Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/232/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114210321
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6114210321.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne G. bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. Petrom
Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej
Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 26, IČO: 36 868 299,
o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13

C 134/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2018
sp. zn. 14 Co 94/2017 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2018 sp. zn. 14 Co
95/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolania o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. decembra 2016 č. k.
13 C 134/2014-170 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 7.910,40 € spolu s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania od 17. januára 2014 do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol,
že žalobkyňa sa v konaní domáhala náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia tak,

ako bola ohodnotená bodovým ohodnotením Z. z Národného rehabilitačného centra Kováčová z 31.
júla 2013, ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.660 bodov, a to za využitia
možnosti mimoriadneho zvýšenia bodového ohodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a preto s ohľadom na výšku
hodnoty jedného bodu pre rok 2013 (16,10 €) žiadala od žalovanej sumu 26.726 €. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa pri dopravnej nehode 9. júla 2012 ako

spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. N. utrpela zranenia, ktoré spôsobil vodič motorového vozidla Z.
odsúdený za svoje konanie rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 17. septembra 2013 pod sp.
zn. 2 T 32/2013. Okolnosti vzniku dopravnej nehody a poškodenia zdravia žalobkyne v konaní neboli
sporné, spornou zostala len skutočnosť ohľadom výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia. Na odstránenie spornosti nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie znalcom z
odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológie. Znalec Z. vo svojom znaleckom posudku č. 3/2016 z 14.

februára 2016 vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal na všetky položené otázky s tým, že zároveň
bodovo ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne, pričom tak isto vysvetlil dôvod
neaplikácie prípadného možného zvýšenia bodového ohodnotenia vzhľadom k tomu, že okolnosti, ktoré
by takéto zvýšenie odôvodňovali, u žalobkyne zistené neboli. Podľa znalca je žalobkyňa len minimálne
obmedzená v bežnom živote. Môže sa plne zúčastňovať na spoločenskom ako aj rodinnom živote.
Trocha obmedzená je z hľadiska možných športových aktivít, pri ktorých sa odohráva časť pohybu

horných končatín s rukami nad hlavou, pre možné bolesti v pravom ramene, tak isto ako aj pri domácich
prácach, pri ktorých je potrebné dvíhať ruky nad hlavu, môže poškodená pociťovať bolesti v pravomramene. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
u žalobkyne predstavuje 480 bodov, pričom jej zdravotný stav sa ustálil 23. mája 2014. Pre určenie
výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z opatrenia Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky z 14. mája 2014, ktorým bola podľa § 1 opatrenia určená výška za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre rok 2014 za jeden bod vo výške 16,48 €. Na základe
toho vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 7.910,40 € spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 CSP.

2. Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 1. decembra 2016 č. k. 13 C 134/2014-179 rozhodol o
náhrade trov konania štátu.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 29.
mája 2018 sp. zn. 14 Co 94/2017 výrokom I. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku trov konania a výrokom II. žalovanej nárok

na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie
aj s jeho dôvodmi stotožnil a konštatoval ich vecnú správnosť. Podľa odvolacieho súdu súd prvej
inštancie v prejednávanej veci vykonal riadne dokazovanie, na otázku bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktorá jediná bola sporná medzi stranami sporu, správne nariadil znalecké
dokazovanie, pričom jeho závery zohľadnil pri rozhodnutí vo veci samej. Poukázal na to, že okolnosti

zistené v priebehu konania na strane žalobkyne neodôvodňovali, aby znalec bodové ohodnotenie
mimoriadne zvýšil, keďže žalobkyňa nebola pred úrazom zvlášť spoločensky alebo športovo aktívna,
vykonávala bežnú pracovnú činnosť, ako aj bežné voľnočasové aktivity. Uviedol, že zvýšenie náhrady
v zmysle zákonného ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. je prípustné iba v celkom
výnimočných prípadoch, hodných mimoriadneho zreteľa, kedy je to primerané povahe poškodenia na

zdravíapriebehuliečenia.Obmedzeniežalobkynevdôsledkuúrazužalobkynekonštatovanéznalcomje
„len“ v tom smere, že žalobkyňa môže pociťovať miernu bolestivosť a mierne obmedzenie pri aktivitách
s rukami nad hlavou, pričom minimálne obmedzenie podstatným spôsobom nesťažuje možnosť a výkon
voľnočasových aktivít, nie je obmedzená na samoobslužných úkonoch, je plne sebestačná, jej
zdravotný stav jej umožňuje riadnu starostlivosť o deti a je jej umožnené aj športovať s výnimkou takých

športových aktivít, pri ktorých je ťažisko pohybu s rukami. V názorovej zhode so súdom prvej inštancie
mal za to, že zistené okolnosti nesvedčia o mimoriadnom zásahu do osobnej, pracovnej, či spoločenskej
sféry žalobkyne, jej aktuálny zdravotný stav nie je zásadným spôsobom zmenený, že by bol dôvod na
postup v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne uznesením z 29. mája 2018 sp. zn. 14 Co
95/2017 uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 13 C 134/2014-179 potvrdil.

5. Žalobkyňa obe rozhodnutia odvolacieho súdu napadla dovolaním. Vo vzťahu k rozsudku uplatnila
dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“), teda tvrdila, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej
inštancie, záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená. Podľa žalobkyne odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Za právnu otázku,
ktorá ešte v praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená považovala to, či je aplikácia § 10 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenie bodového

ohodnotenia prípustná iba v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy je to
primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia, alebo aplikácia tohto ustanovenia je
prípustná a dôvodná najmä z dôvodu, aby sa pri stanovení výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia zohľadnil vek poškodeného, v ktorom poškodenie zdravia utrpel bez ohľadu na to, či ide
v danom prípade o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, resp. bez ohľadu na to, či sa v

danom prípade jedná o mimoriadne vážne alebo len menej závažné trvalé poškodenie zdravia. V
súvislosti s nastolenou otázkou uviedla, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí neprihliadol na
možnosť zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. a s týmto postupom
sa stotožnil následne aj odvolací súd. Podľa právneho názoru žalobkyne je účelom predmetného
ustanovenia najmä diferenciácia jednotlivých poškodených s prihliadnutím na ich vek, preto aj výška

odškodnenia musí byť následne v týchto prípadoch rozdielna. Argumentáciu odvolacieho súdu, že
mimoriadne zvýšenie bodového ohodnotenia lekárom je prípustné iba vo výnimočných prípadoch
považovala za nesprávnu. Pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. v jej prípade
bolo podstatné, že utrpela poškodenie zdravia vo veku 36 rokov, teda prakticky na vrchole svojhoproduktívneho veku a vzhľadom na pomerne mladý vek trvalé poškodenia zdravia majú pre jej život
a uplatnenie podstatne negatívnejšie následky, ako by tomu bolo v prípade, kedy by bola už napr. v
dôchodkovomveku,nemuselasastaraťodetiapod.Malazato,žetietoskutočnostimalibyťzohľadnené

pri aplikácii daného ustanovenia a bodové ohodnotenie malo byť zvýšené vzhľadom na jej vrcholný
produktívny vek v čase poškodenia. Zdôraznila skutočnosť, že pri náhrade za sťaženie spoločenského
uplatneniavzmysle§4ods.1zákonač.437/2004Z.z.ideojednorázovúnáhradu,ktorámázohľadňovať
obmedzenia počas celého zvyšného života a aj ich prípadnú progresiu s rastúcim vekom žalobkyne.
Vo vzťahu k uzneseniu uviedla, že dovolanie podáva podľa § 419 a nasl. CSP; dovolacie dôvody však

nekonkretizovala. Dovolaním žiadala žalobkyňa, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte v sume 18.815,60
€ s 5,25 % úrokom z omeškania od 17. januára 2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Zároveň žiadala zmeniť aj výrok o trovách tak, že žalobkyňa má voči žalovanej právo na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacieho konania aj dovolacieho konania vo výške
100 % a štát nemá voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

6. K podanému dovolaniu sa vyjadrila žalovaná. Podľa jej názoru urobil súd prvej inštancie aj
odvolací súd správne právne závery a skutkový stav bol správne a úplne zistený. Odvolací súd
po preskúmaní odvolania žalobkyne nemal žiadne výhrady k postupu súdu prvej inštancie a jeho
rozhodnutiu. Súd nemôže hodnotiť obsah znaleckého posudku z hľadiska jeho správnosti, pretože pre

takéto posúdenie súdu chýbajú preukázané odborné vedomosti. Voľné hodnotenie znaleckého posudku
súdom môže spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný, či odôvodnenie
znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia, či znalec vychádzal zo zistených
skutočností. Podľa žalovanej sa znalec vysporiadal s otázkou možného zvýšenia bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. a prihliadal pri tom

aj na vek žalobkyne. Podľa žalovanej rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené odvolacím súdom
možno ako celok považovať za spravodlivé, lebo rešpektuje princíp proporcionality, teda reflektuje
na primeranosť medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou. Žalovaná navrhla dovolanie
žalobkyne zamietnuť a zároveň žiadala priznať právo na náhradu trov dovolacieho konania vo výške
100 %.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451

ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia

inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
(porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo
280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania v CSP nemožno v žiadnom prípade interpretovať
rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých
právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými
podmienkami prípustnosti dovolania - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.

11. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
(II. ÚS 172/03).12. V uvedenom prípade vyvodzovala dovolateľka prípustnosť dovolania vo veci samej z § 421 ods. 1
písm. b/ CSP.

13. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

14. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd
neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.

16. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné

charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú
otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie
napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu
(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne
v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto

ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená
v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Samotné polemizovanie dovolateľa s
právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika
toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu
uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie

vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je rozhodujúci subjektívny názor strany sporu,
že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu
rozhodujúceho o jej dovolaní.

17. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania, a

to najmä z hľadiska, či v prípade dovolateľkou nastolenej právnej otázke, ide o takú otázku, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.

18. V danom prípade dovolateľkou vymedzená právna otázka (či je aplikácia § 10 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenie bodového

ohodnotenia prípustná iba v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy je to
primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia, alebo aplikácia tohto ustanovenia je
prípustná a dôvodná najmä z dôvodu, aby sa pri stanovení výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia zohľadnil vek poškodeného, v ktorom poškodenie zdravia utrpel bez ohľadu na to, či ide v
danom prípade o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, resp. bez ohľadu na to, či sa v danom

prípade jedná o mimoriadne vážne alebo len menej závažné trvalé poškodenie zdravia) nie je otázkou,
od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a mala podstatný vplyv na výsledné rozhodnutie.
Dovolateľkou zadefinovaná právna otázka by mohla mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1
písm. b/ CSP iba vtedy, ak by výsledok jej riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom
predstavoval podstatný dôvod, pre ktorý nebolo jej žalobe v celom rozsahu vyhovené. V preskúmavanej

veci tomu však tak nie je. Námietka dovolateľky, že súdom pribratý znalec mal mimoriadne zvýšiť bodové
ohodnotenie na základe § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je pre dovolacie konanie relevantná,
pretože ingerencia súdu do znalcom predloženého znaleckého posudku alebo ovplyvňovanie znalca nie
je možná. Aj v prípade, že by bola dovolateľkou nastolená právna otázka vyriešená v jej prospech, na
vypracovanom znaleckom posudku by to nič nemenilo, pretože znalec Z. sa v konaní pred súdom prvej

inštancie jednoznačne a podrobne vyjadril, prečo je podľa jeho odborného názoru v danom prípade
zvýšenie bodového hodnotenia neadekvátne. Znalecké dokazovanie je dôkazným prostriedkom, ktorý
slúži na objasnenie skutkového stavu. Jedinou osobou oprávnenou využiť dovolateľkou spomínaný §
10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. je lekár (znalec), a to na základe jeho kvalifikovaného posúdeniav každom individuálnom prípade. Ak sa znalec rozhodne mimoriadne zvýšenie bodového hodnotenia
nevyužiť, je na ňom, ako túto okolnosť v posudku zdôvodní, pričom súd potom takýto znalecký posudok
hodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako každý iný dôkaz. V predmetnej veci

bol síce žalobkyňou predložený lekársky posudok Z., ale pre jeho spornosť nariadil súd prvej inštancie
vykonanie nového znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie
traumatológie, Z.. Pri svojej úvahe a vyhodnotení vykonaných dôkazov sa súd prvej inštancie priklonil k
znaleckému posudku pribratého znalca a toto aj náležite odôvodnil, pričom sa s týmto záverom stotožnil
aj odvolací súd. Napádanie znaleckého dokazovania zo strany dovolateľky prostredníctvom vymedzenia

právnej otázky, ktorá mala byť pre konanie domnele podstatná, sa potom javí iba ako kamuflované
spochybňovaniezistenéhoskutkovéhostavu,hodnoteniadôkazovaspochybňovaniezáverov,kuktorým
dospel pri tvorbe rozhodnutia súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd s ohľadom na vykonané
dôkazy a zistený skutkový stav. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že námietka dovolateľky o tom, že
súdy mali pri hodnotení dôkazov prihliadať aj na ňou predložený lekársky posudok, v ktorom bolo bodové
ohodnoteniejejsťaženiaspoločenskéhouplatneniavyššie,nezakladážiadnydovolacídôvodaprocesná

strana nemá právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

19. Dovolací súd dospel po preskúmaní dovolania k záveru, že dovolateľkou formulovaná právna otázka
nespĺňa atribút podstatnej otázky, na ktorej by rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo, a teda nie je
spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

20. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne vo veci samej podľa § 447 písm.
f/ CSP odmietol.

21. Dovolanie musí - okrem iného - spĺňať zákonné náležitosti. Tieto sú uvedené v ustanovení § 428

CSP, pričom popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP), ktoré sú požadované pri každom podaní
adresovanom súdu, dovolanie musí obsahovať (i) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, (ii)
stanovenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda, (iii) uvedenie dovolacích dôvodov a (iv) dovolací
návrh (petit).

22. Dovolanie podané žalobkyňou v časti rozhodnutia trov konania štátu nespĺňa všetky zákonné
náležitosti uvedené v bode 20. Predovšetkým neobsahuje dovolacie dôvody, neobsahuje ani riadny
dovolací návrh (petit), a to aj napriek tomu, že žalobkyňa je v dovolacom konaní zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom (§ 429 ods. 1 CSP) a navyše odvolací súd žalobkyňu v rámci
dovolaním napadnutého uznesenia explicitne poučil (aj) o tom, že „[v] dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)“.

23. Vzhľadom k tomu, že v posudzovanej veci v ostatnej časti jej dovolania nie je splnená zákonná

podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 428 CSP, najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne
podľa § 447 písm. d/ CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené
podmienky podľa § 428 CSP.

24. Dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá

CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.