Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/376/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618202156
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7618202156.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne E.. P. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. 33X/XX, XXX XX J. F. R., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00
151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zastúpená AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P. O.
Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2/ Dražobník, s.r.o., IČO: 36 764 281, so

sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, o neplatnosť zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30. mája 2019, č. k. 2Csp/50/2018 - 315

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Žalovanému v 2. rade priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Stranám sporu vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením
konanie zastavil (I) a žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

uznesenia (II).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala neplatnosti zmluvy a ochrany práv spotrebiteľa,
pričom v priebehu konania žalobkyňa vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie
zastaviť. Žalovaní v 1. aj 2. rade so späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas. Súd prvej inštancie s poukázaním
na ust. § 470 ods. 1, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový

poriadok (ďalej len ako „CSP“) akcentoval, že došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v celom
rozsahu, preto konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 256 ods.
1, 2 CSP, vychádzajúc zo zásady zavinenia za stavenie konania.

3. Uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Formálne uplatnila odvolacie

dôvodypodľa§365ods.písm.a),b),d),e),f)ah)CSP.Uviedla,žepredzačatímpojednávaniakonaného
26. mája 2019 doručila súdu prvej inštancie krátkou cestou čiastočné späťvzatie žaloby a doplnenie
žalobného petitu. Po stabilizovaní jej zdravotného stavu a podrobnom vysvetlení a následne pochopení
absolútnejnesprávnostispäťvzatiažalobypodala30.mája2019dopodateľnesúduodvolaniespäťvzatia
žaloby. V čase predmetného pojednávania a späťvzatia žaloby bola v zlom psychickom stave (k
odvolaniu pripojila lekárske správy z 20.9.2018 a z 18.7.2019, vydané psychiatrom MUDr. Františkom

Hamrákom), preto zastáva názor, že jej prejav vôle so späťvzatím žaloby bol urobený v rozrušení,
preto nemôže byť braný ako určitý, zrozumiteľný a nepochybný. Zároveň vytýka súdu prvej inštancie,že neposúdil spotrebiteľskú zmluvu z úradnej povinnosti a nerozhodol o neprijateľných podmienkach
v spotrebiteľskej zmluve. V súvislosti s tým poukázala na skutkové dôvody, na základe ktorých
uplatnila svoj nárok touto žalobou, ako aj na svoju právnu argumentáciu vo veci samej, vrátane názoru

vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co/109/2011 a na
rozhodnutie Súdneho dvora zo 16. novembra 2010 vo veci Pohotovosť proti Ivete P. a na smernicu
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 19993. Nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol vo veci samej, podľa názoru
žalobkyne týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Má tiež za to, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd prvej inštancie
neprihliadol na záväzné medzinárodné zmluvy. Zároveň podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, z ktorého dôvodu ide o arbitrárne rozhodnutie. V tejto súvislosti
poukázala tiež na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, okrem iných tiež na rozhodnutie sp. zn. III.
ÚS 79/02. Okresný súd podľa názoru žalobkyne neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy
pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej

veci, pričom kritériá iba mechanicky aplikoval (I. ÚS 243/07). Výklad aplikácia právnych predpisov je v
extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne
zdôvodnený. Žalobkyňa ako občan - spotrebiteľ je diskriminovaná postupmi dodávateľa, o čom sa nemá
ako dozvedieť a spolieha sa na profesionalitu a odbornosť dodávateľa pri uzavieraní zmluvy a nemá inú
možnosť ako domôcť sa svojich práv prostredníctvom všeobecného súdu SR. Má za to, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež nebol úplne zistený stav vo
veci,lebosúdsanevysporiadalsnámietkamiatietoneodôvodnil.Podľanázoruodvolateľkyjeuznesenie
súdu prvej inštancie príliš formalistické a odopiera spravodlivosť, pretože s poukázaním na smernicu
Rady 93/13/EHS je súd povinný podrobiť súdnej kontrole každú spotrebiteľskú zmluvu. Zo všetkých
uvedených dôvodov žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaná v 1. rade sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

5. K odvolaniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný v 2. rade, v ktorom spochybňuje existenciu

v odvolaní uvedených všetkých odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP, s výnimkou
odvolacieho dôvodu podľa písm. c) predmetného ustanovenia CSP. Pokiaľ ide o odôvodnenie údajnej
existencie odvolacích dôvod, žalobkyňa bližšie nekonkretizovala, prečo má za to, že v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky pre konanie a rozhodnutie súdu prvej
inštancie, preto sa k uvedenému odvolaciemu dôvodu nebude ani vyjadrovať. Pre úplnosť žalovaný

v 2. rade uviedol, že pre úspešné odvolanie je nevyhnutné, aby strana konania nielen formálne
poukázala na ustanovenia zákona (jednotlivé odvolacie dôvody), ale aby súčasne vzhľadom na priebeh
konania pred súdom prvej inštancie poukázala a konkretizovala, v čom má spočívať dôvodnosť ňou
namietaného odvolacieho dôvodu. K uvedenému zo strany žalobkyne pri tomto odvolacom, ako aj pri
niektorých ďalších odvolacích dôvodoch, nedošlo. Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie nesprávny

postup na pojednávaní uskutočnenom 16. mája 2019, keď súd napriek neprítomnosti žalovaného
v 2. rade v priebehu pojednávania vydal uznesenie o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby a
o úprave žalobného návrhu (petitu), ktoré konajúcemu súdu žalobkyňa predložila na predmetnom
pojednávaní, ako aj to, že súd prvej inštancie bol povinný prejednať žalobu a rozhodnúť o neprijateľných
zmluvných podmienkach, na ktoré žalobkyňa v žalobe poukazovala, a to všetko ex offo, pretože mal k

dispozíciipotrebnédôkazy.Záveromžalobkyňapoukázalaajnaúdajnúnepreskúmateľnosťnapádaného
rozhodnutia, keď podľa jej názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s
tým, prečo konanie zastavil a tiež s tým, prečo neposudzoval neprijateľnosť žalobkyňou napádaných
zmluvných podmienok. K uvedenému odvolaciemu dôvodu žalobkyňa uviedla, že tento má byť daný
tým, že súd prvej inštancie neprihliadol na záväzné medzinárodné zmluvy. Okrem uvedeného žalobkyňa

neuviedla žiadne konkrétne pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by neboli subsumovateľné pod
uplatnené ostatné odvolacie dôvody a súčasne žiadnym spôsobom nekonkretizovala, v čom má
spočívať nesprávnosť napádaného rozhodnutia s prihliadnutím na žalobkyňou urobené späťvzatie
žaloby. Vzhľadom na uvedené má žalovaný v 2. rade za to, že nie je účelné a žiaduce sa bližšie
vyjadrovať k predmetnému odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pričom

pre úplnosť dodáva, že údajné neaplikovanie záväzných medzinárodných zmlúv nemôže byť tzv.
inou vadou konania. Žalobkyňa k uvedenému odvolaciemu dôvodu v zásade neuviedla žiadnu vecnú
argumentáciu, ktorá by preukazovala danosť tohto odvolacieho dôvodu. Z uvedených dôvodov považuje
žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP za nedôvodný.Z podaného odvolania nevyplýva, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie
dospieť pri vydaní napádaného rozhodnutia, a preto má žalovaný v 2. rade za to, že ani odvolací dôvod
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie je dôvodný. Žalobkyňa neidentifikovala žiadne ďalšie

prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktoré by mali byť prípustné a z dôvodu ktorých
by nemal obstáť zistený skutkový stav. Uvedené platí o to viac, že k vydaniu napádaného rozhodnutia
došlo po späťvzatí žaloby žalobkyňou. Žalobkyňa v odvolaní uvádzala právnu argumentáciu týkajúcu
sa posúdenia ňou uzatvorenej zmluvy o úvere a ďalších s ňou súvisiacich zmlúv, avšak rezignovala
na skutočnosť, že napádané rozhodnutie bolo vydané v dôsledku žalobkyňou vykonaného späťvzatia

žaloby v celom rozsahu, a teda napádané rozhodnutie záviselo výlučne od právneho posúdenie toho,
či sú splnené predpoklady na to, aby súd prvej inštancie pristúpil k zastaveniu konania v dôsledku
predmetného úkonu žalobcu. Žalovaný v 2. rade považuje za nesporné, že žalobkyňa na pojednávaní
konanom 16. mája 2019 vzala podanú žalobu v celom rozsahu späť. Uvedený procesný úkon bol riadne
zaznamenaný v zápisnici z predmetného pojednávania, na ktorom bola navyše žalobkyňa zastúpená
osobne Bc. Monikou Makeľovou (pozn. v zápisnici o pojednávaní je menovaná uvedená ako zástupca

Centra právnej pomoci Košice, avšak máme za to, že ide o chybu v písaní, pričom táto osoba bola
predstaviteľkou občianskeho združenia - Centrum správnej pomoci Košice, ktoré si žalobkyňa zjavne
dobrovoľne vybrala ako svojho zástupcu). Pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby
v celom rozsahu došlo zo strany žalobkyne po zjavne uváženom konaní, ktorému predchádzalo krátke 3-
minútové prerušenie pojednávania, o ktoré požiadala konajúci súd samotná splnomocnená zástupkyňa

žalobkyne,ktorábolanapojednávanítaktiežosobneprítomná.Zpodanéhoodvolaniaďalejvyplynulo,že
žalobkyňa sa mala snažiť podaním, údajne doručeným konajúcemu súdu dňa 30.05.2019, odvolať ňou
skôr urobené späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Uvedený postup podľa názoru žalovaného v 2. rade
nemáoporuvzákoneaakbyajdošlokreálnemudoručeniupodania,obsahomktoréhobyboloodvolanie
späťvzatia žaloby, takéto podanie nemohlo mať žiaden vplyv na vydanie napádaného rozhodnutia. V

uvedenej súvislosti odkazuje na rešpektovanú odbornú literatúru Števček, M., Ficová, S., Barincová, J.,
Mesiarkinová, S. Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, str. 532, v ktorej sa uvádza, že po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať,
že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne, že si nebol vedomý účinkov tohto
úkonu a podobne (tzv. teória prejavu). Civilné procesné právo je odvetvím verejného práva a doktrinálna

procesualistika nepripúšťa analogickú aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení o vadách právnych úkonov
naprocesnéúkonystránvsporovomkonaní.Prípadnévadyúkonovposudzujesúdvždypodľapredpisov
procesného práva. Účinky späťvzatia žaloby nastavajú jeho doručením súdu. Späťvzatie žaloby nemôže
žalobca následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky. Z uvedeného vyplýva,
že berúc do úvahy platnú a účinnú právnu úpravu, resp. ustanovenia Civilného sporového poriadku,

po späťvzatí žaloby v celom rozsahu nebolo možné zo strany žalobkyne toto jej konanie následne
odvolať. Súčasne nie je možné, aby sa žalobca účinne dovolával akejkoľvek neplatnosti takéhoto svojho
procesného úkonu s odvolaním sa na to, že údajne konal v rozrušení alebo v omyle. Navyše, pokiaľ
ide o lekársku správu, ktorá má byť prílohou odvolania, žalovanému v 2. rade nie je zrejmé, ako sa
mohol lekár ex post vyjadrovať k stavu žalobkyne ku dňu 16.05.2019 na základe vyšetrení, ktoré mali byť

urobené zjavne až neskôr. Navyše, žalovanému v 2. rade nie je tiež zrejmé, že by došlo k akémukoľvek
obmedzeniu spôsobilosti žalobkyne, či už pred predmetným pojednávaním alebo po ňom. Berúc do
úvahy všetky uvedené skutočnosti sa javí byť snaha žalobkyne o zrušenie napádaného rozhodnutia ako
účelová a bez akejkoľvek opory v zákone. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, spočívajúcu v tom,
že súd prvej inštancie sa mal, napriek späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, ex offo venovať posúdeniu

neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy, takýto záver je právne nesprávny a nereflektuje
tú skutočnosť, že predmetné sporové konanie bolo vedené na základe ňou podanej žaloby, pričom
súd v konaní nemôže pokračovať v prípade, ak žalobca využije svoje dispozičné oprávnenie a žalobu
vezme v celom rozsahu späť. Navyše, so späťvzatím žaloby a následným zastavením konania súhlasil
tak žalovaný v l. rade, ako ja žalovaný v 2. rade, ktorý svoj súhlas vyjadril v písomnom vyjadrení po

predmetnom pojednávaní uskutočnenom dňa 16.05.2019. Procesný postup súdu bol teda v tejto časti
plne v súlade s ustanovením § 154 ods. 1 a nasledujúcimi ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
Posledná výhrada žalobkyne spočívala v tom, že napádané rozhodnutie súd prvej inštancie riadne
neodôvodnil. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že súd prvej inštancie bol povinný odôvodniť toto
rozhodnutie iba vo vzťahu k výroku rozhodnutia, a teda v tomto prípade iba vo vzťahu k dôvodom

zastavenia konania a k výroku o trovách. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia jasne vyplýva, že súd
prvej inštancie konanie zastavil v dôsledku toho, že žalobkyňa vzala podanú žalobu v celom rozsahu
späť a žalovaní so zastavením konania súhlasili. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, podľa akých
ustanovení zákona postupoval, pričom odôvodnenie napádaného rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné adostatočné. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný v 2. rade za to, že odvolanie
žalobkyne je nedôvodné, a preto odvolaciemu súdu navrhujeme, aby napádané rozhodnutie potvrdil a
žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Na vyjadrenie žalovaného v 2. rade k odvolaniu reagovala žalobkyňa replikou, v ktorej zopakovala
dôvody svojho odvolania a zotrvala na návrhu, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v
zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie potvrdil

ako vecne správne (§ 387 CSP).

8. Žalobkyňa formálne uplatnila viaceré odvolacie dôvody, ale svojimi konkrétnymi odvolacími
námietkami nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie pri zastavení konania [ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Vo všeobecnosti právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav
vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva.
Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť
pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval
právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj

aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený
skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o
právach a povinnostiach strán.

9. Tento odvolací dôvod nebol naplnený, nakoľko súd prvej inštancie na vzniknutú procesnú situáciu

použil správnu právnu normu a túto aj správne interpretoval, nebolo zistené ani žiadne porušenie
procesných práv žalobkyne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

10. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2

CSP akcentoval, že došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto po súhlase
žalovaných v 1. a 2. rade so späťvzatím a zastavením konania toto konanie zastavil.

11. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že v čase predmetného pojednávania a späťvzatia žaloby bola v zlom
psychickom stave, preto jej prejav vôle so späťvzatím žaloby bol urobený v rozrušení, a nemôže byť

braný ako určitý, zrozumiteľný a nepochybný.

12. Vychádzajúc z obsahu spisu možno nepochybne uzavrieť, že žalobkyňa splnomocnila na svoje
zastupovanie na pojednávaní nariadenom Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaní 2Csp/50/2018
na deň 16. mája 2019, Centrum správnej pomoci Košice, IČO: 51847124, Tomášikova 3, Košice, pričom

prijatie splnomocnenia svojím podpisom potvrdila Monika Makeľová, predseda o. z. Centrum správnej
pomoci Košice; listina je podpísaná aj žalobkyňou a nie je datovaná (č. listu 293 spisu).

13. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom 16. mája 2019 (č. l. 305, 306 spisu) vyplýva,
že na pojednávaní bola okrem žalobkyne prítomná aj jej zástupkyňa Monika Makeľová z Centra

správnej pomoci Košice. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne požiadala o prerušenie pojednávania za
účelom porady s klientkou, ktorej žiadosti súd prvej inštancie vyhovel a uznesením vyhlásil prerušenie
pojednávania o 9,00 hod.; v pojednávaní následne pokračoval o 9,03 hod., pričom splnomocnená
zástupkyňa žalobkyne po porade s klientkou dala na vedomie súdu, že klientka berie žalobu v celom
rozsahu späť. Žalovaná v 1. rade hneď na pojednávaní prejavila súhlas so späťvzatím žaloby a so

zastavením konania. Žalovaný v 2. rade prejavil svoj súhlas so späťvzatím písomným podaním až
následne po pojednávaní.

14. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.15. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Späťvzatie je jednostranným procesným úkonom strany v konaní, pričom jeho účinky nastávajú v

okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Ak účastník vzal procesný úkon (návrh)
späť tam, kde zákon takéto späťvzatie pripúšťa, nemožno toto späťvzatie ďalším úkonom odvolať.
Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa
navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne
navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.
Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho zákonníka dôsledky úkonov urobených v omyle

neupravuje. Verejnoprávna povaha procesných vzťahov tiež vyžaduje podstatne vyššiu mieru právnej
istoty účastníkov a tretích osôb, pričom právna istota by bola oslabená možnosťou spochybňovať
dodatočne už urobené procesné úkony odkazom na vady vôle. Rozhodujúce je, že vyhlásenie o
späťvzatínávrhubolourobenéurčite,zrozumiteľneaspôsobomnevzbudzujúcimpochybnosti.Akvezme
účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu,

aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká
a možno ho uplatniť znova (R 54/1992). Ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať (R
60/1999)(pozritiežuznesenieNajvyššiehosúduSRz27.marca2013,sp.zn.10Sžr45/2012).Podobne,
aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 29. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 727/2016-15 konštatoval,
že Ústavnému súdu je, prirodzene, známe, že späťvzatie späťvzatia judikatúra nedovoľuje.

18. Pokiaľ žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýka, že nerozhodol vo veci samej, ktorým postupom podľa
názoru žalobkyne znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd sa plnen stotožňuje s názorom žalovaného v 2.
rade, vyslovenom vo vyjadrení k odvolaniu, že žalobkyňa v odvolaní rezignovala na skutočnosť, že

napádané rozhodnutie bolo vydané v dôsledku ňou vykonaného späťvzatia žaloby, preto napádané
rozhodnutie záviselo výlučne od právneho posúdenie toho, či sú splnené predpoklady na zastaveniu
konania súdom prvej inštancie v dôsledku predmetného úkonu žalobcu. Nakoľko Civilný sporový
poriadok v takom prípade vyžaduje iba, aby žalovaná strana vyjadrila svoj súhlas so späťvzatím žaloby,
súdu prvej inštancie v ním uskutočnenom postupe skutočne nič nebránilo, nakoľko tak žalovaný v 1.

rade, ako aj žalovaný v 2. rade so späťvzatím žaloby a so zastavením konania súhlasili.

19. Preto prvoinštančný súd nepochybil, keď na základe späťvzatia konanie v súlade s ustanovením
§ 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP zastavil. Na základe uvedeného sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a toto potvrdil ako vecne správne, a to vrátane

súvislého výroku o trovách konania (§ 387 ods. 1 CSP).

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá proti neúspešným
žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný v 1. rade si

náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, a ani z obsahu spisu žalovanému v 1. rade vznik trov
odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd stranám sporu vo vzťahu žalobkyne a žalovaného
v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na druhej strane, úspešný žalovaný v 2. rade si
náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, preto mu odvolací súd priznal proti žalobkyni náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.