Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417217588
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4417217588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Sone

Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX,
XXX XX G., zastúpená: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka, Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, o zaplatenie 1.984,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 25. septembra 2018 č. k. 5Csp/253/2017-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku o trovách

konania III. p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.984,38 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.984,38 eur od 24.1.2018 do zaplatenia a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa
sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2017 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.984,38 eur

a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.2.2016 do zaplatenia a to titulom bezdôvodného
obohatenia. Svoj nárok zdôvodnila tým, že úver ktorý jej bol poskytnutý zo strany žalovaného na základe
Žiadosti o poskytnutie úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2011
považuje za bezúročný a bez poplatkov a dohodu obsiahnutú v bode 8 Žiadosti/zmluvy považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že zmluva, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý

spotrebiteľský úver je v súlade so zákonom a obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z..
Ďalej vzniesol námietku premlčania voči časti žalobkyňou uplatnenému nároku. Má za to, že úhrady
ktoré boli vykonané zo strany žalobkyne v období pred 27.12.2014 sú premlčané.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 456, § 100 ods. 1 veta prvá, § 107
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že z oznámenia veriteľa o schválení úveru-
zmluva o revovingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyni bol schválený spotrebiteľský
úver vo výške 1.500 eur a revolving vo výške 902,92 eura. Podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný
nespochybnil, žalovaný poskytol žalobkyni na základe uvedenej spotrebiteľskej zmluvy peňažnéprostriedky vo výške 1.963,01 eur. Žalobkyňa zaplatila na základe tejto zmluvy za obdobie od 16.12.2011
do 17.2.2016 žalovanému sumu 3.947,39 eura. Tieto skutočnosti neboli sporné. Žalobkyňa tvrdila,
že rozdiel medzi ňou zaplatenou sumou 3.947,39 eur a poskytnutým úverom vo výške 1.984,38 eur,

predstavuje bezdôvodné obohatenie. Skutočnosť, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov súd prvej
inštancie za sporené nepovažoval a to s poukazom na konanie vedené pod sp.zn. 5C/173/2016-54.
V uvedenom konaní súd rozsudkom zo dňa 15.11.2016 okrem iného určil, že vyššie uvedený úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Krajský súd Nitra svojim rozhodnutím č.k.
9Co/126/2017-86 zo dňa 1.2.2018 potvrdil uvedený rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej bolo

rozhodnuté, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2011
je bezúročný a bez poplatkov. Keďže je potrebné úver poskytnutý na základe zmluvy č. 8400042178 zo
dňa28.10.2011považovaťzabezúročnýabezpoplatkov,povinnosťoužalobkynebolovrátiťžalovanému
len to, čo jej žalovaný na základe uvedenej zmluvy poskytol. Žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť
1.963,01 eur a všetko čo zaplatila nad túto sumu zaplatila žalovanému bez právneho dôvodu. Keďže
na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy mala žalovanému vrátiť len ním poskytnutý úver, žalovaný

prijalodžalobkynesumu1.984,38eurbezprávnehodôvodu aotútosumusanaúkoržalobkyneobohatil
a toto bezdôvodného obohatenie je povinný žalobkyni vydať.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vzniesol v tomto konaní námietku premlčania a mal
za to, že všetko čo bolo zo strany žalobkyne uhradené pred dátumom 27.12.2014 je už s poukazom na

trojročnú premlčaciu lehotu premlčané. S týmto tvrdením žalovaného sa však nestotožnil. Uviedol, že
na dĺžku objektívnej premlčacej lehoty je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 odsek 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčaní za tri roky a ak ide o úmyselne bezdôvodné obohatenie tak za 10 rokov odo dňa, keď k
nemu došlo. Subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka je v prípade

vydania bezdôvodného obohatenia dvojročná a začína plynúť odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil.

7. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia
subjektívne dozvedela až v čase, keď prestala splácať úver, t.j. 17.2.2016, kedy bola zo strany žalobkyne

vykonaná posledná úhrada. Uvedeným dňom, t.j. 17.2.2016 sa žalobkyňa subjektívne dozvedela, koľko
zaplatila žalovanému na základe zmluvy, t.j. týmto dňom zistila (mohla zistiť) o koľko úver, ktorý bol
bez poplatkov a úrokov, žalovanému preplatila. A od uvedeného dňa dvojročná premlčacia lehota
do dňa podania žaloby neuplynula. Z prehľadu úhrad vykonaných žalobkyňou zistil, že táto všetky
platby vykonala v období od 16.12.2011 do 17.2.2016. V tomto období teda uhradila žalovanému sumu

3.947,39 eur, pričom z tejto sumy žalovaný prijal bez právneho dôvodu 1.984,38 eur. Súd prvej inštancie
uviedol, že túto sumu žalovaný prijal s úmyslom bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatiť. Žalovaný
ako podnikateľský subjekt poskytujúci nebankové úvery si aj vzhľadom na viaceré rozhodnutia súdov
SR, ktoré sa týkali spotrebiteľských úverových zmlúv a to aj takých, ktoré uzatváral žalovaný ako
poskytovateľúveru,muselamal byťvedomýtoho,žezmluvy, ktorémalicharakterformulárovýchvopred

ním predtlačených zmlúv, obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a nespĺňajú všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázal aj na tú skutočnosť,
že v čase, kedy žalovaný uzatváral zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zákon o spotrebiteľských úveroch
jednoznačne upravoval, čo všetko musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať a takisto upravoval
zákonné následky nedodržania tejto zákonnej podmienky. V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahovala zákonné náležitosti, úver na základe nej poskytnutý sa považoval za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný napriek uvedenému naďalej vo svojich zmluvách používal neprijateľné zmluvné
podmienky a pri uzatváraní zmlúv používal ním vopred pripravené zmluvy formulárového typu, ktoré
neobsahovali zákonné náležitosti, požadované podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný
napriek v tom čase rozsiahlej rozhodovacej činnosti súdov SR /ktorej súdnej kontrole podliehali tzv.

formulárové zmluvy, návrhy ktorých vopred pripravovali veritelia poskytujúci spotrebiteľské úvery,
a to z hľadiska, či tieto zmluvy obsahujú zákonné náležitosti či ich súčasťou nie sú neprijateľné
zmluvné podmienky, a či pri ich uzatváraní nie sú zo strany veriteľa používané nekalé praktiky
a to aj samotným žalovaným/ podľa súdu prvej inštancie teda vedome pripravil typ formulárovej
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá neobsahovala zákonné náležitosti / zdôvodnené v

rozsudku č.k. 5C /173/2016-54 zo dňa 15.11.2016/. Pri podnikateľských subjektoch vstupujúcich do
obchodných vzťahov so spotrebiteľmi, sa s poukazom na bohatú právnu úpravu spotrebiteľských
vzťahov a ich ochrany, oprávnene predpokladá, že budú k uzatváraniu spotrebiteľských zmluvných
vzťahov pristupovať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný napriek tomu pripravoval v rozhodnom obdobíformulárové návrhy zmlúv, ktorých obsah spotrebitelia v tom čase ovplyvniť nevedeli a ktoré vykazovali
také nedostatky, ktoré máli za následok, že zo zákona sa spotrebiteľské úvery na ich základe poskytnuté
považovali za úvery bez úrokov a poplatkov. Žalovaný však v tom čase so spotrebiteľmi bežne

uzatváral zmluvy vykazujúce vyššie uvedené nedostatky. Aj v prípade samotnej žalobkyne boli v konaní
5C/173/2016 vyhodnotené naraz dva úvery, poskytnuté na základe dvoch zmlúv ako úvery poskytnuté
bez úrokov a bez poplatkov. Zo strany žalovaného nešlo o jednorazové a náhodné pochybenie, ale v
tom čase bežne používané praktiky, na základe ktorých dochádzalo k obohateniu sa žalovaného na
úkor spotrebiteľa. Pri jeho rozsiahlej podnikateľskej činnosti musel mať žalovaný vedomosť o tom,

aké náležitosti má mať zmluva o spotrebiteľskom úvere, prípadne čo je považované za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, resp. za nekalú praktiku. Napriek tomu do zmlúv zákonom požadované náležitosti
opakovane neuvádzal, čím on spôsobil, že úvery je potrebné zo zákona považovať za bezúročné a
bez poplatkov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil, keď
ako subjekt podnikajúci v danom obore, vo vzťahu k spotrebiteľovi v nepochybne silnejšom postavení,
vopred pripravil znenie formulárovej zmluvy v rozpore so zákonom. Poukázal na ustanovenie § 2 zákona

č. 1/1993 Z.z., t.j. platí tu nevyvratiteľná právna domnienka, že žalovaný poznal právne predpisy v čase
uzatvárania zmluvy, ako podnikateľský subjekt ktorý podniká v tejto oblasti bol preto povinný ich riadne
aplikovať a pripraviť návrhy zmlúv, ktoré by obsahovali všetky zákonné náležitosti. Keďže tak neurobil,
resp. obsah formulárových zmlúv nedal do súladu so zákonmi, a naďalej opakovane takéto neperfektné
zmluvy / ktorých obsah on pripravoval/ so spotrebiteľmi uzatváral, má súd za to, že tak urobil úmyselne,

t.j. bezdôvodné obohatenie ktoré takto získal , je bezdôvodným obohatením, ktoré získal úmyselne. A v
zmysle § 107 ods. 2 sa v prípade ak ide o úmyselné obohatenie, právo na jeho vydanie premlčí za desať
rokov odo dňa keď k nemu došlo. Žaloba bola podaná na súde 27.12.2017 a žalobkyňa na základe
tejto úverovej zmluvy začala žalovanému plniť dňa 16.12.2011. Všetko čo zaplatila na základe uvedenej
zmluvy, t.j. aj sumu, ktorú súd považuje za bezdôvodné obohatenie, zaplatila teda v rámci desaťročnej

objektívnej premlčacej lehoty, pretože od 16.12.2011 do podania žaloby uplynulo len cca šesť rokov.
Keďže v tejto veci žalobkyni neuplynula ani dvojročná subjektívna lehota a ani desaťročná premlčacia
lehota podľa § 107 Občianskeho zákonníka, mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobkyne na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je, preto zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej
sumy, na ktorú vznikol žalobkyni nárok titulom bezdôvodného obohatenia.

8. Okrem žalovanej istiny si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania a to od 18.2.2016 do zaplatenia.
Súdprvejinštanciejej ichpriznalpodľa§517ods.2Občianskehozákonníka,spoukazomnaNariadenie
vládySRč.87/1995Z.z.vznenínovielvovýške5%ročnestým,že žalovanýjevomeškaníspeňažným
plnením avšak nie od 18.2.2016 ako si to uplatnila žalobkyňa v žalobe, ale až odo dňa nasledujúceho po

doručení žaloby žalovanému, t.j. od 24.1.2018. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Súdnemalnadvšetkupochybnosťpreukázané,kedy
konkrétne a či vôbec žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na úhradu jej nároku, preto
malsúdzato,ženajneskôrdoručenímžalobysažalovaný ojejnárokudozvedel.Pretoodnasledujúceho

dňa po doručení žaloby je žalovaný v omeškaní s peňažným plnením a od nasledujúceho dňa bol
žalobkyni priznaný aj úrok z omeškania a to vo výške 5 % ročne. Vo zvyšku uplatneného úroku / za
obdobie pred 24.1.2018/ žalobu zamietol.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2

CSP. Žalobkyňa bola plne úspešná v časti o zaplatenie žalovanej istiny a v časti o zaplatenie úroku
z omeškania bola neúspešná len v nepatrnej časti, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu 100 % voči v konaní neúspešnému žalovanému. O konkrétnej výške trov konania bude
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

10. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný v časti vyhovujúceho výroku, žiadal rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ by mala byť v posudzovanom prípade aplikovaná
desaťročná premlčacia doba stanovená v § 107 ods. 2 OZ pre prípad získania úmyselného
bezdôvodného obohatenia, bolo by preto nutné preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom,
že existuje skutočnosť, od ktorej odvodzuje vznik a existenciu bezdôvodného obohatenia. Existencia

úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nie je daná s eventualitou, že by bezdôvodné obohatenie mohlo
vzniknúť. Pre posúdenie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nie je podstatné ex post hodnotenie,
ale stav v čase realizácie právneho úkonu a v čase, kedy došlo k plneniu, ktoré súd vyhodnotil ako
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný neprijal od žalobcu žiadne plnenie po vydaní rozsudku 5C/173/2016.Ďalej namietal aj vyhodnotenie námietky premlčania pri posúdení zachovania subjektívnej premlčacej
doby. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, k akému dátumu súd vlastne konštatuje začatie jej plynutia.

11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne a dostatočne zdôvodnené. Poukázala na to, že súd prvej inštancie v odseku
12 vyčerpávajúco odôvodnil, prečo žalobcovi neuplynula ani dvojročná subjektívna doba a ani
desaťročná premlčacia doba a správne poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky čík.

5C/173/2016-54 z 15.11.2016, v ktorom súd určil, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, čo
bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Poukázala na to, že žalovaný porušuje a ignoruje zákonný zákaz,
ktorý mu vyplýva z § 53a ods. 1 OZ, že ak súd určí niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Taktiež poukázal na dôvody
rozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.21Co/72/2014,vktoromodvolacísúduviedol,žežalovaný

ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje
svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V
predmete činnosti má okrem iného poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou
bolopoznaťadodržiavaťprávnepredpisyvzťahujúcesanaposkytovanieúverov.Jehokonanievrozpore
so zákonom preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia

bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti
podľa § 380 ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne právne
posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil,

a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia §
387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi
odvolaniaviazaný,pripreskúmanírozsudkusúduprvejinštanciesazaoberallennámietkamižalovanéhouvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalovaného
odvolací súd dodáva nasledovné:

19. V konaní vedenom pod sp.zn. 5C/173/2016 súd rozsudkom zo dňa 15.11.2016 okrem iného
určil, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Krajský súd Nitra svojim rozhodnutím č.k. 9Co/126/2017-86 zo dňa 1.2.2018 potvrdil uvedený rozsudok
okresného súdu v časti, v ktorej bolo rozhodnuté, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2011 je bezúročný a bez poplatkov.

20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver (spotrebiteľský a revolving)
v celkovej sume 1963,01 eura, žalobkyňa žalovanému vrátila sumu 3947,39 eura. Keďže súdnym
rozhodnutím bolo určené, že predmetná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, povinnosťou
žalobkyne bolo vrátiť žalovanému poskytnutú výšku úveru, t.j. sumu 1963,01 eura. Keďže mu vrátila
sumu 3947,39 eura, rozdiel uvedených súm vo výške 1984,38 eura je bezdôvodným obohatením na

strane žalovaného titulom plnenia žalobkyne bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný vydať.

21. K námietke premlčania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri posúdení žalovaným
vznesenej námietky premlčania správne aplikoval ust. § 107 ods. 1,2 Obč. zákonníka a s prihliadnutím
na činnosť žalovaného ako nebankový subjekt, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy so žalovanou už

podnikal v oblasti poskytovania spotrebných úverov z vlastných zdrojov, niekoľko rokov, napriek tomu
ignoroval vtedy platné zákonné ustanovenia o povinnosti uvádzať v zmluvách údaje zákonom presne
stanovené (čo konštatovali súdy v konaní 5C/173/2016), čím neumožnil žalobkyni porovnať výhodnosť
úveru natrhusinýmiposkytovanýmiúvermi.Tútonekalúobchodnúpraktiku,ktorájevrozporesdobrými
mravmi je treba hodnotiť ako úmyselné konanie žalovaného s cieľom získať bezdôvodné obohatenie.

Súd prvej inštancie preto správne neuznal obranu žalovaného, že nárok žalobkyne je premlčaný, keďže
10 ročná premlčacia lehota do podania žaloby neuplynula.

22. Súd prvej inštancie správne posúdil počiatok i plynutie premlčacej doby objektívnej i subjektívnej,
svoje rozhodnutie zdôvodnil dostatočne, vyporiadal sa so všetkými tvrdeniami sporových strán

uvedenými v konaní. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, keď námietky uvádzané v odvolaní považoval za nedôvodné.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2
CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).