Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205371
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7816205371.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v spore žalobcu: V.. Ľ. H., T.. XX.XX.XXXX,

H. K. XX, XXX XX M., proti žalovaným: 1) J. H., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX Č. W. XXX, 2) W. H., T..
XX.XX.XXXX, H. XXX XX Č. W. XXX, 3) M. H., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX Č.V. W. XXX, zastúpení
JUDr. Attilom Elekom, advokátom so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 2.400,00 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1) rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.400,- eur
- so 14 % ročnými úrokmi zo sumy 1.500,- eur od 03.08.2011 do 31.12.2014,
- so 14 % ročnými úrokmi zo sumy 900,- eur od 06.08.2011 do 31.12.2014,

- s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 2.400,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu ohľadom zaplatenia 4,45 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.400,- eur od 01.01.2015
do zaplatenia a zmluvných úrokov za dni 02.08.2011 a 05.08.2011 z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovanej v 1) rade s tým,

že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

IV. Súd žalobu voči žalovaným v 2) a 3) rade z a m i e t a .

V. Súd priznáva žalovaným v 2) a 3) rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal zaplatenia 2.400,- eur z titulu pôžičky
a náhrady trov konania od žalovaných.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Rožňava sp. zn. 9C/136/2016 - 9 zo dňa
16.02.2018, ktorý bol uznesením sp. zn. 9C/136/2016 - 15 zo dňa 21.03.2018 zrušený, nakoľko žalovaní
v 1) až 3) rade podali proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalovaná v 1) rade popierala, že by na základe predmetných dohôd došlo k poskytnutiu finančných
prostriedkov, keďže k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo.4. Žalovaní 2) a 3) rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že nemajú žiadnu vedomosť o tom,
že by na základe dohody zo dňa 02.08.2011 a dohody zo dňa 05.08.2011 im bola poskytnutá akákoľvek
finančná hotovosť zo strany žalobcu a preto im nie je známe, z akého dôvodu ich žalobca žaluje. Majú

za to, že toto ich tvrdenie je dostatočným spôsobom aj preukázané žalobcom predloženými dohodami,
kde okrem toho, že žalobca zahrnul do nich aj ich mená (bez ich vedomia) absentujú na nich ich podpisy.
Keby uzavierali jednotlivé dohody so žalobcom, tak by tam s určitosťou figurovali aj ich podpisy. V
čase podpisovania zmlúv sa nezdržiavali na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu namietali
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 2) a 3) rade, keďže pod pojmom vecná legitimácia,

či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo
povinnosť strán sporu vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu
svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o
ktorých sa v konaní rozhoduje.

5. Žalobca počas celého konania trval na podanej žalobe.
Na pojednávaní dňa 15.01.2019, v ústnom vyjadrení uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovaných
zaplatiť spoločne a nerozdielne 2.400,- eur so 14 % úrokmi ročne, zo sumy 1.500,- eur od 02.08.2011
do 31.12.2014 a zo sumy 900,- eur od 05.08.2011 do 31.12.2014 a zaplatenia úrokov z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 2.400,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia.

Uviedol, že so žalovanými sa poznajú už dávnejšie. Už niekoľkokrát im požičal peniaze, možno aj 10
krát. Požičané sumy mu nevracali, preto ich musel dať na súd. V právoplatných rozhodnutiach sa už
vykonáva exekúcia.
K požičaniu peňazí v sume 1.500,- eur došlo dňa 02.08.2011 v kaviarni - cukrárni, ktorá sa nachádzala
v obchodnom dome Tesco. So žalovanou v 1) rade sa stretli na jej podnet. Myslel si, že mu chce vrátiť

peniaze. Ona povedala, že potrebuje ďalšie peniaze a takto jej žalobca v ten deň odovzdal sumu 1.500,-
eur v tejto kaviarni. Boli prítomní len oni dvaja, žalobca a žalovaná v 1) rade. O pôžičke spísali dohodu,
ktorú predložil súdu a ktorú dohodu podpísala žalovaná a ona sama uviedla, aby žalobca do tej dohody
napísal aj jej synov. Potvrdil, že synovia žalovanej v 1) rade, žalovaní v 2) a 3) rade, neboli prítomní pri
uzatváraní tejto dohody a odovzdaní peňazí.

Za takých istých okolností došlo k uzavretiu dohody o požičaní ďalších 900,- eur dňa 05.08.2011.
Žalovaná mu znovu zavolala a žiadala o požičanie ďalšej sumy, pretože tvrdila, že suma 1.500,- eur
jej nestačí. Takisto spísali dohodu v kaviarni v obchodnom dome Tesco a odovzdal žalovanej sumu
900,- eur. V deň požičania peňazí vyberal peniaze z banky z účtu a na zadnú stranu potvrdení o výbere
peňazí spísali dohodu. K stretnutiam so žalovanou v obidvoch prípadoch došlo poobede, okolo 15.00

až 15.30 hod.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil prvopisy listín, dohôd zo dňa 02.08.2011 a 05.08.2011, ktoré
predkladal do spisu vo fotokópii, ako aj doklady o tom, že v deň poskytnutia pôžičiek žalovanej v 1) rade
vyberal peniaze z banky.

6. Žalovaná v 1) rade na so žalobou čiastočne súhlasila. Potvrdila, že žalobca aj v minulosti jej
niekoľkokrát požičal peniaze, pred poskytnutím pôžičiek, ktoré sú predmetom konania. Bolo to vždy
na parkovisku pri obchodnom dome Tesco a nie v kaviarni vo vnútri obchodného domu, ako to tvrdil
žalobca. Žalobca sedel v aute na parkovisku a cez okno jej dával podpisovať papiere. Po nahliadnutí
do písomných dohôd zo dňa 02.08.2011 a 05.08.2011 potvrdila, že tieto dohody podpísala, avšak pred

ich podpisom obsah dohôd nečítala. Tvrdila, že žalobca jej v skutočnosti odovzdal peniaze v hotovosti
prvýkrát 1.000,- eur dňa 02.08.2011 a druhýkrát 400,- eur dňa 05.08.2011, teda menej, ako je napísané
v písomných dohodách. Namietala aj to, že so žalobcom sa nedohodli ústne na splatnosti pôžičiek a
na 14 % úrokoch z pôžičiek, zo súm, ktoré sú uvedené v písomných dohodách zo dňa 02.08.2011
a 05.08.2011. Dohody si napísal žalobca sám. Úroky ako aj deň splatnosti si dopísal žalobca do

písomných dohôd. Podľa ústnej dohody požičané peniaze mala splácať žalobcovi v splátkach. Zo
začiatku aj splácala požičanú sumu po 100,- až 200,- eur mesačne. Žalobcovi odovzdávala tieto splátky
takisto na parkovisku pri obchodnom dome Tesco, avšak on jej nikdy žiadne potvrdenie o prevzatí týchto
splátok nedal. Preto nevie preukázať, akú sumu zaplatila žalobcovi na úhradu pôžičiek.

7. Žalovaný v 2) rade uviedol, že nemá vedomosť o požičaní sumy, ktorá je predmetom konania. Vtedy
nebol doma a nebol prítomný pri požičaní peňazí, ktoré sú predmetom konania. Jeho mama mu o tom
nehovorila a o týchto pôžičkách sa dozvedel po doručení platobného rozkazu. Tvrdil, že žalobca tieto
súdne konania robí účelovo. Požičiava peniaze aj iným ľuďom, pričom nemá na to živnosť, neodvádzaz toho daň a touto činnosťou sa živí. Počíta si úroky - zmluvné úroky a z toho ešte úroky z omeškania.
V minulosti žalobca ponúkol finančnú pomoc jeho matke a jeho bratovi, teda žalovaným v 1) a 3) rade,
ktorí spoločne podnikali, pretože nemali dostatok peňazí. Žalobca využil ich tieseň, povedal, že im vie

pomôcť, vie im požičať peniaze. On sám si o tom spísal dohodu a poskytnutie tejto finančnej pomoci
prebiehalo tak, že keď napríklad žalobca požičal 1.000,- eur, tak do písomnej dohody si napísal 1.500,-
eur, pričom rozdiel v sume 500,- eur predstavoval úroky. V predchádzajúcich dohodách nebolo napísané
dokedy je potrebné požičané peniaze vrátiť a neboli tam ani úroky vymedzené v percentách. Nie je
pravdou, že by im niekedy požičal milión korún, tak ako to on uvádza. V priebehu minulých rokov mohol

jeho rodine požičať približne 12.000,- eur. Uviedol, že v predchádzajúcich konaniach sa snažil predmet
sporu riešiť so žalobcom dohodou, pretože žalobca sa mu vyhrážal, že ho udá na polícii a že oznámi to
aj jeho zamestnávateľovi. Je profesionálny vojak a nechce mať nepríjemnosti u svojho zamestnávateľa.

8. Žalovaný v 3) rade uviedol, že o predmetných pôžičkách nevedel. Dozvedel sa o nich až vtedy, keď
mu prišiel platobný rozkaz zo súdu. V čase tvrdených pôžičiek ani nebol doma, bol v zahraničí.

9. Žalovaní vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, vychádzajúc z toho, že
splatnosť pôžičiek nebola dohodnutá, preto premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po
požičaní jednotlivých peňažných súm a trojročná premlčacia lehota uplynula 05.08.2014, teda pred
podaním žaloby.

10. Z obsahu písomnej dohody zo dňa 02.08.2011 vyplýva, že žalovaní v 1) až 3) rade prevzali od
žalobcu hotovosť 1.500,- eur, ktorú vrátia s ročným úrokom 14 % do 31.12.2014. Dohoda je podpísaná
žalobcom a žalovanou v 1) rade. Dohoda zo dňa 02.08.2011 je napísaná na druhej strane listiny -
potvrdenie od Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava o výbere sumy 2.000,- eur žalobcom z účtu žalobcu

dňa 02.08.2011 o 15:52:32 hod. (prílohová obálka spisu čl. 36).

11. Z dohody zo dňa 05.08.2011 vyplýva, že žalovaní v 1) až 3) rade prevzali od žalobcu hotovosť
900,- eur, ktorú vrátia s ročným úrokom 14 % do 31.12.2014. Dohoda je podpísaná veriteľom - žalobcom
a dlžníkom - žalovanou v 1) rade. Dohoda zo dňa 05.08.2011 je napísaná na druhej strane listiny

- potvrdenie od ČSOB, a.s., Bratislava o vklade peňažnej sumy žalobcom na účet vedený v tomto
peňažnom ústave.

12. Z potvrdenia od Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava vyplýva, že žalobca dňa 05.08.2011 vybral
sumu 1.000,- eur od 14:01:37 hod. zo svojho účtu vedeného v tomto peňažnom ústave (prílohová obálka

spisu čl. 36).

13. V zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaná v 1. rade uzavreli zmluvy o
pôžičke dňa 02.08.2011 a 05.08.2011, v zmysle ktorých žalobca požičal žalovanej sumy 1.500,- eur
dňa 02.08.2011 a 900,- eur dňa 05.08.2011, celkom 2.400,- eur.

15. Prejednávanú právnu vec súd posúdil v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka.

16. Výsluchom strán sporu bolo preukázané, že zmluvy o pôžičke na strane dlžníka uzatvárala iba
žalovaná v 1) rade, žalovaní v 2) a 3) rade neboli prítomní pri uzatváraní zmlúv, takto nemajú vedomosti o
okolnostiach uzatvárania jednotlivých dohôd a podmienkach poskytnutia pôžičiek. Písomné vyhotovenie

dohôd nepodpísali. Tieto skutočnosti potvrdil aj žalobca.

17. Námietky žalovanej v 1) rade, že dojednanie o zmluvných úrokoch a splatnosti pôžičiek žalobca
dodatočnej dopísal do obsahu písomných dohôd, žalovaná nepreukázala. Z obsahu písomných dohôd
zo dňa 02.08.2011 a 05.08.2011 je zrejmé, že je iný sklon písma a použitia iného odtieňa pera pri písaní

časti textu o zmluvných úrokoch a splatnosti dlhu, avšak žalovaná nepreukázala a na svoje tvrdenia
nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dokazovanie o tom, kedy tieto časti dohody boli vyhotovené, napísané.18. Žalovanou v 1) rade namietané skutočnosti neboli preukázané ani výpoveďou žalovaného v 2) rade ,
ktorý uviedol, že žalobca vždy, keď im v minulosti požičiaval peniaze, do písomnej dohody napísal vyššiu
sumu, ako v skutočnosti reálne im odovzdal, že sa nedohodli sa na zmluvných úrokoch a splatnosti

pôžičky,pretožezhodnýmitvrdeniamistránsporubolopreukázané,žežalovanýv2)radenebolprítomný
pri uzatváraní jednotlivých dohôd o pôžičkách, ktoré sú predmetom konania, preto o okolnostiach
konkrétneho prípadu nemá vedomosti.

19. Žalobca preukázal, že peniaze v deň poskytnutia pôžičiek vyberal zo svojho účtu z banky, čím

preukázal, že disponoval peniazmi, a takto ich mal možnosť žalovanej v 1) rade požičať.

20. Žalovaná svoje námietky k výške reálne požičanej sumy, zostatku dlžnej sumy ako aj neexistencie
dohody o zmluvných úrokoch a splatnosti pôžičiek nepreukázala, obidve písomné dohody podpísala,
preto súd vychádzal z obsahu týchto dohôd a podmienok poskytnutia jednotlivých pôžičiek uvedených
v písomných dohodách a dospel k záveru, že zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovanou v 1)

rade za zmluvných podmienok uvedených v písomných dohodách.

21. Predmetom konania je plnenie peňažného dlhu zo zmluvy - z dohôd uzavretých dňa 02.08.2011 a
05.08.2011,pretopremlčaciadobavdanomprípadejetrojročnávzmysle§101Občianskehozákonníka.

22. V zmysle § 101 občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď právo sa mohlo vykonať po prvý raz.

23. Z obsahu dohôd zo dňa 02.08.2011 a zo dňa 05.08.2011 vyplýva, že splatnosť dlhov bola dohodnutá
do 31.12.2014. Žaloba bola podaná dňa 19.07.2016, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty,

preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.400,- eur so zmluvnými úrokmi nie je premlčaný.

24. Obsahom písomných dohôd zo dňa 02.08.2011 a05.08.2011 bolo preukázané, že žalobca požičal
sumu 2.400,- eur iba žalovanej v 1) rade, preto k zaplateniu dlžnej sumy so 14% zmluvnými úrokmi odo
dňa nasledujúceho po uzavretí jednotlivých dohôd do termínu splatnosti , t.j. do 31.12.2014 a následne

k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania z dlžnej sumy bola zaviazaná iba žalovaná v 1) rade.

25. Žalovaná v 1) rade žiadala, aby dlžnú sumu mohla splácať v splátkach, avšak nepreukázala svoje
finančné a majetkové pomery odôvodňujúce plnenie peňažného dlhu v splátkach, preto jej návrhu súd
nevyhovel.

26. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

27. V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v platnom znení k 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

28. Prvým dňom omeškania s platením peňažného dlhu bol deň 01.01.2015, ku ktorému dňu základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,05 % ročne.

29. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť s 5,05 % zákonným úrokom z omeškania ročne v zmysle

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení k 1.
dňu omeškania s platením peňažného dlhu.

30. Žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy s 9 % ročným úrokom z omeškania a zaplatenia
zmluvných úrokov aj za dni, kedy dohody boli uzavreté. V tejto časti súd žalobu považoval za nedôvodnú

vzhľadom na to že výška zákonných úrokov z omeškania k 01.01.2015 bola 5,05% ročne a na to, že
zmluvné úroky začínajú plynúť odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy, v danom prípade zo sumy
1.500,- eur od 03.08.2011a zo sumy 900,- eur od 06.08.2011.31. Z týchto dôvodov súd žalobu ohľadom zaplatenia 4,45 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.400,-
eur od 01.01.2015 do zaplatenia a zmluvných úrokov za dni 02.08.2011 a 05.08.2011 zamietol.

32. Súd žalobu voči žalovaným v 2) a 3) rade zamietol ako nedôvodnú, nakoľko zhodnými tvrdeniami
strán sporu, aj žalobcu bolo preukázané, že žalovaní v 2) a 3) rade zmluvy o pôžičkách dňa 02.08.2011
a dňa 05.08.2011 neuzatvárali, neboli prítomní pri uzatváraní zmlúv o pôžičke dňa 02.08.2011 a
05.08.2011 a písomné dohody o pôžičkách zo dňa 02.08.2011 a zo dňa 05.08.2011 nepodpísali.

33. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

34. Výrok o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou v1. rade sa opiera o ust. § 255 ods. 1
CSP. Žalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu k žalovanej v 1) rade, preto mu súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % zo strany žalovanej v 1) rade.

35. Nakoľko súd žalobu voči žalovaným v 2) a 3) rade zamietol, žalovaní v 2) a 3) rade boli v konaní
úspešní, preto súd im priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu v zmysle §
255 ods. 1 CSP.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj

tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.