Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Galdunová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/103/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205371
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7816205371.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: V.. Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
M., K. XX, proti žalovaným: 1) J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. W. XXX, 2) W. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Č.V. W. XXX, 3) M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.V. W. XXX, všetci zastúpení JUDr. Attilom
Elekom, advokátom so sídlom v Rožňave, Jovická 2, o zaplatenie 2.400,00 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.1.2019 sp.zn. 9C/136/2016
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.1.2019 č.k. 9C/136/2016-44 v
napadnutej časti výroku II., ktorým súd zamietol žalobu ohľadom zaplatenia 4,45 % úrokov z omeškania
ročne zo sumy 2.400 € od 1.1.2015 do zaplatenia.
Žalovaná v 1. rade má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 15.1.2019 č.k.
9C/136/2016-44 rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná v 1) rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.400,- eur
- so 14 % ročnými úrokmi zo sumy 1.500,- eur od 03.08.2011 do 31.12.2014,
- so 14 % ročnými úrokmi zo sumy 900,- eur od 06.08.2011 do 31.12.2014,
- s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 2.400,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu ohľadom zaplatenia 4,45 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.400,- eur od 01.01.2015
do zaplatenia a zmluvných úrokov za dni 02.08.2011 a 05.08.2011 z a m i e t a .
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovanej v 1) rade s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
IV. Súd žalobu voči žalovaným v 2) a 3) rade z a m i e t a .
V. Súd priznáva žalovaným v 2) a 3) rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. až 3. rade zaplatenia 2.400 €
s príslušenstvom titulom pôžičky s odôvodnením, že žalovaným požičal peniaze už viackrát a pretože
mu tieto peniaze nevracali, musel ich dať na súd, kde už bolo vydaných niekoľko rozhodnutí.
3. Právne vec posúdil podľa § 657 OZ spolu s § 101, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z.. Žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol ako nedôvodnú, nakoľko zhodnými tvrdeniamistrán sporu bolo preukázané, že žalovaní v 2. a 3. rade zmluvy o pôžičkách dňa 02.08.2011 a dňa
05.08.2011 neuzatvárali. Neboli prítomní pri uzatváraní zmlúv o pôžičke dňa 02.08.2011 a 05.08.2011
a písomné dohody o pôžičkách zo dňa 02.08.2011 a zo dňa 05.08.2011 nepodpísali. Z vykonaného
dokazovania považoval za preukázané, že predmetné pôžičky uzatvorila iba žalovaná v 1. rade, ktorá
obidve písomné dohody podpísala a svoje námietky k výške reálne požičanej sumy, zostatku dlžnej
sumy ako aj neexistencie dohody o zmluvných úrokoch a splatnosti pôžičiek nepreukázala. Preto
súd vychádzal z obsahu týchto dohôd a podmienok poskytnutia jednotlivých pôžičiek uvedených v
písomných dohodách a dospel k záveru, že zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovanou v 1.
rade za zmluvných podmienok uvedených v písomných dohodách.
4. K vznesenej námietke premlčania poukázal na to, že premlčacia doba v danom prípade je trojročná
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.400,- eur so
zmluvnými úrokmi nie je premlčaný, pretože z obsahu dohôd zo dňa 02.08.2011 a zo dňa 05.08.2011
vyplýva, že splatnosť dlhov bola dohodnutá do 31.12.2014. Žaloba bola podaná dňa 19.07.2016, teda
pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty.
5. Žalovanú v 1. rade zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy so 14% zmluvnými úrokmi odo dňa
nasledujúceho po uzavretí jednotlivých dohôd do termínu splatnosti, t.j. do 31.12.2014 a následne k
zaplateniu zákonných úrokov z omeškania z dlžnej sumy.
6. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na úroky z omeškania citujúc ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. súd prvej inštancie uzavrel, že prvým dňom omeškania s platením peňažného dlhu
bol deň 01.01.2015, ku ktorému dňu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05
% ročne. Preto zaviazal žalovanú zaplatiť dlžnú sumu spolu s 5,05 % zákonným úrokom z omeškania
ročne. Žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy s 9,5 % ročným úrokom z omeškania a zaplatenia
zmluvných úrokov aj za dni, kedy dohody boli uzavreté. V tejto časti súd žalobu považoval za nedôvodnú
vzhľadom na to, že výška zákonných úrokov z omeškania k 01.01.2015 bola 5,05% ročne a na to,
že zmluvné úroky začínajú plynúť odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy, v danom prípade zo
sumy 1.500,- eur od 03.08.2011a zo sumy 900,- eur od 06.08.2011. Z týchto dôvodov súd žalobu
ohľadom zaplatenia 4,45 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.400,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia
a zmluvných úrokov za dni 02.08.2011 a 05.08.2011 zamietol.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, preto úspešným žalovaným v 2. a 3. rade
priznal náhradu trov konania voči žalobcovi a samostatným výrokom priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný vo vzťahu k žalovanej v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal priznať úrok
z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 1.1.2015 do zaplatenia z dlžnej sumy. Nesúhlasil so znížením
úrokov z omeškania z 8,05 % na 5,05 % ročne. Poukázal na to, že právny vzťah so žalovanou vznikol
po spísaní dohody o pôžičke dňa 2.8.2011 a 5.8.2011 a dôvodil, že v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ a
§ 3 nar. vl. SR č. 87/1995 sadzba úrokov z omeškania vzniknutých v občianskoprávnych vzťahoch do
31.1.2013, od 10.9.2014 do 15.3.2016 je vo výške 8,05 % ročne.
9. Žalovaná v 1. rade sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne tak, že odvolanie považuje za
nedôvodné, napadnuté rozhodnutie je správne, preto navrhla, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil
a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.,
v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania sa určuje k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. V danom prípade do údajného omeškania s vrátením finančných prostriedkov sa žalovaná mala
dostať až 1.1.2015, ku ktorému dňu základná úroková sadzba ECB predstavovala 0,05 %. Po navýšení
o 5 percentuálnych bodov tak úrok z omeškania predstavuje 5,05 % ročne, tak ako to správne vyhodnotil
aj súd prvej inštancie.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a §
380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP vychádzajúc z
obsahu odvolania) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.11. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolania nebol výrok I., ktorým súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.400 € s príslušenstvom (vrátane 5,05 % ročného úroku z omeškania zo
sumy 2.400 € od 1.1.2015 do zaplatenia). Odvolacie námietky sa netýkali ani tej časti zamietavého
výrokuII.,ktorýmsúdzamietolzmluvnéúrokyzadni2.8.2011a5.8.2011.Rovnakopredmetomodvolania
nebol výrok IV., ktorým súd zamietol žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade ani výrok V., ktorým rozhodoval
o trovách konania vo vzťahu medzi žalovanými v 2. a 3. rade a žalobcom.
12. Odvolaním bola napadnutá iba tá časť výroku II., ktorým súd zamietol žalobu ohľadom zaplatenia
4,45 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.400 € od 1.1.2015 do zaplatenia, t.j. zamietol úrok z
omeškania nad priznanú výšku 5,05 %. Odvolací súd preto podrobil prieskumu tú časť rozhodnutia, ktorá
sa týkala napadnutej zamietavej časti týkajúcej sa úroku z omeškania.
13. Rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1
CSP potvrdil.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. apríla 2020 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14.4.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.
15. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
16. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné:
17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
18. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).
19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.
21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
22. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom (vrátane uplatnených úrokov z omeškania), podrobne
uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy,
ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobcu.23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého odvolací súd uvádza nasledovné:
24. Podstatou odvolacej námietky žalobcu je posúdenie výšky zákonného úroku z omeškania, na ktorý
vznikol žalobcovi nárok. Odvolací súd preto zameral prieskum na riešenie tejto otázky.
25. Žalobca požadoval úrok vo výške 9,5 % ročne od 01.01.2015 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi
nárok na zaplatenie istiny s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2015 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti uplatnený úrok z omeškania zamietol, t.j. zamietol úrok z omeškania nad priznanú
výšku 5,05 %.
26. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
27. V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení platnom k 01.01.2015, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania,
Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. . V
zmysle citovaného §3 tohto nariadenia výška úroku z omeškania sa stanovuje na základe úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška
sa počas doby omeškanie dlžníka nemení. (podobne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo
193/2005, 51/2007 ZSP)
29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že splatnosť dlhov bola v dohodách zo dňa 2.8.2011 aj zo dňa
5.8.2011 dohodnutá do 31.12.2014, preto sa v danom prípade žalovaná v 1. rade dostala do omeškania
dňa 1.1.2015, tak ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.
30. Ku dňu 1.1.2015 základná úroková sadzba ECB činila 0,05 %. Po navýšení o 5 percentuálnych
bodov preto úrok z omeškania v danom prípade činí 5,05 % ročne.
31. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu nie sú správne, nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 spolu s § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1, 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania, takéto právo patrí úspešnej žalovanej v 1. rade.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.