Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312200067
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4312200067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: Bc. W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX
XX Z. - B., Z. XXXX/XX, adresa na doručovanie: XXX XX K. Z. č. XXX, proti žalovanej v 1.rade: JUDr.
Alena Szalayová, súdna exekútorka, Exekútorský úrad so sídlom P. Jilemnického 1, 934 01 Levice,
v konaní zast. JUDr. Ivetou Ailerovou, nar. 27.2.1971, bytom 934 01 Levice, Jarná č. 6, žalovanému
v 2. rade: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 5.12.2016 č. k. 11C/9/2012-307 a doplňujúcemu rozsudku

zo dňa 14.9.2017 č.k. 11C/9/2012- 372, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 5.12.2016 č. k. 11C/9/2012-307 v napadnutom
zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd doplňujúci rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 14.9.2017 č.k. 11C/9/2012- 372 p o
t v r d z u j e .

Žalovanému v 2.rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Konanie
proti žalovanej v 1. rade v celom rozsahu zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu a ďalším výrokom aj
žalovanej v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. V dôvodoch
svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 34 ods. 1, § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., § 3 ods. 1 písm.d) ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a) § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej iba
zák.č.514/2003Z.z.).Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcapožiadalMinisterstvospravodlivosti
Slovenskej republiky na základe žiadosti doručenej dňa 8.10.2013 o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z, pričom z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR
vyplynulo, že posúdilo žiadosť ako nedôvodnú. Žalobca si nárok proti žalovanému v 2. rade na náhradu
majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy uplatnil s poukazom na to, že žalovaný v 2. rade zodpovedá
za škodu spôsobenú mu súdnou exekútorkou, v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. pričom ide o uplatnenie

nároku na náhradu škody, ktorú mala spôsobiť súdna exekútorka JUDr.Alena Szalayová pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu v exekučnom konaní vedenom u nej pod sp.z. Ex
1715/2007. V konaní žalobca poukazoval na to, že súdna exekútorka nesprávne úradne postupovala v
predmetnej exekúcii dôvodiac, že Rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2007-517, ktorý vydal dňa 25.7.2007Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom v Bratislave, mu nikdy nebol doručený a napriek
týmto skutočnostiam súdna exekútorka začala s exekučným konaním. Uviedol, že súdna exekútorka si
nevyžiadala podklady spojené s doručovaním písomností jemu povinnému, ale vykonávala exekúciu až

do novembra 2010. Tiež namietal, že súdnej exekútorke muselo byť zrejmé, že v rovnakom čase bola
v rozhodcovskom rozsudku - exekučnom titule uvedená jedna jeho adresa, na ktorej sa v skutočnosti
nezdržiaval a pritom v exekučnom konaní Ex 2/2007, ktoré sa viedlo proti nemu, bola súdnej exekútorke
známa jeho vtedy aktuálna adresa Z.. Keďže v rozsudku sa uvádzala iná adresa ( W. Y.), nemohol
rozhodcovský rozsudok dostať a prevziať si ho, preto predmetný rozhodcovský rozsudok sa nikdy

nemohol stať exekučným titulom.
1.2 Súd prvej inštancie mal preukázané, že súdnej exekútorke bol doručený návrh na vykonanie
exekúcie, ku ktorému bol pripojený ako exekučný titul Rozhodcovský rozsudok spisová značka II/2007
- 517 zo dňa 25.7.2007 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že rozhodcovský rozsudok bol opatrený doložkou
právoplatnosti 9.8.2007 a vykonateľnosti 12.8.2007, súdna exekútorka nemala dôvod na postup podľa

§ 40 ods.1 Exekučného poriadku. Súd konštatoval, že nemožno preto hodnotiť ako nesprávny úradný
postup súdnej exekútorky, že nezisťovala, či povinný (žalobca) rozhodcovský rozsudok prevzal
vzhľadom na to, aká jeho adresa bola v záhlaví rozsudku uvedená, ak exekučný titul bol opatrený
doložkou vykonateľnosti tak, ako to ustanovuje § 39 ods.2 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu
nemožno za nesprávny úradný postup súdnej exekútorky považovať ani vydanie upovedomenia o

začatí exekúcie sp.zn. Ex 1715/2007 dňa 13.11.2007 na základe uvedeného exekučného titulu. V
upovedomení o začatí exekúcie súdna exekútorka poučila povinného (žalobcu) o možnosti podať
námietky proti exekúcii, pričom povinný (žalobca) túto možnosť využil, námietky proti exekúcii podal
na poštovú prepravu 17.12.2007. Súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie doručovala
povinnému na adresu tak, ako to bolo uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie a následne, po tom,

čo sa zásielka vrátila ako nedoručená, doručovala povinnému upovedomenie o začatí exekúcie na
adresu Z.. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nebolo zistené, že by súdna exekútorka neprávne
úradne postupovala v súvislosti s vydaním príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Príkaz
na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy súdna exekútorka doručila len zamestnávateľovi povinného
(žalobcu) podľa § 66 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť

súdnej exekútorky príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy doručiť aj oprávnenému a povinnému.
Z Exekučného poriadku nevyplýva ani možnosť podať proti príkazu na začatie exekúcie odvolanie.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na uznesenie Okresného súdu W. č.k.23Er/864/2008-62 zo dňa
6.8.2009, v zmysle ktorého súd námietkam vyhovel s poukazom na to, že predmetný exekučný titul nebol
povinnému ku dňu uvedeného uznesenia doručený v súlade s Rokovacím poriadkom Rozhodcovského

súdu a tak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.9.2010 č.k. 20 CoE/515/2009-91 potvrdil uznesenie
Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/864/2008-62 zo dňa 6.8.2009. Odvolací súd, ako to vyplýva z
odôvodnenia jeho uznesenia, sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave č.k. II/2007-517 nebol

povinnému riadne doručený, čo bráni jeho vymáhateľnosti. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že Stály
rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave opatril rozhodcovský rozsudok
z 25.7.2007 sp.zn. II/2007-517 potvrdením o jeho právoplatnosti a o jeho vykonateľnosti, preto súdna
exekútorka ani žalovaný v 2. rade nemôže niesť zodpovednosť za to, že exekučný titul bol opatrený
týmto potvrdením, hoci povinnému nebol riadne doručený. Predmetné uznesenie Okresného súdu

Malacky č.k.23Er/864/2008-62 zo dňa 6.8.2009 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 16.9.2010 č.k. 20 CoE/515/2009-91 nadobudlo právoplatnosť 3.11.2010. Súdna exekútorka dňa
5.11.2010 oznámila platiteľovi mzdy žalobcu, že ruší príkaz na začatie exekúcie Ex1715/2007 zrážkami
zo mzdy proti povinnému, nakoľko súd vyhovel námietkam proti exekúcii.
1.3 Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu, že súdna exekútorka nedodržala

ustanovenie podľa § 47 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor upovedomí povinného
o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu. K vydaniu exekučného
príkazu nedošlo a ani neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Uviedol, že v konaní nebolo
preukázané, že súdna exekútorka vykonala zámenu exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie.
Z obsahu príkazu na začatie exekúcie, ktorý súdna exekútorka vydala, vyplýva, že ho vydala podľa §

66 Exekučného poriadku a na základe príkazu dochádza k vykonávaniu zrážok zo mzdy povinného
a nevyplácaniu zrazených súm oprávnenému. Dochádza teda k blokovaniu časti mzdy povinného. Na
základe exekučného príkazu, ak by bol vydaný podľa § 67 Exekučného poriadku, by dochádzalo už k
reálnemu vyplácaniu zrazených súm oprávnenému, teda k uspokojovaniu pohľadávky oprávneného. Vupovedomení o začatí exekúcie , ktoré súdna exekútorka vydala, uviedla, že vykoná exekúciu niektorým
zo spôsobov uvedených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, v prípade nesplnenia tam uvedenej výzvy
na uspokojenie pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ako aj trov exekúcie v lehote 14 dní od

doručenia tohto upovedomenia. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku uvádza ako
spôsob na vykonanie exekúcie vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy. K vykonávaniu zrážok zo mzdy
povinného (žalobcu) nedošlo na základe nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky, pretože
súdna exekútorka bola oprávnená príkaz na začatie exekúcie vydať, pričom po právoplatnosti uznesenia
súdu o tom, že sa námietkam povinného vyhovuje, oznámila zrušenie príkazu na začatie exekúcie

platiteľovi mzdy povinného.
1.4 Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne, už nepreukázaním nesprávneho úradného postupu
súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej v uvedenej exekučnej veci, nie je daná zodpovednosť
žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Z
uvedených dôvodov nie je daná zodpovednosť žalovanej za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu,

ktorých náhradu si žalobca od žalovanej v podanej žalobe uplatňuje. Súd preto žalobu voči žalovanému
v 2. rade zamietol v celom rozsahu. Pokiaľ ide o uplatnenú majetkovú ujmu žalobcu, bolo preukázané,
že suma, ktorá bola zrazená z jeho mzdy a ktorá bola deponovaná v zmysle príkazu na začatie exekúcie
bola žalobcovi vyplatená v celej výške po zrušení príkazu na začatie exekúcie, takže k zmenšeniu
majetku v uvedenej sume na jeho strane nedošlo. Poznamenal, že súd sa v odôvodnení rozsudku bližšie

nezaoberal vznikom a výškou škody a nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi mala vzniknúť, náhradu ktorej
žalobca si v konaní uplatňuje, nakoľko náhradu majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy by bolo možno
priznať len v prípade zistenia príčinnej súvislosti vzniku škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu a
nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky. Žalobca vzal žalobu späť proti žalovanej v 1.rade v
celom rozsahu, s čím žalovaní prejavili súhlas. Súd preto rozhodol, že konanie proti žalovanej v 1. rade

v celom rozsahu zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný v 2. rade mal v konaní úplný procesný úspech, súd preto rozhodol, že žalovaný v
2. rade má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. Žalobca späťvzatím žaloby
proti žalovanej procesne zavinil zastavenie konania, preto súd rozhodol v zmysle § 256 ods, 1 CSP tak,
že žalovaná v 1. rade má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vydal doplňujúci rozsudok zo dňa 14.9.2017 č.k. 11C/9/2012- 372, ktorým doplnil
rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 5.12.2016 pod č. k. 11C/9/2012-307 o nasledujúci výrok:
Súd konanie proti žalovanému v 2. rade v časti o zaplatenie 18.000,00 eur z titulu nemajetkovej
ujmy zastavuje. Súd prvej inštancie pojednával dňa 14.9.2017 a na pojednávaní súd bez návrhu

doplnil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 5.12.2016 č. k. 11C/9/2012 o vyššie uvedený výrok.
Súd rozsudok doplnil v časti, v ktorej rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko nerozhodol o
čiastočnom zastavení konania proti žalovanému v 2. rade. Žalobca dňa 15.12.2016 vzal späť žalobu
proti žalovanému v 2. rade v časti o zaplatenie 18.000,00 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Žalovaný v
2. rade dňa 15.12.2016 so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. Žalobca na pojednávaní súdu dňa

14.9.2017uviedol,žejehospäťvzatiežalobyvčastiozaplatenie18.000,00eurztitulunemajetkovejujmy
proti žalovanému v 2. rade bolo unáhlené a nesprávne a že toto čiastočné späťvzatie berie späť. Súd
prvej inštancie uviedol, že nakoľko právne účinky späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie nemajetkovej
ujmy 18.000,00 eur proti žalovanému v 2. rade nastali 15.12.2016, nie je už možné čiastočné späťvzatie
žaloby vziať späť.

3.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že v konaní nebola
snaha súdu o preukázanie, že súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová poznala jeho adresu trvalého
bydliska podľa vykonávanej exekúcie EX2/2007, a teda exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - bol
nezákonný a neplatný. Je nespochybniteľné, že peniaze mu boli zadržiavané protizákonne. Uviedol, že

príčinná súvislosť je daná vznikom nároku na uvedenú odmenu súdneho exekútora vrátane DPH, plus
presne stanovený čas, počas ktorého mu zamestnávateľ zadržiaval časti mzdy na základe nezákonného
postupu súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej. Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní celého
spisu zrušil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného v 2.rade zaplatením celej sumy žiadanej v
žalobe.

3.2 Žalobca podal odvolanie aj proti doplňujúcemu rozsudku, v ktorom uviedol, že stiahnutie spätvzatia
časti žaloby bolo dôsledkom a vychádzalo z neobjektívneho a jednostranného posúdenia veci súdom,
keďže súd neskúmal skutočnosť či súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová vedela o skutočnostiach,ktoré sú uvedené v žalobe. Poukázal na to, že v rozhodnutí nie sú uvedené ustanovenia, na základe
ktorých možno stiahnuť späťvzatie žaloby. Navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť.

4. Žalovaní v 1. a 2.rade sa k odvolaniam žalobcu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.

1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po
prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového

stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.

6.1 Predmetnou žalobou doručenou súdu dňa 3.1.2012 sa žalobca domáhal voči pôvodne žalovanej
v 1.rade náhrady škody spočívajúcej v majetkovej škode v sume 1866,65 eura a nemajetkovej ujme v
sume 20 000 eur, a to v dôsledku postupu súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej v exekučnom

konaní č. k. Ex/1715/2007. Na základe písomnosti Upovedomenie o začatí exekúcie Ex 1715/2007 zo
dňa 13.11.2007 začala súdna exekútorka vykonávať exekúciu proti nemu. Majetková ujma pozostáva
z neoprávneného zadržania časti jeho mzdy za príslušné obdobie u jeho zamestnávateľa. Na základe
Príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy vydaným súdnou exekútorkou boli zadržiavané jeho
finančné prostriedky jeho zamestnávateľom Volkswagen Slovakia a.s. od 4.1.2008 vo výške 2000

Sk mesačne (66,39 eur mesačne a od 7.1.2009 bola mu zrážaná suma 132,78 eur mesačne) a boli
ukončené zrážkou v mesiaci máj 2009. Súdna exekútorka napriek ustanoveniam § 66 ods.1 písm. a)
Exekučného poriadku nedoručila povinnému písomnosť: Exekúcia zrážkami zo mzdy Príkaz na začatie
exekúcie, doručila ju iba zamestnávateľovi. V žalobe ďalej uviedol, že zo strany súdnej exekútorky boli
porušené žalobcove základné ľudské a občianske práva, preto žiada zaplatenie 20 000 eur. Žalobca

v priebehu konania žalobu voči žalobkyni v 1. rade zmenil, uplatnený nárok rozšíril na celkovú sumu
22 848,38 eura. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 2.9.2014 s poukazom na oznámenie o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky navrhol, aby do tohto konania pristúpil ďalší účastník ako žalovaný v 2. rade, a to Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

6.2 Žalobca v žalobe proti žalovanému v 2. rade na pojednávaní súdu 5.12.2016 žiadal, aby súd stanovil
žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 3100,26 eur a úroky z
omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1455,73 eura od 15.10.2006 do a nemajetkovú ujmu vo výške 2000
eur. Vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, v časti o zaplatenie
18.000 eur žalobu vzal späť. Na pojednávaní súdu dňa 5.12.2016 žalobca uviedol, že voči žalovanej v

1.rade nemá žiadne finančné nároky a žalobu voči žalovanej v 1.rade berie späť, a to z ním uvedeného
dôvodu, že za činnosť súdneho exekútora a za škody spôsobené súdnym exekútorom v zmysle zákona
č.514/2003 Z.z. a následných predpisov po novelizácii preberá zodpovednosť za škody spôsobené pri
výkone činnosti súdneho exekútora Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, teda žalovaný v
2.rade.

7. Podľa § 4 ods.1 písm. a) bod 3 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do
31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná
v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

8. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2014 do 31.12.2012,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

9. Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaniach podaných žalobcom, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalobcu podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnuté rozsudky súdu prvej

inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie
vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne
posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Základnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Je nesporné, že nesprávnym úradným
postupom môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri ňom alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným
postupom je teda postup, ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z
právnej normy a postupoval nie tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecný právny

predpis, ale v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu. Nesprávnosť úradného
postupu spočíva v tom, že zbavuje osobu práv priznaných právnym poriadkom alebo, že znemožňuje
osobe nadobudnúť práva, o ktoré sa podľa právneho poriadku môže uchádzať. Nesprávnym úradným
postupom je každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí ustanovených Ústavou SR a odklonu
správania určeného orgánu verejnej moci zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2014

2MCdo 15/2014). Zákon o zodpovednosti štátu za škodu bližšie ani nevysvetľuje príčinný vzťah medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. O vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho
úradného postupu. To znamená, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je
daná len vtedy, ak by škoda inak (nebyť nesprávneho úradného postupu) nevznikla. Ak príčinou vzniku

majetkovej ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za podrobne a riadne odôvodnené a plne
sa s jeho odôvodnením stotožňuje, preto nepovažuje za potrebné sa opätovne vyjadrovať k všetkým
tvrdeniam žalobcu uvedeným v konaní. Na doplnenie dodáva:

13. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal nesprávny
úradný postup súdnej exekútorky. Ako už bolo uvedené vyššie, nesprávny úradný postup je napr.
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (§ 9
ods. 1). Žalobca v konaní, ako aj v odvolaní namietal najmä skutočnosť, že súdna exekútorka JUDr.
Alena Szalayová poznala jeho adresu trvalého bydliska podľa vykonávanej exekúcie EX 2/2007, a
napriek tomu si nepreverila, či mu bol rozhodcovský rozsudok riadne doručený, ale konala na základe
neplatného exekučného titulu. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že súdna

exekútorka neporušila žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, keď nepreverovala právoplatnosť
a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu. Práve naopak súdna exekútorka ani nemohla
preskúmavať, či je doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodcovskom rozsudku vyznačená
správne, resp. či došlo k riadnemu doručeniu predmetného rozhodcovského rozsudku žalobcovi, ktorý
bol účastníkom rozhodcovského konania. Súdna exekútorka postupovala správne, keď po doručení

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu požiadala príslušný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Tejto jej žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyhovené a na
základe toho bola oprávnená postupovať ďalej v zmysle ustanovení exekučného poriadku, teda vydať
upovedomenie o začatí exekúcie a následne aj príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Exekučný
poriadok umožňuje práve z dôvodu, že exekúcia by mohla byť vedená nedôvodne, podať námietky proti

exekúcii, o čom bol žalobca aj poučený v doručenom upovedomení o začatí exekúcie. Žalobca tento
inštitút aj využil a podal námietky, o ktorých v danom exekučnom konaní potom rozhodoval Okresný súd
Malacky v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 20 CoE 515/2009 zo dňa 16.9.2010, ktorý
vyhovel námietkam povinného. Uvedené uznesenie bolo súdnej exekútorke doručené dňa 2.11.2010 a
bezprostredne dňa 5. 11. 2010 vydala zrušenie príkazu na začatie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé,

že súdna exekútorka konala v zmysle ustanovení Exekučného poriadku.

14. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaná v 1.rade nenesie žiadnu zodpovednosť za
nesprávne vyznačenú právoplatnosť a vykonateľnosť na exekučnom titule. Exekučný poriadoknestanovuje súdnym exekútorom preskúmavať exekučný titul. Takéto oprávnenie majú len exekučné
súdy, ktoré rozhodujú o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, resp. o námietkach
povinného. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či súdna exekútorka mala

vedieť, že rozhodcovský rozsudok nebol žalobcovi ako povinnému doručený, je preto neopodstatnená.
Je zrejmé, že zodpovednosť za nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na
rozhodcovskom rozsudku vyplýva z pôvodného- rozhodcovského konania, v ktorom bol žalobca v
postavení žalovaného. Keďže v konaní nebol preukázaný žiadny nesprávny úradný postup súdnej
exekútorky, nie je daná ani zodpovednosť žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pretože žalobcovi žiadna nevznikla.

15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalobcu za
neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Žalobca podal odvolanie aj proti dopĺňajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.9.2017 č.k.
11C/9/2012- 372 poukazujúc na to, že na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí
žaloby v sume 18 000 eur odvolal tento svoj úkon. Ako už bolo vyššie uvedené žalobca dňa 15.12.2016
vzal späť žalobu proti žalovanému v 2. rade v časti o zaplatenie 18.000 eur, s čím žalovaný v 2. rade
súhlasil. Následne žalobca na pojednávaní súdu dňa 14.9.2017 uviedol, že jeho späťvzatie žaloby v

časti o zaplatenie 18.000 eur proti žalovanému v 2. rade bolo unáhlené a preto toto čiastočné späťvzatie
berie späť.

17. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany konania, pričom jeho účinky
nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie

je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z
objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým,
čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s
týmto prejavom vôle procesné právo spája. S poukazom na uvedené sa odvolací súd plne stotožnil s
doplňujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý postupoval správne, keď zastavil konanie v časti

o zaplatenie sumy 18000 eur s poukazom na § 145 ods. 2 CSP. Odvolanie žalobcu aj v tejto časti
považoval odvolací súd za nedôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 14.9.2017
č.k. 11C/9/2012- 372 podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný v 2.rade, voči ktorému bola žaloba zamietnutá, a ktorému

by z toho dôvodu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však
v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že žalovanému
v 2.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).