Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6T/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010794
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119010794.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 23.01.2020 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

A. T., nar. XX.XX.XXXX v T. T., trvale bytom P., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Banská Bystrica
J. R., nar. XX.XX.XXXX vo W., trvale bytom F. H. Č.. X/XX, H., miestna časť H. U., t.č. v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová
sú vinní, že
dňa 28.05.2019 o 23:10 hod. po predchádzajúcej dohode najskôr prostredníctvom internetového portálu
www.pokec.sk a neskôr prostredníctvom telefonického rozhovoru sa poškodený H. C. stretol v Banskej
Bystrici, Cesta ku Smrečine, pri firme ANKOS Slovakia, s H. T., ktorá mu mala poskytnúť sexuálnu službu
vo forme uspokojenia rukou, za čo mal poškodený H. C.P. podľa dohody zaplatiť 20,- €, pričom následne
prešli pod prístrešok, kde poškodený H. C. zaplatil H. T. ešte pred vykonaním sexuálnej služby sumu

10,- € s tým, že po vykonaní dohodnutej sexuálnej služby jej doplatí zvyšných 10,- €, avšak k úplnému
a dohodnutému sexuálnemu uspokojeniu poškodeného H. C. nedošlo, v dôsledku čoho H. T. nežiadala
o vyplatenie zvyšných 10,- € a tak po ukončení stretnutia odišiel poškodený H. C. smerom k čerpacej
stanici Shell nachádzajúcej sa v blízkosti Autobusovej stanice Terminal, pričom keď sa nachádzal ešte
pred kruhovým objazdom pred čerpacou stanicou, zastavilo pri ňom osobné motorové vozidlo zn. VW
Golf ev.č. P.-XXXBE, z ktorého vystúpil obžalovaný J. R.Z., ktorý na poškodeného H. C. zakričal „stoj“,

v dôsledku čoho poškodený H. C. zo strachu začal pred obžalovaným J. R. utekať tak, že najskôr
bežal cez autobusové nástupište autobusovej stanice, následne vybehol na parkovisko pred Obchodné
centrum Terminal, pričom obžalovaný J. R. bežal za ním, počas behu poškodený H. C. niekoľkokrát
spadol, avšak napokon sa dostal na hlavnú cestu č. I/66, kde za účelom vyhľadania pomoci pred stále
prenasledujúcim obžalovaným J. R. zastavoval okoloidúce motorové vozidlá, následne pri ňom zastavilo
osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf ev. č. P.-XXXBE, ktoré šoféroval obžalovaný A. T., ktorý
z vozidla hneď vystúpil a chytil poškodeného H. C. za mikinu pod krkom, v dôsledku čoho nemohol

ďalej utekať, následne k ním pribehol obžalovaný J. R., ktorý spoločne s obžalovaným A. T. v čase o
23:30 hod. natlačil poškodeného H. C. proti jeho vôli cez ľavé zadné dvere do osobného motorového
vozidla zn. Volkswagen Golf ev. č. P.-XXXBE, kde po jeho pravej strane sedela H. T. a na ľavú stranu
sa posadil obžalovaný J. R., pričom obžalovaný A. T. si sadol na miesto vodiča, po čom sa všetci štyria
presunuli s motorovým vozidlom na parkovisko Všeobecnej úverovej banky, a.s. na Námestie slobody
v Banskej Bystrici, pričom počas jazdy obaja obžalovaní vyčítali poškodenému H. C., že nedoplatil H.

T. za sexuálnu službu, pritom na neho zvyšovali hlas a nadávali mu, kde poškodený H. C. pred takouto
agresivitou zo strany páchateľov v strachu o svoje zdravie a život, keď už nevidel žiadnu inú možnosť
ako sa dostať z vozidla, navrhol obžalovaným výber jeho peňazí z bankového účtu z jeho bankomatovej
karty, s čím obžalovaní súhlasili, a tak poškodený H. C. v strachu pred možným ďalším násilím odovzdal
svoju bankomatovú kartu č. XXXX XXXX XXXX XXXX k účtu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
obžalovanému A. T., pričom mu uviedol PIN kód od bankomatovej karty, po čom obžalovaný A. T. odišiel
k bankomatu Tatra banky, a.s. na Námestí slobody č. 4 v Banskej Bystrici, kde bankomatovú kartu v čase

o 23:36 hod. vložil do bankomatu, avšak sa mu nepodarilo vybrať žiadnu finančnú hotovosť, pretožePIN kód bol nesprávny, na čo sa obžalovaný A. T. vrátil k motorovému vozidlu a vyzval poškodeného
H. C., aby išiel s ním k bankomatu, kde spolu s nimi išiel aj obžalovaný J. R. a opätovne sa pokúšali
vybrať peniaze najskôr poškodený H. C. a neskôr obžalovaný A. T., avšak zadávaný PIN kód bol stále

nesprávny, čo po krátkom čase využil poškodený H. C., ktorý v strachu začal od bankomatu pred
obžalovanýmiutekaťsmeromkulici29.augusta,kdepriútekuspadolpredvýrobnýmdružstvomRozkvet
na zem, následne ho obžalovaní dobehli a v čase o 23:43 hod. fyzicky napadli tak, že obžalovaný J. R.
držal H. C. za ruku a obžalovaný A. T. ho najskôr dlaňou pravej ruky udrel odzadu po zátylku a potom
ho spredu ľavou rukou chytil okolo krku pod svoju pazuchu, predklonil ho dopredu a pravým kolenom

ho kopol do tváre, potom ho trikrát päsťou pravej ruky udrel do tváre, znovu ho po predkolení kopol
pravým kolenom do tváre, až nakoniec ho obaja zvalili na zem, čím poškodenému H. C. nespôsobili
žiadnu škodu na majetku, avšak spôsobili mu zranenia, a to odreninu a pomliaždenie hlavy v oblasti
čelovo-spánkovej vľavo, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť ani liečenie,
teda
obaja obžalovaní

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci
- spoločným konaním si neoprávnene obstarali platobnú kartu na účel použiť ju
- spoločným konaním sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného
čím spáchali

obaja obžalovaní
- zločin „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
- prečin „Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty“ podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
- prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Tr. zák.

a za to súd
ukladá
obžalovanému A. T.

- podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 37 písm. h), m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., v spojení s §
41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
obžalovanému J. R.

- podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 37 písm. h), m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., v spojení s §
41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta č. 2, Bratislava, IČO: 35 937 874
škodu vo výške 19,07 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 02.10.2019 obžalobu voči obidvom
obžalovaným pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako zločin

„Obmedzovanie osobnej slobody“ podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. d) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., zločin „Lúpež“ podľa § 188
ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., zločin „Neoprávnené vyrobenie
a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty“ podľa § 219 ods.
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák. a prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (č.l. 497).
Súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 05.12.2019, 08.01.2020, 15.01.2020 a 23.01.2020
vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný A. T. v priebehu trestného konania ku skutku viackrát vypovedal (č.l. 33, 113, 116, 128, 560)

a podrobil sa aj konfrontácii so svedkyňou H. T. (č.l. 148).Obžalovaný T. sa od začiatku trestného konania cíti byť nevinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Dňa 28.05.2019 bol spolu s obžalovaným R., ako aj s H. T., pričom okolo 21:30 hod. až 22:00
hod. H. T. odišla z auta niečo si vybaviť. Asi po hodine mu zavolala, že má problém a že ju obťažuje

nejaký chlap a že ju chce znásilniť, preto spolu s obžalovaným R. išli ku Smrečine, kde vystúpil z auta
a spýtal sa, čo sa deje. H. T. tam revala a vrieskala, mala na sebe rozhodené oblečenie. Poškodený
bol veľmi agresívny a opitý, pričom v ruke držal pivovú fľašu, s ktorou na neho zaútočil. On sa bránil
tak, že poškodenému dal dve facky otvorenou dlaňou do oblasti tváre, na čo mu tento povedal, že čo
sa do toho stará, že ona je kurva. Poškodený následne začal bežať, pretože sa bál. Obžalovaný R.

začal za ním utekať smerom na Terminal, pričom on išiel tým istým smerom na svojom aute zn. VW
Golg ev. č. P.-XXXBE. Na kruhovom objazde pri Kauflande sa otočil a išiel smerom naspäť do centra
Banskej Bystrice. Poškodený na ceste zastavoval autá, pričom nevie „či už bol v takej debilite alebo
čo“, ale zastavil aj jeho. Keď poškodený obžalovaného T. uvidel, pochopil, že má smolu. Obžalovaný T.
vystúpil z auta a hmatmi a chvatmi sa ho snažil vložiť do auta. Následne pribehol aj obžalovaný R. a
vložil poškodeného do auta. Obžalovaný T. najskôr uviedol, že poškodený sa vôbec nebránil a nastúpil

do auta, avšak neskôr na otázku policajta pripustil, že poškodený sa najskôr bránil (č.l. 116).
Obžalovaný T. v rámci svojho ďalšieho výsluchu uviedol, že poškodeného najskôr vyzval, aby si sadol
do auta, no keď nechcel z dôvodu, že sa bál, napokon ho do auta vsunul sám tak, že otvoril zadné dvere
a rukami ho posadil do auta na sedačku za vodičom. Potom ho ešte obžalovaný R. posunul ďalej, aby
si mohol k nemu prisadnúť (č.l. 125).

Napokon na hlavnom pojednávaní obžalovaný T. potvrdil, že poškodený nenastúpil do auta dobrovoľne
(č.l. 561).
Obžalovaný T. poškodenému zároveň povedal, že ho ide nahlásiť na políciu za znásilnenie H. T..
Poškodený začal plakať a presviedčať ich, že sa dohodnú, že jej zaplatí škodu, aj psychickú ujmu,
aj podliatiny, čo jej spôsobil na rukách. Poškodený ho v aute stále prosil, aby nešiel na políciu, že to

všetko urovná, pričom mu poskytol svoju bankomatovú kartu, aby išiel vybrať peniaze pre H. T.. H. T.
pritom po celý čas v aute plakala, lebo ju chcel poškodený znásilniť (č.l. 126). Žiadnu peňaženku mu
z ruky nevytrhol, pričom za celý ten čas peňaženku poškodeného ani nevidel. Následne poškodený
išiel dobrovoľne spolu s ním a s obžalovaným R. ku bankomatu Tatra banky, a.s. na Námestí slobody.
Poškodený vložil do bankomatu kartu, zadával PIN kód, avšak transakcia neprebehla. Potom vložil kartu

do bankomatu obžalovaný T., no peniaze sa nepodarilo vybrať. Keď to poškodený zbadal, rozbehol sa
preč smerom ku Kauflandu a on vybral bankomatovú kartu a hodil ju za ním. Obžalovaný R. sa rozbehol
za poškodeným, ale ho nedobehol. On sa vrátil naspäť do auta ku H. T., kde sa vrátil aj obžalovaný R.C.
a spolu išli naspäť na pumpu Shell pri Terminali. Tam prišli na nimi policajti.
Neskôr obžalovaný T. uviedol, že keď poškodený ušiel od bankomatu, tak sa spolu s obžalovaným R.

za ním rozbehli a začali mu dohovárať, prečo uteká. Poškodený si zrejme v afekte myslel, že ho tam idú
napádať a tak sa sám váľal po zemi. Obžalovaný R. ho zodvihol zo zeme a on mu začal dohovárať, že čo
to tam hrá, že ho nikto nebije. Napokon mu podal bankomatovú kartu a peňaženku, ktoré boli predtým na
zemi a ktoré mu vypadli, keď sa váľal po zemi a následne odišiel spolu s obžalovaným R. preč (č.l. 134).
ZnásilnenieH.T.napokonobžalovanýT.nenahlásilnapolícii,pretožepoškodenýhonakoniecpresvedčil

a tiež si uvedomoval, že keby prišli traja Rómovia na políciu, nemuseli by im policajti všetko veriť. Od
nahlásenia veci na políciu ustúpil aj z dôvodu, že mal vedomosť o tom, že obžalovaný R. mal nejaké
problémy a nechcel, aby ho zadržali na polícii. V prípade, ak by mu bankomat vydal peniaze, vybral by
všetky, aby mal dôkaz pre políciu, že ho poškodený chcel podplatiť za to, že ho neudá kvôli H. T. (č.l.
125). Obžalovaný T. poprel, že by poskytoval H. T. ochranu, keď ona poskytovala sexuálne služby.

Obžalovaný T. ďalej tvrdil, že za celý večer dal poškodenému len dve facky (č.l. 125), a to pri aute
pri kruhovom objazde, kde mal na neho poškodený zaútočiť fľašou. Úplne poprel, že by poškodeného
fyzicky napadol po tom, ako tento odišiel od obžalovaných od bankomatu (č.l. 134). Na svojej výpovedi
zotrval aj počas hlavného pojednávania, a to aj po oboznámení sa s obrazovým záznamom na
technickom zariadení (č.l. 652). Obžalovaný T. však v rámci záverečnej reči pripustil, že poškodeného

atakoval (č.l. 670).
Pri konfrontácii so svedkyňou H. T. obžalovaný T. opakovane zotrval na svojej výpovedi, že nemal
vedomosť o tom, že svedkyňa poskytuje sexuálne služby a žiadnu ochranu svedkyni neposkytoval.
Rovnako zotrval na svojej výpovedi, že keď zastali pri kruhovom objazde, vystúpil z auta a v sebaobrane
dal dve facky poškodenému. Zároveň uviedol, že poškodenému hovoril o tom, že ho chce udať na polícii

až keď išli ku bankomatu, teda nehovoril mu to v aute, v dôsledku čoho to H. T. nemohla počuť (č.l.
155 - 160).
Obžalovaný J. R. v priebehu trestného konania ku skutku viackrát vypovedal (č.l. 35, 89, 93, 104, 562)
a podrobil sa aj konfrontácii so svedkyňou H. T. (č.l. 137).Obžalovaný R. uviedol, že má vedomosť o tom, že H. T., ktorú pozná dlhšiu dobu a s ktorou v minulosti
chodil, si privyrába tak, že poskytuje sexuálne služby. Dňa 28.05.2019 sa vo večerných hodinách všetci
traja stretli pri čerpacej stanici Shell a tak ako on, aj obžalovaný T. vedel, za akým účelom od nich

H. T. odišla, a teda že mala nejaké stretnutie s mužom, ktorému mala poskytnúť sexuálne služby. Po
nejakom čase H. T. volala obžalovanému T., že má problém s mužom, že tento od nej vyžaduje iné
praktiky ako sa dohodli, chcel od nej, aby sa vyzliekala, aby ho kopala a iné veci. Obaja preto išli smerom
k H. T. a keď zastali autom, poškodený sa zľakol a začal utekať. On začal za ním bežať, avšak ho
nedobehol. Poškodený počas behu viackrát spadol. Medzičasom obžalovaný T. išiel autom a zastal

oproti Terminalu, kde keď prišiel, poškodený už sedel v aute s nohami von a rozprával sa s H. T.. Poprel,
že by poškodeného nejakým násilným spôsobom nakladal do auta a tiež že by mu zobral kartu alebo
peňaženku. Poškodený si bol vedomý toho, že má H. T. niečo doplatiť a preto sám dal obžalovanému
T. kartu, aby išiel do bankomatu vybrať peniaze. Poškodeného fyzicky nenapadol (č.l. 35). Keď sedeli
v aute, s poškodeným komunikoval, chcel vedieť, prečo chcel od H. T. sexuálne praktiky, na ktorých sa
nedohodli, vôbec na neho nekričal, nevyhrážal sa mu, nefackal ho, ani inak ho fyzicky nanapádal, vôbec

sa nesnažil v ňom vzbudiť strach. Poškodený v aute komunikoval aj s H. T.. Obžalovaný R. nevidel,
že by obžalovaný T. poškodeného fackoval, ani nepočul, že by sa mu vyhrážal. Potvrdil, že keď vyšli z
auta na Námestí slobody, poškodeného podopierali, pretože ho tackalo, bol opitý a možno aj sfetovaný,
mal hysterické záchvaty. Pokiaľ ide o peňaženku, tak túto poškodenému nezobral, len ju zodvihol zo
zeme a podal mu ju. Keď poškodený znova utiekol, išiel za ním, lebo vykrikoval hlúposti, pričom videl,

že poškodený je na zemi. Prišiel k nemu a dal mu do ruky peňaženku po tom, ako ho zdvihol zo zeme
(č.l. 92).
Obžalovaný R. taktiež uviedol, že keď sa stretli s H. T. po tom, ako bola s poškodeným, táto vyzerala
vyplašene, avšak ak si dobre pamätá, neplakala (č.l. 99). Nevidel, že by obžalovaný T. dal poškodenému
nejakú facku (č.l. 100). Počas toho, ako boli v aute si to poškodený s T. vyrozprávali, pričom T. uvádzala,

že chcel od nej aby počas tej sexuálnej služby do neho kopala a aby sa aj vyzliekla. Obžalovaný T. preto
začal spomínať policajtov, kedy sa poškodený začal ešte viac hystericky správať a hovoriť, že ho to mrzí
a že H. T. dá peniaze (č.l. 100). Poškodený obžalovaného T. prosil, aby policajtov nevolal. Poškodený
sa vôbec nesprával tak, že by mal z nich strach, práve naopak, sám posielal obžalovaného T., aby
išiel vybrať peniaze, pričom dohodli sa na sume 30,- € až 40,- € (č.l. 100). Pokiaľ bol s poškodeným,

tak ho za celý čas ani raz neudrel, nekopol a nechytil ho pod krk, ani inak ho fyzicky nenapadol. Do
jediného osobného kontaktu s poškodeným prišiel vtedy, keď sa obžalovaný T. vrátil od bankomatu, že
mu zrejme dal poškodený zlý PIN kód a tak potom všetci traja išli spolu ku bankomatu. Celé toto bol
však nápad poškodeného. Ešte sa dohodli, že keď vyberú peniaze, dá ich H. T. a že ho potom zavezú
na Terminal. Keď poškodený odišiel od bankomatu, obžalovaný T. ho určite nezbil (č.l. 102). V aute

pritom H. T. nehovorila, že by ju poškodený mal chcieť znásilniť, toto volala hneď na začiatku a povedala
to obžalovanému T.. H. T. v aute neplakala (č.l. 102). Podľa obžalovaného R. bol poškodený úplne v
pohode, no bol opitý, voči nim sa správal normálne, len bolo z neho miestami cítiť agresivitu a strach,
čo bolo zapríčinené zrejme alkoholom (č.l. 102).
Obžalovaný R. ďalej uviedol, že po tom, ako boli pri bankomate, začal poškodený od nich utekať, v

dôsledku čoho sa rozbehol za ním, pretože jeho bankomatová karta ostala u obžalovaného T.. Keď ho
dobehol, poškodený bol na zemi a všimol si, že na zemi vedľa neho je jeho peňaženka, ktorú následne
zodvihol a dal mu ju do rúk (č.l. 110). Potom ku nim dobehol aj obžalovaný T. a tento dal poškodenému
jeho bankomatovú kartu. Nie je pravda, že by poškodeného s obžalovaným T. fyzicky napadli.
Pri konfrontácii so svedkyňou H. T. obžalovaný zotrval na svojej výpovedi, že po stretnutí s poškodeným

táto telefonovala obžalovanému T. a mala mu povedať, že má problém s nejakým chlapom. Obžalovaný
R. ďalej uviedol, že H. T. sa v aute s poškodeným rozprávala, vyčítala mu ako sa k nej správal a hovorila
mu, že jej zaplatil len 10,- €.
Poškodený H. C. na hlavnom pojednávaní (č.l. 564) vypovedal v podstate v zhode s jeho výpoveďou
z prípravného konania (č.l. 176, 183).

Poškodený od začiatku tvrdil (č.l. 176), že dňa 28.05.2019 v čase približne od 19:00 hod. do 23:00 hod.
bol s kamarátmi v bare, kde vypil asi 7 - 8 rumov o objeme 0,04 dcl. Keď odišiel z baru telefonicky
kontaktoval H. T., s ktorou komunikoval už predtým, a to za účelom poskytnutia sexuálnych služieb.
Stretli sa neďaleko čerpacej stanice Shell pri Terminali v Banskej Bystrici, pričom sa dohodli, že mu
„vyhoní“, za čo jej zaplatí 20,- € s tým, že 10,- € jej dá ešte na začiatku a po tejto službe jej doplatí

zvyšných 10,- €. Podľa dohody jej pred poskytnutím sexuálnej služby vyplatil 10,- €. H. T. mu začala
poskytovať dohodnutú sexuálnu službu, avšak z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu, tak to chcel
ukončiť bez toho, že by sa sexuálne uspokojil. Povedal jej, že to nejde, vytiahol si tepláky a odišiel preč.
Zvyšných 10,- € jej nedoplatil, pretože to od neho ani nežiadala. Keď od nej odišiel chcel ísť domov,prešiel popod železničný most, no keď sa nachádzal pri kruhovom objazde, zastavilo na jeho úrovni
motorové vozidlo zn. VW Golf, z ktorého agresívnejšie vystúpil Róm, a to z miesta spolujazdca a išiel
rýchlejšie ku nemu. On sa zľakol, nevedel o čo sa jedná, no v podvedomí si to dal do súvisu s H. T.,

ktorá mu tesne predtým poskytovala sexuálnu službu. Poškodený hneď začal utekať, a to cez Terminal,
kde sa nachádzajú autobusové zastávky, prebehol cez celý priestor až sa dostal ku schodišťu, ktoré
vedie od zastávok na vrchné parkovisko. Na schodoch sa potkol a spadol. Následne utekal v priestore
medzi vrchným parkoviskom a briežkom, ktorý vedie k hlavnej ceste. Vedel, že ten Róm beží za ním.
Chcel sa dostať aj popod zábradlie smerom dole na štátnu cestu, no toto sa mu nepodarilo, lebo tam

boli drôty a tak bežal ďalej smerom na Kaufland. Podarilo sa mu dobehnúť ku schodom, ktoré vedú od
tohto parkoviska dole na chodník k štátnej ceste, kde znova spadol a udrel si kolená a lakte. Následne
sa dostal na hlavnú cestu, kde sa snažil zastavovať autá. Prvé auto mu nezastavilo. Zastavilo mu však
druhé auto, pričom myslel si, že mu ide niekto pomôcť. Z tohto auta však vystúpil ďalší Róm. Tento ho
hneď chytil za ruku tak, aby nemohol utekať a potom tam dobehol ten druhý Róm, ktorý ho naháňal.
Keďže bol v šoku, nevedel sa poriadne vyjadriť, čo tam títo dvaja robili, či ho niektorý z nich aj neudrel do

hlavy. Potom sa ocitol v aute, sedel vzadu v strede, kde po jeho ľavej ruke sedela H. T.P. a po pravej ten,
čo ho naháňal a ktorý ho držal za ruku. V aute mu niečo hovorili, no bol v šoku a nevie sa presne vyjadriť,
veľmi sa bál, pretože nevedel, čo môže nasledovať. V aute na neho rozprávali len tí dvaja Rómovia,
T. bola ticho. Bol pod takým tlakom, že im povedal, že im dá peniaze z karty. V aute už nevidel inú
cestu späť. Išli teda na Námestie slobody, kde z auta odišiel jeden Róm a následne vystúpil on a spolu s

obžalovanými išiel k bankomatu. Kým išli k bankomatu, bankomatovú kartu mal odloženú v peňaženke a
peňaženku v ľavom vrecku nohavíc. Dovtedy peňaženku ani nevyťahoval a prvýkrát ju začal vyťahovať
zrejme až po ceste k bankomatu. Následne vložil kartu do bankomatu, avšak zadával zlý PIN kód, a to
preto, že bol stále v šoku a nevedel si naň riadne spomenúť. Počas zadávania PIN kódu mu niektorý z
tých dvoch Rómov zobral peňaženku a mal ju pri sebe. Keď stáli pri bankomate využil túto situáciu a ušiel

smerom na ulicu 29. augusta. Keď utekal potkol sa a spadol. Obaja Rómovia k nemu dobehli a nepamätá
si, či ho fyzicky napadli. Pripustil, že po celý čas mal peňaženku v ruke, no bankomatovú kartu po ňom
niektorý z nich hodil. Peňaženka mu mohla vypadnúť z vrecka aj keď spadol a ležal na zemi. Potom
obžalovaní od neho odišli. On následne zavolal kamarátovi a povedal mu, čo sa stalo. Kamarát prišiel po
neho a išli spolu domov. Poškodený si voči obžalovaným neuplatnil nárok na náhradu škody (č.l. 182).

Vrámciďalšiehovýsluchu(č.l.183)sapoškodenýnevedelpresnevyjadriť,koľkopeňazímuvpeňaženke
chýbalo. Rovnako nevedel, či nejaké peniaze dával obžalovaným sám, alebo mu ich zobrali. Ďalej
uviedol, že po výsluchoch na polícii išiel na ošetrenie do nemocnice. Mal opuchnutú hlavu, ošúchané
kolená a lakte a na oboch rukách aj nohách mal zošúchané aj hánky na prstoch a rukách. Poškodený
doplnil, že pri stretnutí s H. T. od nej nepožadoval žiadne sexuálne praktiky, aby ho bila alebo aby ho

kopala. Je možné však, že ju bozkával na krk a možno ju chytal za prsia a zadok. T. v aute neplakala,
nemala na to dôvod. Pripustil, že keď stáli pri bankomate, tak mal peňaženku v ruke a začal s ňou utekať.
S fľašou na nikoho neútočil, pričom obžalovaného T. prvýkrát registroval až potom na hlavnej ceste, keď
zastavoval vozidlá. Nepočul, že by mu v aute obžalovaní hovorili, že idú s ním k policajtom (č.l. 191).
Poškodený na hlavnom pojednávaní (č.l. 564) zotrval na svojej výpovedi, avšak doplnil, že zo začiatku

sa bránil, keď nastupoval do auta, no z dôvodu, že boli dvaja, tak sa mu to nepodarilo. Určite však
svojvoľne do auta nastúpiť nechcel. Vplyvom toho, že bol slabý ho museli potlačiť. V aute dal zo strachu
a pod tlakom obžalovaným zvyšné peniaze okolo 10,- € a pod nátlakom im povedal, že im dá ešte ďalšie
peniaze z bankomatu, lebo si myslel, že keď im dá peniaze, že ho pustia. Čo sa stalo pri bankomate si už
presne nepamätal, avšak vie len jedno, že mal v hlave iba to, ako im má utiecť. Po tom, ako ho dobehli,

keď im utiekol od bankomatu, ho asi začali kopať a jeden z nich ho udrel aj do hlavy, následkom čoho mal
hlavu opuchnutú. Keď išiel spolu s kamarátom domov, tak mu bolo zle, pociťoval bolesť hlavy, nevoľnosť
a vracal. Doma sa rozplakal a zavolal otcovi, pretože nevedel, čo má robiť. Následne zavolal na políciu.
Keby vedel akú psychickú traumu alebo psychický teror bude pociťovať nasledujúce mesiace, políciu by
nevolal. V tej chvíli sa totiž cítil pod veľkým tlakom, strašne sa bál. Myslel si, že obžalovaní by na neho

mohli vytiahnuť nôž pri jeho zlých odpovediach na ich psychický nátlak, keby im neodpovedal to, čo by
oni chceli. Snažil sa im každopádne vyhovieť, keďže bol tlakom. Nesprávny PIN kód im nenadiktoval
zámerne. Pod tlakom si naň nevedel spomenúť.
Na hlavom pojednávaní poškodený po upozornení na rozpory obhajcom JUDr. Jánom Segečom uviedol,
že si myslí, že v aute im dal peniaze z peňaženky, ktorú mal vo vrecku. Nevedel uviesť, či potom

peňaženku držal v ruke alebo či ju dal naspäť do vrecka. Vzhľadom na odstup času si už nepamätal, či
peňaženku vyťahoval už v aute alebo až potom.
K výsluchu na polícii uviedol, že keďže bol zľaknutý a bol v strese, veľakrát nevedel zložiť súvislú vetu
a tak sa mu snažili policajti pomôcť, aby si spomenul. Nenútili ho však nejakým spôsobom vypovedať.Sem-tam ho doplnili v nejakých vetách, keď nevedel čo má povedať, alebo keď nevedel sformulovať
správne vetu.
Svedkyňa H. T. na hlavnom pojednávaní (č.l. 587) v zhode s prípravným konaním (č.l. 212) uviedla, že

poskytuje rôznym klientom sexuálne služby, pri čom jej poskytujú ochranu obžalovaní. Dňa 28.05.2019
sa s nimi stretla niekedy v popoludňajších hodinách a počas dňa v aute jazdili po Banskej Bystrici a
vyčkávali, kým sa jej neozve nejaký klient. Boli aj v Žiari nad Hronom, kde obžalovaný T. išiel za svojou
ženou a deťmi. Keď sa zvečerilo, začali sa jej ozývať klienti za účelom poskytnutia sexuálnych služieb.
Okolo 23:00 hod. sa jej ozval neznámy muž, s ktorým sa neskôr telefonicky dohodla, že sa stretnú pri

čerpacej stanici Shell pri Terminali, kde ona v tom čase bola aj s obžalovanými. Obaja obžalovaní vedeli
o čo sa jedná a na aké stretnutie ide. Predtým ako sa stretla v ten deň s poškodeným mala asi tri - štyri
stretnutia s takýmito klientmi, o čom taktiež obaja obžalovaní vedeli. Keď sa s poškodeným stretla, tak
jej povedal, že nechce od nej nič, len že si pred ňou „vyhoní“ a pritom sa bude na ňu pozerať. Povedal
jej, že dopredu jej dá za to 10,- € a keď sa uspokojí, tak jej ešte niečo doplatí. Ona s tým súhlasila a
poškodený jej dal 10,- € a začal si „honiť“. Veľmi mu to však nešlo, trvalo mu to dosť dlho a začal ju

chytať za prsia a zadok a chcel ju bozkávať na krk. Na to mu povedala, že na tom sa nedohodli a aby
s tým prestal, po čom aj prestal. Keď sa poškodený nevedel dlhšiu dobu uspokojiť, tak mu povedala,
že ide preč. On tiež povedal, že nič z toho nebude, vytiahol si nohavice, obliekol si bundu a išiel preč.
Peniaze jej nedoplatil a ani ona od neho žiadne peniaze nepožadovala, keďže sa dohodli, že jej zaplatí,
len ak sa uspokojí. Vzápätí jej volal obžalovaný R. na mobil a spýtal sa jej, koľko jej zaplatil, na čo mu

ona povedala, že 10,- € a keď mu chcela vysvetliť prečo tak málo, nechcel si to dať vysvetliť a odrazu boli
obaja pri nej na aute. Išli cestou k Terminalu, kde zbadali poškodeného. Obžalovaný T. zastavil na ceste
a obžalovaný R. z okna na neho zakričal, aby stál. Poškodený však začal utekať smerom na Terminal.
Hneď na to za ním vybehol obžalovaný R. a začal za ním utekať. Obžalovaný T. naštartoval auto a tiež
išiel smerom na Terminal. Keď prišli na hlavnú cestu videla ako poškodený zastavuje autá, vrátane auta

obžalovaného T., ktorého predtým poškodený nevidel a teda ho ani nepoznal. Keď obžalovaný T. pri ňom
zastavil, poškodený ho najskôr požiadal, aby mu pomohol rýchlo preč. Obžalovaný T. mu aj povedal, že
mu pomôže, pritom otvoril zadné dvere a povedal mu, aby si sadol. Poškodený si najskôr sadol sám,
ale keď k autu pribehol obžalovaný R., chcel z auta vyjsť von, no obžalovaní mu v tom bránili tak, že
ho naspäť natlačili do auta. Ona sedela po jeho pravej ruke, obžalovaný T. šoféroval. Keď boli všetci v

aute išli spolu na parkovisko pri VÚB. Počas cesty sa s poškodeným vôbec nerozprávala. Obžalovaní
poškodenému hovorili, prečo jej nedoplatil za službu, pričom zvyšovali na neho hlas a vulgárne mu
nadávali. Ona sa snažila najskôr obžalovaným povedať, že poškodený si pri nej len „honil“, no obaja
jej povedali, aby bola ticho, aby sa do toho nestarala a tak viac nič nehovorila. Poškodený napokon
povedal, že to doplatí. V aute vytiahol 10,- € a hodil ich niekde na zadné sedadlá. Obžalovaný R. na to

povedal, že tie peniaze nechce. Poškodený ďalej povedal, že má peniaze aj na účte a sám od seba dal
obžalovanému T. kartu a povedal mu aj PIN kód. Obžalovaný T. následne z auta vystúpil a išiel smerom
k bankomatu. Oni traja ostali sedieť v aute. Po chvíli sa obžalovaný T. vrátil a povedal, že PIN kód je
nesprávny,načomupoškodenýzačaludávaťviaceréPINkódy.Nakoniecvšakšielsnimidobankomatu.
Potom všetci traja išli k bankomatu a ona ostala sedieť v aute. Asi po 15 minútach sa obžalovaní vrátili

do auta a povedali, že karta bola zablokovaná. Potom sa vrátili na čerpaciu stanicu k Terminalu, kde
ich zadržali policajti. Poškodený ku nej vôbec nebol násilný, nespôsobil jej žiadne zranenia ani modriny.
Jediné čo robil a čo sa jej nepáčilo bolo, že ju obchytkával. Nechcel ju znásilniť. Svedkyňa ďalej uviedla,
že obžalovaným nepovedala, že by ju chcel znásilniť, ako aj že obžalovaný T. nedal poškodenému pri
čerpacej stanici žiadne facky. Poškodený sa jej v aute neospravedlňoval za to ako sa ku nej správal pri

garážach. Rovnako nepočula v aute, že by ho obžalovaní išli udať na políciu. Poškodený v aute celý čas
plakal a hovoril, že on to nechcel a že chce odísť. Ona v aute vôbec neplakala.
Počas konfrontácie s obžalovaným T. zotrvala na svojom vyjadrení, že poškodený si najskôr do
auta sadol sám, ale keď uvidel obžalovaného R., ktorý tam dobehol, chcel z auta odísť. Obaja
obžalovaní poškodeného natlačili do auta. Počas cesty poškodenému nič nehovorila, ani neplakala.

Obaja obžalovaní poškodenému hovorili, prečo jej nezaplatil tak ako mal a hovorili mu, aby jej to doplatil.
Pritom sem - tam na neho zakríkli a vulgárne mu nadávali. Poškodený nebol voči nej násilný počas ich
stretnutia, nespôsobil jej žiadne zranenia ani modriny. Chcel ju len bozkávať a obchytkávať, čo si ona
neželala. Ďalej potvrdila, že obžalovaný T. sa v aute poškodenému nevyhrážal, že ho udá na polícii za
znásilnene. Obžalovaného T. pozná od detstva, pričom tento vedel za akým účelom sa mala stretnúť

s poškodeným. Uviedla, že spolu s obžalovaným R. jej poskytovali ochranu, pričom zarobené peniaze
si podelili (č.l. 155 - 160).
Počas konfrontácie s obžalovaným R. tiež zotrvala na svojich vyjadreniach a uviedla, že obžalovaný T., z
auta ani nevystúpil, keď obžalovaný R. začal za poškodeným utekať (č.l. 145). Obžalovaní poškodenéhodo auta natlačili. V aute bola celý čas ticho. Obžalovaní hovorili poškodenému, aby jej doplatil peniaze,
pričom on im povedal, že nemá pri sebe peniaze, ale že ich má na karte. S poškodeným mala od začiatku
dohodu, že si na nej len „vyhoní“ a že jej dá dopredu 10,- € a keď sa uspokojí, tak jej doplatí zvyšok.

Keďžekuspokojeniupoškodenéhonedošlo,takjejaniničnedoplácalaonatoodnehoaninepožadovala
(č.l. 137).
Svedok D. E. na hlavnom pojednávaní (č.l. 664) v zhode s prípravným konaním (č.l. 208) uviedol, že
pracuje ako pracovník SBS s výkonom jeho práce na Autobusovej stanici Terminal. Na presný čas si
už nepamätal, ale raz keď mal nočnú službu robil obchôdzku v priestoroch autobusových zastávok pod

Terminalom. Niekde v miestach, kde má zastávky mestská doprava sedeli traja Rómovia, dvaja chlapci
a jedno dievča, nič zlé nerobili, len sa ich opýtal, kde cestujú, na čo mu jeden z Rómov povedal, že na
pumpemáodstavenéFerrariažesnímpôjdupreč.Následneišieldokancelárieavidelnakameráchako
v priestoroch Terminalu bežia dvaja chlapci, pričom vyzeralo to tak, ako keby jeden druhého naháňal.
Ten prvý vbehol do takého miesta, kde sa priestory Terminalu nedajú opustiť a tak sa musel vrátiť, čím
sa jeho náskok znížil. Cez kamery spoznal, že ten, čo naháňal toho prvého, bol jeden z tých, čo sedeli

na lavičke. Keď toto videl na kamerách, vyšiel z kancelárie, výťahom sa presunul hore k parkovisku, a
prešiel na terasu, odkiaľ videl ako na hlavnej ceste pod Terminalom stojí auto zn. VW Golf a videl ako
nejaký chalan natláča iného chalana do toho auta, pričom ten natláčaný vykrikoval niečo ako „pomoc,
pomoc“ a tiež videl, resp. sa mu zdalo, že v aute sedel niekto iný, ktorý ho ťahal dovnútra. Keď bol tento
chalan v aute natlačený, ten čo ho natláčal, zavrel za ním dvere, nasadol na miesto vodiča a pohli sa

smerom do mesta. Volal na nich, že zavolá na políciu, ale tým ich chcel len odstrašiť, políciu napokon
nevolal.
Svedok H. A. sa na hlavnom pojednávaní (č.l. 586) v zhode s prípravným konaním (č.l. 218) vyjadril
k okolnostiam, ktoré nasledovali po spáchaní skutku. Poškodený, s ktorým býva v jednom byte, mu v
noci okolo 23:50 hod. telefonoval a po dlhej chvíli mu povedal, že ho zbili cigáni. V telefóne aj plakal.

Ihneď išiel za ním, pričom keď k nemu prišiel ku Samoške, poškodený sedel na zemi, opretý o múrik,
nič nehovoril, len predychával. Všimol si, že mal na sebe roztrhnuté tričko, že mal rozbité kolená a lakte.
Poškodený sa sťažoval, že ho bolí hlava. Videl na ňom, že je aj opitý. Zodvihol ho zo zeme a snažil sa
ho dostať do bytu. Poškodený v polovici cesty nevládal, ľahol si na zem, kde si chcel oddýchnuť a potom
keď sa postavil na nohy, zvracal. Počas cesty mu hovoril, že ho zbili dvaja cigáni, že ho začali naháňať

niekde pri Termináli, že ho nasilu dostali do ich auta a že boli pri VÚB. Tiež mu povedal, že mu zobrali
kartu a snažili sa cez bankomat dostať k jeho peniazom. Následne keď prišli do bytu, zavolal políciu a
išli spolu s poškodeným na najbližšiu policajnú stanicu.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal so súhlasom prokurátora a obžalovaných (č.l. 589) zápisnicu
o výsluchu poškodenej JUDr. Andrey Matysovej z prípravného konania (č.l. 195), ktorá sa ako

zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vyjadrila, že k samotnému skutku nevie nič uviesť.
Dňa 28.05.2019 bol však fyzicky napadnutý poškodený, ich poistenec, ktorý utrpel poškodenie zdravia
a ktorému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorej náklady uhradila Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. vo výške 19,07 €, a to za lekársku službu prvej pomoci vo výške 10,27 € a spoločné
vyšetrovacie a liečebné zložky vo výške 8,80 €. Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody a

navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovaným povinnosť túto škodu nahradiť.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním (so súhlasom obžalovaných a prokurátora) znaleckého
posudku a odborného vyjadrenia a prečítaním listinných dôkazov zhromaždených v priebehu trestného
konania, ako aj oboznámením sa s obrazovými záznamami na technickom zariadení.
Zo znaleckého posudku KEÚ (č.l. 236 - 240) mal súd preukázané, že na skúmanie predloženej

mikine zn. FSBN (patriacej poškodenému) bolo zistené výrazné mechanické poškodenie pôvodnej
celistvosti štruktúry tkaniny na prednej strane mikiny v oblasti hrude. Bezprostredne od oblasti predného
horizontálneho šva kapucne smerom nadol je mikina roztrhnutá v dĺžke cca 13 cm, okraje tkaniny sú
zvlnené a rozstrapkané. Tvar a charakteristika poškodenia nasvedčuje tomu, že toto bolo vytvorené v
dôsledku nadmerného ťahu, resp. trhnutím. Na zadnej strane ľavého rukáva bolo zistené mechanické

poškodenie pôvodnej celistvosti štruktúry tkaniny - otvor nachádzajúci sa v blízkosti lemu na konci
rukáva o veľkosti cca 1,0 x 0,8 cm. Otvor vznikol pravdepodobne v dôsledku roztrhnutia vlákien
tkaniny pôsobením ťahu, trhnutím a pod. Na skúmanie predložených teplákových nohaviciach zn. JOMA
(patriacim poškodenému) bolo zistené v oblasti ľavého kolena narušenie pôvodnej celistvosti štruktúry
tkaniny - predratie tkaniny až na otvor s neurčito ohraničenými okrajmi približne veľkosti cca 1 x 1 cm,

tkanina v okolí otvoru je na povrchu zošúchaná a povrchovo odratá v oblasti o veľkosti cca 4 x 4 cm.
Na pravom kolene bolo taktiež zistené ošúchanie a odretie povrchovej vrstvy tkaniny v oblasti o veľkosti
cca 2 x 2 cm. Tieto poškodenia vznikli pravdepodobne v dôsledku silného kontaktu tkaniny s pevným
a drsným povrchom za súčasného pôsobenia tlaku a ťahu po tomto povrchu. Na prednej strane ľavejnohavice približne v oblasti ľavého vrecka - vo vzdialenosti cca 17 cm od vrchného okraja nohavíc (pása)
a vo vzdialenosti cca 6 cm od zvislého stredového šva bolo zistené čiastočné narušenie povrchovej
vrstvy tkaniny - zatrhnutie vlákien vo zvislej línii v dĺžke cca 6 mm, poškodenie neprechádza cez celú

vrstvu tkaniny. Poškodenie nie je vhodné na ďalšie skúmanie, resp. bližšie určenie mechanizmu jeho
vzniku. Na zadnej strane nohavíc, v sedacej oblasti naľavo od stredu bolo zistené zatrhnutie vlákien v
horizontálnom smere v dĺžke cca 25 mm, poškodenie neprechádza cez celú vrstvu tkaniny. Poškodenie
nie je vhodné na ďalšie skúmanie, resp. bližšie určenie mechanizmu jeho vzniku.
Z odborného vyjadrenia MUDr. Milana Kanianskeho, znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

chirurgia, traumatológia (č.l. 261 - 280) k zraneniam poškodeného vyplýva, že poškodený utrpel dňa
28.05.2019 v neskorých večerných hodinách odreninu a pomliaždenie hlavy v oblasti čelovo-spánkovej
vľavo, podkožný krvný výrok na ľavom ramene v oblasti deltového svalu, odreninu na ľavom lakti,
odreninu palca ľavej ruky, pomliaždenie s krvným výronom na ľavom stehne na prednej strane a
pomliaždenie s krvným výronom a odreninu na oboch kolenách. Zranenia odreniny kolien sú najčastejšie
spôsobené pádom na kolená s následným trením s kontaktnou drsnou plochou. Odreniny kolien a palca

ľavej ruky, ako aj odrenina lakťa ľavej hornej končatiny vznikli po páde na kolená a hornej končatiny na
pevný drsný povrch (napr. chodník, cestu), buď po pošmyknutí, strate rovnováhy alebo posotení inou
osobu zozadu. Poranenie ľavého stehna v prednej časti - jeho pomliaždenie s podkožným výronom
sa nachádza na mieste, kde je menšia pravdepodobnosť vzniku po páde, pretože táto oblasť je pri
páde dopredu málo exponovaná a predpokladá sa jej vznik aktívnym mechanizmom, t.j. úderom alebo

kopom do oblasti stehna alebo nárazom o tupý, oblý predmet. Pomliaždenie ľavého ramena vzniklo
pravdepodobne tiež aktívnym mechanizmom, t.j. úderom, kopom alebo nárazom o pevný tupý predmet,
napr. okraj dverí automobilu. Pomliaždenie hlavy s odreninou mohlo vzniknúť nárazom hlavou o zem pri
páde,aletaktiežmohlovzniknúťnárazomhlavouotupýpredmet,napr.okrajdveríprinásilnejmanipulácii
pôsobením sily inej osoby. Pomliaždenie hlavy v spánkovo - čelovej oblasti vľavo mohlo vzniknúť aj pri

páde dopredu s následným nárazom hlavou o zem, alebo po páde v dôsledku facky na tvár. Uvedené
zranenia mohli poškodeného obmedzovať pri výkone fyzických aktivít po dobu 4 - 5 dní. Doba liečenia
je limitovaná bolestivosťou a jej trvanie znalec odhaduje na čas do 7 dní.
Zo zápisnice o prehliadke tela poškodeného H. C. (č.l. 331), vrátane fotodokumentácie (č.l. 334 - 338)
bolo zistené, že poškodený mal dňa 29.05.2019 o 12:02 hod. palpačné bolesti v oblasti tempo-frontálnej,

kde je aj podkožný hematóm a malá odrenina. Ďalšie odreniny mal v oblasti ľavého ramena, ľavého
lakťa, na ľavom palci na ľavom aj pravom kolene, ako aj hematóm na ľavom bicepse a hematóm a
odreninu na ľavom stehne.
Z ambulantnej správy (č.l. 339) zo dňa 29.05.2019 vyplýva, že poškodený bol v tento deň o 12:39 hod.
na lekárskom vyšetrení z dôvodu napadnutia inou osobou dňa 28.05.2019 okolo 23:30 hod. Poškodený

má po napadnutí odreniny na viacerých miestach tela.
Zo správy Tatra banky, a.s. (č.l. 424 - 425) mal súd preukázané, že majiteľom bankomatovej karty č.
XXXX XXXX XXXX XXXX je poškodený. Z pripojeného výpisu vyplýva, že dňa 28.05.2019 v čase o
23:37:02 hod., 23:37:14 hod., 23:40:52 hod. a 23:44:38 hod. boli vykonané neúspešné pokusy o výber
peňazí z bankomatu z dôvodu nesprávneho PIN kódu.

Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (č.l. 426 - 427) vyplýva, že poisťovňa uhradila za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeného v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré utrpel dňa
28.05.2018 sumu 19,07 €, ktorá pozostáva z nákladov na ambulantnú pohotovostnú službu vo výške
10,27 € a spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vo výške 8,80 €.
Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 432) mal súd preukázané, že vlastníkom a držiteľom osobného

motorového vozidla Volkswagen Golf ev. č. P.-XXXBE je obžalovaný T..
Z obrazových záznamov oboznámených na technickom zariadení mal súd o.i. preukázané, že
poškodený utekal v priestoroch Autobusovej stanice Terminal a za ním bežal obžalovaný R.. Následne
je viditeľné ako poškodený prišiel na hlavnú cestu, kde začal zastavovať motorové vozidlá, pričom
po zastavení motorového vozidla obžalovaného T., obžalovaný T. vyjde z motorového vozidla, otvorí

zadné ľavé dvere a spolu s obžalovaným R., ktorý na miesto pribehne neskôr, nakladajú poškodeného
do motorového vozidla, na čo sa z diaľky díva pracovník SBS, svedok D. E. (č.l. 367, 385). Rovnako
je z obrazových záznamov preukázaný spôsob výberu peňazí z bankomatu (č.l. 407), ako aj fyzické
napadnutie poškodeného obžalovanými (č.l. 413), a to takým spôsobom ako je opísané v žalovanom
skutku.

Z pripojených spisov Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/36/2010 a Okresného súdu Martin sp.zn.
2PP/31/2011bolozistené,žeobžalovanýR.bolakomladistvýrozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.
2T/36/2010 zo dňa 31.03.2010 uznaný za vinného zo spáchania zločinu „Porušovanie domovej slobody“
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., prečinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 2písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a zločinu „Lúpež“ podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so zaradením odsúdeného na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu pre mladistvých (č.l. 490 prip. spisu 2T/36/2010). Správanie
odsúdeného vo výkone trestu bolo hodnotené pozitívne (č.l. 8 - 9 prip. spisu 2PP/31/2011). Uznesením
Okresného súdu Martin sp.zn. 2PP/31/2011 zo dňa 21.04.2011 bol odsúdený z výkonu trestu odňatia
slobody podmienečne prepustený a zároveň bola odsúdenému určená skúšobná doba na dva roky
(č.l. 23 prip. spisu 2PP/31/2011). Súd po skončení skúšobnej doby nerozhodol o tom, či sa odsúdený

osvedčil. Rovnako súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni, nerozhodol o tom, či odsúdenie je zahladené
(§ 121 ods. 2 Tr. zák.).
Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/93/2012 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa
20.07.2012 bol obžalovaný R. ako mladistvý uznaný za vinného zo spáchania zločinu „Porušovanie
domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., prečinu „Krádež“ podľa
§ 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., prečinu „Krádež“

podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a prečinu „Útok na verejného činiteľa“ podľa 323 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., za čo mu bol uložený spoločný, úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky
a štyri mesiace v ústave na výkon trestu pre mladistvých (č.l. 582 prip. spisu). Hodnotenie odsúdeného
počas tohto výkonu trestu odňatia slobody bolo pozitívne (č.l. 642 - 645). Súd, ktorý rozhodoval v prvom
stupni, nerozhodol o tom, či odsúdenie je zahladené (§ 121 ods. 2 Tr. zák.).

Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 5T/59/2006 bolo zistené, že rozsudkom
zo dňa 13.11.2006 bol obžalovaný T. ako mladistvý uznaný za vinného zo spáchania zločinu „Lúpež“
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
a prečinu „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 psím. b), c) Tr. zák. spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

dva roky a štyri mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (č.l. 328 prip. spisu).
Hodnotenie odsúdeného počas tohto výkonu trestu odňatia slobody bolo pozitívne (č.l. 621 - 622). Súd,
ktorý rozhodoval v prvom stupni nerozhodol o tom, či odsúdenie je zahladené (§ 121 ods. 2 Tr. zák.).
Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7T/7/2019 bolo zistené, že trestným
rozkazom zo dňa 29.03.2019 bol obžalovaný R. uznaný za vinného zo spáchania prečinu „Krádež“

podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia (č.l. 185 prip. spisu). Trestný rozkaz bol obžalovanému R. doručený do vlastných rúk dňa
29.04.2019 (č.l. 183 prip. spisu), pričom obžalovaný voči tomuto trestnému rozkazu podal odpor (č.l. 189
prip. spisu). Následne rozsudkom zo dňa 11.06.2019 bol obžalovaný R. uznaný za vinného zo spáchania

prečinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov v ústave na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia (č.l. 215 prip. spisu), ktorý obžalovaný momentálne vykonáva.
Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že voči obžalovanému T. (č.l. 597 - 605) a voči
obžalovanému R. (č.l. 623 - 631) je momentálne aktuálne okrem predmetného trestného konania

vedené ďalšie trestné konanie, a to pre prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005
Z.z. v znení platnom do 31.07.2019 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Toto
konanie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 7T/71/2019, pričom doteraz nebolo
právoplatne skončené (č.l. 646 - 648).
Z lustrácie v evidencii priestupkov obžalovaného A. T. (č.l. 609 - 619) bolo zistené, že obžalovaný T.

spáchal v minulosti päť priestupkov na úseku cestnej premávky.
ZodpisuregistratrestovobžalovanéhoA.T.(č.l.607-608)vyplýva,žeobžalovanýT.boldoterazšesťkrát
súdom trestaný, pričom tri odsúdenia má už zahladené.
Z lustrácie v evidencii priestupkov obžalovaného J. R. (č.l. 634 - 640) bolo zistené, že obžalovaný R.
spáchal v minulosti tri priestupky na úseku cestnej premávky.

Z odpisu registra trestov obžalovaného J. R. (č.l. 632 - 633) vyplýva, že obžalovaný R. bol doteraz
sedemkrát súdom trestaný, pričom ani jedno odsúdenie nemá zahladené.
Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, tento vykazuje
znaky trestných činov a za jeho spáchanie sú obaja obžalovaní trestne zodpovední.
Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú najmä výpoveďou poškodeného H. C.,

svedkov H. T. a D. E. ako priamych svedkov, ktorých vyjadrenia súd vyhodnotil ako hodnoverné a majúce
logickú súvislosť. Ich výpovede sú podporené výpoveďou (nepriameho) svedka H. A., ako aj obrazovými
záznamami, odborným vyjadrením, znaleckým posudkom a výpisom z účtu poškodeného.Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaných, súd uvádza, že ich verzia priebehu skutku, resp. motívu jeho
spáchania, nebola preukázaná žiadnym z vykonaných dôkazov. Obžalovaní nielenže vypovedali o
viacerých skutočnostiach rozdielne, ale navyše aj v ich výpovediach počas celého konania boli

zaznamenané také nezrovnalosti a rozpory, z ktorých je zrejmé, že obžalovaní počas trestného konania
klamali s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok.
Obžalovaní ďalej spochybňovali vierohodnosť poškodeného, svedkyne T., ako aj svedka E..
V prípade poškodeného obžalovaní poukazovali na skutočnosť, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu
a policajti nevykonali u neho dychovú skúšku bezprostredne po spáchaní skutku. Ďalej uvádzali, že

poškodený navštívil psychologickú ambulanciu až po dlhšom období od spáchania skutku a teda
závery psychologickej správy sú nehodnoverné. Napokon tvrdili, že poškodený sa riadil len svojimi
pocitmi, ktoré neboli ničím odôvodnené. Súd v tejto súvislosti uvádza, že poškodený nepopieral, že
by pred spáchaním skutku požil alkoholické nápoje, avšak táto skutočnosť rozhodne nemá vplyv
na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaných. Je pravda, že poškodený si na viaceré podrobnosti
nepamätal, avšak táto skutočnosť mohla byť do veľkej miery ovplyvnená stresom, do ktorého sa pod

vplyvom konania obžalovaných dostal a nie vplyvom požitého alkoholu. Navyše jeho výpoveď bola
podporená ďalšími dôkazmi, a preto tento argument obžalovaných súd vyhodnotil ako účelový. K
psychologickej správe súd uvádza, že jej závery nemajú žiadny vplyv na právnu kvalifikáciu skutku,
pričom z tejto je len zrejmé, aké následky malo konanie obžalovaných na poškodeného. Napokon v
súvislosti s námietkou obžalovaných, že poškodený sa riadil len svojimi pocitmi súd uvádza, že za

poškodeným najskôr utekal obžalovaný R., následne ho spolu s obžalovaným T. natlačili proti jeho vôli
do auta, kde mu vulgárne nadávali a pýtali od neho peniaze. Pokiaľ teda poškodený po takto prežitých
udalostiach mal pocit, že mu obžalovaní chcú ublížiť a mohli by na neho vytiahnuť napríklad nôž, jeho
pocitysúdpovažujezaprimeranédanejsituácii,atobezohľadunato,čiktakémukonaniuobžalovaných
reálne došlo.

Pokiaľ ide o svedkyňu H. T. obžalovaní namietali jej hodnovernosť z dôvodu, že táto bola pod vplyvom
drog a jej výpoveď možno chápať ako pomstu obžalovanému R., s ktorým v minulosti tvorili pár. Rovnako
aj v prípade tejto svedkyne súd uvádza, že jej výpoveď bola súvislá a logická a najmä podporená ďalšími
vykonanými dôkazmi.
Napokon v prípade svedka D. E. obžalovaní poukazovali na skutočnosť, že tento svedok je

nevierohodný, pretože nezavolal políciu, keď videl ako poškodený počas behu a nastupovania do auta
voláopomoc,otoviac,keďideopracovníkaSBS.Súdvtejtosúvislostiuvádza,ževdanomprípadebolo
namieste, aby svedok zavolal políciu, avšak jeho pasivita v tomto smere nijako neznižuje zodpovednosť
obžalovaných za spáchaný skutok ani nespochybňuje jeho samotnú výpoveď.
Poškodený od začiatku opisoval konanie obidvoch obžalovaných a usvedčoval ich zo spáchania

žalovaného skutku, pričom v jeho výpovediach neboli zaznamenané také rozpory, ktoré by
spochybňovali jeho vierohodnosť.
Spáchanému skutku predchádzalo stretnutie poškodeného so svedkyňou H. T., ktorá mu mala poskytnúť
sexuálne služby. Obaja sa pritom dohodli, že za tieto služby poškodený zaplatí svedkyni H. T. sumu
20,- € a to tak, že 10,- € jej vyplatil pred poskytnutím služby a zvyšok jej mal doplatiť až po sexuálnom

uspokojení. Keďže k sexuálnemu uspokojeniu poškodeného nedošlo, od ďalšieho konania upustili s tým,
že svedkyňa H. T. nežiadala od poškodeného doplatenie sumy 10,- €. Takýto priebeh udalostí vyplýva
tak z výpovede poškodeného, ako aj z výpovede svedkyne H. T.. Obaja vo svojich výpovediach taktiež
potvrdili, že poškodený mal svedkyňu T. chytať za prsia a zadok a chcel ju bozkávať, na čom však neboli
vopred dohodnutí a s čím poškodený po výzve T. aj prestal.

Svedkyňa H. T., ktorá potvrdila, že poskytuje sexuálne služby klientom, bola pritom v deň spáchania
skutku s obžalovanými, ktorí jej poskytujú počas vykonávania sexuálnych aktivít s rôznymi mužmi
ochranu, za čo im platí časť takto získaných peňazí. Súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaní vedeli,
za akým účelom sa svedkyňa T. stretla s poškodeným, a to aj napriek tomu, že obžalovaný T. počas
celého konania túto vedomosť popieral. O tom, že rovnako obžalovaný T. mal túto vedomosť svedčí

nielen výpoveď svedkyne T. (č.l. 155, 212), ale aj výpoveď obžalovaného R., ktorý tak uviedol pred
sudcom pre prípravné konanie (č.l. 35).
Po stretnutí teda svedkyňa T. odišla za obžalovanými, ktorí ju čakali na čerpacej stanici, pričom následne
všetci traja odišli autom a neďaleko kruhového objazdu zastavili pri poškodenom, ktorý chcel ísť domov.
Obžalovaný R. zvolal na poškodeného, aby stál, avšak poškodený zo strachu začal pred nimi utekať.

Učinil tak z dôvodu, že sa zľakol, pričom si to dal do súvisu s predchádzajúcim stretnutím. Obžalovaní
naopak tvrdia, že poškodeného zastavili preto, lebo mal svedkyni T. ublížiť a chceli ho ísť udať na políciu.
Z vykonaných dôkazov však nebolo preukázané tvrdenie obžalovaného T., že poškodený chcel
svedkyňu T., ktorá po stretnutí s poškodeným mala plakať a mať modriny, znásilniť. V tejto súvislosti súdpoukazuje aj na rozpor vo výpovediach samotných obžalovaných, keď podľa obžalovaného T. mal chcieť
poškodený svedkyňu T. znásilniť (č.l. 116), kým podľa obžalovaného R. poškodený mal vyžadovať od
svedkyne T., aby ho kopala (č.l. 35).

Rovnako súd nemal preukázané tvrdenie obžalovaného T., že keď zastal autom pri kruhovom objazde,
dal poškodenému facku, lebo tento chcel na neho zaútočiť fľašou, ktorú mal v ruke. Podľa vyjadrenia
svedkyne T.P. z auta vystúpil len obžalovaný R., ktorý za poškodeným začal utekať (č.l. 145). Podobne
vypovedal v tomto smere aj poškodený (č.l. 191) a obžalovaný R., ktorý nevidel, že by obžalovaný T.
dal poškodenému pri aute nejaké facky (č.l. 100).

Po tom, ako poškodený začal utekať, obžalovaný R. sa rozbehol za ním smerom cez Autobusovú stanicu
Terminal. Poškodený, ktorý bol v predstihu a ktorý počas behu niekoľkokrát spadol, dobehol až na hlavnú
cestu, kde začal za účelom hľadania pomoci zastavovať autá. Následne pri ňom zastavilo auto, z ktorého
vystúpil obžalovaný T.. Poškodený nespoznajúc osobu obžalovaného T. mal najskôr vôľu sadnúť si do
auta a tak uniknúť pred obžalovaným R., avšak následne, keď zistil o koho sa jedná, chcel z miesta odísť.
Obžalovaný T. ho však chytil pod krk za mikinu, aby mu v tom zabránil. Následne pribehol obžalovaný

R., pričom spolu poškodeného do auta natlačili. Obžalovaný T. si následne sadol na miesto vodiča a
poškodený sedel na zadnom sedadle v strede, pričom po jeho pravej ruke sedela svedkyňa T. a po
pravej obžalovaný R., ktorý poškodeného držal za ruku.
Pokiaľ ide o nastúpenie poškodeného do auta obžalovaného T., súd nemá pochybnosti o tom, že
poškodený nenastúpil do auta dobrovoľne, pritom sa bránil, o čom mali vedomosť aj obžalovaní.

Samotný obžalovaný T. v tejto súvislosti uviedol, že poškodeného „hmatmi a chvatmi sa ho snažil vložiť
do auta“ (č.l. 116). Neskôr obžalovaný T. v rámci ďalšieho výsluchu uviedol, že najskôr poškodeného
vyzval, aby si sadol do auta, no keď nechcel z dôvodu, že sa bál, napokon ho do auta vsunul sám
tak, že otvoril zadné dvere a rukami ho posadil do auta na sedačku za vodičom (č.l. 125). Napokon na
hlavnom pojednávaní obžalovaný T. potvrdil, že poškodený nenastúpil do auta dobrovoľne (č.l. 561). To,

že poškodený bol do auta proti svojej vôli natlačený obžalovanými vyplýva ďalej z výpovede samotného
poškodeného, svedkov T. a E., ako aj z obrazových záznamov. Svedok E., ktorý taktiež videl ako
obžalovaný R. naháňa poškodeného, navyše potvrdil, že už počas behu poškodený kričal o pomoc a
takto konal aj počas toho, ako ho obžalovaní tlačili do auta.
Ďalej mal súd preukázané, že v aute obaja obžalovaní poškodenému vulgárne nadávali, zvyšovali na

neho hlas a žiadali od neho, aby doplatil svedkyni T. za poskytnutie sexuálnej služby. Poškodený preto
poskytol obžalovaným svoju bankomatovú kartu za účelom vybratia peňazí. Túto skutočnosť pritom
nespochybňujú ani samotní obžalovaní. Poškodený však tak učinil v dôsledku strachu pred konaním
obžalovaných a takýmto spôsobom sa chcel dostať z auta von.
Obhajoba obžalovaného T., že poškodeného chytili z dôvodu, že ho chceli nahlásiť na políciu pritom

nijako neobstojí. V tomto smere sú výpovede obžalovaných nejednotné, čo potvrdzuje skutočnosť, že
ich výpovede sú účelové a nepravdivé. Podľa obžalovaného T. mal poškodený v aute plakať a prosiť ho,
aby nešiel na políciu a za týmto účelom mu mal ponúknuť svoju bankomatovú kartu. Obžalovaný T. chcel
potom vybrať peniaze z bankomatu, aby mal dôkaz pre policajtov, že ho poškodený chcel podplatiť (č.l.
125 - 126). Obžalovaný R. potvrdil, že obžalovaný T. spomínal v aute policajtov (č.l. 100). Obžalovaný

T. však počas konfrontácie so svedkyňou T. zmenil svoju výpoveď a uviedol, že v aute o policajtoch
nehovoril, o tomto poškodenému povedal až keď išli k bankomatu spolu s R., kde T. nebola (č.l. 159).
Ďalší rozpor medzi výpoveďami obžalovaných je v opise správania svedkyne T. počas cesty autom.
Podľa obžalovaného T. mala svedkyňa T. v aute plakať, lebo poškodený ju chcel znásilniť (č.l. 126).
ObžalovanýR.naopakuviedol,žesvedkyňaT.vauteneplakala(č.l.99).Podľapoškodenéhoasvedkyne

T. sa v aute rozprávali len obžalovaní. Obžalovaný R. tvrdil, že svedkyňa T. sa v aute s poškodeným
rozprávala (č.l. 146), naopak podľa obžalovaného T. svedkyňa T. poškodenému v aute nič nehovorila
(č.l. 158). Napokon vo výpovediach oboch obžalovaných existuje rozpor ohľadom výšky peňazí, ktoré
chceli z bankomatu vybrať, ako aj účelu ich následného použitia. Kým podľa obžalovaného T. by vybrali
všetky peniaze, ktoré mali následne slúžiť ako dôkaz na polícii (č.l. 125), podľa obžalovaného R. mali

vybrať sumu 30,- € až 40,- € a tieto mali byť použité pre svedkyňu T. (č.l. 100).
Následne obžalovaný T. zastavil autom na Námestí slobody a odišiel k bankomatu Tatra banky, a.s.
Obžalovaný R., poškodený, ako aj svedkyňa T. zostali sedieť v aute. Pokiaľ ide o ďalší priebeh okolností
pri bankomate vrátane neúspešných pokusov o výber peňazí, výpovede obidvoch obžalovaných ako aj
poškodeného C. sú zhodné a obžalovaní ani nepopierajú priebeh skutku v tomto smere. Obžalovaný T.

sa najskôr sám pokúsil vybrať peniaze, pričom po neúspešne vykonanej transakcii sa vrátil do auta a
následne spolu s poškodeným a obžalovaným R. sa vrátili ku bankomatu, kde sa najskôr obžalovaný
T. a následne poškodený opätovne pokúšali vybrať peniaze, avšak v dôsledku nesprávne zadávaného
PIN kódu sa im to nepodarilo.Rozpor vo výpovediach však existuje až v časti, keď poškodený využil situáciu a spred bankomatu začal
pred obžalovanými utekať, ktorí ho následne dobehli a fyzicky napadli tak ako je uvedené v žalovanom
skutku. Obžalovaný R. pritom najskôr uviedol, že za poškodeným začal utekať preto, lebo si všimol, že

si u neho nechal bankomatovú kartu (č.l. 110), pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že tak urobil
preto, lebo poškodený kričal „hlúposti“ (č.l. 652). Obžalovaný T. najskôr uviedol, že obžalovaný R. sa za
poškodeným rozbehol, ale ho nedobehol (č.l. 116), neskôr už tvrdil, že sa za ním spolu s obžalovaným R.
rozbehli a začali mu niečo dohovárať (č.l. 134). Obaja obžalovaní zhodne tvrdili, že poškodeného fyzicky
nenapadli, pričom na svojich vyjadreniach zotrvali aj po prehratí kamerového záznamu, z ktorého je

viditeľnýspôsobnapadnutiapoškodeného.Zkamerovéhozáznamuvšakniejezrejmé,žebyobžalovaný
T. na poškodeného po jeho fyzickom napadnutí hodil na neho bankomatovú kartu.
Súd na základe vykonaných dôkazov preto upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe
tak, aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu (§ 163 ods. 3 Tr. por.) a zároveň, aby totožnosť
skutkuzostalazachovaná(§278ods.1Tr.por.).PodľaobžalobytotižobžalovanýT.malnapoškodeného
hodiť po jeho fyzickom napadnutí bankomatovú kartu, čo však nebolo jednoznačne preukázané,

pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z oboznámeného obrazového záznamu. Súd v tejto súvislosti
uvádza, že táto okolnosť nemá žiadny vplyv na právnu kvalifikáciu žalovaného skutku. Rovnako nebolo
jednoznačne preukázané, kedy a či vôbec sa obžalovaní zmocnili peňaženky poškodeného, pričom ani
táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie skutku z trestnoprávneho hľadiska.
Vyššie uvedené konanie obžalovaných napĺňa znaky zločinu „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., prečinu „Neoprávnené vyrobenie a používanie
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty“ podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Obžalovaní spoločným konaním použili násilie voči poškodenému s cieľom zmocniť sa cudzej veci, čím

spáchali zločin „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. Spôsob, akým poškodeného naložili do auta možno označiť za formu násilia, keďže v prípade,
ak by obžalovaní násilie voči poškodenému nepoužili, poškodený by sám od seba do auta nenastúpil.
Následne poškodený v aute sedel medzi obžalovaným R., ktorý ho navyše držal za ruku a svedkyňou
T., a to aj počas doby, keď auto bolo odstavené a obžalovaný T. išiel vybrať peniaze do bankomatu.

Obhajoba obžalovaných, že poškodený mohol kedykoľvek z auta vystúpiť, keďže auto počas celej doby
nebolo uzamknuté, neobstojí a pôsobí nelogicky, keďže poškodený sedel na zadnom sedadle v strede
medzi dvoma osobami, z ktorých jedna ho držala za ruku a navyše obžalovaný T. s autom išiel, pričom
nie je obvyklé, aby osoby bežne vystupovali za jazdy z idúcich motorových vozidiel. Obžalovaní teda
jednoznačne použili násilie voči poškodenému tým, že ho do auta natlačili proti jeho vôli a v tomto aute

ho aj proti jeho vôli držali.
Pokiaľ ide o motív konania obžalovaných, z vykonaných dôkazov bolo spoľahlivo preukázané, že takto
konali z dôvodu, že od poškodeného chceli získať majetkový prospech, konkrétne doplatiť za sexuálne
služby, ktoré mu predtým poskytla svedkyňa T.. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne T.,
ktorá bola v aute prítomná a ktorá potvrdila, že obžalovaní chceli, aby im poškodený doplatil za sexuálnu

službu, a to aj napriek tomu, že ona to nežiadala. Obžalovaní pritom na poškodeného zvyšovali hlas a
vulgárne mu nadávali. Na svojej výpovedi pritom svedkyňa T. zotrvala aj počas konfrontácie s oboma
obžalovanými. Poškodený síce nevedel presne uviesť, čo mu obžalovaní hovorili, keďže bol v šoku,
avšak uviedol, že zo strachu im ponúkol svoju bankomatovú kartu v domnení, že ho pustia.
Rovnako mal súd preukázané, že obžalovaní sa zmocnili platobnej karty poškodeného, aby ju použili a

tak naplnili znaky prečinu „Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty“ podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou obžalovaných, že poškodený im svoju bankomatovú
kartu poskytol dobrovoľne. Z vykonaných dôkazov bolo zistené, že poškodený tak konal v dôsledku
predchádzajúcich okolností a situácie, v ktorej sa ocitol. Poškodeného totiž krátko predtým obžalovaný

R.naháňal,následnehoobajaobžalovaníprotijehovôlinatlačilidoauta,odkiaľnemoholslobodneodísť,
v aute mu vulgárne nadávali a chceli od neho doplatenie peňazí. Poškodený uviedol, že bol v strese, mal
veľký strach a bol pod tlakom, pričom v tom čase, t.j. predtým, ako im vydal svoju bankomatovú kartu,
nemohol vedieť, akým spôsobom budú obžalovaní ďalej konať. Jeho konanie, kedy im poskytol svoju
kartu, aby následne využil situáciu a od nich odišiel, čo aj v konečnom dôsledku urobil, súd považuje

za logické a adekvátne k danej situácii.
Napokon po tom, ako poškodený využil situáciu pri bankomate a od obžalovaných utiekol, obžalovaní
ho dobehli a fyzicky napadli tak, že obžalovaný R. poškodeného držal a obžalovaný T. ho zbil tak, ako
je uvedené v skutku, pričom takýmto konaním mu spôsobili zranenie, a to odreninu a pomliaždeniehlavy v oblasti čelovo-spánkovej vľavo, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť ani liečenie. Súd pritom
nepričítal obžalovaným aj ďalšie zranenia, ktoré mal poškodený na tele po spáchaní skutku, pretože
z odborného vyjadrenia a napokon aj z vyjadrenia poškodeného vyplýva, že tieto vznikli v dôsledku

viacerých pádov počas behu. Obžalovaní pritom poškodeného fyzicky napadli na mieste verejnosti
prístupnom,čímnaplniliznakyprečinu„Výtržníctvo“podľa§364ods.1písm.a)Tr.zák.spáchanýformou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Skutočnosť, že v čase fyzického napadnutia sa na danom mieste
nenachádzali ďalšie osoby a bola noc pritom nemá vplyv na právnu kvalifikáciu tohto trestného činu.
Súd však oproti obžalobe skutok neposudzoval aj ako zločin „Obmedzovanie osobnej slobody“ podľa

§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák., keďže jednočinný súbeh
s trestným činom „Lúpež“ podľa § 188 Tr. zák. je vylúčený, pretože obmedzovanie osobnej slobody je
už zahrnuté v skutkovej podstate prísnejšieho trestného činu (Burda a spol., Trestný zákon Komentár,
C. H. BECK, 2010).
Rovnako sa súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako zločinu „Neoprávnené vyrobenie a
používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty“ podľa § 219 ods. 1,

ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. V danom prípade závažnejší spôsob konania, forma násilia, je okolnosťou podmieňujúcou
použitie vyššej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine. V tejto súvislosti však súd uvádza, že násilie,
ktorým sa obžalovaní zmocnili platobnej karty je základným znakom skutkovej podstaty zločinu „Lúpež“
podľa § 188 Tr. zák., pričom obžalovaným nemožno pričítať tú istú okolnosť dvakrát.

Súd strany upozornil počas hlavného pojednávania na zmenu právnej kvalifikácie, pričom ani jedna zo
strán nežiadala vykonať v súvislosti s touto zmenou žiadne dôkazy (č.l. 668).
Súd ďalej osobitným spôsobom zohľadňoval spôsob spáchania trestných činov, vrátane miery účasti
(spoluzavinenia) obžalovaných. Porovnaním spôsobu konania obžalovaných súd zistil, že obaja
obžalovaní, i keď rozdielnou mierou účasti, sa podieľali na spáchaní predmetného skutku. Je síce

pravda, že poškodeného fyzicky napadol len obžalovaný T., avšak obžalovaný R. mu v tom aktívne
pomáhal, keďže poškodeného pri fyzickom útoku držal.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad platných pre ukladanie
trestov (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) prihliadajúc pritom na riadne naplnenie účelu trestu.
Obžalovaný T. bol v minulosti viackrát odsúdený za spáchanie trestného činu, a to nielen majetkovej

povahy. Viackrát mu bol uložený trest odňatia slobody ako najprísnejší z trestov, pričom takto uložený
trest opakovane vykonal.
Súd teda uložil obžalovanému T. najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), pričom pri rozhodovaní
o výmere tohto trestu súd zisťoval, či na strane tohto obžalovaného existujú nejaké poľahčujúce alebo
priťažujúce okolnosti.

Súd zistil, že na strane obžalovaného T. niet žiadnej z poľahčujúcich okolností. Oproti tomu tu však
existuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných
činov a priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný už bol v minulosti za
trestný čin opakovane odsúdený a také odsúdenia nie sú zahladené (č.l. 606 - 607).
Zároveň však súd neprihliadol na odsúdenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 5T/59/2006, kde

bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu „Lúpež“ podľa § 188 Tr. zák. a teda pri ukladaní
trestu nepoužil ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. V tejto súvislosti súd v rámci predbežnej otázky (§ 7 Tr.
por.) riešil, či je toto odsúdenie zahladené, keďže odsúdený tento trestný čin spáchal ako mladistvý a
súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni, nerozhodol po výkone trestu odňatia slobody, či sa toto odsúdenie
zahladzuje (§ 121 ods. 2 Tr. zák.). Súd vychádzal pritom z hodnotiacej správy ústavu na výkon trestu,

pričom zistil, že správanie obžalovaného vo výkone trestu bolo pozitívne. Z tohto dôvodu mal za to, že
toto odsúdenie obžalovaného je zahladené, a preto súd pri ukladaní trestu naň neprihliadal.
Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby určenej
v osobitnej časti Trestného zákona za najprísnejší trestný čin „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. (3 až 8
rokov) o jednu tretinu, a následne ukladal obžalovanému úhrnný trest v takto upravenom rozpätí trestnej

sadzby (4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej
hranici do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby, keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného
za dostatočný.
Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaných trestných činov, t.j. v dobe od 28.05.2009

do 28.05.2019, bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a to vo
veci Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/5/2012 a vo veci Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.
3T/186/2012.Obžalovaný R. bol v minulosti viackrát odsúdený za spáchanie trestného činu, a to nielen majetkovej
povahy. Viackrát mu bol uložený trest odňatia slobody ako najprísnejší z trestov, pričom takto uložený
trest opakovane vykonal.

Súd teda uložil obžalovanému R. najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), pričom pri rozhodovaní
o výmere tohto trestu súd zisťoval, či na strane tohto obžalovaného existujú nejaké poľahčujúce alebo
priťažujúce okolnosti.
Súd zistil, že na strane obžalovaného R. niet žiadnej z poľahčujúcich okolností. Oproti tomu tu však
existuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných

činov a priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný už bol v minulosti za
trestný čin opakovane odsúdený a také odsúdenia nie sú zahladené (č.l. 632 - 633).
Zároveň však súd neprihliadol na odsúdenia Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/36/2010 a Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 1T/93/2012, kde bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu „Lúpež“ podľa
§ 188 Tr. zák. a zločinu „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 3 Tr. zák., a teda pri ukladaní
trestu nepoužil ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. V tejto súvislosti súd v rámci predbežnej otázky (§ 7 Tr.

por.) riešil, či je toto odsúdenie zahladené, keďže odsúdený tieto trestné činy spáchal ako mladistvý a
súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni nerozhodol po výkone trestu odňatia slobody, či sa toto odsúdenie
zahladzuje (§ 121 ods. 2 Tr. zák.). Súd vychádzal pritom z hodnotiacej správy ústavu na výkon trestu,
pričom zistil, že správanie obžalovaného bolo pozitívne. Z tohto dôvodu mal za to, že tieto odsúdenia
obžalovaného sú zahladené, a preto súd pri ukladaní trestu na ne neprihliadal.

Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby určenej
v osobitnej časti Trestného zákona za najprísnejší trestný čin „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. (3 až 8
rokov) o jednu tretinu, a následne ukladal obžalovanému úhrnný trest v takto upravenom rozpätí trestnej
sadzby (4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej
hranici do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby, keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného

za dostatočný.
Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaných trestných činov, t.j. v dobe od 28.05.2009 do
28.05.2019, bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a to vo veciach
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/62/2016 a sp.zn. 4T/8/2017.

Súd ďalej uvádza, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu, keďže
žalovaný skutok nie je vo viacčinnom súbehu so žiadnym z činov, za ktoré už bol obžalovaný odsúdený.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7T/7/2019
bol prvým odsudzujúcim rozhodnutím trestný rozkaz, ktorý bol obžalovanému doručený (vyhlásený) už
dňa 29.04.2019. Hoci tento trestný rozkaz bol neskôr v dôsledku podaného odporu zrušený, možno

naň pri zisťovaní súbehu pre účely uloženia súhrnného trestu naďalej prihliadať ako na tzv. pretínajúce
odsudzujúce rozhodnutie (Rt-57/1977; Rt-50/1978; Rt-29/2000-ČR).
Napokon súd uložil obom obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 19,07 € (lekárska služba prvej pomoci = 10,27 €,
spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky = 8,80 €), ktorá pozostáva z nákladov na lekárske vyšetrenie

poškodeného v súvislosti so zraneniami, ktoré mu spôsobili obžalovaní.
O nároku poškodeného H. C. na náhradu škody súd nerozhodoval, keďže taký nárok nebol zo strany
poškodeného v zmysle § 46 Tr. por. uplatnený.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote

15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôliOsoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.