla už aj žalovaná 2/ spolu so žalobcom. Porozprávali sa, všetko im vysvetlil, celý proces okolo
prevodu práv k bytu s tým, že s im vysvetlil presný postup aj právne dôsledky, že mu teda byt nebude

patriť. Žalobca mu povedal, že je sám, žalovaný 1/ a 2/ , teda chce, aby byt bol prevedený na nich s tým,
že tam bude mať dosmrtné bývanie. Spravili aj dohodu o jeho dosmrtnom bývaní v danom byte. Hovorilo
sa tam niečo o energiách, že si ich bude platiť. Žalovaná 2/ spolu so žalobcom odišli aj s papiermi. V
priebehu niekoľkých dní žalovaná 2/ doniesla tieto papiere podpísané, aj notársky overené. Následne
tlačivá odniesol na bytové družstvo do Trnavy. Porada pri ktorej bol prítomný žalobca mohla trvať tak 30

minút. Vecné bremeno dosmrtného práva bývania bolo do dohody uvedené po vzájomnom rozhovore.

35. Z výsluchu svedka U.. W. P. súd zistil, že žalobcu mala niekedy v evidencii ako obvodný lekár.
Možno 2 alebo 3 roky. Obvod prebrala v roku XXXX.

36. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

37. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo

je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

39. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka (1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony. (2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

40. Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o vlastníctve bytov“), nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok
na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného
predpisu.

41. Podľa § 29 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov , k nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal
bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové
družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto

zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom
o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v
takto dohodnutej lehote. Vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní
s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomcapožiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g) a
h). Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník
domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd,
aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v §
18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

42. Podľa ust. § 230 ObZ, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na

základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom
prechádzajúnanadobúdateľavovzťahukdružstvupredloženímzmluvyoprevodečlenstvapríslušnému
družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o
prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena
o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

43. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (v danom prípade
tomu tak bolo v čase podania žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p., účinného do 30. júna 2016 ale
uvedená podmienka musí byť splnená aj od 01.07.2016 tak ako to vyplýva z ust. § 137 písm c) CSP). Pri
skúmaníexistencienaliehavéhoprávnehozáujmuideoposúdenie,čipodanážalobajevhodnýprocesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne

nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

44. Súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ a 2/ sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci
predmetného bytu, žalobcov naliehavý právny záujem na určení že žalovaný 3/ je vlastníkom
predmetného bytu vyplýva, zo skutočnosti, že je to práve žalovaný 3/ ktorý ako vlastník je v zmysle § 28

zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníctve bytom a nebytových priestorov, povinný resp. žalobca má len voči
žalovanému 3/ ako bytovému družstvu, ktoré je zároveň vlastníkom bytu nárok na prevod vlastníctva
bytu do svojho vlastníctva a teda bez predmetného určenia je postavenie žalobcu neisté (žalovaný 3 ako
vlastník bytu č. 44 v katastri nehnuteľností zapísaný nie je ), nakoľko nemôže si svoje právo vyplývajúce
zo spomínaného § 28 uplatniť ak sú v katastri nehnuteľností ako vlastníci zapísaný žalovaný 1/ a 2/.

Bez určenia že je žalobca členom družstva a nájomcom bytu a zároveň že žalovaný 3/ je vlastníkom
predmetného bytu sa nemôže žalobca úspešne domáhať uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu
od žalovaného 3/, nakoľko táto otázka je medzi účastníkmi tiež sporná, keďže práve žalovaný 1/ a 2/
sa stali členmi družstva na základy dohody o prevode členských práv uzavretej so žalobcom. Zatiaľ čo
žalovaný 3/ by bol osobou povinnou uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode vlastníckeho práva bytu v

zmysle citovaného § 28 Z. č. 182/1993 Z. z. , žalovaní 2/ a 3/ takýmito povinnými osobami nie sú.

45. Nakoľko len člen bytového družstva, ktorý je zároveň nájomcom má nárok domáhať sa v zmysle
§ 28 Z. č. 182/1993 Z. z. prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu, pričom uzavretím dohody
o prevode členských práv medzi žalobcom a žalovanými, vrátane následnej zmluvy o nájme medzi

žalovanými 1/, 2/ a 3 a zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu medzi žalovanými 1/
2/ a 3 je právne postavenie žalobcu neisté a len určovacími výrokmi, ktorých vydania sa v tomto konaní
vymáha je možné odstrániť túto neistotu a usporiadať vzťahy medzi stranami sporu tak, aby sa predišlo
v budúcnosti dalším sporom. Je nepochybné že žalobcovi nepostačuje len určenie že vlastníkom bytu
je žalovaný 3/ nakoľko z takéhoto samotného výroku by nebolo zrejmé, že je to práve žalobca s ktorým

má žalovaný 3/ povinnosť ako členom a nájomcom uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva.

46. Už z naznačeného možno teda dospieť k záveru ,že žalobcom tvrdené práva (vlastnícke právo
žalovaného 3, členstvo a nájom žalobcu v bytovom družstve ) sú neisté a túto neistotu možno odstrániť
len určovacím výrokom súdu, preto súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na

požadovanom určení a to vo vzťahu k obom petitom žaloby.

47. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalobcom
ako prevodcom došlo XX.XX.XXXX so žalovanými 1/ a 2 ako nadobúdateľmi k uzavretiu dohody o
prevode členských práv a povinností, v ktorej žalobca ako prevodca previedol na žalovaných 1/ a 2/

ako nadobúdateľov všetky svoje členské práva a povinnosti člena V. so sídlom v Z. existujúce ku dňu
uzatvorenia dohody a právo nájmu k bytu č. 44. V čl. 6 predmetnej dohody žalobca a žalovaný dojednali
„Vecné bremeno doživotného práva bývania a užívania v prospech R. V., r.č. XXXXXX/XXX. Dohoda
bola žalovanému 3/ predložená XX.XX.XXXX.48. Znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria č. XXX/XXXX v spojení
so znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria č XX/XXXX vrátane jeho

dodatku, ako aj výsluchom znalkyne U.. U. T. mal súd za preukázané, že v čase uzavierania dohody o
prevode členských práv a povinností dňa XX.XX.XXXX žalobca trpel duševnou poruchou - mentálnym
postihom- mentálnou retardáciou v pásme debility a aj napriek skutočnosti, že v dnešnej dobe už nie
je možné presne určiť jej stupeň, pri vychádzaní zo záveru, že vykonal úkon v stave ľahkej mentálnej
retardácie(čo sa javí ako jediný možný záver, v prípade nie je možné určiť konkrétny stupeň).ak osoba s

diagnózou debility má mentálny vek na úrovni 9- 12 ročného diet'aťa, nevie posúdiť dôsledky toho svojho
konania, nevie nakladať s väčšími majetkovými hodnotami, nevie nakladať celkovo s väčšími finančnými
čiastkami, nebol teda spôsobilý posúdiť zmysel a následky právneho úkonu - prevodu členských práv
a povinností v bytovom družstve - nakoľko konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny
úkon nespôsobilým. (aj napriek konštatovaniu o vysokej pravdepodobnosti súd závery znalca U.. U. F. v
jeho znaleckom posudku považuje za jednoznačné, nakoľko tento jasne a zrozumiteľne vysvetlil prečo

nie je možné určiť stupeň mentálnej retardácie žalobcu v čase spisovania dohody dňa XX.XX.XXXX). -
pričom súd v tomto smere odkazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 173/13). Je
teda možné skonštatovať že, žalobca ohľadom otázky konania v duševnej poruche - ľahkej mentálnej
retardácii - ktorá ho na úkon - dohodu o prevode členských práva a povinností robí neschopným dôkazné
bremeno uniesol.

49. Z uvedeného záveru, potom vyplýva, že dohoda o prevode členský práv a povinností zo dňa
XX.XX.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Kedže právny úkon - dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX
je neplatný, ani jednej zo strán uvedenej dohody(žalovaným 1/ a 2/ a žalovanému 3/) nevznikli práva

a ani povinnosti vyplývajúce z uvedenej dohody a predložením predmetnej dohody dňa XX.XX.XXXX
žalovanému 3/ členské práva a povinnosti spojené s členstvom u žalovaného 3/ a taktiež ani právo
nájmu neprešli na nadobúdateľov t.j. žalovaných 1/ a 2/. Tu je potrebné poznamenať, že právne
úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo
povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od

začiatku (ex tunc) voči každému. Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

50. Nakoľko nedošlo k platnému prevodu členských práv a povinností a práva nájmu zo žalobcu na
žalovaných 1/ a 2/ členský vzťah žalobcu u žalovaného 3/ a tak trvá bez prerušenia až do súčasnosti

nakoľko k zániku členstva nemohlo dôjsť na základe neplatného právneho úkonu a žalobca je aj v čase
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie členom žalovaného 3/. Zároveň platí, že žalovaný 1/ a 2/ sa
na základe absolútne neplatnej dohody o prevode členských práv nestali členmi žalovaného 3/. Keďže
je predmetná dohoda neplatná neprešlo na žalovaných 1/ a 2/ ani právo nájmu bytu č. 44 a žalobca je
teda stále nájomcom bytu č. 44.

51. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
žalovaný 3/ ako prevádzajúci previedol vlastníctvo k bytu č. XX na žalovaných 1/ a 2/ ako
nadobúdajúcich. V čase uzavretia predmetnej zmluvy však vzhľadom vyššie uvedený záver, žalovaný
1/ a 2/ nemali právne postavenie členov žalovaného 3, naopak členom žalovaného 3/ ako aj nájomcom

predmetného bytu č. XX bol žalobca, nakoľko žalobca mal ako člen družstva a zároveň jeho nájomca
nárok na prevod predmetného bytu č. XX do jeho vlastníctva, je uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu č. 4/2004 zo dňa XX.XX.XXXX v priamom rozpore z ustanovením § 28 Z. č. 182/1993
Z. z. a ide o absolútne neplatný právny úkon(prevod vlastníckeho práva k bytu na inú osobu ako člen
bytovéhodružstvaktorýjezároveňajnájomcompredmetnéhobytuamátedapriamozozákonanárokna

prevod vlastníckeho práva s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka priamo odporuje zákonu )
na základe ktorého vlastnícke právo k bytu č. 44 zo žalovaného 3/ na žalovaných 1/ a 2/ aj napriek jeho
zápisu do katastra nehnuteľností neprešlo. Zápis v katastri nehnuteľností tak nezodpovedá skutočnému
stavu keďže, ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie je vlastníkom bytu č. XX stále žalovaný 3/.

52. K námietkam strán sporu, že ak žalobca nebol spôsobilý na právne úkony už XX.XX.XXXX, nemohol
platne udeliť plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi v roku XXXX nebol tak preto spôsobilý na
podanie žaloby cestou právneho zástupcu, súd uvádza, že skutočnosť, v priebehu konania sa ukázalo,
že žalobca nemá procesnú spôsobilosť, a nie je teda spôsobilý konať pred súdom samostatne, nemá zanásledok stratu aktívnej legitimácie žalobcu nakoľko ide o dva odlišné inštitúty keď aktívna legitimácia
žalobcu ako strany v spore vyplýva priamo z hmotného práva, narozdiel od procesnej spôsobilosti, ktorá
znamená schopnosť strany sporu samostatne konať pred súdom. Nakoľko z dokazovania vyplynulo, že

žalobca nie je spôsobilý samostatne konať pred súdom, pričom nemá zákonného zástupcu ustanovil
mu súd za účelom ochrany jeho práv procesného opatrovníka. Nakoľko otázka či žalobca bol alebo
nebol v čase udelenia plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa XX.XX.XXXX predmetom znaleckého
dokazovania, a teda súd nemohol dôjsť k záveru, že udelené plnomocenstvo bolo právnemu zástupcovi
udelené neplatne, súd vychádza zo záveru, že nakoľko plnomocenstvo bolo udelené platne, pričom

procesný opatrovník žalobcu po jeho ustanovení predmetné plnomocenstvo neodvolal, má súd za to že
žalobca je v konaní riadne zastúpený právny zástupcom s plnomocenstvom na celé konanie.
53. Čo sa týka samotnej zmluvy o prevode členských práv v bytovom družstve vyhotovenej a podpísanej
stranami sporu tieť dňa XX.XX.XXXX(č.l. 44-45 spisu) všetky konštatovania o neplatnom uzavretí
dohody o prevode členských práva zo dňa XX.XX.XXXX sa vzťahujú aj na uvedenú zmlúvu, nakoľko
táto je obsahovo zhodná s dohodou o prevode členských práv zo dňa XX.XX.XXXX (vrátane prísľubu

o zriadení vecného bremena) tým, že predmetná zmluva bez ohľadu na záver o konaní žalobcu v
duševnej poruche, nebola spôsobilá vyvolať právne účinky, nakoľko nebolo v konaní preukázané že by
bola predložená resp. oznámená žalovanému 3/ pričom z ust. § 230 Obchodného zákonníka vyplýva
že členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu
predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu, ak nebola družstvu (žalovanému 3/)

predmetná zmluva predložená resp. žalobca žalovanému 3/ písomne neoznámil prevod členstva spolu
s písomným súhlasom nadobúdateľa nemohol ani nastať následok spočívajúci v prechode členských
práva a povinností spojených s členstvom t.j. aj samotného členstva na žalovaných 1/ a 2/.
54. Námietka premlčania vznesená v danom prípade žalovaným 3/ nebola dôvodná, nakoľko v oboch
prípadoch súdom skonštatovaných dôvodov neplatnosti právneho úkonu ide o absolútnu neplatnosť,

na ktorú súd prihliada bez návrhu strany sporu ex offo a na rozdiel od dôvodov relatívnej neplatnosti
právnych úkonov bez obmedzenia 3 ročnou premlčacou lehotou, v ktorej je potrebné sa neplatnosti
právneho úkonu dovolať.
55. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel jej v plnom
rozsahu tak, že určil, že žalovaný 3/ je vlastníkom bytu č. 44 a zároveň určil že žalobca je členom

žalovaného 3/ a je nájomcom bytu č. XX.
56. Nad rámec uvedeného súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade ak by právny úkon dohoda
o prevode členských práv realizovaná žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ nebol postihnutý absolútnou
neplatnosť podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonník, z vykonaného dokazovania vyplýva, že uzavretá
dohodabybolaneplatnáspoukazomnaust.§39vspojenís§41 a151oods.2Občianskehozákonníka.

Nakoľko dojednanie vecného bremena spočívajúce v práve doživotného užívania bytu č. XX žalobcom
bolo absolútne neplatné nakoľko zmluvou môže vecné bremeno k nehnuteľnosti zriadiť len vlastník tejto
nehnuteľnosti a tým ako žalovaný 1/ tak aj žalovaný 2/ v čase spísania dohody dňa XX.XX.XXXX neboli.
Keďže je absolútne neplatné dojednanie o zriadení vecného bremena práva doživotného užívania bytu
č. XX žalobcom súd posúdil, že s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka je možné túto časť dohody

oddeliť od jej zvyšku, a dospel k záveru, že z povahy právneho úkonu ako aj z okolností , za ktorý k nemu
došlo s prihliadnutím na účel sledovaný uzavretím dohody o prevode členských práva a povinností, čl.
6 predmetnej dohody nie je možné oddeliť od jej ostatného obsahu. Žalobca prevádzal členské práva a
povinnostivbytovomdružstvenažalovanýchscieľomzabezpečiťsapreprípadproblémovvbudúcnosti,
z jasnou podmienkou že bude môcť v predmetnom byte dožiť. Účel sledovaný prevodom členských

práva a povinností na žalovaných tak absolútne nemohol byť naplnený ak na jednej strane žalovaný 1/
a 2/ nadobudli členské práva a povinnosti v družstve, následne na základe takéhoto členstva uzavreli
nájomnú zmluvu k predmetnému bytu, čo rezultovalo v ich zákonný nárok na prevod vlastníckeho práva
k bytu ak na strane žalobcu nedošlo je rozpor zo zákonom k splneniu jedinej závažnej podmienky
z predmetnej dohody, ktorá sa dá v okolnostiach daného prípadu označiť ako protihodnota na ktorej

poskytnutie sa žalovaný 1/ a 2/ žalobcovi zaviazali.

57. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).58. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní vzhľadom na vyhovenie žalobe v oboch navrhovaných petitoch plne
úspešný,pretomusúdpriznalvočižalovaným1/,2/a3/ priznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu

100%.

59. Vo výroku IV rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania U.. U. F. - znalca, ktorý bol do konania
pribratí súdom za účelom podania znaleckého posudku , ktorý v priebehu konania znalecký posudok
vypracoval a predložili súdu, a preto m nepochybne vznikol nárok na náhradu trov konania (ktoré si aj

vyčíslil a teda si ho riadne uplatnil), t.j vznikli v konaní trovy, nárok na náhradu ktorých má podľa výsledku
konania voči neúspešným žalovaným 1/ 2/ a 3 v rozsahu 100%.

60. V danom prípade súd ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku za účinnosti O.s.p.,
avšak znalecký posudok bol vypracovaný za účinnosti CSP. CSP neumožňuje súdu, aby zo svojich
rozpočtových prostriedkov uhradil trovy znaleckého dokazovania, ktoré nie sú kryté preddavkom

procesnej strany. Znalec má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany a z tohto procesného
postavenia pre neho vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vypracovaním znaleckého posudku
vznikli. Nárok na náhradu trov konania sa aj v takomto prípade riadi zásadou úspechu v konaní, ktorá
vyplýva z ust. § 255 ods. 1 CSP. V konaní vo veci samej boli procesne neúspešní žalovaný 1/ a 2/
a 3/, preto súd prvej inštancie znalcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti

žalovaným 1/ 2/ a 3 .

61.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Piešťany.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.