Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010939
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118010939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a zo sudcov

JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Alojza Palaja, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. mája 2020, v trestnej
veci obžalovaného O. E., stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák.,
konajúc o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora v Banskej Bystrici proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/75/2018 zo dňa 16.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 5T/75/2018 zo 16.01.2019 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný O. E., nar. XX.XX.XXXX v T. T.

o d s u d z u j e

podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)

rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného O. E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5T/75/2018 zo dňa 16.01.2019 bol obžalovaný
O. E. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., s poukazom
na § 138 písm. b) a § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že

od mesiaca september 2017 do 21.03.2018, v mieste bydliska svojej starej matky Z. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, T. T., túto viackrát v rôznych intervaloch v presne nezistené
dni navštevoval resp. pod rôznymi zámienkami si vynucoval vstup do jej bytu, kde jej rôzne nadával a
následne ju pod hrozbou násilia so slovami: „Ak mi nedáš peniaze, zabijem ťa, všetkých zabijem!" nútil,
aby mu vydala peniaze, ktorá z obavy o svoj život, ale aj o život svojej dcéry D. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. T., ktorá bola tiež predmetom jeho vyhrážok, takto konala a peniaze mu v

rámci svojich finančných možností vždy vydala, a to naposledy dňa 21.03.2018 v čase okolo 06.30 h,
pričom celkovo mu za uvedené obdobie vydala sumu približne vo výške 840,- €, a uvedeného konania
sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T/80/2010 zo dňa
13.08.2010, právoplatným dňa 13.08.2010 bol odsúdený za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal
dňa 29.12.2012, pričom predmetné odsúdenie mu nebolo zahladené.

O treste rozhodol okresný súd tak, že odsúdil O. E. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm.
m), § 38 odsek 5, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa trest obžalovaného vykoná v Ústave na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, ktoré relevantné dôkazy okresný súd vykonal, aký bol ich obsah
a ako ich vyhodnotil.

Tak ako to vyplýva z tohto prvostupňového rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.

5T/75/2018 zo dňa 16.1.2019, teda z jeho písomného vyhotovenia, prvostupňový súd neakceptoval
obhajobu obžalovaného O. E., ktorý popieral, že by sa bol vôbec dopustil žalovanej trestnej činnosti.
Namietal predovšetkým, že tejto sa vôbec nedopustil, výpovede starej matky Z. P. a matky D. E.
sú proti nemu vymyslené, v snahe uškodiť mu, pričom z viacerých dôvodov sa trestnej činnosti ani
dopustiť nemohol (najmä nebol odkázaný pýtať peniaze od starej matky, pretože si vedel zarobiť aj sám;

21.03.2018 sa vôbec nemohol dopustiť trestnej činnosti, pretože o 09.00 hod. bol už v E.; ani žiaden zo
susedov starej mamy Z. P. nepotvrdil, že by evidoval nejaké neprístojné správanie obžalovaného a pod.).

Okresný súd mal skutkový stav uvedený vo výroku napadnutého rozsudku za zistený najmä preto,
že: obžalovaného usvedčovali zo spáchania stíhanej trestnej činnosti najmä stará matka Z. P. a

matka D. E. (podstatu ktorých výpovedí súd vyjadril vo výroku napadnutého rozsudku), pričom určité
rozpory ohľadne času trestnej činnosti páchanej obžalovaným dňa 21.03.2018 medzi svedkyňami
nie sú podstatné; ani znalkyňa v odbore psychológie H.. T. nezistila u poškodenej Z. P. sklony ku
klamstvu alebo konfabuláciám a ani okresný súd nevidí žiadny dôvod, prečo by stará mama resp.
matka obžalovaného chceli tohto úmyselne a nepravdivo obviniť; iniciátorom celého skutku bol samotný

obžalovaný,čodohnalostarúmatkuZ.P.ažktomu,že21.03.2018prikonfliktesobžalovanýmsiajsama
chcela vziať život; je zrejmé, že pre dôvodné obavy o svoj život a zdravie stará matka obžalovaného
tomuto vydala pod tlakom psychického teroru a nátlaku peniaze; nie je podstatné, že susedia starej
matky Z. P. nepočuli konflikty medzi ňou a obžalovaným; obžalovaný konal obdobným spôsobom aj
voči ďalšej svojej starej matke, čo znamená, že obžalovaný dlhodobo obdobným spôsobom využíva

jednu alebo druhú starú mamu; motívom skutku obžalovaného bolo získanie peňazí od poškodenej
na každodennú obživu a potreby obžalovaného; znalec z odboru psychiatrie nezistil po vyšetrení
obžalovaného duševné ochorenie, ktoré by znižovalo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti
(zistený bol len symptomatický abúzus alkoholu); abnormálne správanie obžalovaného bolo zistené
aj vo vzťahu k iným ženám (vrátane svedkyne W. O.); skutočnosť, že obžalovaný sa dňa 21.03.2018

nachádzal o 09.00 hod. v E. nevylučuje páchanie jeho trestnej činnosti v označený deň aj v skorých
ranných hodinách voči poškodenej Z. P. (lebo napr. z T. T. odchádza vlak o 7.34 hod. a prichádza do
E. o 8.38 hod.).

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému okresný súd vzal do úvahy najmä to, že: obžalovaný sa

doposiaľdostal3-krátdorozporusTrestnýmzákonom,zaprečinynebezpečnéhovyhrážaniaresp.zločin
marenia spravodlivosti (všetko voči druhej starej mame L. S.), pričom vo všetkých prípadoch vykonával
nepodmienečné tresty odňatia slobody (čo predstavuje priťažujúcu okolnosť); hoci v teraz prejednávanej
veci obžalovaný svoju starú mamu Z. P. psychicky traumatizoval, nikdy jej fyzicky neublížil; v zmysle
aplikovanej trestnej sadzby podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák. (opätovné spáchanie

zločinu) by prichádzalo u obžalovaného do úvahy ukladať trest odňatia slobody vo výmere 7 až 10 rokov;
trestná sadzba za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. (ohľadne ktorého
bol obžalovaný v minulosti uznaný vinným a odsúdený) predstavuje 1 až 6 rokov odňatia slobody, čo
len o rok prevyšuje trestnú sadzbu pri prečine; aj s poukazom na vyššie označené by trest ukladaný
obžalovanémunadolnejhraniciaplikovateľnejtrestnejsadzbyvovýmere7rokovbolneprimeraneprísny

a preto je vhodné ukladať trest obžalovanému pri mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1,
3 písm. d) Tr. zák. pod dolnú hranicu aplikovateľnej trestnej sadzby, a to znamená vo výmere 5 rokov
odňatia slobody nepodmienečne; zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia zodpovedá skutočnosti, že obžalovanýuž v minulosti vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť (§ 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák.).

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadli tak obž. O. E. ako
aj okresný prokurátor v Banskej Bystrici.

V dôsledku podaných odvolaní potom vo veci konal Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý svojím
rozsudkom sp.zn. 3To/14/2019 dňa 19.03.2019 rozhodol, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu

zrušil a odsúdil obž. O. E. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, so zaradením
pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zároveň
odvolanie obžalovaného O. E. podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Na podklade podaného dovolania obžalovaným zdôvodnené ustanoveným obhajcom však Najvyšší súd
SR svojím rozsudkom sp.zn. 6Tdo/77/2019 dňa 25.03.2020 rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v

Banskej Bystrici, sp.zn. 3To/14/2019 z 19.03.2019 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bol porušený
zákon v ust. § 31 ods. 4 Tr.por. v neprospech obvineného O. E..

Zároveň NS SR Bratislava rozhodol, že tento rozsudok sa zrušuje a zrušujú sa aj všetky rozhodnutia
na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Rozhodol tiež, že Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.

NS SR Bratislava tak rozhodol z toho dôvodu, že zistil, že došlo k porušeniu ustanovenia § 31 ods.
4 Tr.por., keďže v zmysle tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že z rozhodovania na súde vyššieho
stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde
nižšieho a naopak.

Najvyšší súd v tomto svojom rozhodnutí konštatoval, že o odvolaní obž. O. E. dňa 19.3.2019 konal senát
v zložení D.. D. T., predseda senátu a sudcovia D.. D. E. a D.. R. F., A., pričom sudca D.. R. F. bol ešte
ako sudca Okresného súdu Banská Bystrica činný v trestnej veci obžalovaného O. E. ako sudca pre
prípravné konanie, avšak už vo veci samej ako zákonný sudca nerozhodoval.

Z tohto dôvodu preto najvyšší súd konštatoval, že došlo k porušeniu zákonného práva obžalovaného
na zákonného sudcu a keďže senát krajského súdu rozhodoval v nezákonnom zložení, vec vrátil
krajskému súdu, aby opätovne rozhodol o pôvodnom odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora
už v zákonnom zložení senátu.

Po tom, čo NS SR Bratislava uvedený trestný spis obž. O. E. vrátil späť Okresnému súdu Banská
Bystrica, okresný súd tomuto spisu už pridelil novú spisovú značku 4T/24/2020 a dňa 08.04.2020 spis
predložil na Krajský súd v Banskej Bystrici, kde bola uvedená trestná vec už zaevidovaná už pod novú
spisovú značku 5To/37/2020 ( 4To ). Vec bola pridelená do senátu 4To vzhľadom k tomu, že v tomto
senáte pôsobí jediný činný zákonný sudca, ktorý vo veci bol činný aj v pôvodnom konaní a to D.. D. E.,

keďže predseda senátu D.. D. T. už od 1. júla 2019 nie je sudcom, keďže odišiel na starobný dôchodok
a sudca D.. R. F. je zo zákona vo veci vylúčený, aby konal.

Predseda senátu preto následne rozhodol dňa 14.4.2020, že určil na deň 7.5.2020 termín verejného
zasadnutia o opätovnom rozhodnutí o odvolaniach tak obž. O. E. ako aj okresného prokurátora.

Samotný obžalovaný a ani jeho ustanovený obhajca už nové dôvody k odvolaniu nezaslali, obžalovaný
však dopĺňal dôvody svojho odvolania aj podaniami adresovanými na najvyšší súd.

Ani okresný prokurátor svoje pôvodné odvolania novým podaním neodôvodnil. Obžalovaný O. E.

podrobne tak v pôvodnom konaní ako aj vo svojich podaniach adresovaných ešte najvyššiemu súdu
uvádzal, že napadnutý rozsudok je nezákonný a on bol nespravodlivo odsúdený, keďže sa nedopustil
žalovanej trestnej činnosti, resp. vôbec ani na mieste činu podľa údajov obžaloby v čase, keď malo dôjsť
ku konaniu a skutkom, nebol. Všetky tieto jeho argumenty uvedené v obhajobe, možno zhrnúť tak, žeobžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti nedopustil a výpovede usvedčujúcich svedkýň (starej matky Z.
P. a matky D. E.) sú voči nemu vykonštruované; uvedeným svedkyniam nemožno veriť aj preto, lebo ich
tvrdenia sa vo viacerých smeroch rozchádzajú (najmä ohľadne času, kedy sa mal obžalovaný dopustiť

trestnej činnosti aj dňa 21.03.2018); obžalovaný sa nemohol trestnej činnosti dopúšťať ani v období od
04.01.2018 do 28.01.2018, kedy bol na dovolenke mimo územia Slovenska (predložený bol okrem iného
ajdokladouloženíobžalovanémupokutyvH.dňa09.01.2018);obžalovanýnebolodkázanýnapáchanie
trestnej činnosti aj preto, lebo vykonával zárobkovú činnosť v podobe opravy technických zariadení a
mal tak zabezpečený zdroj príjmov pre svoju obživu; ani susedia starej matky Z. P. nepotvrdili, že by

evidovali nejaké neprístojné správanie obžalovaného voči menovanej; je nepredstaviteľné, aby stará
mama obžalovaného, ktorá mala byť opakovane vydieraná, púšťala obžalovaného do svojho obydlia.

Okresný prokurátor napadol odvolaním v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste obžalovanému
a navrhol, aby bol tento výrok zrušený a obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 7 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžaloba argumentuje najmä tým, že: neboli zistené okolnosti odôvodňujúce uloženie trestu pod
dolnú hranicu aplikovanej trestnej sadzby, skôr naopak; obžalovaný svojim konaním poškodenú Z. P.
takmer dohnal k samovražde (pričom mu nič nebránilo, aby si našiel riadne zamestnanie); okresný súd
nedôvodne mimoriadne znížil trest, keďže zistil len jednu priťažujúcu okolnosť u obžalovaného (predošlé

odsúdenia), avšak nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť; nie je podstatné, že trestná sadzba za zločin
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. (za čo bol obžalovaný v minulosti odsúdený) prevyšuje
trestnú sadzbu u prečinu len o jeden rok; doterajšie tresty uložené obžalovanému nesplnili svoj účel
a tento pácha aj ďalšiu trestnú činnosť (o čom svedčia aj obžaloba a vznesenie obvinenia pre zločiny
vydierania a prečin nebezpečného prenasledovania); u obžalovaného nebol dôvod na mimoriadne

zníženie trestu odňatia slobody.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že odvolaniu
okresného prokurátora v Banskej Bystrici treba vyhovieť, avšak odvolanie obžalovaného O. E. ako

nedôvodné treba zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Tu treba uviesť, že obžalovaný ešte pred vykonaním verejného zasadnutia dňa 16.4.2020 doručil súdu
aj žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, o ktorej však samostatne krajský súd nerozhodoval, keďže
dňa 7.5.2020 sa vykonalo verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora, kde

sa fakticky vyriešila aj otázka ďalšieho trvania väzby u obžalovaného O. E..

Na tomto verejnom zasadnutí krajská prokurátorka v konečnom návrhu krajskému súdu uviedla, že
zotrváva na pôvodnom odvolaní ešte z roku 2019 tak, ako tam argumentovali, neboli splnené podmienky
pre použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 Tr. zák., okresný súd toto ustanovenie v pôvodnom konaní

nesprávne aplikoval, trest mal byť obžalovanému ukladaný v zmysle ust. § 38 ods. 5 Tr.zák., teda vo
výmere 7 rokov. Navrhla potom, aby v tomto smere bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica zrušený a obžalovanému bol uložený takýto trest, keďže tak to vyplýva z ustanovení zákona a
pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto nie je dôvodné a navrhla ho zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na tomto verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že sa taktiež pridržiava
pôvodného odvolania obžalovaného, pričom aj z rozsudku NS SR vyplýva, že tento sa ďalšími dôvodmi
dovolania, ktoré vo svojom návrhu na zmenu rozhodnutia uvádzal obžalovaný, nezaoberal, keďže
primárne zistil porušenie zákona o zložení senátu. Obžalovaný dôvodne preukazoval, že sa nemohol
dopustiť trestnej činnosti v čase, keď poškodená o tom rozprávala, keďže sa nachádzal na inom

mieste. Pokiaľ ide o trest, ktorý bol obžalovanému uložený, a keby krajský súd nevzhliadol dôvody
na oslobodenie obžalovaného, tak je toho názoru, že trest by bol obžalovanému dostatočný, pričom
poukázal ďalej na to, že za ďaleko závažnejšie činy dostávajú páchatelia bežne od 6 do 7 rokov odňatia
slobody, pričom ide často o nenapraviteľný následok a v danom prípade išlo len o verbálne násilie
voči poškodenej. Z uvedeného dôvodu sa preto domáhal odvolaniu obžalovaného vyhovieť a odvolanie

prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Samotný obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že trvá na pôvodných argumentoch uvádzaných v
prípravnom konaní, v konaní pred prvým súdom, resp. v konaní pred odvolacím súdom v roku 2019 anavrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený, pretože časy a miesta údajných skutkov podľa poškodenej
nekorešpondujú s tým, kde sa on v skutočnosti nachádzal. Podľa neho je jednoznačne preukázané,
že sa nemohol voči poškodenej dopustiť trestnej činnosti a pýtať od nej peniaze, keď mal peniaze na

dovolenku v zahraničí.

Krajský súd potom opätovne preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
zaoberal sa aj novými argumentmi, ktoré v podaniach na najvyšší súd v návrhu na dovolanie uvádzal
samotný obžalovaný a musí konštatovať, že v týchto dôvodoch obžalovaný neuviedol žiadne dôkazy,

ktoré by už predchádzajúce súdy vo veci nepoznali, vždy a vo všetkých svojich podaniach len uvádzal
svoje úvahy o tom, ako mali byť dôkazy hodnotené a ako malo byť s týmito dôkazmi naložené.

V tomto smere preto krajský súd vychádzal len z dôkazov, ktoré sú založené v trestnom spise, z výpovedí
poškodenej a svedkýň, tak ako ich urobili či už pred policajtmi alebo na pôvodnom konaní, pretože v
novom konaní po zrušení veci rozsudkom NS SR obžalovaný nepredložil žiadny nový dôkazy, ktorý by

potvrdil argumentáciu jeho pôvodných tvrdení ešte z konaní v roku 2018 a 2019.

Tu je potrebné uviesť, že trestná činnosť obž. O. E. vyplývala predovšetkým z usvedčujúcich výpovedí
starej matky Z. P. a matky D. E., pričom stará matka Z. P. si základné skutočnosti poznačovala aj vo
svojom písomnom denníku (najmä kedy obžalovaný k nej prišiel, ako sa správal a aké financie mu

odovzdala).

Pokiaľobhajobazdôrazňovalanajmärozdielyvúdajochobochmenovanýchsvedkýň,atopredovšetkým
ohľadne skutočnosti, kedy prišiel obžalovaný do bytu starej matky Z. P. dňa 21.03.2018, treba poukázať,
že konštatované rozpory ohľadne času príchodu a odchodu obžalovaného v označený deň nie sú

podstatné (svedkyne uvádzali svoje údaje v rôznych časoch po 21.03.2018 a všetky detaily si už
nemuseli presne pamätať).

V týchto súvislostiach treba upriamiť pozornosť na zápisnicu o trestnom oznámení svedkyne Z. P. zo
dňa 21.03.2018 o 10.00 hod., kedy na otázku vyšetrovateľa policajného zboru, kedy bol so žiadosťou o

peniaze u nej obžalovaný posledný krát uviedla, „že dnes ráno o 6.30 hod.".

Nebolo možné akceptovať ani obhajobu obžalovaného, že nebol odkázaný pýtať si peniaze od starej
matky, pretože si sám zarábal svojou prácou (najmä opravou mobilných telefónov), napr. s poukazom
na údaje svedka D. S. (prevádzkuje záložňu a servis mobilných telefónov), ktorý síce potvrdil, že s

obžalovaným sa stretával, avšak tohto poznal ako bezdomovca.

KrajskýsúdvBanskejBystricipretomusíopätovnekonštatovať,žeprvostupňovýsúddospelksprávnym
skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.
a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ a § 139 písm. c/, e/ Tr.zák., keďže obž. O. E. iného hrozbou

nútil, aby niečo konal a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas a na chránenej
osobe, teda blízkej osobe a osobe vyššieho veku, teda voči svojej starej matke Z. P..

Krajský súd preto opakovane musí konštatovať, že v tomto smere argumenty obžalovaného neobstoja,
ani v novom konaní nebol zo strany obhajoby produkovaný žiadny nový dôkaz, ktorý by pôvodné

rozhodnutie, či už prvostupňového alebo odvolacieho súdu mohol nejakým spôsobom zvrátiť.

V tomto smere preto musel krajský súd odvolanie obž. O. E. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319
Tr. por.

Naopak je však potrebné konštatovať, že okresný súd pochybil pokiaľ vo výroku o ukladaní trestu obž.
O. E. uložil neprimerane mierny trest vo výmere 5 rokov a nedôvodne aplikoval ust. § 39 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení trestu.

Na tomto mieste musí krajský súd konštatovať opakovane, že s poukazom predovšetkým na charakter

teraz stíhanej trestnej činnosti obžalovaného, s prihliadnutím aj na to, že obdobnej trestnej činnosti sa
už v minulosti dopustil v troch prípadoch voči svojej druhej starej mame (L. S.), za ktorú už vykonal 3
nepodmienečné tresty odňatia slobody, ako aj s prihliadnutím na to, že obžalovaný bol stíhaný aj za
ďalšiu trestnú činnosť voči iným ženám (zločiny vydierania a prečiny nebezpečného prenasledovania),pričom za vulgárne správanie voči iným ženám bol už aj priestupkovo postihnutý, nie sú dané ani
okolnosti prípadu a ani pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu v
zmysle § 39 Tr. zák.

Preto bolo potrebné prisvedčiť odvolaniu okresného prokurátora v Banskej Bystrici a obžalovanému
uložiť za spáchanú trestnú činnosť (pri použití § 189 ods. 2 a § 38 ods. 5 Tr. zák.), trest odňatia slobody
aspoň na dolnej hranici sprísnenej trestnej sadzby (to znamená 7 až 10 rokov odňatia slobody), to
znamená vo výmere 7 rokov.

Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti
vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť, pre výkon uloženého
trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák.). Trest vo výmere 7 rokov je teda trest uložený na samej dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby pri použití § 189 ods. 2 a § 38 ods. 5 Tr.zák., kde sa dolná hranica zákonom

stanovenej trestnej sadzby zvyšuje o jednu polovicu, teda trest možno obžalovanému ukladať vo výmere
od 7 do 10 rokov odňatia slobody, teda trest 7 rokov, ktorý aj opakovane krajský súd obž. O. E. uložil,
je trest na samej takto upravenej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže krajský súd
nevzhliadol žiadne dôvody, aby zároveň aj aplikoval ust. § 39 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu,
keďže obžalovaný sa nepriznal k spáchanej trestnej činnosti, nie je kritický k tejto trestnej činnosti a

neustále produkuje obranu, podľa ktorej to boli práve poškodená a jej dcéra, teda matka obžalovaného,
ktoré si celú trestnú činnosť na neho vymysleli.

Z týchto dôvodov preto krajský súd opakovane vo veci rozhodol tak, že odvolanie obž. O. E. zamietol a
odvolaniu okresného prokurátora vyhovel, ako je to zrejmé z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.