Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/483/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615201368
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615201368.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu H.. I. P., nar. X.X.XXXX, bývajúceho
v V., Q. č. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Prešove,
Konštantínova č.3, proti žalovanej Q. S., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v J. č. XXX/X, F. - V.,
zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné nám. č. 4,

o zaplatenie 7.563,10 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č. k. 7C/59/2015-314 zo dňa 28.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6.774 € s úrokom z omeškania vo výške 8

% ročne od 1.1.2014 do zaplatenia titulom nesplatenej pôžičky a investícií vložených do stavebných a
terénnych prác na rodinnom dome žalovanej. Žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že v období rokov 2009 až 2013 požičiaval žalovanej jednotlivé
peňažné sumy, pričom táto mu sľúbila, že mu peniaze postupne vráti, pričom vznikol dlh vo výške
žalovanej sumy. Tento dlh sľúbila žalovaná uhradiť najneskôr do 31. 12. 2014, k čomu však nedošlo.

V priebehu konania doplnil žalobca odôvodnenie žaloby o tvrdenie, že nakupoval záhradnícky tovar,
ktorý používal na úpravu záhrady a okolia domu žalovanej, vykonával pre ňu, prípadne sa zúčastňoval
rekonštrukčnýchprác,ktorétakisto financoval.Vpriebehukonania predložillistinnédôkazy,atoprehľad
vkladov cez internet banking Slovenskej sporiteľne a.s. zo svojho účtu na účet žalovanej za obdobie
rokov 2010 až 2014, ale aj výpis z jeho bankového účtu, preukazujúci čiastočné vrátenie pôžičky zo
strany žalovanej na jeho bankový účet, fotokópie vkladov v hotovosti vykonaných žalobcom na účet

žalovanej. Tiež predložil vyjadrenie žalovanej - vyúčtovanie - mimosúdnu dohodu, z ktorej dohody
vyplynulo, že žalovaná už vlastne uznala jeho dlh, ale navrhovala započítanie vo výške 6.600 €, ako
náhradu za ubytovanie a stravovanie. Toto jej vyúčtovanie neprijal, pretože žalovaná nemala v predmete
svojej živnosti poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb.

3. Žalovaná v priebehu konania potvrdila, že žila od r. 2009 do r. 2014 so žalobcom v partnerskom

vzťahu, pričom čas spoločne trávili v jej dome v obci F. V., kde žalobca chodieval cez víkendy od štvrtka
do nedele, ale v roku 2011 a 2012, kedy bol práceneschopný a nezamestnaný, chodieval za ňou
aj v priebehu týždňa. Uviedla, že medzi nimi došlo k ústnej dohode, podľa ktorej bude jej mesačne
prispievaťsumou100€navedeniedomácnosti,stravuapodobne.Zároveňjejústneprisľúbil,žejejbude
finančne vypomáhať a podporovať ju, pretože bola vo finančnej tiesni. Žalobca sa jej však s pravidelnou
sumou 100 € finančne neprispieval, a preto v písomnom vyjadrení na jeho výzvu na zaplatenie žalovanej

sumy zaslala mu vyúčtovanie tohto svojho nároku. Žalovaná uznala len tie prevody peňazí, ktoré boli
realizované žalobcom na jej účet za rok 2009 až 2010, a to v sume 1.744,75 €, za rok 2011 vo výške2.677,69 €, za rok 2012 924,34 €, za rok 2013 380 € za rok 2014 638 €. Iné sumy v súvislosti s napr.
výberom kartou, ktoré mal odovzdávať priamo do jej rúk, neuznala. V závere konštatovala, že nie ona
dlhuje žalobcovi, ale práve žalobca by jej mal zaplatiť sumu ešte 2.578,97 €.

4. Dňa 5.4.2016 žalobca rozšíril svoju žalobu na sumu 7.563,10 €, upravil úroky z omeškania na 5,25 %
ročne od 1.1.2014 až do zaplatenia, navýšil teda pôvodne žalovanú sumu o 789,10 € a zobral čiastočne
späť svoju žalobu v časti pôvodne požadovaných úrokov z omeškania vo výške 8,8 % ročne. V zmysle
§ 139 a § 142 ods. 2 CSP súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby vykonanú žalobcom. Práve z tejto

rozšírenej žaloby vyplynulo, že žalobca sa okrem vrátenia peňazí, ktoré mali byť poskytnuté žalovanej
titulom ústnej zmluvy o pôžičke, domáhal aj vrátenia finančných prostriedkov, ktoré použil na nákup
záhradníckeho tovaru pre žalovanú vo výške 182,93 €, požadoval tiež náhradu za kúpu štiepaného
kameňa, ktorý bol použitý na výstavbu oporného múrika na záhrade rodinného domu žalovanej a to 2x
po 300 €, ktorý materiál zakúpil v rokoch 2011 a 2012 a taktiež ďalších 100 €, ktoré podľa čestného
vyhlásenia obdržal svedok Q. B. od žalobcu za vykonanie prác pri dome žalovanej.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, § 658 ods. X Občianskeho zákonníka za použitia
§ 3 ods. X Občianskeho zákonníka, § 580, § 581 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalobca opakovane tvrdil,
že medzi ním a žalovanou došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom žalovaná nepopierala,

že by od žalobcu preberala finančné prostriedky, ale tieto preberané sumy považovala za finančnú
výpomoc. Súd však vyslovil názor, že nakoľko Občiansky zákonník ani iné právne predpisy termín
finančnej výpomoci medzi občanmi nepoznajú, išlo o právne úkony, ktoré je potrebné subsumovať pod
ustanovenia upravujúce zmluvu o pôžičke. Konštatoval, že v tomto konaní bola sporná výška nároku
žalobcu. Súd uznal sumu požičanú zo strany žalobcu, ktorá predstavovala prevody na účet žalovanej za

roky 2009 až 2014, ale po odpočítaní žalovanou už vrátených peňazí. Stotožnil sa s tvrdením žalovanej,
že žalobca nepreukázal na aký účet použil sumy, ktoré boli podľa dôkazových listín vyberané kartou.
Išlo o sumy za rok 2011 150 € - výber kartou dňa 26. 2. 2011, za rok 2012 výber kartou 300 € dňa 19.
3. 2012, dňa 24. 4. 2012 výber 200 €, dňa 26. 4. 2012 výber 100 €, dňa 11. 5. 2012 výber 70 € a 12.
5. 2012 výber 40 €, teda celkovo suma vo výške 860 €. Taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie svojho tvrdenia, že v roku 2010 odpredal svoje osobné motorové vozidlo za sumu 900
€ a že z tejto sumy by mal požičať žalovanej hotovosť 800 €. Preto súd žalobu o zaplatenie sumy
1.660 € (860 € + 800 €) zamietol ako nedôvodnú a uznal ako dôvodnú sumu 5.903,10 € (7.563,10 € -
1.660 €). Poukázal však na to, že žalovaná už v odôvodnení odporu navrhovala, aby od žalovanej sumy
boli odpočítané finančné prostriedky, ktoré ona vynakladala na vedenie spoločnej domácnosti a ktoré

žalobca spotreboval počas doby, keď u nej trávil čas. Ide o sumu 6.600 €, ktorú navrhovala započítať a
to na základe ústnej dohody so žalobcom, že jej bude mesačne prispievať 100 € na náklady spojené
s vedením domácnosti. Súd vychádzajúc z výpovedí svedkov, ale aj z účastníckych výpovedí vzal za
preukázané, že táto započítacia námietka je dôvodná. Súd uveril žalovanej, že došlo k takejto dohode,
aj keď žalobca túto dohodu popieral, pretože z dokazovania vyplynulo, že účastníci konania spolu žili

v peknom vzťahu, plánovali spoločnú budúcnosť, navzájom si dôverovali, čoho dôkazom je aj to, že
žalobca žalovanej bez písomných potvrdení prevádzal rôzne finančné čiastky v priebehu celých piatich
rokov na jej účet. Tak, ako súd uveril žalobcovi, že išlo o pôžičku, na druhej strane uveril žalovanej a
z dokazovania to aj logicky vyplynulo, že ústna dohoda o úhrade finančných prostriedkov na spoločnú
domácnosť 100 € bola medzi nimi uzavretá. Túto svoju pohľadávku žalovaná voči žalobcovi uplatnila

za roky 2009 až 2013, t.j. 5 x 1200 € a 6x 100 € za polrok 2014. Vzhľadom k tomu, že nebolo objektívne
možné presne zistiť, aký dlhý čas sa žalobca u žalovanej v dome zdržiaval, je obtiažne vypočítať,
aké boli skutočné náklady na vedenie domácnosti a súd uznal započítaciu námietku vo výške 6.600 €
ako primeranú. Po započítaní sumy 6.600 € k sume, ktorá bola žalobcom preukázaná, že ju žalovanej
požičiaval (5.903,10 €) napokon súd ustálil, že nie je žalovaná je tá, ktorá by mala žalobcovi platiť, ale

že on by jej mal ešte zaplatiť 697,10 €, avšak žalovaná v konaní protinávrh nepodala, preto bola žaloba
žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1,2 CSP a priznal žalovanej plnú
náhradu trov konania, pretože vo spore mala plný úspech.

7. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
CSP, najmä, že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Tvrdil, že sú tu naplnené i dôvody podľa § 366 CSP, pretože súd nedodržal procesné
podmienky najmä princíp rovnosti účastníkov konania a toto odvolanie sa týka aj nesprávnosti výroku

rozsudku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže
žalovanúzaplatiťžalobcovi7.563,10€s5,25%úrokomzomeškaniaod1.1.2014dozaplateniaauplatnil
si náhradu všetkých trov konania.

8. Žalobca v odvolaní tvrdil, že napadnutý rozsudok je nezákonný a v celom rozsahu zmätočný,

lebo neodstránil rozpory v tvrdeniach účastníkov a nedostatočne sa vysporiadal s predloženými
písomnými dôkazmi zo strany žalobcu, ale naopak tieto vyložil a aplikoval len v prospech žalovanej.
Žalovaná pritom nepredložila súdu žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy, ktoré by odôvodňovali
identifikáciu jej započítacej námietky. Súd nerešpektoval ústavné právo žalobcu podľa článku 46 a 48
Ústavy Slovenskej republiky, porušil základné zásady, ktoré sú zakotvené v článkoch 1 až 108 CSP.
Neakceptoval hlavne zásadu rovnosti strán, keď len bez akejkoľvek logiky a objektívnych dôkazov

nezákonne žalovanú zvýhodnil, uspokojil sa len s jej klamlivými tvrdeniami na preukázanie započítacej
námietky. Naopak nebral do úvahy žalobcom produkované precízne písomné dôkazy. Napriek tomu,
že žalovaná nepredložila súdu presné vyčíslenie ňou uplatneného nároku na započítanie z dôvodu
stravného, ubytovania a podobne, súd zastrešil tento nárok len výrazom, že žalobca mal zo strany
žalovanej tzv. full service. Vytýkal ďalej súdu, že tento nevzal do úvahy hmotnoprávnu úpravu zmluvy

o pôžičke, a následne urobil právny výklad ustanovení § 657a § 658 Občianskeho zákonníka. Vytýkal
mu, že prijal kompenzačnú námietku žalovanej, ktorá je však neprípustná, lebo sa nejednalo o druhovo
rovnaké plnenia. Nezaoberal sa tiež finančnou situáciou žalovanej, ktorá v kritickom čase podnikala v
obchodnejspoločnosti.Pripustilmožnosť,žebolobeťoužalovanejcezinternetprostredníctvomsociálnej
internetovej stránky s označením Pokec s tým, že súd si mal vyžiadať úplný jej výpis, pretože mohli

byť aj iní muži, ktorých zviedla na to, aby pod prísľubom full servisu mohla od nich vylákať nemalé
finančné prostriedky. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pretože z odôvodnenia sa nedá zistiť ako
analyzoval súd a ako vyhodnotil dôkazy žalobcu. V záujme právnej istoty trval na vznesenej námietke
premlčania proti uplatnenému nároku žalovanej. Napadnutý rozsudok teda obsahuje podstatne viac
chýb a nedostatkov, ako si ich dovolil menovať žalobca. Rozsudok nevyriešil všetky rozpory medzi

účastníkmi, je v celom rozsahu vadný a nemôže byť prejavom zákonnosti a spravodlivosti. V podaní
došlom na súd 27.10.2016 žalobca uviedol, že v odvolaní omylom neuviedol, že z dôvodu vykonania
fyzických prác si uplatňuje započítaciu námietku podľa § 580 OZ a to do sumy 7.563,10 €.

9. Zo strany žalovanej nebolo k odvolaniu podané vyjadrenie.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu
napadnutého rozhodnutia.

11. Ako vyplýva z odvolania, odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/,
f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP znamená, že ide o taký procesný postup

súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti
ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu,
ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu
ako aj jeho prípustnosti je doménou súdu. Súd pochybí vtedy, ak zamietne návrh na vykovanie dôkazu,
ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné zistenia a dôkaz je pritom prípustný. Podstata odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého

stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosťzískaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že minimálne odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. b/, f/ CSP sú naplnené.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a

ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné
ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody,
na základe ktorých je založené. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy
je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na

zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej
vecisovšetkýmišpecifikamicharakterizujúcimidanýspornevysporiadal.Zprincípuprávanaspravodlivý
proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov,
ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie
presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III.

ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením §
220 ods. 1 CSP.

14. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku však je nutné vyvodiť, že v
posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil

nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a to pre nedostatok dôvodov. Napriek skutočnosti, že
uznesením v priebehu konania pripustil zmenu - rozšírenie žaloby o sumu 789,10 € s prísl. titulom
investícii do domu žalovanej, v odôvodnení rozsudku sa touto sumou súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal, nie je jasné, ako tento nárok posúdil po skutkovej a právnej stránke, keď v konečnom
dôsledku došlo k zamietnutiu celej žaloby žalobcu. Pokiaľ aj tieto uplatnené sumy posúdil ako pôžičku,

keďže iné zákonné ustanovenia ako upravujúce zmluvu o pôžičke neuviedol, mal sa vyporiadať aj s
týmto nárokom žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
zamietavý výrok rozsudku riadne neodôvodnil, znemožnil žalobcovi uskutočňovať zákonné práva v
takej intenzite, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno
napraviť ani v odvolacom konaní. Odvolací súd pre nepreskúmateľnosť napadnutého zaväzujúceho

výroku rozsudku nemôže posúdiť, či došlo v tejto časti k správnemu právnemu posúdeniu veci.

15. Ako vyplynulo z dokazovania, žalovaná nepoprela v celom rozsahu, že došlo, čo i len konkludentným
spôsobom k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobcom, o čom svedčí jednak jej vyjadrenie
pred orgánmi činnými v trestnom konaní, jednak skutočnosť, že časť poskytovaných peňazí mu aj

preukázateľne vrátila. Tvrdila však, a to aj v písomnom vyjadrení (č.l. 184 a nasl. spisu), že časť sumy
uznáva nie ako pôžičku, ale ako finančnú výpomoc a časť ako príspevok žalobcu na úhradu nákladov
na vedenie domácnosti. Následne si však uplatnila aj sumu po 100 € mesačne titulom dohodnutého
príspevku na domácnosť. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi ako odvolateľovi, že súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku len stroho konštatoval, že bolo preukázané, že žalobca previedol na účet

žalovanej za roky 2009 až 2014 už po odpočítaní žalovanou vrátenej sumy sumu, ktorá zodpovedá
žalovanej sume v tomto konaní. Toto tvrdenie sa však javí ako nesprávne, keďže v žalovanej sumy
7.563,10 € je zarátaná aj suma po rozšírení žaloby (789,10 €). Následne sú v odôvodnení už uvedené
len sumy, ktoré súd neuznal. Nie je teda jasne a zrozumiteľne uvedené, ktoré konkrétne čiastky nároku,
uplatnené pôvodnou žalobou a po jej rozšírení súd uznal a následne použil proti nim započítanie

žalovanou uvedenej sumy 6.600 €. Z odôvodnenia rozsudku napokon nie je možné zistiť, či súd prevej
inštancie (keďže vykonával dokazovanie aj svedkami) ustálil započítaciu sumu 6.600 € na základe
dohody medzi stranami sporu, alebo na základe svojej voľnej úvahy o primeranosti, ktorú primeranosťvšak logicky neodôvodnil, len konštatoval, že zisťovanie skutočnej výšky sumy, ktorou by sa mal žalobca
podieľať na úhrade nákladov na domácnosť je obtiažna.

16. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý zamietavý výrok rozsudku zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b/, c/ CSP a zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude v intenciách odôvodnenia tohto rozhodnutia, za dodržania
procesných predpisov a rešpektovania zákonných práv sporových strán vykonať prípadné potrebné

dokazovanie, opätovne vo veci rozhodnúť, rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť vrátane nároku
na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa musí v novom rozhodnutí riadne vyporiadať aj s
námietkou premlčania nároku žalovanej v súvislosti s jej započítacou námietkou, vznesenej žalobcom
a vyporiada sa aj s ďalšími námietkami strán sporu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).