Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206637
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117206637.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
M. XXX/X G., zast. Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa 12, Lipany,
IČO: 50 951 947, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.380,56 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp/73/2017-113 zo dňa 21.03.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.380,56 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vyslovil, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3 ods. 1; 40 ods. 1; 44 ods. 1, 2; 52 ods. 1 až 4; 53 ods.

2, 3; 54 ods. 1, 2; 107 ods. 1, 2; 451 ods. 1, 2; 456 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, §§ 2 písm. a); 3
ods. 1, 2; 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

4. Konštatoval, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve absentuje zrozumiteľné uvedenie RPMN, pričom
uvedené tiež spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru. Výška RPMN bola iná v návrhu
na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného (100,53 %) a iná v akceptácii žalobcom (88,40 %). Je pritom
bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla

platná dohoda o RPMN. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú OZ v dôsledku tejto zmeny
RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalobca
musel písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje
absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

5. Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd prvej inštancie považoval za zmluvu spotrebiteľskú,
keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej

osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy
a obsahu zmlúv je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal
žalovaný už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmieobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko ide bezpochyby i zmluvu spotrebiteľskú, nedôvodná bola
námietka žalovaného vo vzťahu k miestnej nepríslušnosti.

6. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného úveru. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v ust. § 4
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a
medzi nimi pod písm. g) je ročná percentuálnu mieru nákladov.

7. K výške bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie konštatoval, že suma 1.380,56 Eur predstavuje
rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému a výškou skutočne poskytnutého úveru
(3.040,56 Eur - 1.660 Eur).

8. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na

uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Pokiaľ ide
o objektívnu premlčaciu lehotu, žalovaný ako nebankový subjekt dlhodobo poskytujúci úvery (vrátane
úverov spotrebiteľských) vo veľkom rozsahu má povinnosť poznať a dodržiavať právne predpisy

vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatváraných žalovaným
(vrátane predmetnej zmluvy o úvere) sú formulované žalovaným ako dodávateľom, a preto žalovaný
zodpovedá za ich obsah a za to, aby boli v súlade s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Súd
prvej inštancie tak námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

9. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia t.j. v danom prípade od
úhrad žalobcu žalovanému. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade je potrebné vychádzať z
desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný má totiž v predmete činnosti poskytovanie úverov, a preto
sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný
preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musel si byť vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude
môcť od žalobcu žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou
sankciouuzrozumený.Minimálnetedanajehostraneišloonepriamyúmyselzískaťmajetkovýprospech.
Keďže posledné úhrady boli vykonané v roku 2010, desaťročná premlčacia lehota uplynie až v r. 2020.
Právny názor o desaťročnej premlčacej lehote bol vyslovený už vo viacerých súdnych rozhodnutiach. S

uvedenými závermi sa stotožnil aj súd odvolací.

10. Následne sa súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu musel zaoberať aj
námietkou premlčania vo vzťahu k subjektívnej premlčacej lehote, pričom konštatoval, že z písomného
podania doručeného súdu prvej inštancie žalobcom dňa 25.02.2019 vyplýva, že žalobca sa dozvedel

o porušení jeho práv v polovici januára 2017 (čo nebolo relevantným spôsobom spochybnené), pričom
žaloba bola na súd podaná 10.03.2017, teda v žiadnom prípade nedošlo k uplynutiu subjektívnej
premlčacej doby, ako to namietal žalovaný.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 255 ods.1 CSP.

Konštatoval, že žalobca bol v konaní proti žalovanému plne úspešný, avšak žiadne trovy nežiadal,
žalovaný nebol v konaní úspešný, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol,

že napáda postup súdu prvej inštancie a závery, ktorými vyhodnotil uplatnenú námietku premlčania.
V konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a že k
nemu došlo úmyselne. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil uplatnenú námietku premlčania, kedy bez
toho, aby boli vykonané v konaní akékoľvek dôkazy a zistené právne relevantné skutočnosti uviedol,
že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil. Existencia úmyslu bezdôvodne sa obohatiť sa nemôže

prezumovať, ale musí byť dokázaná. Vyplýva to aj z toho, že ustanovenie o 10 - ročnej premlčacej lehote
je výnimkou zo všeobecného pravidla o 3-ročnej objektívnej lehote, čiže pre uplatnenie takejto dlhšej
lehoty je potrebné vychádzať z reštriktívnosti právnej úpravy. Musia byť dokázané jednoznačné okolnosti
svedčiace o úmysle sa obohatiť, čo v tomto konaní dokázané nebolo. Podľa záveru Najvyššiehosúdu SR sp.zn. 1Cdo 238/2017, samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi
je v postavení profesionálneho podnikateľa nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel tohto nebankového
subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Okrem všeobecných a s vecou nesúvisiacich

záverov súdu prvej inštancie nie je z rozsudku zistiteľné, na základe akých skutkových okolností, ktoré
boli v konaní dokázané, mal súd prvej inštancie ustálené, že žalovaný v roku 2007 konal v úmysle získať
bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie nekonkretizuje, na základe akých skutkových okolností a
dôkazov je preukázaný úmysel žalovaného.

13 Žalovaný v odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia súdov a ďalej namietal, že napáda aj závery
súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, pretože medzi
návrhomnauzavretiezmluvyaprijatímsúrozdielyvúdajiRPMN.Žalovanýtvrdí,žeuvedenéhodnotenie
súdu a jeho právne posúdenie odporuje zákonu. Všeobecne platí, že na to, aby nejaká zmluva vznikla,
musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom
nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom

absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za
následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie
zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného
zákonníka.PodľauvedenéhoustanoveniaZmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z toho vyplýva, že pre vznik úverovej zmluvy primárne žiadna dohoda
o RPMN (aj keby bola reálne možná pozn.) nie je potrebná; napokon z § 4 zákona č. 258/2001 Z.z.
vyplýva, že ak zmluva neobsahuje RPMN, potom zmluva nie je neplatná. V konaní pred súdom prvej
inštancie neboli dokázané žiadne skutočnosti, v zmysle ktorých by súd mohol dospieť ku korektnému

záveruoneuzavretízmluvy.Rozhodnutiesúdujezaloženénazávereoneuzavretízmluvyprenáležitosť,
na ktorej sa strany pre vznik zmluvy nikdy dohodnúť nemusia a súčasne, na ktorej sa ani dohodnúť
nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva
v prvom rade z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. Zákon č. 258/2001 Z.z. a ani iný právny
predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. Ak súd prvej inštancie uviedol, že tento údaj medzi

stranami dohodnutý nebol, potom by v prvom rade mal zdôvodniť, že tento údaj sa dá dohodnúť. Toto
v napádanom rozsudku chýba úplne. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe
údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov
jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 1 k zákonu č. 258/2001 Z.z.) patrí aj dátum
prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť

o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia
„vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj
spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným
spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa zákona č. 258/2001
Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy,

ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom
by porušil zákona č. 258/2001 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN
ako údajne „navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto určená
RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to,
na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN.

Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj
o predpokladanej RPMN. Otázka „dohody“ o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom
smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil
otázku vzniku zmluvných vzťahov. Ak teda súd prvej inštancie dospel k tomu, že k neuzavretiu zmluvy
došlo z dôvodu rozdielnych údajov RPMN, potom ide o nesprávny a nezákonný záver. Údaj RPMN bol

uvedený do každej zmluvy v čase jej uzavretia, tak ako to vyžaduje zákonná úprava. Táto skutočnosť
teda nie je zákonným dôvodom preto, aby súd mohol žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku uviedol, že úver podľa zmluvy by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, pretože v ňom
chýba údaj o RPMN. Tento záver odporuje vykonanému dokazovaniu, pretože súd prvej inštancie údaj
o RPMN uvedený v zmluve viackrát uvádza. V priebehu konania žalovaný predkladal výpočet tohto

údaja. Vzhľadom na to je potom nepreskúmateľné, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru
o neuvedení údaju RPMN v zmluve, aké dôkazy v tomto smere vykonal a aké skutkové závery zistil.
Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v celom rozsahu a žalobuzamietol, eventuálne vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si žalovaný uplatnil
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

14 K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.Vo vyjadrení uviedol, že dostatočne preukázal úmyselné
konanie žalovaného. Už od roku 2003 poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov a ako podnikateľ
by mal v dostatočnej miere poznať a dodržiavať platné právne predpisy, ktoré upravujú jeho činnosť.
V zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občiansko
- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať' do práv a oprávnených záujmov iných

a nesmie byt' v rozpore s dobrými mravmi. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo. V prípade bezdôvodného obohatenia môže ísť o obohatenie nedbanlivostné alebo úmyselné.
V prejednávanom prípade ide podľa názoru žalobcu o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaného, čo odôvodnil tým, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, od ktorého dátumu žalovaný
aktívne podniká v oblasti poskytovania úverov. Zmluvu o úvere je nutné hodnotiť ako bezúročnú a bez
poplatkov vzhľadom na chýbajúci údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, pre nesprávne uvedený údaj
o výške RPMN. Zároveň ustanovenia o požadovanej odplate za poskytnutie služby je nutné hodnotiť
pre ich výšku, ktorá je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi ako neplatné. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti nemal žalovaný právny nárok na prijatie odplaty za poskytnutý úver od žalobcu, ale len
na prijatie výšky finančného plnenia zodpovedajúceho výške poskytnutého úveru. Vo zvyšnej časti
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Osobitné premlčacie doby majú objektívny
charakter a sú v trvaní od jedného roka do desiatich rokov. V prípade náhrady škody a z bezdôvodného
obohatenia sa okrem objektívnej lehoty uplatňuje aj osobitná subjektívna premlčacia doba. Najdlhšia je

premlčacia doba v trvaní desiatich rokov. Takáto premlčacia doba platí pre premlčanie: práva na náhradu
škody a vydanie bezdôvodného obohatenia za predpokladu, že škoda bola spôsobená a bezdôvodné
obohatenie vzniklo úmyselne. Žalovaný predformulovanou zmluvou a jej prílohami, ktoré spotrebiteľ
nemôže ovplyvniť, dlhodobo poskytoval pôžičky s presne stanoveným cieľom, a to ziskom. Z tohto
dôvodu tu nie je potrebné preukazovať jeho úmysel, lebo ten je dostatočne preukázaný, len je potrebné

podotknúť, že jeho konanie je dlhodobo úmyselne v rozpore s dobrými mravmi, a preto sa tu uplatní
premlčiaca doba v trvaní desať rokov. Na základe uvedeného mal tak žalobca naďalej zato, že jeho
nárok je oprávnený a žiadal, by odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 1 380,56 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania, a to od dátumu podania žaloby , a to do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Teda, aby rozsudok potvrdil.

15 K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že na svojich doterajších vyjadreniach trvá v
celom rozsahu a súčasne k ďalším sporným skutočnostiam konštatoval, že právna úprava premlčacej
doby je uvedená v § 107 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa komentárovej
literatúry „V desaťročnej premlčacej doby sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí

vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy)
musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného
obohatenia. Nestačilo by teda, kedy povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by
si ho úmyselne ponechal“ (Vojčík, P. : Občiansky zákonník - komentár. IURA Edition. 2009). Pokiaľ
by mala byť v posudzovanom prípade aplikovaná desaťročná premlčacia doba stanovená lehota,

ako tvrdí žalobca, v § 107 ods. 2 OZ pre prípad získania úmyselného bezdôvodného obohatenia,
bolo by preto nutné preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom, že existuje skutočnosť, od
ktorej odvodzuje vznik a existenciu bezdôvodného obohatenia. Existencia úmyslu získať bezdôvodného
obohatenia nie je daná s eventualitou, že by bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť. Žalobca v
podanom odvolaní neuviedol a ani nepreukázal jedinú skutočnosť o vedomosti žalovaného o tom,

že by mal získavať úmyselne bezdôvodné obohatenie. Prieči sa akejkoľvek dokázanej skutočnosti či
všeobecnému chápaniu, aby žalovaný mal konať s úmyslom porušiť právne predpisy, a týmto porušením
získať bezdôvodné obohatenie. Je nereálne tvrdenie žalobcu, že žalovaný ak chcel dosiahnuť najvyšší
zisk, tak musel vedieť, že musí porušiť právne predpisy. Ide skôr o umelo konštruované tvrdenie,
nemajúce oporu v nejakej dokázanej skutočnosti a zameranú na to „zhojenie“ zmeškania lehoty pre

podanie žaloby. Žalovaný opätovne poukázal na rozhodnutia súdov a ďalej uviedol, že trvá na tom, aby
odvolací súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu zaviazal k povinnosti úhrady
trov právneho zastúpenia žalovaného v celom rozsahu.16 K tomuto vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol,
že v prípade bezdôvodného obohatenia môže ísť o obohatenie nedbanlivostné alebo úmyselné. V
prejednávanom prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Z výpisu z

obchodného registra vyplýva, od ktorého dátumu žalovaný aktívne podniká v oblasti poskytovania
úverov. Objektívnu premlčaciu lehotu upravuje ustanovenie § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka
nasledovne: Preukázaním úmyslu, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil sa tak predĺži premlčacia lehota
na získanie bezdôvodného obohatenia až na 10 rokov. Úmysel nie je pojmom civilnoprávnym a žiadny
súkromnoprávny predpis ho nedefinuje. Z tohto dôvodu je nutné subsidiárne použiť definíciu úmyslu pre

trestné právo a jeho definícia je obsiahnutá v ustanovení §15 Trestného zákona. Toto ustanovenie teda
určuje, že vôľovou zložkou žalovaného je, že chcel konať protizákonne - získať majetkový prospech.
Otázka vedomostnej zložky (či aj vedel, že tak bude konať) nie je v uvedenom ustanovení riešená, lebo
sa predpokladá, že ak žalovaný chce konať protizákonne a mal by konať s odbornou starostlivosťou,
musívedieť,žejehokonaniebudeprotizákonné.Žalovanýneprimeranéúrokydlhodobopoužívaamusel
o tom vedieť, lebo ako veriteľ musí pracovať z odbornou starostlivosťou, rešpektovať právne predpisy

a v ich medziach podnikať. Ak žalovaný chcel dosiahnuť čo najväčší zisk, musel vedieť, že ak ho chce
dosiahnuť, musí porušiť ustanovenie vymenovaných predpisov, ktoré mal ovládať, dodržiavať a v ich
medziach konať. Napriek tomu svojim dlhodobým konaním pre získanie majetkového prospechu chcel
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže také
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Žalovaný ako

aj zastúpený splnomocnenec advokát .JUDr. Andrea Cviková je súčasťou viacerých súdnych sporov,
ktoré prehral so spotrebiteľom z dôvodu, že jeho zmluvy sú vadné - v rozpore s Občianskym zákonníkom
alebo Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a preto je nepochybné, že má vedomosť o tom, že vady
zmluvy majú za následok jej neplatnosť a práve neplatnosť právneho úkonu je jedna z foriem, akou môže
prísť k bezdôvodnému obohateniu. Minimálne bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytovaných úverov

žalovaným a finančné prostriedky vyplatené nad istinu tvorí bezdôvodné obohatenie. V zásade platí
nevyvrátiteľná právna domnienka, že publikáciou právneho predpisu v zbierke zákonov, ktoré žalovaný
podnikajúci v oblasti poskytovania pôžičiek, mal povinnosť vedieť a riadiť sa nimi. Žalovaný vie, čo musí
zmluva obsahovať a aké sú následky, ak to neobsahuje. Žiadna ďalšia argumentácia nie je podstatná.
Žalovaný musí vedieť, že sa môže na úkor dlžníka bezdôvodne obohatiť a že sa obohacuje. Veriteľ

musel vedieť, že na úroky a poplatky nemá nárok a keďže vedel, že sa bezdôvodne obohatí, neobstojí
jeho argumentácia, že chcel získať úroky a poplatky, na ktoré mal nárok. Vedel totiž, že na ne nárok
nemá. Žalovaný, ktorý vedel, že nemá nárok na zaplatenie inej sumy ako je suma istiny, plnenie nad jej
rámec prijal a toto dobrovoľne. iniciatívne nevydal. Na úkor toho sa obohatil. Tým, že si tieto finančné
prostriedky ponechal, prejavil vôľu tieto si nechať a keďže tieto predstavujú bezdôvodné obohatenie,

prejavil tým vôľu úmyselne sa bezdôvodne obohatiť. Žalovaný v priebehu splácania aktívne pristupoval
k inkasu splátok - aj nad istinu, a to prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy/ preukázané v
iných konaniach/. Keďže vykonával tieto úkony aj po zaplatení istiny a pritom vedel ( resp. musel
vedieť), že na peniaze nad istinu nemá nárok, potom sa úmyselne snažil získať bezdôvodné obohatenie,
teda ak aj priamo nechcel, minimálne musel byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohatí. Toto

konanie žalovaného ako aj fakt, že nevrátil finančné prostriedky zaplatené nad rámec poskytnutej istiny,
preukazuje, že žalovaný mal dostatok vôle na získanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný, ktorý
prijímal plnenie nad istinu. napriek tomu, že jeho zmluvy sú vadné, konal úmyselne, a teda je na mieste
aplikovať na právo na vydanie bezdôvodného obohatenia dlhšiu 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu.
Na základe uvedeného žalobca uviedol, že aj naďalej má za to, že jeho nárok je oprávnený.

17 K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ by mala byť v
posudzovanom prípade aplikovaná desaťročná premlčacia doba, ako tvrdí žalobca, bolo by preto nutné
preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom, že existuje skutočnosť, od ktorej odvodzuje vznik a
existenciu bezdôvodného obohatenia. Existencia úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nie je dané s

eventualitou, že by bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol
a ani nepreukázal jedinú skutočnosť o vedomosti žalovaného o tom, že by mal získavať úmyselne
bezdôvodné obohatenie. Prieči sa akejkoľvek dokázanej skutočnosti či všeobecnému chápaniu, aby
žalovaný mal konať s úmyslom porušiť právne predpisy, a týmto porušením získať bezdôvodné
obohatenie. Je nereálne tvrdenie žalobcu, že žalovaný ak chcel dosiahnuť najvyšší zisk, tak musel

vedieť, že musí porušiť právne predpisy. Ide skôr o umelo konštruované tvrdenie, nemajúce oporu
v nejakej dokázanej skutočnosti a zameranú na to „zhojenie“ zmeškania lehoty pre podanie žaloby.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam trval žalovaný na tom, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahuako nedôvodnú zamietol a žalobcu zaviazal k povinnosti úhrady trov právneho zastúpenia žalovaného
v celom rozsahu.

18 K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že počas konania, ale aj v
konaniach prebiehajúcich na súdoch SR s žalovaným min. od roku 2008 je dostatočne preukázané,
že tento konal a koná s jediným úmyslom a to získať' čo najväčší zisk. V čase uzatvorenia zmlúv sa
mal žalovaný riadiť Smernicou rady 93/13/EHS, Občianskym zákonníkom, zákonom č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 7 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a Nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.
zastupuježalovanéhoužminimálneodroku2008ariešilavzniknutésporycestourozhodcovskýchsúdov
a exekúcií. Tieto následne boli rušené a exekúcie zastavené. Tvrdenie žalovaného a jeho právneho
zástupcu, že nevedel o úmyselnom obohatení neobstojí, a to už len z tohto dôvodu, že na základe
týchto rozhodnutí bol o vadnosti úverových zmlúv upovedomený. Žalovaný sa domáhal svojich práv aj
na Ústavnom súde SR, kde neuspel. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne

menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať
aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľavustanovení
§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo

zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 408 Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť
absolútnu,pôsobiacubezďalšiehopriamozozákona,naktorúmuselsúdprihliadaťzúradnejpovinnosti.
Na základe rozhodnutí súdov, na rôznych úrovniach je rozhodnuté v neprospech žalovaného, to
znamená, že vedel o tom že jeho úverové zmluvy sú vadné v neprospech spotrebiteľa a aj tak naďalej
konal s úmyslom získať pre seba čo najväčší prospech - zisk. Vyššie uvedené argumenty v otázke

vedomiaavôležalovaného-veriteľatakpotvrdzujú,žežalovaný,ktorýprijímalplnenienadistinu,napriek
tomu, že jeho zmluvy sú vadné, konal úmyselne a teda je na mieste aplikovať na právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia dlhšiu - 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu. Nárok žalobcu je oprávnený.

19 Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodol že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi sumu 1 380,56 Eur spolu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

20 K vyjadreniu žalobcu sa znova vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že podanie žalobcu
nespochybňuje žiadnu z námietok a odvolacích dôvodov, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 16Csp/73/2017 - 113. Žalovaný preto osobitne uvádza, že trvá

na odvolacej námietke v znení:
Súd v rozsudku uvádza, že „minimálne teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel získať majetkový
prospech. Keďže posledné úhrady boli vykonané v roku 2010, desaťročná premlčacia lehota uplynie
v r. 2020. Právny názor o desaťročnej premlčacej lehote bol vyslovený už vo viacerých súdnych
rozhodnutiach v typovo obdobných sporoch napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co

84/2011 zo dňa 12.12. 2011, sp.zn. 3Co 41/2012 zo dňa 06.03. 2013, ... .“ Z uvedenej citácie
odôvodnenia je zrejmé, že v čase získania údajného obohatenia ani konajúci súd neidentifikoval
rozhodnutie o úmysle získať bezdôvodné obohatenie. Dôvody takéhoto retroaktívneho použitia s vecou
nesúvisiacich rozhodnutí súd v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil, čo okrem nesprávnosti jeho
záverov zakladá aj ich nepreskúmateľnosť. Zvyšný obsah odvolania žalobca nespochybnil. Žalovaný

má za to, že tieto odvolacie tvrdenia žalovaného nepovažuje za sporné a nenamieta ich. Na základe
uvedeného žalovaný uviedol, že trvá na odvolaní a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napádaný
rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietol, eventuálne vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní
v celom rozsahu.

21 Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je nedôvodné.22 Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to

všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 78/05).

23 Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

24 Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

25 Podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú

a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu (hlavne tých, ktoré sú zhrnuté v odvolaní),
pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť,
že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol
v súlade s jeho právnym názorom ešte, neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na
spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu
ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

26 Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nasledovné:

27 Súd prvej inštancie už raz rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 16Csp/73/2017-65 zo dňa 30.01.2018.
Na základe odvolania podaného žalovaným odvolací súd napadnutý rozsudok uznesením č. k.
5Co/54/2018-94 zo dňa 18.12.2018 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k

naplneniu subjektívnej lehoty na podanie žaloby v predmetnej veci, lebo otázka zachovania subjektívnej
lehoty na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia ostala nezodpovedaná.

28 Odvolací súd zároveň v predmetnom zrušujúcom uznesení odkázal na svoju rozhodovaciu prax,
pokiaľ ide o otázku 10-ročnej premlčacej lehoty a tiež konštatoval, že záver súdu prvej inštancie vo

vzťahu k podstatným náležitostiam zmluvy (RPMN) je správny, a to vzhľadom na absenciu povinnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

29 Vo vzťahu k napadnutému rozsudku, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania odvolací súd
konštatuje:

30 Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31 Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.32 Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

33 Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

34 Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

35 Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36 Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

37 Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

38 Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

39 Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

40 Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

41Podľaustanovenia§54ods.1OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

42 Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

43Podľaustanovenia§451ods.1OZktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.

44 Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45 Podľa ustanovenia § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

46Podľaustanovenia§2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomv
časeuzavretiazmluvyspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

47 Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;

v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci,
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.48 Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovať: podľa písm. e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

49 Odvolací súd zhodne s názorom súdu 1.inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal platné

uzavretie zmluvy o úvere. Z predloženej zmluvy vyplýva tento postup uzavretia zmluvy: Žalobca dňa
01.08.2007 podpísal tlačivo s návrhom požadovaného úveru, v ktorom vymedzil žiadanú výšku úveru
830,- Eur (25.000,- Sk), pri počte splátok 12, výške splátky 98,82 Eur (2.977,- Sk), celkovej čiastke, ktorú
musí žalobca zaplatiť 1.185,82 Eur (35.724 Sk), ročnou úrokovou sadzbou 100,53 %, predpokladanou
RPMN 65,05 %. Žalovaný mal tento návrh akceptovať 13.08.2007, pričom do formuláru zmluvy v časti
údaje o schválenom revolvingovom úvere uviedol nižšiu RPMN - 88,40 %, teda podstatnú náležitosť

uzatváranej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Prijatie návrhu
žalovaným zo dňa 13.08.2007, pri ktorom zmenil výšku RPMN, bez preukázania, že táto bola vopred
dojednaná so žalobcom ako spotrebiteľom, je podľa názoru odvolacieho súdu nutné považovať za nový
návrh v zmysle § 44 ods. 2 OZ. Jeho následné prijatie žalobcom, a tým platné uzavretie zmluvy však
žalovaný nepreukázal. Oznámenie veriteľa (žalovaného) o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 13.08.2007

nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže nebolo žalovaným podpísané. Preto súd prvej inštancie
správne konštatoval, že neplané dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, čo má v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č.258/2001 Z. z. za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

50 Vo vzťahu k otázke premlčania, odvolací súd konštatuje: Za rozhodujúci pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné
považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal
možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen
predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1
Cdo 67/2011, R 25/1986).

51 Na žalobcovi v predmetnej veci spočívalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k

preukázaniu skutočnosti, že žaloba bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. K tomuto odvolací súd uvádza, že žalobca v žalobe uviedol a k žalobe aj pripojil dôkazy, z ktorých
uvedená skutočnosť vyplývala. O skutočnosti, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil,
sa žalobca dozvedel od JUDr. L. U., štatutára OZ Právna pomoc poškodeným v polovici januára 2017.
Uvedenúskutočnosťdeklarovalopredmetnézdruženievpodanízodňa19.02.2019(nachádzajúcesana

č.l.104spisu).Žalobcapodalžalobunasúddňa10.03.2017,atakpreukázal,žeovznikubezdôvodného
obohatenia sa dozvedel v rámci doby dvoch rokov pred podaním žaloby. V kontexte uvedeného odvolací
súd uzatvára, že žaloba bola podaná súčasne v rámci objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

52 Čo sa týka vznesenej námietky premlčania odvolací súd ďalej poznamenáva, že žalovaný ako
osoba podnikajúca na finančnom trhu (deň zápisu 24.07.2000) má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať
poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, správu pohľadávok klienta na jeho
účet vrátane súvisiaceho poradenstva, finančný lízing, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať

právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.

53 Odvolací súd o včasnosti podania žaloby poukazuje aj na formu zavinenia vzniku bezdôvodného
obohatenia, ktorá priamo súvisí s otázkou premlčania.V tejto súvislosti je právne významné to,
že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v

spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2013,
sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).54 Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vychádzal z 10-ročnej premlčacej
doby na uplatnenie práva pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Žalovaná obchodná spoločnosť
je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto

spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné
podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok.
Žalovaná ako odborná organizácia a banka, pri uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou
dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní
úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Od OZ Právna pomoc poškodeným, G. žalobca

zistil, že plnenie voči žalovanému nebolo v celom rozsahu dôvodné a následne podal žalobu na súd.
Preto sa odvolací súd plne stotožnil s argumentáciami žalobcu v tom, že žalovaný ako subjekt pôsobiaci
dlhoročne na finančnom trhu mala vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom,
napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie preto nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení

počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107
ods. 2 OZ).

55 Zároveň tak, ako konštatoval súd prvej inštancie vo vzťahu k subjektívnej premlčacej doby, žalobca
sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel v mesiaci január 2017 a už v mesiaci marci 2017 podal na súd

žalobu. Teda aj v zmysle ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobca podal na súd žalobu
v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

56 Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o náhrade trov
prvoinštančného konania, v ktorom bol žalobca v celom rozsahu úspešný. Preto odvolací súd rozsudok

podľa ust.§387 ods.1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

57 O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom
konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania

nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

58 Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.