Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200463
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5018200463.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX I., právne zast. JUDr. Dušanom Serekom,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom B. J. XXX/XX, XXX XX B., pracovisko V. XXX/X, XXX XX B.,
proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov
8556/33B, Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X,
XXX XX B., právne zast.: JUDr. Adriana Paneková, advokátka, so sídlom T. L. XXXX, XXX XX B., o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2018/021495/KLI zo dňa 17.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky
č.: OU-ZA-OVBP2-2018/021495/KLI zo dňa 17.09.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Správny orgán prvého stupňa - Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon v znení neskorších

predpisov) (ďalej len „stavebný zákon") vydal rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení č.
Lokc-846/2017 zo dňa 09.03.2018, ktorým podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona s poukazom na
ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov
dodatočne povolil rozostavanú stavbu „Prestavba a prístavba rodinného domu na rodinný dom s
polyfunkciou" postavenú na pozemkoch parcely číslo podľa registra C-KN: 303 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 343 m2 a 306 zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2 zapísané na LV č.
XXX vrátane objektu pôvodného rodinného domu so súpisným číslom XXX v k. ú. I. na meno stavebníka

P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX. B., a to v rozsahu projektovej dokumentácie
odsúhlasenej v tomto konaní, pričom sa jedná o zrealizované stavebné práce: zrealizovaná prístavba
pôvodného rodinného domu zo severnej časti a hrubá pôvodná aj murovaná stavba budúceho
polyfunkčného objektu z pôvodného rodinného domu, kde sú vybudované obvodové múry a nosné
priečky II. NP; a práce, potrebné na dokončenie špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia o
dodatočnom stavebnom povolení, s technickými údajmi stavby: obytná plocha 117,92 m2, obostavaný
stavebný priestor 1 853,80 m3, zastavaná plocha stavby 284,05 m2, úžitková plocha 460,34 m2, počet

obytných miestností 4 + kuchyňa + príslušenstvo, počet komerčných prevádzok 3, stavebný náklad
činí sumu pri vykonaní prác svojpomocou 98 000 €, s členením stavby: a) Prevádzkové súbory stavba
neobsahuje, b) Stavebné objekty: SO - 01 - Rodinný dom, SO - 02 - Elektrická prípojka, SO - 03 -
Vodovodná prípojka a SO - 04 - Kanalizačná prípojka. Súčasne pre umiestnenie a uskutočnenie stavbyurčil na podklade § 39a ods. 1 a 2, § 66 stavebného zákona a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000
Z.z. podmienky, ktoré zároveň špecifikoval vo výrokovej časti rozhodnutia. Z odôvodnenia vyplýva,
že dňa 14.09.2017 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe stavebníka P. J., pri ktorom bolo

zistené, že stavebník nedodržal podmienky stavebného povolenia a projektovej dokumentácie overenej
v stavebnom konaní č. j. 285/2011 v znení neskorších zmien na stavbe „Stavebné úpravy, prístavba
a nadstavba rodinného domu súpisné číslo XXX", v dôsledku čoho boli práce na stavbe zastavené
a stavebník bol vyzvaný, aby v lehote 30 dní predložil doklady, ktorými preukáže, že dodatočné
stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä

s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na základe žiadosti stavebníka
zo dňa 20.10.2017 bola rozhodnutím Obce Lokca č. 786/2017 zo dňa 23.10.2017 predĺžená lehota
na doplnenie žiadosti na vydanie dodatočného stavebného povolenia do 20.11.2017. Dňa 13.11.2017
stavebník doložil požadované doklady spolu so žiadosťou o dodatočné povolenie stavby „Prestavba
a prístavba rodinného domu na rodinný dom s polyfunkciou". Stavebný úrad dňa 16.11.2017 oznámil
začatie konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona v súlade s ust. §

18 ods. 3 Správneho poriadku a na deň 01.12.2017 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním. Účastníkov konania poučil, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri
ústnom konaní alebo do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne.
Účastník konania T. H. vzniesol námietky dňa 01.12.2017 ústne do zápisnice z prejednania žiadosti
o dodatočné povolenie stavby a trval na tom, aby do jeho dvora neboli okná, aby bolo prehodnotené

pôvodné povolenie stavby o jej umiestnení, lebo on nedostal žiadne povolenie a trvá na tom, že stavba
je postavená v rozpore so zákonom a menia sa aj projektové dokumentácie, pričom nevie, aký je k tomu
dôvod. Dňa 06.12.2017 doručil stavebnému úradu písomný dodatok k zápisnici, aby bolo prehodnotené
pôvodné povolenie stavby o jej umiestnení, že neboli dodržané odstupy stavieb. Stavebný úrad vyzval
stavebníka, aby najneskôr v lehote 60 dní predložil stavebnému úradu doklady o tom, že dodatočné

povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a
zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, a to projektovú dokumentáciu v súlade s už
zrealizovanou stavbou (zrealizované okenné otvory sú v rozpore s pohľadmi stavby a pôdorysmi, okapy
stavby vrátane dažďových zvodov nemôžu presahovať nad susedný pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve
stavebníka, alebo stavebník má k nemu iné právo (§ 139 ods. 1 stavebného zákona), stanoviská,

vyjadrenia dotknutých organizácií k dodatočnému stavebnému konaniu, ako to ustanovuje § 8 Vyhlášky
č. 453/2000 Z.z. (Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany
prírody a Regionálny úrad verejného zdravotníctva Dolný Kubín), ako aj vyhlásenie stavebného dozoru,
že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby. Dňa 29.01.2018 boli tieto doklady
doplnené, na čo stavebný úrad listom č. 846/2017 zo dňa 15.02.2018 oznámil pokračovanie konania

o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona v súlade s § 29 ods. 4 Správneho
poriadku a na deň 02.03.2018 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Účastník
konania T. H. podal obdobné námietky ako v predošlom šetrení, trval na námietke spočívajúcej v
nedodržaní odstupov medzi stavbami, ktoré buduje stavebník a hranicou jeho pozemku a stavbami na
ňom stojacimi, ktoré sú v jeho vlastníctve. Poukázal na to, že podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva

životného prostredia č. 532/2002 Z.z. vzdialenosť rodinného domu od hranice susedného spoločného
pozemku nesmie byť menšia ako 2 m s tým, že predmetná prístavba, ktorú buduje stavebník, a ktorú
bude využívať ako rodinný dom, je od jeho pozemku KN-C parc. č. 309 vzdialená v zmysle geodetického
protokolu vyhotoveného Ing. U. dňa 18.10.2017 v dĺžke len 0,56 m (v najširšom bode), resp.
0,35 m (v najkratšom bode). Žiadal tiež, aby takáto prístavba vzhľadom na nedodržanie

vyššie uvedených zákonných odstupov od jeho pozemku a stavieb na ňom stojacich, t. j. garáž, hnojisko,
prístrešok a zadné stavy nebola povolená, v ktorej súvislosti poukázal na to, že pri takomto malom
odstupebudúcejprístavbyodhranicejehopozemkumubudeúplneznemožnenáúdržbaarekonštrukcia
týchto jeho stavieb. Poukázal na to, že stavebník na prístavbe a rodinnom dome vybudoval okenné
otvory smerom do dvora, čím bude vážne narušené jeho súkromie a súkromie jeho rodiny. V smere do

jeho dvora stavebník vybudoval celkovo 17 kusov okien a nakoľko stavebník hodlá predmetnú stavbu
využívaťakopolyfunkčnýobjekt,jevysokopravdepodobné,ževtomtoobjektesabudedennepohybovať
viacero osôb (nájomcovia, klienti, rodinní príslušníci stavebníka a pod.), ktorí ho budú výhľadom z týchto
okien permanentne rušiť. Žiadal, aby stavebný úrad prikázal stavebníkovi tieto okná zrušiť. Stavebný
úrad v súvislosti s umiestnením okien smerujúcich do dvora vo vlastníctve namietajúceho T. H.

uviedol, že vychádzal z indícií ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, kde správne orgány dbajú na to,
aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Uviedol, že kým p. T. H. má do suseda na svojom rodinnom dome osadené okno a do svojho
dvora nechce žiadne okno zo susednej stavby p. P. J., prístup p. T. H. k stavebníkovi sa javí akodiskriminačný. Pokiaľ ide o odstupy stavieb, poukázal na § 6 ods. 4 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002
Z.z. v znení neskorších predpisov s tým, že v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť
medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná z obytných

miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3. K tomu stavebný úrad uviedol, že medzi rodinným domom p. H. a stavbou p. P. J. je
najkratšiavzdialenosťmedziobjektmicca16,00m.Zvyššieuvedenýchdôvodovtietonámietkystavebný
úrad zamietol a považuje ich za diskriminačné. V súvislosti s námietkou, že T. H. nebol účastníkom
konania pri povoľovaní predmetnej stavby a nedostal žiadne povolenie, zaujal stanovisko, že námietka

je irelevantná, nakoľko pri vydávaní prvotného stavebného povolenia pre P. J. T. H. nebol vlastníkom
priľahlého pozemku C-KN 309 a ani rodinného domu s. č. XXX. Dňa 11.04.2016 požiadal stavebník
P. J. o zmenu stavby pred jej dokončením. V uvedenom čase už T. H. spolu s bratmi boli vlastníci
susedných nehnuteľností a boli aj oboznámení ako účastníci konania dňa 18.04.2016 s Oznámením o
začatí predmetného konania ako aj s popisom povoľovanej stavby a dňa 13.05.2016 s Rozhodnutím o
povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2016. Pokiaľ ide

o námietky smerujúce k odstupom medzi stavbami a medzi stavbou a majetkovou hranicou, stavebný
úrad uviedol, že v minulosti sa stavby mnohokrát umiestňovali a uskutočňovali blízko majetkových hraníc
so susednými pozemkami, mnohokrát aj priamo na majetkových hraniciach susedných pozemkov,
pretože staršie právne predpisy takúto možnosť nevylučovali. Stavebný zákon ani v súčasnosti takúto
možnosť umiestnenia a uskutočnenia stavby striktne nevylučuje, lebo o umiestňovaní stavieb podrobne

nepojednáva. V tej súvislosti poukázal na Vyhlášku č. 532/2002 Z.z., ust. § 6 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky,
pričom uviedol, že v danom prípade predmetom posúdenia je polyfunkčný objekt určený z časti na
bývanie a z časti na podnikanie, preto pre posúdenie umiestnenia stavby na pozemku sa ust. § 6 ods.
3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktoré určuje minimálne vzdialenosti medzi rodinnými domami a od hraníc
pozemkov, neuplatnilo. Na mieste teraz zrealizovanej prístavby boli postavené hospodárske

budovy pri pôvodnom rodinnom dome s. č. XXX, a taktiež osadenie stavby pôvodného rodinného domu
sa nemenilo a vo dvore T. H. sú postavené garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy, čo
stavebný úrad uvádza z dôvodu, nakoľko sú mu pomery známe, že do konca roku 2017 nebol vážny
problém s údržbou týchto susediacich objektov oboch vlastníkov. Ďalej stavebný úrad uviedol, že T. H.
bol v roku 2016 oboznámený s výstavbou polyfunkčného objektu a upozornený, ako jeden z účastníkov

konania, že môže svoje námietky a pripomienky k uvedenej stavbe uplatniť najneskôr do 7 pracovných
dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania podľa § 68 a § 69 stavebného zákona, inak sa
na ne neprihliadne. V tomto konaní neboli uplatnené žiadne pripomienky a námietky zo strany T. H.,
preto tieto stavebný úrad taktiež zamietol a považuje ich za diskriminačné a zo strany T.
H. sa mu javia ako schválnosti. Ďalej stavebný úrad poukázal na znenie ust. § 88 ods. 1 písm.

b), § 88a ods. 1, § 126 ods. 1, § 140a ods. 1, 3 a § 140b ods. 1 stavebného zákona, ktoré citoval a
uviedol, že z nich vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby
alebo stavby uskutočňovanej v rozpore s vydaným stavebným povolením, nie je v rozpore s verejnými
záujmami, spočíva na jej stavebníkovi, keďže sa dopustil porušenia stavebného zákona. Obec Lokca
má spracovaný územný plán obce, ktorý bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva v Lokci dňa

12.10.2007 a ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecným záväzným nariadením obce Lokca č.
6/2007, v rámci jeho existencie boli schválené jeho zmeny a doplnky. V zmysle platného Územného
plánu obce Lokca v znení jeho zmien a doplnkov navrhovaná stavba je umiestnená v regulovanom
priestore č. 07 návrhu funkčných a priestorových regulatív zastavaného územia. V zmysle čl. 2.18.2
Zásady a regulatívy funkčného využitia celého riešeného územia v uvedenom regulovanom priestore z

hľadiska funkčného využitia územia je záväzné individuálne aj hromadné bývanie a obvodné zdravotné
stredisko a smerné využitie občianskou vybavenosťou a sociálna štruktúra. Za neprípustné v území je
umiestnenie výroby sekundárneho sektoru. V území nie je vyhlásené ochranné pásmo alebo chránené
územie, obmedzujúce zmenu stavby podľa návrhu. Daný účel a forma zástavby neodôvodňujú osobitný
ohľad na ochranu osobnosti osôb bývajúcich a užívajúcich stavby a pozemky. Všeobecne záväzné

právne ani technické predpisy nebránia umiestneniu stavby v rozsahu, v akom bola navrhnutá a je týmto
rozhodnutím potvrdená. Stavebný úrad konštatoval, že umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti
o životné prostredie, potrebám požadovaných opatrení v území a ich dôsledkov a preskúmal súlad
návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou obce Lokca. Návrh za podmienok uvedených v rozhodnutí
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,

protipožiarne podmienky, podmienky civilnej ochrany, bezpečnosti práce a technických zariadení,
dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody a krajiny, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu, ovzdušia, podzemných a povrchových
vôd, nakladania s odpadom a pod.. Stavebný úrad tak dospel k záveru, že dodatočné povoleniepredmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, čo je podstatnou otázkou v konaní o
dodatočnom povolení stavby. Má za to, že nie sú dôvody vyvolať zmenu umiestnenia okenných otvorov
ako aj nepovolenia už zrealizovaných stavebných prác prístavby. Tak isto nemohol na základe námietok

dospieť k záveru, že predmetnú stavbu uskutočnenú v celom rozsahu na pozemku stavebníka je
nevyhnutné odstrániť. Prihliadal pritom na rovnosť práv všetkých účastníkov konania realizovať svoje
vlastnícke práva. Podľa názoru stavebného úradu pre existujúci skutkový stav založený v minulosti, t. j.
stavby (garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy) vo vlastníctve namietajúceho situované
v tesnej blízkosti spoločnej hranice, nemožno v súčasnosti obmedziť právo stavebníka nakladať s

predmetom svojho vlastníctva, a to využiť (už pred realizovaním prístavby hospodárskymi stavbami
zastavanú) časť svojho pozemku pozdĺž spoločnej hranice na sklady a garáž na I. NP a bývanie v
súkromí na II. NP. Stavebný úrad v uskutočnenom správnom konaní preskúmal predloženú žiadosť z
hľadísk uvedených v § 62 stavebného zákona, prerokoval ju s účastníkmi konania a dotknutými
orgánmi a organizáciami a zistil, že jej uskutočnením a aj budúcim užívaním nie sú ohrozené verejné
záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Zaistil vzájomný súlad predložených

stanovísk dotknutých orgánov a organizácií požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie
požiadaviek dotknutých orgánov a požiadavky zahrnul do podmienok vydaného rozhodnutia.
Projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Stavebný úrad
v priebehu konania o dodatočnom povolení nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu dodatočného
povolenia stavby.

2. Na základe odvolania účastníka konania T. H. vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý jeho odvolanie
rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/021495/KLI zo dňa 17.09.2018 podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1976 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zamietol
a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia okrem

iného konštatoval, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie vrátane jeho podkladov i dôvodov
odvolania v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť s platnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ktoré bolo v konaní potrebné aplikovať, preskúmal celý spisový materiál, podklady
a konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku,
pričom nezistil dôvody na jeho zrušenie. K námietke odvolateľa, že stavba sa realizuje v rozpore s

Územným plánom obce Lokca, poukázal na zásadu koncentrácie s tým, že na námietky uplatnené po
termíne už nemôže prihliadať správny orgán prvého stupňa ani druhostupňový orgán odvolací. Napriek
tomu, že si odvolateľ túto námietku uplatnil až v odvolacom konaní, žalovaný zistil, že by jej nebolo
dôvodné vyhovieť, ani keby bola uplatnená včas. Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad dodatočne
povolil predmetnú prestavbu a prístavbu rodinného domu s polyfunkciou, ktorý bude slúžiť na bývanie

a na obchodné účely. Objekt je riešený ako dvojpodlažný dom s jednoduchou sedlovou strechou a bez
podpivničenia. Funkčné využitie územia, kde sa predmetná stavba nachádza (Regulovaný priestor 07),
je územným plánom obce záväzne určená na bývanie individuálne v rodinných domoch a hromadné
bývanie; smerne je uvedená lokalita určená na občiansku vybavenosť a sociálnu štruktúru s uličnou
nízkopodlažnou a solitérnou strednopodlažnou zástavbou. Za neprípustné v území je umiestnenie

výroby sekundárneho sektoru. V území nie je vyhlásené ochranné pásmo alebo chránené územie,
obmedzujúce zmenu stavby podľa návrhu. Daný účel a forma zástavby neodôvodňujú osobitný ohľad
na ochranu osobnosti osôb bývajúcich a užívajúcich stavby a pozemky. Všeobecne záväzné právne
ani technické predpisy nebránia umiestneniu stavby v rozsahu, v akom bola navrhnutá. Stavebný
úrad teda postupoval v súlade s platným Územným plánom obce Lokca v znení jeho doplnkov

a zmien, keď uvedenú stavbu dodatočne povolil. Žalovaný na základe uvedených skutočností túto
námietku odvolateľa zamietol. Pokiaľ ide o nedodržanie zákonných odstupov medzi stavbou, ktorú
buduje stavebník a stavbami v jeho vlastníctve, túto odvolaciu námietku žalovaný zamietol z tých
istých dôvodov, ako tak urobil stavebný úrad. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že nesúhlasí s
umiestnením celkovo 17 okenných otvorov na budúcom polyfunkčnom objekte stavebníka v smere do

jeho dvora z dôvodu narušenia jeho súkromia, žalovaný konštatoval, že správnym orgánom konajúcim
podľa stavebného zákona neprislúcha v tomto konaní, v ktorom sa ešte len rozhoduje o povolení
stavbu uskutočniť (v prípade dodatočného povolenia stavbu dokončiť) posudzovať námietky, ktoré
súvisia výlučne s bežným správaním sa vlastníka stavby (užívateľa) počas jej užívania, tzn. s bežným
správaním sa po vydaní kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa jej užívanie na určený účel povoľuje.

Pojem „miera primeraná pomerom" vyjadruje vždy hornú hranicu negatívnych dôsledkov správania
sa vlastníka a užívateľa stavby. Ak by negatívne dôsledky nahliadaním do nehnuteľnosti odvolateľa
počas užívania stavby prekročili určitú primeranú hranicu, až potom sa môže odvolateľ ako dotknutý
úspešne domáhať ochrany svojich práv, avšak podľa § 127 ods. 1 OZ občianskoprávnou cestou a navecne príslušnom okresnom súde. Žalovaný má za to, že hlavným účelom okien v každej navrhovanej
stavbe je v prvom rade najmä vytvorenie dostatočne presvetlených vnútorných priestorov v závislosti
od účelu ich využitia, ako aj z dôvodu zníženia energetickej spotreby, a nie vedomý úmysel stavebníka

prípadne jeho užívateľa nepretržite do budúcna obťažovať suseda pohľadom. V právnom poriadku
Slovenskej republiky neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by zakazoval výhľad na susedné pozemky
alebo stavby. Pretože preskúmavaným rozhodnutím stavebný úrad založil stavebníkovi stavbu ešte len
dokončiť podľa projektovej dokumentácie, nemôže byť už zasiahnuté do práv odvolateľa z titulu tvrdenej
straty súkromia počas jej užívania ako dôsledok možného nahliadania cez okná v stavbe. Odvolanie

v tejto časti považuje žalovaný za predčasné, nepreukázateľné a preto aj za nedôvodné. Z dôvodu
ochrany súkromia odvolateľa navyše stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí uložil stavebníkovi zo
strany rodinného domu odvolateľa vybudovať výklopné okná a v nebytových miestnostiach okná vyplniť
nepriehľadným sklom, preto na základe uvedených skutočností žalovaný túto námietku odvolateľa
zamietol. Ďalej žalovaný v odôvodnení reagoval na námietku v súvislosti s procesným pochybením
stavebného úradu, ktorého sa mal podľa odvolateľa dopustiť tým, že ako s účastníkom konania konal

len s T. H. a s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi stavebný úrad ako s účastníkmi konania nekonal.
Poukázal na to, že správnom spise sa nachádzajú kópie plných mocí, ktorými Y. H. a P. H. splnomocnili
T. H. na zastupovanie v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré stavebnému úradu v origináli
predložil T. H. na ústnom pojednávaní dňa 01.12.2017, podpisy splnomocniteľov boli úradne osvedčené.
S poukazom na ust. § 25 ods. 5 Správneho poriadku žalovaný konštatoval, že uvedení účastníci

konania rozhodnutím neboli zaviazaní osobne v konaní niečo vykonať, preto sa doručovala písomnosť
len splnomocnenému zástupcovi a stavebný úrad tak pri doručovaní písomnosti postupoval v súlade
so zákonom a procesne nepochybil. Pokiaľ odvolateľ poukázal na procesné pochybenie stavebného
úradu pri doručovaní písomností, podľa žalovaného plnomocenstvo na podanie odvolania obchodnej
spoločnosti JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., udelil iba T. H. a v spise sa nenachádza

žiadne splnomocnenie pre uvedenú obchodnú spoločnosť aj na jej zastupovanie v odvolacom konaní.
Záverom žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane jeho podkladov v celom
rozsahu, preskúmal obsah odvolania, porovnal rozhodnutie s právnymi predpismi, ktoré sa na vec
vzťahujú a zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval a rozhodnutie vydal v súladeso zákonom.
Pretože nezistil žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, odvolanie T. H. zamietol.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, vrátanie veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie s tým, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je nezákonné. Poukázal
na ust. § 88a stavebného zákona s tým, že pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne

definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR verejným záujmom
sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami,
nariadeniami, záväznými časťami Slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi
vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad
nepovolenej stavby, resp. jej zmeny, alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z

hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívmi, ktoré vykonáva
obec. Namietal, že posúdiť súlad nepovolenej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou je
povinnosťou obce ako stavebného úradu, ktorý musí preskúmať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie
podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Názor žalovaného,
že námietku nesúladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou obce si mal žalobca uplatniť formou

námietok najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada, žalobca považuje za čisto
alibistický, nakoľko na nesúlad stavby s územným plánom danej obce nemôže správny orgán prihliadať
len na námietku účastníka konania, ale táto povinnosť preskúmania, či je stavba v súlade s územným
plánom obce, mu vyplýva priamo zo stavebného zákona. Poukázal pritom na Všeobecne
záväzné nariadenie obce Lokca č. 4/2017 o záväznej časti zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu obce

Lokca, účinného od 01.11.2017, ktorým došlo v územnom pláne obce k 9 zmenám a 6 doplnkom. V
regulovanom priestore 07 došlo k zmene územia s prevahou občianskej vybavenosti na obytné územie
s prevahou bývania v rodinných domoch (Zmena 2.4), pričom podľa grafickej časti územného plánu
obce v znení zmien a doplnkov č. 2 sa parcely KN-C 303 a KN-C 306, na ktorých bola dodatočne
povolená predmetná stavba, nachádza na ploche s prevahou bývania v nízkopodlažných rodinných

domoch. Namietal, že zo záväznej časti územného plánu vyplýva, že primárne je lokalita určená na
individuálne bývanie v rodinných domoch, resp. bývanie hromadné (IBV). Z rozhodnutia prvostupňového
orgánu zo dňa 09.03.2018 vyplýva, že na I. nadzemnom podlaží sa budú nachádzať obchodné priestory,
sociálne zariadenie, kotolňa, garáž a sklady ku komernčnej časti, dve schodiská (jedno do komerčnej adruhé do obytnej časti na II. nadzemnom podlaží) a na II. nadzemnom podlaží sa budú nachádzať
dve prevádzky so skladmi a súkromná bytová časť stavebníka. Už z uvedeného možno podľa žalobcu
konštatovať, že v predmetnom objekte nebude mať prevahu individuálne bývanie, teda objekt nebude

primárne určený na bývanie, keďže celé I. nadzemné podlažie a časť II. podlažia budú komerčné a len
zvyšná časť II. nadzemného podlažia bude určená na bývanie. Uvedené potvrdzujú aj technické údaje
stavby, z ktorých vyplýva, že celková úžitková plocha stavby bude 460,34 m2, pričom obytná časť bude
mať výmeru 117,92 m2, čo bude iba 25,62 %-ný podiel na celkovej podlahovej ploche stavby. Podľa
žalobcu je potrebné vždy primárne vychádzať zo záväznej časti územného plánu, t. j. hlavným účelom

stavby povoľovanej v danej lokalite musí byť individuálne, alebo hromadné bývanie, teda stavba musí
byť v prevažujúcej časti určená na súkromné bývanie a nie s prevahou komerčného využitia tak, ako
je tomu v prejednávanej veci. Ďalej žalobca namietal, že určitá primeraná hranica podľa § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka je už prekročená tým, že stavebník umiestnil na budúcu polyfunkčnú stavbu
v smere do dvora žalobcu 17 okenných otvorov. Poukázal pritom na § 6 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z. s tým, že zachovanie pohody bývania je v

stavebnom konaní skutkovo významná okolnosť. Ovplyvňovaná je najmä vzdialenosťou stavieb, ale i
ďalšími faktormi, medzi ktoré patrí i umiestnenie okien smerom do dvora a k domu žalobcu. Aj tieto
skutočnosti sú preto predmetom stavebného konania. Pri posudzovaní otázok zachovania pohody
bývania, ktoré sú nad rozsah uvedených požiadaviek a sú spravidla občianskoprávneho charakteru,
napr. narušenie súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu a pod., treba postupovať podľa §

137 stavebného zákona, ktorý žalobca citoval. S poukazom na § 40 ods. 1 Správneho poriadku a
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR žalobca namietal, že z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že
oproti právu stavebníka na denné osvetlenie a preslnenie stojí právo žalobcov na súkromie, do ktorého
zasiahol stavebník osadením 17 okenných otvorov smerom do jeho dvora. Dodatočne povolená stavba
predstavuje rodinný dom s polyfunkciou so zvýšeným permanentným pohybom cudzích ľudí, z čoho

podľa žalobcu vyplýva, že vlastnícke právo žalobcu nepožíva rovnakú právnu ochranu ako vlastnícke
právo stavebníka. Podľa žalobcu sa žalovaný v rámci stavebného správneho konania s touto námietkou
žalobcu riadne a zákonne nevysporiadal. Ďalej žalobca s poukazom na § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.
a Geodetický protokol Ing. U. zo dňa 18.10.2017 namietal, že budúca stavba (vrátane prístavieb, t. j.
nových stavieb) sa od hranice pozemku žalobcu nachádza v najširšom bode vo vzdialenosti 0,56 m a v

najužšom bode 0,35 m, z čoho je zrejmé, že stanovené odstupy stavby od hraníc pozemku žalobcu nie
sú dodržané. Podľa názoru žalobcu tak obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zároveň zistenie skutkového stavu žalovaným správnym orgánom nebolo dostačujúce na riadne
posúdenie veci.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.04.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
zotrvávajúc na skutkovom a právnom posúdení veci, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí. Poukázal
na to, že stavebný úrad Obec Lokca vydal dňa 12.05.2011 rozhodnutie č. 285/2011, ktorým na žiadosť
P. J. a Z. J. v riadnom stavebnom konaní povolil umiestniť a uskutočniť stavbu „stavebné úpravy,
prístavba a nadstavba rodinného domu s. č. XXX" na pozemkoch parc. č. 303 a 306 v kat. území I..

Podľa PD odsúhlasenej stavebným úradom predmetom povolených stavebných zmien bola dokončená
stavba rodinného domu evidovaná na LV č. XXX pod súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č.
303 C-KN. Rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením č. 327/2016 zo dňa 10.05.2016 došlo
k zmene osôb stavebníkov - vypustenie stavebníčky Z. J. a k zmene lehoty na dokončenie stavby do
31.12.2020. Pokiaľ ide o rozhodnutie o dodatočnom povolení nepovolenej stavby č. Lokc-846/2017

zo dňa 09.03.2018, zmeny na PD - skutočné vyhotovenie stavby spočívali v zmene dispozičného
usporiadania prevádzkových priestorov a bytu a s tým spojené zmeny v spôsobe ich presvetlenia a
vetrania - zvýšenie počtu osvetľovacích otvorov z 10 na 15. Výškové a pôdorysné usporiadanie stavby
vrátane umiestnenia prístavby ako aj pôvodne navrhované funkčné využitie vnútorných priestorov ostalo
bez zmien. Podľa žalovaného žalobca nepochybne v priebehu správneho konania a aj v žalobnom

návrhu vznášal také námietky a pripomienky, ktorých uplatnenie ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona
a v ňom prijatá koncentračná zásada s prihliadnutím najmä na existenciu právoplatného rozhodnutia o
umiestnení povoľovanej stavby (prístavba a nadstavba) - stavebné povolenie vydané dňa 12.05.2011
pod č. 285/2011, vylučuje. Pretože žalobné dôvody sú obsahovo totožné s námietkami a odvolacími
dôvodmi, ktoré smerovali proti umiestneniu stavby a proti spôsobu jej užívania, a teda smerovali aj k

posúdeniu ich súladu s územným plánom obce, s ktorými sa žalovaný vo svojom odvolacom rozhodnutí
zaoberal, a tieto s prihliadnutím na koncentračnú zásadu aj zamietol, nakoľko nepovolené zmeny na
rozostavanej stavbe, ktoré boli predmetom ich dodatočného povolenia nespočívali v zmene umiestnenia
stavby a prístavby, ani v zmene jej výškového alebo pôdorysného usporiadania a ani v zmene v spôsobeužívania jej vnútorných priestorov, ale výlučne len v zmenách v ich dispozičnom usporiadaní, ktoré
si vyžiadalo zmenu v spôsobe ich presvetlenia a vetrania, žalovaný navrhol žalobný návrh v časti
namietaného nesúladu dodatočne povolenej zmeny na rozostavanej stavbe s územným plánom obce a

s ust. § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. zamietnuť. V súvislosti s námietkou žalobcu vo vzťahu k zachovaniu
pohodybývaniažalovanýzaujalrovnakéstanoviskoakovodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,pričom
poukázalna§6Vyhláškyč.532/2002Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostiovšeobecnýchtechnických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktorú citoval, ako aj STN 73 4301, pričom konštatoval,

že medzi východnou a obvodovou stenou rodinného domu súp. č. XXX v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a západnou obvodovou stenou rozostavanej stavby je odstup cca 18 metrov a teda vzdialenosť
väčšia ako zákonom daná 7 metrová odstupová vzdialenosť v prípadoch, ak sa vo vzájomne protiľahlých
stenách nachádzajú okná z obytných miestností, nakoľko výška západnej obvodovej steny cca 10 m
je nižšia ako jej vzdialenosťou od východnej obvodovej steny rodinného domu žalobcu, ktorá je 18
m (pomer takmer 1:2 doporučený čl. 5.2.1), rozpor s uvedeným zákonným ustanovením tu potom

z hľadiska zachovania pohody bývania nie je. Žalobca skutočnosť, že by navrhovanou zmenou v
dispozičnomusporiadanívnútornýchpriestorovrozostavanejstavbymalmaťvplyvnapresvetleniealebo
preslnenie obytných miestností v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom a v dôsledku
tohozníženiepohodyvichužívanívpriebehusprávnehokonaniaaanivžalobnomnávrhuneprodukoval.
Pokiaľ teda žalobca argumentuje, že cez osvetľovacie okná umiestnené v západnej obvodovej stene

rozostavanej stavby bude počas jej užívania rušené jeho súkromie nahliadaním cez tieto okná, takéto
námietky si môže uplatniť na súde kedykoľvek aj po skončení stavebného konania, keďže stavebný úrad
v stavebnom konaní rieši zásadne iba stavebnotechnické námietky a nie námietky občianskoprávne,
ktoré ešte v čase povoľovacieho procesu stavby ani nemohli reálne (fakticky) nastať. Žalovaný nežiadal
nariadenie pojednávania.

5. Žalobca v replike zo dňa 09.05.2019 namietal, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa
23.04.2019 nevyjadril, resp. vyhol sa vyjadreniu k otázke súladu, resp. nesúladu stavby s platným
Územným plánom obce Lokca tak, ako to namietal v správnej žalobe. Opakovane konštatoval, že
väčší podiel úžitkovej plochy tohto objektu pripadá na nebytovú časť ako na časť bytovú, čo je v

rozpore s Územným plánom obce Lokca. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca mal námietky voči stavbe
vzniesť už v roku 2011, t. j. v čase predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia Obce Lokca č. 285/2011
z 12.05.2011 a charakter tejto námietky vylučuje jej uplatnenie v konaní Lokc-846/2017 vzhľadom na
predchádzajúce právoplatné rozhodnutie - stavebné povolenie z 12.05.2011, žalobca uviedol, že v
tom čase bol vlastníkom susedných pozemkov a domovej nehnuteľnosti jeho otec, ktorý medzičasom

zomrel a po ňom vlastnícke právo nadobudol žalobca s bratmi Y. H. a P. H. rovným dielom a to titulom
nadobudnutia - osvedčenia o dedičstve D50/2011, ktoré bolo do KN zapísané pod Z 777/2012, PVZ
202/2014, ktorá skutočnosť vyplýva z LV č. XXX, k. ú. I., ktorý je súčasťou súdneho spisu. Uviedol tiež, že
aj samotný prvostupňový správny orgán na siedmej strane odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 09.03.2018
konštatuje, že stavebník kompletne zmenil dispozičné riešenie objektu vrátane okenných obvodových

konštrukcií a statických prvkov. Do uvedeného času mal stavebník povolené stavebné úpravy, prístavbu
a nadstavbu rodinného domu, následne žiadosťou o dodatočné povolenie stavby doručenej Obci Lokca
dňa 13.11.2017 už požiadal o zmenu účelu stavby na polyfunkčný objekt. Týmto teda došlo k zásadnej
zmene z rodinného domu na polyfunkčný objekt, teda z objektu určeného prevažne na bývanie, na objekt
s polyfunkčným (teda aj komerčným využitím), ktorá skutočnosť podľa názoru žalobcu jednoznačne

odôvodňovala, aby žalobca práve počas konania o dodatočnom povolení takejto zmeny účelu stavby
namietal rozpor tejto stavby s územným plánom obce platným v čase prejednania veci. Z projektovej
dokumentácie priloženej do správneho spisu vyplýva, že na objekte majú byť umiestnené tri veľké okná,
pričom z fotodokumentácie žalobcu má vyplývať, že stavebník zo strany od dvora žalobcu umiestnil
až 5 veľkých okien, čím bude zásadne narušené súkromie žalobcu a jeho rodinných príslušníkov.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 06.06.2019 poukázal na skutočnosť, že nakoľko povolenie spočívalo v
dodatočnom povolení už zrealizovaných stavebných prác, ktoré spočívali len v zmene v dispozičnom
usporiadaníužpovolenýchvnútornýchprevádzkovýchpriestorovabytuoprotiPDschválenejstavebným
povolením č. 285/2011 a nie aj v zmene v ich užívaní, posudzovanie ich súladu s územným plánom

potom bolo jednoznačne bezpredmetné. Skutočnosť, že žalobca v čase vydania stavebného povolenia
č. 285/2011 zo dňa 12.05.2011 nebol s Y. H. a P. H. vlastníkom susediacej nehnuteľnosti, ale ich
otec, a teda námietky proti povolenej zmene účelu užívania stavby si uplatniť nemohli, nemôže ísť
podľa žalovaného na ťarchu tohto stavebného povolenia, a teda ani na ťarchu stavebníkov, ktorí takétooprávnenie z neho nadobudli a to právo uskutočniť zmeny na dokončenej stavbe rodinného domu za
účelom zmeny jej užívania.

7. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.07.2019 okrem iného uviedol, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Z územného plánu vyplýva a aj sám žalobca túto
skutočnosť uviedol, že regulovaný priestor 07 je územím s prevahou občianskej vybavenosti na obytné
územie s prevahou bývania v rodinných domoch. Z toho vyplýva, že nejde o územie, ktoré je výlučne
určené len na bývanie v rodinných domoch, ale ide o územie s prevahou bývania v rodinných domoch.

Z územného plánu je zrejmé, že v tejto časti - regulovaný priestor 07 - je vylúčené len: výroba
sekundárnehosektoruveľkokapacitná(PR,PHV).Pretomázato,ženapadnutérozhodnutiežalovaného
je v súlade so zákonom a námietky sú absolútne nedôvodné. Pokiaľ oproti právu stavebníka na denné
osvetlenie stojí právo žalobcu na súkromie, ktorému nebola poskytnutá rovnaká právna ochrana, potom
tak isto v rámci tohto porovnávania stojí napríklad aj právo spoločnosti, resp. verejnosti na
občiansku vybavenosť, na rozvoj sociálnych štruktúr a na ich zhodnotenie bývania v obci. Pokiaľ by

každý účastník stavebného konania vznášal námietky týkajúce sa práva na súkromie a stavebný úrad by
vyhodnocovaltietonámietkyvtomzmysle,ženiejezachovanápohodabývaniaatýmjeporušenýzákon,
nikto by asi nedostal stavebné povolenie. Bohužiaľ bývanie v rámci väčšej zástavby zahŕňa aj vzájomný
výhľad z okien na susediace stavby a pozemky a je predmetom spoločenskej tolerancie. Podľa žalobcu
treba prístavbu považovať na účely stavebného konania za stavbu novú a stavebník musí dodržať

odstupy od hraníc pozemkov. Aj túto námietku považuje ďalší účastník konania za nedôvodnú a má za
to, že v tomto prípade nejde o stavbu novú, preto sa nebudú aplikovať ustanovenia súčasného zákona.
V prípade, ak by stavebný úrad postupoval podľa názoru žalobcu, bez právneho dôvodu by mu uložil
povinnosť, ktorú mu zákon neumožňuje ukladať, nakoľko stavba už bola umiestnená na tomto mieste a
na tomto mieste bez zmeny jeho osadenia bola povolená prestavba. Ak by sa malo postupovať podľa

názoru žalobcu, potom každá stavba, ktorá bola takto postavená a v súčasnosti nespĺňa požiadavku
na odstupy, potom by sa každý sused mohol domáhať odstránenia takejto stavby, ktorá nespĺňa tieto
kritéria. Žiadal preto, aby súd žalobu zamietol.

8. Žalobca v replike zo dňa 01.08.2019 k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania naďalej zotrval na

stanovisku, že aj v prípade výstavby polyfunkčného objektu musí tento spĺňať kritérium, že v prevažnej
časti bude určený na bývanie, t. j. bytová plocha stavby bude prevažovať nad nebytovou. Žalobca
nespochybňuje právo ďalšieho účastníka na presvetlenie jeho stavby, to na čo však poukazuje je, že zo
strany od dvora žalobcu umiestnil stavebník také množstvo okenných otvorov, dokonca aj nad rámec
projektovejdokumentácie,žejetýmpodstatnýmspôsobomnarušenésúkromiežalobcuajehorodinných

príslušníkov. Stavebníkovi nič nebránilo v tom, aby si dostatočné množstvo okenných otvorov umiestnil
z opačnej strany v smere od parkoviska (SAD nástupište) a tým by si zabezpečil potrebné presvetlenie
svojich priestorov. V konečnom dôsledku v smere od parkoviska by pohodu bývania a súkromie takto
nikomu stavebník nenarušil.

9. Ďalší účastník konania dupliku k replike žalobcu nepodal.

10. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/159/2018-136 zo dňa 11.06.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.07.2019, bola žaloba žalobcov v rade B/ Y. H. a v rade C/ P. H. podľa § 98 ods. 1
písm.g)spoukazomnaust.§7písm.a)Správnehosúdnehoporiadkuodmietnutá,nakoľkovpredmetnej

veci mal súd preukázané, že žaloba žalobcov v rade B/ a v rade C/ smerovala proti rozhodnutiu, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému žalobcovia v rade B/ a v
rade C/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodali, t. j. nevyčerpali riadny opravný prostriedok,
ktorého použitie umožňuje osobitný predpis. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nemohlo byť potom
predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby týchto žalobcov.

11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP
v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom zistil, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3.

Podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších

predpisov správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú
povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností 1). Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu 2). Správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci
pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby

konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb 4).

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný

zákon) v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ak stavebný úrad zistí, že stavba
bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie
a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie
je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia,

ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných
stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi

odstránenie stavby.

Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

Podľa§88aods.7stavebnéhozákonanakonanieododatočnompovolenístavbysaprimeranevzťahujú
ustanovenia § 58 až 66.Podľa § 2 ods. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška č. 532/2002 Z.z.)

požiadavky v prvej a druhej časti sa vzťahujú na všetky druhy stavieb, ak nie je v tretej časti ustanovené
inak.

Podľa § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,
architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,

ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie
a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi
stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním
územia.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením

nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť
medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov
nesmie byť menšia ako 2 m.

Podľa § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi
rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných
miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.

Podľa § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v
odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek
na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Podľa § 6 ods. 6 citovanej vyhlášky vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností,
musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy
umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

Podľa § 6 ods. 7 citovanej vyhlášky vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších

spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej
komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Podľa § 16 ods. 1 citovanej vyhlášky stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby boli splnené podmienky
na ochranu zdravia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadovej vody, odstraňovanie pevného odpadu,

tepelnej a svetelnej pohody vnútorného prostredia a výmeny vzduchu.

Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MZ SR o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov
a na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia osvetlenie vnútorných priestorov musí byť
zabezpečené osvetľovacími otvormi alebo sústavami umelého osvetlenia tak, aby v miestnostiach

s pobytom ľudí alebo v ich funkčne vymedzených častiach boli dodržané základné požiadavky na
osvetlenie vo vzťahu k zrakovej činnosti osôb a k charakteru svetelného prostredia.

Podľa § 4 ods. 7 citovanej vyhlášky požiadavky na umelé osvetlenie sa zabezpečujú podľa prílohy č. 3.

Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a
územnoplánovacej dokumentácii dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a
grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.

Podľa § 12 ods. 2 citovanej vyhlášky textová časť územného plánu obce obsahuje

a) základné údaje,
b) riešenie územného plánu,
c) doplňujúce údaje,
d) dokladovú časť, ktorá sa po skončení prerokovania návrhu priloží k dokumentácii o prerokúvaní.Podľa § 12 ods. 4 písm. f) citovanej vyhlášky riešenie územného plánu obce obsahuje návrh funkčného
využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného

územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného,
obmedzujúceho a zakazujúceho funkčné využívania.

Podľa § 12 ods. 9 veta prvá citovanej vyhlášky obytné územia podľa odseku 4 písm. f) sú plochy, ktoré sú
určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho

vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská.

Podľa § 12 ods. 10 písm. a) citovanej vyhlášky obytné územia podľa odseku 9 obsahujú aj plochy na
občianske vybavenie, na ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby
preškolstvo,kultúru,nacirkevnéúčely,prezdravotníctvoasociálnupomoc,spoje,menšieprevádzkypre
obchod a služby, verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie,

verejnú hygienu a požiarnu bezpečnosť; základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou
zodpovedať veľkosti a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia.

13. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad vydal dňa
12.05.2011 Rozhodnutie č. 285/2011, ktorým povolil stavbu „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba

rodinného domu s. č. XXX" na pozemkoch p. č. C-KN: 303 zastavané plochy a nádvoria o výmere 343
m2 a 306 zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2 v k. ú. I.. Stavebný úrad zlúčil podľa § 39
stavebného zákona v znení neskorších predpisov konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním.
Námietky v tomto konaní neboli podané žiadne.
Rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. 327/2016 zo dňa 10.05.2016 stavebný

úrad povolil stavebníkovi zmenu nedokončenej stavby „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba
rodinného domu s. č. XXX" v rozsahu zmena stavebníka a zmena lehoty výstavby (stavba bude
ukončená najneskôr do 31.12.2020).

14. Žalobca v podanej žalobe, rovnako ako v odvolaní zo dňa 03.04.2018 podanom proti

prvostupňovému rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby zo dňa 09.03.2018 namietal, že budúca
stavba (vrátane prístavby, t. j. novej stavby) sa od hranice pozemku žalobcu parcelné číslo XXX k.
ú. I. (ktorého je spoluvlastníkom spoločne s Y. H. a P. H.) nachádza v najširšom bode vo zdialenosti
0,56 m a v najužšom bode 0,35 m, čo preukázal Geodetickým protokolom vypracovaným Ing. T. U.
zo dňa 18.10.2017. V tej súvislosti poukázal na § 6 ods. 3, 4 a 5 Vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a nesúhlasí
s konštatovaním žalovaného, že podmienky umiestnenia stavby sú dané z minulosti a stavebný úrad
neumiestňuje stavbu novú, a tým nemusí aplikovať ust. § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., čo žalobca
považuje za neodborné a v rozpore s princípom materiálnej pravdy, nakoľko prístavbu je potrebné
na účely stavebného konania považovať za stavbu novú, pri ktorej musia byť dodržané zákonné

odstupy od hraníc pozemkov. Žalovaný k tomu aj v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že pre
nedodržanie zákonných odstupov medzi stavbou, ktorú buduje stavebník a stavbami vo vlastníctve
žalobcu bude žalobcovi znemožnené ich riadne užívanie, najmä rekonštrukcia, oprava vzhľadom
na stiesnené pomery, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podmienky umiestnenia
stavby sú dané z minulosti a stavebný úrad neumiestňuje stavbu novú a nemusí aplikovať ust. §

6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú niektoré podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a námietky odvolateľa sú podľa žalovaného v tomto smere neopodstatnené.
V minulosti sa stavby mnohokrát umiestňovali a uskutočňovali blízko majetkových hraníc so susednými
pozemkami, ba mnohokrát aj priamo na majetkových hraniciach susedných pozemkov, pretože staršie
právne predpisy takúto možnosť nevylučovali. Podľa žalovaného stavebný zákon ani v súčasnosti

takúto možnosť umiestnenia a uskutočnenia stavby striktne nevylučuje, lebo o umiestňovaní stavieb
podrobne nepojednáva. O problematike umiestňovania stavieb podrobnejšie pojednáva vykonávacia
vyhláška k stavebnému zákonu č. 532/2002 Z.z.. Na mieste teraz zrealizovanej prístavby boli postavené
hospodárske budovy pri pôvodnom rodinnom dome s. č. XXX a taktiež osadenie stavby pôvodného
rodinného domu sa nemenilo a vo dvore odvolateľa sú postavené garáž, hnojisko, prístrešok a

hospodárske budovy a až do konca roku 2017 nebol vážny problém s údržbou týchto spomínaných
susediacich objektov oboch vlastníkov. Podľa žalovaného odvolateľ bol v roku 2016 oboznámený s
výstavbou polyfunkčného objektu a bol upozornený, ako jeden z účastníkov konania, že môže svoje
námietky a pripomienky k uvedenej stavbe uplatniť najneskoršie do sedem pracovných dní odo dňadoručenia oznámenia o začatí konania podľa § 68 a § 69 stavebného zákona, inak sa na ne neprihliadne
a v tomto konaní neboli uplatnené žiadne pripomienky a námietky zo strany odvolateľa. Správny súd
takýto názor nepovažuje za správny. Správne orgány nielenže nevyvrátili, ale ničím ani nespochybnili

tvrdenie žalobcu, že v prípade prístavby ide o novú stavbu, keď podľa stavebného povolenia č. 285/2011
zo dňa 12.05.2011 - Popis stavby: prvá časť (pôvodný rodinný dom dvojpodlažný) je architektonicky a
dispozične riešená pre zriadenie štyroch drobných prevádzok: predajňa potravín, trafika, kaderníctvo a
manikúra. Druhá časť - prístavba rieši otázku bývania stavebníkov. Na prízemí je umiestnená kuchyňa
a obývačka, kotolňa, garáž a sklad náradia. Na II. NP je umiestnená spálňa, dve detské izby a sociálne

zariadenie+dvabalkóny.Podľaodôvodneniastavebnéhopovoleniazodňa12.05.2011pôvodnýrodinný
dom má pôdorysné rozmery 8,30 x 20,80 m o zastavanej ploche 172,45 m2. Prístavba bude osadená zo
severnej časti domu o pôdorysných rozmeroch 6,00 x 18,00 m so zastavanou plochou 108 m2. Prístavba
bude umiestnená na parcelách KN č. 303 a 306. Námietku žalobcu žalovaný zamietol s odvolaním sa
na to, že podmienky umiestnenia stavby sú dané z minulosti, stavebný úrad neumiestňuje stavbu novú,
nemusí aplikovať § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a námietky odvolateľa (žalobcu) sú v tomto nepodstatné.

Záver žalovaného, že na mieste teraz zrealizovanej prístavby (ktorá rieši otázku bývania stavebníkov)
boli postavené hospodárske budovy pri pôvodnom rodinnom dome č. XXX, a taktiež osadenie stavby
pôvodného rodinného domu sa nemenilo a vo dvore odvolateľa (žalobcu) sú postavené garáž, hnojisko,
prístrešok a hospodárske budovy a až do konca roku 2017 nebol vážny problém s údržbou týchto
spomínanýchsusediacichobjektovobochvlastníkov,niesúdôvodom,abysprávnyorgánnerešpektoval,

pokiaľ ide o novú stavbu, nové právne predpisy a neaplikoval Vyhlášku č. 532/2002 Z.z. a vôbec pritom
neskúmal odstupy medzi stavbami. Naviac tvrdenie žalovaného, že odvolateľ, t. j. T. H. (žalobca) bol
v roku 2016 oboznámený s výstavbou polyfunkčného objektu a upozornený, ako jeden z účastníkov
konania, že môže svoje námietky a pripomienky k uvedenej stavbe uplatniť najneskoršie do sedem
pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania podľa § 68 a § 69 stavebného zákona,

inak sa na ne neprihliadne, nezodpovedá skutočnosti, lebo podľa stavebného povolenia č. 285/2011 zo
dňa 12.05.2011 účastníkom konania bol P. H. (bez uvedenia dátumu narodenia) a manželka Y., rod.
W.. T. H. sa podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX stal spoluvlastníkom parcely registra „C" evidovanej
na katastrálnej mape parc. č. 309 až titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve č. Z 777/2012
(D50/2011) - 202/2014 v spoluvlastníckom podiele 1/3. Správne orgány sa pritom žiadnym spôsobom

nevysporiadali ani s listinným dôkazom - Geodetickým protokolom zo dňa 18.10.2017, ktorý vypracoval
Ing. T. U., na ktorý žalobca poukázal už v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa,
s tým, že budúca stavba je umiestnená od hranice pozemku P. H. (KN-C parcela č. 309) v najširšom
bode v dĺžke 0,56 m a v najužšom bode 0,35 m, ktorá skutočnosť je v rozpore s § 6 ods. 3 Vyhlášky
MŽP č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov

nesmie byť menšia ako 2 metre.

15. Podľa § 6 ods. 1 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia
spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany
povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky

na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu
stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré
súvisia s funkčným využívaním územia. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že oproti právu stavebníka
na „denné osvetlenie a preslnenie" stojí právo žalobcov na súkromie, do ktorého zasiahol stavebník
osadením 17 okenných otvorov smerom do jeho dvora. Navyše dodatočne povolená stavba predstavuje

rodinný dom s polyfunkciou, so zvýšeným permanentným pohybom cudzích ľudí. Žalobca pritom už
v odvolaní zo dňa 03.04.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu o dodatočnom stavebnom povolení
zo dňa 09.03.2018 namietal umiestnenie 17 okenných otvorov na budúcom polyfunkčnom objekte
stavebníka v smere do jeho dvora z dôvodu narušenia jeho súkromia. Z listinného dôkazu, ktorý sa
nachádza v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu - Záver štátneho stavebného

dohľadu č. 696-02/2017 zo dňa 20.09.2017 mal súd preukázané, že ohliadkou stavby bolo zistené,
že uvedená stavba je rozostavaná v štádiu realizácie výstavby II. NP, na stavbe sú zrealizované okenné
otvory v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní č. j.: 285/2011 a že časť
stavby, ktorá má slúžiť na podnikanie, je dispozične zmenená vrátane statických prvkov.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa dňa 01.12.2017 vo veci prejednania žiadosti

o dodatočné povolenie stavby do zápisnice stavebného úradu vyjadril, že trvá na tom, aby do jeho
dvora neboli okná. Dôvod neuviedol a ani nekonkretizoval, ktoré okná, kde majú byť tieto umiestnené,
či na prvom alebo druhom nadzemnom podlaží, či na polyfunkčnom objekte alebo prístavbe. Pri
ústnom prejednaní žiadosti o dodatočné povolenie stavby dňa 02.03.2018 predložil písomné námietkyk stavebnému konaniu zo dňa 23.02.2018, kde uviedol, že stavebník na prístavbe a rodinnom dome
vybudoval okenné otvory v smere do jeho dvora, čím bude vážne narušené jeho súkromie a
súkromie jeho rodiny. V smere do jeho dvora stavebník vybudoval celkovom 17 kusov okien

a nakoľko hodlá predmetnú stavbu využívať ako polyfunkčný objekt, je vysoko pravdepodobné, že v
tomto objekte sa bude denne pohybovať viacero osôb (nájomcovia, rodinní príslušníci stavebníka, atď.),
ktorí ho budú výhľadom z týchto okien permanentne rušiť. V odvolaní zo dňa 03.04.2018 podanom
proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 09.03.2018 žalobca uviedol, že predmetom konania je
budúca stavba polyfunkčného objektu, teda je povinnosťou stavebného úradu zaoberať sa námietkou

týkajúcou sa budúcich okien na tomto objekte a stavebnému úradu predsa nič nebránilo stavebníkovi
napríklad uložiť, aby na objekt umiestnil napr. nepriehľadné okná. Stavebný úrad pritom v odôvodnení
dodatočného stavebného povolenia zo dňa 09.03.2018 len stručne uviedol, že nie sú dôvody vyvolať
zmenu umiestnenia okenných otvorov ako aj nepovolenia už zrealizovaných stavebných prác prístavby
a nemohol na základe námietok dospieť k záveru, že predmetnú stavbu uskutočnenú v celom rozsahu
na pozemku stavebníka je nevyhnutné odstrániť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

len stručne konštatoval, že z dôvodu ochrany súkromia odvolateľa (žalobcu) navyše stavebný úrad v
napadnutom rozhodnutí uložil stavebníkovi zo strany rodinného domu odvolateľa vybudovať výklopné
okná a v nebytových miestnostiach okná vyplniť nepriehľadným sklom, a preto aj s poukazom na
ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže preskúmavaným rozhodnutím stavebný úrad založil
stavebníkovistavbueštelendokončiťpodľaprojektovejdokumentácieanemôžebyťpretoužzasiahnuté

doprávodvolateľaztitulutvrdenejstratysúkromiapočasjejužívaniaakodôsledokmožnéhonahliadania
cez okná stavbe, túto námietku žalobcu zamietol. Správny súd v nadväznosti na obsah odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného a obsah uvedenej odvolacej námietky však poznamenáva, že žalovaný sa
so vznesenou odvolacou námietkou žalobcu v odôvodnení rozhodnutia náležitým spôsobom vecne
nevysporiadal. Správny súd podotýka, že uvedená vznesená odvolacia námietka bola relevantná, t.

j. týkajúca sa veci a bola formulovaná dostatočne jasným a presným spôsobom, t. j. bola námietkou
konkrétnou, preto bolo povinnosťou žalovaného, aby v dôvodoch rozhodnutia poskytol odpoveď na túto
relevantnú a konkrétnu odvolaciu námietku žalobcovi. Na druhej strane však musí správny súd súčasne
konštatovať, že podmienky zabezpečenia pohody bývania výslovne z právnej úpravy stavebného
zákona nevyplývajú, z ktorých dôvodov posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania vlastníka

susediacej nehnuteľnosti zákonodarca ponechal na správnom uvážení stavebného úradu. Pohodu
bývania treba posudzovať ako skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s budúcou
stavbou vychádzajúc z jeho subjektívnych pocitov. Pokiaľ však vlastník susediacej nehnuteľnosti
(žalobca ) tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom
dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré

by jeho tvrdenie preukazovali. S poukazom na vzdialenosť rodinného domu žalobcu od
hranice susediacich pozemkov a skutočnosť, že na dvore rodinného domu má žalobca postavenú garáž,
hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy, žalobca nepredložil a ani nenavrhol taký dôkaz, z ktorého
by ním tvrdená skutočnosť vyplývala. Pokiaľ žalobca v žalobe tiež namietal, že určitá primeraná hranica
podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je už prekročená tým, že stavebník umiestnil na budúcu

polyfunkčnú stavbu v smere do dvora žalobcu 17 okenných otvorov, správny súd poukazuje na
dokumentáciu skutočného vyhotovenia - pohľad severný, schválenú stavebným úradom, z ktorej je
zrejmé, že prevažná väčšina okenných otvorov zo strany dvora rodinného domu žalobcu bude podstatne
menšia ako z druhej strany, ktorú zachytáva pohľad južný. Z prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby zo dňa 09.03.2018 vyplýva, že stavebník dodrží vyjadrenie stavebného dozoru Ing.

O. T. zo dňa 01.12.2017, s čím stavebník svoj súhlas vyjadril do zápisnice dňa 01.12.2017, kvôli
ochrane súkromia pána H. stavebník vyplní okná nebytových miestností nepriehľadným sklom zo strany
rodinného domu p. H. a okná budú výklopné, preto len samotná citácia ust. § 137 ods. 1 stavebného
zákona žalobcom bez ďalšej špecifikácie nie je postačujúca pre konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol
ukrátený na svojich právach.

16. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými

predpismi. Z ust. § 88a ods. 7 stavebného zákona vyplýva, že na konanie o dodatočnom povolení stavby
sa primerane vzťahujú ust. § 58 až 66.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienkyúzemného rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný
napriek tomu, že námietku týkajúcu sa nesúladu stavby s územno-plánovacou dokumentáciou obce
si odvolateľ (žalobca) uplatnil až v odvolacom konaní, žalovaný zistil, že tejto oneskorenej námietke

by nebolo dôvodné vyhovieť, ani keby bola uplatnená včas. Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad
dodatočne povolil predmetnú prestavbu a prístavbu rodinného domu s polyfunkciou, ktorý bude slúžiť
na bývanie a na obchodné účely. Objekt je riešený ako dvojpodlažný dom s jednoduchou
sedlovou strechou a bez podpivničenia. Funkčné využitie územia, kde sa predmetná stavba nachádza
(Regulovaný priestor 07), je územným plánom obce záväzne určená na bývanie individuálne v rodinných

domoch a hromadné bývanie; smerne je uvedená lokalita určená na občiansku vybavenosť a sociálnu
štruktúru s uličnou nízkopodlažnou a solitérnou strednopodlažnou zástavbou. Za neprípustné v území je
umiestnenie výroby sekundárneho sektoru. V území nie je vyhlásené ochranné pásmo alebo ochranné
územie, obmedzujúce zmenu stavby podľa návrhu. Daný účel a forma zástavby neodôvodňujú osobitný
ohľad na ochranu osobnosti osôb bývajúcich a užívajúcich stavby a pozemky. Všeobecne záväzné
právne ani technické predpisy nebránia umiestneniu stavby v rozsahu, v akom bola navrhnutá. Stavebný

úrad teda postupoval podľa žalovaného v súlade s platným územným plánom obce Lokca v znení jeho
doplnkov a zmien, keď uvedenú stavbu dodatočne povolil. Keďže na základe uvedených skutočností
žalovaný ako odvolací orgán túto námietku odvolateľa (žalobcu) zamietol, je zrejmé, že predtým, ako
tak urobil, sa s ňou vysporiadal.

17. Funkčné využitie regulovaného priestoru 07 Všeobecne záväzného nariadenia obce Lokca č. 6/2007
o záväznej časti Územného plánu obce Lokca ako záväzné bolo určené na bývanie individuálne
v rodinných domoch (BI), bývanie hromadné (BH), Obvodné zdravotné stredisko. Ako smerné bolo
určené pre občiansku vybavenosť a sociálnu štruktúru (OV (SI)), zastávka SAD (TDV) a neprípustné
bolo pre výrobu sekundárneho sektoru veľkokapacitnú (PR, PHV). Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na

Všeobecne záväzné nariadenie obce Lokca č. 4/2012 o záväznej časti Zmien a doplnkov č. 2 Územného
plánu obce Lokca, Článok I. Zmena Z 2.4. (v RP 07, 08) - zmena územia (v ÚPN obce Lokca) s
prevahou občianskej vybavenosti na obytné územie s prevahou bývania v rodinných domoch, správny
súd vyhodnotil žalobnú námietku, ktorú žalobca dal s uvedenou zmenou do súvisu, ako nedôvodnú.
Žalobca totiž v žalobe tvrdí, že zo záväznej časti územného plánu teda vyplýva, že primárne je lokalita

určená na individuálne bývanie v rodinných domoch, resp. bývanie hromadné (IBV). Namietal, že v
predmetnomobjektestavebníkanebudemaťprevahuindividuálnebývanie,tedaobjektnebudeprimárne
určený na bývanie, keďže celé I. nadzemné podlažie a časť II. podlažia budú komerčné a len
zvyšná časť II. nadzemného podlažia bude určená na bývanie. Uvedené majú potvrdzovať aj technické
údaje stavby, z ktorých vyplýva, že celková úžitková plocha stavby bude 460,34 m2, pričom obytná časť

bude mať výmeru 117,92 m2, čo bude iba 25,62 %-ný podiel na celkovej podlahovej ploche stavby.
Žalobca z toho vyvodil, že hlavným účelom stavby povoľovanej v danej lokalite musí byť individuálne
alebo hromadné bývanie, stavba teda musí byť v prevažujúcej časti určená ako súkromné bývanie a
nie s prevahou komerčného využitia tak, ako je tomu v prejednávanej veci. Správny súd sa s touto
žalobnou námietkou žalobcu nestotožnil a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Pokiaľ je označené územie

aj naďalej určené na obytné územie s prevahou bývania v rodinných domoch, správny súd poukazuje
na vyššie citovanú vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z.z.
o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a jej ust. § 12 ods. 9, podľa
ktorého obytné územia podľa odseku 4 písm. f) sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim
prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné

a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská, ako aj ust. § 12 ods. 10 písm. a) citovanej vyhlášky,
podľa ktorej obytné územia podľa odseku 9 obsahujú aj plochy na občianske vybavenie, na
ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby pre školstvo, kultúru, na
cirkevné účely, pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby,
verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie, verejnú hygienu

a požiarnu bezpečnosť; základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti
a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia. Aj podľa označenej
zmeny, na ktorú poukázal žalobca, naďalej ide o obytné územie, ibaže s prevahou bývania v rodinných
domoch (teda nie napríklad v bytových domoch určených pre hromadné bývanie) bez vylúčenia menších
prevádzok pre obchod a služby. Je pritom irelevantné, ako vypočítal žalobca, že obytná časť predmetnej

stavby bude mať výmeru 117,92 m2, čo bude iba 25,62 %-ný podiel na celkovej podlahovej ploche
stavby, lebo celková plocha polyfunkčného objektu na mieste pôvodného rodinného domu súp. č. XXX
s priestormi na podnikanie podľa dokumentácie skutočného vyhotovenia overenej stavebným
úradom, kde na I. nadzemnom podlaží bude predajňa a na II. nadzemnom podlaží kaderníctvo amanikúra,spĺňacharaktermenšejprevádzkypreobchodaslužbyvzmyslecitovanejVyhláškyč.55/2001
Z.z..

18. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1
písm.c)SSPzrušil,pretoževychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciavecvrátilžalovanému
s poukazom na ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.

19. V ďalšom konaní žalovaný prejedná vec znova, pričom sa dôsledne vysporiada so všetkými

relevantnýminámietkamižalobcu.Správnysúddávadopozornostižalovaného,žepokiaľnebolovydané
vo veci územné rozhodnutie, potom je potrebné skúmať aj podmienky relevantné na jeho vydanie v
konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 7 a § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.
Následne žalovaný znovu o odvolaní žalobcu rozhodne a svoje rozhodnutie v intenciách naznačených
správnym súdom aj riadne odôvodní. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny
súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

20. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Žalovaný vo veci nebol úspešný. Ďalšiemu účastníkovi súd nepriznal

náhradu trov konania, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 169 SSP, podľa ktorého možno
priznať iba právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu
správny súd uložil. V tomto zmysle nie je splnením právnej povinnosti, pokiaľ ďalší účastník reagoval na
výzvu správneho súdu na vyjadrenie k žalobe alebo k replike žalobcu, pretože sa nejedná o povinnosť
vyjadrovať sa k týmto úkonom protistrany, ale sa jedná o právo ďalšieho účastníka, ktoré môže, ale

nemusí využiť. Neboli tiež zistené (ani ďalším účastníkom tvrdené) dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by mohli byť dôvodom na to, aby mu bolo priznané právo na náhradu ďalších trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 1
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.