Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010009
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6120010009.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému S. D. I., pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 27. mája 2020, o odvolaniach
obžalovaného S. D. I. a okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
13.02.2020, sp.zn. 1T/1/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného S. D. I. a okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznal obžalovaného S. D. I. rozsudkom zo dňa 13.02.2020 sp.zn.
1T/1/2020 vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 07.08.2019 v čase o 14.00 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel na zadný dvor predajne Y. spoločnosti

KAMEŇ KB, s.r.o. v Slovenskej Ľupči na ulici U., kde sa práve nachádzal tam pracujúci zamestnanec
tohto kamenárstva I. H., nar. XX. XX.XXXX, aj s ďalšími dvoma zamestnancami kamenárstva, kde už pri
príchode rýchlou chôdzou k nim zo vzdialenosti cca 10 metrov od menovaného minimálne raz zakričal:
„daj 20,- Eur, lebo Ťa zabijem", po čom sa zastavil vo vzdialenosti cca 3 metre od menovaného a z
opaskového puzdra na boku pása vytiahol lovecký nôž dĺžky čepele 16 cm, ktorý následne držal po
celý čas hádky vo voľne spustenej pravej ruke, špičkou noža smerom dopredu k I. H., takto stojac mu

vyčítal nevyplatenie hotovosti 20,- Eur za prácu z minulosti, ktorú mu predtým vykonal, s opakovanými
vyhrážkami o tom, že ak mu nedá 20,- Eur, že dlho žiť nebude, že ho zabije, že ho zapichne, zareže,
na čo odložil nôž späť do puzdra a z miesta odchádzal, pričom počas odchodu sa ešte otočil a zakričal
menovanému vyjadrenie v zmysle, že nebude na tomto svete, lebo že mu odsekne sekerou hlavu, ak
mu nedá tých 20,- Eur.
Za to obžalovanému uložil podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46

Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere štyri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona obžalovaného na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona
obžalovanému uložil ochranné opatrenie, a to protialkoholické a psychiatrické liečenie ambulantnou
formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu uložil aj trest prepadnutia veci - 1 ks lovecký
nôž, vyrobený z kovu, svetlej (G.) farby s čepeľou dĺžky 16cm a s rúčkou dĺžky 12,5cm a l ks kožené

čierne puzdro noža uspôsobené pre nosenie na opasku s rozopínateľnou prackou.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obžalovaný S.
D. I. a okresný prokurátor, pričom obžalovaný odvolanie podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o
hlavnom pojednávaní zo dňa 13.02.2020.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, po vyhlásení rozsudku stručne toto zdôvodnil tým, že ho podáva
do viny a uloženého trestu rozsudkom súdu prvého stupňa. Následne takto podané odvolanie písomne

zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 26.03.2020. V jeho dôvodoch prakticky
zotrval na svojich obhajobných tvrdeniach v konaní pred súdom a namietal najmä skutočnosť, žeprvostupňovým súdom bolo jeho konanie po právnej stránke nesprávne posúdené ako zločin vydierania
a v tej súvislosti dôvodil tým, že stíhaným skutkom sa dopustil iba spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. Pokiaľ v ruke držal nôž, bolo to len z dôvodu svojej

obrany, keďže poškodený držal v ruke lopatu. Pokiaľ ide o uložený trest zvýraznil obsah ust. § 34 ods.
1,4 Tr. zák. a § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák. V tej súvislosti podľa jeho názoru bolo namieste použiť,
pokiaľ ide o výmeru trestu, zmierňovacie ustanovenie § 39 Tr. zák. vzhľadom na závažnosť stíhaného
skutku kladeného mu za vinu, možnosti jeho nápravy, ale i intenzitu toho, akou sa verbálne domáhal
vrátenia peňazí. Záverom odvolania navrhol krajskému súdu zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby

jeho trestnú vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu nad rámec odvolania uviedol, že sa vôbec necíti byť vinným
nielen zo spáchania zločinu vydierania, ale ani zo spáchania zločinu lúpeže v zmysle obžaloby
prokurátora z 08.01.2020. Je humánny človek v obci G.O., napomáha v organizovaní rôznych verejných
akcií, pričom ako dôkaz predložil aj posudok vypracovaný riaditeľom školy v G.O..

Okresný prokurátor v posudzovanej trestnej veci podal najskôr stručné odvolanie písomným podaním zo
dňa 18.02.2020 so zdôvodnením, že toto smeruje do výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného.
Taktopodanéodvolanienáslednezdôvodnilpísomnýmpodanímzodňa13.03.2020,ktorébolodoručené
súdu prvého stupňa 17.03.2020. V jeho dôvodoch poukázal na argumentáciu prvostupňového súdu v
odôvodnení napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o uznanie viny zo spáchania zločinu vydierania, pričom

s takou jeho argumentáciou vyslovil nesúhlas. Poukázal v tej súvislosti na výpoveď obžalovaného v
konaní pred súdom, výpovede poškodeného I. H. a svedkov M. H. a I. H.. Zvýraznil pritom najprv obsah
svedeckej výpovede poškodeného, ktorý dokazoval, za akých okolností sa mu obžalovaný s nožom v
ruke vyhrážal zabitím, ak mu nedá peniaze, že ho zabije, zareže a ani doma nebude mať pokoj. Keď
videl, že má v ruke nôž, vzal si do rúk lopatu, aby sa prípadne bránil. Obžalovaný následne už vo

vyhrážkach nepokračoval, no predtým sa k nemu priblížil na takú vzdialenosť, že ho mohol aj zasiahnuť.
Svedok M. H. dokazoval, že obžalovaný bol od poškodeného vo vzdialenosti asi troch metrov. Záverom
svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby
vec vrátil okresnému súdu s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala na písomných dôvodoch odvolania,

navrhla kvalifikovať po právnej stránke zistené konanie obžalovaného ako zločin lúpeže, z ktorého
dôvodu navrhla preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolaní obžalovaného S. D. I. a okresného prokurátora podľa
§ 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

títo odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a
v tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaného a okresného prokurátora neboli dôvodne podané.
Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods.
12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr.

por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si navzájom odporovali.
Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd
prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na hlavnom

pojednávaní dňa 13.02.2020 vykonal výsluch obžalovaného, svedkov I. H. (poškodeného), M. H., I. H.,
za splnenia procesných podmienok ust. § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede svedkov C. H., D. H.,
opäť za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal obsah písomných znaleckých
posudkov znalca I.. I. G. a postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, a to najmä
zápisnice o vykonaných konfrontáciách, správy na obžalovaného a odpis z registra trestov, týkajúci sa

jeho osoby. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel potom prvostupňový súd k správnemu
nielenskutkovému,aleiprávnemuzáveruvtomsmere,žetobolpráveobžalovaný,ktorýdňa07.08.2019
v popoludňajších hodinách poškodeného I. H. hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal
so zbraňou, teda závažnejším spôsobom konania.
Pokiaľideoskutkovézistenia,krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilargumentáciuprvostupňovéhosúdu

v súvislosti s tým, pokiaľ sa odchýlil od obžaloby a zistené konanie obžalovaného posúdil po právnej
stránke ako zločin vydierania a nie ako zločin lúpeže v zmysle § 188 ods.1,2 písm. c) Tr. zák. Z obsahu
vykonaných dôkazov výpovedí nielen obžalovaného, ale aj všetkých troch svedkov v konaní pred súdom
správne prvostupňový súd ustálil, že obžalovaný v inkriminovanom čase pod vplyvom alkoholu prišielna zadný dvor predajne Y. spoločnosti KAMEŇ KB, s.r.o. v Slovenskej Ľupči na ulici U., kde sa práve
nachádzalzamestnanectohtokamenárstvaI.H.,ajsďalšímidvomazamestnancami,kdeužpripríchode
rýchlou chôdzou k nim zo vzdialenosti cca 10 metrov od H. minimálne raz zakričal, aby mu dal 20,- Eur,

inak ho zabije. Následne sa zastavil vo vzdialenosti cca troch metrov od neho a z opaskového puzdra na
boku pása vytiahol lovecký nôž s dĺžkou čepele 16 cm, ktorý držal po celý čas hádky vo voľne spustenej
pravej ruke, špičkou noža smerom dopredu k I. H., takto stojac mu vyčítal nevyplatenie hotovosti 20,- Eur
za prácu z minulosti, ktorú mu predtým vykonal, opakovane sa mu vyhrážal, ak mu peniaze nevráti, že
ho zabije, že dlho žiť nebude a následne odložil nôž do puzdra, z miesta odchádzal ešte s komentárom

na adresu poškodeného, že na svete dlho nebude, že mu sekerou odsekne hlavu, pokiaľ mu tie peniaze
nevráti. Svedkovia M. H. a I. H. zhodne prakticky dokazovali, že obžalovaný pýtal od H. vrátenie 20,- Eur
a pokiaľ mu peniaze nevráti, tak ho zabije. Nepotvrdili však tvrdenia poškodeného, že sa obžalovaný k
nemu priblížil na poškodeným uvádzanú vzdialenosť. Obžalovaný na poškodeného nezaútočil, nedostal
sa do jeho bezprostrednej blízkosti. V tejto súvislosti správne považoval súd prvého stupňa výpoveď
poškodeného H. za nepravdivú. Bol to práve poškodený H., ktorý menil obsah svojej výpovede, v konaní

pred súdom priebeh skutkového deja opísal rozdielne od svojej výpovede z prípravného konania.
V reakcii na odvolacie námietky prokurátora preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje
na argumentáciu súdu prvého stupňa ohľadom zmeny právneho posúdenia zisteného konania
obžalovaného, ktorú si osvojil a vzhľadom na vykonané dôkazy vo veci správne po právnej stránke
kvalifikoval takéto konanie obžalovaného ako zločin vydierania.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, ktorý sa domáhal miernejšej právnej kvalifikácie jeho
konania, keď navrhol toto po právnej stránke posúdiť ako prečin nebezpečného vyhrážania v zmysle §
360 Tr. por. Obžalovaný bez pochybností zistený deň popoludní skôr opísaným konaním poškodeného
H. s nožom v ruke nútil, aby mu dlhované peniaze vrátil a teda takým konaním spáchal zločin vydierania
v zmysle § 189 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. Smrťou sa mu síce vyhrážal, ale naviac ho nútil, aby určitým

spôsobom konal, pričom práve také konanie nemožno posúdiť ako nebezpečné vyhrážanie.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
S ohľadom druhu a výmery trestu obžalovanému za spáchaný zločin vydierania, považuje krajský súd
zvýrazniť skutočnosť, že Trestný zákon v sankcii ust. § 189 ods. 2 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi
uložiť trest odňatia slobody od štyroch do desiatich rokov. Okresný súd správne na strane obžalovaného

nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu z hľadiska úvah ohľadom výmery trestu priťažovali, resp.
poľahčovali. Pokiaľ mu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
vo výmere štyroch rokov, ide skôr o trest mierny, pričom v tej súvislosti aj krajský súd prihliadol na
všetky okolnosti prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný v rámci úvah ohľadom druhu a výmery trestu
povinnýprihliadnuť.Najmäobžalovanýsimusídôsledneuvedomiť,ženedorozumeniaobdobnéhodruhu

nemožno riešiť spôsobom, ktorý v posudzovanom prípade zvolil a uložený trest musí byť preň výstrahou,
aby sa v budúcnosti vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania, v opačnom prípade by už mohol byť
postihnutý nepochybne prísnejšie.
Keďže okresný súd nepochybil ani vo výroku, ktorým zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, nepochybil ani ohľadom uloženia ochranného

opatrenia v zmysle návrhu znalca a nepochybil ani pokiaľ mu uložil konkrétny trest prepadnutia veci,
s poukazom na skôr uvedené krajský súd ako súd odvolací o odvolaniach podaných obžalovaným a
okresným prokurátorom, považujúc ich za nedôvodné rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia, toto postupom podľa § 319 Tr. por., tieto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.