Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222768
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117222768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej, sudkyne

JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXX, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Viera Straková, advokátka, IČO: 37 941 828, so sídlom
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PD Lemešany, s.r.o., IČO: 36 459 356, so
sídlom Osloboditeľov 516, 082 04 Drienov, právne zastúpený JUDr. Jozef Pirkovský, advokát, IČO: 36
164 658, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/43/2017-157 zo dňa 16.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 64 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21.01.2018 až
do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku, t.j. vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov
konania.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,

že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 64 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
z tejto sumy od 21.01.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Ing. W. H., ako súdnemu znalcovi znalečné vo výške 6,84 €, a to

do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu doručenou 30.10.2017, domáhal sa žalobca
toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 4.889,25 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 01.01.2018 do zaplatenia. Podľa žaloby je žalobca podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, a to parcely registra EKN č. XXX/X o výmere XX XXX m2 v kat. území T.. Žalovaný
užíva spoluvlastnícky podiel žalobcu bez právneho dôvodu, a preto sa domáha vydanie bezdôvodného

obohatenia v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX použitého v konaní s obdobným predmetom,
ktoré bolo vedené pod sp.zn. 15C/143/2009 kde mu bolo priznané bezdôvodné obohatenie za obdobie
od 01.01.2014 do 31.12.2015 vo výške 4.889,25 eura. Žalobou uplatňuje si vydanie bezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod01.01.2016do31.12.2017.Podľažalobcusapozemokpodľaúzemnéhoplánu
obce nachádza v zastavanom území obce, nejedná sa o poľnohospodársky pozemok.
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil poukazujúc na to, že medzi stranami sporu existuje

platná nájomná zmluva.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že parcela opísaná v žalobe je v spoluvlastníctve
dvoch spoluvlastníkov, a to žalobcu a žalovaného. Konštatoval neplatnosť nájomnej zmluvy, na ktorú
poukázal žalovaný. Uviedol, že nesporným sa stalo tvrdenie, že celá sporná parcela, t.j. E KN XXX/
X v kat. území T. je užívaná žalovaným na poľnohospodárske účely. Sporné bolo to, či pri určovaní

obvyklej hodnoty nájmu možno alebo nemožno postupovať podľa Zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov.
Zaúčelomzisteniahodnotyobvykléhonájmusúdpribraldokonaniaznalcazodborupoľnohospodárstvo,
odvetvie: odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Znalkyňa Y.. H. v znaleckom posudku č. XX/XXXX
vypočítala hodnotu nájmu vychádzajúc z ceny pôdy pri S. XXXXXXX a výške nájmu 3,667 % z určenej
ceny pôdy vzhľadom na výmeru podielu žalobcu za obdobie dvoch rokov vo výške 64 eur. Podľa

znaleckéhoposudkualistínknemupripojených,naparceleEKNXXX/Xbolipredrokom1991postavené
stavby a využívané sú na poľnohospodárske účely - ide o sušičku, senník, rozvodňu, betónovú požiarnu
nádrž, stožiarovú trafostanicu. Súčasťou parcely E KN XXX/X je aj parcela C KN XXX vedená ako
trvalý trávny porast, poľnohospodársky obhospodarovaná a C KN XXX/X, na ktorej stoja uvedené
poľnohospodárske stavby a hospodársky dvor.

Podľa potvrdenia obce T. stavby na parcele K. XXX/X ako aj celý areál poľnohospodárskeho družstva
boli postavené pred 24.06.1991, a to výhradne na poľnohospodárske účely.
Súd uviedol, že žalobca znalecký posudok namietal, zdôrazňujúc, že sporná parcela EKN č. XXX/X sa
nachádza v zastavanom území obce T.. Časť parcely J. č. XXX/X, ktorá je jej súčasťou, je uvedená v
územnom pláne obce T. ako parcela určená na individuálnu bytovú výstavbu. Žalobca predložil súdu

súkromný znalecký posudok Y. W. S., ktorý metódou polohovej diferenciácie určil všeobecnú hodnotu
parcely a všeobecnú hodnotu nájmu na čiastku 21.000 eur za obdobie rokov 2016 až 2017. Podľa
posudku ohodnocovaný pozemok v čase ohodnotenia nebol využívaný ako orná pôda a predpokladá
sa jeho využitie pre novú zástavbu rodinných domov.
Súd uviedol, že podľa identifikácie parcely EKN č. XXX/X na register CKN je parcela K. č. XXX/X tvorená

parcelami v J. stave č. XXX/X - zastavaná plocha, č. XXX - trvalý trávny porast, č. XXX/XX, XXX/XX,
XXXXX - zastavaná plocha.
Súd prvej inštancie mal z vykonaných dôkazov za nesporné, že parcela EKN č. XXX/X v kat. území
T., spoluvlastníkom ktorej je žalobca v podiele XXXXX/XXXXX a žalovaný v podiele XXXX/XXXXX, sa
užíva sčasti ako poľnohospodárska pôda a sčasti ako hospodársky dvor, teda logistické centrum pre

výkon poľnohospodárskej výroby žalovaného, pričom celý pozemok je užívaný výlučne žalovaným,
ktorý nepreukázal existenciu rozhodnutia spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pozemok užíva vo väčšom rozsahu než prislúcha jeho spoluvlastníckemu podielu, čím sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohacuje. Súd prvej inštancie, citujúc viaceré rozhodnutia súdov, mal za to, že pri
zistení výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať zákon č. 504/2003 Z.z., a to za obdobie

rokov 2016 až 2017, čo bolo predmetom žaloby. Pokiaľ žalobca kládol dôraz na to, že sporný pozemok
sa nachádza v zastavanej časti obce, tzv. intraviláne a sčasti má byť, a to bez špecifikácie a preukázania
rozsahu, určený na individuálnu bytovú výstavbu, a plánované je zrušenie hospodárskeho dvora súd
uviedol, že počas celého žalovaného obdobia pozemok spĺňal definíciu poľnohospodárskeho pozemku
v zmysle § 1 ods. 2 zákona, z ktorého vychádzal. Konštatoval, že tento zákon nerobí rozdiel medzi

poľnohospodárskym pozemkom v intraviláne a v extraviláne, a ak je výška nájmu regulovaná právnym
predpisom a výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu obvyklého nájomného, dôvodné bolo
uložiťžalovanémuzaplatiťžalobcovibezdôvodnéobohatenievovýškestanovenejznaleckýmposudkom
Ing. H., teda vo výške 64 eur. Pokiaľ žalobca odkazoval na vyhlášku č. 492/2004 Z.z. súd uviedol, že
v prípade existencie osobitného predpisu má osobitný predpis, ktorým je v prejednávanej veci predpis

vyššej právnej sily, zákon č. 504/2003 Z.z., pred vyhláškou, na ktorú žalobcu poukazoval, prednosť. Zo
zákona vychádzala aj súdom ustanovená znalkyňa, námietky žalobcu boli preto irelevantné.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 137 ods.
1, § 139 ods. 2, § 451 ods. 1, § 563, § 517 ods. 1, 2, na ustanovenia § 1 ods. 2 a § 7 ods. 1 Zákona č.
504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, na § 1 Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku a na § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, § 260, § 262 ods. 1 CSP. Konštatoval, že v
prejednávanej veci výška plnenia závisela od znaleckého posudku aj od úvahy súdu, keďže žalobca bol
úspešný v základe nároku, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s konštatovaním,že pri určovaní samotnej výšky trov sa bude vychádzať z priznanej a nie žalovanej sumy. Neúspešnému
žalovanému uložil zaplatiť náhradu trov znaleckého posúdenia.

2. Proti tomuto rozsudku, výrokom I., II. a doplňujúco v odvolacej lehote aj proti výroku III., podal
odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Uviedol, že žalobca si žalobou
uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v spore sa nerieši bezdôvodné obohatenie titulom
neoprávneného užívania pozemku žalovaným bez nájomnej zmluvy, ale nadužívanie spoluvlastníckeho
podielu zo strany žalovaného, ktorý je rovnako ako žalobca podielovým spoluvlastníkom pozemku,

pričom sa musí vychádzať z reálneho spôsobu využitia pozemku, nárok žalobcu teda vyplýva z ust.
§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pri výpočte sumy,
ktorú by mal žalovaný žalobcovi zaplatiť, vychádzal z toho, že pozemok ktorý mu vo vyššom rozsahu
než žalovanému vlastnícky patrí, je poľnohospodárskym pozemkom v zmysle § 1 ods. 2 zákona č.
504/2003 Z.z. Podľa žalobcu sa v spise nenachádza žiadne potvrdenie, okrem potvrdenia starostu obce
T. že stavby v areáli boli postavené pred 24.06.1991. Ide o tvrdenie subjektívne, žalovaný k nemu

nepredložil žiadne dôkazy, napr. stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie apod. Potvrdenie starostu
obce, ktoré je prílohou posudku Y.. H. nestačí, starosta by mohol vydať len potvrdenie, že stavba bez
súpisného čísla bola postavená pred rokom 1976 pre účely pridelenia súpisného čísla a následného
zápisu do katastra nehnuteľností. Aj z fotodokumentácie je zrejmé, že sa jedná o novšie stavby, ako
to napovedá ich vonkajší vzhľad a charakter stavby - sušička, rozvodňa, betónová požiarna nádrž,

stožiarová trafostanica. Jedná sa o stavby postavené na prelome 20. a 21. storočia za socializmu a
tesne po transformácii na trhovú ekonomiku, v roku 1991 takéto stavby ešte netvorili súčasť areálov
JRD. Súčasť areálu mohli tvoriť senník a hospodárska budova, ktoré sú už zbúrané, ako starosta
obce T. potvrdil. Žalobca poukázal na to, že prílohou znaleckého posudku Y.. W. S., ktorý si on dal
vyhotoviť, je potvrdenie obce T. z 09.04.2019, že areál poľnohospodárskeho družstva v T. sa má zrušiť

a parcela KN-E XXX/X zapísaná na LV č. XXXX sa nachádza v intraviláne obce. Žalobca uviedol,
že bolo na žalovanom aby preukázal, že predmetný pozemok využíva na poľnohospodárske účely.
Podľa žalobcu žalovaný pozemok využíva na dosiahnutie zisku a to tým, že za odplatu umožňuje
parkovanie nákladných vozidiel a ťažkých poľnohospodárskych strojov, stavebných mechanizmov a
osobných motorových vozidiel a za tým účelom plochu spevnil betónovými panelmi. O skutočnosti, že

stavby neboli postavené pred 24.06.1991 svedčí aj stanovisko PD T. spol. s r.o. podpísané konateľkou
žalovaného zo dňa 05.03.2007, ktoré k odvolaniu priložil, v ktorom sa tvrdí, že žalovaný podal
ohlásenie drobnej stavby obce a stavebnému úradu, čo nasvedčuje, že stavby boli realizované po
roku 1991. K 24.06.1991 stavebný zákon ohlásenie drobných stavieb nepoznal. Žalobca uviedol, že
súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s tým, prečo zobral do úvahy znalecký

posudok Ing. H. a neakceptoval súkromný znalecký posudok Y.. S.. Uviedol taktiež, že súd zamietol
vykonanie dôkazu ďalším znaleckým posudkom, týmto by sa pritom jednoznačne určilo, že sa nejedná
o poľnohospodársku pôdu, ale pôdu slúžiacu nie na poľnohospodárske účely. Zodpovedanie tejto
otázky bolo pritom pre spor rozhodujúce. Žalobca okrem iného uviedol aj to, že stavby boli postavené
bez stavebného povolenia a v roku 2007 až 2009 boli prestavané na iný účel, senník už nie je

senníkom, je tam pozberová linka obilia, sklad umelých hnojív a nové objekty postavené v roku 2008 až
2009, sušička, kruhové silá, trafostanica, plynová prípojka, elektrický rozvod sietí. Na zmenu v užívaní
stavieb, aj na nové zabudované technológie - technické vybavenie, bola poskytnutá nenávratná finančná
čiastka z pôdohospodárskej platobnej agentúry aj napriek tomu, že žalovaný nemal a nemá s ním
doposiaľ uzavretú zmluvu na užívanie a nakladanie s parcelou. Žalovaný si navýšil hodnotu svojho

majetku, obdržal finančnú dotáciu z prostriedkov EÚ, poskytovaná je mu pravidelná finančná dotácia
z Ministerstva poľnohospodárstva aj na úkor jeho pozemku. Žalovaný takto nerešpektuje, arogantne
hrubým spôsobom obmedzuje a znehodnocuje jeho vlastníctvo a marí aj účinnosť platných nariadení
obce. K odvolaniu boli pripojené viaceré listiny, okrem iného všeobecné záväzné nariadenie obce T. aj
písomnosťžalovanéhoadresovanáL.úraduT.z05.03.2007podpísanákonateľkoužalovaného,naktorú

žalobca poukázal v odvolaní, súčasťou bola aj fotodokumentácia. Odvolacia argumentácia k výroku o
náhrade trov konania medzi stranami sporu bola odôvodnená nesúhlasom žalobcu s tým, aby trovy
právneho zastúpenia boli počítané zo sumy stanovenej znaleckým posudkom Y.. H., t.j. zo sumy 64 eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadeniapojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) majúc za to, že nariadenie pojednávania nebolo potrebné,
keďže si to nevyžadovala potreba zopakovania, doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom

prvej inštancie a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať ho z iných
dôvodov než z tých, ktoré boli žalobcom explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods.
1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ak aj webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 23.04.2020 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o existencii dôvodu
pre odmietnutie odvolania voči výroku I. rozsudku a neexistencii dôvodov pre zrušenie ani pre zmenu

rozsudku vo výroku II. a III.

5. Žalobca podal odvolanie aj voči výroku I. rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu
64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21.01.2018 do zaplatenia, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Výrokom I. súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu predmetným výrokom
špecifikovanú, týmto výrokom teda nebolo rozhodnuté v neprospech žalobcu. Odvolací súd preto
odvolanie proti vyhovujúcemu výroku, výroku I., na základe § 359 CSP podľa § 386 písm. b) CSP

odmietol a predmetom vecného prieskumu napadnutého rozhodnutia bol preto len zamietavý výrok a
súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu.

6. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu
prvej inštancie bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnosti skutkových zistení, o nesprávnom

právnom posúdení a tvrdení o nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností.
Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky

II. ÚS 78/05).

7. Nesprávne skutkové zistenie sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

9. Odvolací dôvod vychádzajúci z tvrdenia o nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie

rozhodujúcich skutočností má základ v takzvaných opomenutých dôkazoch, t.j. dôkazoch, ktoré boli
v konaní riadne vykonané, avšak neboli zohľadnené v procese hodnotenia, resp. v dôkazoch, ktoré
boli stranou sporu navrhnuté, neboli však súdom vykonané, pričom boli spôsobilé prispieť k skutkovým
zisteniam, pre ich nevykonanie však neexistoval legitímny dôvod.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a jeho právnym posúdením, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne
zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú
zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti sformulované
vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Zo spisu je zrejmé, že sa procesne zaoberal

tvrdenými skutočnosťami strán sporu a aj námietkami, vyhodnotil ich v jednotlivosti aj vo vzájomnej
súvislosti a dospel tak k správnemu záveru.Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), a preto k odvolacím dôvodom
žalobcu len na zdôraznenie správnosti dodáva:

11. Žalobca žalobou uplatnený nárok charakterizoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a
za taký, kvantifikovaný čiastkou 4.889,25 eura ho definoval aj v odvolaní, tvrdiac, že nešlo o bezdôvodné
obohatenie titulom neoprávneného užívania pozemku bez nájomnej zmluvy, ale o „nadužívanie“
spoluvlastníckeho podielu žalovaným, má ísť preto o nárok vyplývajúci z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí
obohatenie vydať.

Citované zákonné ustanovenie je vyjadrením základného zákonného predpokladu pre vznik

mimozmluvného záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia.
Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu merateľná
a vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť
absencia relevantného právneho dôvodu vzniku obohatenia. Toto obohatenie musí byť „na úkor“ iného
subjektu práva. Ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje generálnu klauzulu

inštitútu bezdôvodného obohatenia, ak teda určité konanie osôb nebude možné subsumovať pod
konkrétnu, zákonodarcom normovanú skutkovú podstatu bezdôvodného obohacovania sa, postačí ak
takéto konanie vykazuje také znaky, ktoré sú kogentnou právnou normou ust. § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zakázané (Števček a spol. Občiansky zákonník komentár, C.H.Beck, Praha 2019, strana
1725, 1726).

Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie správne uzavrel (odkazujúc na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/252/2007 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
31Cdo/503/2011), že nárok ktorý bol predmetom konania bol nárokom z bezdôvodného obohatenia,
keďže žalovaný ako spoluvlastník užíva predmet svojho vlastníctva - sporný pozemok, nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu na úkor žalobcu, ktorý je jeho spoluvlastníkom taktiež, čím získava

majetkovú hodnotu ktorú je možné vyjadriť peňažným ekvivalentom, čo zodpovedá generálnej klauzule
bezdôvodného obohatenia podľa ods. 1 § 451 Občianskeho zákonníka.
Odvolacia námietka smerujúca k tvrdeniu o nesprávnom právnom posúdení nároku vo vzťahu k jeho
základu dôvodnou nebola.

13. Vo vzťahu k výške nároku na bezdôvodné obohatenie bolo rozhodujúce vysporiadať sa s tým, či bol
správny postup súdu prvej inštancie pokiaľ vychádzal zo zákona č. 504/2003 Z.z.
Pôsobnosť zákona č. 504/2003 Z.z. je upravená v jeho § 1 ods. 2. Podľa tohto zákonného ustanovenia
pozemok pre účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto
pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991 ako aj iný pozemok

prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu
tým nie sú dotknuté.
Podľa znaleckého posudku č. 11/2019 Y.. H. a jeho príloh - listov vlastníctva, potvrdenia obce T. z
09.04.2019, na parcele E-KN č. XXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve strán sporu, sa nachádzajú stavby,
ktoré, ako aj celý areál poľnohospodárskeho družstva, boli postavené pred 24.06.1991 výhradne na

poľnohospodárske účely.
Žalobca prílohu znaleckého posudku, potvrdenie obce T. z 09.04.2019, t.j. dôkazný prostriedok svedčiaci
preto,ženaspornompozemkusúdoposiaľstavbypostavenénapoľnohospodárskeúčelynespochybnil,
nenamietal ani vyjadrenie „vlastného“ znalca Y.. W. S. na pojednávaní 16.12.2019, ktorý uviedol, že z
príloh znaleckého posudku je jednoznačne zrejmé, že sa tam (zrejme na pozemku - pozn. odvolacieho

súdu) nachádzajú stavby a užíva sa to na poľnohospodárske účely; žalobca spochybnenie nerealizoval
do času než súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené.
Pokiaľ žalobca listinami tvoriacimi prílohu k odvolaniu poukazoval okrem iného na to, že stavby zapísané
na liste vlastníctve ako senník a iné boli prestavané na iný účel, čo má byť preukázané písomnosťou
PD T. z 05.03.2007, odvolací súd uvádza, že podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli použité v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolacom konaní použiť len z dôvodov
podľa písmen a) až d) tohto zákonného ustanovenia. Žalobca však v odvolaní netvrdil, že by tento
prostriedokprocesnéhoútokunemoholbezsvojejvinyuplatniťvprvoinštančnomkonaníalebožemábyť
ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, pochybeniu v procesnom postupe súdu, za tejto situácieišlo o novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd nemohol prihliadať, a preto sa týmto dôkazným
prostriedkom ani nezaoberal.

14. Zásadným argumentom žalobcu, prezentovaným už v priebehu prvoinštančného konania, bolo to,
že pozemok sa nachádza v zastavanom území obce a podľa územnoplánovanej dokumentácie sa celý
areál má zrušiť a následne využiť pre občiansku vybavenosť a obytné územie.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že zo zákona č. 504/2003 Z.z.
nevyplýva to, že by mal byť rozdiel medzi tým či sa poľnohospodársky pozemok nachádza v zastavanom

území alebo mimo zastavaného územia obce.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní, ale aj v priebehu prvoinštančného konania, poukazoval na to, že areál
so sporným pozemkom sa má podľa územnoplánovacej dokumentácie obce T. zrušiť, o čom svedčí
dôkaz - v prílohe znaleckého posudku Y.. S. potvrdenie obce z 09.04.2019, je potrebné uviesť, že v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie išlo o hypotetickú otázku nevzťahujúcu sa ani na obdobie,

za ktoré bolo bezdôvodné obohatenie žiadané, nie je preto možné vytknúť súdu prvej inštancie jeho
konštatovanie o tom, že v období, za ktoré bolo bezdôvodné obohatenie žiadané, spĺňal pozemok
definíciu poľnohospodárskeho pozemku.

16. K námietke spochybňujúcej správnosť zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie kontrolného

znaleckého dokazovania je potrebné uviesť, že dôvody zamietnutia tohto návrhu žalobcu v bode
14.4 rozsudku súd prvej inštancie vysvetlil, vysvetlil taktiež to, z akého dôvodu prisúdil validitu práve
znaleckému posudku vyhotovenému znalkyňou Y.. H., ktorá bola ustanovená súdom. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že je výsostným oprávnením súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, nie
je pochybením súdu ak dôkaz nevykoná, pochybením by bolo iba to, ak by sa súd vo svojom rozhodnutí

nevysporiadal s tým, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal.

17. K poukazovaniu odvolateľa na to, že žalovaný obmedzuje, znehodnocuje jeho vlastníctvo, bola
mu pritom poskytnutá nenávratná finančná čiastka z pôdohospodárskej platobnej agentúry, dotácia z
prostriedkov EÚ a došlo tak aj k navýšeniu hodnoty jeho majetku na úkor pozemku vo vlastníctve

žalobcu sa žiada uviesť, že právo na vlastníctvo je právom na prisvojovanie si hodnôt, podľa čl. 1
Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv, každý má právo na pokojné užívanie
majetku. Vlastnícke právo však nie je neobmedzené. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-44/79
Liselotte Hauer proti Land Rheinland - Pfalz poukázal na sociálnu funkciu vlastníctva konštatujúc, že
rešpektovanie sociálnych funkcií vlastníctva je obvyklým prístupom európskych demokratických štátov.

Uviedol, že vo všetkých členských štátoch má sociálna funkcia vlastníckeho práva konkrétne vyjadrenie,
takto sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch zákony týkajúce sa poľnohospodárstva, lesníctva,
ochrany prírodného prostredia, územného plánu a urbanizmu, ktoré obmedzujú, často citeľne, užívanie
pozemkového vlastníctva.
V zmysle uvedeného je možné zákonodarcom zákonom č. 504/2003 Z.z. sledovaný verejný záujem v

zmysle využívania poľnohospodárskej pôdy vysvetliť ako záujem, pri ktorom má byť nadradený záujem
na užívanie poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku výrobu pred záujmom vlastníka pozemku.

18. Odvolací súd preto z dôvodov, ktoré uviedol, rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku
ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov medzi stranami sporu ako vecne správny podľa § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdil.
K odvolacej námietke žalobcu vo vzťahu k výroku III. o nároku žalobcu na náhradu trov konania odvolací
súd uvádza, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je výrokom, ktorý závisí od rozhodnutia
vo veci samej. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, t.j. 100
% vzhľadom na to, že bol úspešný v základe nároku a výška plnenia závisela od znaleckého posudku a

úvahy súdu, inak by bol pri výsledku konania žalobca tým, ktorý by musel zaplatiť žalovanému náhradu
trov. Logike veci za tejto situácie zodpovedá však to, že pri určovaní výšky trov nie je možné vychádzať
zo sumy žiadaného, ale zo sumy priznaného nároku.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 podľa § 255 ods. 1

CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, o výške trov
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.