Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215056
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6714215056.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu BEGBIE, s.
r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 638 676, zast. AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom
Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému Fleetreal a. s., Vlčie Hrdlo 64, 821
07 Bratislava, IČO: 45 470 189, zast. advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., so sídlom v
Bratislave, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 30 794 501, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v ažalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom zo dňa 05. 10. 2014 domáhal (pôvodne aj voči ďalšiemu
žalovanému - JUDr. Tomášovi Kohútovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu: Ostrolúcka a.s. „v
konkurze“ so sídlom Sokolská 459/85, 960 01 Zvolen, IČO: 36 053 392) nahradenia prejavu vôle s tým,
že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti vysloviť súhlas s vydaním predmetu úschovy, t. j.

vydanie sumy 166.950,- Eur zo súdnej úschovy (sp. zn.: 7U/1/2013).
2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29. 06. 2015 tak, že žalobe vyhovel a uložil povinnosť
žalovanému súhlasiť s vydaním predmetu úschovy, vydaním sumy 166.950,- Eur prijaté do súdnej
úschovy v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.: 7U/1/2013 žalobcovi. Proti tomuto
rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie, o ktorom následne rozhodoval súd druhej
inštancie, ktorý uznesením sp. zn. 12Co/529/2015-149 zo dňa 31. októbra 2016 odvolaniu vyhovel,

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Tak, ako uviedol v ods. 31 svojho zrušujúceho uznesenia odvolací súd, súd prvej inštancie je viazaný
jeho právnym názorom v ďalšom konaní.
4. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu, písomných vyjadrení
strán sporu, listín a to: návrhu na prijatie do úschovy zo dňa 18. 04. 2013, poukazu Okresného súdu
Zvolen zo dňa 22. 04. 2013, príkazu na úhradu zo dňa 22. 04. 2013, uznesenia Okresného súdu Zvolen
7U/1/2013-31 zo dňa 23. 04. 2013, uznesenia Okresného súdu Zvolen 7U/1/2013-75 zo dňa 14. 08.

2013, uznesenia odvolacieho súdu v Banskej Bystrici 13CoD/5/2013-131 zo dňa 21. 03. 2014, prednesu
právnych zástupcov sporových strán v súlade s uznesením súdu druhej inštancie sp. zn. 12Co/529/2015
zo dňa 31. 10. 2016, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 28. 03. 2018, výpisu z
obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vložka č. 696/S, oddiel: Sa a ďalších listinných
a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
5. Písomným podaním zo dňa 18. 04. 2013 ktoré bolo označené ako „Návrh na prijatie do úschovy“ sa

pôvodne označený žalovaný (Credit Clearing Center a. s. so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava,
IČO: 35 839 651), ďalej len „CCC“ domáhal zriadenia súdnej úschovy v prospech žalobcu. V návrhu
uviedol, že výlučným vlastníkom linky na plnenie sýtených a nesýtených nápojov, ktorá je uskladnenáv areáli Ostrá Lúka - plnička stolovej vody v kat. území Ostrá Lúka. Vlastníkom areálu a zároveň aj
vlastníkom pohľadávky bola spoločnosť Ostrolúcka a. s. „v konkurze“, za ktorú v rozhodnej dobe konal
JUDr. Tomáš Kohút, správca konkurznej podstaty. Novým vlastníkom areálu a zároveň aj vlastníkom

pohľadávky sa neskôr stala spoločnosť žalobcu a to na základe Zmluvy o predaji podniku. Vzhľadom ku
zmene vlastníka vznikli u CCC dôvodné pochybnosti, kto je veriteľom pohľadávky.
6. Na základe návrhu CCC a poukazu zo dňa 22. 04. 2013 vydaného Okresným súdom Zvolen pod sp.
zn.: 7U/1/2013, bola CCC zložená do súdnej úschovy suma vo výške 166.950,- Eur a to titulom užívania
skladových priestorov v areáli Ostrá Lúka - plnička stolovej vody za obdobie od 17. 05. 2010 do 17. 04.

2013. Dňa 23. 04. 2013 súd prijal od CCC v prospech žalobcu do úschovy 166.950,- Eur.
7. Uznesením zo dňa 14. 08. 2013 Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť žalobcu o vydanie predmetu
úschovy s odôvodnením, že k vydaniu predmetu úschovy žalobcovi sa vyžaduje súhlas zložiteľa (CCC),
ktorý však udelený nebol. Na základe odvolania, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
21. 03. 2014 bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že aj keď CCC v návrhu na prijatie
sumy vo výške 166.950,- Eur ako dôvod zriadenia súdneho sporu uviedol, že má dôvodné pochybnosti,

kto je veriteľom; v skutočnosti podľa obsahu podaní zložiteľa bolo dôvodom zriadenia súdnej úschovy
to, že veriteľa nepoznal. Pri takomto dôvode zriadenia súdnej úschovy sa podľa názoru odvolacieho
súdu, v súlade zo zákonným ustanovením § 185d ods. 1 OSP, vyžadoval súhlas zložiteľa CCC.
8. S poukazom na zhora uvedené, potom žalobcovi nezostávalo nič iné, len domáhať sa vydania
predmetu úschovy prostredníctvom súdnej žaloby.

9. Právny zástupca žalobcu dňa 17. 05. 2018 uviedol, že tak ako to vyplýva zo zrušujúceho uznesenia
súdu druhej inštancie, prvostupňový súd bude musieť ustáliť, z akého dôvodu boli peňažné prostriedky
plnené do súdnej úschovy a teda či boli plnené z dôvodu, že dlžník veriteľa nepoznal, čo je dôvod v
zmysle hmotnoprávneho ustanovenia § 568 Občianskeho zákonníka, alebo peňažné prostriedky boli
zložené do súdnej úschovy, pretože dlžník mal dôvodné pochybnosti, kto je veriteľom. V závislosti od

toho, vychádzajúc z listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu, ak súd prvej inštancie dôjde k záveru, že
súdna úschova bola zriadená z dôvodu, že dlžník veriteľa nepoznal, v takom prípade musí žalobe v
celom rozsahu vyhovieť, pretože tak prvoinštančný, ako aj druhoinštančný súd vo svojich rozhodnutiach
všetky skutkové a právne otázky vyhodnotil v prospech žalobcu a v neprospech žalovaného. V opačnom
prípade, ak bola súdna úschova zriadená z dôvodu, že dlžník mal dôvodné pochybnosti, kto je veriteľom

(tak ako to naznačil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí súd druhej inštancie), potom musí súd žalobu
zamietnuť.Právnyzástupcažalobcupoukázalnaskutočnosť,žeužpriprvotnomúkone,ktorýmsasúdna
úschova zriaďovala, boli uvedené výlučne dva subjekty, ktorým svedčilo právo na súdnu úschovu. Oba
boli vymedzené obchodným menom, adresou sídla spoločnosti, IČO-m. V danom prípade sa jednalo o
ad)1 žalobcu a ad)2 spoločnosť Ostrolúcka a. s. „v konkurze“, proti ktorej však bolo konanie zastavené

z dôvodu výmazu subjektu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica „ex offo“ dňom 18.
02. 2018. V závere zástupca žalobcu uviedol, že v súdnom konaní o vydanie úschovy vedenom na
Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn.: 7U/1/2013 a rozhodnutia odvolacieho súdu 13Cod/5/2013 bol
o.i. žalobca priamo súdom inštruovaný k podaniu žaloby, ktorá je predmetom sporu 6C/169/2014, čo by
mal súd pri meritórnom rozhodnutí vziať do úvahy v časti kde bude rozhodovať o náhrade trov konania.

10. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava predchádzajúcich písomných, ako
aj ústnych podaní. Zároveň poukázala na písomné podanie zo dňa 28. 03. 2018, v ktorom žalovaný
uviedol, že pohľadávka uplatňovaná v spore, alebo ktorej plnenie malo byť zložené do úschovy, bola
jediným riešením v dôsledku vzniknutej situácie, kedy musel žalovaný konať nie dobrovoľne. Zástupkyňa
tvrdila, že žalovaný konal v tiesni a pod nátlakom, hoci toto svoje tvrdenie ani v najmenšom žiadnym

právne relevantným dôkazom v spore nepreukázal.
11. Podľa § 568 Občianskeho zákonníka, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ
je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo
veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy
na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.

12. Tak ako to vyplýva z rozhodnutia krajského súdu 12Co/529/2015, ods. 23, je potrebné zdôrazniť, že
zákonné ustanovenie § 568 Občianskeho zákonníka, taxatívnym spôsobom vymedzuje dôvody úradnej
úschovy s účinkami splnenia dlhu, a to: a) veriteľ je neprítomný, b) veriteľ je v omeškaní, c) dlžník má
odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom a d) dlžník veriteľa nepozná. Ďalej odvolací súd uvádza, že z
ustanovenia § 568 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že dôvodom solučnej úschovy sú okolnosti

objektívnej alebo subjektívnej povahy, ktoré sú jedine na strane veriteľa. Úschova, ktorej zmyslom bolo
zabezpečenie záväzku je neprípustná, pretože zákon na zabezpečenie záväzku zložením do súdnej
úschovy neumožňuje.13. Žalovaný (resp. jeho právny predchodca), už v návrhu na prijatie do úschovy, tak počas
prvostupňového konania, ako aj v odvolacom konaní namietal neexistenciu pohľadávky žalobcu a
taktiež výšku pohľadávky. Dôvodom, pre ktorý právny predchodca žalovaného zložil sumu 166.950,- Eur,

bolo uplatnenie zádržného práva k hnuteľným veciam patriacim vo vlastníctve právneho predchodcu
žalovaného (viď ods. 25 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici).
14. V ods. 26 zrušujúceho uznesenia, súd druhej inštancie poukazuje na judikát R 34/1977, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že v konaní o úschovách štátne notárstvo (v súčasnosti súd) nie je oprávnené
riešiť sporné otázky účastníkov, na ktorých je, aby si svoje vzájomne odporujúce nároky vyriešili

dohodou, alebo návrhom na vydanie súdneho rozhodnutia. S poukazom na uvedené aj odvolací
súd konštatoval, že odvolacie námietky žalovaného ohľadom neplatnosti Zmluvy o predaji podniku sú
skutkovo neodôvodnené a právne neopodstatnené.
15. Ako uvádza odvolací súd, spoločnosť žalobcu listom oznámila JUDr. Tomášovi Kohútovi, správcovi
konkurznej podstaty Ostrolúcka a. s. „v konkurze“, že je novým vlastníkom areálu. Medzi ním a správcom
konkurznej podstaty bola uzavretá Dohoda o urovnaní, o vydaní hnuteľných vecí a vysporiadaní

vzájomných práv a povinností z januára roku 2012, na základe ktorej mal linku vypratať do konca
februára roku 2012. Správca konkurznej podstaty si nikdy nevyčíslil skladné. Podľa jeho názoru má
zaplatiť skladné vo výške 22.680,- Eur za obdobie od marca 2012 do apríla roku 2013. Žalobca si voči
nemu uplatnil pohľadávku z titulu bezdôvodného užívania skladových priestorov za obdobie od 17. 05.
2010 do 17. 04. 2013 vo výške 166.950,- Eur a na zabezpečenie tejto úhrady realizoval zádržné právo

týkajúce sa linky. Právny predchodca žalovaného pri ukladaní sumy 166.950,- Eur do súdnej úschovy
okrem iného uviedol (uvádza to aj KS BB v ods. 16 uznesenia), že: „Predmetný záväzok na úhradu
skladného sme nútení splniť uhradením do súdnej úschovy v zmysle § 568 Občianskeho zákonníka a to
z dôvodu, že nie sme si istý, kto je v aktuálnom čase veriteľom a teda ani kde sa nachádza, a to vzhľadom
na to, že nám Správca hodnoverným spôsobom neoznámil, že areál má nového vlastníka - obchodnú

spoločnosť BEGBIE a ani BEGBIE nám nepreukázalo nadobudnutie vlastníckeho práva k podniku
spoločnosti Ostrolúcka a.s. „v konkurze“. Uhradíme ho z dôvodu istoty v plnej výške požadovanej
spoločnosťou BEGBIE, aj napriek tomu, že im nepatrí pohľadávka v nimi uplatnenej výške.“
16. Odvolací súd tiež uvádza (ods. 17 zrušujúceho uznesenia), súhlas zložiteľa - v tomto prípade
žalovaného - v zmysle § 185d ods. 1 OSP (procesného poriadku účinného v rozhodnom čase), je

potrebný len v jednom taxatívne uvedenom prípade a to ak bolo plnenie zložené do súdnej úschovy
pre neznámeho veriteľa. Z obsahu návrhu na prijatie do úschovy však vyplýva jednoznačne, že právny
predchodca žalovaného označil dvoch konkrétnych (eventuálnych) veriteľov a to spoločnosť Ostrolúcka
a. s. „v konkurze“ so sídlom Sokolská 459/85, 960 01 Zvolen, IČO: 36 053 392, za ktorú konal správca
konkurznej podstaty úpadcu Tomáš Kohút so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen a spoločnosť

žalobcu - BEGBIE, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 638 676. Odvolací súd
dal do pozornosti, že právny predchodca žalovaného v návrhu na prijatie do úschovy označil dvoch
eventuálnych veriteľov a to obchodným názvom, sídlom, identifikačným číslom. Z jeho procesného
podania teda jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalovaného mal odôvodnené pochybnosti
o veriteľovi, pretože podľa jeho tvrdení mu nebola predložená zmluva o predaji podniku, na základe

ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho areálu, v ktorom mal uskladnenú linku na plnenie sýtených a
nesýtených nápojov do PET fliaš.
17. Je potrebné zdôrazniť, že právny predchodca žalovaného tým, že zložil konkrétny finančný obnos
do súdnej úschovy, fakticky aj právne odovzdal dlžnú sumu v prospech jedného, alebo druhého ním
označeného subjektu. V tomto prípade ani právny predchodca žalovaného, ani žalovaný už nemajú

právnu dosažiteľnosť na vrátenie predmetu úschovy do ich opätovnej dispozície. Otáznym už bolo len
to, kto z dvoch označených subjektov je oprávnený na predmet úschovy.
18. S poukazom na zhora uvedené, ako aj vzhľadom na pripojené listinné dôkazy a vyslovený právny
názor odvolacím súdom, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd ustálil, že žalovaný resp. jeho právny
predchodca CCC zložil peňažnú sumu do úschovy z dôvodu, že mal dôvodné pochybnosti o tom, kto je

veriteľom pohľadávky, pre splnenie ktorej úschovu zriadil. Pochybnosti o veriteľovi zakladala uzavretá
zmluva o predaji podniku a žalovaný mal pochybnosti, či veriteľom pohľadávky je spoločnosť Ostrolúcka
a.s. „v konkurze“ (prevodca podniku), alebo žalobca (nadobúdateľ podniku), keď oboch možných
veriteľov označil obchodným menom, sídlom a IČO-om. Nakoľko sa teda nejednalo o dôvod zriadenia
úschovy, že by dlžník veriteľa nepoznal, nejednalo sa o plnenie zložené v prospech neznámeho veriteľa,

súd nemohol o nahradení prejavu vôle rozhodnúť v tomto súdnom konaní, preto žalobu zamietol.
19. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.20. Účelom zhora citovaného procesného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto
ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby

postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
V tomto prípade súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa situáciu žalobcu, ktorý nemal inú
možnosť, len v sporovom konaní - ako ho poučil tak okresný, ako aj odvolací súd v rozhodnutiach

7U/1/2013 a 13Cod/5/2013, kde bol priamo inštruovaný k podaniu žaloby o určenie nahradenia prejavu
vôle.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).