Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819200633
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819200633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: M. O., rod. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/XX, P., zastúpenej JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom
Hviezdoslavova 49, Námestovo, IČO: 42 216 176, proti odporcovi: B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.
XXX, P., o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: M. O.,
nar. XX. XX. XXXX, M. O., nar. XX. XX. XXXX a B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené
kolíznymopatrovníkomÚstredímpráce,sociálnychvecíarodiny,Úradompráce,sociálnychvecíarodiny
Námestovo, IČO: 30 794 536, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.

7P/13/2019-49 zo dňa 07. 08. 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým súd stanovil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým
deťom na čas po rozvode, p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiadnemu z účastníkov sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo rozhodoval o rozvode manželstva účastníkov a

úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode.
Súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti M., M. a B. zveril do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obaja rodičia sú poverení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi -
otcovi detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 150,- eur mesačne, na výživu
maloletého M. a B. sumou po 120,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk maloletých detí s otcom
súd neupravoval. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 23, § 24, § 62 a § 75 Zákona o rodine s prihliadnutím
na ust. § 100 CMP, pričom konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážnym spôsobom a dlhodobo
narušené, neplní svoje základné funkcie a na čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k
maloletým deťom s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. O
trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletých detí, a to do

výroku III., ktorým súd rozhodol o povinnosti platiť výživné na maloleté deti. V tejto časti považoval
výrok rozsudku za nesprávny, pričom žiadal, aby v tomto výroku bol rozsudok zmenený a zaviazaný
bol prispievať na čas po rozvode na výživu maloletého M. sumou 100,- eur a na výživu maloletého
M. a B. sumou po 80,- eur mesačne. V odvolaní uviedol, že súd stanovil vyživovaciu povinnosťvzhľadom na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko v konaní nepreukázal príjmy z dôvodu, že nikdy
nepracoval na pracovnú zmluvu, ani na živnosť. Po pojednávaní si zosumarizoval obdobie posledných
troch rokov a uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem bol cca 500,- eur. Tieto skutočnosti však

nemôže vydokladovať, pretože nemá o tom žiadne potvrdenie. Jeho majetkové pomery sú slabé. Spolu
s exmanželkou vlastní dve autá, ktorých hodnota dokopy je maximálne 5 000,- eur a rodinný dom, ktorý
ešte nie je úplne dokončený. Výstavbu realizoval svojpomocne s pomocou rodičov a pôžičky poskytnutej
švagrom Y. J. vo výške 20 000,- eur. Nechodí na dovolenky a vedie obyčajný nízko nákladový život, z
čoho vyplýva, že jeho majetkové pomery sú nízke. Uviedol, že sa rozhodol zmeniť svoj život a od 23.

08. 2019 má založenú živnosť, pričom vzhľadom na jeho zdravotný stav je schopný vykonávať práce
za cca 500,- eur mesačne. Pokiaľ mu to jeho životná situácia dovolí a zmení sa k lepšiemu, veľmi rád
bude svojim deťom prispievať aj vyššou sumou. K odvolaniu doložil kópiu osvedčenia o živnostenskom
oprávnení, výmenný list na odborné vyšetrenie u lekára.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že s

obsahom odvolania otca sa nemôže stotožniť a tak ako si vymýšľal na pojednávaní, aj jeho odvolanie je
plné výmyslov. Ničím nepreukázal tvrdené zdravotné problémy. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé,
že živnostník na Slovensku nerobí za menej, než 8,- eur za hodinu. Pri počte 22 dní po 10 hodín jeho
príjem je 1 760,- eur. Okrem tvrdených brigád odporca opravuje motorové vozidlá, čo môže dokázať aj
najstarší syn, ktorý bol často s ním. Pôžička od švagra vo výške 20 000,- eur je výmysel. Na výstavbu

domu použili vlastné finančné prostriedky. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

4. Vo svojom vyjadrení odporca súdu predložil kópiu faktúry od spoločnosti CND Pavol Ondreják, s.r.o.
Ilava zo dňa 04. 11. 2019, v zmysle ktorej fakturoval za výkopové a zemné práce 500,- eur. Príjmový

doklad je zo dňa 05. 11. 2019.

5. Vo svojom vyjadrení sa navrhovateľka pridržiavala svojich dovtedajších prednesov.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 až § 66 CMP

a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil. V ostatných častiach ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

7.Zpreskúmavanéhorozhodnutia,akoajspisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žepredmetomkonania

bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o právach a
povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní mal v odvolaní
súd druhej inštancie posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti rozhodné pre
vydanie rozhodnutia o určení výšky výživného, resp. či v tomto smere pochybil, tak ako to tvrdil odvolateľ.
Pri určovaní výšky výživného prvoinštančný súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí, ako

aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Otec maloletých detí žiadal v odvolaní, aby súd prehodnotil
výšku výživného, pričom poukázal na to, že nemá zabezpečený taký príjem, z ktorého by mohol bez
ohrozenia svojej vlastnej existencie súdom prvej inštancie určené výživné platiť. Ako vyplynulo zo spisu,
čo potvrdil aj odporca pred súdom prvej inštancie, je vyučený murár, avšak do rozvodu manželstva
pracoval len brigádnicky, bez toho, aby vedel zdokladovať svoj príjem, resp. nebol ku dňu rozvodu

evidovaný ako uchádzač o zamestnanie úradom práce. Aj za trvania manželstva však zabezpečoval
výstavbu rodinného domu, resp. prevádzku dvoch motorových vozidiel, ktoré ako rodina s manželkou
vlastnil. V tomto prípade bol postup súdu prvej inštancie pri možnostiach a schopnostiach rodičov
správny, keď aplikoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď otec detí nebol schopný preukázať svoje
príjmy súdu, vychádzal tento z jeho predpokladaného mesačného príjmu vzhľadom na jeho vzdelanie,

prax, možnosti a schopnosti. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v prevažnej miere sa o
výchovu detí stará matka, ktorá zabezpečuje nielen ich výživu a základné životné potreby, ale aj ich
vzdelávací proces, pomôcky do školy, šport, kultúru a pod. Z dodatočne predložených listinných dôkazov
vyplynulo, že otec maloletých detí začal pracovať ako živnostník, avšak z predloženej faktúry, ktorá
nemá bližšie identifikačné údaje, nie je možné zistiť, o aké bližšie práce sa jednalo, za aké obdobie a v

akom rozsahu boli vykonané. Taktiež z príjmového dokladu, ktorý nemá riadne náležitosti (číslo, údaje,
pečiatku), vyplynulo len, že podpisom potvrdil prevzatie sumy 500,- eur. V tomto prípade má aj odvolací
súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca ako rodiča plniť si svoju zákonnú vyživovaciupovinnosť k maloletým deťom, ktorá súdom prvej inštancie bola stanovená správne s prihliadnutím na
odôvodnené potreby detí, ich vek, ako aj potreby spojené s návštevou školy a ich bežným životom.

8. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, v súlade so zásadami stanovenými
Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí a s jeho závermi sa plne stotožňuje
a na tieto poukazuje.

9. Vo svojom odvolaní otec maloletých detí neuviedol žiadne iné skutočnosti a dôvody, ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej
inštancie (zmena nastala len v tom, že začal pracovať na živnosť). Odvolací súd preto rozsudok v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, majúc za to, že stanovené výživné je primerané vzhľadom
na vek a potreby detí, resp. možnosti a schopnosti oboch rodičov.

10.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolsúdpodľa§52CMPvspojenís§396CSPažiadnemu

z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).